Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. október 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 24Sa/17/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5020200230
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5020200230.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Nemravovou, v

právnej veci žalobcu: I. E., nar. XX.XXXXXX, bytom Z. č. XX, XXX XX X. S., proti žalovanému: Sociálna
poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava 1, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: XXX XXX XXXX 0 zo dňa 08.06.2020, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, so sídlom v Bratislave číslo:
XXX XXX XXXX 0 zo dňa 08.06.2020 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, číslo: XXX XXX XXXX
0 zo dňa 12.03.2020 z r u š u j e a v e c v r a c i a Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie.

Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu odôvodnene vynaložených trov konania v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou zo dňa 07.07.2020 sa žalobca domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia
žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 z 08.06.2020 ako i správneho orgánu, ktorý rozhodol v prvom stupni
rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 z 12.03.2020. V žalobe uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutiami
žalovaného ani s rozhodnutím správneho orgánu, ktorý rozhodol v prvom stupni. Mal za to, že vo veci
došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu, nestotožňuje s názorom žalovaného, že nedosiahol dobu
služby zamestnania v trvaní 20 rokov vrátane zvýhodneného zápočtu služby výkonného letca. Žalobca

poberá z osobitného systému výsluhový dôchodok od 01.01.1999, kde pre nárok a výšku dávky bola
zhodnotená doba služby, vrátane zvýhodneného zápočtu v trvaní 20 ukončených rokov služby. Žalobca
žiadal žalovaného o zhodnotenie doby zamestnania služby v I. kategórii funkcií vrátane zvýhodneného
zápočtu výkonného letca a citoval v § 255 ods.1 zákona č.461/2003 Z.z. a § 274 ods. 1 zákon
č.461/2003 Z.z., § 175 zákona č.100/1988 Zb. V sociálnom poistení sa uplatňuje zásada zachovania
získaných nárokov, ktorá znamená, že doby zamestnania, náhradné doby a hrubé zárobky sa hodnotia
podľa právnych predpisov účinných v čase, keď sa získali a nie je rozhodujúce podľa akých právnych

predpisov sociálneho poistenia nárok na
dôchodok vznikol. Význam tejto zásady je v zabezpečení právnej istoty poistencov. Táto zásada je
vyjadrená aj v zákone o sociálnom poistení, ktorý nadobudol účinnosť 1.1.2004, a to v § 255 ods. 1,
podľa ktorého sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj zamestnanie získané podľa predpisov
účinných pred 01.01.2004. Zvýhodnený zápočet bol súčasťou zákonov o sociálnom zabezpečení a
uplatňoval sa pri priznávaní starobných dôchodkov. Ďalej citoval § 96 ods. 2 zákon č.101/1964 Zb., § 120
ods. 2 zákon č. 121/1975 Zb., § 130 ods. 2 zákona č.100/1988 Zb. V zásadách zverejnených FZ ČSSR

V. volebné obdobie č.53 - Zásady zákona o sociálnom zabezpečení sa uvádza: Zásada č. 125 Služba
v ozbrojených silách sa zaraďuje do I. alebo II. kategórie podľa druhov vykonávaných funkcií. Minister
národnej obrany ČSSR, minister vnútra ČSSR a ministri spravodlivostí republík stanovia, ktoré funkcie
sa zaraďujú do I. kategórie a ako sa toto zaradenie uskutočňuje. Pritom môžu stanoviť v akom rozsahusa do doby zamestnania započítava doba služby výkonného letca a doba výkonu funkcií osobitnej
povahy alebo osobitného stupňa nebezpečenstva. Rovnako ako doposiaľ, sa služba zaraďuje do I. a
II. kategórie funkcií. Spôsob zaraďovania do I. a II. kategórie a zápočet doby služby výkonného letca a

doby výkonu funkcií osobitnej povahy a osobitného stupňa nebezpečenstva zostáva nezmenený. Podľa
potvrdenia zamestnávateľa VÚ XXXX Košice zo dňa 31.12.1998 bola žalobcovi ku dňu prepustenia
zo služobného pomeru započítaná ako doba zamestnania 20 rokov 1 mesiac (vrátane zvýhodnenej
doby) v I. kategórii funkcií. Zvýhodnený zápočet doby zamestnania bol využívaný najmä pre vojakov a
policajtov, ale vyskytuje sa aj u ostatných občanov napr. Vyhláška Štátneho úradu soc. zabezpečenia

č. 102/1964 Zb. z 08.06.1964, ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení, ktorá v § 6 uvádza
ďalšie prípady, kedy sa do doby zamestnania započítavajú doby služby v zahraničných armádach, doba
pobytu v spojeneckých krajinách, doba väznenia, doba výkonného letca v zahraničí, doba liečenia a
podobne. Žalovaný sa opäť dostatočne nevysporiadal s bodom 19. rozsudku Krajského súdu v Žiline
č. k. 28Sa/16/2019 zo dňa 07.01.2020, t. j. či žalobca splnil podmienku zamestnania najmenej 20
rokov zamestnania v I. kategórii funkcií so zameraním sa na odôvodnenie, či je možné zvýhodnene

započítať dobu služobného pomeru od 01.01.1993 do 31.12.1994 a ak nie z akého dôvodu. „Žalovaný
vo svojom rozhodnutí č.XXX XXX XXXX 0 zo dňa 8.6.2020 (str.4) tvrdí, že uvedené právne predpisy (o
sociálnom zabezpečení a sociálnom poistení) ... neumožňujú hodnotiť na nárok a na sumu starobného
dôchodku obdobie dôchodkového poistenia, ktorým je aj zamestnanie vykonávané v služobnom pomere
vo väčšom rozsahu ako bolo reálne získané. Uvedené tvrdenie je v rozpore s týmito právnymi predpismi,

nakoľko tieto umožňovali do doby zamestnania započítať zvýhodnený zápočet a to nielen vojakom a
policajtom. Žalovaný v rozhodnutí používa pojmy ako „reálne získané zamestnanie“, reálne získaná
doba služobného pomeru“ pričom právne predpisy sociálneho zabezpečenia (poistenia) takéto pojmy
neobsahujú.“ Žalovaný v rozhodnutí uvádza, že rozsudok NS SR č. 10 So/15/2014 z 15.04.2015
neobsahuje jednoznačne povinnosť, aby žalovaný zhodnotil zvýhodnenú dobu služby na nárok na

starobný dôchodok. Ďalej žalovaný poukázal na rozsudok NS SR č. 9 So/255/2016 z 31.10.2018, ďalej
rozsudok NS SR č. 9 So/30/2018 z 26.02.2020, NS SR č. 1 So/11/2016 z 26.09.2017, NS SR č. 7
Sžso/23/2011 z 25.08.2011.

2. K doručenej žalobe sa písomne vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení zo dňa 29.01.2021 č. l. 28 a nasl., ktorý

uviedol, že žalobca namietal žalovanou použité pojmy „reálne získané zamestnanie“, „reálne získaná
doba služobného pomeru“. Žalovaná uvádza, že pojmy „reálne získané zamestnanie" a „reálne získaná
doba služobného pomeru" použila ako ekvivalent pojmov „skutočne získané zamestnanie" a „skutočne
získaná doba služobného pomeru“ so zámerom ozrejmiť, prečo žalobcovi nebolo možné podľa platných
právnych predpisov zvýhodnene (duplicitne) započítať dobu služobného pomeru výkonného letca od

1. apríla 1993 do 31. decembra 1994. Obdobie od 1. apríla 1993 do 31. decembra 1994, zvýhodnenú
dobu služby výkonného letca, nie je možné žalobcovi na nárok na starobný dôchodok zo všeobecného
systému sociálneho poistenia hodnotiť duplicitne, (ako ďalšie obdobie dôchodkového poistenia) a
započítať na nárok na starobný dôchodok v dvojnásobnom rozsahu tak, ako mu bol započítaný na nárok
na výsluhový dôchodok. K poukazovaniu žalobcu na rozhodnutia súdov Slovenskej republiky žalovaná

uvádza, že v rozsudkoch ide o rozhodnutia v individuálnych prípadoch a nevyplýva z nich povinnosť,
aby Sociálna poisťovňa zhodnotila zvýhodnenú dobu služby na nárok na starobný dôchodok. Námietka
žalobcu, týkajúca sa dvojnásobného započítania zvýhodnenej doby počas vykonávania vojenskej služby
ako letec od 1. apríla 1993 do 31. decembra 1994 v I. kategórii funkcií je právne irelevantná, pretože
žiadny právny predpis neustanovuje takýto spôsob zápočtu rokov vo zvýhodnenej kategórii. Uvedené

obdobie bolo žalobcovi na účely nároku na starobný dôchodok zhodnotené správne, v zmysle platných
právnych predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení). Žalobca v zamestnaní zaradenom do I.
kategórie funkcií, ktoré je postavené na roveň zamestnania I. pracovnej kategórie uvedeného v § 14
ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, nezískal najmenej 20 rokov
(získal 18 rokov a 126 dní), preto nárok na starobný dôchodok k 27. júnu 2018 nevznikol. Žalobca

nesplnil podmienky nároku na znížený dôchodkový vek podľa § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb.
v znení neskorších predpisov, jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku od 27. júna 2018, teda
odo dňa dovŕšenia veku 55 rokov, bola správne zamietnutá. V správnej žalobe poukázal žalobca na
zrejmú nesprávnosť, uvedenú v odôvodnení rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX
XXXX 0 zo dňa 8. júna 2020. Na prvej strane predmetného rozhodnutia bola nedopatrením uvedená

zrejmá nesprávnosť, spočívajúca v nesprávne uvedenom čísle rozhodnutia žalovanej, ústredie zo dňa
12. marca 2020, pričom správne malo byť uvedené „rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 12. marca
2020". Žalovaná sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí generálneho
riaditeľažalovanejč.XXXXXXXXXX0zodňa8.júna2020atrvánasprávnostirozhodnutiagenerálnehoriaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 8. júna 2020, ktorým potvrdil rozhodnutie žalovanej,
ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 12. marca 2020 o zamietnutí žiadosti o priznanie starobného
dôchodku. Žalovaná je toho názoru, že predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne. Vzhľadom na

uvedené skutkové a právne dôvody, žalovaná uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva a žiada,
aby krajský súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok žalobu ako nedôvodnú
zamietol. Žalovaná zároveň uvádza, že nežiada správny súd, aby vo veci nariadil pojednávanie.

3. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 03.03.2021. Vzhľadom k

zásade zachovania získaných nárokov (doba zamestnania, náhradné doby a hrubé zárobky) sa takéto
nároky hodnotia podľa predpisov účinných v čase ich získania. Pre dobu zamestnania je účinný § 130
ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. Táto zásada sa odráža aj v zákone č.461/2003 Z. z. konkrétne v §
255 ods. 1, podľa ktorého sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj zamestnanie získané
podľa právnych predpisov účinných pred 01.01.2004. Súčasne získaná doba zamestnania v I. kategórii
funkcií (vrátane zvýhodneného zápočtu) sa zachováva aj v zmysle § 274 ods. 1 zákona č.461/2003 Z.

z. Poukázal na skutočnosť, že v žalobe uvedené judikáty NS SR žalovaná odbila jednou vetou (str. 3
vyjadrenia), že sa jedná o individuálne prípady a vôbec sa nepokúsila naznačiť v čom sú názory NS SR v
rozpore so zákonom. Žalovaná ďalej uvádza, že pojmy „reálne získané zamestnanie“ a ,, reálne získaná
doba služobného pomeru“ použila ako ekvivalent pojmov ,,skutočne získaná doba služobného pomeru“
a „skutočne získané zamestnanie“. Ale ani tieto pojmy právne predpisy sociálneho zabezpečenia

(poistenia) neobsahujú. Ak Sociálna poisťovňa o sebe tvrdí, že na úseku výkonu sociálneho poistenia
má postavenie štátneho orgánu, tak potom v zmysle čl. 2 ods. 2 zák. č. 460/1992 Zb. Ústavy SR, štátne
orgány môžu konať iba na základe ústavy SR, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví
zákon. Predmet činnosti Sociálnej poisťovne je taxatívne vymedzený v zák. č. 461/2003 Z. z. Laicky
povedané, môže postupovať len podľa toho, čo je napísané „čierne na bielom“. Nesmie k doslovnému

textu zákona niečo pridávať, alebo niečo uberať.

4. Vyjadrenie žalobcu na č. l. 65 spisu bolo doručené k vyjadreniu žalovaného, ktorý sa k momentu
rozhodovania správneho súdu písomne nevyjadril, doručenka č. l. 73 spisu.

5. Žalovaný v prvom stupni rozhodol v rozhodnutí zo dňa 12.03.2020, v ktorom uviedol, že žiaci 1. a 2.
ročníka vojenskej strednej odbornej školy (ďalej len „VSOŠ") sa štúdium pripravovali na službu vojaka
z povolania a neboli vojakmi v činnej službe. Vojenskú základnú službu vykonávali počas štúdia v 3. a
4. ročníku VSOŠ. Žiaci 1 až 4. ročníka vojenského gymnázia (ďalej len „VG") sa štúdiom pripravovali
na štúdium na vysokých vojenských školách. Počas štúdia žiaci vojenského gymnázia neboli vojakmi v

činnej službe, t. j. nevykonávali ani základnú (náhradnú) vojenskú službu. Prijatím žiaka na štúdium na
VSOŠ alebo na VG po skončení povinnej školskej dochádzky týmto žiakom v roku, v ktorom dovŕšili 17.
rok veku, branná povinnosť vznikla podľa Branného zákona. Neboli však povolaní na výkon základnej
(náhradnej) vojenskej služby. Vykazovanie doby základnej (náhradnej) služby poslucháčov a žiakov
vojenských škôl z radov občianskej mládeže bolo upravené v prílohe 3 smernice. Pri štúdiu na VSOŠ

sa výkon základnej vojenskej služby evidoval 24 mesiacov odo dňa vyradenia žiakov zo VSOŠ, t. j.
výkon základnej služby trval počas štúdia v 3. a 4. ročníku VSOŠ. Žiaci študujúci na VG základnú
vojenskú službu vykonávali až odo dňa nástupu na štúdium na vojenskú vysokú školu. Štúdium po
skončení povinnej školskej dochádzky sa v súlade so smernicou u žiakov vojenských škôl (VSOŠ a VG)
vykazovalo ako doba štúdia v I. a II. časti výkazu so zaradením tejto doby do III. pracovnej kategórie.

Žiaci VSOŠ vojenskú základnú službu vykonávali počas štúdia v 3. a 4. ročníku. Žiaci VG vojenskú
základnú službu vykonávali až odo dňa nástupu na štúdium na vojenských vysokých školách, a to v
1. a 2, ročníku tohto štúdia. Štúdium v 1. a 2. ročníku VSOŠ, ale ani štúdium na VG nie je možné
považovať za ostatnú vojenskú službu podľa § 132 ods. 1 psím. b) zákona č. 100/1988 Zb. v znení
neskorších predpisov. Činnosť, ktorú títo žiaci vykonávali pred nástupom na základnú vojenskú službu,

nebola výkonom vojenskej služby. Do vojenskej činnej služby mohol byť zaradený iba ten, kto dosiahol
vek 18. rokov. Podľa prílohy 3 smernice „poslucháči (žiaci) vojenských škôl do dovŕšenia veku 17 rokov
boli vo vojenských školách vedení ako chovanci a doba štúdia sa im započítava do nástupu vojenskej
činnej služby ako doba potrebná k príprave na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky (§ 10
ods. 1 písm. d) zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov), t. j. v

III. pracovnej kategórii.“ Na spracovanie a vyplňovanie výkazu bola nariadením náčelníka generálneho
štábu Čs. ľudovej armády, 1. zástupcom ministra národnej obrany č. 11 zo dňa 2. augusta 1985 vydaná
„Smernice náčelníka kádrové správy ministerstva národní obrany pro zpracovaní výkazu dob a kategórií
funkcií (pracovných kategórií) rozhodných pro realizaci kádrových opatrení, zabezpečení penéžitýmidávkami podlé zákona o nékterých služebních pomérech vojáků a pro sociálni zabezpečení“. Uvedené
právnepredpisyneumožňujúhodnotiťnanárokanasumustarobnéhodôchodkuobdobiedôchodkového
poistenia, ktorým je aj zamestnanie vykonávané v služobnom pomere, vo väčšom rozsahu, ako bolo

reálne získané. Nárok na starobný dôchodok bol posúdený za všetky reálne získané doby poistenia,
vrátane zamestnania vykonávanom v služobnom pomere za celé kalendárne roky a nepresahujúce
reálne získanú dobu služobného pomeru. Z uvedeného dôvodu dobu služby výkonného letca od 1. apríla
1993 do 31. decembra 1994 nie je možné zvýhodnene (ako ďalšie obdobie dôchodkového poistenia)
započítať na nárok na starobný dôchodok, tak ako bol započítaný na nárok na výsluhový dôchodok.

Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že v I. kategórii funkcií ste získali menej ako 20 rokov obdobia
profesionálnej služby, preto nespĺňate podmienky uvedené v § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988
Zb. v znení neskorších predpisov a nárok na starobný dôchodok dovŕšením 55, roku veku žalobcovi
nevznikol. Ak poistenec skončil zamestnanie v I. pracovnej kategórii alebo výkon služby v I. a II. kategórii
funkcií pred 31. decembrom 1999, pri stanovení jeho dôchodkového veku nie je možné vychádzať
zo znenia ustanovenia § 174 zákona č. 100/1988 Zb. účinného ku dňu skončenia zamestnania v

I. pracovnej kategórii alebo služby v I. a II. kategórii funkcií, ale v súlade so všeobecnou zásadou
vyjadrenou aj v rozhodnutí R 48/1998 je potrebné vychádzať zo znenia ustanovenia § 174 zákona č.
100/1988 Zb. účinného ku dňu splnenia všetkých podmienok nároku na starobný dôchodok. Najvyšší
súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 9So/175/2016 z 30. mája 2018 uvádza, že ustanovenie §
174 je zaradené v desiatej časti zákona č. 100/1988 Zb., je teda ustanovením prechodným, upravujúcim

nároky z I. a II. pracovnej kategórie (ďalej len „preferované kategórie.“) a I. a II. kategórie funkcií
po 31 decembri 1999, pôvodne po 31. decembri 1992. V dôsledku zániku zaraďovania zamestnaní
do I. a II. pracovnej kategórie po 31. decembri 1992, postupne predlžovaného až do 31 decembra
1999, malo toto ustanovenie za cieľ odstrániť tvrdosť zákona po 31. decembri 1992, resp. po 31.
decembri 1999 a zachovať iba určeným skupinám zamestnancov, ktorí vykonávali zamestnanie

zaradené do I. pracovnej kategórie podľa § 14 ods. 2 zákona, resp. v I. a II. kategórii funkcií, skorší
vznik nároku na starobný dôchodok. Z uvedeného ustanovenia a aj z dôvodovej správy k zákonu č.
235/1992 Zb. vyplýva zámer zákonodarcu umožniť zamestnancom získať v zamestnaní zaradenom
do preferovaných kategórií v tam určenom období (najskôr len do 31. decembra 1992, naposledy a v
súvislosti s predlžovaním zaraďovania zamestnaní do preferovaných kategórií až k 31. decembru 1999)

počet rokov v tejto kategórii v rozsahu nižšom, ako je upravený v § 21 ods. 1 písm. a), c) a d), resp.
§ 132 zákona č. 100/1988 Zb. Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 235/1992 Zb. ustanovenie § 174
„zabezpečuje zníženie vekovej hranice pre odchod do starobného dôchodku občanom, ktorým k dátumu
účinností chýba ku vzniku nároku na dôchodok z I. pracovnej kategórie (I. alebo II. kategórie funkcií)
krátka doba stým, že podmienkou tohto nároku je, že uvedené zamestnanie (služba) trvalo k dátumu

31. december 1992, boli zmiernené negatívne dopady novej právnej úpravy na tých pracovníkov, ktorým
prijatie zákona zabránilo získať ďalšie „preferované“ doby zamestnania“. Podľa § 174 ods. 2 zákona
č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 376/1997 Z. z. podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok
podľa § 174 ods. 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. a II. kategórie funkcií trvali
k 31. decembru 1998. Ustanovenie § 175g ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 355/1999

Z. z. umožňuje použiť § 174 tohto zákona na nároky, ktoré vznikli pred 22. decembrom 1999, t. j. pred
dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 355/1999 Z. z. To znamená, že ustanovenie § 175g ods. 2
zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 355/1999 Z. z. umožňovalo rozhodnúť o nároku na starobný
dôchodok podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 376/1997, t. j. z právnej úpravy, ktorá
bola účinná od 1. januára 1998 do 21. decembra 1999. Vykladať § 175g zákona č. 100/1988 Zb. v znení

zákona č. 355/1999 Z. z. použitím gramatického výkladu, tzn. na všetky konania, bez ohľadu na to, či po
ukončení zamestnania vykonávaného v preferovanej kategórií umožňovali ďalej zaraďovať zamestnania
do preferovaných pracovných kategórií, by malo za následok absolútnu nepoužiteľnosť ustanovenia §
174vzneníúčinnomod22.decembra1999.Takýtopostupbybolvrozporesúčelomzákonač.355/1999
Zb., so zásadou racionality zákonodarcu a aj s judikátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R

53/2011. Pretože ste v I. kategórii funkcií vykonávali službu 18 rokov a 126 dní, nárok na starobný
dôchodokVámdovŕšením57rokovnevznikáanipodľa§174ods.1písm.b)aods.2zákonač.100/1988
Zb. v znení neskorších predpisov z dôvodu, že služba v I. kategórii funkcií netrvala k 31. decembru 1999.

6. Voči predmetnému rozhodnutiu správneho orgánu v prvom stupni podal odvolanie žalobca. O

odvolaní rozhodoval žalovaný v rozhodnutí na č. l. 13 spisu, ktorý odvolanie žalobcu zamietol. Citoval
v napadnutom rozhodnutí § 174 ods. 1, 2 zákona č. 100/1988 Zb. Nárok na posúdenie dôchodkového
veku podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov účastníkovi konania
nevznikol z dôvodu, že k 31.12. nevykonal službu zaradenú do I. alebo II. kategórie. Pretože účastníkkonania v I. kategórii funkcií vykonával službu 18 rokov a 126 dní, nárok na starobný dôchodok mu
dovŕšením 55 rokov nevzniká ani podľa § 174 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení
neskorších predpisov z dôvodu, že služba v I. kategórii funkcií netrvala k 31. decembru 1999.V súlade

s ustanoveniami zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov a zákona č. 461/2003 Z. z. v
znení neskorších predpisov, rovnako tak v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných,
starobných a pozostalostných dávkach (ďalej len „Dohovor 128“), ktoré sa týkajú hodnotenia
doby zamestnania na vznik nároku na dávku v starobe a určenia jej sumy, na nárok na
starobný dôchodok bola účastníkovi konania zhodnotená doba zamestnania vykonávaná v služobnom

pomere od 1. septembra 1980 do 31. decembra 1998, ktorá je obdobím dôchodkového poistenia.
Podľa § 129 ods. 1 zákona č. 101/1964 Zb. o sociálnom zabezpečení sa doba služby vykonávanej v
ozbrojených silách od 9. mája 1945 do 31. decembra 1964 hodnotila ako výkon funkcie I. kategórie.
V súvislosti s ďalšou právnou úpravou a inštitútom kategórií funkcií v dôchodkovom zabezpečení sa
služba vojakov z povolania vykonávaná po 31. decembri 1964 zaraďovala do I. alebo II. kategórie
podľa druhov vykonávaných funkcií. Možnosť zaraďovania zamestnania do preferovaných kategórií

funkcií na účely dôchodkového zabezpečenia trvala do 31. decembra 1999. „Uvedené právne predpisy
neumožňujú hodnotiť na nárok a na sumu starobného dôchodku obdobie dôchodkového poistenia,
ktorým je aj zamestnanie vykonávané v služobnom pomere, vo väčšom rozsahu, ako bolo reálne
získané. Nárok na starobný dôchodok bol posúdený za všetky reálne získané doby poistenia, vrátane
zamestnania vykonávanom v služobnom pomere za celé kalendárne roky a nepresahujúce reálne

získanú dobu služobného pomeru. Z uvedeného dôvodu dobu služby výkonného letca od 1. apríla 1993
do 31. decembra 1994 (ako ďalšie obdobie dôchodkového poistenia) nie je možné účastníkovi konania
zvýhodnene započítať na nárok na starobný dôchodok, tak ako mu bol započítaný na nárok na výsluhový
dôchodok.“ Podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov podmienkou vzniku
nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie j, pracovnej kategórie alebo služba

I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999: za zamestnanie sa na tieto účely považujú i
náhradnédobyadobyuvedenév§5ods.1av§6ods.1nariadeniavládyČeskoslovenskejsocialistickej
republikyč.117/1988Zb.ozaraďovanízamestnanídoI.aII.pracovnejkategórienaúčelydôchodkového
zabezpečenia. Sociálna poisťovňa, ústredie postupovala správne, ak účastníkovi konania nezhodnotila
štúdium od 1. septembra 1978 do 31. augusta 1980 vo zvýhodnenej I. kategórii funkcií. Účastník konania

vykonával v I. kategórii funkcií službu 18 rokov a 126 dní a teda v I. kategórii funkcií získal menej ako
20 rokov obdobia profesionálnej služby, preto nespĺňa podmienky na priznanie starobného dôchodku
k 55. roku veku, k 27. júnu 2018 a jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku k 27. júnu 2018 mu
bola zamietnutá správne a v súlade s platnou právnou úpravou. Vzhľadom na to, že účastník konania
nesplnil podmienky nároku na znížený dôchodkový vek podľa § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb., jeho

žiadosť o priznanie starobného dôchodku od 27. júna 2018, t. j, odo dňa dovŕšenia veku 55 rokov bola
správne zamietnutá. Nakoľko bol účastníkovi konania od 1. januára 1999 priznaný výsluhový príspevok,
je nepochybné, že účastníkovi konania služba v I. alebo II. kategória funkcií netrvala k 31. decembru
1999, čím nesplnil podmienky podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.

7. Z administratívneho spisu vyplýva, že účastník konania žiadosťou z 27. júna 2018 požiadal sociálnu
poisťovňu o starobný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 27. júna 2018 od dovŕšenia 55 rokov.
Rozhodnutím Sociálna poisťovňa, ústredie z 12. marca 2020, proti ktorému sa účastník konania odvolal.
Sociálna poisťovňa, ústredie uviedla, že vykonala rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 28S/16/2019
zo dňa 07. januára 2020.

8. Z potvrdenia o dĺžke zamestnania vojenskej činnej služby vyplýva, že menovaný bol prepustený zo
služobného pomeru 31.12.1998 s dôvodom prepustenia po splnení podmienok nároku na výsluhový
dôchodok.

9. Krajský súd v Žiline ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa ust. § 13 ods. 3 SSP v konaní podľa ust.
§ 199 a nasledujúce ustanovenia SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní za aplikácie ust. §
107 ods. 1 písm. a) SSP a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového
rozhodnutia vrátane postupu, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal, za aplikácie ust. §

203 ods. 2 SSP dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a napadnuté rozhodnutia správny súd
zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP a vrátil na ďalšie konanie.10. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

11.Podľa§6ods.1SSP;správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

12. Podľa § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., v znení zákona č. 66/2020 Z. z. účinného od
04.04.2020; počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods.
5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.

13. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z. poistenec má
nárok na starobný dôchodok ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový
vek, ktorý je podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. 62 rokov veku, ak zákon neustanovuje inak.
Dôchodkový vek postupom podľa § 271 ods. 1 zákona č. 461/2003, podľa ktorého nároky vyplývajúce zo
zaradenia zamestnaný do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. Zachovanie nárokov vyplývajúcich

zo zaradenia zamestnanca do zvýhodnenej pracovnej kategórie spočíva aj v nároku na zníženie
dôchodkového veku, potrebného pre splnenie nároku na starobný dôchodok.
14. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. zabezpečení občan má nárok na starobný dôchodok, ak
bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň:
a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a)

alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,
b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm., b), ak
bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e),
c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h),
d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i)

až I), alebo
e) 60 rokov.

15. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov ako zamestnanie zaradené
do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania

(§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto
zákona. Služba zaradená do í. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I.
pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h).

16. Podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov občan, ktorý vykonával

pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií,
má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a
dosiahol vek aspoň
a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.
2 písm. a), prípadne 9,5 roka, ak ide o zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní

uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I, kategórie funkcií,
b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14
ods. 2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v
zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií,
c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2

písm. a), prípadne 8 rokov, ak ide o tak zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií, alebo 17,5 roka v
službe II. kategórie funkcii, alebo
d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14
ods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v

zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až I), alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.17. Podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov podmienkou vzniku nároku
na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo
II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999.

18. V súlade s ustanoveniami zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov a zákona č.
461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, rovnako tak v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru č.
128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (ďalej len „Dohovor 128“), ktoré sa týkajú
hodnotenia doby zamestnania na vznik nároku na dávku v starobe a určenia jej sumy, na

nárok na starobný dôchodok bola účastníkovi konania zhodnotená doba

19. Podľa § 129 ods. 1 zákona č. 101/1964 Zb. o sociálnom zabezpečení sa doba služby vykonávanej
v ozbrojených silách od 9. mája 1945 do 31. decembra 1964 hodnotila ako výkon funkcie I. kategórie.
V súvislosti s ďalšou právnou úpravou a inštitútom kategórií funkcií v dôchodkovom zabezpečení sa
služba vojakov z povolania vykonávaná po 31. decembri 1964 zaraďovala do I. alebo II. kategórie podľa

druhov vykonávaných funkcií. Možnosť zaraďovania zamestnania do preferovaných kategórií funkcií na
účely dôchodkového zabezpečenia trvala do 31. decembra 1999.

20. Podľa § 10 ods. 1 písm. d) zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších
predpisov, kde sa podľa tohto zákona požaduje pre vznik alebo výšku nároku na dôchodok určitá doba

zamestnania, rozumie sa ňou aj doba štúdia na školách potrebná na prípravu na povolanie, po skončení
povinnej školskej dochádzky.

21. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších
predpisov, ak doba zamestnania je aspoň rok, započítavajú sa do nej, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak

(§ 14 ods. 3, § 21 ods. 2, § 33), aj tieto doby (náhradné doby), a to doba služby československých
ozbrojených silách, pokiaľ sa už táto doba nehodnotí ako služba vojaka z povolania.

22. Podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, ak zamestnanie
trvalo aspoň rok, započítavajú sa doňho tieto náhradné doby, a to doba služby v československých

ozbrojených silách, pokiaľ sa táto doba už nehodnotí ako služba vojaka z povolania.

23. Podľa § 255 ods. 1 prvá veta zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z, za obdobie
dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004
podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak.

24. Podľa § 6 ods. 1 štvrtý bod zákona č. 101/1964 Zb. p sociálnom zabezpečení sa dobou zamestnania
rozumie doba štúdia na školách, vrátane vysokých škôl, potrebná na prípravu na povolanie po skončení
povinnej školskej dochádzky. Školský rok sa začínal 1. septembra bežného roka.

25. Zákon č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov vo svojej V. časti upravuje sociálne
zabezpečenie vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov Zborov
nápravnej výchovy. Podľa § 132 ods. 1 (vrátane súvisiacich predpisov § 6, § 8 až § 11, § 21 ods. 2, § 174
vyhlášky č. 149/1988 Zb.) zákona č. 100/1988 Zb. má vojak z povolania nárok na starobný dôchodok,
ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň :

a) 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií,
b) 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch.

26. Podľa § 103 ods. 1 bod 2 zákona č. 114/1988 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov (zrušený
a nahradený zákonom č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a

doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 1. júla 2002) sa od nadobudnutia účinnosti tohto zákona
na sociálne zabezpečenie vojakov nepoužijú § 130 až § 145 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších
predpisov. Účastníkovi konania tak nevznikol nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) V.
časti zákona č. 100/1988 Zb., pretože nesplnil podmienky nároku pred nadobudnutím účinnosti zákona
č. 114/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, t. j. pred.1. májom 1998.

27. Podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov podmienkou vzniku nároku
na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I.
alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999: za zamestnanie sa na tieto účely považujú ináhradnédobyadobyuvedenév§5ods.1av§6ods.1nariadeniavládyČeskoslovenskejsocialistickej
republikyč.117/1988Zb.ozaraďovanízamestnanídoI.aII.pracovnejkategórienaúčelydôchodkového
zabezpečenia.

28. Krajský súd vo veci rozhodol rozhodnutím sp. zn. 28Sa/16/2019, z ktorého vyplýva, že správne
orgány prvého a druhého stupňa sa nevysporiadali s týmto zvýhodnením, a to či takéto zvýhodnenie je
možné použiť len na účely výpočtu výsluhového dôchodku alebo aj na účely starobného dôchodku zo
všeobecného systému sociálneho poistenia. Nevysvetlili, či je možné započítať zvýhodnenú dobu tak,

ako to učinil Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia alebo že takýto zvýhodnený zápočet nie je možný,
z akých dôvodov a na základe akého právneho posúdenia. Správny súd teda žalobnú námietku, že
žalobca nemá posudzovanú dobu od 01.04.1993 do 30.12.1994, ktorá by sa mala počítať dvojnásobne,
vyhodnotil ako čiastočne dôvodnú, nezaujímajúc pritom právny názor ohľadne možnosti započítania
tejto doby ako doby I. kategórie funkcií, ale konštatujúc, že prípadné posúdenie tejto doby poistenia
žalovaný ani prvostupňový správny orgán vo svojich rozhodnutiach vôbec nevyhodnotili a rozhodnutie

je v tejto časti nepreskúmateľné, preto bolo potrebné napadnuté aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť z
dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

29. V administratívnom spise sa tiež nachádza potvrdenie Vojenského útvaru č. XXXX Košice o dĺžke
zamestnaniaavojenskejčinnejslužbybezuvedeniadátumu,ktorédošloSociálnejpoisťovni27.06.2018,

podľa ktorého žalobca základnú vojenskú službu konal od 01.09.1980 do 10.07.1982, t.j. 1 rok, 10
mesiacov a 10 dní, službu vojaka z povolania (profesionálnu službu) konal od 11.07.1982 do 31.12.1998,
t.j. 16 rokov, 5 mesiacov a 20 dní a zvýhodnený zápočet mal 1 rok a 9 mesiacov, teda spolu 20 rokov
a 1 mesiac v I. pracovnej kategórii.
V administratívnom spise sa tiež nachádza oznámenie údajov na účely konania o dôchodkovej dávky

žalobcu Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 06. marca 2019, z ktorého vyplýva,
že žalobcovi bol od 01.01.1999 priznaný výsluhový dôchodok a na nárok na dávku výsluhového
zabezpečenia bola zhodnotená doba služobného pomeru od 01.09.1980 do 31.12.1998 a od 01.04.1993
do 31.12.1994 zvýhodnený zápočet. Na určenie sumy priznanej dávky bola zhodnotená doba
služobného pomeru v rozsahu 20 rokov, a to v celom časovom období v I. kategórii funkcií.

30. Z rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 28Sa/16/2019 z ods. 13 vyplýva, že „Žalobcovi
bol priznaný výsluhový dôchodok, pričom nevyhnutnou podmienkou jeho priznania bolo, že vykonával
službu po dobu najmenej 20 rokov (§ 26 ods. 1 zákona č. 114/1998 Z.z.). Vojenský úrad sociálneho
zabezpečenia, ktorý vydal rozhodnutie o výsluhovom dôchodku, posúdil jednotlivé doby služby žalobcu

tak, že započítal žalobcovi celkovo 20 rokov a 1 mesiac. Vychádzal pritom z rovnakých dôb, ako
boli uvedené či už na predloženom potvrdení Vojenského útvaru XXXX Košice alebo na oznámení
údajov na účely konania o dôchodkovej dávke z 09.08.2018, ktoré bolo žalovaným vyžiadané priamo od
Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia. Teda ani pri rozhodovaní o výsluhovom dôchodku nebol
započítaný 1. a 2. ročník štúdia na Vojenskej strednej odbornej škole v Prešove (ako to požadoval v

žalobe žalobca) a napriek tomu bola celková doba služby započítaná na 20 rokov a 1 mesiac, a to
práve z dôvodu, že obdobie v I. kategórii funkcií od 01.04.1993 do 31.12.1994 mu bolo započítané ako
zvýhodnené 2 krát“, „Správne orgány prvého a druhého stupňa sa nevysporiadali s týmto zvýhodnením,
a to či takéto zvýhodnenie je možné použiť len na účely výpočtu výsluhového dôchodku alebo aj na
účely starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia. Nevysvetlili, či je možné

započítať zvýhodnenú dobu tak, ako to učinil Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia alebo že takýto
zvýhodnený zápočet nie je možný, z akých dôvodov a na základe akého právneho posúdenia. Správny
súd teda žalobnú námietku, že žalobca nemá posudzovanú dobu od 01.04.1993 do 30.12.1994, ktorá
by sa mala počítať dvojnásobne, vyhodnotil ako čiastočne dôvodnú, nezaujímajúc pritom právny názor
ohľadne možnosti započítania tejto doby ako doby I. kategórie funkcií, ale konštatujúc, že prípadné

posúdenie tejto doby poistenia žalovaný ani prvostupňový správny orgán vo svojich rozhodnutiach
vôbec nevyhodnotili a rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné, preto bolo potrebné napadnuté aj
prvostupňové rozhodnutie zrušiť z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec vrátiť prvostupňovému
orgánu na ďalšie konanie.“ „Okrem toho správny súd poukazuje, že v § 130 zákon o sociálnom
zabezpečení jednoznačne uvádza, že služba vojakov z povolania a nie príprava na povolanie vojaka z

povolania sa zaraďuje do I. alebo II. kategórie funkcií podľa druhov vykonávaných funkcií. Keďže v 1.
a 2. ročníku na vojenskej strednej odbornej škole došlo len k príprave na službu vojaka z povolania a
nie k činnej službe, nie je tým splnená hypotéza tohto ustanovenia, že zaradiť do I. alebo II. kategórie
funkcií možno len službu (hoci by i obsah prípravy na službu vojaka z povolania vykazoval obdobnéznaky ako samotná služba).“ „V ďalšom konaní bude potrebné, aby žalovaný opätovne posúdil splnenie
podmienok žalobcu na nárok na starobný dôchodok v zmysle § 21 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom
zabezpečení, najmä, či splnil podmienku zamestnania najmenej 20 rokov v zamestnaní I. kategórie

funkcií so zameraním sa na odôvodnenie, či je možné zvýhodnene započítať dobu služobného pomeru
od 01.04.1993 do 31.12.1994 a ak nie, z akého dôvodu.“ .“( čl. 4 a nasl. tohto spisu)

31. Je nutné zdôrazniť, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo 84/2007, sp. zn.

6Sžo 98/2008, sp. zn. 1Sžo 33/2008, sp. zn. 2Sžo 5/2009 či sp. zn. 8Sžo 547/2009) nie je úlohou
súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať
zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení
konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne
predpisy. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania
súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že

podstatou súdneho prieskumu odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj žaloby, ktorou sa žalobca
domáhal preskúmania rozhodnutia žalovanej, je otázka správneho zistenia rozhodujúcich skutočností
a dostatočného rámca podkladov pre naplnenie zásady materiálnej pravdy v ďalšom procese aplikácie
hmotného práva. (len primerane a podporne Najvyšší súd SR sp.zn. 10Sžso/74/2015)

32. Jedným z imanentných predpokladov činnosti súdu je danosť atribútu preskúmateľnosti správneho
aktu (pri jazykovej aj logickej) a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých.
Je potrebné mať na pamäti, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má
presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia.
Tým sa napĺňa jedna zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občana v správnosť

rozhodovania správnych orgánov. Ďalšou funkciou kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré
budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zameniť zbytočnému
uplatňovaniu opravných prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenia orgánu verejnej správy
nenapĺňa, resp. nenapĺňa v celom rozsahu, potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu
rozhodnutia resp. opatrenia) preskúmať, nemôže si správny súd na záveroch správneho orgánu

vybudovať svoje úvahy o veci a ani účastníci proti nemu nemôžu náležite formulovať žalobné námietky.
Preskúmateľnosť správneho aktu orgánu verejnej správy je predpokladom predovšetkým preto, aby sa
účastník mohol domáhať svojich práv na správnom súde; ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže
práve z tohto dôvodu správny akt obstáť.

33. Nepreskúmateľnosťou sa pritom podľa konštantnej judikatúry správnych súdov chápe taká vada
správneho rozhodnutia, ktorá je charakterizovaná ako nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

34. Správny súd po vykonaní správneho prieskumu v rozsahu žalobných dôvodov žalobcu v tejto
prejednávanej veci musí konštatovať, že z napadnutého rozhodnutia žalovaného nie je možné, podľa

zistenísprávnehosúdu,prijaťzáveryvintenciáchzrušujúcehorozhodnutiasprávnehosúdu.Akžalovaný
vo vzťahu k záverom uvedeným v rozsudku sp.zn. 28Sa/16/2019 zo dňa 07. januára 2020 uviedol
v napadnutom rozhodnutí: „Nárok na starobný dôchodok bol posúdený za všetky reálne získané
doby poistenia, vrátane zamestnania vykonávanom v služobnom pomere za celé kalendárne roky a
nepresahujúce reálne získanú dobu služobného pomeru. Z uvedeného dôvodu dobu služby výkonného

letca od 1. apríla 1993 do 31. decembra 1994 (ako ďalšie obdobie dôchodkového poistenia) nie je možné
účastníkovi konania zvýhodnene započítať na nárok na starobný dôchodok, tak ako mu bol započítaný
na nárok na výsluhový dôchodok.“ Z rozhodnutia žalovaného však nie je možné ustáliť a vyložiť pojem
„reálne získané doby poistenia“ a ani presahujúce reálne získanú dobu služobného pomeru. V tomto
smere mal správny súd za to, že žaloba žalobcu bola dôvodná, pripomína správny súd, že nie je úlohou

súdov v správnom súdnictve dopĺňať vecnú či právnu argumentáciu rozhodnutia správneho orgánu, ani
dopĺňať dokazovanie o prípadných skutočnostiach, ktorých zistenie je podmienka zistenia skutočného
stavu už v administratívnom konaní pred správnym orgánom. Ak z rozhodnutia nie je možné prijať
záver na zodpovedanie splnenia podmienok žalobcu na nárok na starobný dôchodok vznik § 2 ods. 1
písm. c) zákona o sociálnom zabezpečení, teda či si splnil podmienku najmenej 20 rokov zamestnaný

v I. kategórií so zmeraním sa na odôvodnenie, či je možné zvýhodnenie započítať o dobu služobného
pomeru od 01.04.1993 do 31.12.1994 a ak nie, tak z akého dôvodu, napriek tomu žalovaný ustálil, že
nie je možné účastníkovi konania zvýhodnene započítať nárok na starobný dôchodok tak, ako mu bol
započítaný na nárok na výsluhový dôchodok, avšak z odôvodnenia žalovaného absentuje konkrétneuvedenie samotného pojmu, ktorý použil pre odôvodnenie tohto záveru, a to reálne získané zamestnanie
vykonávané v služobnom pomere vo väčšom rozsahu ako bolo reálne získané.

35. Z uvedených dôvodov bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušené v zmysle § 191 ods. 1 písm.
d) SSP a vec vrátená žalovanému na ďalšie konanie.

36. Žalobca mal v konaní úspech, preto pri aplikácií § 175 ods. 1 vo väzbe na § 167 ods. 1 SSP súd
priznal žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov

konania. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v
lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania

podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.