Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, September 30, 2021

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 17C/338/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416220322
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Rajňák

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2021:4416220322.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudcom JUDr. Petrom Rajňákom v spore žalobcu: 1/ G. Š., U.. XX.XX.XXXX,

R. Š., G. XXXX/XX, občan SR, 2/ G. G., U.. XX.XX.XXXX, R. Š.Z., G. XXXX/XX, občan SR, právne
zastúpení: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., advokátka, so sídlom Pribinova 9, 940
02 Nové Zámky, IČO: 36 813 401 proti žalovanému: G. T., U.. XX.XX.XXXX, R. A. XXX, občan SR,
právnezastúpený:AdvokátskakanceláriaJozefVida,s.r.o.,advokát,sosídlomTurecká36,94001Nové
Zámky, IČO: 47 258 250, o neplatnosť závetu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že závet poručiteľky T. G., narodenej XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX, naposledy
bytom A. XXX, zo dňa 12.07.2014 je v časti, ktorá odporuje právu žalobcov v 1. a 2. rade podľa § 479

Občianskeho zákonníka na ich dedičský podiel neplatný.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť štátu náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o
výške trov konania súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Súd žiadnej sporovej strane nárok na náhradu trov konania a trov odvolacieho konania n e p r i
z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobou doručenou na súd dňa 30.11.2016 domáhali určenia neplatnosti
závetu poručiteľky T. G., U.. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX spísaného v A. dňa
12.07.2014 v alografnej forme za prítomnosti dvoch svedkov.

2. O tejto žalobe rozhodol Okresný súd Nové Zámky ako súd prvej inštancie rozsudkom sp.zn.
17C/338/2016-423 zo dňa 28.09.2018 tak, že určil, že závet poručiteľky T. G., U. X.X.XXXX, Q.

XX.X.XXXX, U. R. A. XXX spísaný pomocou technických prostriedkov a za prítomnosti svedkov v
Radave dňa 12.7.2014 je v časti, ktorá odporuje právu žalobcov v 1. a v 2. rade podľa § 479 Občianskeho
zákonníka na ich dedičský podiel n e p l a t n ý , vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.

3. Krajský súd v Nitre ako súd druhej inštancie uznesením sp.zn. 8Co/111/2019-502 zo dňa 23.01.2020
rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I až IV zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. V uznesení uviedol, že žalobcovia podali žalobu o neplatnosť závetu, t.j. o jeho absolútnu

neplatnosť, nedomáhali sa určenia relatívnej neplatnosti označeného právneho úkonu, keď v tomto
smere neboli v dedičskom konaní ani notárom na podanie takejto žaloby odkázaný. Relatívne neplatný
môže byť len taký právny úkon, u ktorého nenastala jeho absolútna neplatnosť, teda ani rozhodovanie
o relatívnej neplatnosti nemôže predchádzať rozhodnutiu o absolútnej neplatnosti. Odvolacie dôvodyspočívajúce v tom že súd prvej inštancie zamietnutím návrhu na doplnenie dokazovania - preskúmania
časovej súladnosti vyhotovenia závetu, dopisovania a podpisovania závetu doplnením znaleckého
dokazovaniaporušilprocesnéprávažalobcov.Súddruhejinštancieuviedol,ževďalšomdokazovanísúd

prvej inštancie umožní požadované znalecké dokazovanie a svoje nové rozhodnutie náležite zdôvodní.

4. Podaním zo dňa 08.07.2020 právna zástupkyňa žalobcov navrhla nariadiť znalecké dokazovanie
znalcom z odboru kriminalistické skúmanie dokumentov. Súd jej návrhu vyhovel a uznesením č.k.
17C/338/2016-537 zo dňa 29.07.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.08.2020 znalecké

dokazovanie nariadil.

5. V priebehu ďalšieho konania pred súdom prvej inštancie právna zástupkyňa žalobcom ďalej navrhla
vypočuť znalkyňu.

6. Právna zástupkyňa žalobcov v priebehu ďalšieho konania pred súdom prvej inštancie uviedla, že v

plnom rozsahu odkazuje na všetky vyjadrenia v spise vrátane odvolania, ktoré podávali. Je si vedomá
záverov znaleckého posudku, napriek vyjadruje presvedčenie, že závet poručiteľky nie je pravým
závetom. Toto jej presvedčenie vyplýva zo všetkých konaní napr. z konania o obmedzenie spôsobilosti
na právne úkony poručiteľky a aj z konania o neplatnosti zmluvy. V každom z týchto konaní vychádzalo
najavo,žežalovanývyhotovovalzaporučiteľkulistiny,niektorézaňupodpisoval.Vpodstatevýpoveďami

pracovníkov zariadenia Zlatý vek má preukázané, že poručiteľka dávala podpisy na čisté papiere. Pokiaľ
ide o to, že žalovaný mal pôsobiť pri vyhotovení závetu ako závetom povolaný, opätovne poukazuje na
jeho skoršiu výpoveď, kde uviedol, že svoj občiansky preukaz dal poručiteľke, ktorá s ním mala niekde
odísť, on sa nepýtal na čo. Domnieva sa, že žaloba žalobcov je dôvodná a žiada, aby jej súd vyhovel v
plnom rozsahu a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.

7. Žalobkyňa v 1. rade G. Š. v priebehu ďalšieho konania pred súdom prvej inštancie uviedla, že na
začiatku by sa chcela spýtať, kde je závet z roku 2016 - závet z roku 2016 existuje, pretože bol vo
februári roku 2016 overený na matrike. Ak je viac závetov, vždy je platný posledný podľa dátumu. Tým
pádom by mal byť závet z roku 2014 neplatný. Závet z roku 2016 porušil viacej vecí, pretože pri jeho

podpise bol aj pán T., on ako závetný dedič pri podpisovaní závetu nemôže byť. Podľa všetkého babka
spísala závet v roku 2014. Prečo spísala závet v roku 2014, keď jej žili ešte dvaja synovia H. G. K. Ľ. G.,
teda náš otec. Nikoho nevydedila a ako neopomenuteľní dedičia majú dedičský nárok. Hneď po smrti
obidvoch synov, v roku 2015 zomrel ich otec a v roku 2016 zomrel H., babka spísala dve ďalšie veci -
zaopatrovaciu zmluvu a závet. Tým pádom by dala 1 domu a role pánovi T. už 3x, teda najprv v roku

2014 závetom, potom zaopatrovacou zmluvou a potom ďalším závetom v roku 2016. Starká zomrela v
máji 2016 a závet z roku 2014 sa objavil až v septembri 2016. To bolo potom ako prebehlo dedičské
konanie po H.. Keď pánovi T. resp. jeho žene oznámila, že už prebehlo dedičské konanie po H. a oni
s bratom sú poloviční vlastníci a chcú kľúče od domu. Nejde jej do hlavy, prečo žalovaný nevytiahol
závet hneď, ale až o niekoľko mesiacov po smrti poručiteľky. Pán T. chcel tým istým závetom dediť aj

u pani notárky. Keď prebehlo dedičské konanie po H., po ich strýkovi, pán T. tam zaniesol tento závet
a chcel dediť aj po ňom.

8. Právny zástupca žalovaného v priebehu ďalšieho konania pred súdom prvej inštancie uviedol, že
poukazuje na všetky písomné vyjadrenia. Poukazuje na závery znalkyne, ktorá nezistila žiadne znaky

falšovania. Zistila skutočnosť, že nie sú žiadne také markanty na danej listine, ktoré by potom mohli
v porovnaní s inou listinou tvoriť základ nejakého iného skúmania a jedine v tejto časti a súvislosti sa
vyjadrila k tomu, že nemožno vylúčiť spôsob falšovania z dôvodu absencie týchto markantov. Čo sa týka
zásahu do celistvosti papiera pokiaľ by aj prijal tvrdenie žalujúcej strany o tom, že žalovaný mal údajne
dávať poručiteľke na podpis bianko prázdne listiny, je potom otázne z akých dôvodov bola časť listiny

odstrihnutá, keď mala byť listina bianko. Toto tvrdenie nemá potom žiadnu logiku. V ostatnom sa pridŕža
doterajších tvrdení, žiada priznať trovy konania.

9.Zoznaleckéhoposudkuč.2/2020znalkyneIng.TatianyDugovičovejmalsúdpreukázané,žeznalkyňa
uviedla, že preskúmaním predloženého závetu z hľadiska neoprávneného zásahu neboli zistené žiadne

stopy po prepisovaní a odstraňovaní niektorého z údajov. Skúmaním závetu so zameraním sa na
podpisy a zápisy neboli zistené znaky technického / mechanického falšovania, stopy po obťahovaní
predtlačených kontúr, stopy po obťahovaní v priesvite, reprodukcia tlačou. Znalkyňa konštatovala, že
závet sa nevyznačuje jednoznačnými znakmi falšovania montážou. Tento spôsob falšovania nie je všakmožné vzhľadom na zásah do celistvosti papiera vylúčiť. Treba brať aj zreteľ na to, že ide o závery
týkajúce sa technického skúmania závetu bez prihliadnutia na jeho obsahovú stránku. Na závete sa
nachádzajú podpisy dvoch svedkov a zápisy miesta a dátumu, ktoré by v prípade montáže museli

byť tiež vyhotovené až dodatočne, čo nie je možné metódami a prostriedkami graficko-diagnostického
skúmania potvrdiť. Podľa znaleckého posudku sa podpisy a zápisy na listine nevyžadujú individuálnymi
charakteristickými znakmi na základe ktorých by bolo možné individuálne stotožnenie. Všetky časti textu
boli vyhotovené na druhovo zhodnom zariadenie pracujúce na princípe striekané tlače. S najväčšou
pravdepodobnosťou ide o jednu tlačiareň. Papier závetu prešiel uvedenou tlačiarňou iba raz a teda text

nebol tlačený na viackrát. Skúmaním závetu bolo zistené, že všetky podpisy a zápisy boli vyhotovené
písacím prostriedkom. Skúmaním bolo zistené, že zaopatrovacia zmluva zo dňa 10.02.2016 ktorá bola
vybratá ako porovnávací materiál sa vyznačuje charakteristikami príznačnými pre falšovanie listiny.

10. Znalkyňa Ing. Tatiana Dugovičová v priebehu konania uviedla, že na záveroch znaleckého
dokazovania trvá tak ako sú uvedené v znaleckom posudku. Uviedla, že pri listinách sa posudzuje aj

možnosť montáže komponentov ktoré sa na listinách nachádzajú. Rozlišujú sa dva druhy montáže.
Jeden je že celá listina nebola vyhotovená naraz a človek podpísal len časť textu listiny a druhá časť
bola dotlačená. Druhý spôsob je ten, že na listine pôvodne formátu A4 sa nachádza úplne iný text napr.
banálne potvrdenie ktoré človek laik podpisuje tak, že text je dostatočne vzdialený od podpisu. A potom
je tam dotlačený iný text, horný text sa odstrihne. Do úvahy pripadá možnosť že listina bola skrátená

ale potvrdiť to nevie. Jedná sa asi o 3,5 cm papiera. Môže za tým byť schovaný aj banálny príbeh,
človek skráti listinu z iného dôvodu. Môže sa stať napr. to, že časť textu je vyhovená inou tlačiarňou
alebo pisateľ v snahe natlačiť text zmenší riadkovanie. Žiaden takýto prípad, ale v uvedenom konaní
nenastal. V uvedenom prípade sa nejedná o prípad, kedy sa text dopisoval na papier, kde bol len podpis
poručiteľky. Bola otázka aj na čas vyhotovenia závetu a keďže sa nedá jednoznačne použiť priama

chemická metóda na ustanovenie času vyhotovenia, tak sa hľadá medzi porovnávacími materiálmi taký,
ktorý by zodpovedal svojimi komponentami skúmanému materiálu. Zaopatrovaciu listinu použila iba ako
jeden z porovnávajúcich materiálov pri skúmaní závetu.

11. Právni zástupcovia sporových strán v ďalšom konaní pred súdom prvej inštancie nežiadali, aby súd

opätovne vykonával dôkazy, ktoré už boli vykonané pred prvým rozhodnutím súdu prvej inštancie, súd
teda konštatuje, že dokazovanie bolo vykonané tak, ako je uvedené v bode 4 až 26 odôvodnenia prvého
rozsudku súdu prvej inštancie.

12. Nad rámec uvedeného dokazovanie súd vykonal dokazovanie znaleckým posudkom č. 2/2020

znalkyne Ing. Tatiany Dugovičovej a jej výsluchom na súde. Súd mal preukázané, že na závete
neboli zistené neboli zistené znaky technického / mechanického falšovania, stopy po obťahovaní
predtlačených kontúr, stopy po obťahovaní v priesvite, reprodukcia tlačou. Znalkyňa konštatovala, že
závet sa nevyznačuje jednoznačnými znakmi falšovania montážou. Tento spôsob falšovania nie je však
možné vzhľadom na zásah do celistvosti papiera vylúčiť. Žiaden zo spôsobov montáže komponentov na

závete nebol preukázaný. V uvedenom prípade sa nejedná o prípad, kedy sa text dopisoval na papier,
kde bol len podpis poručiteľky. Je možné, že závet - listina - bola skrátená, jedná sa asi o 3,5 cm papiera.

13. Podľa § 137 c) a d) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo
je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu alebo určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z
osobitného predpisu.

14. Podľa § 37 odsek 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) právny úkon sa musí urobiť slobodne
a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

15. Podľa § 40a OZ ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145
ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým
úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju
sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov

(§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný
iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti
dovolá.16.Podľa§116OZblízkouosoboujepríbuznývpriamomrade,súrodenecamanžel;inéosobyvpomere
rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna
z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

17. Podľa § 473 odsek 2 OZ ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom
jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci.

18. Podľa § 476 odsek 1 OZ poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej

písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

19. Podľa § 476 odsek 2 OZ v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný,
inak je neplatný.

20. Podľa § 476b Občianskeho zákonníka závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou

rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho
poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať.

21. Podľa § 476f Občianskeho zákonníka závetom povolaný, ani zákonný dedič a osoby im blízke
nemôžu pri vyhotovovaní závetu pôsobiť ako úradné osoby, svedkovia, pisatelia, tlmočníci alebo

predčitatelia.

22. Podľa § 479 OZ maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo
zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona.
Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.

23. Súd opätovne konštatuje, že v prípade alografného závetu v zmysle § 476b OZ ide o závet
vyhotovený v inej písomnej forme ako vlastnoručný závet s tým, že sa pri jeho spísaní vyžaduje
prítomnosť svedkov. Skutočnosť, že text závetu zodpovedá skutočnej vôli poručiteľa, je zabezpečená
jednak vlastnoručným podpisom poručiteľa na závete a ďalej i tým, že pred dvoma súčasne prítomnými

svedkami musí poručiteľ prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu a títo svedkovia sa musia
na závet podpísať. Pre platnosť závetu nie je nevyhnutné, aby bolo priamo v jeho texte uvedené,
že poručiteľ pred oboma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejavil, že listina obsahuje jeho
poslednú vôľu. Rozhodujúce je, či sa tak fakticky stalo. Na platnosť závetu podľa § 476b OZ teda
zákon vyžaduje dva prejavy poručiteľovej vôle, ktoré nemôžu byť urobené súčasne ale musia na seba

nadväzovať. Je to predovšetkým prejav poručiteľovej vôle zriadiť závet a ďalší prejav poručiteľovej vôle -
výslovne prejaviť pred dvoma súčasne prítomnými svedkami, že listina obsahuje poručiteľovu poslednú
vôľu, nestačí konkludentný prejav. Svedkovia sa na závet musia podpísať, nemusia byť oboznámení s
obsahom závetu, zo zákona jednoznačne nevyplýva to, či svedkovia musia byť prítomný pri samotnom
podpísaní závetu, ich prítomnosť sa vyžaduje iba pri výslovnom prejave poručiteľa, že listina obsahuje

jeho poslednú vôľu.

24. Súd nemal preukázané, že by poručiteľka T. G. nebola v čase podpísania závetu spôsobilá na
právne úkony. V tejto súvislosti súd poukazuje na odôvodnenie prvého rozsudku súdu prvej inštancie,
bod 34. Nad rámec uvedeného odôvodnenia súd uvádza, že opätovne preskúmal priloženú zdravotnú

dokumentáciuporučiteľky.Zozdravotnejdokumentácieporučiteľkymalsúdpreukázané,žeporučiteľkav
čase pred podpísaním závetu viackrát navštívila svojho všeobecného lekára kvôli problému s cukrovkou
a vysokým krvným tlakom. Pri žiadnej návšteve lekára neboli riešené psychické ani psychiatrické
problémy poručiteľky.

25. Súd mal dostatočne preukázané okolnosti podpisu závetu, v tomto smere súd poukazuje na bod 31
odôvodnenia prvého rozsudku. Súd mal preukázané, že závetní svedkovia Y. T. K. G. T. nie sú blízkymi
osobami žalovaného, tak ako je uvedené v bode 30 odôvodnenia prvého rozsudku.

26. Súd mal preukázané, že alografný závet poručiteľky obsahuje všetky náležitosti, ktoré má obsahovať

podľa vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti súd poukazuje na bod
33 odôvodnenia prvého rozsudku.27. Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané, že by podpis poručiteľky bol falšovaný - v tomto
smere súd poukazuje na vyhotovený znalecký posudok a na bod 29 odôvodnenia prvého rozsudku.

28. Súd nemal preukázané, že by listina, na ktorej bol závet napísaný niesla známky technického
alebo mechanického falšovania - v tomto smere súd poukazuje na bod 12 odôvodnenia tohto rozsudku.
Skutočnosť, že listina, na ktorej bol závet napísaný bola pravdepodobne skrátená o 3,5 cm nemá na
obsahované náležitosti závetu podľa názoru súdu vplyv.

29.Súdtedamalpreukázané,žeporučiteľkabolavčasepodpisuzávetuplnespôsobilánaprávneúkony,
jednalo sa o alografný závet, ktorý spĺňa všetky náležitosti požadované Občianskym zákonníkom. Súd
nemal preukázané, že by bol podpis poručiteľky na závete falošný, ani že by listina, na ktorej je závet
napísaný niesla známky falšovania. Súd teda žalobu v časti absolútnej neplatnosti závetu zamietol.

30. Súd je toho názoru, že súdne rozhodnutie má pokiaľ je to možné vyriešiť spor medzi sporovými

stranami tak, aby nebolo potrebné podávať vo veci ďalšiu žalobu. Je jednoznačné, že podľa § 479
Občianskeho zákonníka sa musí plnoletým potomkom dostať aspoň toľko, koľko robí 1 ich dedičského
podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu
uvedených potomkov. Súd nemal preukázané, že by poručiteľka žalobcov vydedila, preto rozhodol tak,
že závet poručiteľky je v časti, ktorá odporuje právu žalobcov v 1. a 2. rade podľa § 479 Občianskeho

zákonníka na ich dedičský podiel neplatný, rozhodol teda o relatívnej neplatnosti závetu napriek tomu,
že sa jej žalobcovia v 1. a 2. rade vyslovene nedomáhali. Súd konštatuje, že žalobcovia v 1. a 2. rade
sa domáhali absolútnej neplatnosti závetu. Ak súd rozhodol o relatívnej neplatnosti závetu vo vzťahu k
žalobcom, neprekročil tým podľa názoru súdu petit žaloby.

31. O trovách konania súd rozhodol v súlade s §255 ods. 1 s prihliadnutím na § 262 ods. l C.s.p.
Vzhľadom na to, že v danej veci nebolo možné jednoznačne stanoviť pomer úspechu, obidve strany
boli v spore čiastočne úspešné (žalobcovia v časti vyslovenia relatívnej neplatnosti závetu, žalovaní v
časti zamietnutia návrhu na vyslovenie absolútnej neplatnosti závetu), súd nepriznal sporovým stranám
nárok na náhradu trov konania.

32. Súd rozhodol o trovách štátu podľa čl. 4 základných princípov C.s.p., s prihliadnutím na § 251 a §
252 C.s.p. a § 256 odsek 2 C.s.p., keď štátu priznal nárok proti žalobcom v 1 a v 2. rade, ktorí zavinili
trovy konania podaním návrhu na znalecké dokazovanie. Preto, že žalobcovia zavinili trovy znaleckého
dokazovania, a v spore v uvedenej časti dokazovania úspešní neboli, súd ich zaviazal na zaplatenie

trov štátu v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon exekúcie podľa osobitného zákona.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).