Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 18, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/32/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120207799
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8120207799.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a

členov senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci navrhovateľa A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XX, B., proti osobe povinnej z platenia výživného A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XX, B., korešpondenčná adresa D. XX, B., právne zast. JUDr. Ivetou Hrebenárovou, advokátkou
so sídlom Grešova 7, Prešov, za účasti otca navrhovateľa A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., C. XX,
právne zast. Advokátskou kanceláriou BABIN, PETKO & partners, s.r.o., so sídlom Hlavná 29, Prešov,
o zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 28P/174/2020-81
zo dňa 16.11.2020 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 28P/174/2020-107

zo dňa 13.01.2022, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku I., II. a IV..

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec sa ešte v čase neplnoletosti navrhovateľa domáhal podaným návrhom na začatie konania zvýšenia
výživného zo strany matky, a to na sumu 300,- eur mesačne, počnúc dňom 01.06.2020. Po nadobudnutí
plnoletosti sa navrhovateľ k návrhu otca pripojil.

Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom, v spojení
s opravným uznesením rozhodol, cit.:

„I. osoba povinná z platenia výživného A. B. je povinná prispievať na výživu navrhovateľa sumou vo
výške 200,- Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám navrhovateľa vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred, počnúc 01.07.2020 opakovane do budúcna,

II. d l ž n é výživné za obdobie od 01.07.2020 do 30.11.2020 vo výške 450,- Eur je osoba povinná z
platenia výživného A. B. povinná zaplatiť v lehote 3 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

III. v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa z a m i e t a.

IV. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania“

Proti rozsudku podala odvolanie osoba povinná z platenia výživného (ďalej aj ako „matka“), navrhujúc
napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
alebo zmeniť tak, že súd zaviaže matku prispievať na výživu navrhovateľa sumou 150,- eur mesačne,ktoré bude poukazovať k rukám navrhovateľa vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom
01.07.2020 a zrušiť rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom a v rozsahu zrušenia vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Navrhovateľ navrhol potvrdiť napadnuté rozhodnutie ako vecne správne.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané

včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), oprávneným
subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357
písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď
deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej

podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že
odvolanie matky nie je dôvodné.

Z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé, že účastníci konania nežijú v spoločnej domácnosti. Matka

sa odsťahovala ešte začiatkom minulého roka, na výživu navrhovateľa prispievala sumou 130,- eur,
neskôr túto sumu znížila na 110,- eur. Navrhovateľ pritom študuje na E. F. G., X. H., platí si MHD 10,-
Eur, SAD 10,- Eur, rovnako tak telefón. V škole všetky jeho výdavky hradí otec. Jazyková škola stojí
160,- Eur ročne, k tomu je potrebné zakupovať učebnice. Navrhovateľ by chcel študovať medicínu, preto
sa zaujíma o doučovanie, ktoré bude stáť 10,- Eur na hodinu, nevie však, kedy začne. Tiež sa prihlásil

sa na Erasmus, čo môže v prípade realizácie stáť 1.000,- Eur, mieni podstúpiť aj operáciu očí, čo vyjde
1.000,- Eur jedno oko. Otec mu platí 233,- Eur stavebné sporenie. S matkou sa stretol len nedávno u
babky, ale skončilo to hádkou.

Príjem matky je 1.350, - Eur, z ktoré platí inkaso 165,- Eur, 31,- Eur plyn a elektrina, 23,- Eur internet, 30,-
Eurmobila80,-Eurjuvychádzacestovaniedopráce.Veľkoupoložkouvjejvýdavkochjesplátkapôžičky
zo stavebného sporenia, t.j. 547,- Eur mesačne. Pôžičku si brala spoločne s manželom na opravu bytu,
v ktorom býva, byt je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.

Súd pri určení vyživovacej povinnosti vychádzal z čistého príjmu matky za posledných 9 mesiacov,
predstavujúci sumu 1.400,- Eur. Jej výdavky považoval súd za primerané a opodstatnené, s výnimkou
splátky pôžičky. Splácaný dlh totižto nie je len jej výlučným dlhom, rovnako ako byt, v ktorom sa práve
nachádza. Na splácaní pôžičky by mali participovať obaja manželia, teda aj otec navrhovateľa. To, že

medzi rodičmi navrhovateľa nie je žiadna komunikácia, resp. problematická komunikácia, nemôže byť
v neprospech určenia vyživovacej povinnosti. Navrhovateľ, ktorý dosiahol plnoletosť, je stredoškolákom
chystá sa na vysokú školu, má svoje primerané potreby a výdavky, ktoré súdu boli vyčíslené. Všetky
náklady už druhý rok hradí otec, pričom treba zvýrazniť, že príjem otca a matky je takmer totožný, preto
aj určenie výživného pre navrhovateľa vo výške 200,- Eur sa súdu javí ako relevantné. S poukazom

na ďalšiu vyživovaciu povinnosť matky voči plnoletej dcére F. nemohol súdu vyhovieť návrhu v celom
rozsahu.

V zmysle uplatnených odvolacích dôvodov matka namieta, že výdavky navrhovateľa boli súdu

prezentované nadhodnotene. Za primeranú sumu výživného považuje 150,- eur mesačne, čo má
zodpovedať potrebám navrhovateľa, tiež príjmu a možnostiam matky. Pri určovaní výživného vychádzal
súd z príjmu matky vo výške 1.430,- eur, nesprávne bol však určený príjem otca, ktorý po započítaní
položky v mzdovom liste „Doplatok mzdy – peňažný ústav“ činí 1.511,- eur, nie 1.471,- eur. V takom
prípade je príjem otca o 81,- eur vyšší ako príjem matky. Čo sa týka výdavkov matky, tieto činia spolu

877,- eur, z toho najväčšou položkou je splátka úveru vo výške 547,61 eur. Keďže sa jedná o spoločný
dlhmanželov,bezsúčinnostiotcaniejematkaschopnáakokoľvekmeniťúverovúzmluvu.Otecsapritom
na splácaní úveru nepodieľa. Nad rámec bežných výdavkov má matka ďalšiu vyživovaciu povinnosť
voči plnoletej dcére F., ktorej prispieva na výživu sumou 280,- eur mesačne. Započítajúc k tomu súdomurčenévýživnéprenavrhovateľa,zosvojhopríjmuprispievamatkadeťomcelkovo34%zosvojhopríjmu,
čo je už v rozpore s rozhodovacou činnosťou súdov.

Podľa názoru odvolacieho súdu v preskúmavanej veci bol zo strany súdu prvej inštancie v dostatočnom
rozsahu zistený skutkový stav a z neho boli vyvodené správne skutkové a právne závery. Odvolanie
matky z tohto dôvodu považuje odvolací súd za neopodstatnené, pričom svoje rozhodnutie argumentuje
nasledovne. Ťažiskovými ustanoveniami, upravujúcimi vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, sú

v preskúmavanej veci ust. § 62 ods. 2, 5, § 75 ods. 1 zákona o rodine. Na ich základe odzrkadľuje
vyživovacia povinnosť rodiča jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery, tiež odôvodnené potreby
dieťaťa. Dieťa má zároveň právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pritom výživné má
prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Životná úroveň matky bola posudzovaná s ohľadom na jej čistý mesačný príjem, ktorý súd prvej inštancie
kvantifikoval priemernou sumou 1.400,- eur mesačne. Výdavky matky sú štandardné, s výnimkou
neprimerane vysokej splátky úveru, ktorý spláca sama, aj keď dlžníkmi sú spoločne s manželom. Úver
bol vzatý za účelom kúpy bytu, ktorý obýva matka. Súd prvej inštancie považoval správanie rodičov
ohľadne ich úveru za nezodpovedné, keďže napriek znalosti svojho dlhu, situáciu dlhodobo neriešili.

Odvolací súd v tejto súvislosti berie výhrady matky na vedomie, no pre účely určenia výpočtu jej
vyživovacej povinnosti ich považuje za nedôvodné. Majetkové vzťahy medzi manželmi je potrebné
odlišovať od vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom. Zákon jasne stanovuje, že výživné má prednosť
pred ostatnými výdavkami rodičov. Matka má dostatočný príjem na to, aby plnila súdom prvej inštancie
určené výživné, aplikujúc pritom v rozhodovacej činnosti odvolacieho súdu už zaužívaný materiál

Ministerstva spravodlivosti ČR z roku 2010 pod názvom „Doporučená výchozí rozmezí pro stanovení
výše výživného za účelem sjednocení rozhodovací praxe soudů v otázkách výživného na nezaopatřené
děti“ (https://justice.cz/web/msp?clanek=opatrovnicka-agenda). V zmysle tohto tabuľkového výživného
savypočítavavýživnézčistéhopríjmurodiča,ktorýjezároveňkvantifikačnýmvyjadrenímjehomožností,
schopností a majetkových pomerov. Jednotlivé vekové kategórie detí dostatočne zohľadňujú fyzický

vývin dieťaťa aj prechod v rámci stupňov školskej dochádzky. Materiál je doporučený na prípady
maximálne troch vyživovacích povinností rodičov, je preto použiteľný na preskúmavaný prípad.

Navrhovateľ svojim vekom spadá do vekovej kategórie, ktorej prislúcha výživné v rozsahu 19-25%

z čistého príjmu povinného rodiča. Ak je matka nositeľom dvoch vyživovacích povinností, aplikovať by
sa mala stredná hranica percentuálneho podielu výživného z jej čistého príjmu, teda najviac 22%, čo
v prepočte činí 308,- eur, vysoko nad sumou výživného, určenou súdom prvej inštancie. Vzhľadom
na vyššie uvedené, už samotné príjmové pomery matky postačujú pre vyslovenie vecnej správnosti
napadnutého rozhodnutia, keďže súd prvej inštancie určil výživné dokonca pod hranicou zaužívanej

rozhodovacej činnosti súdov. Tento štatistický rozdiel pritom činí 108,- eur, čo smie dokonca reflektovať
aj finančnú situáciu matky, súvisiacu so splácaním jej úveru. Nad rámec toho však odvolací súd
uvádza,žesuma200,-budezrejmecelkomskonzumovanánauspokojeniezákladnýchživotnýchpotrieb
navrhovateľa, rozumejúc pod tým úhradu výdavkov na stravu, obuv, ošatenie či hygienické potreby.
V súčasnej spoločenskej situácii poznačenej historickou infláciou, spojenou s nárastom ceny základných

potravín a iných výrobkov dennej potreby, možno zároveň predpokladať, že aj v rozsahu základných
životnýchpotriebsapodieľanaúhradevýdavkovnavrhovateľajehootec,pretožesuma200,-eurnemusí
byť na ich pokrytie postačujúca.

Matka v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie učinil pri výpočte čistého príjmu otca odchýlku, pritom
príjemotcajeo81,-eurvyššíakopríjemmatky.Tútoodvolaciunámietkunepovažujeodvolacísúdtaktiež
za dôvodnú. V prvom rade je potrebné pripomenúť, že účelom úpravy výživného je v preskúmavanej
veci kvantifikovať právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni matky, posudzovanej na základe jej
príjmu. V tomto rozsahu príjem otca nehrá relevantnú úlohu. Zachádzajúc potom dopodrobna, v prípade

otca je potrebné zohľadniť, v akej miere sa podieľa na úhrade výdavkov navrhovateľa, pravidelných aj
nepravidelných. Neopomenuteľným faktom je tiež, že navrhovateľ zdieľa spoločnú domácnosť s otcom,
čo znamená, že otec hradí výdavky navrhovateľa na bývanie, tiež mu už v určitej, nepatrnej miere, stáleposkytuje osobnú starostlivosť, čím kompenzuje materiálne plnenia v súlade s ust. § 62 ods. 4 zákona
o rodine.

Ako už bolo vyššie zmienené, matka je nositeľkou celkovo dvoch vyživovacích povinností. Okrem
navrhovateľa má totižto ešte plnoletú dcéru, ktorej je povinná prispievať na výživu sumou 280,-
eur mesačne, a to na základe rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21CoP/23/2022 zo dňa
27.09.2022. Obe deti matky pochádzajú z manželstva a spadajú do rovnakej vekovej kategórie v zmysle

aplikovaného tabuľkového výživného. pri výdavkoch matky odvolací súd v rámci svojej nedávnej
rozhodovacej činnosti určil výživné na plnoletú Simonu, nie je preto dôvodné v preskúmavanej veci určiť
výživné na plnoletého navrhovateľa tak neprimerane nízko. Sumárom bude matka povinná prispievať na
výživu detí sumou vo výške 34% z jej čistého mesačného príjmu, čo už považuje za exces zo zaužívanej
rozhodovacej činnosti. Podľa názoru odvolacieho súdu tomu tak nie je. Odvolací súd pri rozhodovaní
vo veciach výživného nie je naklonení takémuto stropovaniu celkového výživného s ohľadom na príjem

rodičia. dôvodom pre tento postup je variabilita príjmov povinných rodičov. Príkladmo možno uviesť,
že rodič zarábajúci minimálnu mzdu, by pri výživnom na všetky jeho deti vo výške 34% z čistej mzdy,
smel byť ohrozený na uspokojovaní jeho základných životných potrieb, pretože ostávajúca suma by
bola nedostatočná (cca 336,- eur). Naproti tomu majetnejší rodič, akým je aj matka, má aj po úhrade
výživnéhovcelkovejsume480,-eur,stálekdispozíciisumu920,-eur,čojeasitoľko,čozarobípriemerný

občan SR (priemerná mzda za rok predstavuje 1.211,- eur mesačne).

Zhrnúc vyššie uvedené, súdom prvej inštancie určené výživné zodpovedá možnostiam, schopnostiam
a majetkovým pomerom matky, tiež odôvodneným potrebám navrhovateľa. Odvolacie námietky matky

nepovažoval odvolací súd za dôvodné, preto potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne,
postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP v spojení s ust. § 58

CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V preskúmavanej veci odvolací
súd súčasne nevzhliadol také okolnosti, ktoré by dôvodili priznať náhradu trov konania niektorému
z účastníkov podľa § 55 CMP.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).