Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 9. december 2016

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 13C/95/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215204302
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Gašpirová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1215204302.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudcom Mgr. Zuzanou Gašpírovou, v sporovej veci

žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., IČO: 31 383 408, Karadžičova 17, Bratislava, proti žalovaným: 1.
Slovenská kancelária poisťovateľov, IČO: 36 062 235, Trnavská 82, Bratislava, zastúpená MGA IURIS,
s.r.o., IČO: 47 233 028, Pri starej prachárni 10, Bratislava, 2. X. U., E..Č.. XXXXXX/XXXX, V. M.. L.Á. E.
XXXX/X, V., zastúpená JAVOR-TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 264 750, Stará Vajnorská
cesta 37, Bratislava, o zaplatenie 42.578,14 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný v 1.rade a žalovaná v 2.rade s ú p o v i n n í , spoločne a nerozdielne, zaplatiť žalobcovi sumu
42.578,14 Eur, v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca má voči žalovanému v 1.rade a žalovanej v 2.rade nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 20.2.2015 sa žalobca domáhal voči žalovaným, uloženia povinnosti
zaplatiť, spoločne a nerozdielne, sumu 42.578,14 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne
zo žalovanej istiny, a to od 19.2.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým,

že žalobca uzavrel dňa 19.10.2011 s U.. T. X. poistnú zmluvu, ktorou bolo poistené motorové vozidlo
Jeep Grand Cherokee, EČ- M. XXX Y. ( ďalej len " poistné vozidlo") pre prípad poškodenia v dôsledku
dopravnej nehody. Dňa 9.12.2012 došlo k dopravnej nehode a to tak, že žalovaná v 2.rade pri jazde
motorovým vozidlom VW Golf, C: V.-XXX V. nedala prednosť poistenému vozidlu, ktoré prichádzalo
z prava po hlavnej ceste, v dôsledku čoho došlo k stretu týchto vozidiel a poškodeniu poisteného
motorovéhovozidla.Žalobcavyplatilpoistenémupoistnéplnenievovýške42.578,14Eur.Prešlonaneho
právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou. Prevádzateľom motorového vozidla VW Golf,

EČ:V.-XXX V. bola v čase dopravnej nehody žalovaná v 2.rade, toto nebolo povinne zmluve poistené
v zmysle zákona č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len "PZP"). Preto
v zmysle § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP poistné za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti, poskytuje z poistného garančného
fondu žalovaný v 1.rade. Zároveň v zmysle § 427 OZ je daná aj pasívna vecná legitimácia žalovanej
v 2.rade.

2. Voči platobnému rozkazu podal žalovaný v 1.rade kvalifikovaný odpor, v ktorom namietal danosť
uplatneného nároku. V prvom rade vzniesol námietku premlčania. Poukázal na uplynutia subjektívnej
premlčacej lehoty, ktorá začína plynúť okamihom, keď sa poškodený dozvie o osobe zodpovednej zaspôsobenú škodu a o škode. V tomto prípade sa poškodená o tom, kto zodpovedá za škodu, dozvedela
najneskôr zo záznamu dopravnej nehode, ktorý táto priložila k oznámeniu o poistnej udalosti, ktorý
doručila žalobcovi dňa 8.2.2013. Vedomosť poškodenej o tom, že za škodu zodpovedá žalovaná v

2.rade, už dňa 8.2.2013, je zrejmá aj z toho, že túto skutočnosť priamo uviedla aj v oznámení o poistnej
udalosti ( str. 2 časť 6 oznámenia), ktoré v tento deň doručila žalobcovi. Ako vyplýva z oznámenia
o poistnej udalosti z 8.2.2013, tak poškodená už v tomto čase vedela aj o škode na jej vozidle a o
rozsahu tejto škody. V oznámení o poistnej udalosti, ktoré poškodená doručila žalobcovi 13.2.2013, z
hľadiska rozsahu škody uviedla, že jej vozidlo bolo zničené, pričom k tomuto oznámeniu priložila aj zápis

o ohliadke poškodeného vozidla a kúpnu zmluvu. Z uvedených skutočností je zrejmé, že poškodená
najneskôr dňa 13.2.2013 vedela nielen o osobe zodpovednej za škodu, ale aj o tom, aká škoda a v
akom rozsahu jej bola na vozidle spôsobená. Premlčacia doba začala plynúť najneskôr 13.2.2013 a
uplynula 13.2.2015, žalobca však doručil súdu žalobu až dňa 20.2.2015. Okrem toho namietal tiež to, že
žalobca tvrdenie o tom, že vozidlo žalovanej v 2.rade nebolo v rozhodnom čase poistené, nepreukázal.
Podľa informácií, ktorými disponoval žalovaný v 1.rade, malo byť vozidlo žalovanej v 2.rade v rozhodnej

dobe poistené v KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group. Ďalej poukázal na to, že v
zmysle § 11 ods. 5 a 7 zákona o PZP má poškodený nárok na úroky z omeškania iba v prípade, ak
poisťovateľ nezačne vyšetrovanie a do 3 mesiacov od doručenia oznámenia poškodeného o škodovej
udalosti nesplní povinnosť skončiť prešetrovanie nahlásenej udalosti potrebné na zistenie rozsahu jeho
povinnostiplniťalebovtejtolehotepísomnepoškodenémunevysvetlídôvody,prektoréodmietolplnenie.

Je zrejmé, že žalobca voči žalovanému v 1.rade uplatnil nárok na náhradu škody, ktorý na neho prešiel
len listom zo dňa 18.2.2015, takže ku dňu podania žaloby neuplynuli ani zákonom predpokladané
3 mesiace na poskytnutie plnenia resp. poskytnutie vysvetlenia. Preto nárok na zaplatenie úrokov z
omeškania nevznikol.

3. Odpor voči vydanému platobnému rozkazu podala i žalovaná v 2.rade, ktorá rovnako vzniesla
námietku premlčania. Z obsahu záznamu dopravnej nehody, doručenému žalobcovi dňa 13.2.2013,
vyplýva, že obsahuje informáciu o výške spôsobenej škody ako aj o osobe zodpovednej. Nárok žalobcu
musí byť premlčaný najneskôr dňa 13.2.2015 a žaloba bola podaná až dňa 20.2.2015, teda po
jej márnom uplynutí. Vo vyjadrení, doručenom súdu dňa 22.5.2015 žalovaná v 2.rade uviedla, že

v čase vzniku škody mala platne uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a to podľa poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX u poisťovateľa
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s..

4. Žalobca v priebehu konania predložil viaceré skutkové a právne argumenty. V prvom rade nesúhlasil

s tvrdením žalovaných o premlčaní uplatneného nároku. Moment, kedy sa poškodený dozvie o škode sa
chápe ako okamih, kedy môže poškodený svoju ujmu natoľko objektívne vyjadriť, aby ju dokázal vyčísliť
na súde a teda uplatniť tento nárok na súde. Poškodená v tomto prípade sa nemohla o výške škody
dozvedieť bez toho, aby disponovala odbornými vedomosťami potrebnými na kvalifikované určenie
poškodenia jednotlivých dielov vozidla, ich všeobecnej hodnoty, hodnoty zvyškov. Poškodená v priebehu

likvidácie poistnej udalosti nepredložila žiadnu faktúru za opravu vozidla, resp. iný doklad, z ktorého
by vyplývala jej vedomosť o výške škody. Jediný okamih, kedy sa mohla dozvedieť o škode je v tomto
prípade výpočet poistného plnenia oznámený havarijným poisťovateľom. Žalobca tento výpočet vykonal
dňa 22.2.2013 a následne zaslal oznámenie o poistnom plnení, v ktorom poškodenú informoval o výške
škody na jej vozidle. V písomnom vyjadrení zo dňa 25.5.2015 žalobca odkázal na obsah viacerých

rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, ktoré sa zaoberali otázkou ustálenia okamihu vzniku vedomosti
o výške škody, rozhodujúceho pre začiatok plynutia premlčacej doby v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Pri posudzovaní tejto otázky je nutné vziať do úvahy všetky okolnosti toho ktorého prípadu,
v tomto prípade nestačí iba konštatovanie, že poškodený vedel o tom, ktoré diely na jeho vozidle
sú poškodené. Nakoľko tento nedisponuje technickými znalosťami potrebnými na vyčíslenie škody,

nemôže túto objektívne a kvalifikovane vyčísliť. V prípade značného rozsahu poškodenia vozidla je
nutné výšku škody určiť ako rozdiel medzi použiteľnými zvyškami vozidla a hodnotou vozidla v čase
bezprostredne pred škodovou udalosťou. Poškodená okrem toho v rámci likvidácie poistnej udalosti
nepredložila faktúru za opravu vozidla. Žalobca výpočet výšky škody vykonal dňa 22.2.2013 a v rovnaký
deň zaslal aj oznámenie o poistnom plnení, v ktorom poškodenú informoval o výške škody. Toto

žalobca zasielal poškodenej ako poštovú zásielku. Okrem toho si žalobca svoj regresný nárok najprv
uplatnil priamo u poisťovateľa žalovanej v 2.rade. dňa 5.2.2015, avšak KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.
žalobcovioznámila,žepopoukázanípoistnéhoplneniabolozistené,ževčasepoistnejudalostipoisteniezodpovednosti vozidla žalovanej v 2.rade bolo zaniknuté z dôvodu neplatenia. Žalobca bol preto nútený
prijaté finančné prostriedky zaplatiť.

5. Právny zástupca žalovaného v 1.rade v priebehu konania zdôraznil, že v prípade ustáľovania
okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby pri náhrade škody, zákonodarca neuvádza
potrebu vedomosti poškodeného o presnej škode. V tomto prípade, s prihliadnutím na to, že motorové
vozidlo Grand Cherokee bolo v čase nehody relatívne nové a poškodená mala nepochybne znalosť o
výške kúpnej ceny, musela mať aj predstavu k akej najvyššej škode na vozidle v čase nehody mohlo

dôjsť. Začiatok plynutia subjektívnej lehoty je preto daný dňom dopravnej nehody.

6. Právny zástupca žalovanej v 2.rade uviedol, že zo záznamu o dopravnej nehody jednoznačne
vyplýva, kto bol vinníkom dopravnej nehody a takisto je v ňom obsiahnutá aj výška škody. Tento
záznam bol doručený žalobcovi dňa 13.2.2013 a najneskôr týmto dňom začala plynúť premlčacia lehota.
Poukázal tiež na právny názor vyjadrený v rozsudku NS ČR sp. zn. 25Cdo 2656/2004 podľa ktorého,

postačuje len orientačná znalosť rozsahu škody, čo vyplýva z toho, že výška škody sa zisťuje v súdnom
konaní a definitívny záväzný zámer o nej obsiahnutý až v právoplatnom rozsudku. K otázke premlčania
uplatneného nároku sa právny zástupca žalovanej v 2.rade vyjadril aj v liste zo dňa 31.3.2016. Poukázal
na viaceré rozhodnutia súdov tak Slovenskej republiky ako aj Českej republiky, z ktorých je zrejmé,
že nie je nutné, aby poškodený poznal rozsah škody presne, postačuje, aby zistil skutkové okolnosti,

z ktorých možno vyvodiť vznik škody a orientačne aj jej rozsah. Poškodený sa dozvedel v tomto
prípade o tom, ktoré časti motorového vozidla je potrebné vymeniť, resp. opraviť zo zápisu o obhliadke
poškodeného motorového vozidla zo dňa 15.12.2012. Z vyjadrenia Wüstenrot poisťovne, a.s. k spôsobu
likvidácie poistnej udalosti z 4.1.2013 je zrejmé, že táto neodporučila opravu motorového vozidla a bude
škodovú udalosť riešiť ako totálnu škodu. Zo zápisu o poškodení vozidla k škodovej udalosti z 22.1.2013

vyplýva, ktoré časti motorového vozidla sú poškodené. Zo záznamu z dopravnej nehody, doručenom do
poisťovne poškodeným dňa 8.2.2013 jednoznačne vyplýva, kto je zodpovedný za spôsobenie dopravnej
nehody a je zrejmá tiež orientačný výška škody. Do poisťovne bola poškodeným doručený aj kúpna
zmluva na motorové vozidla dňa 8.2.2013. S poukazom na obsah vyššie uvedených listinných dôkazov
mal právny zástupca žalovanej v 2.rade za to, že k začatiu plynutia premlčacej doby nemohlo dôjsť

až výpočtom výšky škody poisťovňou. Objektívne skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť výšku
škody boli známe poškodenému ako aj žalobcovi skôr ( ohliadka poškodeného vozidla, zistenie rozsahu
poškodenia) a až na základe poznania týchto objektívnych skutkových okolností, prišlo zo strany žalobcu
k splneniu subjektívnej povinnosti a to k výpočtu a poukázaniu poistného plnenia podľa poistnej zmluvy.
Splnenie tejto povinnosti však nemôže mať za následok začiatok plynutia premlčacej doby, nakoľko by

sa nezakladalo na objektívnych skutočnostiach, ale by sa odvodzovalo do splnenia subjektívnych práv
a povinností tretími osobami mimo právneho vzťahu, čo je v rozpore s princípom právnej istoty. Právny
zástupca ďalej zdôraznil, že poistný vzťah medzi žalovanou v 2.rade a KOOPERATIVA poisťovňou, a.s.
v čase nehody trval, nakoľko žalovaná v 2.rade uhradila poistné za obdobie od 31.5.2012 do 30.5.2013
vo výške 126,-Eur a to dňa 13.6.2012, t.j. v lehote splatnosti avšak na účet Komunálnej poisťovne, a.s.,

ktorá platbu poukázala na účet KOOPERATIVA poisťovne dňa 9.7.2012. Žalovaná plnila poistné na
účet Komunálnej poisťovne, pravdepodobne omylom, nesprávne vyplnila číslo účtu. Obe tieto poisťovne
sú však členmi rovnakej skupiny, preto došlo zo strany Komunálnej poisťovne k poukázaniu poistného
KOOPERATIVA poisťovne. Na tento prípad sa vzťahuje ustanovenie § 535 Občianskeho zákonníka,
kedy KOOPERATIVA poisťovni prináleží postavenie poukazcu, Komunálnej poisťovni, a.s. postavenie

poukazníka a žalovanej v 2.rade postavenie poukázanca. Poukazca splnomocnil poukazníka na prijatie
plnenia od poukázanca. Poukazník toto splnomocnenie prijal, vybral plnenie od poukázanca a toto
poukázal na účet poukazcu. Uvedené je zrejmé z e-mailovej komunikácie medzi právnym zástupcom
žalovanej v 2.rade a Komunálnou poisťovňou, a.s. zo dňa 14.5.2015, kde je tiež konštatované, že
klientka poistné zaplatila a všetko má v tejto chvíli vyporiadané. To, že vybrané plnenie, čiže poistné,

poukazník poukázal na účet poukazcu po vzájomnej dohode vyplýva aj z e-mailovej komunikácie
zo dňa 11.5.2015, kde zamestnanec Komunálnej poisťovne, a.s. uvádza:" ohľadne Vašej žiadosti o
vrátenie platby si Vám dovoľujeme oznámiť, že uvedených 126,-Eur bolo dňa 6.7.2012 poukázaných
do KOOPERATIVA poisťovne, a.s., časť platby 10,86 Eur uhradila dlžné poistné na klientkinej zmluve
č. XXXXXXXXX a zvyšok bol vrátený na adresu klientky". KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. si ponechala

alikvótnu časť poistného. Poukazca zároveň konkludentne splnomocnil poukázanca na poskytnutie
plnenia poukazníkovi na účet poukazcu a poukázanec toto splnomocnenie prijal najneskôr úhradou
poistného na účet poukazcu. Podľa § 536 ods. 1 Občianskeho zákonníka pokiaľ je poukázanec to, čo
má plniť už poukazcovi dlžný, je voči nemu povinný poukážke vyhovieť. Jeho záväzok zanikne, aknie je dohodnuté inak, iba tým, že splní podľa poukážky poukazníkovi. Ak sa má poukážkou splniť dlh
poukazcu u poukazníka, ktorý s tým súhlasil, je poukazník povinný poukázanca vyzvať, aby plnil. Na
základe vyššie uvedeného mal za to, že žalovaná v 2.rade zaplatila dlžné poistné úhradou poukazníkovi

v lehote splatnosti poistného.

7. Žalobca na margo právnej argumentácie právneho zástupcu žalovanej v 2.rade ohľadne inštitútu
poukážky uviedol, že poukážka musí predchádzať poskytnutiu samotného plnenia, čo v tomto prípade
nebolo preukázané ani tvrdené. Samotná KOOPERATIVA poisťovňa, a.s negovala vznik akejkoľvek

poukážky, keď v dokladoch, v ktorých vyzývala žalovanú v 2.rade na plnenie, uvádzala len čísla
účtu patriace KOOPERATIVE a nespomínala žiadnym spôsobom prípadné plnenie poukazníkovi teda
Komunálnej poisťovni. Okrem toho sporná platba 126,-Eur bola napokon klientke vrátená.
8. Na pojednávaní konanom dňa 29.6.2016 právny zástupca žalovanej v 2.rade uviedol, že prijatie
plnenia veriteľom je zastupiteľným právnym úkonom, pri ktorom sa veriteľ môže nechať zastúpiť
splnomocnencom. V prípade, ak plnenie prijala osoba, ktorá na to nebola oprávnená, môže veriteľ

takýto právny úkon schváliť aj dodatočne, výslovne alebo aj konkludentne. KOOPERATIVA poisťovňa,
a.s. udelila Komunálnej poisťovni splnomocnenie na prijatie plnenia od klientky, čo vyplýva už len
z tej skutočnosti, že časť plnenia poistného t.j. do doby neutvrdeného zániku poistenia s klientkou
poskytnutého plnenia vo výške 126,-Eur platbou z 13.6.2012, si ponechala. Ak splnomocnenie nie je
udelené vopred, môže byť udelené dodatočne. Takýto právny úkon sa považuje za ratihabíciu a teda

má účinky od počiatku. Žalobca s vyššie uvedenou argumentáciou nesúhlasil, pričom poukázal na to,
že samotná KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. označila spornú poistnú zmluvu ako zaniknutú z dôvodu
neplatenia pred vznikom poistnej udalosti. Nemohlo preto dôjsť k dodatočnému odsúhlaseniu, tak ako
sa domnieva právny zástupca žalovanej v 2.rade. Právny zástupca žalovaného v 1.rade k tejto otázke
zdôraznil, že KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. plnenie od Komunálnej poisťovne prijala, následne za

žalovanú v 2.rade poistné plnenie plnila a až z odstupom času temer 2 rokov žiadala plnenie späť z
titulu bezdôvodného obohatenia.

9. V liste zo dňa 27.9.2016 právny zástupca žalovanej v 2.rade upriamil pozornosť súdu na znenie
ustanovenia § 450 Občianskeho zákonníka. Zásady moderačného práva platia aj pri rozhodovaní o

náhradeškodyvzniknutejvsúvislostisprevádzkoumotorovýchvozidiel. Poukázalnaobsahrozhodnutia
NSSR sp.zn. 1Cdo 87/2007 , v zmysle ktorého možno usudzovať, že zníženie náhrady škody by
malo prevládať vo vzájomných vzťahoch medzi občanmi a v prípade, že ide o vzťah medzi dvoma
právnickými osobami alebo o vzťah medzi občanom ako poškodeným a právnickou osobou, ako
škodcom, by malo byť zníženie skôr výnimkou. Súd teda môže výnimočne uplatniť svoje moderačné

právo aj za predpokladu, že škodca je fyzickou osobou a poškodený právnickou osobou. Ustanovenie
§ 450 Občianskeho zákonníka má zmierňovať nežiaducu tvrdosť zákona. Z vykonaného dokazovania
je zrejmé, že žalovaná nespôsobila škodu úmyselne. Je nutné tiež prihliadnuť na to, že poisťovňa, s
ktorou mala žalovaná v 2.rade uzavretú poistnú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, odmietla poskytnúť regresné plnenie. Trvanie poistného vzťahu medzi

KOOPERATIVOU poisťovňou, a.s. a žalovanou v 2.rade nebolo v období od 9.12.2012 do 5.2.2015,
t.j. viac ako dva roky spochybnené. KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. zaslala z titulu regresného nároku,
na účet žalobcu, sumu 42.578,14 Eur a až dňa 5.2.2015 vyzvala tohto na vydanie bezdôvodného
obohatenia z dôvodu, že došlo k zániku poistnej zmluvy ku dňu 30.6.2012 pre nezaplatenie poistného.
Úmyslom žalovanej v 2.rade bolo zaplatiť poistné riadne a včas. Žalovaná v 2.rade pri dopravnej nehode

utrpela organické poškodenie mozgu, v dôsledku ktorého trpí duševnou chorobou trvalého charakteru.
Psychiater navrhuje žalovanú v 2.rade čiastočne pozbaviť spôsobilosti na právne úkony. Žalovaná v
2.rade poberá invalidný dôchodok vo výške 1.010,-Eur, býva u svojej tety, zostatok na účte má vo
výške 123,36 Eur. Mesačné výdavky súvisiace s bývaním predstavujú 200,-Eur, za lieky 200,-Eur,
rehabilitáciu 100,-Eur, lekára 50,-Eur, internát 70,-Eur, stravu 100,-Eur, oblečenie a drogériu 100,-Eur.

Po zabezpečení základných potrieb teda žalovanej v 2.rade zostane 190,-Eur. Príbuzná žalovanej v
2.rade za ňu zaplatila dlh v Sociálnej poisťovni v sume 7.000,-Eur. Právny zástupca tiež poukázal na
majetkové pomery a postavenie žalobcu, ktoré sú neporovnateľné s majetkovými pomermi žalovanej
v 2.rade. Žiadal preto, aby súd aplikoval moderačné právo v prospech žalovanej v 2.rade tak, že tejto
uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 10% zo žalovanej sumy a to v splátkach po 100,-Eur

mesačne.

10. Žalovaný v 1.rade vo vyjadrení zo dňa 4.10.2016 sa pripojil k argumentácii právneho zástupcu
žalovanej v 2.rade v otázke aplikácie ustanovenia § 450 Občianskeho zákonníka. Poukázal na rozsiahlepoškodenie zdravia, ktoré žalovaná v 2.rade utrpela, skutočnosť, že škodu nespôsobila úmyselne ako
aj to, že poškodenej v tomto prípade vznikla výlučne majetková škoda a jej nárok bol uspokojený z
havarijného poistenia. Povinnosť nahradiť škodu v rozsahu, v akom sa jej náhrady domáha žalobca, sa

javí ako neprimerane tvrdé. Využitie moderačného práva v tomto prípade je žiaduce a musí sa vzťahovať
v rovnakom rozsahu a za rovnakých podmienok nielen na žalovanú v 2.rade ale aj na žalovaného v
1.rade. V zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. má poistený z poistenia zodpovednosť právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody. Žalovaný
v 1.rade je osobou, ktorá je v zákonom stanovených prípadoch povinný poskytnúť osobe poškodenej

prevádzkou motorových vozidiel náhradu škody za osobu zodpovednú za spôsobenú škodu. Túto
náhradu škody poskytuje namiesto osoby zodpovedajúcej za škodu. Poškodený si teda môže uplatniť
nárok buď voči osobe zodpovednej za škodu alebo voči žalovanému v 1.rade, ide teda o situáciu ,
keď jedna osoba (poškodený) má právo na to isté plnenie od dvoch subjektov. Žalovaný v 1.rade je
popri osobe zodpovednej za škodu zaviazaný na to isté plnenie ako osoba, ktorá za spôsobenú škodu
zodpovedá. Preto aj zníženie náhrady škody postupom podľa § 450 Občianskeho zákonníka sa musí v

rovnakom rozsahu a za rovnakých podmienok vzťahovať nielen na osobu zodpovednú za škodu, ale aj
nažalovanéhov1.rade. Žalovanýv1.rademávočiosobezodpovednejzaškodu právonanáhradutoho,
čo za túto osobu plnil t.j. právo postihu. Právo postihu je pritom osobitným druhom práva odlišným od
práva na náhradu škody. U tohto postihového práva jeho zníženie podľa § 450 Občianskeho zákonníka
nie je možné.

11. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 17.10.2016 sa vyjadril k otázke možnosti aplikácie
moderačného práva v tomto prípade. Mal za to, že súd musí skúmať všetky podmienky a okolnosti
konkrétneho prípadu. Súd musí prihliadať na majetkové pomery škodcu, ale zároveň skúmať či
zaviazanie škodcu na plnú náhradu bude alebo nebude pre neho likvidačné. Účelom zákona č.

381/2001 je garantovanie náhrady škody pre poškodených takým spôsobom, aby bola miera ich
odškodnenia čo najvyššia možná. Zákon prezumuje uzatvorenie poistenia zodpovednosti pre každé
motorové vozidlo. Koncepcia povinného zmluvného poistenia, aj vzhľadom na zavedenie poistného
garančného fondu, vychádza zo zásady, aby neboli ohrozené zákonné práva poškodeného resp. aby
do nich nijako nezasahoval faktor vymožiteľnosti voči škodcovi. Súd musí v tomto prípade prihliadnuť

na to, že žalovaná v 2.rade ako škodca nebude škodu uhrádzať z vlastných finančných zdrojov.
Nepoužitie inštitútu moderácie teda nebude mať na žalovanú v 2.rade žiadne nepriaznivý, či finančne
likvidačný dopad. Opačným prístupom by sa úplne poprel zmysel povinného zmluvného poistenia,
resp. poskytovania náhrady škody z garančného fondu, ktorý spočíva v zabezpečovaní vymožiteľnosti
nárokov poškodených bez ohľadu na majetkové pomery škodcu. Podľa názoru žalobcu úprava nárokov

poškodeného v zmysle § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. predstavuje vo vzťahu k Občianskemu zákonníku
špeciálnu zákonnú úpravu, pričom nepredpokladá možnosť zníženia predmetných nárokov, tak ako to
predpokladá všeobecná úprava náhrady škody v § 450 Občianskeho zákonníka.

12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, založených v spise a

oboznámením sa s obsahom pripojeného spisu KOOPERATIVA poisťovne, a.s. Vienna Insurance Group
č. XXX-XXXXX- XX V..

13. Z predloženého osvedčenia o evidencii súd zistil, že vlastníkom vozidla Grand Cherokee, EČV M.
XXXDF je pani T. X.. Táto predmetné vozidlo v zmysle kúpnej zmluvy, uzavretej so spoločnosťou Motor-

Car Bratislava, spol. s r.o., odkúpila za kúpnu cenu 62.000,-Eur.Touto spoločnosťou bola vystavená aj
faktúra č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bola suma 62.000,-Eur a ktorá bola splatná dňa 17.10.2011.
Vyššie špecifikované motorové vozidlo bolo prebraté p. X. dňa 10.10.2011 ( čo osvedčuje odovzdávací-
preberací protokol). Z predloženej poistnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom ako poisťovateľom a p. T.
X. ako poistníkom dňa 19.10.2011 súd zistil, že predmetom zmluvy bolo poistenie motorového vozidla

Jeep Gr. Cherokee pre prípad havárie, krádeže a živelnej udalosti- Kasko.

14. Je tiež osvedčené, že p. T. X. oznámila poisťovni, že dňa 9.9.2012 došlo k vzniku poistnej udalosti,
ktorú zavinila vodička X. U. a to motorovým vozidlom VW Golf, EČV: V. XXX V., ktorého bola tiež
držiteľkou, pričom v oznámení bol opísaný rozsah poškodenia vozidla nasledovne: "celá predná časť

vozidlaobsahujúcamotor,riadiacejednotky,kolesábola zničená".Predmetnéoznámeniebolopoisťovni
doručené ( v zmysle pečiatky na tejto listine) dňa 13.2.2013. Oznámenie odkazovalo v časti opisu
vzniku poistnej udalosti na záznam dopravnej nehody zo dňa 9.12.2012. Z obsahu tohto záznamu je
zrejmé, že dňa 9.12.2012 došlo k dopravnej nehode tak, že vodička X. U. viedla vozidlo EČV: V. XXXV. po ceste C. smerom od obce Medveďov, kedy na križovatke s cestou C. nedala prednosť vozidlu,
prichádzajúcemu z prava po vyznačenej hlavnej ceste smerom od mesta Veľký Meder, EČ: M., vedeným
vodičom X., pričom došlo k zrážke medzi vozidlami. Pri nehode došlo k ťažkému poraneniu jednej

osoby a rovnako k usmrteniu jednej osoby. V zázname bola uvedená celková škoda sumou 66.000,-
Eur. Ako príčina figurovala nesprávna jazda cez križovatku, nedanie prednosti v jazde z vedľajšej cesty
na značku Daj prednosť v jazde vozidlám prichádzajúcim po hlavnej ceste. Ako zodpovedný subjekt
bola označená X. U.. V zázname bolo ďalej uvedené, že na vozidlo VW Golf, EČV: V. bolo uzavreté
povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou tuzemského motorového

vozidla č. XXXXXXXXXX v KOOPERATIVA poisťovni, a.s. Motorové vozidlo Jeep Cherokee bolo po
nehode nepojazdné, pričom opis poškodených častí motorového vozidla uvádzal: predná časť vozidla:
celá predná časť, náprava, motor, airbagy, čelné sklo, a škoda na vozidle bola vyčíslená sumou 63.000,-
Eur.Tentozáznamdopravnejnehody,bolvzmyslepečiatkynalistine,prevzatýžalobcomdňa13.2.2013.
Súd dodáva, že obe listiny ( tak oznámenie o poistnej udalosti ako aj záznam dopravnej nehody) boli
súdu so spisu založené aj s pečiatkou žalobcu s vyznačeným dátumom prevzatia 8.2.2013.

15. Súd sa pre účely rozhodnutia vo veci samej oboznámil z poistným spisom Wüstenrot poisťovne,
a.s. pre poistnú udalosť č. XXXX.XXXX/XXX-X. Na č.l. 169 bol v spise uvedený aj dátum likvidácie
poistnej udalosti 22.2.2013. Je zrejmé, že poškodená oznámila vznik poistnej udalosti dňa 8.2.2013,
kedy poisťovni doložila oznámenie o poistnej udalosti ( obsahovo popísané vyššie), osvedčenie o

evidencii vozidla , záznam dopravnej nehody ( obsahovo popísaný vyššie), kúpnu zmluvu na poistené
motorové vozidlo, odovzdávací-preberací protokol, faktúru č. XXXXXXXXXX. Do spisu nebol zo strany
poškodenej doručený doklad o odstraňovaní vzniknutej škody. Do spisu bol založený zápis o obhliadke
poškodeného motorového vozidla spoločnosti SLOVEXPERTA zo dňa 13.12.2012, ktorý obsahoval
zápis o poškodení. Z obsahu spisu je zrejmé, že poisťovňa pristúpila k likvidácii poistnej udalosti,

ktorej výsledkom bolo vydanie likvidačnej správy zo dňa 22.2.2013, v rámci ktorej likvidátor stanovil
výšku poistného plnenia 42.578,14 Eur s prihliadnutím na skutočnosť, že škodu likvidoval ako škodu
totálnu, kde od účtovnej zostatkovej hodnoty vozidla odčítal hodnotu použiteľných zvyškov ( 4.110,-Eur)
a spoluúčasť ( 2.240.96 Eur). Z obsahu spisu je zrejmé, že ponuka na odkúpenie zvyškov motorového
vozidla bola zverejnená od 14.2.2013 do 21.2.2013, pričom najvyššiu ponuku vo výške 4.110,-Eur urobil

AutoBezděk s.r.o. Zo spisu je zrejmé, že v liste zo dňa 4.1.2013 žalobca oznámil poškodenej, že
opravupoškodenéhomotorovéhovozidlanedoporučujeaškodovúudalosťbuderiešiťakototálnuškodu.
Obhliadka vozidla bola žalobcom uskutočnená dňa 21.1.2013 ( č.l. 258).

16. Žalobca v liste zo dňa 22.2.2013 oznámil p. T. X., že nahlásenú poistnú udalosť vybavil a bol daná

príkaz na úhradu poistného plnenia vo výške 42.578,14 Eur na jej účet. Poistné bolo stanovené na
základe nahlásených údajov o priebehu a rozsahu poistnej udalosti, obhliadky poškodených vecí, správy
vyšetrovacích orgánov, predložených dokladov o výške spôsobenej škody a podmienok dohodnutých
v zmluve. V rámci tohto listu figuroval aj výpočet výšky poistného plnenia, kedy hodnota motorového
vozidla v čase PU činila 48.929,10 Eur, hodnota zvyškov motorového vozidla činila -4.110,-Eur a

spoluúčasť činila -2.240,96 Eur. Celková výška poskytnutého poistného plnenia teda činila sumu
42.578,14 Eur. Žalobca do spisu založil aj ponukovú kartu, z ktorej vyplýva, že najvyššiu ponuku na
odkúpenie vozidla Grand Cherokee urobil AutoBezděk, s.r.o.. Žalobca dňa 28.2.2013 uhradil sumu
42.578,14 Eur v prospech účtu XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXXXX SS: XXXXXXXXXX,
KS: XXXX, čo je zrejmé z predloženého výpisu z účtu. Súd sa pre účely rozhodnutia vo veci samej

oboznámil aj s obsahom Všeobecných poistných podmienok pre poistenie motorových vozidiel pre
prípad havárie, krádeže a živelnej udalosti, účinný dňom 1.1.2011. V čl. 8 ods. 3 bolo uvedené, že ak bolo
poistené vozidlo zničené, vzniká poistenému právo, aby mu poisťovňa vyplatila sumu zodpovedajúcu
všeobecnej hodnote vozidla v čase vzniku poistnej udalosti, zníženú o hodnotu použiteľných zvyškov
celého vozidla ( t.j. o hodnotu vozidla v poškodenom stave) a zmluvne dohodnutej spoluúčasti. Zvyšky

celého vozidla zostávajú vo vlastníctve poisteného.

17. Žalobca si listom zo dňa 15.3.2013 uplatnil voči KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. regresný nárok
vo výške 42.578,14 Eur z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla poisteného X. U.. Tento nárok žalobca urgoval listom zo dňa 15.4.2013.

KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. poukázala sumu 42.578,14 Eur žalobcovi v zmysle listu zo dňa
16.8.2013. Vo výzve zo dňa 5.2.2015 si však KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. uplatnila voči žalobcovi
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Uviedla, že po poukázaní poistného plnenia bolo zistené,
ž poistný zmluva pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č.XXXXXXXXXX, z ktorej bolo poistné plnenie vyplatené, zanikla v zmysle § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001
Z.z o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
dňa 30.6.2012. Poistné za obdobie 31.5.2012 do 30.5.2013 splatné dňa 31.5.2012 bolo na účet

KOOPERATIVA poisťovne, a.s. poukázané až dňa 9.7.2012, následkom čoho poistná zmluva zanikla
zo zákona uplynutím jednomesačnej lehoty od splatnosti posledného poistného. Žalobca poukázal na
účet KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. sumu 42.578,14 Eur ( výpis z účtu č.l. 172).

18. V liste zo dňa 18.2.2015 si žalobca uplatnil voči žalovanému v 1.rade úhradu regresného nároku

č. XXXX.XXXX/XXX-X, škodcu X. U., vo výške 42.578,14 Eur, nakoľko škodca nemal v čase poistnej
udalosti uzavreté povinné zmluvné poistenie motorového vozidla.

19. Do spisu bola založený aj poistná zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.5.2011 uzavretá medzi
poisťovateľom KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group a poistníkom X. U., ktorej
predmetom bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla VW

Golf, EČV: V.. Výška ročného poistného činila 126,-Eur, pričom poistným obdobím bol technický
( poistný) rok. V liste zo dňa 27.4.2012 KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. oznámila klientke X. U., že ročné
poistné za motorového vozidlo na nasledujúce poistné obdobie činí 126,-Eur a je splatné 31.5.2012. V
tomto liste zároveň uviedla, že sumu môže uhradiť priloženým poukazom na úhradu alebo platobnou
kartou na vybraných pobočkách alebo na niektorí z nižšie uvedených účtov ( č.XXXXXXXXXX/XXXX,

č.XXXXXXXXXX/XXXX, č.XXXXXXXXXX/XXXX, č.XXXXXXXXXX/XXXX a č. XXXXXXXXXX/XXXX).
V liste zo dňa 19.6.2012 KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. upozornila klientku p. X. U., že ku dňu
31.5.2012 neuhradila poistné k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX. Vyzvala ju na jej úhradu, pričom
opätovne špecifikovala spôsoby úhrady poistného a upozornila ju, že ak v stanovenej lehote neuhradí
dlžné poistné za obdobie od 31.5.2012 do 30.5.2013, bude poisťovňa nútená poistnú zmluvu stornovať

pre nezaplatenie poistného k dátumu 30.6.2012, k tomuto dátumu zanikne poistenie zodpovednosti.
Z predloženého výpisu z inkasného účtu tejto poistnej zmluvy je zrejmé, že poistné za obdobie od
31.5.2011 do 30.5.2012 vo výške 126,-Eur bolo uhradené dňa 8.6.2011 p. X. U.. Poistné za obdobie
od 31.5.2012 do 30.6.2012 vo výške 136,85 Eur bolo uhradené dňa 9.7.2012, pričom platiteľom bola
Komunálna poisťovňa, a.s.. Ako nepriradená platba tu figurovala suma 115,15 Eur, zaplatená p. X.

U. dňa 11.8.2015. V liste- zánik poistenia pre nezaplatenie poistného zo dňa 22.1.2015 oznámila
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. žalovanej v 2.rade že poistenie zaniklo dňa 30.6.2012 v zmysle § 9 ods.
4 zákona č. 381/2001 Z.z. a nespotrebované poistné bude klientke poukázané šekovou poukážkou.

20. Súd sa oboznámil aj s obsahom spisu KOOPERATIVY poisťovne, a.s., z ktorého je zrejmé, že na

základe oznámenia o poistnej udalosti ukončila poisťovňa šetrenie spornej poistnej udalosti a na základe
nej poukázala žalobcovi sumu 42.578,14 Eur dňa 2.3.2015.

21. Z predloženého tlačiva pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý navrhuje, aby mu bolo
priznané oslobodenie od súdnych poplatkov zo dňa 21.5.2015 súd zistil, že žalovaná v 2.rade priznala

poberanie invalidného dôchodku v sume 1.010,-Eur mesačne, bývanie v rodinnom dome patriacom
jej tete, uvádzala uhrádzanie 200,-Eur za nájom, 100,-Eur za rehabilitáciu, 50,-Eur za lekára, 70,-
Eur za internát, 100,-Eur za stravu, 100,-.Eur za oblečenie a drogériu, výšku vkladu na účte 123,36
Eur, výšku pohľadávky veriteľa K. R. 7.000,-Eur. Z predloženého rozhodnutia Sociálnej poisťovne
zo dňa 4.12.2014 súd zistil výšku invalidného dôchodku, poberaného mesačne v sume 1.020,20 Eur.

Lekársky nález, vystavený U.. Y. U., uvádzal, že poškodenie mozgu sa u žalovanej v 2.rade prejavuje
poruchami pamäte, krátkodobá pamäť je výrazne oslabená, prítomná je retrográdna amnézia. Lekár
konštatoval narušenie kognitívnych funkcií, porozumenia, tvorby abstraktných pojmov a exekutívnych
funkcií. Konštatoval degradáciu intelektu, spomalenie myslenia. Žalovaná v 2. rade nie je samostatná,
ku všetkým úkonom musí byť vedená, nedokáže sa o seba postarať, je schopná samoobsluhy len v

základných úkonoch. Stav žalovanej v 2.rade je trvalý, proces poškodenia mozgu ireverzibilný, prognóza
nepriaznivá. Vzhľadom k ireverzibilite procesu a pre ochranu pacientky navrhol lekár podať návrh na
čiastočné pozbavenie spôsobilosti k právnym úkonom, ktoré je možné presne vymedziť. Žalovaná v
2.rade nie je vlastníkom nehnuteľností ( informácia poskytnutá Geodetickým a kartografickým ústavom)
ani nevlastní motorové vozidlo ( lustrácia v evidencii vozidiel). Žalovaná v 2.rade založila do spisu aj

tabuľku, zobrazujúcu jej výdavky za obdobie september a október 2016, účtovné doklady o zaplatení
vymedzených tovarov a služieb.22. Právny zástupca žalovanej v 2.rade do spisu založil výpis z účtu, z ktorého je zrejmé, že suma 126,-
Eur bola prevedený na účet XXXXX/XXXXXX-XXXXXXXXXX, VS: XXXXXXXXXX/XXXXXXXXXX dňa
12.6.2012.

23. V e-maily zo dňa 11.5.2015 zamestnanec Komunálne poisťovne oznámil právnemu zástupcovi
žalovanej v 2.rade, že platba 126,-eur bola dňa 6.7.2012 na základe variabilného symbolu X XXX XXX
XXX poukázaná do KOOPERATIVY, a.s.. Dňa 14.5.2015 prebehla medzi právnym zástupcom žalovanej
v 2.rade a zástupcom Komunálnej poisťovne, a.s. mailová komunikácia, kde príslušný zamestnanec

poisťovne uviedol, že tak Komunálna poisťovňa ako aj KOOPERATIVA poisťovňa sú členovia skupiny
Vienna Insurance Group, so skúseností z platieb klientov oboch poisťovní sa stáva, že si z neznámeho
dôvodu pomýlia bankové spojenie. Porovnaním dostupných informácií z údajov o prijatej platbe ako je
variabilný symbol, suma a meno platiteľa, si s poisťovňou KOOPERTAIVA navzájom odsúhlasia tieto
náležitosti a následne platbu odošlú ako náhradu poistného. Ďalej bolo v maily konštatované, že klientka
si PZ zaplatila a všetko má v tejto chvíli vysporiadané.

24. Komunálna poisťovňa, a.s. v liste zo dňa 9.5.2016 oznámila súdu, že úhrada zo dňa 13.6.2012 vo
výške 126,-Eur pod variabilným symbolom XXXXXXXXXX z čísla účtu: XXXXXXXXXX/XXXX U. X. bola
uhradená na č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX Komunálnej poisťovni omylom. Pri došetrovaní nepriradených
úhrad bola predmetná platba odkomunikovaná a identifikovaná pracovníčkou KOOPERATIVY a.s. a

následne v plnej výške dňa 6.7.2012 prevedená na č.ú. XXXXXXXXX/XXXXX KOOPERATIVY a.s.
ŽiadneinéúhradypodvariabilnýmsymbolomXXXXXXXXXXneevidujúanebolinaúčetKOOPERATIVY
prevedené. Ako súdu Komunálna poisťovňa, a.s oznámila v liste zo dňa 7.7.2016 komunikácia medzi
poisťovňami prebehla telefonicky.

25. Národná banka Slovenska v rámci sťažnostného spisu sp. zn. D. XXXX/XXXX, na základe sťažnosti
právneho zástupcu žalovanej v 2.rade, podanej dňa 29.5.2015, vo svojom vyjadrení zo dňa 30.9.2015
konštatovala, že v postupe poisťovne ( KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.) nezistila porušenie právnych
predpisov. Je zrejmé, že p. X. U. uzavrela s poisťovňou dňa 30.5.2011 poistnú zmluvu, predmetom
ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poistné

za obdobie od 31.5.2011 do 30.5.2012 bolo zo strany klientky riadne uhradené dňa 8.6.2011. V
oznámení o výške poistného zo dňa 27.4.2012 poisťovňa uviedla platobný účet, na ktorý mala klientka
zaslať poistné za obdobie od 31.5.2012 do 30.5.2013. Poistné nebolo uhradené na platobný účet
poisťovne k dátumu splatnosti, následkom čoho bola klientke vygenerovaná upomienka na úhradu.
Medzitým klientka dňa 13.6.2012 uhradila poistné vo výške 126,-eur avšak na číslo účtu Komunálnej

poisťovne, a.s., táto sumu preúčtovala do poisťovne dňa 9.7.2012. Komunálna poisťovňa je dcérskou
spoločnosťou KOOPERATIVA poisťovne, preto táto mohla overiť variabilný symbol a platbu poukázať.
Nekorektná platba bola zistená teda až dodatočne po úhrade regresu dňa 20.8.2013 spoločnosti
Wüstenrot poisťovňa, a.s.

26. Podľa § 2 písm. f) a g) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej
len " zákon o PZP") na účely tohto zákona sa poisteným rozumie ten, na koho sa vzťahuje poistenie
zodpovednosti a poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na
náhradu škody podľa tohto zákona.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o PZP povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom
vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v
dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla v ostatných
prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové

vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu
má nájomca.

Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie
potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa

oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa

poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po
skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné

plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
Podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť
poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

Podľa § 15 ods. 1 a 2 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je

oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať. Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na
premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.

Podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné

plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia
zodpovednosti.

Podľa § 24 ods. 3 zákona o PZP poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody podľa odseku
2 proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti

poisťovateľovi podľa tohto zákona.

Podľa § 24 ods. 5 zákona o PZP kancelária poskytuje poškodenému poistné plnenie podľa odseku 2 za
rovnakých podmienok, za akých poskytuje poistné plnenie poisťovateľ podľa tohto zákona. Podmienky,
za ktorých sa poskytuje poistné plnenie podľa odseku 2 písm. c), sa považujú za splnené, ak sa splnili

voči poisťovateľovi, ktorý z dôvodu svojej platobnej neschopnosti nemôže škodu nahradiť.

Podľa § 24 ods. 7 zákona o PZP kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku
2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti poisťovateľovi na
náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c). Kancelária je povinná požadovať od

príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e) a
podľa § 24a ods. 1 písm. a).

Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len "OZ") ak poistený má proti inému právo na
náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky

plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.

Podľa § 427 ods. 1 a 2 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 106 ods. 1 a 2 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri

roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 450 OZ z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme
pritomzreteľnajmänato,akokuškodedošlo,akoajnaosobnéamajetkovépomeryfyzickejosoby,ktorá

ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno
vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.Podľa § 535 OZ poukážkou sa oprávňuje poukazník vybrať plnenie u poukázanca a poukázanec sa
splnomocňuje, aby splnil poukazníkovi na účet poukazcu. Priamy nárok nadobudne poukazník proti
poukázancovi len vtedy, ak dostane prejav poukázanca, že poukážku prijíma.

Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.
Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah
splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 33 ods. 1 OZ ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva, je
splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však splnomocniteľ neoznámi osobe,
s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení
oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil.

Podľa § 33 ods. 2 OZ ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa

alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za
koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak splnomocniteľ neschváli
prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa konalo, od
splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním.

Podľa § 559 ods. 1 a 2 OZ splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 567 ods. 2 OZ peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného ústavu alebo prostredníctvom
poštového podniku je splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom ústave alebo
vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a

dlžník písomne nedohodnú inak.

Podľa § 9 ods. 4 zákona o PZP poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do
jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá
dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti, maximálne však na dobu troch mesiacov. Poistenie

zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty.

27. Skôr ako súd pristúpil k preskúmaniu dôvodnosti uplatneného nároku po hmotnoprávnej stránke,
musel sa zaoberať vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaných. Ak by totiž nárok nebol
uplatnený v zákonom stanovenej premlčacej dobe, súd by musel na základe riadne vznesenej námietky,

prihliadnuť na jej kvalifikované uplynutie a žalobu zamietnuť. V prvom rade súd vychádzal z právnej
kvalifikácieuplatnenéhonárokuvkonaní.Jezrejmé,žežalobcaakopoisťovateľsastalpotom,akodošlo
k plneniu s uzavretej poistnej zmluvy pani T. X. ( ďalej len " poškodená"), čo mimochodom nebolo medzi
stranami sporné, nositeľom práva na náhradu škody, spôsobenej na motorovom vozidle poškodenej,
resp. nositeľom oprávnenia sa náhrady škody domáhať do výšky plnenia, ktoré poškodenej poskytol a

to v zmysle § 813 ods. 3 OZ. Ako taký mal právo domáhať sa náhrady škody priamo proti poisťovateľovi
( teda poisťovni, s ktorom mala uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
osoba, ktorá zavinila vznik dopravnej nehody) a v prípade, že by na motorové vozidlo takáto poistná
zmluva uzavretá nebola, proti Slovenskej kancelárii poisťovateľov v zmysle § 15 ods. 1 a § 24 ods.
3 zákona o PZP. Znamená to, že žalobca sa v tomto prípade môže domáhať plnenia z titulu náhrady

škody priamo voči poisťovateľovi ako aj voči kancelárii. Samotný zákon o PZP v ustanovení § 15 ods.
2 uvádza, že na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi ( a teda aj voči kancelárii-
pozn. súdu) platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila. Škodu v
tomto prípade jednoznačne spôsobila žalovaná v 2.rade, ktorá aj v zmysle záznamu z dopravnej nehody,
nedala prednosť v jazde, čím zapríčinila vznik kolízie dvoch motorových vozidiel a to vozidla VW Golf,

EČV: V. XXXBN ( ktorého bola zároveň držiteľkou a prevádzateľkou) a vozidla Jeep Grand Cherokee
EČV: M. XXX Y., ktorého vlastníčkou bola p. T. X.. Súd dodáva, že otázka určenia osoby, ktorá zavinila
vznik dopravnej nehody, nebola medzi stranami sporný, pričom obe zhodne označili žalovanú v 2.rade.
Znamená to, že voči žalovanej v 2.rade si žalobca odvodzoval svoj nárok z ustanovenia § 427 OZ, ktorý
upravuje vznik objektívnej zodpovednosti za škodu pre prevádzateľa motorového vozidla.

28. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že oba uplatnené nároky možno kvalifikovať ako nároky na náhradu
škody a preto pri skúmaní otázky ich premlčania, súd aplikoval jednoznačne ustanovenie § 106 ods. 1
a 2 OZ. V teoretickoprávnej rovine možno konštatovať, že pri premlčaní nároku na náhradu škody jeustanovená kombinovaná premlčacia doba a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna a ich začiatok
je upravený odlišne. Je nutné zdôrazniť, že subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci
objektívnej a túto nemôže presiahnuť. Sporným momentom v konaní, v otázke premlčania uplatneného

nároku, zostala otázka začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby. Na začatie jej plynutia zákon
vyžaduje jednak subjektívnu vedomosť poškodeného o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá a
tiež vedomosť o škode. Medzi stranami nebolo sporné, a jednoznačne to vyplýva aj z priložených
listinných dôkazov ( záznam z dopravnej nehody), že už v čase dopravnej nehody (9.12.2012),
mala poškodená jednoznačnú vedomosť o tom, kto za škodu zodpovedá. Žalovaná v 2.rade bola ako

zodpovedný subjekt jednoznačne a nezameniteľne označená orgánom policajného zboru. Sporové
strany však mali odlišné názory na ustálenie okamihu vedomosti poškodenej o škode. Súd v tomto
prípade vychádzal z toho, že zákon pod pojmom "dozvedieť sa o škode" má na mysli vedomosť o
určitej majetkovej ujme, ktorú možno druhovo a rozsahovo určiť a objektívne vyčísliť do takej miery,
aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť na súde. Súd má za to, že vedomosť
o škode v sebe zahŕňa nielen vedomosť o charaktere škody a rozsahu poškodenia, vnímateľného

zmyslami pozorujúceho subjektu, ale aj vedomosť o kvantifikovaní škody v podobe jej vyčíslenia
v peniazoch. Je pravdou, že rozsah škody vyjadriteľný v peniazoch, nie je nutné konkretizovať a
postačuje aj vedomosť o približnom rozsahu, avšak nemožno nevziať na zreteľ objektívnu možnosť
nadobudnutia znalosti o rozsahu škody. Je zrejmé, že poškodená v tomto prípade už pri nehode
zistila, že rozsah poškodenia motorového vozidla bude pomerne veľký, avšak na základe vlastných

znalostí, nemohla nadobudnúť objektívnu vedomosť ani o približnom rozsahu škody. Objektívne síce
mohla zistiť, ktoré časti motorového vozidla sú poškodené, avšak, vzhľadom k tomu, že motorové
vozidlo predstavuje pomerne zložitý technický mechanizmus, kde jednotlivé súčiastky a diely pri plnení
svojich funkcií na seba nadväzujú, nemohla odhadnúť, ktoré z nich budú vyžadovať výmenu, opravu,
či motorové vozidlo bude ďalej pojazdné a je vôbec vhodné na opravu. Taktiež, vzhľadom k tomu,

že aj v zmysle poistnej zmluvy, zostala vlastníkom použiteľných zvyškov, nemohla mať vedomosť
o ich hodnote ( pričom vyplatená hodnota zvyškov do výšky uplatňovanej náhrady škody nemôže
byť za žiadnych okolností subsumovaná). Súd má za to, že na kvantifikáciu rozsahu škody, tak, aby
poškodená ( a teda aj žalobca) mohli podať na súd žalobu podloženú relevatnými listinnými dôkazmi,
osvedčujúcimi výšku škody, bolo potrebné zisťovanie a ustálenie nielen rozsahu hodnoty motorového

vozidlavčasenehodyaleajhodnotyzvyškovmotorovéhovozidla.Zvykonanéhodokazovaniajezrejmé,
že ponuka na odpredaj zvyškov poškodeného motorového vozidla bola zverejnená v čase od 14.2.2013
do 21.2.2013. Teda až deň nasledujúci mohlo dôjsť k ustáleniu hodnoty zvyškov motorového vozidla,
ktorá zodpovedala výške najvyššie urobenej ponuky. Žalobca promptne, ešte dňa 22.2.2013 stanovil
výšku poistného plnenia, v ktorej konkretizoval hodnotu motorového vozidla v čase nehody ako aj

hodnotu zvyškov. Až týmto dátumom došlo preto preukázateľne k nadobudnutiu vedomosti o spôsobenej
škode. A až od tohto momentu začala plynúť subjektívna premlčacia doba. Táto v zmysle § 122 ods. 2
Občianskeho zákonníka uplynula dňa 22.2.2015. Nakoľko žaloba bola na súde podaná dňa 20.2.2015,
súd nemohol konštatovať premlčanie uplatnených nárokov. Záverom súd dodáva, že nepovažuje za
správnu argumentáciu žalovaných, ktorí poukazujú na skutočnosť, že poškodená musela mať vedomosť

opribližnejvýške(alebodokoncanajvyššejmožnejvýške)škodyvzhľadom nakúpnucenuzaautomobil
a skutočnosť, že k nehode došlo pomerne krátko od jeho kúpy. Od kúpy motorového vozidla do nehody
uplynul vyše rok, čiže v tomto prípade bolo nutné počítať s amortizáciou a nemohlo sa vychádzať z výšky
kúpnej ceny. Taktiež poškodená nepredložila poisťovni žiadny doklad ( napríklad faktúru) osvedčujúci
prípadnú výšku nákladov, vzniknutých v súvislosti s opravou motorového vozidla. Taktiež súd nemohol

prisvedčiť tvrdeniam, že k začatiu plynutia premlčacej doby došlo okamihom oznámenia poistnej udalosti
dňa 8.2.2013. Hoci v oznámení bola škoda určitým spôsobom opísaná, dokonca tu figurovala suma
63.000,-Eur, jej kvantifikácia nebola možná bez toho, aby žalobca pristúpil k ďalšiemu prešetrovaniu, v
rámci ktorého zisťoval objektívne skutočnosti a to hodnotu motorového vozidla v čase nehody a hodnotu
zvyškov. Na základe vyššie uvedeného súd pristúpil ku skúmaniu dôvodnosti uplatnených nárokov v

kontexte tvrdených a preukázaných skutočností.

29. Súd vychádzal v prvom rade z toho, že v konaní bola jednoznačne preukázaná aktívna i pasívna
legitimácia sporových strán. Žalobca, v konaní preukázal jednak výšku vyplateného poistného plnenia
poškodenej, pričom dôvodnosť tejto sumy nebola v konaní napádaná. Je zrejmé, že najskôr si regresný

nárok uplatňoval voči KOOPERATIVA poisťovni, a.s., s ktorou mala mať poistnú zmluvu v zmysle zákona
č. 381/2001 uzavretú žalovaná v 2.rade. Taktiež nebolo sporné, že uplatnenú sumu KOOPERATIVA
poisťovňa a.s. žalobcovi i vyplatila, avšak následne žiadala jej vrátenie v liste zo dňa 5.2.2015. Je teda
zrejmé, že skoro dva roky považoval žalobca svoj nárok za hmotnoprávne ošetrený a nepovažovalza potrebné uplatňovať si ho voči žalovaným na súde. Aj z tohto dôvodu súd uvádza, že by sa javilo
ako nespravodlivé konštatovať premlčanie, keď nositeľ hmotnoprávneho oprávnenia nemal relevatnú
vedomosť o tom, že svoj nárok si mal uplatňovať voči iným subjektom, ako bol pôvodne uplatňovaný.

30. Súd pre účely ustálenia pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 1.rade skúmal najmä skutkovú
otázku, či žalovaná v 2.rade ako držiteľ motorového vozidla, ktorého prevádzkou došlo k spôsobeniu
škody na inom motorovom vozidle, mala v čas nehody uzavretú zmluvu o PZP. Vychádzal z toho, že
zákon o PZP generuje uzavretie zmluvy o PZP ako povinnosť každému držiteľovi motorového vozidla.

Cieľom tejto právnej úpravy je nepochybne snaha zákonodarcu o uľahčenie spôsobu vymáhania náhrad
škôd, spôsobených dopravnými nehodami a zabezpečenie možnosti ich úplných a rýchlych vyplatení.
Skutočnosť, že žalovaná v 2.rade bola držiteľkou motorového vozidla, ktoré spôsobilo nehodu ( a že toto
dokonca v čase nehody viedla), nebolo medzi stranami sporné. Rovnako bolo preukázané, že žalovaná
v 2.rade mala uzavretú poistnú zmluvu v KOOPERATIVA poisťovni, a.s. ( č. XXXXXXXXXX zo dňa
30.5.2011). V tejto zmluve si strany dojednali jednak výšku poistného 126,-Eur, jednak dĺžku poistného

obdobia ( 1 rok). Je zrejmé, že prvé poistné za poistné obdobie od 31.5.2011 do 30.5.2012 žalovaná
v 2.rade uhradila. Poisťovňa oznámila žalovanej v liste zo dňa 27.4.2012 výšku ročného poistného na
ďalšie poistné obdobie ako aj dátum jeho splatnosti 31.5.2012, pričom uviedla aj presný spôsob platby
poistného a jednotlivé čísla účtov, na ktoré môže žalovaná v 2.rade poistné poukázať. V liste zo dňa
19.6.2012 poisťovňa žalovanú v 2.rade upozornila na nehradenie poistného, ako aj na zánik poistenia v

prípade jeho neuhradenia riadne a včas, a to dňom 30.6.2012. V konaní bolo preukázané, že žalovaná
v 2.rade poukázala na účet Komunálnej poisťovne ( ktorý nezodpovedal ani jednému z udávaných
účtov v liste KOOPERATIVY poisťovne zo dňa 27.4.2012), pod VB: XXXXXXXXXX sumu 136,-Eur.
Je preukázané, že ako Komunálna poisťovňa zistila nepriradenú platbu, túto na základe variabilného
symbolu telefonicky odkomunikovala s KOOPERATIVOU poisťovňa a zaslala jej ju na účet. K pripísaniu

došlo 9.7.2012.

31. Z vyššie uvedených skutkových záverov možno ustáliť, že žalovaná v 2.rade si svoju povinnosť
uhradiť poistné za poistné obdobie od 31.5.2012 do 30.5.2013 neuhradila riadne ( v deň splatnosti
31.5.2012 a ani následne v lehote predpokladanej ustanovením § 9 ods. 4 zákona o PZP, na účet

zadaný veriteľom- poisťovňou) a včas ( k pripísaniu na účet veriteľa došlo až dňa 9.7.2012). Súd v prvom
rade uvádza, že žalovaná ako zmluvná strana (v postavení dlžníka) bola povinná uhradiť dlh ( poistné)
poisťovni ( veriteľovi) na čísla účtov ním uvádzané vo výzve. Plnila však na účet úplne iného subjektu-
Komunálnej poisťovni. V tomto prípade neobstojí argument, že obe poisťovne boli súčasťou rovnakej
obchodnej skupiny. V právnom význame sú totiž oba samostatné subjekty, ako také konajú samostatne

a každý z nich sám za seba. Omyl žalovanej v 2.rade, resp. nedodržanie obvyklej miery opatrnosti,
ju neospravedlňuje. V tejto súvislosti je nutné podotknúť i to, že akonáhle poisťovňa zaregistrovala
neuhradenie poistného, žalovanú v 2.rade ešte urgovala o jeho zaplatenie. Minimálne v tomto okamihu
mohla žalovaná v 2.rade zistiť, že pri poskytovaní plnenia zrejme došlo k nezrovnalostiam. Napriek
urgencii však situáciu neriešila ( resp. to v konaní nebolo preukázané). Žalovaná v 2.rade v rámci

zmluvného vzťahu vystupovala ako nositeľ nielen oprávnení ale aj povinností. Svoju povinnosť zaplatiť
splatné poistné na poistné za ďalšie poistné obdobie si neplnila. S týmto spája samotný zákon následok
v podobe zániku poistenia v zmysle § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. Nakoľko k pripísaniu sumy 126,-
Eur na účet KOOPERATIVA poisťovne došlo až dňa 9.7.2016, súd konštatuje zánik poistnej zmluvy zo
zákona ku dňu 30.6.2016.

32.Vsúvislostisotázkouustáleniazánikupoistnéhovzťahu medzižalovanouv2.radeaKOOPERATIVA
poisťovňou, a.s., sa súd zaoberal aj ďalšou právnou argumentáciou jej právnej zástupkyne, ktorá tvrdila,
že skutkové okolnosti v otázke uhradenia sporného poistného Komunálne poisťovni a následného
prevodu tejto sumy na účet KOOPERATIVY poisťovne, a.s., odôvodňujú záver o poskytnutí plnenia na

základe právneho inštitútu poukážky. Súd v tejto otázke vychádzal z toho, že žalovaná v 1.rade poistné
neuhradila na účet KOOPERATIVA poisťovne, napriek tomu, že o spôsobe plnenia a číslach účtov, na
ktoré si poisťovňa zaslanie plnenia vymienila, musela mať vedomosť. Ak totiž majú subjekty konať v
rámci právneho vzťahu poukážky, musel by poukazca (v tomto prípade KOOPERATIVA poisťovňa, a.s )
vydať dve splnomocnenia rôzneho druhu na dve rôzne osoby ( 1. splnomocniť poukazníka aby vybral

určité plnenie od poukázanca, 2. splnomocniť poukázanca, aby na účet poukazcu plnil poukazníkovi).
Obe tieto splnomocnenia však musia byť vydané ešte pred realizáciou samotného plnenia a všetky
subjekty poukážky musia o charaktere prijatia a poskytnutia plnenia mať v rozhodnom čase relevantnú
vedomosť. Znamená to, že v konaní by muselo byť preukázané, že Komunálna poisťovňa, a.s. ( akopoukazník) prijala pred realizáciou prevodu sumy 126,-Eur žalovanou v 2.rade (ako poukázanec) od
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s ( ako poukazcu) splnomocnenie na prijatie takejto platby a rovnako by
muselo byť preukázané, že žalovaná v 2.rade prijala splnomocnenie KOOPERATIVY poisťovne, a.s.

plniť Komunálnej poisťovni. Toto v konaní preukázané nebolo. Medzi oboma poisťovňami neexistoval
zmluvný vzťah, ktorý by upravoval prijímanie plnení zo strany ich klientov a ich následné prevádzanie.
Ako vyplynulo z dokazovania, aj v tomto prípade bola vec riešená ad hoc a odkonzultovaná medzi
zamestnancami poisťovní len telefonicky, kedy sa im podarilo špecifikovať platbu a priradiť ju ku
konkrétnej zmluve podľa použitého variabilného symbolu. Rovnako nebolo preukázané, že by žalovaná

v 2.rade mala akúkoľvek vedomosť o povinnosti plniť Komunálnej poisťovni na účet KOOPERATIVY.
Pri realizácii týchto právnych úkonov ( zaslanie plnenia a jeho následný prevod) chýbala na strane
účastných subjektov vôľa konať v právnom vzťahu poukážky. Preto súd nemôže argumentáciu právnej
zástupkyne žalovanej v 2.rade vziať na zreteľ a vyvodzovať z nej záver o riadnom plnení poistného zo
strany žalovanej v 2.rade. Okrem toho treba dodať, že nakoľko KOOPERATIVA poisťovňa vo výzve na
plnenie žalovanej v 2.rade uviedla konkrétne účty, na ktoré mala táto plniť, je zrejmé, že nemožno za

žiadnych okolností ustáliť, že chcela, aby žalovaná v 2.rade plnila Komunálnej poisťovni.

33. Obdobne právny zástupca žalovanej v 2.rade zastával názor o vzniku hmotnoprávneho
splnomocnenia, kedy mala Komunálna poisťovňa, a.s. konať za KOOPERATIVU poisťovňu, pri prijímaní
plnenia od žalovanej v 2.rade, síce bez udeleného plnomocenstva, avšak tento právny úkon bol

následne schválený. V tomto prípade však absolútne absentovala vôľa Komunálnej poisťovne, ako
údajného splnomocnenca, konať za KOOPERATIVU poisťovňu v čase prijímania plnenia žalovanej v
2.rade. Je zrejmé ( z jej vyjadrenia) že až následnou kontrolou nepriradených prijatých plnení zistila,
že sumu 126,-Eur na základe jej identifikačných znakov nevie priradiť ako platbu svojho klienta a že
táto platba jej bola uhradená neoprávnene a zrejme omylom. Až na základe ďalšej komunikácie bolo

zistená totožnosť platby a táto bola poukázaná na účet KOOPERATIVA poisťovne, a.s.. Nakoľko teda
Komunálna poisťovňa nemala v čase pripísania spornej sumy vedomosť o tom, komu toto plnenie patrí,
nemohla vystupovať ako splnomocnenec, teda subjekt, ktorý koná za iného. Preto ani následný postup v
zmysle § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kedy by splnomocniteľ mohol schváliť úkon splnomocnenca
aj dodatočne, neprichádza do úvahy. Je síce zrejmé, že KOOPERATIVA poisťovňa plnenie prevzala,

avšak zistila, že toto bolo pripísané na jej účet oneskorenie a to až po zániku poistenia ako takého. Preto
ani nemohla následne dodatočne právny úkon schváliť, nakoľko by to malo za následok skutkový stav
v rozpore so zákonom, konkrétne ustanovením § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z., ktorý jednoznačne
a bez výnimiek stanovuje okamih skončenia poistenia resp. zániku poistnej zmluvy.

34. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je zrejmé, že ani argumenty poukazujúce na skutočnosť, že
v e-mailovej komunikácii použila Komunálna poisťovňa a.s. pojem " poukázať", nemožno vziať do
úvahy. Tento pojem použila poisťovňa len v rámci neformálnej komunikácie, pričom je zrejmé, že
nemala na mysli opis právneho vzťahu poukážky. Z výkladu tohto pojmu, v kontexte celej vety je
zrejmé ( e-mail zo dňa 11.5.2015), že poisťovňa len oznamovala kedy bola sporná platba prevedená

do KOOPERATIVY poisťovne. Taktiež je úplne irelevatné vyjadrenie Komunálnej poisťovne o tom, že
klientka má všetky pohľadávky vysporiadané. V prvom rade Komunálna poisťovňa je odlišný právny
subjekt ako KOOPERATIVA poisťovňa a preto takéto oznámenie, nemôže mať relevantné právne
účinky. Zjednodušene povedané Komunálna poisťovňa nemá mandát na hodnotenie, komentovanie
a podávanie informácií o obsahu zmlúv a práv a povinností z nich vyplývajúcich iného subjektu-

KOOPERATIVY poisťovne.

35. V zmysle vyššie uvedených úvah súd dospel k záveru, že žalovaná v 2.rade nemala v čase
dopravnej nehody riadne uzavretú zmluvu o PZP. Je preto daná pasívna vecná legitimácia žalovaného
v 1.rade v zmysle § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. Nakoľko v konaní nebolo sporné, že

prevádzkovateľkou motorového vozidla v čase nehody bola žalovaná v 2.rade, vznikla jej povinnosť
nahradiť vzniknutú škodu v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka. Okrem toho, keďže nehodu sama
zavinila, je povinná škodu uhradiť aj v zmysle všeobecného ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Jej pasívna vecná legitimácia v konaní je preto rovnako daná. V konaní bola teda osvedčená
tak aktívna ako aj pasívna vecná legitimácia sporových strán, dôvodnosť a danosť uplatneného nároku,

ako aj jeho výška ( ktorá nebola namietaná). Povinnosť žalovaného v 1.rade plniť vyplýva z ustanovení
zákona č. 381/2001 a povinnosť plniť žalovanej vyplýva z titulu nároku na náhradu škody v zmysle §
427 Občianskeho zákonníka.36. Pre účely posúdenia možnosti aplikácie ustanovenia § 450 Občianskeho zákonníka súd musel
preskúmať iné skutkové okolnosti a zistiť, či v konaní boli zistené dôvody hodné osobitného zreteľa na
to, aby mohol výšku vzniknutej škody primerane znížiť. Ako uvádza citované zákonné ustanovenie, bol

súd povinný prihliadnuť na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá škodu spôsobila ( v tomto
prípade žalovanej v 2.rade), ale aj na to ako ku škode došlo, pričom mal zohľadniť aj pomery poškodenej
fyzickej osoby. Ako vyplýva z dikcie tohto zákonného ustanovenia ( použitie slova "najmä"), súd musí
rozsahskúmanýchrozhodnýchokolnostírozšíriťovšetkyokolnosti,ktorébymohlirozhodnutieovplyvniť.

37. Súd uvádza, že v prospech tvrdenia žalovanej v 2.rade o dôvodnosti aplikácie tohto ustanovenia
voči jej osobe, hovorí skutočnosť, že žalovaná má osvedčene zlý zdravotný stav, ktorý sa následne
premietol aj do poskytnutia invalidného dôchodku. Súd nemá dôvod pochybovať o záveroch lekárskeho
nálezu zo dňa 13.11.2014, ktorý zdôrazňuje najmä poškodenie pamäte a intelektu žalovanej v 2.rade,
neschopnosť postarať sa o seba ako aj nepriaznivú prognózu ďalšieho vývoja zdravotného stavu. Z
uvedeného je zrejmé, že žalovaná v 2.rade sa zrejme nemôže zaradiť do bežného pracovného života,

ani plnohodnotne a nerušene prežívať bežný život v súkromí. Taktiež v jej prospech možno uviesť, že
hoci nedodržala svoju zákonnú povinnosť a nemala uzavretú zmluvu o PZP v čase nehody, poistné
v sume 126,-Eur mala v úmysle uhradiť ( čo osvedčuje udávaný variabilný symbol totožný s číslom
poistnej zmluvy). Na druhej strane však nesplnila svoju povinnosť riadne, nakoľko či už z roztržitosti
alebo omylom, plnila na účet odlišný od účtov, uvádzaných poisťovňou vo výzve na plnenie. Svoju chybu

si neuvedomila ani po následnej výzve na plnenie ( zo dňa 19.6.2012), v ktorej ju poisťovňa upozornila
aj na možnosť zániku poistenia.

38. Na druhej strane súd musí prihliadnuť aj na nedodržanie nutnej opatrnosti ( tak ako bolo naznačené
vo vyššom odseku) zo strany žalovanej v 2.rade, kedy neplnením poistného riadne a včas došlo k

relevatnému zániku zmluvy o PZP. Znamená to, že v čase nehody túto svoju zákonnú povinnosť
splnenú nemala. Taktiež nemožno opomenúť uviesť ani ďalšie majetkové pomery žalovanej v 2.rade,
ktorá poberá invalidný dôchodok vo výške 1.010,-Eur, a hoci nemá žiadny majetok vyššej hodnoty,
rovnako nepreukázala ani existenciu dlhov, ktoré by musela splácať. Sama uvádza, že po úhrade
základných nákladov spojených s bývaním, rehabilitáciou, stravou, ošatením a liekov, jej zostáva suma

190,-Eur. Rovnako v jej neprospech súd hodnotí aj to, že to bola ona, ktorá spôsobila nehodu, pri
ktorej došlo k vzniku škody, kedy nedodržala povinnosti účastníka cestnej premávky. Hoci vykonané
dokazovanie naznačuje, že nešlo z jej strany o úmyselné konanie, súd má za to, že sa jednalo minimálne
o konanie vedome nedbanlivostné, kedy žalovaná v 2.rade musela vedieť, že svojim konaním môže
spôsobiť škodu, ale bez primeraných dôvodov predkladala, že sa tak nestane. Okrem toho súd dodáva,

že k poškodeniu jej zdravia došlo práve v súvislosti s nehodou, ktorej vznik sama zavinila. V tomto
prípade nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že zákon č. 381/2001 Z.z. svojim účelom sleduje práve
zabezpečenie ochrany osôb, ktoré spôsobili dopravnú nehodu, kedy ukladá každému držiteľovi vozidla
toto zákonne poistiť práve pre prípad spôsobenia škody. Je vždy v záujme držiteľa motorového vozidla
riadne sledovať, či má uzavretú účinnú zmluvu o PZP. Na druhej strane, práve v tomto špecifickom

prípade, treba vziať na zreteľ, že žalovaná v 2.rade sa spoliehala na to, že jej zmluva o PZP riadne trvá,
pričom o jej zániku bola informovaná až v roku 2015. Teda samotná poisťovňa nedala včas žalovanej
v 2.rade na vedomie, že k zániku poistnej zmluvy došlo.

39. Z vykonaného dokazovania vyplynuli viaceré skutočnosti, ktoré svedčia tak v prospech žalovanej v

2.rade ako aj v jej neprospech, a to práve v otázke možnosti využitia moderačného práva súdu. Súd sa
však prikláňa k záveru, že v tomto prípade súhrn všetkých okolností svedčiacich v prospech žalovanej
v 2.rade ( v porovnaní s okolnosťami svedčiacimi v jej neprospech) netvorí dôvod hodný osobitného
zreteľa. Dôvodom hodným osobitného zreteľa treba rozumieť taký súhrn okolností, ktorý vo svojom
charaktere nevzbudzuje pochybnosti o možnosti jeho ustálenia. Musí sa jednať o okolnosti, nemajúce

svoj pôvod v škodovej udalosti, za ktoré škodca nenesie sám zodpovednosť ( teda si ich nespôsobil
vlastným konaním) a ktoré mu výrazným spôsobom sťažujú možnosti jeho uplatnenia v živote. V tomto
prípade sa skutkové okolnosti svedčiace v prospech ustálenia možnosti aplikácie ustanovenia § 450
Občianskeho zákonníka musia konfrontovať aj s okolnosťami svedčiacimi o opaku. Dôvodom prečo
súd návrhu žalovanej v 2.rade nevyhovel je najmä skutočnosť, že nehodu a následky ňou vyvolané

( zlý zdravotný stav), ktorými primárne žalovaná v 2.rade argumentuje, si zavinila svojim konaním.
Taktiež súd nemôže konštatovať existenciu vyslovene negatívnych majetkových pomerov u žalovanej v
2.rade. Jej príjem ( invalidný dôchodok) je dokonca vyšší ako priemerná mesačná mzda zamestnanca
hospodárstva,ktoráprerok2015činila883,-Eur(viďwebovástránkaŠtatistickéhoúraduSR).Dôvodombolo tiež nesplnenie si zákonnej povinnosti mať uzavretú zmluvu o PZP., čím si sama žalovaná v 2.rade,
svojou zrejme nepozornosťou, privodila stav, kedy povinnosť nahrádzať škodu zaťažuje priamo ju. Za
tento, pre žalovanú v 2.rade, nepriaznivý právny stav, nie je zodpovedná iná osoba ako žalovaná v

2.rade. Hoci sa možno tento názor súdu javí ako neprimerane prísny, je nutné si uvedomiť, že rovnakú
mieru ochrany, ako súd poskytuje žalovanej v 2.rade, musí súd poskytovať aj ostatným subjektom v
konaní ( sporové strany majú v konaní rovné postavenie). Pričom práve konanie s takto vymedzeným
predmetom, je špecifické v tom, že právna úprava vzťahov má zabezpečiť rýchlosť, promptnosť a
uplatniteľnosť náhrady škody spôsobenej prevádzkou motorových vozidiel, ktorá v sebe zahŕňa jednak

zmluvné vzťahy, vyplývajúce z poistných zmlúv, ako aj nároky a postupy pri ich uplatňovaní, vyplývajúce
priamo zo zákona. Nemožno sa preto ani stotožniť s tvrdením, že žalobca má majetkové pomery
neporovnateľné so žalovanou v 2.rade a na túto skutočnosť treba prihliadnuť. Na žalobcu totiž len prešlo
právo na náhradu škody, ktorú uhradil v rámci poistného vzťahu inej fyzickej osobe, ktorá bola konaním
žalovanej v 2.rade poškodená na majetku. Poškodenou bola fyzická osoba, ktorá mala zmluvne zaistené
vyplatenie plnenia z havarijného poistenia, čím jednak získala plnenie vo výške spôsobenej škody a

jednak sa vyhla nutnosti uplatňovať si svoj nárok voči žalovanej v 2.rade. Preto majetkové pomery
žalobcu sú pre posúdenie otázky možnosti aplikácie ustanovenia § 450 Občianskeho zákonníka úplne
irelevantné. Nakoľko teda súd neustálil existenciu dôvodu hodného osobitného zreteľa, nepristúpil na
zníženie rozsahu škody, na ktorej náhradu zaviazal žalovanú v 2.rade.

40. Z vyššie uvedeného dôvodu, súd považuje žalobu v časti o zaplatenie istiny 42.578,14 Eur za
dôvodnú. Žalobca si svoj nárok na jej zaplatenie uplatnil voči žalovanému v 1.rade ako aj žalovanej v
2.rade, spoločne a nerozdielne, čo v zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti súdov je prípustné. Forma
tohto plnenia nebola zo strany žalovaných v konaní napádaná.

41. Súd sa ďalej zaoberal skúmaním nároku na zaplatenie úroku z omeškania. Vychádzal z toho,
že solidárne postavenie žalovaných v konaní spôsobuje, že ich možno zaviazať na úhradu úrokov z
omeškania len od toho okamihu, kedy sa do omeškania dostane posledný z nich. Taktiež nemožno
opomenúť, že žalovaný v 1.rade v zmysle zákona č. 381/2001 má postavenie subjektu, od ktorého si
poškodený má právo uplatňovať náhradu za rovnakých podmienok ako proti poisťovateľovi. Žalobca sa

obrátil na žalovaného v 1.rade až listom zo dňa 18.2.2015. Žalobu podal už dňa 20.2.2015. Žalovaný
v 2.rade teda nemal k dispozícii primeranú 3 mesačnú lehotu ( predpokladanú ustanovením § 11 ods.
6 zákona č. 381/2001 Z.z.) na potrebné prešetrenie. Vyjadril sa až priamo k žalobe a to pri podaní
odporu dňa 8.4.2015, kde nesúhlasil s dôvodnosťou uplatneného nároku. Povinnosť uhradiť úrok z
omeškania by mu vznikla len vtedy, keby nesplnil povinnosť skončiť prešetrovanie a oznámiť výšku

plnenia, alebo poskytnúť písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré plniť odmietol do troch mesiacov od
oznámeniaškodovejudalosti.Nakoľkožalobabolapodanábeztoho,abymubolaposkytnutáspomenutá
trojmesačná lehota, nemožno za žiadnych okolností konštatovať na jeho strane porušenie povinnosti
v zmysle § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z., od ktorej zákon v ustanovení § 11 ods. 8 odvíja vznik
samotného nároku na zaplatenie úrokov z omeškania. Okrem toho súd považuje za vyjadrenie jeho

stanoviska ( analogicky za písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol plniť) podaný odpor, ktorý
bol podaný v trojmesačnej lehote od oznámenia zo dňa 18.2.2015. Špeciálna zákonná úprava vzniku
nároku na úrok z omeškania preto znemožňuje vyhovieť žalobe v časti o zaplatenie úrokov z omeškania,
a to, vzhľadom na solidárny záväzok medzi žalovanými, ani voči žalovanej v 2.rade.

42. Čo sa týka nároku na náhradu trov konania, súd v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
vychádzal z pomeru úspechu sporových strán. Nakoľko bolo možné konštatovať úplný úspech žalobcu
v konaní ( v časti istiny bol plne úspešný), súd mu priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 11. 5. 2024. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.