Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 9. január 2022

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/105/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121206554
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2022:8121206554.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Rozhlas a

televízia Slovenska, IČO: 47232480, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava proti žalovanému: W.
P., A..: XX.XX.XXXX, W. F. A. XXXX/XX, XXX XX F. o zaplatenie 171,97 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 162,69 €, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 87 %, a to do 3 dní odo
dňa právoplatnosti uznesenia súdu 1. inštancie o výške týchto trov.

o d ô v o d n e n i e :

1.Podanímdoručenýmsúdudňa09.08.2021sažalobcadomáhalnažalovanomzaplateniasumy171,97

€ zloženej z istiny vo výške 154,97 €, pokuty vo výške 17 € ako aj sumy 1,85 € predstavujúcej zaplatené
poštové sadzby.
1.1. Žalobca v návrhu uviedol, že je verejnoprávnou inštitúciou zriadenou na základe zákona č. 532/2010
Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska. Aktívna legitimácia na podanie tohto návrhu plynie z § 4 ods. 1 a
§ 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou
Slovenska. Žalovaný je zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti podľa § 3 písm. a) zákona,
vo výške 4,64 € podľa § 6 ods. 1 zákona, s periodicitou platenia úhrad mesačne v zmysle § 7 zákona.

Žalobca kontrolou úhrad v zmysle § 8 zákona zistil, že žalovaný ku dňu podania tohto návrhu na tunajší
súd nezaplatil úhradu v zmysle zákona za kontrolované obdobie 01.06.2018 až 28.02.2021. Žalobca v
zmysle § 10 ods. 2 zákona písomnou výzvou zo dňa 03.02.2021 odoslanou prostredníctvom Slovenskej
pošty,vyzvalžalovanéhonazaplatenieomeškanejúhradyanazaplateniepoštovýchsadziebsúvisiacich
sodoslanímvýzvy.Nakoľkožalovanýnezaplatilúhraduapoštovésadzbyvlehotedo30dníoddoručenia
uvedenej výzvy, je žalovaný povinný v zmysle § 10 ods. 3 zákona zaplatiť aj pokutu.
1.2. Žalobca k žalobe priložil výzvu na zaplatenie nedoplatku zo dňa 03.02.2021, ktorým vyzval

žalovaného na úhradu nedoplatku ku dňu 28.02.2021 vo výške 156,82 €. Potvrdením Slovenskej pošty
žalobca preukázal, že cena poštovného za zaslanú výzvu je 1,85 €.

2. Súd vo veci pôvodne rozhodol platobným rozkazom. Voči tomuto platobnému rozkazu bol v zákonnej
lehote zo strany žalovaného podaný odpor, ktorý spôsobil, že došlo k zrušeniu platobného rozkazu.
Z uvedeného dôvodu nebolo potrebné rozhodovať o pôvodnom odvolaní voči výroku o náhrade trov
konania.

3. V priebehu konania došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby v rozsahu 9,28 € (náhrada za obdobie
06/2018 a 07/2018) a v rozsahu 1,85 €.4. Žalovaný chcel spor vyhrať (čo je inak logické) iba na základe procesných námietok uvedených v jeho
podaní zo dňa 13.12.2021, v tomto znení:
„ I. Okolnosti, ktorými žalobca ospravedlňuje svoju neúčasť na nadchádzajúcom pojednávaní, nie sú

vážne.

Keby si to žalovaný mohol dovoliť, tak by len v nemom úžase zostal pozerať na ospravedlnenie žalobcu z
nadchádzajúceho pojednávania. Avšak žalovaný si je vedomý svojho práva a zároveň svojej povinnosti
uvádzať relevantné tvrdenia, a preto sa k ospravedlneniu žalobcu žalovaný vyjadruje nižšie.

V poslednom odseku na str. 2 vyjadrenia žalobca tvrdí nasl.: „Žalobca v zmysle zákona č. 340/2012 Z.
z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska podáva ročne tisícky
žalôb vo veci zaplatenia úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska,
pričom tieto žaloby sú podávané na všetkých súdoch po celom území Slovenskej republiky“. V citovanej
časti žalobcovho vyjadrenia sa žalobca označil za osobu s rozsiahlymi skúsenosťami so slovenským
právnym poriadkom, inými slovami, žalobca sa prihlásil k odbornosti v slovenskom právnom poriadku

podľa čl. 11 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z., civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov
(ďalej tiež ako „CSP“). Tvrdenia, dôkazy a postup žalobcu v tomto konaní by mali byť posudzované
prísnejšie s prihliadnutím na žalobcovo prihlásenie sa k odbornosti v slovenskom právnom poriadku.
Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 532/2010 Z. z., o Rozhlase a televízii Slovenska, v znení neskorších
predpisov, je žalobca od 1.1.2011 právnym nástupcom Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie. Z

toho plynie, že ku dňu podania tejto repliky má žalobca povinnosť vymáhať úhrady za služby verejnosti
poskytovanéžalobcom(apredtýmSlovenskýmrozhlasomaSlovenskoutelevíziou)užviacako10rokov.
Viac ako 10 rokov od žalobcovho prevzatia povinností Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie,
medzi ktoré patrí vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované týmito organizáciami (a v
súčasnosti žalobcom), žalobca odôvodňuje svoju neúčasť na nadchádzajúcom súdnom pojednávaní

tvrdením, že ročne podáva tisícky žalôb v podobných veciach v Slovenskej republike a jeho prítomnosť
na pojednávaniach by si vyžiadala nemalé náklady, ktoré by zvýšili trovy konania, čo by bolo v rozpore
so zásadou hospodárnosti súdneho konania.
K tomu je ako prvé treba uviesť, že žalobca neoznačil ani nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie
svojho tvrdenia o podávaní ďalších žalôb ani o ich počte. Žalovaný preto navrhuje, aby súd nahliadal na

vyššie uvedené tvrdenie ako na nepreukázané. Už z tohto dôvodu nie je možné považovať okolnosti,
ktorými ospravedlňuje žalobca svoju neúčasť na nadchádzajúcom pojednávaní, za vážne. Žalovaný na
okraj dodáva, že je oboznámený s ust. § 186 ods. 1 CSP, avšak z vyjadrenia žalobcu nevyplýva, že by
sa žalobca na toto ustanovenie spoľahol pokiaľ ide o preukázanie uvedeného tvrdenia žalobcu; týmto
žalovaný poukazuje na laxný prístup žalobcu pri preukazovaní jeho tvrdení, ktorý je symptomatický vo

všetkých podaniach žalobcu.
V hypotetickom prípade, že by taký vysoký počet žalôb podaných žalobcom existoval, tak žalobca mal
viac ako 10 rokov (v súčasnosti už skoro 11 rokov) na vyriešenie tejto tvrdenej prekážky, ktorá mu
má brániť v účasti na pojednávaniach v súdnych konaniach, ktoré sám začal, t. j. v „tisícoch“ súdnych
konaní vrátane pojednávania nariadeného v súčasnom súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom

Prešov. Žalobca nevysvetlil, prečo túto tvrdenú prekážku za viac ako 10 rokov neodstránil.
Je nutné zdôrazniť, že ak táto prekážka existuje, tak žalobca si túto tvrdenú prekážku spôsobil výhradne
sám tým, že podaním žalôb na ďalších slovenských súdoch začal „tisíce“ súdnych konaní ročne, a
že nie je ochotný zúčastniť sa pojednávaniach nariadených v týchto konaniach. Žalobca je právnická
osoba, ktorá sa môže nechať zastupovať na pojednávaniach nielen tretími osobami ale predovšetkým

vlastnými zamestnancami. Navyše nejde o konania vedené o žalobách podaných proti žalobcovi, ktoré
by boli začaté na návrh tretích osôb, ale žalobca argumentuje výhradne existenciou tisícok súdnych
konaní, ktoré začal sám žalobca svojimi vlastnými žalobami podanými z jeho vlastnej vôle a tento stav
dobrovoľne a dlhodobo udržiava svojim vlastným konaním.
Ust. § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z. z., o úhrade za služby verejnosti, v znení neskorších predpisov,

stanoví žalobcovi povinnosť uplatniť nárok na zaplatenie úhrady, pokuty a poštových sadzieb na súde.
Avšak v § 10 ods. 6 písm. c) zákona č. 340/2012 Z. z. zákonodarca stanovil výnimku z povinnosti žalobcu
uplatniť nárok na zaplatenie úhrady, pokuty a poštových sadzieb na súde v prípade, že by s ohľadom na
výšku vymáhanej sumy a predpokladané náklady na jej vymoženie by bolo vymáhanie nehospodárne.
Žalobcapodalnávrhnanariadenieplatobnéhopríkazuprotižalovanémuzosvojejvlastnejvôleapriplnej

vedomosti všetkých dôsledkoch s tým súvisiacich, t. j. žalobca bol pri podaní žaloby oboznámený so
skutočnosťou, že Okresný súd Prešov nariadi pojednávanie v konaní vo veci samej a žalobca bude mať
povinnosť zúčastniť sa pojednávania. Keď žalobca podal žalobu, mal alebo musel počítať s nákladmi
na svoju účasť na pojednávaní - v tejto súvislosti si žalovaný dovoľuje zopakovať, že žalobca sa označilza osobu s rozsiahlymi skúsenosťami so slovenským právnym poriadkom, t. j. žalobca sa prihlásil k
odbornosti v slovenskom právnom poriadku podľa čl. 11 ods. 3 CSP. Keďže žalobca tvrdí, že vymáhanie
žalobných nárokov prostredníctvom účasti žalobcu na pojednávaní by bolo nehospodárne, je celkom

zjavné, že žalobca nemal povinnosť uplatniť žalobné nároky na súde v zmysle § 10 ods. 6 písm.
c) zákona č. 340/2012 Z. z. Následkom toho uplatňovanie súčasných žalobných nárokov žalobcom
predstavuje svojvoľné a dobrovoľné konanie zo strany žalobcu; nejde o vykonávanie povinnosti žalobcu
v zmysle § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z. z., ale o konanie žalobcu v rozpore s § 10 ods. 6 písm.
c) zákona č. 340/2012 Z. z.

Žalobca neuviedol kedy by odpadnutie tejto prekážky spôsobenej žalobcom malo nastať, či vôbec
k odpadnutiu tvrdenej prekážky dôjde a ani aké konkrétne kroky žalobca podnikol za posledných
10 rokov alebo podniká/podnikne na odstránenie tvrdenej prekážky. Túto prekážku žalobca môže
prekonať výhradne sám, a to napríklad prostredníctvom zastúpenia svojím zamestnancom P.. S. S.H.
Y. W.. U. S. alebo iným zamestnancom žalobcu (z priebehu tohto konania vyplýva, že zamestnanci
žalobcu sú vzájomne zastupiteľný pri vedení súdneho konania), ktorý by sa zúčastnil nadchádzajúceho

pojednávania, prípadne treťou osobou. Z tvrdenia žalobcu vyplýva, že žalobca sa dlhodobo spolieha
na opakované udeľovanie tisícok výnimiek ročne z jeho účasti na nariadených pojednávaniach zo
strany slovenských súdov namiesto toho, aby sa nechal zastúpiť na pojednávaniach napr. svojimi
zamestnancami alebo tretími osobami. Z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že žalobca sa úmyselne
a dlhodobo vyhýba účasti na súdnych pojednávaniach nariadenými slovenskými súdmi vrátane

nadchádzajúceho pojednávania nariadeného v súčasnom konaní vedenom pred Okresným súdom
Prešov, pričom podľa tvrdení žalobcu spôsobujú túto prekážku výhradne súdne konania, ktoré začal
žalobca svojimi návrhmi. Je absurdné, aby žalobca ospravedlňoval svoju neúčasť na pojednávaní
prekážkou, ktorá by už v súčasnosti mala pretrvávať viac ako desaťročie (od roku 2011) a je vyvolaná a
udržiavaná výhradne svojvoľným a dobrovoľným konaním zo strany žalobcu, pričom žalobca je jediný,

kto mohol túto tvrdenú prekážku za posledných cca 11 rokov odstrániť, ale neučinil tak.
Vyhovenie takémuto žalobcovmu „ospravedlneniu“ by nevyhnutne viedlo k záveru o existencii zákonnej
výnimky z účasti na pojednávaniach v civilných sporových konaniach pre účastníkov, ktorým postačí
svojvoľne a dobrovoľne podať dostatočne veľký počet žalôb na slovenských súdoch, čím sami svojim
dobrovoľným konaním vytvoria „ospravedlniteľnú prekážku“, ktorá by im mala brániť v účasti na

pojednávaniach. Žiadna takáto výnimka nie je stanovená právnymi predpismi účinnými v Slovenskej
republike a vzhľadom na ustálenú judikatúru slovenských súdov (viď nižšie) je zrejmé, že zákonodarca
nikdy nemal v úmysle takúto výnimku vytvoriť.
Žalovaný je presvedčený, že skutočnosť, že žalobca pripúšťa, že začal značný počet súdnych konaní
podaním tisícok žalôb ročne, ale nie je ochotný zúčastniť sa nariadených pojednávaní lebo by to

pre žalobcu po viac ako 10 rokoch podávania tisícok žalôb ročne malo predstavovať neurčité „ďalšie
nemalé náklady“, nepredstavuje vážne okolnosti ospravedlňujúce neúčasť žalobcu na nadchádzajúcom
pojednávaní.
Žalobca uviedol neurčité tvrdenie o „ďalších nemalých nákladoch“, ktoré bližšie nešpecifikoval. Takéto
tvrdenie je kvôli jeho neurčitosti irelevantné. Žalobca zamestnáva zamestnancov ako napr. W.. U. S.

Y. P.. S. S., ktorých pracovnou náplňou, za ktorú im žalobca vypláca mzdu, je zastupovať žalobcu na
súdnych konaniach. Žalobcovi preto za účasť na nadchádzajúcom pojednávaní nariadenom Okresným
súdom Prešov nevzniknú ďalšie náklady vedľa tých, ktoré už vynakladá na svojich zamestnancoch.
Žalobca môže využiť aj služby tretích osôb; pre prípad, že by sa žalobca domnieval, že by uplatnenie
predmetných nárokov na súde bolo nehospodárne, žalobca má možnosť nepostupovať podľa § 10 ods.

5 zákona č. 340/2012 Z. z., ale postupovať podľa § 10 ods. 6 písm. c) zákona č. 340/2012 Z. z.
Prítomnosť žalobcu na pojednávaní nenavýši trovy konania. Žalobca nie je advokát zastupujúci
účastníka konania, ktorého prítomnosť na pojednávaní by predstavovala navýšenie trov konania o
čiastku za poskytnutý úkon právnej služby a súvisiace náhrady podľa advokátskeho tarifu. Žalovaný
si dovoľuje zopakovať, že žalobca je právnickou osobou so značným počtom zamestnancov (ide o

všeobecne známu skutočnosť, ktorú podľa žalovaného nie je potrebné preukazovať), medzi ktorých
patria napr. zamestnanci W.. U. S. Y. P.. S. S., ktorých pracovnou náplňou je zastupovať žalobcu na
súdnych konaniach - viď poverenie od žalobcu pre zamestnanca žalobcu W.. U. S. zo dňa 23.9.2021,
ktoré žalobca predložil s vyjadrením zo dňa 12.11.2021, a poverenie od žalobcu pre zamestnanca
žalobcu P.. S. S. zo dňa 2.8.2017, ktoré žalobca predložil so žalobou (návrhom na vydanie platobného

rozkazu) zo dňa 6.8.2021.
Žalovaný zdôrazňuje, že žalobca výslovne uviedol, že ospravedlňuje svoju neúčasť z dôvodu
hospodárnosti súdneho konania. Žalovaný vo vyjadrení žalobcu nenašiel žiadne odôvodnenie toho
ako by neprítomnosť žalobcu na pojednávaní mala byť v rozpore s hospodárnosťou súdnehokonania. Záver, že takýto dôvod nepredstavuje vážnu okolnosť, je vyjadrený v judikatúre slovenských
súdov, ktoré výslovne uviedli, že nepovažujú neúčasť strany na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti
súdneho konania a navyšovania trov konania za vážnu okolnosť, ktorá by ospravedlňovala neúčasť

na pojednávaní. V uznesení sp. zn. 3Co/39/2018 zo dňa 28.3.2019 Krajský súd Bratislava potvrdil
prvostupňový rozsudok pre zmeškanie. Krajský súd Bratislava sa zaoberal situáciou, kedy účastník,
ktorý bol aktívny v súdnom konaní, včasne ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu
hospodárnosti konania (rovnako ako žalovaný v súčasnom konaní) a vyslovil súhlas, aby súd vec
rozhodol v jeho neprítomnosti, sa následne nedostavil na pojednávanie a prvostupňový súd vydal

rozsudok pre zmeškanie v jeho neprospech. Účastník v danom konaní tvrdil, že: (zvýraznenie bolo
doplnené) „súd v čase pojednávania disponoval zaslaným ospravedlnením z neúčasti žalovanej na
pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania, mal vedomosť o jej písomných vyjadreniach k predmetu
sporu, vrátane vznesenej námietky premlčania. Žalovaná nebola v konaní pasívna, práve naopak
aktívna a ospravedlnením neúčasti na pojednávaní sledovala naplnenie cieľa civilného sporového
kódexu, a to hospodárnosti konania, pri žalovanej istine v sume 83,93 eura, pričom nemala v úmysle

mariť a spôsobovať prieťahy súdneho konania.“. Krajský súd Bratislava v zmienenom uznesení vyjadril
nasledujúce závery: (zvýraznenie bolo doplnené) „žalovaná neuviedla žiaden vážny a akceptovateľný
dôvod, brániaci jej v prítomnosti na súdnom pojednávaní v intenciách § 274 písm. b) C.s.p. Uplatnenie
zásady hospodárnosti konania nemožno vyhodnotiť za takú skutočnosť, ktorá by vzhľadom k svojej
povahe bola spôsobilá neúčasť žalovanej na súdnom pojednávaní ospravedlniť“.

Žalovaný ďalej odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/34/2020 zo dňa 31.8.2020, v
ktorom Najvyšší súd SR poskytol nasledujúci výklad § 278 CSP: (zvýraznenie bolo doplnené) „dovolací
súd uvádza, že z ustanovenia § 278 ods. 1 C. s. p. vyplýva povinnosť súdu rozhodnúť rozsudkom
pre zmeškanie žalobcu na pojednávaní, na ktoré sa nedostavil, ak to navrhne žalovaný a sú zároveň
splnené procesné podmienky na jeho vydanie. Preto keď na pojednávaní konanom dňa 14. decembra

2017 navrhol žalovaný súdu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškania žalobcu, bolo povinnosťou súdu
vydať kontumačný rozsudok, ak súčasne zistil splnenie podmienok uvedených v citovanom ustanovení.
S ohľadom na tvrdenia žalobcu, že nebolo namieste vydanie rozsudku pre zmeškanie z dôvodu, že
bol v konaní aktívny, dovolací súd uvádza, že z uvedeného zákonného ustanovenia nevyplýva, že
rozsudkom pre zmeškanie možno rozhodnúť len na prvom pojednávaní, práve naopak, je možné tak

rozhodnúť na ktoromkoľvek pojednávaní bez ohľadu na rozsah vykonaného dokazovania, samozrejme
za predpokladu, ak sú súčasne splnené podmienky stanovené zákonom. Dovolací súd dodáva, že
rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje následok
procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľom
procesnej iniciatívy sporové strany - žalobca iniciuje konanie a má mať záujem na efektívnom vedení

„svojej právnej veci“, a rovnako žalovaný, ak má v spore procesne obstáť, musí vyvíjať iniciatívu vo
forme svojej procesnej obrany [porovnaj tiež Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S.,
Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. BECK 2016, str.
1001; (ďalej len „Komentár“)]. Žalobca je subjekt obzvlášť dotovaný tzv. procesnou diligenciou, teda
zodpovednosťou za priebeh sporu. Z povahy veci bude možné rozsudok pre zmeškanie žalobcu vydať

iba na nariadenom pojednávaní, a iba na návrh žalovaného. V kontradiktórnom konaní je procesná
zodpovednosť za vedenie sporu na sporových stranách. Ak teda žalobca nerešpektuje súdom uložené
povinnosti (v tomto prípade ide o povinnosť zúčastniť sa na nariadenom pojednávaní), zodpovedá tomu
i forma rozhodnutia (porovnaj Komentár str. 1008).“
Žalovaný je presvedčený, že vyššie uvedené závery Najvyššieho súdu SR a Krajského súdu Bratislava

že je možné bez ďalšieho aplikovať v súčasnom konaní.
Z vyjadrení žalobcu je možné usudzovať, že vo všetkých ďalších tvrdených tisícoch konaniach začatých
„ročne tisíckami žalôb“ podanými to strany žalobcu na všetkých slovenských súdoch žalobca používa
úplne rovnaké ospravedlnenie pre svoju neúčasť na pojednávaniach. Nedá sa vylúčiť, že týmto stavom,
ktorý žalobca sám vyvolal a svojvoľne, dobrovoľne, úmyselne a dlhodobo udržiava (pravdepodobne od

právneho nástupníctva dňa 1.1.2011 podľa § 23 ods. 1 zákona č. 532/2010 Z. z.), žalobca ospravedlňuje
svoju neúčasť na pojednávaniach nariadených v súdnych konaniach. Tieto skutočnosti nie je potrebné
dokazovať zo strany žalovaného, pretože ide o skutočnosti známe Okresnému súdu Prešov z jeho
činnosti podľa § 186 ods. 1 CSP, keďže ak má byť Okresný súd Prešov oboznámený s existenciou
tisícok žalôb ročne podaných na slovenské súdy zo strany žalobcu, tak Okresný súd Prešov musí

byť oboznámený aj s priebehom daných súdnych konaní a ich obsahom, a preto aj s prípadnými
ospravedlneniami žalobcu, ktoré v nich žalobca uviedol.
Pre prípad, že by Okresný súd Prešov nedisponoval vyššie uvedenými informáciami, žalovaný navrhuje,
aby Okresný súd Prešov uložil žalobcovi(1) povinnosť uviesť a preukázať počet pojednávaní, ktoré boli nariadené v súdnych konaniach začatých
návrhmi žalobcu podanými na slovenských súdoch v období od 1.1.2011 do 10.12.2021 vo veciach
nárokov žalobcu na zaplatenie úhrady podľa zákona č. 340/2012 Z. z., s ktorou je platiteľ v omeškaní;

(2) a povinnosť, aby v tejto súvislosti žalobca uviedol a preukázal:
a. počet súdnych konaní, v ktorých sa žalobca alebo žalobcov zástupca zúčastnil pojednávaní
nariadených v súdnych konaniach špecifikovaných v bode (1) vyššie;
b. počet súdnych konaní, v ktorých žalobca ospravedlnil svoju neúčasť z dôvodu hospodárnosti konania
na pojednávaniach nariadených v súdnych konaniach špecifikovaných v bode (1) vyššie; a

c. počet súdnych konaní, v ktorých žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaniach nariadenom
v súdnych konaniach špecifikovaných v bode (1) vyššie z dôvodu, že osobná prítomnosť žalobcu
resp. právne zastúpenie žalobcu na nariadenom pojednávaní, by si pri vysokom počte súdnych konaní
vyžiadala nemalé náklady.
Žalovaný sa domnieva, že žalobca sa zúčastnil buď úplného minima nariadených pojednávaní alebo
sa vôbec žiadneho nezúčastnil z dôvodov, ktoré žalobca sám spôsobil a svojvoľne a dlhodobo

udržiava. Žalovaný netrvá na uložení vyššie uvedených povinností žalobcovi výhradne v prípade, ak
Okresný súd Prešov nevyhovie predmetnému ospravedlneniu žalobcu, pretože v prípade nehovenia
ospravedlneniužalobcuzostranyOkresnéhosúduPrešovbybolouloženievyššieuvedenýchpovinností
žalobcovi nadbytočné. Vzhľadom na vyššie uvedené je žalovaný presvedčený, že žalobca vo svojom
ospravedlnení neuviedol žiadnu vážnu okolnosť ospravedlňujúcu neúčasť žalobcu na nadchádzajúcom

pojednávaní nariadenom Okresným súdom Prešov.

II. Vyjadrenie žalovaného ku skutkovým tvrdeniam a dôkazom žalobcu
Vo svojom vyjadrení zo dňa 12.11.2021 a vyjadrení zo dňa 26.11.2021 žalobca vzal čiastočne späť svoj
žalobný nárok. Žalobca sa v súčasnosti domáha, aby žalovaný zaplatil žalobcovi dlh vo výške EUR

162,69, ktorý je predstavovaný: - čiastkou vo výške EUR 143,84, ktorá má predstavovať úhradu za 31
mesačných období po EUR 4,64 za každý mesiac; - pokutu vo výške EUR 17; a - nákladov na doručenie
výzvy vo výške EUR 1,85. Žalobca sa ďalej domáha náhrady trov konania.
Žalovaný zotrváva na tom, že popiera žalobné nároky žalobcu v celom rozsahu.
Ako prvé žalovaný poukazuje na pochybenia žalobcu pri výpočte dlhu, ktoré sú symptomatické pre

ďalšie pochybenia žalobcu v tomto konaní, najmä pochybeniami žalobcu v žalobe (návrhu na vydanie
platobného príkazu) a vo vyjadrení žalobcu zo dňa 12.11.2021.
V poslednom odseku na str. 1 vyjadrenia žalobca tvrdí, že pri vymáhaní úhrad musí podľa zákona
vychádzať z evidencie platiteľov, ktorú vedie podľa § 9 zákona č. 340/2012 Z. z., a že nemôže vychádzať
z iných skutočností, keďže zákon č. 340/2012 Z. z. mu nedáva iné možnosti, ako získať údaje o

platiteľoch. Vyššie zmienené tvrdenie žalobcu je nesprávne. Súčasné súdne konanie, t. j. civilné sporové
konanie, je upravené najmä v CSP a je prísne kontradiktórnym súdnym konaním. Účastníci konania
majú povinnosť uvádzať relevantné skutkové tvrdenia a podložiť ich dôkazmi. Dokazovanie v súčasnom
konaní je upravené v CSP. Ust. § 187 ods. 1 CSP stanoví nasl.: „Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže
prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.“.

Žalobca môže podľa zákona používať dôkazné prostriedky v zmysle § 187 ods. 1 CSP. Z kontradiktórnej
povahy súčasného konania vyjadrenej okrem iného v čl. 8 CSP plynie, že každý účastník si nesie svoje
dôkazné bremeno sám, t. j. je len na žalobcovi, aby si zákonným spôsobom zaobstaral a predložil
súdu dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V súlade s negatívnou dôkaznou teóriou žalovaný nemôže
preukázať neexistenciu vzniku a trvania tvrdeného dlhu. Dôkazné bremeno na preukázanie žalobcovho

tvrdenia o existencii dlhu nesie výhradne žalobca a žalobca toto dôkazné bremeno neuniesol. Zákon č.
340/2012 Z. z. sa neaplikuje na dokazovanie v súčasnom súdnom konaní, ktoré je civilným sporovým
konaním. Zákon č. 340/2012 Z. z. neobsahuje ani žiadnu úpravu dokazovania v civilnom sporovom
konaní, nieto ešte akékoľvek obmedzenia žalobcu preukázať jeho tvrdenia vo vzťahu k jeho žalobným
nárokom uplatneným voči žalovanému alebo povinnosť žalobcu vychádzať z evidencie platiteľov.

Tvrdenie žalobcu, že zákon mu neposkytuje iné prostriedky ako získať údaje o platiteľoch a žalovanom
okrem údajov, ktoré sú v evidencii platiteľov, je nesprávne a irelevantné. Žalobca v žalobe netvrdil, že
by pri príprave žaloby vychádzal z evidencie platiteľov; evidencia platiteľov nie je zmienená v žalobe
ani v listinách k nej priložených. Súčasné civilné sporové konanie je upravené právnymi normami CSP.
Žalobca neodkazuje na žiadne konkrétne ustanovenie CSP ani zákona č. 340/2012 Z. z., ktoré by

mu malo stanoviť povinnosť vychádzať z evidencie platiteľov pri vymáhaní úhrad. CSP ani zákon č.
340/2012 Z. z. žiadne obmedzenia tvrdené žalobcom neobsahuje. Žalovaný si nie je vedomý žiadnej
platnej a účinnej právnej normy v slovenskom právnom poriadku, ktorá by žalobcovi stanovila povinnosť
vychádzaťzevidencieplatiteľovpridokazovanívcivilnomsporovomkonaní.Žalobcamávedľanástrojovstanovených v zákone č. 340/2012 Z. z. možnosť získavať dôkazy aj ďalšími zákonnými prostriedkami.
Prostredníctvom vyššie zmienených tvrdení sa žalobca snaží navodiť dojem, že je v dôkaznej núdzi kvôli
obmedzeniam v bližšie nešpecifikovaných ustanoveniach CSP alebo zákona č. 340/2012 Z. z., čím sa

žalobca evidentne snaží zakryť, že dôkaznú núdzu si spôsobil sám podaním žaloby bez predloženia
relevantných dôkazov. Žalovaný sa ohradzuje proti takémuto zavádzaniu Okresného súdu Prešov zo
strany žalobcu.
V druhom odseku na druhej strane vyjadrenia žalobca tvrdí, že k žalobe priložený prehľad predpisov
a platieb je výstupom z evidencie platiteľov, čo je prvýkrát kedy v súčasnom súdnom konaní žalobca

uviedol tvrdenie o predložení výstupu z evidencie platiteľov, resp. po prvýkrát žalobca zmienil evidenciu
platiteľov.Samotnýodkazžalobcunaevidenciuplatiteľovjeirelevantný.Nejdeoverejnýregister,naktorý
by sa vzťahoval princíp materiálnej publicity. Údaje v evidencii platiteľov predstavujú sprostredkované
informácie vytvorené žalobcom.
Žalovaný si dovoľuje zopakovať, že žaloba ani listiny k nej priložené neobsahujú žiadnu zmienku o
evidencii platiteľov. Z obsahu predložených listín „prehľad predpisov a platieb“ a „sumár predpisov a

platieb“ nevyplýva, kto ich vytvoril. Žalobca sa svojim tvrdením o rozsiahlych skúsenostiach s vedením
tisícok súdnych konaní ročne v Slovenskej republike prihlásil k odbornosti v obore slovenského práva
podľa čl. 11 ods. 3 CSP, následkom toho sa žalobca považuje za osobu schopnú konať s náležitou
znalosťou slovenských procesnoprávnych noriem upravujúcich civilné sporové konanie, medzi ktoré
patrí § 153 ods. 2 CSP. Nič nebránilo žalobcovi tvrdenia o evidencii platiteľov uviesť už v žalobe

podanej dňa 6.8.2021. Skutočnosť, že žalobca to učinil až viac ako štvrť roka po podaní žaloby vo
svojom vyjadrení zo dňa 12.11.2021 a bez akéhokoľvek vysvetlenia prečo tak neučinil skôr, podľa
názoru žalovaného nie je možné považovať za včas učinené skutkové tvrdenie zo strany žalobcu, keďže
žalobca čoby osoba schopná konať s náležitou znalosťou slovenského práva v zmysle čl. 11 ods. 3
CSP mohol dané skutkové tvrdenie učiniť už v žalobe keby konal starostlivo, s náležitou znalosťou

CSP a so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Žalovaný navrhuje, aby Okresný súd Prešov
v zmysle § 153 ods. 2 CSP neprihliadol na tvrdenie žalobcu, že prehľad predpisov a platieb predložený
spolu so žalobou predstavuje výstup z evidencie platiteľov. Žalovaný si dovoľuje zopakovať, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení o vzniku tvrdeného dlhu žalovaného, keďže
žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal vznik žalobcom tvrdeného právneho vzťahu

medzi žalobcom a žalovaným; žalobca najmä neosvedčil svoje tvrdenia o vzniku a trvaní tvrdeného dlhu
žalovaného, že žalovaný je platiteľom úhrady za služby verejnosti a naplnenie podmienok na uloženie
pokuty žalovanému. Z dotknutých listín nevyplývajú tvrdenia žalobcu o vzniku a trvaní tvrdeného dlhu
a ani to, že by malo ísť o výňatky z evidencie platiteľov, ich obsah nezodpovedá skutočnosti, a v
časti z nich nie je uvedené, kto ich vytvoril. Predložené listiny nepreukazujú ani neobsahujú žalobcom

tvrdené skutočnosti; žalobca sa snaží dotvoriť ich obsah svojimi tvrdeniami. Žalobca ďalej neuniesol
bremeno tvrdenia, najmä tvrdenia žalobcu o vzniku dlhu žalovaného, že žalovaný je platiteľom úhrady za
služby verejnosti a tvrdenia žalobcu o naplnení podmienok na uloženie pokuty žalovanému sú neurčité,
prípadne úplne absentujú.

III. Odročenie navrhované žalobcom je v rozpore so zásadami rovnosti zbraní, hospodárnosti a rýchlosti
súdneho konania
Žalobca žiada Okresný súd Prešov pre prípad, ak by žalovaný uviedol argumentáciu, ktorá dosiaľ v
konaní nebola použitá a mohla by mať pre rozhodnutie význam, aby Okresný súd Prešov vo veci
nerozhodol priamo na pojednávaní, ale aby Okresný súd Prešov odročil pojednávanie a umožnil

žalobcovi vyjadriť sa k takej argumentácii. V druhom odseku na str. 3 vyjadrenia žalobca navrhuje
Okresnému súdu Prešov nasledujúci procesný postup: - Ak sa na pojednávaní žalovaný vyjadrí (napr. v
súlade s § 181 ods. 1 CSP), - tak v reakcii na to má Okresný súd Prešov pojednávanie odročiť, - následne
Okresný súd Prešov má zaslať žalobcovi záznam z pojednávania obsahujúci vyjadrenie žalovaného a
vyzvať žalobcu, aby sa písomne vyjadril k vyjadreniu žalovaného učinenému na pojednávaní, - žalobca

sa k vyjadreniu žalovaného zachytenému v zázname písomne vyjadrí a - Okresný súd Prešov má
nariadiť pokračovanie pojednávania, ktorého sa žalobca opäť nezúčastní. V prípade ďalších vyjadrení
žalovaného na ďalších pojednávaniach žalobca pravdepodobne navrhne tento postup zopakovať.
Žalovaný s týmto žalobcovým návrhom postupu nesúhlasí. Táto žiadosť žalobcu odporuje zásadám
rovnosti zbraní a rýchlosti a hospodárnosti súdneho konania. Žalobca rovnako ako aj žalovaný má

povinnosť zúčastniť sa nadchádzajúceho pojednávania nariadeného Okresným súdom Prešov a je
alebo si musí byť vedomý dôsledkov svojej neúčasti. V tejto súvislosti je treba opätovne poukázať na
skutočnosť, že žalobca tvrdí, že ročne podáva tisícky žalôb, čím žalobca sám seba označuje za osobu
znalú slovenského právneho poriadku.Vyššie uvedený postup by predstavoval nadmernú záťaž pre Okresný súd Prešov a žalovaného,
ktorý by sa musel opakovane zúčastňovať opakovane nariaďovaných pojednávaní v jedinom súdnom
konaní. Tým by vznikali zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Tento postup navrhovaný žalobcom by bol

jednoznačne v rozpore s ust. § 157 ods. 1 CSP, ktorý stanoví nasl.: „Súd postupuje v konaní tak, aby
sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu
konania.“.
Uvedený postup navrhovaný žalobcom by viedol k situácii, kedy by sa žalovaný riadne zúčastňoval
pojednávaní nariadených Okresným súdom Prešov, zatiaľ čo žalobca by porušil svoju povinnosť

zúčastniť sa pojednávaní a napriek tomu by žalobca za to nebol sankcionovaný okrem iného
nemožnosťou vyjadriť sa k ústne učineným tvrdeniam žalovaného, ale žalobca by dostal možnosť
písomne vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného učineným ústne na pojednávaní, čím by bol žalobca v
súčasnom súdnom konaní zvýhodnený oproti žalovanému. Tento postup by bol v rozpore so zásadou
rovnosti zbraní účastníkov v civilnom sporovom konaní. Žalovaný je presvedčený, že za prípadnú
neúčasť žalobcu na pojednávaní nie je možné zvýhodniť žalobcu odročením pojednávania z dôvodu, že

v priebehu pojednávania žalovaný uvedie svoje argumenty. Naopak, žalobca má byť za svoju prípadnú
neúčasť sankcionovaný okrem iného nemožnosťou reagovať na argumenty žalovaného prednesené v
priebehu pojednávania. Zmysel takejto sankcie je primäť účastníkov k aktívnej účasti na súdnom konaní,
čo vedie k rýchlemu a hospodárnemu priebehu súdneho konania bez zbytočných prieťahov.

IV. Záver
Žalovaný zotrváva na svojom návrhu, aby Okresný súd v Prešove zamietol žalobu v celom rozsahu a
uložil žalobcovi nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%.“

5. Žalovaný teda očakával výhru v spore z dôvodu rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie žalobcu,

ktorého vydanie aj navrhol. Tomuto návrhu však súd nevyhovel.
5.1. Pokiaľ ide o citované rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obdo/34/2020, v prejednávanej veci použiteľné
precedenčne nie je, a to pre iný skutkový stav. Z toho rozhodnutia totiž vyplýva, že žalobca svoju neúčasť
na pojednávaní neospravedlnil.
Pokiaľ ide o rozhodnutie KS v Bratislave sp. zn. 3Co/39/2018, toto nepôsobí na súd ani precedenčne

(nejde o rozhodnutie najvyššej súdnej autority) a súd sa s ním ani nestotožňuje. Ide o rozhodnutie, ktoré
podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu vykladá príliš formalisticky.
5.2. Podľa§278C.s.p.-Napojednávanírozhodnesúdožalobepodľa§137písm.a) na
návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak

a) sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní
na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie a
b) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
5.3. Podľa súdu je treba primárne dôraz klásť na včasné ospravedlnenie a to z dôvodu, že žalobca

týmto dáva najavo, že predvolanie súdu „neignoruje“. Tým, že sa ospravedlní dáva rovnako najavo,
že ho konanie „zaujíma“ ale využíva svoje právo sa ho nezúčastniť a nad rámec písomných podaní
viac neargumentovať. Podľa názoru súdu je neprimerané v prípade ospravedlnenia sa z pojednávania
(pričomsúdžalobcoviuviedol,žejehoospravedlnenieakceptuje)avyužitiamožnostisaňomnezúčastniť
(pričom návrh na vykonanie výsluchu žalobcu urobený nebol a žalobca si zároveň musí byť vedomý

straty možnosti argumentácie voči tvrdeniam žalovaného) rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie.
V prejednávanej veci tak ospravedlnenie žalobcu bránilo rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie v jeho
neprospech a to aj s analogickým prihliadnutím (keďže sa týka § 274 C.s.p. - rozsudok pre zmeškanie
žalovaného, kde sú však rovnaké podmienky ako v § 278 C.s.p. - rozsudok pre zmeškanie žalobcu)
na rozhodnutie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 233/2019 - Nad rámec uvedeného ústavný súd považuje za

potrebné dať do pozornosti, obdobne ako je citované zo sťažnosti v bode 6.2.1, že formalistický výklad
ustanovenia § 274 CSP , a to, že súd vždy
za kumulatívneho splnenia v tomto ustanovení zakotvených zákonných podmienok rozsudkom pre
zmeškanie „žalobe vyhovie“, skutočne nie je žiaduci, najmä, ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, vo
veci sa uskutočnilo viac pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil, nebol v konaní nečinný

a súd na návrh obidvoch strán vykonal rozsiahle dokazovanie. Podľa názoru ústavného súdu treba
návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie a splnenie ďalších zákonných podmienok podľa § 274
CSP posudzovať vždy aj podľa okolností
prejednávanej veci. Napriek kogentnosti ustanovenia § 274 CSP by pri čisto gramatickom výklade a lipnutím na formálnych znakoch vydanie
rozsudkuprezmeškaniemohloznamenaťporušenieprávanaspravodlivýproces,vneposlednomradev
tom, že pri takomto formalistickom postupe by bolo odopreté strane sporu možnosť podať riadny opravný

prostriedok (odvolanie vo veci samej).

6. Z citovanej repliky žalovaného sa javí, že mu záleží na striktnom dodržiavaní zákonov zo strany
žalobcu a súdu. V súvislosti s tým sa však treba vrátiť k predmetu sporu - a to porušeniu povinnosti
žalovaného platiť úhrady za služby verejnosti. K tejto otázke, teda k meritu veci sa žalovaný nevyjadril

ani raz.
6.1. Informácie, ktoré mal súd vyžiadať od žalobcu podľa str. 6 repliky žalovaného považuje súd za
šikanózny postup, preto k ich vyžiadaniu nepristúpil a tieto k meritu veci nemajú žiadny vzťah.
6.2. Z výňatku evidencie žalovaného a z potvrdenia Stredoslovenskej energetiky zo dňa 30.12.2021 je
však nespochybniteľné, že žalovaný má uzatvorenú „Zmluvu o združenej dodávke elektriny“ od dátumu
08.02.2017, adresa odberného miesta - U Sventka 364, 022 01 Čadca.

7. Podľa § 3 písm.a) zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a
televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon“) - Platiteľ úhrady
(ďalej len "platiteľ") je fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov
elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte

alebo v rodinnom dome.
Podľa § 6 ods.1 - Platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 eura za každý aj začatý kalendárny mesiac.
Podľa § 7 zákona
(1) Povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom
mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom

osoba prestala byť platiteľom.
(2) Úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do
posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.
7.1. Konečným návrhom sa žalobca domáhal úhrad za obdobie 08/2018 - 02/2021, teda 31 x 4,64 € =
143,84 €. V tejto časti je žaloba dôvodná a súd jej vyhovel.

8. Podľa § 10 zákona
(1) Platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní so zaplatením úhrady.
(2) Ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne
vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových

sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady.
(3) Ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia
výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17 eur.
8.1. Žaloba je dôvodná aj v časti týkajúcej sa pokuty 17 € a poštovej sadzby 1,85 € (ktorej výšku potvrdila
Slovenská pošta, a.s. listom zo dňa 03.09.2019).

9. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
9.1. Žalobca v konaní požadoval pôvodne zaplatenie sumy 173,82 €. Priznaná mu bola suma 162,69 €,
pričom čiastočné späťvzatie žaloby je jeho neúspechom. Úspech žalobcu - 93,50%, úspech žalovaného
- 06,50%, čistý úspech žalobcu a jeho nárok na náhradu trov konania - 87,00%.

10. Už len na záver súd uvádza, že pre vec samú nebolo podstatné, či vzťah medzi žalobcom a
žalovanýmjevzťahomspotrebiteľským,kdeniektorésenátyKSvPOuvádzajú,žetomutakje.Vzhľadom
na spornosť takéhoto záveru požiadal OS Prešov Súdny dvor EÚ vo veci spis. zn. 9Csp/192/2019 o
odpoveď na nasledujúce predbežné otázky:
a) či spotrebiteľskou zmluvou v zmysle Smernice môže byť právny vzťah založený a výlučne normovaný

verejnoprávnou normou,
b) či subjekt typu žalobcu je vo veci ako je predmetom tohto konania dodávateľom a žalovaný
spotrebiteľom.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.