Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/14/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8220200510
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8220200510.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.

Jozefa Angeloviča a JUDr. Jany Jančíkovej, sudkyne spravodajkyne v spore žalobcu: U.. Š. R., O..
XX.XX.XXXX, V. X. XXXX/XX, XXX XX V., zastúpeného U.. F. L., R., O.. XX.XX.XXXX, V. Y. N. XXXX,
XXX XX V., proti žalovaným: 1/ C.. L. Y., O.. XX.XX.XXXX, V. P. XXXX/XX, XXX XX V., 2/ RIMI - Security
Bardejov, s. r. o., so sídlom Duklianska 14, 085 01 Bardejov, IČO: 31 731 6433, obaja žalovaní právne
zastúpení JUDr. Gáborom Szárazom, advokátom so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa,
IČO: 41986491, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k.
2C/13/2020 - 200 zo dňa 13.10.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Súd žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal žalobu dňa 11.03.2020, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovaných v 1/ a 2/ rade
spoločne a nerozdielne zaplatiť mu náhradu škody vo výške 407.668,12 eur a nahradiť trovy konania,
alternatívne aby súd žalovaným v 1/ a 2/ rade uložil zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi náhradu
škody vo výške ušlého zisku obvykle dosahovaného v odvetví vo výške 407.668,12 eur.

2. V žalobe žalobca uviedol, že dňa 30.09.2019 bola medzi ním ako nadobúdateľom a žalovaným
v 1/ rade ako prevádzajúcim uzatvorená zmluva o prevode obchodného podielu, ktorou nadobudol
žalobca v spoločnosti žalovanej v 2/ rade obchodný podiel, voči ktorému predchádzal súhlas valného
zhromaždenia a súčasne bol schválený aj dodatok k spoločenskej zmluvy, pričom valné zhromaždenie
uložilo konateľovi zabezpečiť zmeny zápisov, čo však konateľ, teda žalovaný v 1/ rade nezabezpečil.
Žalovaný v 1/ rade síce podal návrh na zápis zmien v obchodnom registri, tento bol odmietnutý pre

formálne nedostatky. Žalobca žalovaného vyzýval na umožnenie uplatňovania jeho práv ako spoločníka,
na čo žalovaný v 1/ rade podal žalobu o neplatnosť zmluvy o prevode obchodného podielu, ktorú
však následne vzal späť. Od právoplatnosti zastavenia súdneho konania o určení neplatnosti zmluvy o
prevode obchodného podielu, žalovaný v 1/ rade návrh na zápis zmien v obchodnom registri nepodal a
zápis zmien nebol zabezpečený ani žalovanou v 2/ rade iným spôsobom. Za toto protiprávne konanie
podľa žalobcu plne zodpovedajú žalovaní a odopretím plnenia zmluvného záväzku a nadväzujúcich
zákonných povinností žalovanými vznikali škody, ktoré žalobca nemohol odvrátiť a tiež pre neho bolo

komplikované ustáliť, kto za ne zodpovedá. Teda žalobca až dôkazmi, ktoré si zaobstaral, zistil, kto
spôsobil škody a bez zbytočného odkladu podal žalobu. K výške škody žalobca poukázal na tržby
žalovanej v 2/ rade, pričom ziskovosť firiem na Slovensku predstavuje 15 % tržieb, čo za obdobie od
roku 2009 do roku 2014 predstavuje sumu 831.975,75 eur a 49 % z toho ako podiel spoločníka na ziskupredstavuje ušlý zisk vo výške 407.668,12 eur. Žalobca ďalej poukázal, že ušlým ziskom sa rozumie
výnos, ktorý by za obvyklého priebehu veci bez škodovej udalosti poškodený dosiahol, pričom škoda
musí byť v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním v prípade súbehu príčin, ktoré sa spolupodieľajú

na škodovom deji a potom spoluzavinenie poškodeného má povahu, ktorá ovplyvňuje zodpovednosť
konajúcej osoby, ktorá škodu spôsobila. Pre prípad obťažnosti a nemožnosti ustáliť výšku ušlého zisku,
ktorý by poškodený dosiahol, môže sa podľa žalobcu poškodený voči škodcovi v obchodnom vzťahu
domáhať, aby mu nahradil zisk obvykle dosahovaný v odvetví.

3. Žalovaný v 1/ rade so žalobou nesúhlasil. Nepoprel, že v roku 2009 uzatvoril so žalobcom zmluvu
o prevode obchodného podielu, avšak prevod pre formálne nedostatky nebol realizovaný a ani ďalšie
úkony v tejto veci vykonané neboli, keďže medzi tým žalobca so žalovaným prestal komunikovať. Podľa
názoru žalovaného v 1/ rade sa žalobca ani reálne ani formálne spoločníkom nestal, keďže si reálne
ani formálne neuplatnil nároky z toho vyplývajúce, pričom on ako konateľ spoločnosti žalobcu upozornil
na túto skutočnosť, že nie je platným obchodným spoločníkom, o spoločnosť sa nezaujíma a ani nikdy

sa nezaujímal, nepodieľal sa v spoločnosti na nijakých skutkových ani právnych úkonoch a na výzvy
žalobca nereagoval, tieto sa vrátili s poznámkou, že adresát je neznámy. Žalovaný v 1/ rade ďalej
namietol pasívnu legitimáciu ako konateľa spoločnosti a v konečnom dôsledku aj spoločnosti samotnej
a zároveň vzniesol námietku premlčania, keďže nároky sú uplatnené za obdobie rokov 2009 až 2014.
Výšku škody, či ušlého zisku žalovaný v 1/ rade považoval za fiktívnu a vykonštruovanú, keďže podľa

jeho názoru žalobca nemá elementárne vedomosti o podnikaní a podnikateľskom prostredí, o tvorbe
zisku, účtovníctve a nákladoch pre fungovanie firmy.

4. Okresný súd Bardejov rozsudkom zo dňa 13.10.2021 žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovaným
priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Súd prvej inštancie po parafrázovaní vyjadrení strán sporu svoje rozhodnutie oprel o zistený skutkový
stav:

5.1 Z uznesenia Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 8OdK/154/2018 zo dňa 07.05.2018 zverejneného

v Obchodnom vestníku dňa 16.5.2018 vyplynulo, že na majetok žalobcu - dlžníka súd vyhlásil konkurz a
za správcu konkurznej podstaty ustanovil L.. Z. B.. Žalobcu ako dlžníka súd zbavil všetkých dlhov, ktoré
môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom, a to v rozsahu, v akom nebudú
uspokojené v konkurze.

5.2 Zo súpisu majetku konkurznej podstaty a jeho doplnenia týkajúcej sa žalobcu - dlžníka zverejnených
v Obchodnom vestníku č. XXX/XXXX dňa 13.07.2018, č. XXX/XXXX dňa 07.09.2018 a č. XXX/XXXX
dňa 12.11.2018, nevyplynulo, aby pohľadávka, ktorú žalobca uplatňuje v tomto spore, tvorila konkurznú
podstatu.

5.3Dňa30.09.2009bolauzavretáZmluvaoprevodeobchodnéhopodieluuzavretámedziprevádzajúcim
- žalovaným v 1/ rade a nadobúdateľom - žalobcom, v ktorej sa strany dohodli na prevode obchodného
podielu v spoločnosti - žalovaného v 2/ rade. Podľa čl. II ods. 1. Zmluvy, podpísaním tejto zmluvy
prechádzajú z prevádzajúceho na nadobúdateľa všetky práva a povinnosti spojené s prevedenou
časťou obchodného podielu. Podľa ods. 2 tohto článku, Prevádzajúci prevádza svoj obchodný podiel

na nadobúdateľa vo výške 3.253,60 eur, a to za sumu 3.253,60 eur. Odovzdanie a prevzatie odplát za
jednotlivé časti obchodného podielu zmluvné strany potvrdzujú svojim podpisom na zmluve. Podľa ods.
3, k prevodu obchodného podielu dalo súhlas valné zhromaždenie dňa 30.09.2009. Podľa čl. III, ods.
2 zmluvy, účinky prevodu obchodného podielu nastávajú voči spoločnosti dňom doručenia zmluvy o
prevode obchodného podielu spoločnosti. Podľa ods. 4 tohto článku, nadobúdateľ obchodného podielu

prehlasuje, že pristupuje k spoločenskej zmluve spoločnosti a k jej dodatkom a s ich obsahom súhlasí.

5.4 Zo zápisnice z valného zhromaždenia spoločnosti - žalovaného v 2/ rade, ktoré sa uskutočnilo dňa
30.09.2009 a na ktorom boli prítomní žalovaný v 1/ rade a žalobca, vyplynulo, že uznesením valné
zhromaždenie schválilo prevod obchodného podielu, a to medzi žalovaným v 1/ rade ako prevádzajúcim

a žalobcom ako nadobúdateľom. Základné imanie spoločnosti - žalovaného v 2/ rade bolo tak vytvorené
peňažným vkladom spoločníkov, pričom výška vkladu a obchodný podiel spoločníkov bol nasledovný:
žalovaný v 1/ rade 3.386,40 eur, t. j. 51 % a žalobca 3.253,60 eur, t. j. 49 %. Uznesením valné
zhromaždenie zároveň uložilo konateľovi spoločnosti zabezpečiť zmeny zápisov v Obchodnom registri.5.5 Z Oznámenia o odmietnutí vykonania zápisu vydaného Okresným súdom Prešov dňa 28.10.2009,
vyplýva, že súd odmietol vykonať zmenu zapísaných údajov na základe návrhu žalovaného v 2/ rade na

zmenu zapísaných údajov 3/Re/1438/2009, ktorý bol podaný dňa 23.10.2009. Registrový súd odmietol
vykonať zápis z dôvodu, že nespĺňal podmienky pre vykonanie zápisu. Z predložených listín zistil, že
návrhnazápisniejeúplný,pretožejenezrozumiteľný.Registrovýsúdkonštatoval,žedňa30.09.2009sa
konalo valné zhromaždenie spoločnosti, ktoré rozhodlo o premene menovitej hodnoty vkladu spoločníka
spoločnosti a základného imania spoločnosti zo slovenských korún na euro. Registrový súd ďalej

konštatoval, že navrhovateľ predložil ako prílohu k návrhu zmluvu o prevode obchodného podielu
prevodcu vo výške 3.253,60 eur, teda v číselnom vyjadrení na dve desatinné miesta. S poukazom na
príslušnú právnu úpravu ďalej konštatoval, že výška vkladu zodpovedajúca prevádzanému podielu musí
byť vyjadrená kladným celým číslom. Vzhľadom na to, že návrh toto nespĺňal, registrový súd odmietol
zmenu zapísať. Proti tomuto oznámeniu bolo možné podať námietky v lehote 15 dní odo dňa doručenia
alebo vydania oznámenia o odmietnutí.

5.6 Z Oznámenia o odmietnutí vykonania zápisu vydaného Okresným súdom Prešov dňa 29.12.2009,
vyplýva, že súd odmietol vykonať zmenu zapísaných údajov na základe návrhu žalovaného v 2/ rade na
zmenu zapísaných údajov 1/Re/778/2009, ktorý bol podaný dňa 21.12.2009. Registrový súd odmietol
vykonať zápis z dôvodu, že nespĺňal podmienky pre vykonanie zápisu. Z predložených listín zistil, že

návrh na zápis nie je úplný, pretože je nezrozumiteľný. Registrový súd konštatoval, že bola predložená
zápisnica z valného zhromaždenia, na ktorom sa rozhodlo o premene vkladov do základného imania zo
slovenskej meny na menu euro a o rozšírení podnikania. Súd návrh neakceptoval, pretože rozhodoval
len žalovaný v 1/ rade ako jediný spoločník, čo bolo v rozpore s obsahom registrového spisu, keďže
súd zistil, že bola predložená aj zmluva o prevode obchodného podielu medzi žalovaným v 1/ rade a

žalobcom, ale v konaní 3Re/1438/2009 nedošlo k zápisu navrhovaných zmien. Súd ďalej konštatoval, že
to nespôsobuje neplatnosť zmluvy, a teda spoločnosť má dvoch spoločníkov, čo znamená, že žalovaný v
1/ rade nemôže disponovať vkladom vo výške 6.639,- eur. V poznámke súd uviedol, že zmluva je platná,
ale nie je spôsobilá na zápis zmien, a to z dôvodu, že obchodný podiel nie je vyjadrený celým kladným
číslom. S touto skutočnosťou bolo potrebné sa vysporiadať pri prípadnom podaní námietok, ktoré bolo

možné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia alebo vydania oznámenia o odmietnutí.

6.Následnesúdprvejinštanciecitovalpoužitéprávnenormy:§273,§132,§150ods.1CSP,§166eods.
1, § 167b ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „ZoKR“), § 151e ods. 1 až 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej

len ako „Občiansky zákonník“), § 261 ods. 6 písm. a), § 129 ods. 2, § 130, § 135 ods. 1, § 373, § 379,
§ 381 ods. 1, § 387 ods. 1, § 388 ods. 1, § 397, § 398, § 402 a § 408 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“).

7. Súd prvej inštancie mal z uznesenia Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 8OdK/154/2018 zo

dňa 07.05.2018 preukázané, že na majetok žalobcu bol vyhlásený konkurz, preto podľa súdu prvej
inštancie bol žalobca ako pán sporu podávajúci žalobu dňa 13.03.2020 bol povinný v žalobe opísať
rozhodujúce skutočnosti, ktorou nepochybne bolo aj uvedenie, že na jeho majetok prebieha konkurz a
že pohľadávka, ktorú si v konaní uplatňuje, nie je súčasťou konkurznej podstaty. Súd prvej inštancie tiež
dôvodil,žežalobcamusítiežznášaťajnásledkysvojejnepripravenostianemôževyčkávať,čiprotistrana

namietne jeho aktívnu vecnú legitimáciu a následne ju preukazovať, preto súd prvej inštancie nevyhovel
žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania spojenú so žiadosťou o poskytnutie lehoty na preukázanie,
že je aktívne vecne legitimovaný v danom spore. Súd prvej inštancie žalobu zamietol teda preto, lebo
podľa § 167b ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. oprávnenie dlžníka nakladať s majetkom podliehajúcim
konkurzu, ako aj konať vo veciach týkajúcich sa tohto majetku vyhlásením konkurzu prechádza na

správcu, ktorý koná v mene a na účet dlžníka. Hoci sa žalobca sa bránil tým, že pohľadávka, ktorú v
konaní uplatňuje, nepodlieha konkurzu, pretože je predmetom záložnej zmluvy a záložný veriteľ práva
v konkurze neprihlásil, pričom podľa žalobcu táto záložná zmluva nepodlieha registrácii, súd prvej
inštancieskonštatoval,žežalobcasvojetvrdenianepreukázalaanineoznačilanitretiuosobu(záložného
veriteľa), s ktorou mal záložnú zmluvu uzatvoriť a bližšie uvedenú zmluvu nekonkretizoval. Žalobca

podľa súdu prvej inštancie nemôže byť procesnou obranou žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie vyrušený a teda žalobca podaním žaloby musí si byť istý svojej aktívnej legitimácie, inak
znáša následky svojej nedôslednosti. Preto súd žalobu z tohto dôvodu zamietol.8. Súd prvej inštancie vyhodnotil aj námietku premlčania, ktorú vzniesli žalovaní. Súd prvej inštancie
mal preukázané, že žalobca podal žalobu na súd dňa 13.03.2020. Oznámenie o odmietnutí zápisu na
vykonanie naznačených zmien v obchodnom registri vydal Okresný súd Prešov dňa 28.10.2009. Podľa

názoru súdu prvej inštancie týmto dňom, keď bol návrh na vykonanie zápisu žalobcu ako spoločníka
žalovanéhov2/radeodmietnutý,došlokporušeniupovinnosti,kuktorejbolžalovanýv1/radezaviazaný
valnýmzhromaždenímžalovanéhov2/rade.Pretospoukazomnaust.§398a§408ods.1Obchodného
zákonníka súd prvej inštancie skonštatoval, že premlčacia doba začala v danom prípade plynúť koncom
októbra 2009 a uplynula koncom októbra 2019. Ak žalobca podal žalobu dňa 13.03.2020, podal ju po

uplynutí 10-ročnej objektívnej premlčacej doby. Súd prvej inštancie tiež dodal, že nemal za preukázané,
že by žalobca sa od roku 2008 do roku 2020 domáhal svojich práv, podieľal sa na fungovaní spoločnosti,
dožadovalsaúčastinaValnomzhromaždeníapodobneaajkeďžalobcatvrdil,žežalovanýchvyzývalna
umožnenie uplatniť mu práva spoločníka, žiaden dôkaz o tomto tvrdení do konania nepredložil. Súd prvej
inštancie preto tiež dospel k záveru, že nestala skutočnosť zapríčiňujúca prerušenie plynutia premlčacej
doby v zmysle § 402 Obchodného zákonníka. V okolnostiach daného prípadu konanie žalobcu vyznelo

pre súd prvej inštancie účelovo, keďže žalobca očakával, že mu patrí podiel na zisku spoločnosti, ako aj
iné práva, resp. benefity z toho plynúce, ale od roku 2009 nepreukázal úprimný záujem na uplatňovaní
práv spoločníka. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie mal preukázané podanie žaloby po uplynutí 10-
ročnej objektívnej premlčacej doby, považoval bez právneho významu zaoberať sa plynutím subjektívnej
premlčacej doby, ktorá sa skončí vždy najneskôr uplynutím objektívnej premlčacej doby.

9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
ktorých náhradu priznal úspešným žalovaným voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.

10. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, a to z

dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b/, c/, d/, e/, g/ a h/ Civilného sporového poriadku (ďalej
ako „CSP“) a zároveň v rozsahu podľa § 366 CSP prípustných novôt predložil súčasne dôkazy, ktoré
súd prvej inštancie odmietol vykonať. K nesprávnemu procesnému postupu súdu prvej inštancie, ktorým
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces a iné vady konania, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

vecivrátanenevykonaniadôkazovnavrhnutýchžalobcom,žalobcauviedol,žepočasceléhokonaniasúd
prvej inštancie ignoroval omeškanie lehôt zo strany žalovaného, nevyvodil žiadne procesné dôsledky, že
žalovaní obe podstatné námietky ako aktívnej vecnej legitimácie žalobcu tak aj premlčania predniesli až
v prednese na pojednávaní. Po námietke žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
sa k tejto skutočnosti vyjadril zástupca žalobcu, pričom žalobca navrhol, aby súd pojednávanie odročil

a vyžiadal si súčasne buď správu od správkyne konkurznej podstaty alebo vyzval žalobcu v krátkej
lehote na predloženie listín, pričom prvostupňový súd vôbec nepostupoval podľa § 181 ods. 2 CSP
a neuviedol, ktoré dôkazy vykoná a taktiež neuviedol, ktoré skutočnosti sú medzi stranami sporné a
ktoré považuje za nesporné a ihneď prešiel k predbežnému právnemu posúdeniu veci, pričom napriek
návrhu žalobcu na odročenie pojednávania, o tomto nerozhodol, aj keď mu takáto možnosť vyplývala

z ustanovenia § 181 ods. 3, 4 CSP. Preto podľa názoru žalobcu v prejednávanej veci išlo zo strany
súdu prvej inštancie o hrubé porušenie princípu rovností zbraní a práva vyjadriť sa k tvrdeniu protistrany
a uvádzať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Súd v rozpore so spravodlivým procesom prihliadol
na neúčinné námietky a skutkové tvrdenia žalovaných, ktoré po výmene písomných vyjadrení strán
nemožno považovať za prostriedky procesnej obrany uplatnené včas, kým na druhej strane žalobcovi

odňal možnosť nielen uviesť tvrdenia k prednesu protistrany, ale aj ich dokazovať dôkaznými návrhmi.
Hoci súd prvej inštancie dôkazné návrhy uznesením zamietol, o návrhu na odročenie pojednávania
nerozhodol vôbec a súčasne vôbec nerozhodol, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná. Keďže žalobca
nemal možnosť sa pred vznesením námietok o nedostatku aktívnej procesnej legitimácie vyjadrovať,
mohol k ním vyjadriť stanovisko a uplatniť prostriedky procesného útoku, vrátane dôkazných návrhoch

až na pojednávaní 13.10.2021. Podľa súdu prvej inštancie žalobca ako pán sporu bol povinný uviesť
rozhodujúce skutočnosti a medzi nimi aj skutočnosti svedčiace o jeho aktívnej vecnej legitimácie.
Žalobca tiež namietal, že súd prvej inštancie na pojednávaní ani len neodôvodnil uznesenie o zamietnutí
doplnenia dokazovania a rovnako tiež uznesenie o ukončení dokazovania. Taktiež súd prvej inštancie
zasiahol do práva na spravodlivý proces svojim postupom, keď nevykonal niektoré dôkazy, a to napr.

záznamzrelácieverejnoprávnejtelevízieopodozrivomkonanížalovanýchvoverejnýchobstarávaniach,
s ktorými sa súd prvej inštancie preukázateľne neoboznámil, neoboznámil s ním ani účastníkov pred
ani počas oboznamovania spisu, keďže sa so zvukovo-obrazovým záznamom nedá oboznamovať
odoslaním príloh, písomných vyjadrení a taktiež nemožno vykonať dokazovanie zvukovo-obrazovýmzáznamom podľa § 204 CSP, ale podľa § 211 CSP. Taktiež aj listinné dôkazy, s ktorými súd prvej
inštancie oboznamoval strany sporu by mali zahŕňať aj uznesenie Okresného súdu Bratislava I, sp. zn.
8Odk/154/2018 a nešpecifikovaný, bližšie v zápisnici neurčený súpis majetku úpadcu z obchodného

vestníka a jeho doplnenie týkajúce sa konkurznej podstaty úpadcu, ktoré sú ako posledné oboznámené
listiny z posledného podania žalobcu, tieto však neboli vôbec oboznámené, a teda dôkaz týmito listinami
na pojednávaní vykonaný nebol a ani v zápisnici nie je zaznamenané, žeby tieto boli žalobcovi doručené.
Žalobca ďalej poukázal, že k posúdeniu aktívnej vecnej legitimácie uviedol dôkazy na podporu svojich
tvrdení, a to hneď na prvom pojednávaní, ešte pred predbežným právnym posúdením a skutočnosť, že

tieto dôkazy nemohol priamo na pojednávaní predložiť, nepredstavuje neunesenie bremena tvrdenia, či
bremena dôkazného. Obsahom dôkazného bremena totiž je, aby účastník uviedol dôkazy a nie aby ich
hneď predložil. Pritom žalobca skutkové tvrdenia ku konkurzu uviedol ešte pred predbežným právnym
posúdením veci, pri vyjadrení, pred otvorením pojednávania a navrhol k právnemu posúdeniu vykonanie
dôkazov. A preto bolo potrebné podľa žalobcu odročiť pojednávanie a zabezpečiť predloženie dôkazov,
ktoré mohli byť aj zákonne hodnotené.

11. V ďalšom bode odvolania žalobca poukázal na vylúčenie konajúcej sudkyne. Žalobca pri príprave
tohto odvolania po zabezpečení svojho archívneho sporového spisu skončenej sporovej veci pod sp.
zn. 12Cb/21/11 vedenej pred Okresným súdom Bratislava IV zistil, že v predchádzajúcom konaní na
Okresnom súde Bardejov, sp. zn. 6C/134/2010, v ktorej veci bol žalobcom žalovaná E. - F. V., F..

E.. D.. a žalovaným bol U.. Š. R., konajúcim sudcom bol L.. M. M., a preto žalobca skutočnosť, že
v oboch týchto veciach pri náhodnom prideľovaní spisov napadla vec tejto spoločnosti práve dvom
navzájom spríbuzneným sudcom, výrazne spochybňuje nezávislosť a nezaujatosť sudkyne, a to práve
s ohľadom na pomer k veci samej predtým rozhodovanej L.. M. M., ktorý bol nepochybne osobou
zúčastnenou na konaní. Pri bežnej lustrácii predchádzajúcich spisov pritom súd prvej inštancie túto

okolnosť musel zistiť, ale je zrejmé, že konajúca sudkyňa sa sama nenamietala, pričom aj žalobca túto
okolnosť zistil až náhodne pri preverovaní priebehu konania, čo podľa jeho názoru mal a má podstatný
dopad na plynutie lehoty premlčania. Žalobca tiež poukázal na judikatúru ESĽP, podľa ktorej najmä
opakované vystupovanie toho istého sudcu vo viacerých konaniach týkajúcich sa jedného účastníka
alebojehozjavnearbitrárnypostupmôževážnespochybniťjehonezávislosťanezaujatosť.Keďžeotejto

skutočnostisažalobcadozvedelaždňa20.12.2021,jetohonázoru,žerozhodovanievylúčenýmsudcom
je súčasne dôvodom pre posúdenie tohto obsahu odvolania súčasne ako včas podaných námietok
vylúčenia konajúcej sudkyne.

12. Žalobca ďalej uviedol v podanom odvolaní, že súdom zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú

tu ďalšie skutočnosti, ktoré bez svojho zavinenia nemohol žalobca predložiť, pričom za základnú a
podstatnú skutočnosť rozhodujúcu pre posúdenie aktívnej legitimácie žalobcu považuje zodpovedanie
otázky, či predmetná pohľadávka spadala alebo nespadala do konkurznej podstaty úpadcu, a teda či sa
na ňu vzťahu obmedzenie konania žalobcu. K tomu žalobca poukázal, že medzi ním ako záložcom a
tretím subjektom - Jednota slovenskej mládeže, o .z. bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva,

kde záložný veriteľ v tomto záložnom vzťahu je spoločným zástupcom zmenkových veriteľov a táto bola
uzavretá dňa 12.12.2017, teda pred podaním čo i len návrhu na konkurz a dávno pred vyhlásením
konkurzu. Na základe tejto záložnej zmluvy už v roku 2019 boli začaté voči správcovi konkurznej
podstaty a neskôr aj voči inému veriteľovi, excindačné žaloby. Ďalej medzi žalobcom, záložným
veriteľom a spoločnosťou H. W. R.. F.. bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávky 05.01.2018, ktorá

obsahuje obvyklé dojednanie o vymáhaní pohľadávky naďalej postupcom až do oznámenia postúpenia
s primeraným použitím ustanovení o komisionárskej zmluve. Žalobca teda ohľadne pohľadávky konal
a koná vo svojom mene, ale na účet postupníka, ohľadom ktorej, keďže spadá do záložného práva,
nemôže konať správkyňa konkurznej podstaty o to viac, že je v spore so záložným veriteľom v jednej
z excindančných žalôb. Preto tieto zmluvy podľa žalobcu jednoznačne preukazujú, že žalobca nebol

obmedzený vo svojom oprávnení podať túto žalobu a jeho aktívna vecná legitimácia nebola obmedzená
vyhlásením konkurzu na jeho majetok.

13. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalobca v odvolaní poukázal, že súd prvej inštancie
nesprávne právne posúdil vec vo viacerých ohľadoch, a to jednak posúdenie ustanovení aplikovateľných

na návrh žalobcu o odročení pojednávania a uloženie povinnosti predložiť vyjadrenia a dôkazy k aktívnej
vecnej legitimácii,taktiež k právnym dôsledkom prípadnéhozastúpenia správcom konkurznej podstaty, k
možnosti vzniku záložného práva bez jeho zápisu v registri a na poslednom mieste k plynutiu premlčacej
doby a povahy trvajúceho protiprávneho stavu. Pokiaľ ide o pretrvávajúci stav porušovania povinnosti,žalovaných, tvrdenie, že mal takéto porušovanie, ktoré je negatívnym tvrdením žalobcu, a tieto mal
vyvrátiť žalovaný predložením dôkazov a takéto bremeno dôkazu podľa žalobcu zaťažuje žalovaných
aj v súvislosti s počítaním objektívnej ale aj subjektívnej premlčacej doby a jej plynutia. Podľa žalobcu

súd prvej inštancie neprihliadol na zásadný štrukturálny a systematický rozdiel medzi úpravou konkurzu
fyzických osôb nepodnikateľov a všeobecnými ustanoveniami o konkurze, z ktorého by bolo jasné,
že uplatňuje § 167b zákona č. 7/2005 Z. z. neprípustným spôsobom na súdne konania, kým § 167b
je ustanovením o hmotnoprávnych úkonoch a procesných konaniach mimosúdnych, s porovnaním
ustanovení § 44 a § 47 s ust. § 167b a § 167e zákona o konkurze a reštrukturalizácii, žalobca uviedol,

že pod konania podľa § 167b nemožno zahrnúť konania pred súdom upravené § 167e, rovnako ako
pod konanie dlžníka podľa § 44 ods. 1 nemožno zahrnúť súdne konanie podľa § 47 ods. 5, pričom je
potrebné prihliadnuť k zásadnému rozdielu medzi spôsobom zastúpenia, kým v § 44 zákona o konkurze
a reštrukturalizácii ako aj § 167b ide o konanie v mene a na účet dlžníka v prípadoch podľa § 47 ods.
4 a 5 ide o konania, kde správca je účastníkom vo svojom namiesto úpadcu. Takýto dôsledok nemožno
vyvodiť § 167b, a teda nemohlo vôbec pri správnom použití tohto ustanovenia a jeho zákonnom výklade,

s prihliadnutím na § 167e, dôjsť k záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na základe
jeho vstupu do konkurzu a tento záver sa javí žalobcovi arbitrárny, tak že môže ísť o marenie dôležitej
úlohy verejného činiteľa z nedbanlivosti alebo ohýbanie práva.

14. Pokiaľ ide o úpravu záložného práva, žalobca uviedol, že súd prvej inštancie opomenul použiť

ustanovenie § 151me ods. 1, 8 Občianskeho zákonníka.

15. Pokiaľ ide o plynutie premlčacej lehoty, žalobca je toho názoru, že je nesprávny záver súdu prvej
inštancie o tom, že rozhodujúcou skutočnosťou pre začatie plynutia objektívnej lehoty je iba prvý
okamih porušenia právnej povinnosti, čo je v rozpore s ustanovením § 398 Obchodného zákonníka. Súd

prvej inštancie sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, že zo zápisnice z valného zhromaždenia žalovanej
spoločnosti z 30.09.2009 je zrejmé, že povinnosť zabezpečiť zápis v obchodnom registri zaväzuje
žalovaných dosiaľ. Preto k porušovaniu povinnosti dochádzalo nie len v roku 2009, ale aj v roku 2010,
2016 a 2018 a ako je zrejmé z registrového spisu, ktorý žalobca žiadal opakovane pripojiť k spisu v tomto
konaní a naposledy žiadal o toto pripojenie ešte aj dňa 13.10.2021. Podľa žalobcu k porušeniu každej

a všetkých povinností spoločníka žalovaného v 1/ rade ako aj spoločnosti žalovanej v 2/ rade dochádza
každým jedným dňom, keď nie sú splnené povinnosti zapísania spoločníka do obchodného registra,
každým dňom, keď nebol pozvaný na valné zhromaždenie spoločnosti, a preto vôbec neprichádza do
úvahy premlčanie práva na náhradu škody z povinnosti, ktorú žalovaní naďalej porušujú.

16. Preto žalobca odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie alebo aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že
žalovaných zaviaže spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi titulom náhrady škody ako ušlého zisku
obvykle dosahovaného v odvetví sumou 407.668,12 eur.

17. Žalobca k odvolaniu predložil listiny - Záložnú zmluvu zo dňa 12.12.2017, Oznámenie záložného
veriteľazodňa20.07.2018,potvrdenieopodanínávrhunazačatiekonaniaovylúčeniemajetkuzosúpisu
konkurznej podstaty, Uznesenie Okresného súdu Bardejov 6C/134/2010 zo dňa 24.11.2010, výpis z
obchodného registra spoločnosti H. W., R.. F.., Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 05.01.2018.

18. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.

19. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej
lehote (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) oprávnenou
osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie podané žalobcom a preskúmal rozhodnutie súdu prvej

inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP
bez toho, aby nariadil pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario). Pretože rozsudok vo veci samej
musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods. 2,
§ 219 ods. 1, 3 CSP). Po prieskume napadnutého rozsudku (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací

súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné
potvrdiť.20. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia k odvolacím námietkam žalovaného odvolací
súd uvádza nasledovné.

21. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

22.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

23. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne a v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku

alebo argument uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

24. Žalobca podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b/, c/, d/, e/, g/ a h/ CSP.
Odvolací súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

25. K posúdeniu odvolacích námietok týkajúcich sa nesprávneho postupu súdu spôsobujúceho
porušenieprávaodvolateľanaspravodlivýprocesust.§365ods.1písm.b/CSPainejvadysnásledkom
nesprávneho rozhodnutia vo veci podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP a odvolací súd uvádza, že medzi
zložky práva na spravodlivý proces (right to fair trial) možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k

súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu,
právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a
povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť
konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa
so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie

rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany
sporu postupom súdu síce predstavuje pochybenie súdu, avšak o naplnenie odvolacieho dôvodu v
zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ pôjde iba vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci
realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie
sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého

konania.

26. Žalobca k naplneniu tohto odvolacieho dôvodu uviedol, že súd prvej inštancie ignoroval omeškanie
lehôt zo strany žalovaných, nevyhovel a vôbec nerozhodol o návrhu žalobcu na odročenie pojednávania
aplikáciou ust. § 181 ods. 4 CSP, nepostupoval podľa ust. § 181 ods. 2 CSP, keď neuviedol sporné a

nesporné skutočností a dôkazy, ktoré vykoná a nevykoná a uznesenia, ktorými zamietol ďalšie návrhy
na dokazovanie a vyhlásil za dokazovanie za skončené, po ich vyhlásení neodôvodnil.

27. Podľa ust. § 153 ods. 2 CSP a prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,
ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho

pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Podľa ust. § 153 ods. 1 druhá veta CSP prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť
už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

28. Odvolací súd poukazuje, že hoci CSP upravuje povinnosť pre stranu sporu predložiť prostriedky

procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, zváženie sankcií za porušenie tejto povinnosti
je prenechané na úvahe konajúceho súdu. Ak súd dospeje k záveru, že strana sporu neuplatnila
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, má možnosť buď konanie strany
ospravedlniť a na jej procesný úkon prihliadnuť, alebo vyvodiť sankčné dôsledky, teda na omeškaný
procesný úkon neprihliadnuť, o čom však súd nevydáva osobitné procesné uznesenie, len v rozhodnutí

vo veci samej vysvetlí, že na procesný úkon strany neprihliadol a z akých dôvodov.

29. V danom prípade súd prvej inštancie prihliadol na všetky písomné vyjadrenia strán sporu predložené
do prvého pojednávania, avšak nevyhovel návrhu žalobcu na vydanie rozsudku pre zmeškanie na stranežalovaných z dôvodu zmeškania lehoty na podania vyjadrenia k žalobe. Podľa odvolacieho súdu súd
prvej inštancie postupoval správne, keď rozsudok pre zmeškanie na strane žalovaných nevydal, čo
vo svojom rozsudku v bode 44 aj zrozumiteľne a správne zdôvodnil. K správnosti postupu súdu prvej

inštancie odvolací súd uvádza, že žalobca rozsiahlo poukazuje a žiada striktné dodržiavanie procesných
noriem CSP, pričom ako konštatoval súd prvej inštancie, žalobca sám procesné normy porušil, keď už
v čase podania žaloby v rozpore s ust. § 132 ods. 3 CSP nepripojil k žalobe uvádzané dôkazy, čo bol
aj dôvod, prečo súd nepovažoval tvrdený skutkový stav za tak preukázaný, že by rozhodol podľa ust.
§ 273 CSP. Keďže v prípade vydania rozsudku pre zmeškanie na strane žalovaného podľa ust. § 273

CSP ide o možnosť súdu, žalobca nemal právny nárok sa domáhať takéhoto postupu súdu.

30. K ďalším námietkam žalobcu, že súd prvej inštancie nepostupoval podľa ust. § 181 ods. 2 CSP,
odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie skutočne neuviedol, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná,
a tiež neuviedol, sporné a nesporné skutočnosti, ale uviedol predbežné právne posúdenie veci, z ktorého
je zrejmé, že súd prvej inštancie sa zaoberal v prvom rade námietkou premlčania a aktívnou vecnou

legitimáciou žalobcu. Tiež čo sa týka vyhlásených uznesení o zamietnutí ďalších návrhoch na vykonanie
dokazovania a o skončení dokazovania, aj odvolací súd postrehol, že súd prvej inštancie stranám sporu
prítomným na pojednávaní, na ktorých tieto uznesenia vyhlásil, neuviedol ich stručné odôvodnenie.
Podľa názoru súdu však tieto procesné pochybenia súdu prvej inštancie nie sú takej intenzity, ktorými
by bolo porušené právo na spravodlivý proces. Keďže súd v rozsudku uvádza, z ktorých dôkazov

vychádzal a prečo nevykonal ďalšie dôkazy, odôvodnenie uznesenia o zamietnutí návrhoch na ďalšie
dokazovanie je súčasťou rozsudku, pričom v tomto prípade súd prvej inštancie uviedol, že ďalším
návrhom strán sporu na doplnenie dokazovania nevyhovel z dôvodu hospodárnosti odvolávajúc sa na
dôvody zamietnutia žaloby vo veci samej. Strany sporu sa teda dôvody, prečo súd nevyhovel návrhom
na ďalšie dokazovanie, vždy dozvedia z odôvodnenia rozsudku.

31. Taktiež čo sa týka postupu súdu prvej inštancie, keď neodročil pojednávanie na žiadosť žalobcu a
nepostupoval podľa ust. § 181 ods. 4 CSP k predloženiu dôkazov k aktívnej vecnej legitimácie žalobcu,
odvolací súd uvádza, že je na úvahe súdu, či takýto postup zvolí, alebo na rozhodnutie vo veci samej
považuje za postačujúce tvrdenia a dôkazy, ktoré do toho času strany spory uviedli a predložili. Žalobca

na pojednávaní v tomto smere navrhoval, že predloží záložnú zmluvu a tiež, aby si súd vyžiadal správu
od správkyne konkurznej podstaty, pričom pohľadávka podľa žalobcu mala byť predmetom konania o
vylučovacej žalobe na OS BA I. V tomto smere odvolací súd poukazuje, že aký dôkaz súd vykoná a aký
nevykoná je v kompetencii súdu podľa ust. § 185 ods. 1 CSP, pričom strany sporu v civilnom sporovom
konaní majú právo označiť alebo predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

32. Nielen súdnou praxou, ale aj teóriou práva je ustálené, že dokazovanie v súdnom spore prebieha vo
viacerých fázach - od navrhnutia dôkazu, cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie.
Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou strán sporu, len súd rozhodne,
ktorý z označených a navrhnutých dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci

všeobecného súdu korigovať návrhy strán sporu na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a
hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním
držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty
prejednávanej veci nie je relevantný. Ak však súd odmietne vykonať určitý účastníkom navrhovaný
dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal ďalšie

navrhnuté dôkazy. (pozri nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 350/08 zo dňa 30.09.2010)

33. Pokiaľ žalobca namieta, že súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy, najmä čo do
preukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, odvolací súd uvádza, že Civilný sporový poriadok
upravuje zásadu voľného hodnotenia dôkazov v § 191 ods. 1, v zmysle ktorej dôkazy súd hodnotí podľa

svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo
prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. V civilnom sporovom konaní je súd povinný zvážiť,
ktoré dôkazy je povinný vykonať, pričom dôvodnosť návrhov strán sporu na doplnenie dokazovania
posudzujesozreteľom,čiavakomrozsahujepotrebnédoplniťdoterajšístavdokazovania.Nevykonanie
dôkazu navrhnutého stranou sporu, resp. vykonanie iného dôkazu na zistenie skutkového stavu veci

nemožno považovať za postup, ktorým by súd strane sporu odňal možnosť konať pred súdom (R
6/2000). Platí to aj o takom dôkaze, ktorý strana sporu zo svojho subjektívneho pohľadu považuje za
dôležitý. Rozhodovanie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, patrí výlučne na posúdenie
súdu, a nie stranám sporu.34. Keďže súd prvej inštancie zamietol vykonať ďalšie návrhy na dokazovanie s poukazom na svoje
právne závery týkajúce sa zamietnutia žaloby, odvolací súd podrobil prieskumu najmä právne posúdenie

veci, ktorého nesprávnosť žalobca tiež v odvolaní namieta.

35. Odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

36. V súvislosti s odvolacím dôvodom žalobcu, spočívajúcim v námietke nesprávneho právneho
posúdeniapremlčaniajehonároku,zaaplikácieust.§383CSPkrajskýsúduvádza,žeprijehohodnotení

a posúdení bolo nevyhnutné vychádzať nielen zo skutkového vymedzenia žalobného nároku, ale aj
z dokazovaním zisteného skutkového stavu. Odvolací súd zvýrazňuje, že žalobca v podanej žalobe
doručenej súdu prvej inštancie dňa 11.03.2020 uviedol sumár skutkových tvrdení k nároku na zaplatenie
sumy 407.668,21 eur titulom náhrady škody alternatívne náhrady škody spočívajúcej v ušlom zisku. Zo
žalobcom popísaného skutkového stavu (deja) vyplýva to, že škoda žalobcovi mala vzniknúť porušením

povinností žalovaného v 1/ rade ako konateľa žalovaného v 2/ rade, ktorý v rozpore s uznesením prijatým
na Valnom zhromaždení dňa 30.09.2009 nezabezpečil zápis zmien spoločníkov žalovaného v 2/ rade,
keďže podaný návrh na zápis zmien v obchodnom registri bol odmietnutý a teda žalobca nebol zapísaný
ako spoločník žalovaného v 2/ rade.

37. Odvolací súd súhlasí so zhodnotením súdu prvej inštancie, čo žalobca ani nenamietal, že vzťah
sporových strán (mimozmluvný) je vzťahom obchodnoprávnym, a preto uplatnený nárok ako i vznesenú
námietku premlčania bolo potrené posudzovať v zmysle právnej úpravy Obchodného zákonníka,
keďže nebolo sporné to, že vzťah medzi stranami sporu je záväzkovým vzťahom medzi spoločníkom
(žalobcom) a obchodnou spoločnosťou (žalovaným v 2/ rade) a jej konateľom (žalovaným v 1/ rade).

38. Podľa ust. § 398 Obchodného zákonníka, pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo
dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu;
končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.

39. K podstate premlčania uplatneného nároku možno vo všeobecnosti uviesť, že sa jedná o právny
inštitút, ktorý s neuplatnením práva veriteľom na súde či u príslušného orgánu v priebehu stanovenej
premlčacej doby spája možnosť danú dlžníkovi, aby po uplynutí tejto stanovenej doby úspešne zabránil
vymáhaniu tohto práva vznesením námietky, že právo bolo premlčané. Po uplatnení dôvodnej námietky
premlčania zo strany dlžníka tak nárok ako taký síce naďalej existuje, avšak je oslabený tým, že právo

z neho vyplývajúce nie je možné v súdnom konaní veriteľovi priznať. Úprava premlčania v Obchodnom
zákonníku má komplexnú povahu, a preto sa premlčanie v obchodných vzťahoch spravuje výlučne
ustanoveniami Obchodného zákonníka. V citovanom ustanovení § 398 zakotvuje Obchodný zákonník
jednak subjektívnu premlčaciu dobu, ktorá plynie odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol
dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný ju nahradiť, pričom dĺžka tejto subjektívnej premlčacej doby

zodpovedá všeobecnej premlčacej dobe podľa § 392 Obchodného zákonníka (4 roky). Zároveň z tohto
ustanovenia plynie objektívna premlčacia doba pri práve na náhradu škody, ktorá je v dĺžke 10 rokov a
jej začiatok je viazaný na deň, kedy došlo k porušeniu povinnosti. V súdnom konaní však bolo relevantné
zaoberať sa námietkou premlčania vznesenou žalovanými vo vzťahu k možnému uplynutiu objektívnej
premlčacej doby.

40. Objektívna premlčacia doba 10 rokov je zakotvená ako inštitút zabezpečujúci právnu istotu
účastníkov záväzkových vzťahov a jej márnym uplynutím sa premlčiava právo aj v prípade, že ku škode
v tej dobe vôbec nedošlo a tiež v prípade, že poškodený nenadobudol vedomosť o škode a škodcovi.
Preto skonštatovaním uplynutia objektívnej premlčacej doby nie je potrebné riešiť otázku naplnenia

hmotnoprávnych predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, a teda aj existencie práva, ktoré sa
môže premlčať. Ani samotná skutočnosť, že poškodený nevie zistiť presnú výšku škody, pretože nemá k
dispozíciivšetkydokladynajejpresnéurčenie,neznamená,žebyobjektívnapremlčaciadobaneplynula.Inštitút premlčania má motivovať subjekty, aby včas realizovali svoje práva a zabraňuje tomu, aby
subjektívne práva a povinnosti pretrvávali neobmedzene dlhý čas.

41.„Totomaximálneobmedzeniepremlčacejdobyjevzáujmeprávnejistotyneprekročiteľné.Akuplynie,
právo sa premlčí, aj keď subjektívna premlčacia doba ešte neuplynula. Obchodný zákonník v ustanovení
§ 398 teda vymedzuje časový priestor 10 rokov počítaný od porušenia povinnosti, v ktorom sa môže
uplatniť premlčanie, teda štvorročná premlčacia doba, a to bez ohľadu na to, či v rámci vymedzených
10 rokov uplynie celá, alebo nie. Vyplýva to aj z ust. § 408 ods. 1 OBZ, v zmysle ktorého bez ohľadu

na iné ustanovenia tohto zákona sa skončí premlčacia doba najneskôr po uplynutí 10 rokov odo
dňa, keď začala po prvý raz plynúť. To znamená, že premlčacia subjektívna doba musí skončiť v
rámci uvedenej objektívnej limitácie, t. j. do 10 rokov od porušenia povinnosti. (porovnaj Ovečková, O.
Premlčanie v obchodnom práve, Bratislava: Wolters Kluwer, 2015, s. 119 až 123, s. 200 až 205). Túto
desaťročnú dobu je potrebné chápať ako „ucelenú objektívnu premlčaciu dobu“ (pozri Patakyová, M.
a kol. Obchodný zákonník. Komentár. 5. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 206, s. 1300). Najvyšší súd

záverom zdôrazňuje zmysel právneho inštitútu premlčania, ktorým je najmä primäť veriteľa k rýchlemu
(včasnému) uplatneniu jeho práv (vigilantibus iura), a tým aj predchádzať v konkrétnych prípadoch
dôkaznej núdzi na strane žalobcu v súdnom konaní. Úprava premlčania (v Obchodnom zákonníku ako
aj v Občianskom zákonníku) zároveň chráni aj dlžníka. Ten nemôže byť vystavený nebezpečenstvu
postihu od svojho veriteľa bez akéhokoľvek časového obmedzenia (porovnaj Melzer, F., Tégl, P. a kol.

Občanský zákonník - Velký komentář. Sv. III. § 419 -654. Praha: Leges, 2014, s. 879 a nasl.).“ (pozri
uznesenie NS SR sp. zn. 5Obdo/93/2020 zo dňa 10.02.2022)

42. Zo skutkového stavu teda vyplýva, že valné zhromaždenie žalovaného v 2/ rade dňa 30.09.2009
uložilo konateľovi spoločnosti žalovanému v 1/ rade zabezpečiť zmeny zápisov v spoločnosti v

obchodnom registri, avšak obchodný register odmietol vykonať zmenu zápisu zapísaných údajov z
dôvodu nezrozumiteľnosti návrhu, pričom vytýkané vady návrhu na zápis zmien a príloh k návrhu,
uvedenévoznámenísúduzodňa28.10.2009,neboližalovanýmiodstránené. Tedajezrejmé,ženapriek
platnosti zmluvy o prevode obchodného podielu uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade
dňa 30.09.2009 k obchodnému podielu vo výške 49 % v pomere k základnému imaniu v spoločnosti

žalovaného v 2/ rade, nedošlo k zápisu žalobcu ako spoločníka žalovaného v 2/ rade. Ak žalobca odvíja
nárok na náhradu škody od porušenia tejto povinnosti žalovaných - zabezpečiť zápis zmien údajov v
obchodnom registri, tak potom je správny záver súdu prvej inštancie, že k porušeniu tejto povinnosti
došlo odmietnutím zápisu navrhovaných zmien, keďže je zrejmé, že žalovaní žiadnu nápravu tohto
stavu nevykonali. K porušeniu povinnosti žalovaných došlo v roku 2009 (ako to konštatoval súd prvej

inštancie), nárok na náhradu škody si podanou žalobou žalobca uplatnil po uplynutí objektívnej 10-
ročnej premlčacej doby v zmysle § 398 Obchodného zákonníka a preto námietka premlčania vznesená
v konaní žalovaným (a to už v prvom vyjadrení k podanej žalobe, nie ako sa žalobca mylne domnieva,
že táto bola vznesená až na prvom pojednávaní), bola uplatnená dôvodne. Len pre úplnosť odvolací
súd uvádza, že v posudzovanom prípade súd prvej inštancie nebol povinný skúmať, kedy začala plynúť

subjektívna premlčacia doba, nakoľko táto môže plynúť len v rámci objektívnej premlčacej doby, čo
vyplýva z formulácie uvedenej v § 398 Obchodného zákonníka (...„končí sa však najneskôr uplynutím
10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti“). Teda, objektívna 10-ročná premlčacia doba
vždy končí po10-tich rokoch, a to bez ohľadu na to, či sa počas nej poškodený dozvedel alebo mohol
dozvedieť o skutočnostiach rozhodných pre plynutie subjektívnej doby.

43. K argumentácii žalobcu, že k porušovaniu každej a všetkých povinností žalovaných dochádza
každým jedným dňom, keď nie sú splnené povinnosti zapísania spoločníka do obchodného registra
a každým dňom, keď nebol pozvaný na valne zhromaždenie, čím neprichádza do úvahy premlčanie
práva na náhradu škody, odvolací súd uvádza, že túto nepovažuje za správnu. Obchodný zákonník

pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby uvádza presný okamih - deň keď došlo k porušeniu
povinnosti, preto pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby nie je podľa názoru odvolacieho
súdu rozhodujúce, či ide o pretrvávajúci stav porušenia povinnosti žalovaných nezapísania žalobcu
do obchodného registra ako spoločníka žalovaného v 2/ rade. K tomu odvolací súd za potrebné
považuje dodať, že podľa ust. § 115 Obchodného zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy o

prevode obchodného podielu účinky prevodu obchodného podielu nastali dňom doručenia tejto zmluvy
žalovanému v 2/ rade, a preto skutočnosť, že žalobca nie je zapísaný v obchodnom registri ako
spoločník žalovaného v 2/ rade, neznamená, že by nemohol uplatňovať práva spoločníka upravené v
Obchodnom zákonníku. Nie je preto ani správna argumentácia žalobcu, že by zmarením zápisu prevoduobchodného podielu došlo k znemožneniu žalobcovi vykonávať práva spoločníka, keďže účinky zápisu
spoločníka do obchodného registra majú deklaratórne účinky, teda potvrdzujú stav už existujúci pred
zápisom príslušných údajov do obchodného registra. Preto ak uvádza žalobca, že žalovaní porušujú

povinnosti aj tým, že žalobca nebol pozvaný na valné zhromaždenie spoločnosti, súd prvej inštancie
správne skonštatoval, že preukázané nebolo, že by sa žalobca svojich práv spoločníka domáhal, pričom
nielenže mohol žiadať zvolanie valného zhromaždenia, ale mohol tiež žiadať informácie o záležitostiach
spoločnosti, nahliadať do dokladov spoločnosti a uplatňovať právo na podiel zo zisku. Ak žalobca tvrdil,
že žalovaní ignorovali jeho žiadosti o predloženie účtovníctva, žalobca nepredložil žiadnu takúto žiadosť.

Napriek tomu žalovaní tvrdili, že žalobca neprejavoval záujem o chod spoločnosti a korešpondenciu
nepreberal, avšak ani žalovaní nepreukázali, akú korešpondenciu a s akým obsahom žalobcovi zasielali.
Preto odvolací súd konštatuje, že obe strany sporu boli voči sebe pasívne a až podaním tejto žaloby
žalobca, po vyše 10 rokoch od uzavretia zmluvy o prevode obchodného podielu, žiada náhradu škody,
pričom žalobcovi nič nebránilo, aby si uplatnil svoje práva spoločníka, čím by akejkoľvek ním tvrdenej
škode mohol zabrániť. V tejto súvislosti nemožno opomenúť nedostatočnú bdelosť žalobcu venovanú

ochrane jeho práv a takto aj nesúlad so zásadou „vigilantibus iura scripta sunt“ (práva patria bdelým),
keďže žalobca sa o iné právne riešenie zabezpečenia výkonu svojich práv spoločník ani nepokúsil.

44. Vzhľadom na ustálenie, že nárok žalobcu na náhradu škody pre porušenie povinnosti žalovaných
je premlčaný, súd prvej inštancie postupoval správne, ak nevykonával ďalšie návrhy na vykonanie

dokazovania, či už za účelom preukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, alebo za účelom
výšky škody. Vykonanie dôkazov navrhnutých stranami sporu by bolo nehospodárne vyžadujúce ďalšie
pojednávanie, ktoré by však nezvrátili skutočnosť, že nárok žalobcu je premlčaný. Podľa názoru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku. sp. zn. 4Cdo/237/2007 „pokiaľ je právo na náhradu
škody premlčané, súd žalobu zamietne aj v prípadoch, v ktorých ešte nie je preukázaná zodpovednosť

za škodu alebo výška škody. Preukazovanie jednotlivých predpokladov zodpovednosti a najmä výšky
škody (závislej napr. od toho, či vec existuje) by za týchto okolností bolo totiž z hľadiska procesnej
ekonomiky nehospodárne.“

45. Čo sa týka namietaného nesprávneho posúdenia súdu prvej inštancie v otázke aktívnej vecnej

legitimácie žalobcu spolu s námietkou žalobcu, že doposiaľ skutkový stav neobstojí, pretože sú ďalšie
skutočnosti, ktoré žalobca bez svojho zavinenia nemohol predložiť, odvolací súd poukazuje na ust. §
366 CSP.

46. Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

47. Žalobca k otázke aktívnej vecnej legitimácie predložil listiny
- Záložnú zmluvu uzatvorenú dňa 12.12.2017 medzi ním ako záložcom a záložným veriteľom Jednotou
slovenskej mládeže, o. z., podľa ktorej záložný veriteľ je spoločným zástupcom majiteľov zmeniek,

ktorých vystaviteľom je žalobca ako dlžník v sume 45.000,- eur, na zabezpečenie ktorých zmenkových
súm a ich príslušenstva zriadili strany tejto zmluvy záložné právo k peňažným pohľadávkam žalobcu:
a) peňažné pohľadávky žalobcu z účtu ktorejkoľvek banke, voči ktorej má alebo bude mať pohľadávku
na výplatu zostatku na účte, alebo peňažnú pohľadávku vyplývajúcu z prijatia príkazu alebo povinnosti
vykonať príkaz žalobcu ako vlastníka účtu, b) peňažné pohľadávky žalobcu voči akémukoľvek platiteľovi

mzdy, alebo inému dlžníkovi, ktorý je voči záložnému veriteľovi v postavení poddlžníka. Žalobca podpis
na tejto zmluve uznal za svoj 01.06.2018.
- Oznámenie záložného veriteľa správkyni konkurznej podstaty žalobcu zo dňa 20.07.2018, ktorým
podáva námietku voči zapísaniu nehnuteľnosti do súpisu konkurznej podstaty,
- Potvrdenie o podaní návrhu na vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty na OS Ba zo dňa

03.05.2019 zapísaného pod sp. zn. 28Cbi/20/2019 a
- Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 05.01.2018, na základe ktorej žalobca ako postupca previedol
na postupníka pohľadávku na náhradu škodu vyčíslenú odhadom na 450.000,- eur, v ktorej sa postupca
zaviazal vymáhať pohľadávku vo svojom mene a na účet postupníka,k čomu žalobca dodal, že súd prvej inštancie opomenul použiť ust. § 151me ods. 1 a 8 Občianskeho
zákonníka a nesprávne použil výhradne ust. § 151e ods. 1 - 5 Občianskeho zákonníka.

48. Odvolací súd k tejto námietke žalobcu uvádza, žalobca neuviedol dôvody, ktoré mu bránili predložiť
vyššie uvedené listiny súdu prvej inštancie bez svojho zavinenia. Žalobca neuviedol, prečo nové
prostriedky procesného útoku uvádzané až v odvolaní nemohol v doterajšom priebehu konania použiť
bez svojej viny, k čomu odvolací súd uvádza, že opomenutie ich skoršieho uvedenia zavinením z
nedbalosti je postačujúce pre ich diskvalifikáciu v odvolacom konaní. Ak týmto dôvodom malo byť

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý nepripustil návrhy žalobcu na ďalšie dokazovanie prednesené
na pojednávaní, ktorými by sa námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie vznesenej žalovanými
na tomto pojednávaní mohol brániť, odvolací súd je toho názoru, žalobca v čase podávania žaloby,
vzhľadom na čas uzatvorenia vyššie uvedených zmlúv, v úplnej istote musel mať vedomosť o svojich
uzatvorených právnych úkonov týkajúcich sa tejto pohľadávky a preto v čase podania žaloby mal svoju
aktívnu vecnú legitimáciu súdu preukázať. Ani odvolací súd nevzhliadol žiadny rozumný dôvod na strane

žalobcu, prečo tieto listina súdu nepredložil skôr, a vzhľadom na dôvodnú námietku premlčania ich
vykonaniebybolonehospodárne.Nadôvažokodvolacísúdpoukazuje,žežalobcanesprávnepoukazuje
na použitie ust. § 151me ods. 1 a 8 Občianskeho zákonníka, keďže v tomto prípade by mala byť
predmetom zálohu pohľadávka žalobcu voči akémukoľvek dlžníkovi žalobcu, a teda nejde o pohľadávku
zriadenú k pohľadávke z účtu, vkladu, či úveru podľa ust. § 151me Občianskeho zákonníka, ale o

pohľadávku ako majetkovej hodnote, na ktorú sa aplikuje ust. § 151e ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Tiež odvolací súd pripomína, že žalobca na pojednávaní tvrdil k svojej aktívnej vecnej legitimácii to, že
pohľadávka nespadá do konkurznej podstaty z dôvodu, že je predmetom záložného práva a záložný
veriteľ si neuplatnil svoje práva v konkurze, k čomu navrhol predložiť záložnú zmluvu a správu od
správkyne, pričom žalobca netvrdil to, že pohľadávku postúpil na tretiu osobu a podľa názoru súdu nejde

otakúskutočnosť,oktorejžalobcanapojednávanínevedel.Tiežčosatýkapotvrdeniaoprijatínávrhuna
vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty, z toho nevyplýva, akého majetku zo súpisu konkurznej
podstaty sa navrhovateľ domáha, pričom zo zverejnených rozhodnutí všeobecných súdov vyplýva, že
konanie vedené pod sp. zn. 28Cbi/20/2019, IČS: 1119205928 bolo uznesením zo 25.11.2019 zastavené
pre nedostatok procesných podmienok konania.

49. Vzhľadom na uvedené je odvolací súd toho názoru, že odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1
písm. e/, g/ a h/ CSP naplnené neboli.

50. Taktiež podľa názoru odvolacieho súdu nebol splnený ani odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1

písm. c/ CSP. Žalobca namietal, že vo veci rozhodovala zaujatá sudkyňa, o zaujatosti ktorej sa žalobca
dozvedel pre príprave písomného odvolania dňa 20.12.2021, pričom zaujatosť sudkyne odvodzoval
pre je súrodenecky pomer k inému sudcovi, ktorý rozhodoval inú vec strán sporu vedenú pred
Okresným súdom Bardejov pod sp. zn. 12Cb/21/11, čo podľa názoru žalobcu spochybňuje nezávislosť
a nezaujatosť sudkyne pre pomer k veci samej, predtým rozhodovanej sudcom L.. M. M..

51. Podľa ust. § 49 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „CSP“)
sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k
stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti
o jeho nezaujatosti.

Podľa ust. § 49 ods. 3 CSP dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom
postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.

Podľa ust. § 52 ods. 1 CSP strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti.

V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje,
dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia
dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré
nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety, súd neprihliada;
v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa

nepoužijú.Podľa ust. § 53 ods. 1 CSP námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy
sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti
súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

Podľa ust. § 53 ods. 2 CSP ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom
postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade
sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

52. Podľa názoru odvolacieho súdu na námietku zaujatosti z dôvodov uvádzaných žalobcom sa v zmysle
citovaných právnych noriem neprihliada. K námietke zaujatosti žalobca neuviedol ani jeden dôkaz,
ktorý by preukázal, že by nastal niektorý z dôvodov zaujatosti sudkyne pre jej pomer k sporu alebo
k stranám sporu, či ich zástupcov. Žalobca predložil súdu uznesenie č. k. 6C/134/2010 - 22 zo dňa
24.11.2010 vo veci strán sporu o vyslovenie neplatnosti zmluvy vydaného samosudcom L.. M. M., ktoré
však preukazuje, že na súde prvej inštancie strany sporu v minulosti mali aj iné súdne konanie, ktoré

rozhodoval sudca, ktorý je súrodencom konajúcej sudkyne v tejto veci. Avšak samotná skutočnosť, že
iný spor totožných strán sporu bol rozhodovaný iným sudcom, ktorý je súrodencom konajúcej sudkyne,
nie je bez ďalšieho významná pre konštatovanie zaujatosti konajúcej sudkyne. Dôvodom pre vylúčenie
konajúcej sudkyne by mohol byť len preukázaný pomer k sporu alebo k jeho stranám, či ich zástupcom.
O pomer konajúcej sudkyne k sporu by mohlo ísť vtedy, ak by sudca sám bol stranou alebo ak by

mal právny záujem na výsledku konania, alebo aj skutočnosť, že získal informácie o spore inak než
dokazovaním a vnímaním všetkého, čo vyšlo za konania najavo. Žalobca však ako dôvod zaujatosti
sudkyne uvádzal len súrodenecký pomer k sudcovi, ktorý rozhodoval iný spor medzi stranami sporu a
z toho dôvodu vyvodil aj pomer konajúcej sudkyne k veci, ktorú tento sudca rozhodoval. Vzhľadom na
uvedené odvolací súd konštatuje, že vo veci nerozhodoval vylúčený sudca.

53. Podľa odvolacieho súdu skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcu neboli spôsobilé spochybniť
správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť
napadnutého rozsudku, preto odvolanie žalobcu z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno
považovať za opodstatnené. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu

prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd prvého stupňa
v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Rozsudok prvostupňového súdu nemožno
považovať za nepresvedčivý. Pre úplnosť sa dodáva, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí

súčasne aj právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním
a hodnotením dôkazov (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04)
ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade
s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04).

54. Odvolací súd, osvojujúci si aj dôvody súdu prvej inštancie, preto rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, aj čo do vecne správneho súvisiaceho rozhodnutia
o trovách konania pred súdom prvej inštancie, o ktorých súd prvej inštancie rozhodol podľa zásady
zodpovednosti za výsledok konania podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP bez zistenia okolností
odôvodňujúcich aplikáciu § 257 CPS. Odvolací súd k uvedenému dodáva, že hoci žalobca napadol výrok

o trovách konania, v podanom odvolaní vyslovene s uvedením dôvodov už neuviedol, v čom spočíva
nesprávnosť tohto výroku.

K trovám odvolacieho konania

55. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

Podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.56. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou
úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada nákladov konania,

ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a
neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

57. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení,
podľa ktorých žalovaný v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade ako sporové strany, ktoré mali v odvolacom konaní

plný úspech, majú nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní
úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

58. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 422 CSP dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydanéopravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody - § 421 a § 422 CSP)) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací
návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.