Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. august 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 17Cpr/20/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712212781
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Markéta Marečková
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8712212781.25

Rozhodnutie

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Markétou Marečkovou v právnej veci žalobcu F.
E., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. T. X, XXXX P., Q. Y., právne zastúpený JUDr. Ondrej Tóth, advokát so
sídlom Dunajské nábrežie 14, 945 05 Komárno, IČO: 36 103 462, proti žalovanému Transportliška, s.r.o.
so sídlom Školská 267, 059 91 Veľký Slavkov, IČO: 35 939 583, právne zastúpený JUDr. Dušan Remeta,
advokát so sídlom Masarykova 2, 080 01 Prešov, IČO: 42 039 720, o náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu v časti o nároku žalobcu na náhradu mzdy za čas od 20.03.2012 do 30.04.2012 z a m i e t a .

II. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 25.09.2012 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy 14.644,19 eur a na náhradu trov konania. Nárok odôvodnil tým, že žalobca bol u žalovaného v

pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy z 07.08.2008 s nástupom do práce 15.08.2008, druh
vykonávanejprácevodičkamiónu.Dňa26.07.2011dalžalovanýžalobcovivýpoveď,ktorábolažalobcovi
doručená 09.09.2011. Okresný súd Poprad rozsudkom v konaní sp. zn. 17Cpr 3/2011 z 22.02.2012
určil, že výpoveď daná žalovaným dňa 26.07.2011 žalobcovi je neplatná, a že jeho pracovný pomer
trvá. Žalobca vzhľadom na predmetný rozsudok uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu mzdy podľa
§ 79 Zákonníka práce a to za obdobie 9 mesiacov od augusta 2011 do apríla 2012, na náhradu mzdy za

september 2008, apríl 2009, marec 2010 a nárok za náhradu mzdy za marec 2009 vo výške 1.019,74
eur a za február 2011 vo výške 984,85 eur.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal žalobu zamietnuť. Potvrdil existenciu pracovného pomeru
žalobcu u žalovaného i rozhodnutie tunajšieho súdu o neplatnosti výpovede danej žalovaným žalobcovi.
Žalovaný uvádzal, že žalobcom uplatnené nároky na náhradu mzdy nie sú dôvodné. Tvrdil, že za

obdobie, kedy žalobca požaduje náhradu mzdy podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce titulom neplatného
skončenia pracovného pomeru, bol žalobca práceneschopný. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu R 46/1985, podľa ktorého, ak pracovník nie je schopný vykonávať prácu napr. v dôsledku pracovnej
neschopnosti, nemá nárok na poskytnutie náhrady mzdy podľa citovaného zákonného ustanovenia.
Pokiaľ uplatňuje žalobca nárok na náhradu mzdy, nemôže mu byť priznaná náhrada cestovných náhrad,
stravného, odstupného, odchodného. Žalobca pracoval u žalovaného na základe pracovnej zmluvy

s dohodnutou mzdou vo výške minimálnej mzdy, nedosahoval priemerný mesačný zárobok ako tvrdí
žalobca 1.053,30 eur. Žalobca oznámil žalovanému vôľu zotrvať u žalovaného v pracovnom pomere
listom z 26.09.2011, ktorý bol doručený žalovanému 13.10.2011. Žalovaný vyzval žalobcu SMS správou
z 02.12.2011 na nástup do práce. Následne listom z 01.03.2012 doručeným žalobcovi 19.03.2012 vyzval
žalovaný žalobcu na nástup do práce. Žalovaný poprel nárok na náhradu mzdy za obdobie marec 2010,
február 2011, keď mzda za marec 2010 bola žalobcovi riadne vyplatená v plnom rozsahu a vo februári

2011 žalobca odpracoval iba jeden pracovný deň, za ktorý mu bola vyplatená mzda vo výške 68,45 eur.3. Žalovaný sa pojednávania vo veci nezúčastnil, neúčasť ospravedlnil prostredníctvom právneho
zástupcu. V zmysle § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd pojednával v neprítomnosti
žalovaného.

4. Na pojednávaní 05.12.2012 žalobca zobral späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 3.126,34 eur. Na
pojednávaní 29.11.2013 zobral žalobca späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 7.912,57 eur. Žalovaný
s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil. V zmysle § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd
konanie v tejto časti zastavil. Na pojednávaní 29.11.2013 žalobca predniesol návrh na zmenu žaloby v

časti žalobný petit tak, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.605,28 eur s 9 %-ným p. a.
úrokom z omeškania od 20.04.2012 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Uznesením z 01.10.2014
súdpripustilzmenužalobyvzmyslenávrhuprávnehozástupcužalobcu.Počiastočnomspäťvzatížaloby
a zmene žalobného petitu predmetnom konania bol nárok na zaplatenie náhrady mzdy od 01.08.2011
do 30.04.2012 okrem obdobia od 06.09.2012 do 23.09.2012, ktorá vychádza z priemerného mesačného
zárobku bez uplatneného nároku na cestovné náhrady.

5. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní po čiastočnom späťvzatí žaloby a zmene žalobného petitu,
na podanej žalobe trval. Žiadal, aby súd žalobe vyhovel. Poukázal na rozhodnutie súdu o neplatnosti
výpovede danej žalovaným žalobcovi. Uplatnený nárok na náhradu mzdy je za obdobie od 01.08.2011
do 30.04.2012, okrem obdobia od 06.09.2011 do 23.09.2011, kedy bol žalobca hospitalizovaný a

práceneschopný. Od 24.09.2011 do 30.04.2012 žalobca nebol práceneschopný. Žalobca vychádzal
z priemerného mesačného zárobku žalobcu 450,66 eur za 2. štvrťrok 2011. Žalovaný dal žalobcovi
výpoveď 26.07.2011, ktorá bola doručená žalobcovi 09.09.2011, výpovedná doba začala plynúť
01.10.2011, uplynula 30.11.2011. V tomto období bolo povinnosťou žalovaného ako zamestnávateľa
prideľovať žalobcovi prácu. Pokiaľ prácu neprideľoval z dôvodu prekážok na strane zamestnávateľa,

má žalobca právo na náhradu mzdy podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce. Za ďalšie obdobie žalobca
uplatňuje nárok za náhradu mzdy titulom neplatného skončenia pracovného pomeru. Žalobca je názoru,
že za výzvu na nástup do práce zo strany žalovaného nemožno považovať SMS správu z decembra
2011, pretože nemala náležitosti výzvy na nástup do práce. Pokiaľ žalovaný vyzval žalobcu na nástup
do práce listom z 01.03.2012 výzva bola doručená žalobcovi 19.03.2012 pričom bol vyzvaný nastúpiť

do práce 12.03.2012. Za dobu uplatneného nároku na náhradu mzdy žalobca nebol evidovaný na úrade
práce, nebol zamestnaný.
6. Žalobca na pojednávaní najskôr uviedol, že v období august 2011 až apríl 2012 bol práceneschopný,
nepoberal nemocenské dávky. V decembri 2011 žalovaný ho prostredníctvom SMS správy vyzval na
vykonanie cesty do Holandska. Keď na výzvu žalobca reagoval telefonicky, žalovaný mu oznámil, že

vec je bezpredmetná. Neskôr na pojednávaní žalobca uvádzal, že práceneschopný bol iba v období od
06.09.2011 do 23.09.2011.

7. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že pokiaľ právny
zástupca žalobcu na pojednávaní 20.09.2014 namietal platnosť pracovného pomeru, neexistujú žiadne

nároky titulom skončenia pracovného pomeru, i keď neplatne skončeného. Pokiaľ pracovný pomer
platneexistoval,uvádzal,žepracovnýpomermalzaniknúťvýpoveďouz26.07.2011,ktorábolažalobcovi
doručená 09.09.2011. Nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru podľa § 79 Zákonníka práce
mohli žalobcovi vzniknúť najskôr od 01.12.2011. Pokiaľ žalobca predložil potvrdenie o hospitalizácii a
ukončení hospitalizácie z 23.09.2011, z uvedeného vyplýva, že bol liečený na závažné diagnózy, čo

znamená, že od septembra 2011 už žaloba nemohol vykonávať dohodnutý druh práce vodiča kamiónu.
Žalobca sám uvádzal na začiatku pojednávania, že bol práceneschopný od augusta 2011 do apríla 2012.
Pokiaľ neskôr argumentoval inak, jeho výpoveď treba považovať za účelovú. Pokiaľ súd bude považovať
nárok na náhradu mzdy za čiastočne dôvodný v zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka práce, nárok žalobcovi
patrí len do momentu, kým zamestnávateľ mu umožnil pokračovať v práce. K uvedenej skutočnosti

došlo podľa žalovaného zaslaním SMS správy 02.12.2011 žalobcovi, najneskôr doručením písomnej
výzvy dňa 19.03.2012. Žalovaný namieta nesprávnu výšku uplatneného nároku, ktorá má vychádzať z
priemerného mesačného zárobku.

8. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom, ktorým konanie o zaplatenie sumy 11.038,91 eur

zastavil; žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 2.259,91 eur s 9 %-ným p. a. úrokom z omeškania
od 20.04.2012 do zaplatenia; v prevyšujúcej časti žalobu zamietol; účastníkom konania náhradu trov
konania nepriznal; rozhodol, že Slovenská republika nemá právo na náhradu trov štátu.9. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Odvolací súd uznesením zrušil rozsudok
súdu prvej inštancie a okrem výroku o čiastočnom zastavení konania a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

10. Súd prvej inštancie opätovne rozhodol rozsudkom, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie
žalobcovi sumy 2.198,53 eur s 9 %-ným p. a. úrokom z omeškania od 20.04.2012 do zaplatenia do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku; v prevyšujúcej časti žalobu zamietol; nepriznal stranám sporu a
štátu náhradu trov konania.

11.Protirozsudkuvzákonnejlehotepodalodvolaniežalobcaajžalovaný.Odvolacísúdpotvrdilrozsudok
okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti čo do nároku žalobcu na náhradu mzdy za čas od
20.03.2012 do 30.04.2012 a výroku o trovách konania; zrušil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby čo
do nároku žalobcu na náhradu mzdy za čas od 20.03.2012 do 30.04.2012 a vo výroku o trovách konania
a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

12. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu.

13. Po rozhodnutí odvolacieho súdu právny zástupca žalobcu uviedol, že výzvu žalovaného z
01.03.2012 nemožno posúdiť ako právne relevantnú výzvu na nástup do práce, ktorá by mala za
následok zánik nároku na náhradu mzdy za obdobie od 20.03.2012 do 30.04.2012. Výzva nepredstavuje
výzvu na plnenie pracovných povinností, keď žalobca nikdy nevykonával prácu v advokátskej kancelárii
Q.. Z., ani na území Slovenskej republiky. Výzva bola spísaná 01.03.2012, doručená 19.03.2012

žalobcovi a to v čase, keď už 22.02.2012 súd rozhodol o neplatnosti výpovede a trvaní pracovného
pomeru, preto je potrebné ju považovať za účelovú.

14. Právny zástupca žalovaného namietal, že žalobca nešpecifikoval o aký druh neplatnosti právneho
úkonu - výzvy z 01.03.2012 ide. Výzvou žalovaný riadne vyzval žalobcu na plnenie pracovných

povinností.Miesto,kdesamalžalobcadostaviťdopráce,jeúčelové.Predmetnávýzvajeriadnouvýzvou
na nástup do práce.

15. Na pojednávaní po rozhodnutí odvolacieho súdu právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca bol
hospitalizovaný v nemocničnom zariadení od 08.09.2011 do 23.09.2011 na rehabilitačnom oddelení,

od 24.09.2011 bol práceschopný. Za obdobie od 28.09.2011 do 30.11.2011 žalobca uplatnil nárok na
náhradu mzdy z priemerného mesačného zárobku za 2. štvrťrok 2011 vo výške 450,66 eur.

16. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní namietal zdravotnú spôsobilosť žalobcu na výkon
zamestnania od 01.08.2011 s poukazom na vyjadrenie žalobcu z 05.12.2012, keď sám žalobca uviedol,

žebolpráceneschopný8-9mesiacov.Žalobcanepoberalnemocenskédávky.Zlekárskejsprávyžalobcu
vyplýva,žežalobcanebolschopnývykonávaťdohodnutýdruhpráce.Namietal,žejepotrebnévychádzať
z pravdepodobného mesačného zárobku 383,46 eur.

17. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, žalobcu, právneho

zástupcu žalovaného, listinnými dôkazmi: rozsudkom Okresného súdu Poprad z 22.02.2012 vo veci
sp. zn. 17Cpr 3/2011, listom žalovaného z 01.03.2012, lekárskou správou žalobcu z 22.11.2011,
lekárskym potvrdením žalobcu, mzdovým listom žalobcu za rok 2011, SMS správou z 02.12.2011,
správou Sociálnej poisťovne, potvrdením Sociálnej poisťovne Maďarska a ostatnými listinnými dôkazmi,
ktoré tvoria súčasť spisu, z vykonania ktorých súd zistil skutkový stav:

18. Žalobca pracoval u žalovaného na základe pracovnej zmluvy z 05.08.2008 s nástupom do práce od
15.08.2008. Dňa 26.07.2011 dal žalovaný žalobcovi výpoveď v zmysle § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka
práce. Rozsudkom Okresného súdu Poprad z 22.02.2012 vo veci sp. zn. 17Cpr 3/2011 súd určil, že
výpoveď daná žalovaným dňa 26.07.2011 žalobcovi, doručená žalobcovi dňa 09.09.2011 je neplatná.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť v predmetnom výroku 19.04.2012.

19. V predmetnom konaní uplatnil po čiastočnom späťvzatí žaloby a zmene žalobného petitu žalobca
nárok na zaplatenie sumy 3.605,28 eur s 9 %-ným p. a. úrokom z omeškania od 20.04.2012 dozaplatenia. Uplatnená suma predstavuje nárok na náhradu mzdy za obdobie od 01.08.2011 do
30.04.2012, okrem obdobia od 06.09.2011 do 23.09.2011, keď žalobca vychádzal z priemerného
mesačného zárobku žalobcu za 2. štvrťrok 2011 vo výške 450,66 eur.

20. Z vykonaného dokazovania v konaní sp. zn. 17Cpr 3/2011 vyplýva, že výpoveď bola žalobcovi
doručená 09.09.2011.

21. Podaním z 26.09.2011 žalobca oznámil žalovanému, že nesúhlasí s výpoveďou, túto považuje

za neplatnú, trvá na ďalšom zamestnaní. Podľa správy z pošty, predmetná výzva bola doručená
žalovanému 28.09.2011.

22. Dňa 02.12.2011 žalovaný zaslal žalobcovi SMS správu, či môže vykonať jazdu do Holandska. Podľa
vyjadrenia žalobcu, keď na predmetnú SMS správu reagoval, žalovaný mu oznámil, že predmetná SMS
je bezpredmetná.

23. Listom z 01.03.2012, ktorý bol doručený žalobcovi 19.03.2012, žalovaný písomne vyzval žalobcu na
nástup do práce dňom 12.03.2012. Žalobca na základe predmetnej výzvy do práce nenastúpil.

24. Z lekárskej správy žalobcu z nemocnice Balatonfüred - štátne zdravotné centrum súd zistil, že od

06.09.2011 do 23.09.2011 bol žalobca hospitalizovaný v nemocnici kvôli kardiovaskulárnym problémom.
V období od 24.09.2011 do 30.04.2012 žalobcovi neboli vyplácané nemocenské dávky z dôvodu
pracovnej neschopnosti. Podľa vyjadrenia žalobcu od 24.09.2011 žalobca bol schopný vykonávať prácu
u žalovaného.

25. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne Slovenskej republiky, žalobca bol vedený v evidencii Sociálnej
poisťovne ako platiteľ poistného od 01.08.2011 do 30.04.2012. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne
Maďarska vyplýva, že v Maďarsku bol zamestnaný žalobca od 12.02.2007 do 31.10.2008 a neskôr od
06.06.2012 do 28.02.2013. Zo mzdového listu žalobcu za rok 2011 súd mal zistený priemerný mesačný
zárobok žalobcu za 2. štvrťrok 2011 vo výške 395,58 eur.

26. Podľa § 252g ods. 1 Zákonníka práce, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne
vzťahy, ktoré vznikli pred l. septembrom 2011. Právne úkony urobené pred l. septembrom 2011 a nároky,
ktoré z nich vznikli, sa posudzujú podľa právnej úpravy účinnej do 31. augusta 2011.

27. Podľa § 5 ods. 1 Zákonníka práce účinného k 26.07.2011, pracovnoprávne vzťahy medzi
zamestnancami vykonávajúcimi prácu na území Slovenskej republiky a zahraničným zamestnávateľom,
ako aj medzi cudzincami a osobami bez štátnej príslušnosti pracujúcimi na území Slovenskej republiky
a zamestnávateľmi so sídlom na území Slovenskej republiky sa spravujú týmto zákonom, ak právne
predpisy o medzinárodnom práve súkromnom neustanovujú inak.

28. Podľa § 62 ods. 1 Zákonníka práce účinného k 26.07.2011, ak je daná výpoveď, pracovný pomer
sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre zamestnávateľa aj zamestnanca
a je najmenej dva mesiace. Ak je daná výpoveď zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa
najmenej päť rokov, je výpovedná doba najmenej tri mesiace.

29. Podľa § 62 ods. 2 Zákonníka práce účinného k 26.07.2011, výpovedná doba začína plynúť od prvého
dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného
dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak nie je ustanovené inak.

30. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce účinného k 26.07.2011, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi
neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe
a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho
pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo
požadovať,abyzamestnancanaďalejzamestnával.Zamestnávateľjepovinnýzamestnancoviposkytnúť

náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď
oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní
pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.31. Podľa § 79ods. 2 Zákonníka práce účinného k 26.07.2011, ak celkový čas, za ktorý by sa mala
zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa
jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy

zamestnancovi vôbec nepriznať.

32. Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce účinného k 26.07.2011, mzda je splatná pozadu za mesačné
obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve
alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.

33. Podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce účinného k 26.07.2011, priemerný zárobok na pracovnoprávne
účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na
výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

34. Podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce účinného k 26.07.2011, rozhodujúcim obdobím je kalendárny

štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje
vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas
celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

35. Podľa § 134 ods. 3 Zákonníka práce účinného k 26.07.2011, ak zamestnanec v rozhodujúcom

období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku
pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od
začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

36. Podľa § 134 ods. 4 Zákonníka práce účinného k 26.07.2011, priemerný zárobok sa zisťuje ako

priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta.
Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že
priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku
na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa
zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

37. Podľa § 134 ods. 5 Zákonníka práce účinného k 26.07.2011, ak je priemerný zárobok zamestnanca
nižší ako minimálna mzda, na ktorú by zamestnancovi vznikol nárok v kalendárnom mesiaci, v ktorom
vznikla potreba priemerný zárobok použiť, zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tejto
minimálnej mzde. Ak u zamestnávateľa nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej

zmluve a priemerný zárobok zamestnanca je nižší ako príslušný minimálny mzdový nárok (§ 120
ods. 4), zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tomuto minimálnemu mzdovému nároku.
Ak zamestnávateľ skráti ustanovený týždenný pracovný čas podľa § 85 ods. 5, zamestnávateľ zvýši
priemerné zárobky dotknutých zamestnancov nepriamo úmerne skráteniu týždenného pracovného času
odo dňa účinnosti tejto zmeny; opačný postup zamestnávateľ uplatní v prípade predĺženia ustanoveného

týždenného pracovného času.

38. Podľa § 134 ods. 6 Zákonníka práce účinného k 26.07.2011, ak sa podľa pracovnoprávnych
predpisov používa v súvislosti s náhradou škody priemerný zárobok u žiakov základných škôl, žiakov
stredných škôl a študentov vysokých škôl alebo u zamestnancov so zdravotným postihnutím, ktorí nie

sú zamestnaní a ktorých príprava na povolanie (činnosť) sa vykonáva podľa osobitných predpisov,
vychádza sa zo sumy priemerného zárobku určenej podľa odseku 5 prvej vety.

39. Podľa § 134 ods. 7 Zákonníka práce účinného k 26.07.2011, ak sa zamestnancovi v rozhodujúcom
období zúčtuje na výplatu mzda (časť mzdy), ktorá sa poskytuje za dlhšie obdobie ako kalendárny

štvrťrok, na účely zisťovania priemerného zárobku sa určí jej pomerná časť pripadajúca na kalendárny
štvrťrok. Zvyšná časť (časti) sa zahrnie (zahrnú) do mzdy pri zisťovaní priemerného zárobku v ďalšom
období (ďalších obdobiach). Počet rozhodujúcich období zamestnávateľ určí podľa počtu štvrťrokov,
za ktoré sa mzda poskytuje. Mzda poskytnutá zamestnancovi pri príležitosti jeho pracovného výročia
alebo životného výročia podľa § 118 ods. 3 sa považuje za mzdu poskytnutú za obdobie štyroch

kalendárnych štvrťrokov. Pri určovaní pomerných častí mzdy zamestnávateľ prihliada na podiel obdobia
odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období alebo v ďalších rozhodujúcich obdobiach z
fondu pracovného času na príslušné obdobie.40. Podľa § 134 ods. 8 Zákonníka práce účinného k 26.07.2011, ak zamestnanec vykonáva prácu
v niekoľkých pracovných vzťahoch u toho istého zamestnávateľa, posudzuje sa mzda v každom
pracovnom vzťahu samostatne.

41. Podľa § 134 ods. 9 Zákonníka práce účinného k 26.07.2011, ak sa na účely výpočtu peňažných
plnení vychádza podľa všeobecne záväzných právnych predpisov z priemerného mesačného čistého
zárobku zamestnanca, tento zárobok sa zisťuje z priemerného mesačného zárobku odpočítaním súm
poistného na sociálne poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, preddavku poistného

na zdravotné poistenie a preddavku na daň z príjmov fyzických osôb vypočítaných podľa podmienok a
sadzieb platných pre zamestnanca v mesiaci, v ktorom sa tento zárobok zisťuje.

42. Podľa § 134 ods. 10 Zákonníka práce účinného k 26.07.2011, ustanovenia odsekov 1 až 9 platia
primerane na účely zisťovania pravdepodobného zárobku.

43. Podľa § 134 ods. 11 Zákonníka práce účinného k 26.07.2011, podrobnosti zisťovania priemerného
zárobku alebo pravdepodobného zárobku možno dohodnúť v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej
zmluve.

44. Podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce účinného k 26.07.2011, ak nemohol zamestnanec vykonávať

prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ
mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

45. Po rozhodnutí odvolacieho súdu predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu mzdy za čas od
20.03.2012 do 30.04.2012.

46. Doplnením dokazovania výsluchom právneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu žalovaného,
rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu v súlade s citovanou právnou úpravou súd dospel k záveru,
že žaloba v tejto časti uplatneného nároku nie je dôvodná.

47. Súd dospel k názoru, že nárok žalobcu na náhradu mzdy za čas od 20.03.2012 do 30.04.2012 nie
je dôvodný. Podstatným bola skutočnosť, či výzvu na nástup do práce z 01.03.2012 doručenú žalobcovi
dňa 19.03.2012 možno považovať za výzvu na nástup do práce, teda či ide o určenie času, kedy
žalovaný ako zamestnávateľ umožnil žalobcovi pokračovať v práce podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce
účinného k 26.07.2011. Z obsahu výzvy z 01.03.2012 (č.l. 27 spisu) podľa názoru súdu vyplynulo, že

podľa obsahu ide o výzvu žalovaného ako zamestnávateľa na nástup zamestnanca žalobcu do práce po
doručení výzvy. Výzva bola preukázateľne doručená žalobcovi 19.03.2012. Doručením výzvy na nástup
doprácejeohraničenéčasovéobdobie,zaktorévsúvislostisneplatnýmskončenímpracovnéhopomeru
patrí žalobcovi nárok na náhradu mzdy.

48. Po tom, čo žalovaný umožnil žalobcovi pracovať, čo bolo preukázateľne po dátume 19.03.2012,
žalobcovinepatrínároknanáhradumzdy.Pokiaľžalobcanamietal,ževovýzvebolžalobcavyzvaný,aby
sa dostavil na adresu Q.. Z. ako právneho zástupcu zamestnávateľa, uvedené nespôsobuje neurčitosť
výzvy a z tohto dôvodu jej neplatnosť. Nie je podstatné na aké miesto určené zamestnávateľom
zamestnanec sa má dostaviť, keď je konkretizované, že si má plniť pracovné povinnosti. Žalobca

nepreukázal ani iný dôvod neplatnosti jednostranného právneho úkonu výzvy na nástup do práce. Za
daných okolností súd uzavrel, že doručenie výzvy žalovaného z 01.03.2012 žalobcovi dňa 19.03.2012
predstavuje deň, kedy žalovaný umožnil žalobcovi pokračovať v práci, a teda odo dňa nasledujúceho
už žalobcovi náhrada mzdy nepatrí.

49. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 Civilného sporového poriadku z dôvodov hodných
osobitného zreteľa stranám sporu náhradu trov konania nepriznal. Strany sporu mali pomerný úspech v
konaní, v zásade žalovaný mal v konaní prevažný úspech. Vzhľadom na okolnosti prípadu, keď žalovaný
dal žalobcovi neplatnú výpoveď, doručoval mu listiny týkajúce sa pracovného pomeru v slovenskom
jazyku, keď až v priebehu konania žalobca mal k dispozícii listinné dôkazy potrebné na vyčíslenie nároku

na náhradu mzdy. Uvedené skutočnosti súd považuje za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré
žalovanémuvprevažnejmiereúspešnémuúčastníkovkonanianáhradutrovkonanianepriznal.Vzmysle
predmetného ustanovenia zákona súd rozhodol aj o trovách štátu, ktoré vznikli v súvislosti s pribraním
tlmočníka žalobcovi.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležistostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnost vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.