Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, October 29, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/7/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417206417
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1417206417.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek
senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:
S. S., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - X. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. 3,
J., zastúpená advokátkou Mgr. Andreou Rusnákovou, so sídlom Heydukova 16, Bratislava a otec - C.. E.

S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, J., t.č. bytom Y. 5, J., o návrhu matky na zmenu úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky proti rozhodnutiu Okresného
súdu Bratislava IV, č.k. 25P/141/2017-621, zo dňa 21.10.2020 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti vo výroku o výživnom a zročnom výživnom z r u
š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie rozsudkom, č.k. 25P/141/2017-621, zo dňa 21.10.2020, zveril maloletého S. S., nar.
XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, oboch rodičov oprávnil zastupovať maloletého a spravovať
jehomajetok,otcoviuložil povinnosťprispievaťnavýživumaloletéhoS.výživnýmvovýške150mesačne
za obdobie od 8.6.2017 do 31.8.2020 a vo výške 200 eur mesačne od 1.9.2020, k rukám matky vždy
do 15-teho dňa v mesiaci. Zročné výživné za obdobie od 8.6.2017 do 30.10.2020 vo výške 2.115 eur
otcovi povolil splácať v mesačných splátkach po 100 eur spolu s bežným výživným k rukám matky pod

následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky. Styk otca s maloletým
neupravil a vo zvyšku návrh matky zamietol. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k.
13P/326/2015-56 zo dňa 11.5.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.6.2016 a to v časti úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému S.. Zároveň zrušil uznesenie Okresného súdu
Bratislava IV, č.k. 13P/137/2017-69, zo dňa 12.6.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.7.2017.
Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 25 ods. 1, 2, § 26, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, §
75 ods. 1 veta prvá, § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine. Na základe vykonaného dokazovania mal
preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 13P/326/2015-56, zo dňa 11.05.2016,
(právoplatným dňa 13.06.2016), súd rozviedol manželstvo rodičov maloletého a schválil rodičovskú
dohodu, podľa ktorej bol maloletý S. zverený do striedavej osobnej starostlivosti rodičov v týždenných
intervaloch s úpravou prázdninových a sviatočných období v samostatnom režime, výživné neurčil a

oboch rodičov oprávnil maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. V danom konaní v rámci
konania vykonal rozsiahle dokazovanie, súčasťou ktorého bol aj pohovor s maloletým a pre objektívne
posúdenie veci a zistenie skutočného stavu, ako aj najlepšieho záujmu maloletého, nariadil vykonanie
znaleckého dokazovania. Konštatoval, že zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že obaja rodičia sú
duševne zdraví, majú rovnaké predpoklady pre výchovu maloletého a vzhľadom k tomu, že minimálne
od roku 2017 sa striedavá osobná starostlivosť nerealizuje, znalkyňa odporúčala zverenie maloletého

do osobnej starostlivosti matky so zachovaním čo najväčšieho rozsahu styku otca s maloletým, ktorý
je v pubertálnom období a vplyv otca je pre jeho vývoj dôležitý. Pri rozhodovaní o zverení maloletéhodo osobnej starostlivosti matky prihliadol na vyjadrenie maloletého, znalecké dokazovanie a ostatné
dôkazy. Mal za nesporné, že minimálne od februára 2017 sa striedavá starostlivosť nerealizuje a jej
ďalšia realizácia by nebola v záujme maloletého, ktorý si na prostredie u matky zvykol a je spokojný.

Konštatoval, že nie je v záujme dieťaťa autoritatívnym rozhodnutím ho nútiť zotrvať v nefunkčnej
starostlivosti zo strany rodičov. Prihliadol na adaptovanie maloletého v prostredí u matky, v domácnosti
ktorej žije aj jeho plnoletý brat, ktorý čiastočne nahrádza maloletému funkciu mužského vzoru. Zohľadnil
skutočnosť, že po dobu 3,5 roka sa maloletý s otcom riadne nestretáva, otec nezabezpečuje
starostlivosť o neho, a zároveň vzal v úvahu najlepší záujem maloletého. Styk otca s maloletým, napriek

odporúčaniam súdnej znalkyne, neupravil, prihliadajúc na vek maloletého (15,5 roka) a dospejúc k
záveru, že maloletý vo svojom veku je sám schopný si zorganizovať prípadný kontakt s otcom a nie
je vhodné ho k tomu nútiť súdnym rozhodnutím. Časti návrhu matky, ktorým žiadala len o jej určenie
právazastupovaťaspravovaťmajetokmaloletého,nevyhovel,keďženevzhliadolžiadendôvodnatakúto
zmenu. Výživné na maloletého určil otcovi vo výške 150 eur mesačne od 01.09.2020, od jeho nástupu
na strednú školu vo výške 200 eur mesačne považujúc ho za primerané a zodpovedajúce príjmom

oboch rodičov, výdavkom maloletého, ktoré sa výrazným spôsobom nelíšia od výdavkov iných detí v
podobnom veku. Dospel k záveru, že otec má dostatok možností a schopností dosahovať aspoň taký
príjem, aby mohol riadne určené výživné platiť, keďže je v produktívnom veku, vzdelaný, ovláda cudzie
jazyky a jeho povinnosťou je zamestnať sa. Vo zvyšku, v časti výživného, návrh matky zamietol
vyhodnotiac určené výživné za primerané a súladné s rozhodnými kritériami. Dodal, že pri rozhodovaní

vychádzal z aktuálnej situácie a z dôkazov zistených v čase rozhodnutia, neprihliadol na prebiehajúce
konanieozapretieotcovstvaamalzato,žepokiaľnedôjdekprávoplatnémurozhodnutiuvovecizapretia
otcovstva, je otec naďalej v zmysle zákona považovaný za otca maloletého. Poznamenal, že konanie
a správanie sa rodičov je absolútne neprijateľné a má extrémne nepriaznivý vplyv na zdravý vývoj
maloletého. Apeloval na rodičov, aby v záujme svojho syna zmenili vzájomný nevraživý postoj a správali

sa tak, aby boli svojim deťom príkladom, pretože ich dlhotrvajúcimi spormi nepochybne najviac trpí
maloletý. Výživné na maloletého určil od podania návrhu, t.j. od 08.06.2017 a nakoľko otec v období od
08.06.2017 do 30.10.2020 neprispieval na výživu maloletého dostatočne, vznikol mu dlh na výživnom
vo výške 2.115 eur, ktorý mu povolil v zmysle § 232 CSP splácať v primeraných mesačných splátkach
po 100 eur zohľadňujúc jeho príjem a výdavky. Konštatoval, že v spornom období mal otec zaplatiť za

38 mesiacov výživné vo výške 150 eur, podiel za mesiac jún 2017 vo výške 115 eur a 2 mesiace po 200
eur, spolu mal zaplatiť 6.215 eur a zaplatil 4.100 eur (v roku 2017 zaplatil 7 mesiacov po 100 eur, v
roku 2018 zaplatil 12 x po 100 eur, v roku 2019 zaplatil 12 x 100 eur a v roku 2020 zaplatil 10 x 100 eur).
Príspevky otca, ktorými prispel na Vianoce, narodeniny a v lete, vyhodnotil ako dary a tieto zo zročného
výživného neodpočítal. O trovách konania rozhodol v zmysle § 52 CMP.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti určenia výšky výživného a s tým súvisiaceho výroku
o zročnom výživnom podala odvolanie matka prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne. Navrhla
napadnutý rozsudok zmeniť a otcovi uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletého S. výživným
vo výške 350 eur mesačne od 08.06.2017 do 31.08.2020 a výživným vo výške 400 eur mesačne od
01.09.2020 vždy do 15. dňa v mesiaci do rúk matky s tým, že vyčíslené zročné výživné otec zaplatí

do 30 dní od právoplatnosti rozsudku k jej rukám. Poukázala na ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o
rodine vzťahujúce sa k plneniu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Mala za to, že súd prvej
inštancie v napadnutom rozhodnutí v bode 11 uviedol jej dosahovaný príjem od roku 2017 do roku
2020 a vo vzťahu k príjmu otca uviedol, že tento bol posudzovaný dôkladne v rámci konania o určenie
výživného na plnoletého S. S., vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn 10Pc/3/2017,

v rámci ktorého konania bolo preukázané, že otec je vysokoškolsky vzdelaný, v produktívnom veku,
ovláda 4 cudzie jazyky, v minulosti zastával významnú manažérsku pozíciu a z jeho výpovede bolo
zistené, že v januári 2020 dosahoval príjem vo výške 2.233,45 eur, vo februári 2020 - 2.480,63 eur, v
marci 2020 - 1687,04 eur, v apríli 2020 -1.442,44 eur, máji 2020 - 1.036,88 eur, v júni 2020 - 858,28 eur,
v júli 2020 - 769,57 eur, teda jeho priemerný príjem za uvedené obdobie činil 1.501,18 eur. Rovnako

súd konštatoval, že z predložených dokladov vyplýva, že otec má uzavreté dve dohody o pracovnej
činnosti so spoločnosťou Inštitút jazykov a vzdelávania Žilina NO a spoločnosťou J. P. s limitovaným
počtom 10 hodín týždenne na dobu určitú 24 mesiacov, pričom v minulosti mal uzavreté ďalšie dohody
o pracovnej činnosti. Namietala, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal výdavkami maloletého
S.a, keď odôvodnenie výšky určeného výživného v napadnutom rozsudku spočíva len vo vyslovení, že

jeho výdavky sú porovnateľné s deťmi jeho veku, pričom súd neuviedol v akej výške považuje výdavky
za dôvodné, ktorá skutočnosť zakladá nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku v tejto časti a v
konečnom dôsledku aj nesprávne rozhodnutie vo veci. Poukázala na základné právo účastníka konania,
ktorým je riadne odôvodnenie rozhodnutia, pričom toto právo je garantované nielen Ústavou SR, CSPa CMP, ale aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Zdôraznila, že že právo na
spravodlivý proces vyžaduje a v sebe zahŕňa právo, aby rozhodnutie súdu bolo náležite odôvodnené,
jasne a zrozumiteľne dávalo odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s

predmetom súdnej ochrany a aby nebolo arbitrárne. Uviedla, že výdavky na maloletého priebežne počas
celého konania vyčíslovala dôvodiac rastom a vývinom maloletého, keď narastajú aj jeho náklady na
stravu,oblečenieaobuv.Otecpočascelejdobyodvydanianeodkladnéhoopatrenia,ktorýmmaluloženú
povinnosť platiť výživné na maloletého 100 eur mesačne, prispieval na jeho výživu len touto sumou a
to aj v čase kedy jeho príjem dosahoval 1.500 až 2.480 eur mesačne. Nesúhlasila s určenou výškou

výživného na maloletého od 08.06.2017 do 01.09.2020 sumou 200 eur mesačne, keď pri vyčíslení
výdavkov na maloletého v roku 2017 vo výške 437,43 eur, v roku 2018 vo výške 440,63 eur a v roku
2019 vo výške 702,80 eur považovala sumu 150 eur za nedostatočnú a rovnako tak sumu 200 eur
mesačne od 01.09.2020, vzhľadom na nástup maloletého na gymnázium, čo samo o sebe svedčí o
zvýšených výdavkoch, ktoré predstavovali 736,75 eur. Namietala, že súd prvej inštancie neprihliadol
na fakt, že pri určovaní výživného je obligatórnym zákonným hľadiskom aj osobný výkon starostlivosti,

ktorý Zákon o rodine nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy aj napriek tomu, že
na uvedené upozorňovala. Danou skutočnosťou sa súd prvej inštancie nezaoberal, napadnutý rozsudok
ani v tomto smere neodôvodnil dostatočne, čim porušil jej právo na spravodlivý proces. Zdôraznila, že
napriek osobnej starostlivosti o S., nielenže jej nezostávajú žiadne peniaze, ktoré si musí požičiavať od
svojej matky dôchodkyne z nasporeného dôchodku a tieto bude musieť vrátiť. Percentuálne vyčíslila

podiel príspevku otca na maloletého za celé obdobie od podania návrhu. Namietala, že súd nemôže
porovnávať situáciu otca a matky, ktorá jediná zabezpečuje osobnú a finančnú starostlivosť o obe deti,
maloletého S. a dospelého syna S.. Zdôraznila, že otec sa o S. vôbec nestará, od februára 2017 na
neho neplatil výživné, ani sa s ním nestretával. Do rozhodnutia súdu vo veci samej prispieval na výživu
S. len na základe neodkladného opatrenia sumou 100 eur mesačne. Poukázala na to, že jej príjem

v porovnaní s príjmom otca je rovnaký alebo nižší, pričom nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, na ktoré
skutočnosti mal súd prvej inštancie pri rozhodovaní prihliadať. Poukázala na to, že súd prvej inštancie v
napadnutom rozsudku v bode 11 sa výslovne odvoláva na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV č.
k. 10PC/3/2017, týkajúce sa výživného na plnoletého syna S. S., v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Bratislave, č. k 20CoP/60/2019. V odvolaní podrobne citovala znenie tohto rozhodnutia a poukázala

na to, že bolo a je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletého sumou vyššou,
napriek jeho zdravotným problémom, keď dosahoval čistý mesačný príjem od 1.500 do 2.480 eur,
pričom citované rozhodnutie uvedenú skutočnosť potvrdzuje. Namietala, že súd prvej inštancie sa s
týmito skutočnosťami nevysporiadal, tiež sa nezaoberal výkonom práce otca, ktorý v minulosti zastával
významnú manažérsku pozíciu, vzdaním sa jeho postavenia konateľa v obchodných spoločnostiach,

bezodplatným výkonom konateľa s prevodom akcií na tretiu osobu za cenu 27 eur s tým, že akcie
boli v menovitej hodnote 1.000 eur za akciu, čím mohol získať väčší majetkový prospech. Mala za
to, že zárobkové pomery, možnosti a schopnosti otca umožňujú, aby maloletému platil výživné v ňou
navrhovanej výške, keďže S. nie je schopný sám sa živiť a je odkázaný výživou na svojich rodičov.
K argumentom otca o jeho povinnosti zaplatiť zaostalé výživné uviedla že podľa jej názoru, nie je

dôvodné prihliadať pri určení výživného na otcom vzniknuté dlhy, do ktorej situácie sa dostal sám. Za
zavádzajúce považovala tvrdenia otca prezentované na pojednávaní dňa 21.10.2020, že ak by mal
finančné prostriedky, deťom by poskytol oveľa viac, pretože v čase, kedy zarábal mesačne 1.500 eur
neprispel ani jednému zo synom vyšším výživným a opakovane tvrdil, že nemá peniaze, pretože musí
vrátiť požičané peniaze, napriek tomu, že všetky jeho dlhy budú riešené v konkurze. Uviedla, že dňa

16.05.2018 bol vyhlásený Okresným súdom Bratislava I konkurz na majetok dlžníka E. S. a oddlžením
sa pohľadávky stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov, to však
neplatí vo vzťahu k výživnému. Mala za to, že súd pri určovaní výšky výživného má prihliadať najmä na
schopnostirodičovanaichfakticképríjmy,akoajobjektívnemožnosti,sohľadomna vek,zdravotnýstav,
kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a situáciu na trhu práce.

Poukázala na možnosti na strane otca, jeho dosiahnuté vzdelanie, jazykové znalosti, skúsenosti z
manažérskych pozícií, pracovné možnosti v rámci Bratislavy kde žije, na majetkové pomery otca, ktorý
je zatiaľ podielovým spoluvlastníkom bytu č. 6 na Y. ulici č. 5 v J. a zdôraznila, že zákonnou povinnosťou
otca je vyvinúť maximálne úsilie na dosiahnutie zárobku z pracovnej činnosti a zabezpečiť výživu svojich
maloletých detí, ktorá je prednostnou pohľadávkou.

4. Otec sa k odvolaniu matky nevyjadril. Podaním zo dňa 12.03.2021 (doručeným súdu prvej inštancie a
následnepostúpenýmodvolaciemusúdu) azodňa 7.9.2021 poukázalnato,ženasúdeprvejinštancie
podal návrh na zníženie výživného na plnoletého S. S. a návrh na zníženie výživného na maloletého S. z
dôvodu zmenyjehopomerovvsúvislostisozníženímpríjmu,pričomvnávrhochpopisujesvojufinančnú,pracovnú i zdravotnú situáciu s oznámením, že sa nachádza v hmotnej núdzi. Súčasťou jeho podaní
sú doklady o výkone jeho práce, vzdaní sa funkcie konateľa, jeho zdravotnom stave, o konkurznom
konaní, o jeho pomeroch, splátkach pôžičiek, o prebiehajúcich trestných konaniach.

5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.
6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66
zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 378 ods. 1 a 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), a dospel
k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom výroku zrušiť.

7. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.
8. Podľa § 393 ods. 2 CSP v odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uvedie stručný obsah napadnutého
rozhodnutia, podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní,

prípadne ďalších subjektov, ktoré dôkazy v odvolacom konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený
skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ustanovenie
§ 387 ods. 2, 3 tým nie sú dotknuté. V odôvodnení rozhodnutia senátu obsahuje aj pomer hlasov akým
bolo rozhodnutie prijaté.
9. Ako prvoradé odvolací súd uvádza, že sa stotožnil s námietkami matky uvedenými v podanom

odvolaní súvisiacimi s nedostatočným odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k
určeniu výživného na maloleté dieťa.
10. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých
svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej,
ako aj právnej otázky rozhodnutia a to z hľadiska zákonnej požiadavky na zachovanie práva účastníka

na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že
všeobecné súdy zistia skutočný stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak,
že ich skutkové a právne závery nie sú neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov,
ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.
11. Odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom a obsahom napadnutého rozsudku dospel

k záveru, že súd prvej inštancie posudzujúc návrh na zmenu úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému dieťaťu, svoje rozhodnutie v časti o určení výživného na maloletého dostatočne
neodôvodnil, čím sa stalo nepreskúmateľným. Z obsahu súdneho rozhodnutia nie je zrejmé, ako sa súd
prvej inštancie vyporiadal s nákladmi na odôvodnené potreby maloletého, s príjmami a pomermi oboch
rodičov, keď uviedol len veľmi všeobecne a stručne dôvody svojho rozhodnutia, pričom z rozhodnutia nie

je zrejmé akú výšku nákladov na maloletého mal súd preukázanú. V tejto súvislosti odvolací súd udáva,
že základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov
na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku
(ust. § 215 ods. 1 CSP). Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých
pravidelných aj nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa

predstavujúvšetkynákladypotrebnénauspokojovaniejehopotrieb.Medzinepatríbývanie,stravovanie,
ošatenie, hygienické potreby, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace splnením
školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť. Iba základné bežné potreby
dieťaťa pokrývať vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov
slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Po stanovení konkrétnej výšky

priemernýchmesačnýchnákladovnadieťamôžesúdpristúpiť kdruhémukroku,ktorýmjeurčeniemiery,
ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch budú podieľať každý z rodičov. Toto určenie závisí od
viacerých kritérií, t.j. zárobkových schopností a možností rodičov, ich majetkových pomerov, životnej
úrovne, počtu ich iných vyživovacích povinností, plnenia si osobnej vyživovacej povinnosti o dieťa aj
osobnou starostlivosťou a starostlivosťou o domácnosť, ktorej je členom, plnenia aj iným spôsobom,

t.j. vecnými plneniami. Z uvedeného je zrejmé, že určenie výšky výživného je individuálne v každom
jednom prípade.
12. Je potrebné zdôrazniť, že podľa ust. § 220 ods. 2 CSP z odôvodnenia súdneho rozhodnutia
musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane
a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v

odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby jeho závery, ku
ktorýmnazákladezhodnoteniaskutkovéhostavuvecidospelboliprijateľné,racionálneavneposlednom
rade aj spravodlivé a najmä presvedčivé. Súd musí dať odpoveď na všetky relevantné otázky nastolené
účastníkmi konania, ktoré majú podľa jeho názoru pre vec podstatný význam, a ktoré prípadnedostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej časti o výživnom nespĺňa vyššie uvedené kritéria pre odôvodnenie
rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP a udáva, že neodôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie

spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia a teda uvedeným postupom súd prvej inštancie znemožnil
účastníkovi konania, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, ktorého jednotlivým čiastkovým právom je aj právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia.

13. Vzhľadom na uvedené nedostatky v rozhodnutí súdu prvej inštancie odvolací súd zrušil napadnuté
rozhodnutie a odvolaniu matky vyhovel. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o
výživnom na maloleté dieťa a svoje rozhodnutie riadne zdôvodniť v zmysle § 220 ods. 2 CSP, tzn.
vyhodnotiť a ustáliť mesačné výdavky na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a príspevky otca na
maloletéhosprihliadnutímajnavýkonosobnejstarostlivostimatkyomaloletého,posúdiťpríjmy,pomery,
výdavky, majetkové pomery rodičov a aktivity otca súvisiace s výkonom jeho podnikateľskej činnosti

(vrátane vzdania sa pozície konateľa v obchodnej spoločnosti), uviesť stručný a jasný výklad o tom, o
ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov. Zároveň
doplniť dokazovanie o doloženie dokladov o nákladoch maloletého súvisiacich s jeho mimoškolskou
činnosťou (za účelom preukázania nákladov maloletého na plávanie, návštevu krúžku anglického a
nemeckého jazyka), doložiť príjem matky za obdobie od júla 2020, jej náklady na bývanie (z ktorých

podiel pripadá aj na maloleté dieťa), doklady o podnikateľských aktivitách otca (listiny preukazujúce
jeho účasť v obchodných spoločnostiach - spoločník, konateľ), o príjme otca a príjme obchodných
spoločností, ktorých bol konateľom a spoločníkom za jednotlivé roky od podania návrhu vrátane príjmu
z dohôd o pracovnej činnosti a vyplatených odmien konateľa v obchodných spoločnostiach, ktorých
bol otec konateľom a vyplatených iných príjmov spoločníka, doplniť doklady o majetkových pomeroch

otca, a ku dňu vyhlásenia rozsudku aktualizovať doklady o nákladoch na maloletého súvisiace aj so
zabezpečením jeho zdravotnej starostlivosti, doklady o príjmoch a pomeroch rodičov a posúdiť a
vyhodnotiť ich aj v súvislosti s dôkazmi predloženými v rámci celého, t.j aj odvolacieho konania.
Vzhľadom na zrušenie výroku o výživnom, bude potrebné znovu rozhodnúť aj o na neho nadväzujúci
výrok o zročnom výživnom.

14. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom a zročnom výživnom zrušil
podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, vzhľadom na jeho nepreskúmateľnosť v tejto časti, ktoré
pochybenie nie je možné napraviť v odvolacom konaní. Podľa § 391 ods. 1 CSP odvolací súd vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom bude potrebné, aby súd prvej

inštancie vo veci opätovne rozhodol a svoje rozhodnutie zdôvodnil riadne v súlade s ust. § 220 ods. 2
CSP so zameraním sa na určenie výživného na maloleté dieťa.
15. O trovách konania (celého) rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).