Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 19, 2013

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 1T/83/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4608010232
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslava Šúleková
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2013:4608010232.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Miroslavy Šúlekovej a
prísediacich členov senátu Mgr. Viery Cabanovej a Evy Gutwaldovej, v trestnej veci proti obžalovaného
A. L. a spol. pre trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2 k § 250 odsek 1, odsek 5
Trestného zákona č. 140/1961 Zb. a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.09.2013, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní :

1/ A. L. , nar. XX.X.XXXX v R., trvale bytom D., H. XXX/XX,

2/ N. L. , nar. XX.X.XXXX v F. , trvale bytom F.,
D. XXXX/X,

u z n á v a j ú s a v i n n ý m i , ž e :

1./ A. L. ako majiteľ firmy Dark, Prievidza, U. č. XX/X, vykonávajúcej podnikanie na základe
živnostenského listu č.j. Žo 525/1992 zo dňa 5.3.1992 registrovaný na Daňovom úrade v Prievidzi
ako štvrťročný platca DPH, po vzájomnej dohode s N. L., majiteľom firmy L. - s.r.o. F., ul. D. č. 1,

vykonávajúcej podnikanie na základe živnostenského listu č.j. Žo 97/1992 zo dňa 20.1.1992 v odbore
veľkoobchod s potravinami, nápojmi a tabakom, veľkoobchod s tovarom pre domácnosť, registrovanej
na Daňovom úrade v Topoľčanoch ako mesačný platca DPH, v mesiacoch august, september, október
1994 zaevidoval do svojho účtovníctva fiktívne dodávateľské faktúry od firmy Saleva - Selecký, ul.
Hviezdoslavova č. 2328, Topoľčany, a to :
- faktúru č. 54232/94 zo dňa 4.8.1994, v ktorej firma Saleva dodala firme Dark 1.180 kusov procesorov
za sumu 15.930.000,-Sk s DPH (528.779,13 EUR),

- faktúru č. 54286/94 zo dňa 14.9.1994, v ktorej firma Saleva dodala firme Dark 1.500 kusov procesorov
za sumu 20.250.000,-Sk s DPH (672.176,86 EUR),
- faktúru č. 54588/94 zo dňa 19.10.1994, v ktorej firma Saleva dodala firme Dark 1.600 kusov procesorov
za sumu 21.600.000,-Sk s DPH (716.988,65 EUR),
v ktorých sa uvádza, že kúpil od tejto firmy tovar - procesor intel 486 DX/60 MHz, pričom však tento
tovar nikdy neexistoval, nikdy takýto tovar od tejto firmy neodkúpil a už vôbec nezaplatil kúpnu cenu a

následne vyhotovil fiktívne dodávateľské faktúry a to :
- faktúru č. 940946 zo dňa 24.8.1994, ktorou firma Dark dodala firme Kimex 1.180 kusov procesorov za
sumu 15.940.325,-Sk s DPH (529.121,85 EUR),
- faktúru č. 940952 zo dňa 23.9.1994, ktorou firma Dark dodala firme Kimex 1.500 kusov procesorov za
sumu 20.263.125,-Sk s DPH (672.612,53 EUR),
- faktúru č. 941053 zo dňa 19.10.1994, ktorou firma Dark dodala firme Kimex 1.600 kusov procesorov
za sumu 21.614.000,-Sk s DPH (717.453.36 EUR),pričom týmito faktúrami mal tento tovar odpredať firme Kimex zastúpenej N. L. a tento obchod vykázal vo
svojom účtovníctve. N. L. tieto fiktívne dodávateľské faktúry zaevidoval do svojho účtovníctva a následne
vyhotovil fiktívnu kúpnu zmluvu medzi spol. Kimex s.ro. Topoľčany a PROSYSTEM Computer Technic

Ges. M. B. H. Parking 12a/8/5, Wien, A-1010 Rakúsko v zastúpení Ing. H. K. ako aj fiktívne faktúry,
ktorými mal odpredať tento tovar a to :
- faktúru č. 1/9/94 zo dňa 27.9.1994, ktorou firma Kimex dodala firme PROSYSTEM Computer Technic
Ges. Wien, Rakúsko 1.180 kusov procesorov za sumu 12.862.000,-Sk (426.940,18 EUR) bez DPH,
- faktúru č. 3/11/94 zo dňa 2.11.1994, ktorou firma Kimex dodala firme PROSYSTEM Computer Technic

Ges. Wien, Rakúsko 500 kusov procesorov za sumu 5.450.000,-Sk ( 180.906,86 EUR) bez DPH,
- faktúru č. 4/11/94 zo dňa 22.11.1994, ktorou firma Kimex dodala firme PROSYSTEM Computer Technic
Ges. Wien, Rakúsko 500 kusov procesorov za sumu 5.450.000,-Sk ( 180.906,86 EUR) bez DPH,
- faktúru č. 5/11/94 zo dňa 22.11.1994, ktorou firma Kimex dodala firme PROSYSTEM Computer Technic
Ges. Wien, Rakúsko 500 kusov procesorov za sumu 5.450.000,-Sk ( 180.906,86 EUR) bez DPH,
- faktúru č. 6/11/94 zo dňa 25.11.1994, ktorou firma Kimex dodala firme PROSYSTEM Computer Technic

Ges. Wien, Rakúsko 500 kusov procesorov za sumu 5.450.000,-Sk ( 180.906,86 EUR) bez DPH,
- faktúru č. 7/11/94 zo dňa 25.11.1994, ktorou firma Kimex dodala firme PROSYSTEM Computer Technic
Ges. Wien, Rakúsko 500 kusov procesorov za sumu 5.450.000,-Sk ( 180.906,86 EUR) bez DPH,
- faktúru č. 8/11/94 zo dňa 25.11.1994, ktorou firma Kimex dodala firme PROSYSTEM Computer Technic
Ges. Wien, Rakúsko 600 kusov procesorov za sumu 6.450.000,-Sk (214.100,78 EUR) bez DPH,

a následne v dňoch 27.9.1994, 2.11.1994, 22.11.1994 a 25.11.1994 zabezpečil potvrdenie o prejednaní
tohto tovaru na colnici a potom aj potvrdenie o vývoze tovaru
cez hraničný prechod Bratislava na územie Rakúskej republiky, pričom však na toto
územie tento tovar nikdy nevstúpil, firma pod názvom PROSYSTEM Computer
Technic Ges. Wien, Rakúsko, v Rakúskej republike neexistovala a takisto osoba pod

menom Ing. K. H., na základe uvedených fiktívnych obchodov N.
L.akomajiteľfirmyKimexs.r.o.Topoľčanypodalzamesiacaugust,septemberaoktóber1994naDaňový
úrad v Topoľčanoch daňové pnzname, kde požiadal
o vrátenie nadmerného odpočtu DPH, z ktorého dôvodu mu bol Daňovým úradom
Topoľčany vyplatený nadmerný odpočet DPH za mesiac august 1994 vo výške

3.l88.065,-Sk (105.824,37 EUR), ktorý mal vzniknúť uhradením faktúry č. 940946 z 24.8.1994, za
mesiac september 1994 vo výške 4.052.625,-Sk (134.522,51 EUR), ktorý mal vzniknúť uhradením
faktúry č. 940952 z 23.9.1994 a to naraz dňa 25.10.1994 v sume 7.240.690,-Sk (240.346,88 EUR)
a nadmerný odpočet za mesiac október 1994 vo výške 4.323.033,-Sk (143.498,41 EUR), ktorý mal
vzniknúť uhradením faktúry č. 941053 z 19.10.l994 vyplatený nebol, pretože správca dane začal

vykonávať kontrolu po ktorej skončení dospel k záveru, že v prípade nákupu a následného vývozu
procesorov firmou Kimex nedošlo k zdaniteľnému plneniu v zmysle § 2 odsek 1 písmeno a) Zákona
č. 222/92 Zb. v znení neskorších predpisov, pretože tovar neexistoval a nebol splnený zákonný dôvod
na vrátenie DPH a týmto spôsobom A. L. a N. L. vylákal zo štátneho rozpočtu neoprávnene čiastku
7.240.690,-Sk (240.346,88 EUR) a pokúsili sa neoprávnene vylákať čiastku 4.323.033,-Sk 143.498,41

EUR),

2/
N. L. ako konateľ obchodnej spoločnosti Kimex spol. s.r.o. IČO 31 408 125,
so sídlom Topoľčany, Puškinova Č. 1, ktorá bola odo dňa 1.1.1993 registrovaná na

Daňovom úrade v Topoľčanoch ako platiteľ dane z pridanej hodnoty s prideleným
DRČ: 31408125/642 , v úmysle neoprávnene získať od svojho správcu dane nadmerný
odpočet dane z pridanej hodnoty vo výške 4.970.000,- Sk (164.973,78 EUR), predstieral pomocou
účelovo vystavených dokladov - odberateľskej faktúry Č. IX-23/94 zo dňa 30.9.1994, dodacieho listu Č.
9-23/94 zo dňa 30.9.1994 a zodpovedajúcich príjmových

a výdavkových dokladov najprv nákup 350.000 kusov samonabíjacích batérií zn.
SANYO 1,5 V za čiastku 24.850.000,- Sk (824.868,88 EUR) s DPH od súkromného podnikateľa W.
G., IČO: 32286 996, DIČ: 7408047966-670, so sídlom Nová Dubnica, SNP č. 9/21, následne pomocou
ďalších účelovo vystavených dokladov - dodávateľskej faktúry Č. 2/10/94 zo dňa 18.10.1994, dodacieho
listu Č. 2/94 zo dňa 18.10.1994 a zodpovedajúcich príjmových a výdavkových dokladov, predstieral

predaj uvedených 350.000 kusov samonabíjacích batérií zn. SANYO 1,5 V za čiastku 19.950.000,-
Sk (662.218,68 EUR) bez DPH súkromnému podnikateľovi JB.i, IČO: 41357582, so sídlom L., ul. Pod
zahradami Č. 1300, Česká republika, s tým, že sa dňa 18.10.1994 podieľal aj na prec1ení uvedenéhotovaru do režimu vývozu na vnútrozemskej colnici v Topoľčanoch pred jeho predstieraným vývozom do
Českej republiky, ktorý mal vykonať C. N. a a ktorý v skutočnosti nebol nikdy uskutočnený, pričom hore
uvedené účelovo vystavené účtovné doklady pojal do účtovnej evidencie spoločnosti

Kimex spol. s.r.o. a zahrnul ich do jej daňových priznaní dane z pridanej hodnoty za
mesiac IX. a X. mesiac roku 1994, ktoré podal v dňoch 25.10.1994 a 25.11.1994 na
Daňovom úrade v Topoľčanoch, čím si podvodným spôsobom uplatnil nárok na
nadmerný odpočet DPH vo výške 4.970.000,- Sk (164.973,78 EUR), ktorý mu bol dňa 24.11.1994
vyplatený Daňovým úradom v Topoľčanoch z prostriedkov štátneho rozpočtu

Slovenskej republiky,

3./
a) N. L. odo dňa 14.6.2001 do 24.7.2001 prevzal od Ing. D. I.,
sumu 927.000,- Sk (30.770,76 EUR) pred prísľubom zabezpečenia finančných prostriedkov v celkovom
objeme 23.000.000,- Sk (763.460,13 EUR), pričom časť peňazí prevzal v hotovosti v Topoľčanoch na

ul. Puškinovej č. 1 v sídle firmy Kimex s.r.o. Topoľčany, ktorej je konateľom a časť bola zaslaná na
účet vedený v SLSP a.s. pobočka Topoľčany č. 0261069102/0900 na meno N. L., nar. XX.X.lXXX/
XXXX, bytom Topoľčany, ul. D. č. XXXX, kde podľa prísľubu mal Ing. D. I. do 6 - 10 dní od zaplatenia
horeuvedenej čiastky mal obdržať dohodnutú čiastku vo výške 23.000.000,- Sk (763.460,13 EUR),
pričom do dnešného dňa sa tak nestalo a N. úver nezabezpečil a peniaze vo výške 927.000,-Sk

(30.770,76 EUR) použil pre vlastnú potrebu, čím Ing. D. I., nar. 5.l1.1965, bytom F., ul. T. č. 3 spôsobil
škodu vo výške 927.000,-Sk (30.770,76 EUR),

b) dňa 24.5.2001 vložil F. D. v SLSP a.s. pobočka Levice na účet č.
0261069102/0900 (pred tým mal účet Č. 1031207-199) na meno N. L., nar.

XX.X.XXXX/XXXX, bytom F., ul. D. Č. XXXX sumu 100.000,- Sk (3.319,39 EUR) pod prísľubom
zabezpečenia finančných prostriedkov v celkovom objeme 3.000.000,-Sk (99.581,76 EUR) s úrokom
do 5%, kde podľa prísľubu mal F. D. do 6 - 10 dní od zaplatenia horeuvedenej čiastky mal obdržať
dohodnutú čiastku vo výške 3.000.000,-
Sk (99.581,76 EUR), pričom do dnešného dňa sa tak nestalo a N. L. úver nezabezpečil a peniaze vo

výške 100.000,- Sk (3.319,39 EUR) použil pre vlastnú potrebu, čím F. D., nar. XX.X.XXXX, bytom M. ul.
XX. augusta Č. XX, spôsobil škodu vo výške 100.000,-Sk (3.319,39 EUR),

4/
dňa 14.10.1994 v Leviciach prevzal od F. D., nar. XX.X.lXXX, bytom

M., ul. XX. augusta č. XX finančné prostriedky vo výške 2.880.000,- Sk (95.598,49 EUR) s tým, že ich
potrebuje na avalovanie zmeniek, pričom o prevzatí peňazí spísali potvrdenie, kde sa zaviazal, že ich
vráti do 14.11.994, avšak peniaze nevrátil, následne N. L.
v M., ul. 29. augusta č. 60, v byte poškodeného v presne nezistené dni v období
od novembra do decembra roku 1994, opakovane prevzal v troch splátkach od

F. sumu 13.750.000,- Sk (454.416,38 EUR) s tým, že prevzaté peniaze vráti do začiatku roka 1995,
avšak nevrátil a z toho dôvodu dňa 9.2.1995 v Topoľčanoch podpísal
zmluvu o uznaní dlhu s tým, že do 15.2.1995 vráti finančné prostriedky vo výške
13.750.000,- Sk (454.416,38 EUR), čo sa do dnešného dňa nestalo, čím F. D., nar. XX.X.XXXX, bytom
M., ul. XX. augusta č. XX spôsobil škodu vo výške 16.630.000,- Sk (552.014,87 EUR),

t e d a

1/ obvinený A. L.

v bode č. 1 rozsudku
na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol iného do omylu a spôsobil
tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu a toto spáchal spoločným konaním,
v časti štádiu pokusu,

2/ obvinený N. L.

v bode č. 1 rozsudku a v bode č. 2 rozsudku
na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol iného do omylu a spôsobiltak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu a čin spáchal čiastočne spoločným konaním,
a čiastočne samostatne, z časti dokonaný a z časti v štádiu pokusu,

v bode č. 3 rozsudku
na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol iného do omylu a spôsobil
tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu,

v bode č. 4 rozsudku
na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol iného do omylu a spôsobil
tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu,

t ý m s p á ch a l i :

1/ obvinený A. L.

v bode č. 1 rozsudku

trestný čin podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 9 odsek 2 Trestného zákona
č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Tr. zák.) k § 250 odsek 1, odsek 5 Tr. zák. v
časti štádia pokusu podľa § 8 odsek 1 Tr. zák.

2/ obvinený N. L.

- v bode 1/ a 2/ rozsudku
- pokračovací trestný čin podvodu podľa § 250 odsek l , odsek 5 Tr. zák. spáchaný z časti
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona a z časti samostatne , z časti dokonaný a z časti v
štádiu pokusu podľa § 8 odsek l Trestného zákona

v bode č. 3 rozsudku
trestný čin podvodu podľa § 250 odsek l, odsek 5 Trestného zákona
v bode č. 4 rozsudku
trestný čin podvodu podľa § 250 odsek l, odsek 5 Trestného zákona

z a t o s a i m u k l a d á :

1/ A.

Podľa § 250 ods. 5 Tr. zák. s použitím § 40 ods. 1 , ods. 4 písm. c/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo
výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa
§ 59 ods. 1 Tr. zák. určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.

2/ N.
Podľa § 250 ods. 5 Tr. zák. s požitím § 35 ods. 1 Tr. zák. úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody

vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 39a/ ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd ho na výkon trestu zaraďuje do 1. nápravno- výchovnej skupiny.

Podľa § 228 odsek 1 Tr. por. súd ukladá obžalovanému N. L. aby nahradil škodu, a to poškodenému

Ing. D. škodu vo výške 30.770,76 EUR a poškodenému Ľubomírovi Pohankovi, nar. 17.5.1957, bytom
Levice, ul. Ludanská č. 10 škodu vo výške 555.334,26 EUR.Podľa § 229 odsek 2 Tr. por. súd obidvoch poškodených so zvyškom ich nároku na náhradu škody
odkazuje na konanie o občianskoprávnych veciach.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom tunajšieho súdu spisová značka 1T/83/2008 zo dňa 17.6.2011 boli obžalovaní A. L. a N.
L. uznaní vinnými a to A. L. v bode 1/ rozsudku z trestného činu podvodu formou spolupáchateľstva
podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. k § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v časti štádia
pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. N. L. bol uznaný vinným v bode 1/ rozsudku z trestného
činu podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. k § 250 ods. 1, ods.
5 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v časti štádia pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., v bodoch 2/

a 4/ rozsudku z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a v bode 3/
rozsudku z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písmeno b/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. Za
uvedené trestné činy im súd uložil nepodmienečné tresty odňatia slobody a to obž. A. L. vo výmere 5
rokov a obž. N. L. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov, pričom obidvoch na výkon trestov
zaradil do I. nápravno - výchovnej skupiny. Podľa § 228 ods. 1 Tr. por. súd obž. N. L. uložil nahradiť

poškodenému B.. D. I. škodu vo výške 30.770,76 eur a poškodenému F. D. škodu vo výške 555.334,- 26
eur. Podľa § 229 ods. 2 Tr. por. súd poškodených so zvyškom ich nároku na náhradu škody na konanie
o občiansko - právnych veciach.
Proti rozsudku podali v zákonnej lehote obidvaja obžalovaní odvolania, o ktorých rozhodol Krajský súd
v Nitre na neverejnom zasadnutí konanom dňa 2.3.2012 uznesením spisová značka 3To/79/2011 tak,

že podľa § 321 ods. 1 písmeno a/, d/ Tr. por. napadnutý rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec vrátil
tunajšiemu súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Z odôvodnenia citovaného uznesenia vyplýva, že krajský súd pri preskúmavaní zákonnosti a
odôvodnenosti výrokov napadnutého rozsudku zistil, že okresný súd postupoval pri prejednávaní veci
zákonným spôsobom a dokazovanie vykonal v potrebnom rozsahu. Vytkol však tunajšiemu súdu

procesný postup, keď po záverečných rečiach na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.6.2011 (na
ktorom bol prítomný obž. L. na žiadosť obž. L. bolo vykonané v neprítomnosti tohto obžalovaného)
odročil hlavné pojednávanie na 17.6.2011 za účelom vyhlásenia rozsudku. Prítomný prokurátor, obhajca
obž. L. a obž. L. zobrali termín hlavného pojednávania na vedomie, avšak okresný súd o termíne
tohto hlavného pojednávania neupovedomil, resp. naň nepredvolal obž. L., ktorý sa preto na hlavné

pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok ani nemohol dostaviť a nedostavili sa ani obž. L.
so svojím obhajcom. Okresný súd napriek tomu napadnutý rozsudok vyhlásil, v dôsledku čoho sa
dopustil podstatného procesného pochybenia, predovšetkým v tom, že boli porušené ustanovenia,
ktorými sa má zabezpečiť právo obhajoby. Napriek tomu, že obž. L. v priebehu konania na súde nemal
záujem pravidelne sa zúčastňovať hlavných pojednávaní, podľa názoru krajského súdu jeho žiadosť o

konanie hlavného pojednávania dňa 15.6.2011 v jeho neprítomnosti sa nevzťahuje na ďalšie odročené
hlavné pojednávanie na 17.6.2011. Neprítomnosť obž. L. a jeho obhajcu mohol súd prípadne riešiť
poriadkovou pokutou a neprítomnosť obž. L., ktorý o termíne hlavného pojednávania nevedel, nemohol
súd akceptovať tak, že sa nechce zúčastniť hlavného pojednávania a jeho súhlas, aby sa hlavné
pojednávanie dňa 15.6.2011 konalo v jeho neprítomnosti, nebolo možné aplikovať aj na ďalší termín

hlavného pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok.
Ďalším pochybením okresného súdu bola kvalifikácia skutkov obž. L. v bode 1/ a v bode 3/ rozsudku
ako samostatných trestných činov podvodu, pričom s prihliadnutím na časovú a miestnu súvislosť a
jednotiaci zámer páchateľa pokračovať v konaní, sa mal súd zaoberať možnosťou kvalifikácie týchto
dvoch skutkov ako dvoch dielčich skutkov jedného pokračovacieho trestného činu podvodu. Okrem toho

okresný súd pri ukladaní trestov obžalovaným podľa názoru krajského súdu nezohľadňoval dôsledne
ustanovenie § 34 Tr. zák. o zásadách ukladania trestu. Obžalovaní sa mali dopustiť trestnej činnosti ešte
v roku 1994, čo znamená, že súd musí pri ukladaní trestu zohľadniť aj skutočnosť, aká doba uplynula od
spáchania trestného činu a aký spôsob života od tejto doby viedli obžalovaní do vyhlásenia rozsudku.
Okrem toho, trest u obž. L. je v zrejmom nepomere k trestu, ktorý bol uložený obž. L. najmä preto, že obž.

L. mal spáchať trestný čin z časti v štádiu pokusu ako spolupáchateľ, pričom konanie obž. L. prispelo k
spáchaniu trestného činu v oveľa väčšej miere a navyše obž. L. sa mal dopustiť aj ďalších samostatne
spáchaných trestných činov. Z uvedených dôvodov krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, pričom v novom konaní
sa bude musieť prvostupňový súd zaoberať aj námietkami obž. L. uvedenými v dôvodoch odvolania,

pretože práve v odvolaní sa najpodrobnejšie vyjadruje k trestnej činnosti, pre ktorú je stíhaný.Po zrušení rozsudku odvolacím Krajským súdom v Nitre a po vrátení spisu vykonal súd znovu hlavné
pojednávanie v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku, za účasti obidvoch obžalovaných a ich
nimi zvolených obhajcov, riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu vyslovenom v jeho uznesení,

znovu vyhodnotil dôkazy, ktoré boli na predošlých hlavných pojednávaniach vykonané, pri vyhodnotení
dôkazov sa zaoberal aj námietkami obž. L. uvedené v odvolaní a doplnil dokazovanie aj oboznámením
aktuálnych správ o osobách obžalovaných.
Keďže krajský súd konštatoval, že okresný súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, súd
po zrušení rozsudku opätovne vyhodnotil dôkazy, ktoré boli vykonané na predošlých hlavných

pojednávaniach, pričom dokazovanie bolo vykonané výsluchom obžalovaných A. L. a N. L.,
poškodeného F. Pohanku, svedkov C. L., D. L., C. R., R. R., H. W., A. A., C. R., C. E., F. G., znalca prof.
Ing. Imricha Okenku, prečítaním výpovedí svedkov z prípravného konania a to: C. L., A.. H. W., B.. E.
T., B.. A. L., B.. Y. L., B.. Q. G. vydatej H., B.. H. H., B.. D. O., B.. A. C., C. I., G. L., K. G., W. G., G. E.,
F. M., G. N., prečítaním výpovede svedka - poškodeného Ing. D. I. z prípravného konania, prečítaním
a oboznámením ostatného spisového materiálu, najmä dokladov od daňových úradov, colných úradov,

faktúr, dodacích listov, výsledkov dožiadaní z Rakúska a z ČR a dokladov o poskytnutí peňazí od
poškodených.
Obžalovaný A. L. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a nevypovedal, preto boli prečítané jeho
výpovede z prípravného konania, kde uviedol, že s p. E. a p. L. sa stretol iba vtedy, keď si dodávali tovar
a keď sa vykonávali platby za tento tovar, on tovar riadne prebral a zaúčtoval do svojho účtovníctva tak,

ako postupne preberal tovar a platil zaň. S vývozom tovaru nemá nič spoločné, nevyvážal ho a nevedel,
na čo firma KIMEX tovar potrebuje a čo s ním chce urobiť. Preto on nemá nič spoločné ani s vyplatením
DPH pri vývoze tovaru a preto sa necíti byť vinným zo spáchania trestného činu, ktorého spáchanie sa
mu kladie za vinu. Tovar, ktorý mu nosil p. E. bol zabalený v kartónových obaloch, platba prebiehala v
hotovosti, kontroloval sa počet kusov. L. si tovar buď prišiel vziať sám, alebo mu ho doniesol do firmy,

tiež platil v hotovosti a on potom peniaze zaplatil E. ako dodávateľovi. Cenu počítačových procesorov
si nezisťoval, vedel, že ide o súčiastky do počítača. Z tohto obchodu mal taký zisk, aký je uvedený v
daňových priznaniach, pokladal ho za prirodzený.
K prečítaným výpovediam sa obžalovaný nevyjadril.
Obžalovaný N. L. využil svoje právo nevypovedať ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom

pojednávaní.
Po zrušení rozsudku odvolacím súdom a vrátení veci tunajšiemu súdu na nové konanie navrhol obhajca
obž. L., aby súd vypočul obž. L., keďže však jedným z práv obvineného (obžalovaného) je aj právo
nevypovedať a obž. L. počas celého trestného konania toto svoje právo využil a nevypovedal, súd ho k
výpovedi nemôže prinútiť a toto svoje právo využil aj po vrátení veci tunajšiemu súdu odvolacím súdom.

Svedok - poškodený F. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s obž. N. L. sa pozná od roku 1991, keď
ho požiadal o pôžičku na podnikanie. Potom mu viackrát poskytol pôžičky v rôznych sumách a v roku
1994 ho obžalovaný znovu požiadal o pôžičku v sume 2.880.000,- Sk, ktorú sa zaviazal vrátiť do dvoch
mesiacov. Na prehováranie obžalovaného mu potom ešte poskytol ďalšie pôžičky, lebo mu povedal, že
potrebuje viac peňazí na podnikanie a takto mu poskytol na tri krát sumu 13.750.000,- Sk.

Tieto peniaze mu doposiaľ nevrátil, používal rôzne výhovorky, on napriek tomu požičal obžalovanému
peniaze ešte aj v roku 2006 vo výške 450.000,- Sk.
Ďalej poškodený uviedol, že v roku 2001 mu obžalovaný sľúbil získať výhodný úver s tým, že najskôr
treba vopred zložiť 10% z ceny úveru a že má vložiť 150.000,- Sk. Keďže obžalovaný mu z predošlej
pôžičky dlžil 50.000,- Sk, povedal, že postačí zložiť 100.000,- Sk a že úver sa vybavuje cez poslanca

NR SR V. Faiča. Poškodený peniaze na účet obžalovaného vložil, ale obžalovaný úver nezabezpečil,
ani peniaze nevrátil.
Na hlavnom pojednávaní poškodený Ľ. D. dodal, že obžalovaný D. L. mu doposiaľ dlhuje viac ako je
uvedené v obžalobe, kde je uvedené len to, čo mohol zdokladovať, v skutočnosti mu je obžalovaný dlžný
viac ako 30.000.000,- Sk, z ktorých mu doposiaľ vrátil 5.000,- Sk.

Svedok - poškodený Ing. D. I. vypovedal, že obžalovaný D. L., s ktorým sa zoznámil prostredníctvom Ľ.
D., mu sľúbil zabezpečiť úver v objeme 30.000.000,- Sk s tým, že je potrebné najskôr zložiť 5% zo sumy,
potom mu volal, že sa podarilo vybaviť len 23.000.000,- Sk a povedal mu, že má zložiť na účet sumu
1.224.000,- Sk. Časť z týchto peňazí mu dal v hotovosti a časť vkladal na účet, niekedy peniaze vkladali
aj jeho známi Ing. L. a H. W.. Napriek tomu obžalovaný mu úver nevybavil a raz sa mu telefonicky ozval

muž, ktorý sa predstavil ako poslanec NR SR W., že peniaze už budú. Keď tohto poslanca navštívil, ten
o ničom nevedel, následne na obžalovaného podal trestné oznámenie. Dodal, že z peňazí, ktoré dal
obžalovanému, mu doposiaľ vrátil 20.000,- Sk.Svedok C. L. uviedol, že pracoval ako colník, na predložených dokladoch je jeho pečiatka a podpis, išlo o
vývoz procesorov Intel do Rakúska, nepamätal sa, či vykonal úplnú alebo čiastočnú kontrolu, postupoval
podľa predpisov. Pokiaľ rakúske orgány oznámili, že nezistili dovoz predmetného tovaru do Rakúska,

znamená to, že tovar tam nedošiel.
Svedok D. L. uviedol, že pracoval ako colník, pri vybavovaní vývozu procesorov z Topoľčian do Rakúska
bol dodržaný štandardný postup, pri prejednaní kontroloval, či sa vyvážaný tovar zhoduje s predloženými
dokladmi, ale nepočítal počet kusov.
Svedok C. R. uviedol, že v minulosti pracoval ako colník, prejednával aj vývoz procesorov Intel do

Rakúska, ale vzhľadom na odstup času si na podrobnosti nepamätá, pri vývoze však bol dodržaný
zákonný postup a príslušné predpisy.
Svedok R. R. uviedol, že on s C. E. žiadne obchody nerobil, vie o ňom, že v minulosti predával hranolky,
pohyboval sa v rôznych kruhoch, bol aj vo väzení, na viacerých ľudí si povymýšľal rôzne nepravdivé
veci. Obžalovaného R. L. nepozná a obž. D. L. pozná zo školy.
Svedok H. W. uviedol, že v minulosti odovzdával obž. D. L. peniaze od B.. I. a to aj priamo v hotovosti a

tiež ich vkladal na jeho účet. B.. I. mu o tých peniazoch povedal, že to má byť záloha na pôžičku. Takto
dal obžalovanému od Ing. I. asi 400.000,- Sk.
Svedok A. A. vypovedal, že Ing. E. T. nepozná, nevie, kto to môže byť, nikdy nemal telefón ani SIM
kartu s telefónnym číslom 0904 456 518.
Svedok C. R. vypovedal, že je živnostník - maliar - natierač, pre obž. N. L. niekedy začiatkom 90 - tych

rokov maľoval priestory jeho spoločnosti KIMEX, s.r.o. Topoľčany, na požiadanie obžalovaného chodil
za p. D. do Levíc pre peniaze, bol tam viackrát a prevzaté peniaze vždy odovzdal obžalovanému D. L..
Svedok C. E. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v minulosti robil tzv. „bieleho koňa“ pre niekoho z
Prievidze, nikdy sa k súčiastkam, ktoré mali byť komponentmi do počítačov nedostal, ani ich nevidel,
nevedel by, že sú to tie súčiastky, keby ich videl. V súvislosti s týmto obchodom bol odsúdený Krajským

súdomvNitrepredaňovýúniknatrestodňatiaslobody5rokova2mesiace.Vprípravnomkonanísvedok
uviedol, že na jeho požiadanie mu F. G. dal jeho nevypísané, ale opečiatkované a podpísané faktúry,
dodacie listy a pokladničné doklady a on mu zase dal takéto svoje doklady a to z dôvodu, aby G. mal
istotu, že jeho doklady on nezneužije. Na požiadanie R. R. v roku 1994 tomuto tiež odovzdal svoje čisté
doklady, len podpísané a opečiatkované, že ich potrebuje pre brata. Neskôr sa od policajtov, ktorí ho

začali vyšetrovať dozvedel, že došlo k podvodu s nejakými súčiastkami, v ktorom mal figurovať aj on, že
mal predať firme Dark do Prievidze procesory, takýto obchod však neuzatvoril a ani o ňom nevedel. Keď
mu predložili kópie faktúr uvedomil si, že by ako platca DPH musel zaplatiť DPH vo veľkom rozsahu, ale
ak by mal doklady o zakúpení tovaru, tak túto povinnosť by nemal. Preto išiel za B. R., ktorý mu povedal,
aby sa nebál, že je to vybavené a má zohnať faktúry, na základe ktorých by uvedené procesory zakúpil.

Keďže mal čisté doklady od Ľ. G., dal ich R., ktorý mu ich neskôr vrátil vypísané a vyplývalo z nich, že
procesory kúpil od Ľ. G. a boli urobené tak, aby mal čo najmenšie daňové zaťaženie. Pri konfrontácii mu
predstavili obž. R. L., ktorého nikdy predtým nevidel a ani s ním neuzatváral žiaden obchod ohľadom
procesorov, o ktorých sa dozvedel, že tieto procesory sa mali dostať až k D. L., s ktorým tiež žiadne
obchody neuzatváral. Dozvedel sa, že za obchod s procesormi dostal L. od daňového úradu peniaze

a nejaká platba bola pozastavená, preto ho L. aj s R., keď sa začalo vyšetrovanie viackrát navštívili a
žiadali ho, aby vypovedal, že obchod s procesormi sa uskutočnil.
Svedok k prečítaným výpovediam z prípravného konania uviedol, že sú pravdivé, vypovedal pravdivo
aj v rámci konfrontácie so svedkom B. R. a čo sa týka konfrontácie s obž. R. L., jemu neznáme osoby
mu povedali, aby vypovedal, že obchod s procesormi prebehol a povedal mu to aj obžalovaný R. L.

pred začatím konfrontácie na chodbe, s tým, že veď už bol odsúdený a preto môže zmeniť výpoveď,
pričom on vtedy ešte nevedel, že ide o R. L., dozvedel sa to, až keď mu ho predstavili pri konfrontácii.
Na základe týchto skutočností vypovedal tak, ako je uvedené v zápisnici o konfrontácii, ale pravda je
taká, že žiaden obchod sa neuskutočnil.
Svedok F. G. uviedol, že v roku 1994 ho C. E. požiadal, aby mu dal svoje orazené doklady kvôli

nejakému obchodu a ako protihodnotu mu dal jeho orazené doklady. On s tým súhlasil a odovzdal mu
orazené a podpísané faktúry, dodacie listy a pokladničné doklady. Nič sa nedialo, až v roku 1995 alebo
1996 ho predvolali na kriminálku do Topoľčian, kde mu povedali, že jeho doklady mali byť použité pri
nejakom obchode s procesormi, ktoré mal predať J. E.. Žiaden takýto obchod sa ale neuskutočnil, nikdy
s procesormi neobchodoval, osobu R. L. nepozná a D. L. pozná z videnia z mesta.

Svedok C. L. vypovedal, že od 1.9.1993 do 15.8.1995 pracoval ako colník na hraničnom prechode
Bratislava-PetržalkaavykonávaladministratívusúvisiacusvývozomtovarudocudzinyatodoRakúskej
republiky. K vývozu procesorov Intel spoločnosťou KIMEX Topoľčany uviedol, že názov firmy ani tovar
mu nič nehovorí, takže sa nevie vyjadriť, či takýto tovar počas služby kontroloval, prípadne evidoval jehovývoz. Pokiaľ sa na predložených JCD nachádza jeho pečiatka, tak zrejme to vybavoval, ale už sa na
to nepamätá. Čo sa týka kontroly vyvážaného tovaru, najskôr ho kontroloval kolega na ceste, kontrolu
vyznačil pečiatkou na faktúre alebo na dodacom liste, následne vývozca v kancelárii predložil potrebné

doklady, najmä JCD a on skontroloval, či je vyznačená kontrola kolegom na ceste a následne vykonal
kontrolu dokladov.
Ztohovyplýva,žeontovaraninevidel,toboloúlohoukolegunaceste.Niekedytakútokontroluvykonával
aj on, ale nebolo jeho povinnosťou kontrolovať všetok tovar, čo do počtu kusov, pokiaľ išlo o tovar, ktorý
nebol plombovaný, mali právo skontrolovať zhodu s dokladmi a pri zaplombovanom tovare, ak mali

pochybnosť, mohli ho odplombovať. Nikdy nezaznamenal odcudzenie ani stratu svojej pečiatky, bolo by
možné, že ak by sa vzdialil z kancelárie, mohol by niekto túto pečiatku použiť.
Svedok RSDr. H. W. uviedol, že obž. N. L. ani firmu KIMEX nepozná, nikdy nevybavoval žiadne úvery
a niekto zrejme zneužil jeho meno na spáchanie trestného činu. Na jeseň 2001 ho navštívil Ing. I., ktorý
mu povedal, že nejaká osoba, ktorá sa predstavuje jeho menom, mu sľúbila úver. Po tomto rozhovore
Ing. I. skonštatoval, že svedok nie je tou osobou, ktorá mu telefonuje a predstavuje sa menom svedka.

Svedok Ing. E. T. uviedol, že bol majiteľom mobilu s číslom 0903 706 290, ktorý v polovici septembra
2002 stratil a nechal ho zablokovať. Ing. I. nevolal a ani mu neposielal SMS správy, ktoré by sa týkali
zabezpečenia finančných prostriedkov. Náhodne sa s poškodeným raz stretli a poškodený uznal, že
na páske, kde mal nahraté telefónne hovory, nie je jeho hlas. Obž. L. pozná osobne, ale o finančnej
transakcii medzi ním a pošk. Ing. I. nevie nič.

Svedok Ing. A. L. uviedol, že v lete 2001 požičal Ing. I. 500.000,- Sk, ktoré vložil na účet, ktorého číslo
mu dal Ing. I. s tým, že tieto peniaze mali byť použité pre získanie úveru, ktorý mal vybaviť D. L.. Vie o
tom, že L. žiaden úver pre poškodeného nevybavil, on má pôžičku, ktorú dal INg. I., vyrovnanú.
Svedkyňa Ing. Y. L. k nadmerným odpočtom DPH firmy KIMEX, s.r.o. Topoľčany nevedela nič uviesť,
pretože ako riaditeľka DÚ Topoľčany pracovala do júna 1995, malo by ísť o odpočty z roku 1994, ide o

veľmi starú vec a preto, ako pre množstvo ďalších iných prípadov si na vec nepamätá.
Svedkyňa Ing. Q. G. vydatá H. za DÚ Topoľčany vykonávala s kolegom miestne zisťovanie v spoločnosti
KIMEX, s.r.o. Topoľčany k vyplateniu nadmerného odpočtu DPH v roku 1994 od firmy G. za nákup
samonabíjacích batérií, ktoré sa v tom čase robilo námatkovo - náhodne podľa uváženia vedúceho
oddelenia kontroly. Na základe toho bol daňovému subjektu KIMEX vyplatený nadmerný odpočet DPH,

ktorý bol vykázaný v daňovom priznaní a tento postup bol v súlade so zákonom o DPH.
Svedok Ing. H. H., vypovedal, že sa stotožňuje so závermi uvedenými v protokole o kontrole, ktorej
podstatnú časť vykonal za DÚ Topoľčany Ing. O. a on ako riaditeľ robil len dozor. V čase vyplatenia
nadmerného odpočtu DPH spoločnosti KIMEX Topoľčany za zdaňovacie obdobie r. 1994 vykonával
funkciu kontrolóra dane z príjmu právnických osôb, vedúcou oddelenia DPH bola Ing. L. a riaditeľkou

DÚ Ing. L. .
Svedok Ing. D. O. uviedol, že ako exekútor DÚ Topoľčany vykonával daňovú kontrolu subjektu KIMEX,
s.r.o. Topoľčany, pri ktorej bolo zistené, že tento subjekt si uplatnil nadmerný odpočet DPH v súvislosti
s nákupom procesorov Intel a ich vývozom do Rakúska a za nákup samonabíjacích batérií Sanyo a ich
vývoz do ČR. Po kontrole dospeli k názoru, že obchody boli len fiktívne na základe vystavených faktúr

a že spoločnosť KIMEX, s.r.o. si neoprávnene uplatnila nárok na vrátenie DPH.
Svedok Ing. A. C. uviedol, že čo sa týka kontroly na DPH u spoločnosti KIMEX, s.r.o. Topoľčany,
vzhľadom na odstup času si na ňu nespomína a to ani po predložení dokladov o kontrole.
Svedok C. I. vypovedal, že prejednával vývoz samonabíjacích batérií firmou KIMEX Topoľčany dňa
18.10.1994 na colnici v Topoľčanoch, ale podrobnosti si nepamätá, zistil to len podľa predložených

dokladov a z nich vyplýva, že tovar aj fyzicky skontroloval a potvrdil, že v šiestich kontrolovaných
kartónoch boli batérie a kartóny aj otvoril. Keďže povolil vývoz tovaru, tovar bol pristavený na
prejednanie, aj fyzicky skotrolovaný. Po prechode tovaru cez hranicu mala vývozcovi prísť potvrdená
kópia JCD o vývoze, ale nevie, či potvrdenie o prechode tovaru cez hranicu prišlo naspäť na colnicu.
Svedok G. L. vypovedal, že pracuje ako colník na CÚ v Senici, k vývozu tovaru do ČR firmou KIMEX

s.r.o. Topoľčany v roku 1994 uviedol, že mohol tento vývoz na hraničnom prechode Holíč prejednávať,
ale nemusí to byť ani pravda, kto a na akom vozidle mal tovar vyvážať, sa nepamätal. K predloženým
dokladom uviedol, že podľa záznamu o prevzatí smeny a záznamu knihy príchodov a odchodov nastúpil
do práce na hraničnom prechode Holíč dňa 22.10.1994, na predloženom JCD sa nachádza pečiatka
colnice, ktorá mu bola pridelená, ale nevie, či ide o originál odtlačku alebo falzifikát. Ak ide o originál,

prejednal vývoz tovaru a kamión s deklarovaným tovarom prešiel cez hraničný prechod.
Svedkyňa K. G. uviedla, že jej syn W. G., nar. X.X.XXXX s ňou neudržiava nijaký kontakt, naposledy ho
videla na oslave svojich 50 - tych narodenín dňa 24.5.1994, kde sa zdržal asi hodinu, potom odišiel a
odvtedy ho nevidela. potom ho doma hľadali policajti, okrem nich sa naňho nikto iný nepýtal. Osobu N.L. ani firmu KIMEX s.r.o. Topoľčany nepozná nevie sa vyjadriť ani k obchodom, ktoré jej syn v minulosti
realizoval.
Zhodne vypovedal aj svedok W. G. st., otec F. G..

Svedkyňa G. E. uviedla, že jej brat W. G. bol u nej na návšteve v lete r. 1995 alebo 1996, odvtedy ho
nevidela, ani nevie, kde sa zdržiava. Potom sa naňho pýtali policajti, okrem nich nikto iný. O bratových
obchodoch nič nevie, ani jej nič nehovorí meno N. L. a firma KIMEX s.r.o. Topoľčany.
Obdobne vypovedali svedkyne F. M. a G. N., sestry W. G. s tým, že naposledy sa s bratom stretli na
oslave matkiných 50 - tych narodenín.

Znalec z odboru elektrotechnika prof. Dr. Ing. B. O. na hlavnom pojednávaní ako aj v znaleckom posudku
uviedol, že procesor Intel je základnou časťou počítačov a na slovenský trh by počet 4280 kusov tejto
súčiastky bol neúmerne veľký a na takýto počet by bolo potrebné zakúpiť ďalší elektronický materiál
v hodnote 214.mil. Sk, inak nákup takého množstva procesorov nie je odôvodnený. V roku 1994 bola
nákupná cena takéhoto procesora v priemere 3.790, - Sk bez DPH a cena uvedená vo faktúrach teda
10.800,- Sk,-, resp. 10.900,- Sk je absolútne nereálna. Za takúto cenu by procesory nikto nebol kúpil,

pretože bežne sa procesory dali kúpiť za oveľa nižšiu cenu. Znalec tiež zistil, že v priložených dokladoch
je uvedenie typu procesora nesprávne, neodborné. Neoznačoval sa INTEL 486/DXII/60 Mhz, ale INTEL
486/DX2/66 Mhz. Išlo zrejme o laikov v tejto oblasti, pre ktorých nákup procesorov nie je reálny.
Z oznámenia OO PZ Brno na čl. 124 vyplýva, že v roku 2001 na adrese Brno ul. Humenná 6 mala sídlo
nejaká firma, ktorej majiteľom je Jozef G., a v ktorej pracoval F. G., ale táto firma sa tu už nenachádza,

hoci je tu stále prihlásená.
Z odborného vyjadrenia KEÚ PZ Bratislava zo dňa 13.6.2001 vyplýva, že predložené faktúry a dodacie
listy ohľadom procesorov Intel boli písané na 6 - tich rôznych písacích strojoch.
Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené listinné dôkazy a to doklady o nákupe a predaji procesorov
ako aj samonabíjacích batérií, daňové priznania, protokoly o vykonaných daňových kontrolách a colné

doklady. Ďalej boli oboznámené listinné dôkazy ku skutku v bode 3a/ a 3b/ rozsudku týkajúce sa
poskytnutia peňazí obž. D. L. poškodenými Ľ. D. a B.. I., a to výpisy z účtov, príjmové a výdavkové
pokladničné doklady, zmluva o uznaní dlhu, potvrdenia o prevzatí finančnej hotovosti,
Zo správ Prezídia PZ v Bratislave na čl. 309 - 363 vyplýva, že v súvislosti s poskytnutím právnej pomoci
rakúska polícia zistila, že spoločnosť Prosystem s.r.o. so sídlom vo Viedni sa zaoberá importom aj

exportom rôzneho tovaru, aj počítačov, nikdy nezamestnávala pracovníka s menom K. H.. Na dodacích
listoch na nákup procesorov nie je originálna pečiatka tejto spoločnosti a spoločnosť nikdy neuskutočnila
žiaden obchod so spoločnosťou KIMEX, s.r.o. Topoľčany. Uvedená spoločnosť bola pritom vymazaná z
obchodného registra ešte v roku 1990 a jej sídlo na uvedenej adrese Wien, Parking 12a/8/5 neexistuje,
takisto neexistuje firma I.J.S. Ing. E., Wien, Heinestrasse 40, ktorá bola zrušená v roku 1993. Rakúskej

polícii sa nepodarilo vypátrať osobu K. H..
Zo správy Colného riaditeľstva SR Bratislava na čl. 423 vyplýva, že podľa evidencie rakúskeho colného
úradu v dňoch údajného exportu počítačových komponentov zo Slovenska neboli zistené žiadne dovozy
do Rakúska, čiže žiaden takýto tovar nebol prepustený do režimu voľného obehu ani nebolo pridelené
žiadne z colne schválených určení.

Z obsahu spisu Policie ČR Nový Jičín na čl. 690 - 756 vyplýva, že C. N., bytom L. je v pátraní, ktoré
vyhlásilInterpoldňa13.4.2005,jehopobytsanepodarilovypátrať.SvedokC.Q.,ktorýbolvrámciprávnej
pomoci vypočutý na polícii v Zlíne dňa 5.12.2005 uviedol, že nepozná osoby menom N. L. ani C. N.,
nikdy nevykonával prepravu pre tieto osoby a nikdy neprepravoval nijaký tovar, teda ani samonabíjacie
batérie z Topoľčian do ČR. Svoje vozidlo Škoda Favorit ružovej farby nikomu nepožičiaval, užíval ho

len on sám.
Po takto vykonanom dokazovaní súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k záveru, že
vina obžalovaných bola jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázaná.
Ku skutku v bode 1/ rozsudku:
Vina obžalovaného N. L. aj A. L. bola preukázaná výpoveďou svedka C. E., ktorý uviedol, že žiadne

obchody s procesormi nerobil, ani nevie, ako taký procesor vyzerá, uviedol, že v tejto veci robil tzv.
„bieleho koňa“ pre nejakú osobu z Prievidze, jeho výpoveď sú považoval za vierohodnú a svedok aj
dostatočne a logicky zdôvodnil, z akého dôvodu v prípravnom konaní v rámci konfrontácie s obv. R.
L. vypovedal, že obchod riadne prebehol, pričom v ostatných ďalších výpovediach ako v prípravnom
konaní tak aj na hlavnom pojednávaní vypovedal rovnako, teda, že k žiadnemu obchodu nedošlo a pri

konfrontácii s obv. L. vypovedal odlišne z dôvodu, že mu to kázali nejakí neznámi ľudia a aj obžalovaný
L. ho pred začiatkom konfrontácie požiadal, aby povedal o uskutočnenom obchode, keďže svedok už
bol odsúdený a teda podľa neho nebol by si zrejme už nemohol poškodiť v zmysle ďalšieho trestného
stíhania.Obžalovaní boli usvedčení tiež zisteniami znalca prof. Ing. B. O., ktorý uviedol, že nákup takého
množstva procesorov na Slovensku nebol reálny a aj cena uvedená v dokladoch je niekoľkonásobne
vyššia, než za akú sa takéto procesory v tom čase bežne nakupovali. Znalec tiež zistil, že v dokladoch

sú procesory označené chybne, čo svedčí o tom, že obchod mali uskutočniť laici.
Zo spáchania tohto skutku boli obžalovaní usvedčení tiež výpoveďou svedka Ing. O., ktorý vykonával
daňovú kontrolu ako aj listinnými dôkazmi Daňového úradu Topoľčany a výsledkami vykonanej právnej
pomoci z Rakúska, z ktorej vyplynulo, že procesory do Rakúska neboli dovezené, pričom firma, ktorej
mali byť dodané, v tom čase už neexistovala, pretože bola v roku 1990 vymazaná z obchodného registra

a jej bývalý konateľ sa navyše vyjadril, že táto spoločnosť nikdy nemala pracovníka K. H., ktorý mal za
spoločnosť vystupovať pri tomto obchode a takúto osobu sa nepodarilo ani vypátrať.
Ohľadom tohto skutku sa súd pri hodnotení dôkazov zaoberal (ako mu to nariadil krajský súd) tiež
námietkami obžalovaného L. uvedené v jeho odvolaní, v ktorých tvrdil, že obchod riadne prebehol a to
fakticky aj účtovne, pričom dospel k záveru, že vyššie uvedenými dôkazmi, najmä výpoveďou svedka
E., B.. O., listinnými dôkazmi daňového úradu a výsledkami právnej pomoci z Rakúska, ako aj závermi

znalca prog. Ing. Okenku bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obchod v skutočnosti nebol
realizovaný, išlo len o fiktívny predaj a nákup, pričom v čase, keď sa obchod mal uskutočniť, firma, ktorej
malibyťprocesorydodané,užanineexistovala.Totojednoznačnepreukazuje,žetvrdenieobžalovaného
o uskutočnení obchodu nie je pravdivé. Na preukázanie svojich tvrdení obž. L. prostredníctvom svojho
obhajcu navrhol doplniť dokazovanie znalcom z odboru ekonómia a účtovníctvo, súd však nepovažoval

vzhľadom na dôkazy, ktoré v tejto veci vykonal, za potrebné takýmto spôsobom dopĺňať dokazovanie
a preto tento návrh ako nedôvodný zamietol, pretože vykonané dôkazy nepochybne preukázali vinu
obidvoch obžalovaných v tomto bode rozsudku. Okrem toho, takýto dôkaz by podľa názoru súdu bol
nadbytočný, pretože súd nemá pochybnosť o tom, že účtovanie v tejto veci bolo vedené, ale práve
vykonanými dôkazmi bolo preukázané, že síce účtované bolo, ale obchod sa reálne neuskutočnil.

Ku skutku v bode 2/ rozsudku:
Obžalovaný N. L. je z jeho spáchania usvedčený listinnými dôkazmi a to výsledkami daňovej kontroly,
ako aj výsledkami vykonanej právnej pomoci z ČR, z ktorej vyplynulo, najmä s poukazom na výpoveď
svedka J. Q., že k dovozu deklarovaných samonabíjacích batérií Sanyo nedošlo. Vozidlo, na ktorom
malo dôjsť k preprave tohto tovaru, bolo v čase skutku vlastníctvom svedka Q., ktorý uviedol, že ho

nikomu nepožičal, ani s ním sám nevykonal prepravu spomínaného tovaru. Osobu obžalovaného ani
osobu J. N. nepozná.
Ku skutkom v bode 3a/, 3/b a 4/ rozsudku:
Zo spáchania týchto skutkov je obžalovaný N. L. usvedčený priamymi dôkazmi a to výpoveďami svedkov
- poškodených F. D. a B.. D. I., ktorí popísali, akým spôsobom od nich obžalovaný vylákal peniaze a v

akých čiastkach mu ich odovzdali, o čom svedčia aj listinné dôkazy, najmä výpisy z peňažných ústavov,
potvrdenia obžalovaného o prevzatí peňazí ako aj výpovede svedkov, ktorí peniaze obžalovanému od
pošk. Ing. I. odovzdávali (svedok Š. W., Ing. L., ktorý na ten účel požičal peniaze poškodenému), a ktorí
peniaze pre obžalovaného od pošk. Ľ. D. preberali (svedok R.). Nepriamo je obžalovaný usvedčený
výpoveďou svedka RSDr. H. W., ktorý uviedol, že nikomu žiadne úvery nevybavoval, je pravdou, že ho

navštívil pošk. Ing. I. a po rozhovore s ním má zato, že niekto zneužil jeho meno na páchanie trestnej
činnosti.
Súd po takto vyhodnotených výsledkoch dokazovania dospel k záveru, že skutky sa stali tak, ako je
uvedené vo výroku rozsudku a že ich spáchali obžalovaní, pričom obž. A. L. spáchal skutok v bode 1/
rozsudku, a obž. N. L. spáchal skutky v bodoch 1/ až 4/ rozsudku. Súd konanie obžalovaných po právnej

stránke kvalifikoval a to u obž. L. v bode 1/ rozsudku ako trestný čin podvodu formou spolupáchateľstva
podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Tr. zák.“) k § 250
ods. 1, ods. 5 Tr. zák. v časti štádia pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zák., a u obž. L. - v v bode 1/ a v
bode 2/ rozsudku ako pokračovací trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. spáchaný
sčasti spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. a z časti samostatne, z časti dokonaný a z časti v

štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zák. pretože spoločným konaním s iným na škodu cudzieho majetku
seba obohatili tým, že uviedli iného do omylu a spôsobili tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu
a skutok spáchali sčasti v štádiu pokusu. K takémuto záveru súd dospel s prihliadnutím na výpovede
svedkov J. E. a B.. O., ako aj záverov znalca prof. Ing. Okenku a listinných dôkazov, ktorými bolo
jednoznačne preukázané, že obchod s procesormi sa reálne neuskutočnil, ale išlo len o fiktívny obchod,

pričom pri určení výšky škody vychádzal z podkladov daňového úradu a z výpovede svedka Ing. O., z
ktorých vyplynulo, že obž. L. bol vyplatený nadmerný odpočet DPH vo výške 7.240.690,- Sk a ďalšia
platba z tohto titulu vo výške 4.323.033,- Sk vyplatená nebola na základe kontrolných zistení.Súd skutky obž. L. v bodoch 1/ a 2/ tohto rozsudku v súlade s právnym názorom krajského súdu
vysloveného v zrušujúcom uznesení s prihliadnutím na časovú a miestnu súvislosť a jednotiaci zámer
obžalovanéhopokračovaťvkonaníkvalifikovalakodvadielčieskutkyjednéhopokračovaciehotrestného

činu podvodu a to aj s poukazom na to, že takáto právna kvalifikácia je v prospech obžalovaného L.
pri ukladaní trestu.
Konanie obž. N. L. v bodoch 3/ a 4/ rozsudku súd po právnej stránke kvalifikoval ako trestný čin podvodu
podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák., pretože na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol
iného do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu. Čo sa týka skutkov v bode

3a/ a 3b/ rozsudku obž. D. L. tým, že poškodeným sľúbil vybaviť úver prostredníctvom poslanca NR SR,
čo však nebola pravda, ako o tom okrem výpovedí poškodených svedčí aj výpoveď svedka V. W., a za
tým účelom od nich vylákal peniaze, ktoré údajne mali byť zložené ako podmienka poskytnutia úverov,
uviedol poškodených do omylu a spôsobil tak škodu veľkého rozsahu.
Konanie obž. N. L. v bode 3/ rozsudku súd po právnej stránke kvalifikoval ako trestný čin podvodu podľa
§ 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák., pretože na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol

iného do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu. Aj v tomto prípade, ako aj pri skutku v
bode 1/ rozsudku bolo vykonanými dôkazmi preukázané, že k reálnemu obchodu s batériami nedošlo,
ale išlo o fiktívny obchod, ktorého skutku sa obžalovaný dopustil v úmysle obohatiť sa na úkor štátneho
rozpočtu, keďže nemal nárok na uplatnenie nadmerného odpočtu DPH ako o to žiadal a ktorý mu bol
aj vyplatený.

Z hľadiska posúdenia subjektívnej stránky obžalovaní konali v priamom úmysle.
Obžalovaní z miesta trvalého bydliska nie sú bližšie hodnotení, obž. N. L. nebol doposiaľ súdne trestaný,
na obž. A. L. sa hľadí, akoby nebol odsúdený.
Keďže od spáchania skutkov do vyhlásenia rozsudku nadobudlo účinnosť viacero zákonov, súd sa v
zmysle § 2 ods. 1 Tr. zák. č. 300/2005 Z. z. v platnom znení zaoberal časovou pôsobnosťou čo sa týka

posúdenia trestnosti a ukladania trestov, pričom dospel k záveru, že pre obžalovaných je priaznivejšie
posudzovať trestnosť činu a tresty ukladať podľa trestného zákona účinného v čase spáchania trestného
činu. Za trestný čin podľa § 250 ods. 5 Tr. zák. účinného v čase spáchania trestného činu bolo možné
uložiť páchateľovi trest odňatia slobody v výmere 5 - 12 rokov. Pokiaľ by konanie obžalovaných bolo
posúdené podľa trestného zákona účinného v čase vyhlásenia rozsudku, t. j. zák. č. 300/005 Z. z., išlo

by o zločin podvodu podľa § 221 ods. 4, za ktorý je možné uložiť páchateľovi trest odňatia slobody vo
výmere 10 až 15 rokov.
Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre
spoločnosť, na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce
okolnosti, na osoby obžalovaných, ich pomery a na možnosť ich nápravy.

U obidvoch obžalovaných súd prihliadol na poľahčujúcu okolnosť a to, že pred spáchaním trestného
činu viedli riadny život, priťažujúcu okolnosť u obž. L. súd nezistil. U obžalovaného L. súd prihliadol na
priťažujúcu okolnosť a to, že spáchal viac trestných činov.
Súd tiež prihliadol na to, akou mierou konanie každého z obžalovaných, ktorí skutok v bode 1/ rozsudku
spáchali v spolupáchateľstve, prispelo k spáchaniu trestného činu, pričom dospel k záveru, že konanie

obž. L. prispelo k spáchaniu trestného činu v oveľa väčšej miere ako u obž. L., ktorý tento trestný čin
spáchal v spolupáchateľstve a to čiastočne v štádiu pokusu a okrem toho, obžalovaný L. sa dopustil
samostatne aj ďalších skutkov uvedených v bode 2/ - 4/ rozsudku.
S prihliadnutím na všetky skutočnosti a okolnosti, na ktoré súd pri určení druhu trestu a jeho výmery musí
prihliadať, ako aj s poukazom na dlhú dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu až do vyhlásenia

rozsudku, počas ktorej sa obžalovaní nedopustili žiadnej protispoločenskej činnosti ani nespáchali ďalší
trestný čin, súd obž. A. L. uložil trest odňatia slobody mimoriadne znížený pod zákonom ustanovenú
trestnú sadzbu v trvaní dva roky, ktorého výkon mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní dva
roky, a obž. N. L., ktorého odsudzoval za viac trestných činov uložil úhrnný trest odňatia slobody na
dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby za trestný čin, ktorý je z nich najprísnejšie trestný

a to je trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 5 Tr. zák., teda vo výmere 5 rokov a na výkon trestu ho
zaradil do I. nápravno - výchovnej skupiny, keďže ešte nebol vo výkone trestu odňatia slobody.
Takto uložené tresty ochránia spoločnosť pred obžalovanými tým, že im zabránia v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a zároveň na nich budú výchovne pôsobiť k tomu, aby v budúcnosti viedli riadny život.
Poškodený Ing. D. I. uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 1.204.000,- Sk, z dokladov v spise bolo

preukázané odovzdanie peňazí obžalovanému D. L. vo výške 927.000,- Sk. Poškodený F. D. uplatnil
nárok na náhradu škody vo výške 17.000.000,- Sk, dokladmi doloženými v spise je preukázané, že
obžalovanému D. L. odovzdal 16.730.000,- Sk.Súd preto obžalovaného zaviazal nahradiť poškodeným škodu v preukázanej výške a so zvyškom ich
nárokov na náhradu škody poškodených odkázal na konanie o občianskoprávnych veciach.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajského súdu v Nitre. Oznámením
rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku.