Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, May 24, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/77/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117230309
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6117230309.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy
Odalošovej a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a Mgr. Kataríny Katkovej v právnej veci žalobkyne v
1. rade - J.. V. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. cesta XXXX/XX, A. A., v konaní zastúpená J.. Q. Y.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom B. cesta XXXX/XX, A. A., žalobkyne v 2. rade - P. K., nar. XX. XX. XXXX,
bytom C. B. XXXX/XX, A. A., proti žalovanému F. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. 6, A. A., v konaní

zastúpený JUDr. Petrom Poláčekom, advokátom, so sídlom Dlhá 2039/96, Banská Bystrica, o zriadenie
vecného bremena, o odvolaní žalobkyne v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.
k. 19C/12/2017-65 zo dňa 17. januára 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 19C/12/2017-65 zo dňa 17. januára 2018 v časti
zamietnutia žaloby, ktorou sa žalobkyňa 1/ domáhala určenia, že sa na pozemku CKN s par. č. XX, druh
pozemku: Záhrady o výmere 107 m2 , vedený Okresným úradom A. A., katastrálny odbor, zapísaný na

liste vlastníctva č. XX, pre Okres A. A., Obec A. A., Katastrálne územie B., Okres A. A., Katastrálne
územie B., ktorého výlučným vlastníkom je žalovaný, povinný z vecného bremena, zriaďuje vecné
bremeno „in rem“ v prospech žalobcu v 1. rade, ako oprávneného z vecného bremena, spočívajúceho
v práve prechodu a prejazdu k stavbe so súp. č. XXXXX postavenej na pozemku s par. č. XX, druh
pozemku: Zastavané plochy a nádvoria, o výmere 13 m2, parcela registra „C“, vedený Okresným

úradom A. A., katastrálny odbor, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, pre Y. A. A., Obec A. A.,
Katastrálne územie B., a to bezplatne na dobu neurčitú ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania
vo vzťahu k žalobkyni 1/ z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu zamietol (výrok prvý). Žalovanému priznal nárok na
náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia voči žalobkyniam vo výške 100 % (výrok druhý).

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalobkyne sa domáhali zriadenia vecného
bremena in rem v ich prospech, bezodplatne a na dobu neurčitú spočívajúcom v práve prechodu
a prejazdu cez pozemok registra „C" par. č. XX, záhrady, o výmere 107 m2, zapísanom na liste
vlastníctva č. XX, katastrálne územie B. (vo vlastníctve žalovaného) k stavbe so súpisným číslom
XXXXX postavenej na pozemku registra „C" par. č. XX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 13 m2,
zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie B. (vo vlastníctve žalobkyne v 1. rade) ak

stavbe so súpisným číslom XXXX, postavenej na pozemku registra „C" par. č. XX, zastavané plochy a
nádvoria, o výmere 25 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XX, katastrálne územie B. (vo vlastníctve
žalobkyne v 2. rade).
3. V žalobe uviedli, že žalobkyňa v 1. rade je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na liste
vlastníctva č. XXXX, pričom na parcele č. XX je postavená garáž a žalobkyňa v 2. rade je výlučnou
vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XX, na parcele č. XX sa rovnako nachádza

garáž.X. Ku garážam postaveným na pozemkoch vo vlastníctve žalobkýň je možné dostať len cez pozemok
par. č. XX vo vlastníctve žalovaného. V minulosti bol umožnený prechod a prejazd na základe súhlasu
predchádzajúceho vlastníka pozemku V. V., otca žalovaného. Žalovaný nemal dlhé roky námietky voči

prechodu žalobkyne v 1. rade. Až koncom roka 2015 začal mať výhrady, pričom od žalobkyne v 1. rade
požadoval úhradu za prechod a prejazd vo výške 1,00 Eur za deň. Žalobkyňa v 2. rade mala zakázaný
prechod cez jeho pozemok už niekoľko rokov predtým.
5. Žalovaný bol listom zo dňa 26. 09. 2016 požiadaný, aby umožnil právo prechodu a prejazdu cez
pozemok par. č. XX formou uzatvorenia zmluvy o zriadení vecného bremena. Ako odplata za prechod

cez pozemok par. č. XX bolo prevedené vlastnícke právo k pozemku par. č. XX na V. V. ( v súčasnosti
je jeho vlastníkom žalovaný). Pozemok par. č. XX bol pôvodne vo vlastníctve Q. V. (ktorého dcérou je
žalobkyňa v 2. rade), V. V. (ktorého synom je žalovaný), Q. Y. a Q. Y. (ktorých dcérou je žalobkyňa v 1.
rade). Prechod cez pozemok par. č. XX bol však dohodnutý len ústne. Na účel prechodu a prejazdu cez
pozemok par. č. XX sa reálne využívalo iba cca 10 m2, čo predstavuje desaťkrát menšiu plochu, ako je
výmera pozemku par. č. XX. Z uvedeného vyplýva, že u žalovaného neexistuje žiadny dôvod požadovať

od žalobkýň za prechod a prejazd cez jeho pozemok finančné prostriedky. Žiadna iná možnosť prístupu
k stavbám nie je možná, pretože terén je svahovitý, členitý, sú na ňom betónové múriky a ploty, ktoré
prístup znemožňujú.
6. Žalovaný so zriadením vecného bremena nesúhlasil. Žalobkyne vedomé si okolností postavili na
svojich pozemkoch garáže. Tieto stavby nemôžu bezproblémovo užívať na ich stavebný a technický

účel, keďže nemajú zlegalizované právo prechodu a prejazdu cez pozemky tretích osôb, vrátane
žalovaného. Nie je pravdou, že by žalobkyne mali uzavreté ústne dohody s otcom žalovaného. Nie je
pravdivé ani tvrdenie, že žalobkyne nemajú k stavbám iný prístup, môžu sa k nim dostať výlučne cez
ich pozemky, len si to vyžiada určité finančné náklady. Navrhovaným riešením žalobkyne znehodnotia
pozemok par. č. XX, keďže sú potrebné stavebné úpravy. Nemožno za účelom zriadenia vecného

bremena znehodnotiť celý pozemok žalovaného, navyše bezplatne. Prípadné zriadenie vecného
bremena len skomplikuje i tak napäté vzťahy medzi nimi. Žalovaný je ochotný vyriešiť to predajom
všetkých jeho nehnuteľností žalobkyniam alebo nimi určeným tretím osobám. Žalobkyne si však vybrali
cestu s najnižšími nákladmi. Garáže sa v súčasnej dobe nevyužívajú. Aj keď je iný prístup finančne
náročnejší, existuje. Nie je daný ani naliehavý právny záujem na zriadení vecného bremena.

7. Súd prvej inštancie posudzoval nárok podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
vecné bremeno možno zriadiť v prospech vlastníka stavby, ak tento nie je zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a zároveň nie je možné prístup k stavbe zabezpečiť inak.
8. Za nesporné súd prvej inštancie na základe zhodných tvrdení strán považoval skutočnosť, že ku
garážam vo vlastníctve žalobkýň nachádzajúcich sa na pozemkoch par. č. 23 a 27 nie je žiadny priamy

prístup z verejnej komunikácie.
9. Spornou skutočnosťou bolo, či sa žalobkyne môžu k svojim garážam umiestneným na pozemkoch
par. č. 23 a XX dostať aj inak (ako len cez pozemok par. č. XX vo vlastníctve žalovaného) a či pozemok
par. č. XX je „priľahlým pozemkom" v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka; a teda či sú tak
splnené podmienky pre zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty (prechodu a prejazdu).

10. V konaní bolo nesporné, že žalobkyne sú vlastníčkami garáží, ktoré sú umiestnené na pozemkoch
par. č. XX a XX a majú pridelené aj súpisné číslo, garáže sú stavbami v zmysle Občianskeho zákonníka.
Aninajedenzpozemkov,naktorýchsúgarážeumiestnené,niejepriamyprístupzverejnejkomunikácie.
Z listinných dôkazov a aj zo zhodných tvrdení strán vyplynulo, že ani na pozemok par. č. XX nie je žiadny
priamy prístup z verejnej komunikácie.

11. Okresný súd vec posúdil tak, že žalobkyne ani v prípade zriadenia vecného bremena cez pozemok
vo vlastníctve žalovaného nebudú mať priamy prístup ku svojim garážam z verejnej komunikácie,
preto uzavrel, že v tomto prípade absentuje pojmový znak zaťaženého pozemku par. č. XX, ktorý nie
je „priľahlým pozemkom" medzi stavbou (garážami) a verejnou komunikáciou. Naviac sa žalobkyne
domáhali zriadenia vecného bremena na pozemku par. č. XX, hoci prístup k stavbám majú zabezpečený

aj z pozemku par. č. XX, ktorý inak bezprostredne susedí s verejnou komunikáciou, a cez ďalšie
pozemky. Tento aj využívajú, hoci iba pešo. Dôvod, pre ktorý podľa nich nie je možné zriadiť právo cesty
z tohto pozemku, je ten, že by si to vyžadovalo náročné stavebné úpravy, pretože je tam 1 m vysoký
múr a terén je svahovitý. Pričom na pozemku par. č. XX by stačilo len nasypať štrk na vyrovnanie 38
cm výškového rozdielu medzi úrovňami pozemkov. Skutočnosť, že prístup zriadený cez cudzí pozemok

na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu môže byť pre žalobkyne pohodlnejší alebo
výhodnejší, alebo že by sa nezaobišiel bez stavebných úprav, nemôže mať pre rozhodovanie súdu
význam. Súd prvej inštancie zistil, že garáže žalobkyňami nie sú využívané, ani jedna zo žalobkýň nie
je vlastníčkou motorového vozidla. Motorové vozidlo, ktoré parkovalo v garáži umiestnenej na pozemkupar. č. XX vo vlastníctve žalobkyne v 1. rade, patrí J.. Q. Y., a teda vecné bremeno spočívajúce aj v práve
prejazdu by vôbec neslúžilo žalobkyniam, ale ďalšej (tretej) osobe. Žalovaný je ochotný predať všetky
svoje nehnuteľnosti a žalobkyne sú zasa ochotné kúpiť pozemok par. č. XX. Ak teda vlastník priľahlého

pozemku, ktorý má slúžiť ako cesta, ponúkol vlastníkovi stavby, že mu pozemok alebo jeho časť predá,
nie je splnená podmienka, že prístup vlastníka ku stavbe nemožno zabezpečiť inak.
12.Vzhľadomnavyššieuvedenéokresnýsúddospelkzáveru,žežalobajevcelomrozsahunedôvodná,
pretože pozemok par. č. XX vo vlastníctve žalovaného nie je priľahlým pozemkom ku garážam a k
verejnej komunikácii zároveň, ku garážam je možné dostať sa pešo aj inak a prejazd motorovým

vozidlom žalobkyne nepotrebujú, pretože motorové vozidlo nevlastnia a jednu z garáži v skutočnosti
využívala tretia osoba (J.. Q. Y.). A bolo preukázané, že žalovaný ponúkol žalobkyniam všetky svoje
pozemky na predaj, čím tiež nie je splnené to, že by sa nedalo ku garážam dostať inak.
13. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.
14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v súlade s § 355 ods. 1 CSP, v lehote v súlade s § 362 ods. 1 CSP
podala odvolanie žalobkyňa v 1. rade, podľa § 365 ods. 1 písm. e), f), h) CSP. Odvolateľka uviedla, že

súd porušil princíp hľadania spravodlivosti vo vzťahu k nej, keď neprihliadol na ňou uvádzané argumenty,
jednak súvisiace s doterajším viac ako 40 ročným spôsobom užívania dotknutého pozemku, ktorý až
do roku 2016 bol bezproblémový, realizovaný podľa dohody právnych predchodcov. Všetky dohody boli
uzavreté s otcom žalovaného, ktorý bol vlastníkom dotknutej parcely.
15. Odvolateľka uviedla, že okresný súd nesprávne posúdil „priľahlý pozemok", čo treba vykladať

omnoho širšie, pričom priľahlý pozemok je akýkoľvek pozemok ležiaci medzi stavbou a verejnou
komunikáciou, pokiaľ má cez ostatné pozemky právo cesty (prechodu a prejazdu) zabezpečené, či
už zriadením vecných bremien alebo na základe dohôd s vlastníkmi priľahlých pozemkov. Splnila
podmienky na zriadenie vecného bremena, je vlastníkom stavby a súčasne nie je vlastníkom priľahlého
pozemku, ktorý umožňuje prístup k stavbe a zároveň prístup k stavbe nie je zabezpečený inak.

Prejazd po iných parcelách je nerealizovateľný z dôvodu terénnych podmienok prevýšenia a zároveň
zastavanosti jednotlivých parciel. Tvrdenie žalovaného, že mal záujem pozemok cez, ktorý má byť
zriadené právo, odpredať je zavádzajúce a účelové, nakoľko toto podmieňoval predajom súboru
pozemkov ako celku a nasadil kúpnu cenu prevyšujúcu všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti. Má za to,
že právo cesty formou vecného bremena tu dávno vzniklo, žalovaný ho začal obmedzovať v roku

2016. Sám žalovaný bol účastníkom konania o dodatočné povolenie stavby garáže súp. č. XXXXX,
kat. úz. B., postavenej na parcele CKN XX v roku 2000, kde bol riešený prístup, žiadne námietky
nemal. Právo prechodu bolo recipročne riešené za prevod podielov k parc. č. CKN XX, k. ú. B. už okolo
roku 1968 s právnym predchodcom žalovaného v čase, keď jej právny predchodca žiadal o vydanie
stavebného povolenia na stavbu predmetnej garáže. Žalovaný bráni prístup k stavbám, ktorých účel

užívania je jednoznačne daný výpisom z listu vlastníctva. Súd nevykonal ohliadku. Je jednoznačne
preukázané, že iný prístup, resp. iné právo cesty k stavbe - garáži je nerealizovateľný, najmä z hľadiska
stavebnotechnického, ako aj z hľadiska potreby odstránenia rôznych vedľajších stavieb tvoriacich
príslušenstvo rodinných domov vo vlastníctve vlastníkov susediacich pozemkov. Súd je povinný skúmať
a prihliadnuť k výške nákladov, ako aj technickej náročnosti zriaďovania práva cesty, pokiaľ by takéto

náklady boli neprimerané. U žalovaného dochádza len k obmedzeniu využívania pozemku v rozsahu
niekoľkých metrov štvorcových (cca 10 m2) bez ďalšieho obmedzenia, resp. odstránenia stavieb a
zariadení v prípade ním navrhovanej trasy, by bol rozsah obmedzení iných vlastníkov niekoľkonásobne
väčší a zrejme by musel v takomto prípade súd zvažovať i odstránenie hospodárskych stavieb.
Avšak, aj napriek tomuto z hľadiska výškopisu je tento prístup motorovým vozidlom bezpredmetný,

nerealizovateľný.
16. Žiadne iné vyjadrenia podané neboli.
17. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu, v v časti zamietnutia
žaloby vo vzťahu uplatneného nároku žalobkyňou v 1. rade podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP a v časti

závislého výroku o náhrade trov konania, ktorým súd prvej inštancie priznal náhradu trov konania voči
žalobkyni v 1. rade zrušil a vec v tejto časti v súlade s § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
18. Žalobkyňa v 2/. rade odvolanie nepodala. V danom prípade vzhľadom na predmet sporu ide
uplatnenie dvoch samostatných nárokov žalobkýň, ktoré vyvodzujú z ich vlastníctva k nehnuteľnosti.

V súlade s § 76 CSP ide o samostatné spoločenstvo na strane žalobkýň, v ktorom ide o samostatné
práva a povinnosti, každá zo žalobkýň koná sama za seba. Súd rozhoduje o každom nároku a povinnosti
samostatne. Pri procesnom samostatnom spoločenstve robí úkony (procesné, či hmotnoprávne), každý
spoločník sám za seba, nezaväzuje teda svojím úkonom nikoho iného okrem seba, na rozdiel odspoločenstva nerozlučného. Odvolací súd posúdil odvolanie žalobkyne v 1/ rade podľa jeho obsahu
v súlade 124 ods. 1 CSP, tak že sa odvoláva do rozhodnutia v časti, ktorou súd zamietol žalobu na
zriadenie vecného bremena - prechodu a prejazdu k stavbe vo vlastníctve odvolateľky.

19. Podľa § 389 pís. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd prvej inštancie v
dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť
dokazovanie odvolacím súdom.
20.Nesprávnymprávnymposúdenímsarozumiesubsumovanieskutkovéhostavupodnormuhmotného
práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného

skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu
normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, právnu normu síce
správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval.
21. Predmetom konania je návrh žalobcov na zriadenie vecného bremena, ktorý si uplatnili z dôvodu, že
ako vlastníci stavby garáže nie sú vlastníkmi priľahlého pozemku a prístup k stavbe nemajú. Žalobkyne
sa nedomáhali určenia, že vecné bremeno existuje. Súd prvej inštancie viazaný návrhom správne

posudzoval uplatnené právo v súlade s § 151o ods. 3 OZ.
22. Odvolací súd udáva, že podľa § 151o ods. 3) OZ, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom
priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka
stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý
pozemok.

23. Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný
niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené
buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe (§ 151n ods. 1 Občianskeho
zákonníka). V danom prípade ide o vecné bremeno spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti - garáže.
24. Aktívne legitimovanou osobou na zriadenie tohto vecného bremena je vlastník stavby.

Predpokladom pre zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3) OZ spočívajúceho v potrebe
zabezpečiť prístup k stavbe je, že : vlastník stavby nemá prístup k stavbe a prístup k stavbe nemožno
zabezpečiť inak.
25. Ustanovenie § 151o ods. 3 OZ použitím pojmu „môže zriadiť" priamo naznačuje, že súd nemá
povinnosť vždy tak urobiť. Zdá sa však, že povinnosť zriadiť vecné bremeno nemá iba vtedy, ak jeho

zriadenie (pri naplnení ostatných predpokladov), by malo za následok také obmedzenie vlastníckych
práv, ktoré by bolo vo výraznom nepomere k výkonu vlastníckych práv vlastníka stavby, a ktoré by bolo
možné spravidla označiť aj ako výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ). Pri úvahe
súdu o tom, či zriadi (nezriadi) vecné bremeno musí súd zobrať do úvahy aj princíp proporcionality
platný pri obmedzení základných práv, a to najmä so zreteľom na právnu úpravu ust. § 135c OZ, so

zreteľom na v minulosti akceptované právo stavby. Zriadenie cesty predstavuje vážny zásah do práva
vlastníka pozemku, a preto je treba vždy porovnať, či výhoda, ktorú cesta poskytuje, nie je podstatne
väčšia ako ujma, ktorá by vznikla zriadením cesty pre vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti (t.j. nemôže
ísť o podstatné obmedzenie doterajšieho užívania zaťaženého pozemku). Vecné bremeno môže byť
zriadené len v nevyhnutnom rozsahu a za náhradu. Náhrada musí byť primeraná ujme, ktorú vlastník

pozemku v dôsledku zriadenia vecného bremena - práva cesty utrpí. V rozhodnutí o zriadení vecného
bremena cesty je potrebné určiť, kadiaľ cesta bude viesť, (ak bude viesť len po časti pozemku, tak za
použitia geometrického plánu, ktorý je súčasťou výroku rozhodnutia), akým spôsobom môže byť právo
vykonávané, aký je jeho obsah.
26. Súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu, že pozemok par. č.XX. Odvolací vo vlastníctve

žalovaného nie je „priľahlým pozemkom" medzi stavbou (garážami) a verejnou komunikáciou, ku
garážam je možné dostať sa pešo aj inak a prejazd motorovým vozidlom žalobkyne nepotrebujú, pretože
motorové vozidlo nevlastnia a jednu z garáži v skutočnosti využívala tretia osoba (J.. Q. Y.), a bolo
preukázané, že žalovaný ponúkol žalobkyniam všetky svoje pozemky na predaj, čím tiež nie je splnené
to, že by sa nedalo ku garážam dostať inak. Okresný súd nevykonal ďalšie dokazovanie (t.j. ohliadka,

geometrickým plánom).
27. Odvolací súd vzhľadom udáva, že v súlade s § 151o OZ za priľahlý pozemok je treba považovať nie
len pozemok, ktorý bezprostredne susedí, ale aj pozemok, ktorý bezprostredne nesusedí s pozemkom,
na ktorom je stavba, ale je nevyhnutný pre zriadenie práva cesty, t.j nie len pozemok bezprostredne
priľahlý, ale všetky pozemky, ktoré sú na zriadenie cesty potrebné, cez ktoré má byť prístup realizovaný.

Vzhľadom na vyššie uvedené záver okresného súdu, že pozemok vo vlastníctve žalovaného nie je
priľahlýmpozemkom,zdôvodu,ženiejepriamoprístupnýzverejnejkomunikácie nezodpovedávýkladu
právnej normy.28. Súd prvej inštancie správne, vychádzal z toho, že vecné bremeno cesty nemožno zriadiť, ak si
môže vlastník stavby zabezpečiť prístup ku stavbe z verejnej komunikácie, bez zaťaženia susediaceho
pozemku, odvolací súd však udáva, že to neplatí, ak náklady s tým spojené sú neprimerane vysoké

v porovnaní s ujmou, ktorá by zriadením vecného bremena bola spôsobená vlastníkovi priľahlého
pozemku. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, na základe akej úvahy dospel
k záveru, že odvolateľka má zabezpečený prístup autom k stavbe cez pozemok č. XX a cez ďalšie
pozemky, keď odvolateľka tvrdila náročnosť úprav. Odvolací súd udáva, že v prípade, že nehnuteľnú
vec bez prístupu obklopuje niekoľko susediacich pozemkov vyžaduje sa, aby bola nevyhnutná cesta

zriadená cez ten pozemok, ktorý vyhovuje potrebe vlastníka nehnuteľnej veci riadne ju užívať s nákladmi
čo najmenšími, pričom musí byť dodržané, aby "sused" bol zriadením alebo užívaním nevyhnutnej cesty
čo najmenej obťažovaný a jeho pozemok čo najmenej zasiahnutý. V prípade ak aj je viac možností
prístupu, musí byť vybraná tá, ktorá najmenej zaťažuje vlastníka pozemku, cez ktorý má cesta viesť. Ak
mávlastníkstavbymožnosťzriadiť prístupkstavbeinak,bezobmedzeniavlastníkapriľahléhopozemku,
nemožno právo vecného bremena cesty zriadiť. Prístup k stavbe nemožno zaistiť inak, tiež v prípade,

že zaistenie prístupu bude technicky možné, ale náklady na jeho zriadenie budú natoľko vysoké, že ich
vynaloženie nebude od vlastníka stavby spravodlivé požadovať.
29. Ak prístup k stavbe možno zaistiť inak podmienka zriadenia vecného bremena nie je splnená. Táto
podmienka môže byť splnená, napr. ak vlastník priľahlého pozemku, ktorý má slúžiť ako cesta, ponúkol
vlastníkovi stavby, že mu pozemok alebo jeho časť predá, alebo že mu zriadi vecné bremeno cesty

zmluvou, avšak za obvyklú cenu. Uvedené však nevyplýva zo zisteného skutkového stavu, a preto záver
okresného súdu, že prístup k stavbe možno zaistiť inak (z dôvodu, že žalovaný ponúkol žalobkyniam
všetky svoje pozemky na predaj) je nedostatočný pre zamietnutie žaloby.
30. Súd prvej inštancie, okrem iného, zamietol návrh z dôvodu, že žalobkyne prejazd motorovým
vozidlom cez pozemok nepotrebujú, pretože motorové vozidlo nevlastnia a jednu z garáží v skutočnosti

užíva tretia osoba (J.. Q. Y.). Pod právom cesty cez cudzí pozemok však je treba rozumieť aj právo
prejazdu, ak je to pre riadne využitie nehnuteľnosti potrebné, t.j. bez ktorého by nehnuteľnosť nemohla
byť užívaná na účel, na ktorý podľa stavebného účelu slúži. Pre rozsah zriaďovaného práva je
rozhodná hospodárska potreba stavby, resp. obvyklý spôsob a rozsah jej užívania. V danom prípade
nehnuteľnosťou, ku ktorej má byť zabezpečený prístup je garáž, teda je určená pre parkovanie

motorového vozidla, takto bola aj využívaná. V zásade právo cesty môžu využívať aj iné osoby (napr.
nájomníci, rodinný príslušníci...), ako tie, v ktorých prospech je vecné bremeno zriadené (vlastníka
stavby), a teda skutočnosť, že žalobkyňa nie je vlastníčkou motorového vozidla sama o sebe nie je
dôvodom na zamietnutie žaloby.
31. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť, ako rozhodnutie súdu prvej

inštancie v časti zamietnutia žaloby vo vzťahu uplatneného nároku žalobkyňou v 1. rade podľa § 389
ods. 1 písm. c) CSP a v časti závislého výroku o náhrade trov konania, ktorým súd prvej inštancie priznal
náhradu trov konania voči žalobkyni v 1. rade zrušiť a vec v tejto časti v súlade s § 391 ods. 1 CSP vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobkyňa v 2/. rade odvolanie nepodala,
preto vo zvyšnej časti rozhodnutie súdu prvej inštancie zostalo nedotknuté.

32. Úlohou prvoinštančného súdu v ďalšie konanie bude náležite sa vysporiadať s uplatneným
nárokom žalobkyne 1/ s prihliadnutím na skutočnosti rozhodujúce pre naplnenie predpokladov
hypotézy ustanovenia § 151o ods. 3 OZ (tak ako ich odvolací súd uviedol vyššie). Súd vykoná
potrebné dokazovanie navrhnuté účastníkmi konania. Na základe zisteného skutkového stavu opätovne
rozhodne. V novom rozhodnutí riadne a presvedčivo odôvodní výrok rozhodnutia a v súlade s § 396 ods.

3 CSP rozhodne v novom rozhodnutí o náhrade trov konania. Odvolací súd zdôrazňuje, že vzhľadom
na predmet konania je na žalobkyni dôkazné bremeno - preukázať, všetky predpoklady, ktoré vyžaduje
hypotéza ustanovenia § § 151o ods. 3) OZ. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť
účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť
rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Ak teda žalobkyňa tvrdí nárok podľa § § 151o ods. 3) OZ

je jej povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie rozhodných skutočnosti.
Súd označené a navrhnuté dôkazy účastníkmi konania zákonným spôsobom vykoná, dôkazy vyhodnotí
podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom
starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo a na základe zisteného skutkového stavu
a vo veci rozhodne.

33. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).