Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Vargová

Forma rozhodnutia – Rozhodnutie

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 31S/97/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5021200241
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5021200241.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej
(sudkyňa spravodajkyňa) a členiek senátu JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Zuzany Krivdovej, v
právnej veci žalobcu: Stavoinvest - SK, s. r. o., so sídlom Krasňany 342, Varín, IČO: 36 417 891, právne
zast.: Burian & partners, s. r. o., so sídlom Žilina, Vojtecha Tvrdého 819/1, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného Číslo: 100389487/2021 zo dňa 08.03.2021, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Daňový úrad Žilina (ďalej ako správny orgán prvého stupňa alebo správca dane) rozhodnutím Číslo:

101650937/2020 zo dňa 30.10.2020 vyrubil daňovému subjektu Stavoinvest - SK, s.r.o., Krasňany 342,
013 03 Varín, IČO: 36 417 891, DIČ: 2021805841, IČ DPH: SK2021805841 (ďalej ako daňový subjekt
alebo Stavoinvest - SK, s.r.o.) rozdiel dane v sume 31 995,94 Eur na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie december 2014. Správca dane podľa odôvodnenia rozhodnutia poukázal na výkon
daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2014 až december 2014, o
výsledku ktorej bol vyhotovený Protokol č.: 102847310/2019 z daňovej kontroly zo dňa 11.12.2019.

Na základe dokladov, ktoré boli správcovi dane predložené Kriminálnym úradom finančnej správy
(KÚFS), pobočka Stred Žilina k výkonu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
január 2014 až december 2014 bolo zistené, že daňový subjekt vykonával v uvedenom zdaňovacom
období najmä činnosti spojené s uskutočňovaním stavieb a ich zmien, zemné práce, prípravné práce
k realizácii stavieb, poskytovanie služieb v lesníctve a pri tejto činnosti počas roka 2014 spolupracoval
s viacerými fyzickými aj právnickými osobami či už ako zhotoviteľ alebo ako objednávateľ služieb -

v tomto prípade stavebných prác. Okrem iného sa konkrétne jednalo o subjekty: GFCH spol. s .r.o.,
so sídlom v Žiline, IČO: 00614521 (stavebné a výkopové práce rôzneho druhu na stavbe v Martine,
ulica Podhájska pri oprave vodovodu), Hydroekol Dolný Kubín, spol. s r.o., IČO: 36396338 (stavebné
práce na stavbe COUNTRY CLUB II. etapa), T. Z., P. A., G., IČO: 31073883 (na stavbe „Rozšírenie
vodovodu v obci Kotrčiná Lúčka“), AMJ-TECH, s.r.o., so sídlom Turčianske Jaseno, IČO: 47353384 (na
stavbePenziónCountryClubBelá),ObecKotrčináLúčka(nastavberozšírenievodovoduvobciKotrčiná

Lúčka), BETAMONT, s.r.o., IČO: 31564518 (na stavbe diaľnice Fričovce - Svinia, Jánovce - Jablonov),
Kontrakting stavebné montáže, spol. s r.o., IČO: 31635237 (na stavbe Belá, hlavná loď, Belá tenisová
hala - zázemie). Správca dane ďalej zistil, že v účtovných dokladoch obchodnej spoločnosti Stavoinvest
- SK, s.r.o. sú okrem iných zaúčtované aj dodávateľské faktúry za stavebné práce od spoločnosti: AXAL
SK, s.r.o., IČO: 46617574, K-Energo, s.r.o., IČO: 45286850, ZA-Global, s.r.o., IČO: 47176067, M-STAV
SK, s.r.o., IČO: 44833504, ktorými uvedení dodávatelia deklarujú obchodnej spoločnosti Stavoinvest -

SK, s.r.o. stavebné práce na rôznych stavebných akciách.Správca dane dal podľa odôvodnenia svojho rozhodnutia do pozornosti, že aktuálne obchodné
spoločnosti K-Energo, s.r.o., M-STAV SK, s.r.o. a ZA-Global, s.r.o. sú vymazané z Obchodného registra
príslušných okresných súdov s uvedením dôvodu výmazu ex offo výmaz. Od roku 2013 jediným

spoločníkom spoločnosti AXAL SK, s.r.o. je občan Maďarskej republiky, ktorý je zároveň od 16.06.2014
novým konateľom spoločnosti.
S každou z uvedených spoločností (AXAL SK, s.r.o., K-Energo, s.r.o., M-STAV SK, s.r.o. a ZA-
Global, s.r.o.) uzatvoril daňový subjekt tzv. Rámcovú zmluvu o dielo RZ - Január/2014. Všetky zmluvy
majú identické znenie a boli podpísané dňa 15.01.2014. Predmet týchto zmlúv je zadefinovaný

len veľmi všeobecne a zhodne vo všetkých rámcových zmluvách o dielo ako realizácia stavebno-
montážnych prác na stavbách realizovaných objednávateľom v rozsahu podľa požiadaviek a pokynov
objednávateľa. Všetky zmluvy majú identické znenie, pričom za stranu objednávateľa je uvedená
spoločnosť Stavoinvest SK - spol. s r.o., v zastúpení E., konateľom spoločnosti a za zhotoviteľa nie
je v identifikačných údajoch a ani na žiadnom inom mieste v texte v žiadnej z týchto zmlúv uvedené
meno zodpovednej osoby vystupujúcej za zhotoviteľa resp. štatutárny orgán právnickej osoby, ktorá

zmluvu uzatvárala. Na poslednej strane vo všetkých týchto zmluvách je za stranu zhotoviteľa uvedený
nečitateľný podpis a pečiatka uvedenej spoločnosti. Pokiaľ ide o rámcovú zmluvu uzatvorenú medzi
daňovým subjektom a spoločnosťou K-Energo, s.r.o. zo dňa 15.01.2014 - Rámcová zmluva o dielo
RZ - Január/2014, na základe tejto zmluvy spoločnosť K-Energo, s.r.o. vystavila pre daňový subjekt
odberateľské faktúry, predmetom ktorých sú rôzne stavebné a výkopové práce a daňový subjekt si

tieto faktúry zaúčtoval do nákladov pre daňové účely na daňovom nákladovom účte - ostatné služby za
rok 2014 v sume 217.428,46 Eur a následne z nich uplatnil odpočítanie dane v sume 43.485,69 Eur.
Správca dane identifikoval tieto faktúry konkrétne na strane 6 odôvodnenia svojho rozhodnutia. Správca
dane v tejto časti zároveň poukázal na skutočnosti vyplývajúce pokiaľ ide o osobu konateľa spoločnosti
K-Energo, s.r.o. z Obchodného registra vrátane informácie o výmaze tejto spoločnosti ex offo dňom

05.12.2017. Odo dňa 10.09.2013 je jediným spoločníkom spoločnosti AXAL SK, s.r.o. občan Maďarskej
republiky O. J. Q., ktorý je zároveň dňom 16.06.2014 novým konateľom spoločnosti AXAL SK, s.r.o.
Pokiaľ ide o Rámcovú zmluvu o dielo RZ - Január/2014, uzatvorenú dňa 15.01.2014 medzi zhotoviteľom
AXAL SK, s.r.o. a daňovým subjektom, na základe tejto zmluvy AXAL SK, s.r.o. vystavil pre spoločnosť
Stavoinvest - SK, s.r.o. odberateľské faktúry, ktorých predmetom fakturácie sú rôzne stavebné práce,

pričom daňový subjekt si tieto faktúry zaúčtoval do nákladov pre daňové účely na nákladovom účte
ostatné služby za rok 2014 spolu v sume 295.916,55 Eur a následne z týchto faktúr bolo uplatnené
odpočítanie dane v sume 48.844,47 Eur. Konkrétne správca dane tieto faktúry identifikoval na strane 7
a 8 odôvodnenia svojho rozhodnutia.
Pokiaľ ide o rámcovú zmluvu o dielo RZ - Január/2014 uzatvorenú dňa 15.01.2014 medzi daňovým

subjektom ako objednávateľom a zhotoviteľom M-STAV SK, s.r.o. na základe tejto zmluvy vystavila
spoločnosť M-STAV SK, s.r.o. pre daňový subjekt odberateľské faktúry, ktorých predmetom sú rôzne
stavebné práce na rôznych objektoch, pričom daňový subjekt si tieto faktúry zaúčtoval do nákladov
pre daňové účely na nákladovom účte - ostatné služby za rok 2014 v sume 641.942,- Eur a následne
z týchto faktúr uplatnil odpočítanie dane v sume 128.388,40 Eur. Konkrétne sa jedná o faktúry, ktoré

sú identifikované na strane 8 a 9 odôvodnenia rozhodnutia správcu dane. V tejto časti poukázal
správca dane na skutočnosti vyplývajúce z obchodného registra, podľa ktorých jediným spoločníkom od
14.04.2012 do 12.02.2015 a konateľom od 04.04.2012 do 04.02.2015 v spoločnosti M-STAV SK, s.r.o.
bol pán S. E., ktorý dňa 13.02.2015 previedol obchodný podiel v spoločnosti M-STAV SK, s.r.o. na pána
W. T., ktorý sa stal jediným spoločníkom spoločnosti a zároveň od 04.02.2015 bol jej jediným konateľom

a spoločnosť M-STAV SK, s.r.o. bola následne 06.06.2017 vymazaná ex offo z Obchodného registra po
jej zrušení bez likvidácie.
Pokiaľ ide o Rámcovú zmluvu o dielo RZ - Január/2014 uzatvorenú dňa 15.01.2014 medzi daňovým
subjektom ako objednávateľom a subjektom zhotoviteľa ZA-Global, s.r.o. na základe tejto zmluvy
spoločnosť ZA-Global, s.r.o. vystavila pre daňový subjekt odberateľskú faktúru, ktorej predmetom

fakturácie sú stavebné a výkopové práce za december 2014 na stavbe D1 - Jánovce - Jablonov.
Daňový subjekt si túto faktúru zaúčtoval do nákladov pre daňové účely na nákladovom účte - Ostatné
služby v sume 19.980,- Eur a následne si z tejto faktúry uplatnil odpočítanie dane v sume 3.996,- Eur,
konkrétne ide o faktúru č. 2014120001 s dátumom dodania 29.12.2014 v celkovej sume 23.976,- Eur,
pri základe dane 19.980,- Eur a DPH 3.996,- Eur. Vo vzťahu k tejto časti správca dane poukázal na

skutočnosť vyplývajúcu z Obchodného registra, podľa ktorej konateľkou spoločnosti ZA-Global, s.r.o.
bola od 24.05.2013 do 20.04.2017 O.. W. T., ktorá bola od 24.05.2013 do 20.04.2017 aj jediným
spoločníkom tejto spoločnosti, pričom táto spoločnosť bola dňa 21.04.2017 vymazaná z Obchodného
registra ex offo po jej zrušení bez likvidácie.Správca dane využil dôkazné prostriedky získané zo spisového materiálu iných daňových subjektov,
pričom podľa § 19 ods. 7 daňového poriadku spísal o uvedenej skutočnosti úradný záznam, ktorý sa
vyhotovuje v situáciách, keď príslušný orgán vykonáva určité úkony alebo získava informácie vzťahujúce

sa na danú vec bez účasti daňového subjektu. Týmto úkonom správcu dane bol odkaz na spisový
materiál daňového subjektu týkajúci sa vykonanej daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby
za zdaňovacie obdobie 2014 a následného vyrubovacia konania, v ktorom na základe vykonaného
dokazovania bolo vydané rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane.
Nakoľko vo všetkých štyroch dodávateľských spoločnostiach došlo ku viacerým zmenám dôležitých

právnychskutočnostíeštevroku2014resp.2015(napríkladprevodobchodnéhopodielunamaďarských
štátnych občanov, zmena sídla niektorých spoločností, zmena konateľa spoločnosti alebo výmaz ex
offo), správca dane sa v záujme objektívneho zistenia všetkých skutočností potrebných pre správne
určenie dane rozhodol vykonať vypočutie svedkov - konateľov uvedených spoločností, ktorí boli
konateľmi v čase, kedy došlo k podpisu predmetných „Rámcových zmlúv“ a v období, kedy mali byť
vykonané fakturované stavebné práce a zároveň vystavované faktúry pre spoločnosť Stavoinvest - SK,

s.r.o. Na základe výpovede bývalého konateľa spoločnosti K-Energo, s.r.o. pána E. I., správca dane
skonštatoval, že bolo preukázané, že tzv. Rámcovú zmluvu o dielo RZ - Január/2014 zo dňa 15.01.2014
medzi subjektom K-Energo, s.r.o. a žalobcom nepodpísal za stranu zhotoviteľa ako vtedajší konateľ
subjektu K-Energo, s.r.o., na základe čoho správca dane skonštatoval, že sa jedná o neplatný právny
úkon.

Z výpovede bývalého konateľa subjektov K-Energo, s.r.o. a AXAL SK, s.r.o. pána S. P. podľa záverov
správcu dane vyplýva skutočnosť, že daňový subjekt nepreukázal, že naozaj došlo k uskutočneniu
stavebných prác, tak ako je uvedené na faktúrach od spoločnosti K-Energo, s.r.o. a od spoločnosti AXAL
SK, s.r.o.
Prostredníctvom dožiadania u Daňového úradu Bratislava správca dane zistil, že daňový subjekt AXAL

SK, s.r.o. sa na adrese sídla spoločnosti podľa výpisu z Obchodného registra nenachádza. Daňovému
subjektu AXAL SK, s.r.o. bolo zaslané aj predvolanie za účelom vydania účtovných dokladov za
zdaňovacie obdobie 2014, ale daňový subjekt sa nedostavil a ani neospravedlnil. Správca dane uzavrel,
že sa jedná o nekontaktný daňový subjekt.
Na základe výpovede svedka p. S., pri preverovaní obchodných transakcií deklarovaných na

dodávateľských faktúrach dodávateľa M-STAV SK, s.r.o. správca dane zistil skutočnosti, na základe
ktorých skonštatoval, že daňový subjekt nepreukázal, že naozaj došlo ku uskutočneniu stavebných prác,
tak ako je uvedené na faktúrach od spoločnosti M-STAV SK, s.r.o. vystavených pre žalobcu.
Správca dane vykonal opakovane úkony smerujúce k zabezpečeniu prítomnosti svedkyne O.. W. T.,
ktorá bola konateľkou spoločnosti ZA-Global, s.r.o. v čase od 24.05.2013 do 20.04.2017, avšak jej

účasť sa zabezpečiť nepodarilo, v nadväznosti na čo správca dane skonštatoval, že daňový subjekt
nepreukázal, že naozaj došlo k uskutočneniu stavebných prác tak, ako je uvedené na faktúre č.
DF2014/283 zo dňa 29.12.2014, táto faktúra nie je podložená žiadnym súpisom vykonaných prác
spotrebovaného materiálu, preberacím resp. odovzdávacím protokolom alebo stavebným denníkom.
Na základe predložených dokladov, výpovedí zúčastnených svedkov, neúplnej a nedostatočne vedenej,

resp. vôbec nevedenej evidencie a dokumentácie správca dane vyvodil záver, že stavebné práce tak,
ako boli uvedené na predmetných faktúrach nemohli byť v skutočnosti vykonané spoločnosťami, ktoré
na vykonanie takýchto prác nemali adekvátne materiálno-technické zabezpečenie, žiadne stavebné
mechanizmy, personálne obsadenie, vyhovujúcu odbornú kvalifikáciu, príslušnú dokumentáciu a žiadne
iné potrebné predpoklady. Správca dane skonštatoval, že výdavky, ktoré si spoločnosť Stavoinvest - SK,

s.r.o. zaúčtovala do nákladov pre daňové účely v roku 2014 a ktoré boli účtované v texte uvedenými
faktúrami od spoločnosti AXAL SK, s.r.o., K-Energo, s.r.o., M-STAV SK, s.r.o. a ZA-Global, s.r.o.
nepovažuje za výdavky, ktoré by slúžili spoločnosti na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov.
Správca dane vo vyrubovacom konaní predvolal ďalších svedkov, zaslal výzvu na predloženie ďalších
dokladov a písomností, ktoré by mohli preukázať skutočnosti potrebné pre správne určenie dane.

Daňový subjekt predložil správcovi dane iba stavebný denník stavby „Rozšírenie vodovodu v obci
Kotrčiná Lúčka“ a uviedol, že nedisponuje ďalšími stavebnými denníkmi z toho dôvodu, že stavebný
denník vyhotovuje spoločnosť len v prípade, keď je hlavným dodávateľom investora stavby. Nakoľko
daňový subjekt nebol hlavným investorom dodávateľa stavby, tak stavebnými denníkmi nedisponuje a
nedisponujeanisúpismivykonanýchprác.Vtejtočastisprávcadanesodkazomnaúpravupodľazákona

č. 50/1976 Zb. poukázal na inštitút stavebného denníka. Skonštatoval, že daňový subjekt neviedol a
správcovi dane nepredložil stavebné denníky stavieb
- D1 Jánovce - Jablonov,
- Penzión Country Club Belá,- Pohostinstvo Amfiteáter Krasňany,
- D1 Hubová - Ivachnová,
- Oprava verejného vodovodu Ul. Podhájska, Martin,

- Tlmače - rekonštrukcia vodovodu,
- Stavba Kysucké Nové Mesto,
- Stavba Vrútky rekonštrukcia NNS - Mexiko.
Na týchto stavbách sa mali subdodávateľsky podieľať spoločnosti AXAL SK, s.r.o., K-Energo, s.r.o.,
ZA-Global, s.r.o. a M-STAV SK, s.r.o. Daňový subjekt nepredložil ani stavebné denníky ani súpisy

vykonaných prác a sám do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 19.03.2018 priznal, že minimálne
u faktúr tak, ako sú identifikované na strane 21 odôvodnenia správcu dane nedisponuje ani len súpismi
vykonanýchprác.TedaprácevykonalidveneznámespoločnostizBratislavy,neexistujúžiadnestavebné
denníky ani súpisy vykonaných prác.
Správca dane počas výkonu daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie
roku 2014 vypočul viacerých svedkov, a to jednu fyzickú osobu avšak vo väčšine prípadov išlo o

konateľov obchodných spoločností, ktoré mali uzatvorené zmluvy zo spoločnosťou Stavoinvest - SK,
s.r.o. na rôzne stavebné práce na stavbách (objektoch), na ktorých sa mali podieľať aj spoločnosti M-
STAV SK, s.r.o., K-Energo, s.r.o., AXAL SK, s.r.o. a ZA-Global, s.r.o. Správca dane uviedol, že svedecké
výpovede vykonal za tým účelom, aby poukázal na výpovede pôvodne vypočutých svedkov pána E.,
pána S. a pána S. E., ktorí na mnohé otázky správcu dane odpovedali len „neviem, nepamätám si,

nespomínam si“, odpovedali len veľmi všeobecne a neurčito, nevedeli sa konkrétne vyjadriť k žiadnej
práci na stavebných akciách. Naproti tomu konatelia spoločnosti AMJ-TECH, s.r.o., GFCH spol. s
r.o., HYDROEKOL Dolný Kubín, spol. s r.o., SPORT SERVICE, s.r.o., ale aj fyzická osoba T. Z. so
správcom dane spolupracovali a vedeli do detailov popísať, čo na ktorej zákazke vykonávali, vedeli
určiť aj mená osôb aj ďalších subdodávateľov, ktorí na stavbách pracovali, boli nápomocní správcovi

dane vo veciach predloženia akejkoľvek stavebnej dokumentácie. Následne rozhodnutie správcu dane
sumarizuje zistené skutočnosti z výpovede konateľa AMJ-TECH, s.r.o. pána E. D., bývalého konateľa
spoločnosti HYDROEKOL Dolný Kubín, spol. s r.o. O.. E. F., konateľa SPORT SERVICE, s.r.o. O.. E. P.,
konateľa GFCH, spol. s r.o. pána M. B., pána D. - spoločníka COUNTRY SALOON BELÁ, s.r.o., svedka
T. Z., P. A., IČO: 31073883.

Správca dane uvádza v odôvodnení svojho rozhodnutia závery k stavebným denníkom, v rámci ktorých
vychádzal zo zistenia, že svedkovia S. E. a S. P. vo svojich výpovediach tvrdili, že stavebné denníky
stavieb viedol pán Q. alebo niekto od pána Q. - konateľa žalobcu. Svedok E. D. za AMJ-TECH, s.r.o.
uviedol, že stavebný denník viedol pán M. (COUNTRY SALOON BELÁ, s.r.o.), ako hlavný stavbyvedúci.
Svedok O.. E. F. za HYDROEKOL Dolný Kubín, spol. s r.o. uviedol, že stavebný denník viedol D. M..

Svedok D. M. naopak poprel, že by viedol stavebné denníky aj keď bol stavbyvedúci resp. stavebný
dozor na niektorých stavbách. Svedok E. P. za SPORT SERVICE, s.r.o. vypovedal, že pri stavbách
pre daňový subjekt stavbyvedúcim bol pán T. a pokyny k realizácii zadával pán E., stavebný denník
viedli a odovzdávali ho žalobcovi. Svedok M. B. za GFCH, spol. s r.o. uviedol, že funkciu stavebného
dozoru vykonával H. B., ktorý viedol aj stavebný denník. Nakoniec daňový subjekt tvrdí, že stavebný

denník viedol len v tom prípade, keď bol hlavným dodávateľom investora danej stavby a okrem denníka
stavby „Rozšírenie vodovodu v obci Kotrčiná Lúčka“ žiaden iný denník nepredložil, teda neviedol. Zo
zápisov predloženého stavebného denníka je zrejmé, že túto stavbu vykonával pán T. Z. a spoločnosť
žalobcu, o spoločnosti M-STAV SK, s.r.o. v denníku nie je žiadna zmienka. Pokiaľ ide o účasť AXAL
SK, s.r.o., K-Energo, s.r.o., ZA-Global, s.r.o. a M-STAV SK, s.r.o. na jednotlivých stavbách, nikto zo

svedkov túto nepotvrdil. Nikto z vypočutých svedkov, ktorí na stavbách pracovali nepoznal S. E. ani S.
P.. Pán T. Z. vykonával práce so svojimi zamestnancami resp. živnostníkmi, spoločnosti AMJ-TECH,
s.r.o. a SPORT SERVICE, s.r.o., vykonávali práce samostatne. D. M. ako stavbyvedúci resp. stavebný
dozor na niektorých stavbách, taktiež nepozná uvedené spoločnosti ani ich konateľov. M. B. týchto
konateľov ani uvedené spoločnosti nepozná. Daňový subjekt nepredložil správcovi dane ani jediný

relevantný písomný doklad, z ktorého by bolo možné aspoň pripustiť, že sa uvedené spoločnosti na
fakturovaných prácach mohli reálne podieľať. Pokiaľ ide o vedenie stavieb, svedkovia S. E. a S. P. vo
svojich výpovediach uviedli, že pokyny na to, kto má aké práce vykonať zadávali oni osobne. Pritom
na rozdiel od ostatných vypočúvaných svedkov, ktorí aj po troch rokoch vedeli podrobne rozprávať o
vykonaných a fakturovaných prácach, S. E. ani S. P. nevedeli uviesť, aké práce vykonávali, nevedeli

uviesť žiadne bližšie podrobnosti o stavebných prácach, ktoré mali viesť a organizovať, resp. na
ktorých sa mali zúčastniť. Neuviedli žiadne okolnosti, ktorými by mohli potvrdiť svoju skutočnú činnosť
na týchto stavbách, napriek tomu podľa ich výpovedí zadávali príkazy na vykonávanie konkrétnych
prác spoločnostiam, na ktorých názvy si nevedeli spomenúť resp. dvom neznámym spoločnostiam zBratislavy. Pokiaľ ide o odovzdávanie stavieb, svedkovia S. E. a S. P. vo svojich výpovediach uviedli,
že sa zúčastňovali protokolárneho odovzdania uskutočnených stavieb, pritom z jediného predloženého
stavebného denníka týkajúceho sa rozšírenia vodovodu v obci Kotrčiná Lúčka je zrejmé, že spoločnosť

M-STAV SK, s.r.o. nefiguruje v žiadnom zápise v denníku a už vôbec nie pri odovzdaní stavby. Ani
stavebný dozor pán D. M. zo spoločnosti COUNTRY SALOON BELÁ, s.r.o., ktorý kontroloval súpis,
množstvo a kvalitu vykonaných prác na stavbe Penzión Country Club a ktorý preberal vykonané práce,
S. E. ani S. P. nepozná. Spoločnostiam AXAL SK, s.r.o., K-Energo, s.r.o., ZA-Global, s.r.o. a M-STAV
SK, s.r.o. za fakturované práce daňový subjekt nezaplatil, pričom sa jednalo o čiastky v státisícoch eur

a aj napriek takto vysokým pohľadávkam konatelia S. E. a S. P. svoje obchodné podiely previedli na
maďarských občanov a následne v roku 2017 boli spoločnosti vymazané z Obchodného registra. Z
Obchodného registra bola vymazaná i spoločnosť ZA-Global, s.r.o.
Správca dane pri bližšom skúmaní niektorých faktúr zistil, že viaceré položky, ktoré sú uvedené v prílohe
vystavenej faktúry 10140011 od dodávateľa T. Z. sa nachádzajú aj v prílohe faktúry č. 2811201402 od
dodávateľa M-STAV SK, s.r.o., pričom v tejto časti poukázal na prílohy faktúry č. 10140011 a prílohy

faktúry č. 2811201402. Vo vzťahu ku faktúre od dodávateľa M-STAV SK, s.r.o. správca dane uviedol, že
nie je vyhotovená podľa skutočne vykonaných prác, je viditeľné, že sa jedná len o prevzaté resp. len
opísané položky z prílohy faktúry od pána T. Z.. Položky označené sivou farbou v prílohe faktúry od T.
Z. sa úplne zhodujú s položkami označenými sivou farbou v prílohe faktúry od M-STAV SK, s.r.o., čo
sa týka počtu kusov, montážnych prác a dokonca aj dĺžky potrubia, resp. ochrannej fólie, a to dokonca

na desatinné miesta. Spoločnosť M-STAV SK, s.r.o. fakturuje daňovému subjektu tie isté položky, ktoré
už vyfakturoval a dodal pán T.. Aj z tohto dôkazu správca dane vyvodzuje, že spoločnosť M-STAV SK,
s.r.o. žiadne práce na predmetnej stavbe nevykonala.
Následne správca dane poukazuje na skutočnosti vyplývajúce z výpovede svedkyne O.. W. T., bývalej
konateľky subjektu ZA-Global, s.r.o. zo dňa 26.07.2019, na základe ktorej skonštatoval, že nebolo

žiadnym spôsobom preukázané, že by stavebné práce deklarované od spoločnosti ZA-Global, s.r.o.,
z ktorej si platiteľ Stavoinvest - SK, s.r.o. uplatnil odpočet DPH v zdaňovacom období december 2014
vykonala práve spoločnosť uvedená na faktúre ako dodávateľ. Spoločnosť ZA-Global, s.r.o. nemala
žiadnych zamestnancov, nevlastnila žiadne stavebné stroje ani mechanizmy. Svedkyňa do zápisnice
o ústnom pojednávaní uviedla, že v súvislosti s výkonom stavebných prác pre spoločnosť Stavoinvest

- SK, s.r.o. jej nevznikli žiadne náklady, pretože všetko mala údajne platiť spoločnosť RM Trade SK,
s.r.o. K tejto spoločnosti správca dane uviedol, že nikdy nemala žiadnych zamestnancov a zo svojej
činnosti má správca dane informáciu, podľa ktorej táto spoločnosť v predmetnom období mala len
jediného spoločníka a zároveň konateľa - občana Českej republiky I. S., ktorý je nekontaktný a v Českej
republike bolo na neho vyhlásené celoštátne pátranie. Správca dane v nadväznosti na to skonštatoval,

že je úplne absurdné už len uvažovanie nad tým, že by nekontaktná spoločnosť RM Trade SK, s.r.o.
zabezpečila pracovníkov pre spoločnosť ZA-Global, s.r.o. (ktorých nikdy nemala), vyplatila im mzdy,
odvody do poisťovní, zaobstarala ubytovanie, cestovné náklady, prepravu na pracovisko, a to všetko na
vlastné náklady, pričom spoločnosť ZA-Global, s.r.o. by vykonala len samotnú fakturáciu pre žalobcu.
Keďže konateľka ZA-Global, s.r.o. nekontrolovala vykonanú prácu, počet pracovníkov na stavbe, ani

odpracované hodiny pre žalobcu nemohla mať ani k dispozícii žiadne relevantné údaje, na základe
ktorých by mohla vedieť akú sumu má vôbec žalobcovi vyfakturovať. Svedkyňa tiež nevedela uviesť
kto viedol stavebný denník a kto vykonával funkciu stavebného dozoru a taktiež neboli vyhotovené
odovzdávacie ani preberacie protokoly, pretože podľa vyjadrenia svedkyne k žiadnemu odovzdaniu
vykonaných prác oficiálne nedošlo. Správca dane vyjadrenia uvedenej svedkyne označil za nezmyselné

a len ho ubezpečujúce v tom, že ZA-Global, s.r.o. nevykonávala žiadne stavebné práce pre žalobcu
v roku 2014. Správca dane vykonal i úkony za účelom vypočutia osoby O. J., na ktorého pán S. P.
previedol obchodný podiel v spoločnosti AXAL SK, s.r.o., avšak predvolanie menovanému adresované
sa vrátilo s poznámkou „adresát je neznámy“.
Následne správca dane sumarizuje svoje zistenia z dostupných údajov Finančnej správy SR vo vzťahu k

spoločnosti ZA-Global, s.r.o., AXAL SK, s.r.o., M-STAV SK, s.r.o. a K-Energo, s.r.o. Z údajov dostupných
z informačného systému finančnej správy o uvedených dodávateľských spoločnostiach vyplýva, že si
neplnili svoje daňové povinnosti.
Správcovi dane neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali a potvrdzovali, že spoločnosti
ZA-Global, s.r.o., K-Energo, s.r.o., M-STAV SK, s.r.o. a AXAL SK, s.r.o., ktoré fakturovali stavebné práce

odberateľskými faktúrami, na základe ktorých si platiteľ - daňový subjekt uplatnil odpočet dane tieto
práce aj reálne vykonali, z toho dôvodu nemohlo u týchto dodávateľov dôjsť ku vzniku daňovej povinnosti
v nadväznosti práve na úpravu § 19 ods. 2 zákona o DPH. Správca dane zároveň poukázal na úpravu
podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH a skonštatoval, že dospel k záveru, podľa ktorého kontrolovaný platiteľnesplnil podmienky pre odpočítanie dane. Správca dane nerozporuje existenciu samotného plnenia, ale
poukazuje na skutočnosť, že pri deklarovanom zdaniteľnom obchode nebolo preukázané, že vznikla
daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH osobám uvedeným na faktúre, a preto príjemcom

plnenia nevznikol nárok na odpočet dane podľa § 49 ods. 1, 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 zákona o
DPH. Celkom neoprávnené odpočítanie dane za december 2014 predstavuje sumu 31 995,94 Eur.

2. Na základe včas podaného odvolania žalobcu Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej
ako odvolací správny orgán alebo žalovaný) rozhodnutím Číslo: 100389487/2021 zo dňa 08.03.2021

potvrdilo rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Žalovaný po skonštatovaní podstatného obsahu
podaného odvolania zreprodukoval zistenia a z nich vyvodené závery správcu dane tak, ako vyplývajú
z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane. Skonštatoval, že z nich vyplýva, že správca dane preveroval
reálnosť obchodov deklarovaných na faktúrach, ktoré boli vystavené dodávateľmi ZA-Global, s.r.o., K-
Energo, s.r.o., M-STAV SK, s.r.o., AXAL SK, s.r.o. V predložených dokladoch nebol zistený žiadny dôkaz,
ktorý by vyvrátil pochybnosti správcu dane o realizácii predmetných stavebných prác práve označenými

dodávateľmi. Podľa žalovaného správcom dane bolo preukázané, že tieto spoločnosti predmetné práce
nemohli vykonať vlastnými zamestnancami, nakoľko žiadnych nezamestnávali. Práce mali byť údajne
vykonané formou subdodávky inými spoločnosťami, ktorých názvy ani identifikačné údaje nevedeli
uviesť resp. „si nevedeli spomenúť“. Taktiež nemali žiadne potrebné stavebné kapacity - mechanizmy,
stavebnú techniku, čo vyplýva i zo svedeckých výpovedí vypočutých svedkov. Títo nevedeli uviesť

kto stavbu viedol, kto vykonával funkciu stavebného dozoru, kto viedol stavebný denník resp. kde sa
stavebné denníky nachádzajú. Stavebné denníky ani súpisy vykonaných prác nepredložil ani daňový
subjekt, dokonca sám priznal, že pri faktúrach tak, ako sú identifikované v rozhodnutí správcu dane
nedisponuje ani len súpismi vykonaných prác. Žiadny z konateľov iných spoločností, ktorí na týchto
stavbách tiež pracovali nepoznal spoločnosti ZA-Global, s.r.o., K-Energo, s.r.o., M-STAV SK, s.r.o. a

AXAL SK, s.r.o. ani ich konateľov.
Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, podľa ktorej v jednom konaní je možné vykonávať daňovú kontrolu len
za jedno zdaňovacie obdobie aj keď ustanovenie § 46 ods. 1 daňového poriadku uvádza, že oznámenie
o daňovej kontrole musí okrem iných povinných náležitosti obsahovať kontrolované zdaňovacie obdobie
žalovaný uviedol, že správca dane nekoná v rozpore s uvedeným ustanovením daňového poriadku

ak vykoná daňovú kontrolu začatú jedným oznámením o daňovej kontrole, v ktorom je uvedených
viac kontrolovaných zdaňovacích období. Nakoľko vykonanou daňovou kontrolou bol zistený rozdiel
dane pri všetkých kontrolovaných zdaňovacích obdobiach a daňová kontrola bola vykonaná na základe
jedného oznámenia o daňovej kontrole, bol vyhotovený z daňovej kontroly jeden protokol, ktorý bol s
výzvou na vyjadrenie sa zaslaný daňovému subjektu. Doručením tejto písomnosti začalo vyrubovacie

konanie, ktoré pravidelne nastupuje v prípade, ak sa daňovou kontrolou zistí rozdiel dane, ktorú mal
kontrolovaný subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať, alebo na ktorú si uplatnil nárok
podľa osobitných predpisov. V nadväznosti na to bolo vo vyrubovacom konaní vydaných 12 rozhodnutí,
ktorýmibolvyrubenýrozdieldane,nakoľkosadaňzistenásprávcomdanepodaňovejkontroleodlišovala
od dane vyrubenej podaním riadneho resp. dodatočného daňového priznania. Týmto postupom správcu

dane nedošlo ku porušeniu práv daňového subjektu.
Správca dane sa vysporiadal s námietkami a pripomienkami, ktoré daňový subjekt uviedol na
ústnom pojednávaní dňa 26.10.2020, ako o tom svedčí zápisnica z tohto ústneho pojednávania č.
101626204/2020. Daňový subjekt predložil jediný písomný dôkaz, ktorým bol stavebný denník stavby
„Rozšírenie vodovodu v obci Kotrčiná Lúčka“, a teda podľa záverov žalovaného nie je opodstatnené

tvrdenie daňového subjektu, že by tým boli predložené všetky listinné dôkazy a daňový subjekt
tým vyčerpal svoje dôkazné bremeno, ktorým by vyvrátil pochybnosť správcu dane, že deklarované
zdaniteľné plnenia, na základe faktúr z ktorých bol uplatnený odpočet dane boli dodané platiteľmi
uvedenými na faktúrach.
Taktiež počas výpovedí bývalých konateľov spoločnosti AXAL SK, s.r.o., K-Energo, s.r.o., M-STAV SK,

s.r.o., ktorí tvrdili, že všetky stavebné práce boli vykonané inými spoločnosťami v subdodávke, správca
dane požadoval informáciu o tom, ktorá ďalšia spoločnosť resp. živnostníci v skutočnosti deklarované
práce vykonali. Ani v jednom prípade nevedeli svedkovia uviesť, kto skutočne predmetné práce vykonal,
vedeli iba, že uvedené práce nevykonali ich spoločnosti, ale „nejaké firmy z Bratislavy“. Toto tvrdenie
však podľa záverov žalovaného nepreukazuje, že práce boli skutočne vykonané dodávateľmi uvedenými

na sporných faktúrach. Konateľka subjektu ZA-Global, s.r.o. uviedla, že práce vykonala spoločnosť RM
Trade SK, s.r.o., avšak táto bola nekontaktná. Správca dane pochybnosti o dodávateľoch neprenášal
na daňový subjekt. Žalovaný zdôraznil, že platiteľ, ktorý si uplatní odpočítanie dane na základe faktúr
musí byť schopný údaje uvedené na faktúrach aj riadne preukázať. Správca dane žiadal len predloženiedokladov, ktoré sú úplne bežné v stavebnej praxi, ako sú stavebné denníky, súpisy vykonaných prác,
preberacie protokoly, identifikácie spoločností, ktoré sa podieľali na stavbe a nepožadoval preukázanie
tých skutočností, na ktorých by sa daňový subjekt nepodieľal.

K námietke ohľadne vedenia stavebných denníkov žalovaný uviedol, že v prípade stavebných denníkov
nie je podstatné, či „stavebné denníky stavieb viedol pán Q. alebo niekto od pána Q....“, ale je podstatné
že tieto neboli predložené daňovým subjektom a ani jeden z bývalých konateľov dodávateľských
spoločností, ktoré mali stavebné práce dať vykonať iným „neznámym spoločnostiam“, stavebné denníky
neviedli, nečítali a ani nerobili nijaké zápisy do stavebného denníka. Zároveň vo svojich výpovediach

zhodne uvádzajú, že stavebné práce viedli práve oni osobne a tiež oni osobne aj dávali pokyny, aké
práce sa majú vykonať. Správca dane teda netvrdí, že stavebné denníky vôbec neexistujú, ale že ich
nemá k dispozícií odvolávajúci sa a že ich nepredložil správcovi dane. Sám odvolávajúci tiež potvrdil,
že nedisponuje ani súpismi vykonaných prác pri uvedených faktúrach a ani stavebnými denníkmi okrem
jedného. V prípade „neexistujúcich“ súpisov vykonaných prác ak je v texte faktúry spomenutý len časový
údaj alebo počet metrov, kusov, resp. všeobecný text „fakturujeme vám za vykonané práce“, takúto

faktúru nemožno považovať za preukázateľnú, práve pri stavebných faktúrach, musí byť podkladom
súpis vykonaných prác.
V súvislosti s predmetnými dodávateľmi nebola uvedená žiadna zodpovedá osoba za vykonané
stavebné práce ani žiadna zodpovedná osoba pri odovzdávaní týchto prác, neexistujú žiadne záznamy,
v ktorých by boli uvedené mená zodpovedných osôb a názvy spoločností, ktoré stavbu uskutočnili.

Pokiaľ ide o osobu pána T. Z. správca dane nevychádzal len z jeho vyjadrenia a netvrdil, že len
skutočnosť, že tento nepozná spoločnosť M-STAV SK, s.r.o. by znamenala a preukazovala, že subjekt
M-STAV SK, s.r.o. na stavbe „Rozšírenie vodovodu v obci Kotrčiná Lúčka“ činnosť nevykonávala. Práve
naopak správca dane aj v protokole aj v rozhodnutí uvádza, že vychádzal zo všetkých relevantných
dôkazov, a teda aj zo svedeckej výpovede pána T. Z., ktorú porovnal so svedeckou výpoveďou S. E.,

ďalej zo záznamov z predloženého stavebného denníka stavby „Rozšírenie vodovodu v obci Kotrčiná
Lúčka“, ako aj z účtovných dokladov daňového subjektu a dospel k záveru, podľa ktorého je nesporné,
že práce na rozšírení vodovodu v Kotrčinej Lúčke vykonávala spoločnosť Stavoinvest - SK, s.r.o. so
svojimi zamestnancami a pán T. Z. s niekoľkými ďalšími živnostníkmi a svojimi zamestnancami pomocou
vlastných alebo prenajatých technológií. Možno súhlasiť s názorom, že v prípade jednej stavby je

nutné použiť rovnaký materiál podľa jednej projektovej dokumentácie, ale nie je prakticky možné aby
obidva subjekty, ak by aj pracovali nezávisle od seba na tej istej stavbe použili na centimeter rovnaké
množstvo výstražného pásu alebo vyhľadávacieho vodiča alebo presne 2096,7 m rúrového vedenia u
obdivoch zhotoviteľov. K takejto náhode jednoducho podľa záverov žalovaného nemôže prísť, ak by sa
práce naozaj vykonávali súčasne. Osobitne pokiaľ ide o návrh na vyžiadanie projektovej dokumentácie

od obce Kotrčiná Lúčka ako navrhol daňový subjekt, žalovaný uviedol, že vyžiadanie tohto dôkazu v
prejednávanej veci považuje za bezpredmetné, nakoľko nikde v protokole a ani vo vydanom rozhodnutí
správca dane nespochybnil, že práce na objekte „Rozšírenie vodovodu v obci Kotrčiná Lúčka“ neboli
vykonané. Dokazovaním však bolo zistené, že uvedené stavebné práce nevykonala spoločnosť M-STAV
SK, s.r.o. uvedená na faktúre ako dodávateľ deklarovaných stavebných prác, ale tieto práce vykonal

podnikateľ fyzická osoba pán T., čo potvrdil aj sám vo svojej svedeckej výpovedi zo dňa 10.12.2018, keď
uviedol, že predmetné dielo pre daňový subjekt vykonal podľa vyhotovenej projektovej dokumentácie.
Pokiaľ ide o námietku uvedenú v odvolaní, podľa ktorej konateľka spoločnosti ZA-Global, s.r.o. rámcovú
zmluvu s pánom Q. uzatvorila, taktiež faktúru pre odberateľa vystavila a podpísala, žalovaný uviedol,
že túto skutočnosť sama konateľka síce uviedla vo svojej svedeckej výpovedi, avšak ďalšie otázky v

súvislosti s tým zodpovedať nevedela, resp. sa vyjadrila, že sa už nepamätá. Zároveň v tejto súvislosti
správca dane zistil, že spoločnosť RM Trade SK, s.r.o., ktorú ako vykonávateľa plnenia označila, bola
nekontaktná a na jej jediného konateľa a súčasne jediného spoločníka bolo vyhlásené celoštátne
pátranie na území Českej republiky. V predchádzajúcom období konateľom tejto spoločnosti bol pán S.,
ktorý v roku 2011 previedol svoj obchodný podiel v spoločnosti na pána I. S..

Odvolávajúci sa podľa záverov žalovaného vytrhol z kontextu časť výpovede konateľa subjektu AMJ-
TECH, s.r.o. svedka pána D. M., ktorý dňa 21.06.2018 podľa zápisnice o ústnom pojednávaní pred
správcom dane uviedol, že jeho povinnosťou na stavbe „Penzión COUNTRY CLUB BELÁ“ bolo
odkontrolovať, či sa používajú materiály, ktoré sú uvedené v rozpočte alebo v projektovej dokumentácii.
Čo sa týka stavebných prác, tak všetko kontroloval pred zabudovaním, či je to urobené v súlade s

projektovou dokumentáciou. Kontrolnú činnosť vykonával práve na stavbe Penzión COUNTRY CLUB
BELÁ,kdevykonávalaprácespoločnosťAMJ-TECH,s.r.o.vsúvislostisdodávkoutechnológietepelných
čerpadiel. Podľa jeho svedeckej výpovede nevedel o žiadnych spoločnostiach okrem AMJ-TECH, s.r.o.,
ktoré by sa na uvedenej stavbe podieľali.Spoločnosti K-Energo, s.r.o., AXAL SK, s.r.o., M-STAV SK, s.r.o. a ZA-Global, s.r.o. vyfakturovali
daňovému subjektu v roku 2014 viac ako 1.100.000,- Eur. Na stavebné práce sa bežne poskytuje záruka
v dodaní aj 60 mesiacov a v rámcových zmluvách, ktoré mali tieto subjekty s daňovým subjektom

uzatvorené to bolo 36 mesiacov od odovzdania diela objednávateľovi. Na základe tejto skutočnosti mal
daňový subjekt eminentný záujem na tom, aby v prípade potreby reklamácie vykonaných prác sa mal
na koho obrátiť. Preto je nelogické podľa záverov žalovaného, že sa uspokojil s takým stavom, keď
konatelia označených spoločností K-Energo, s.r.o., AXAL SK, s.r.o. a M-STAV SK, s.r.o. vo svedeckých
výpovediach tvrdia, že práce pre daňový subjekt nevykonali ich spoločnosti, ale nejaké spoločnosti, na

názvy ktorých si nevedeli spomenúť. Na záver žalovaný zdôraznil, že konatelia všetkých dotknutých
spoločností sami vo svojich výpovediach priznali, že stavebné práce nevykonali ich spoločnosti, ale
ich dali vykonať „neznámym subdodávateľom“, na názvy ktorých si nevedeli spomenúť. Nebola preto
splnená ani podmienka pre odpočítanie dane vyplývajúca zo Smernice 2006/112/ES a ustálenej
judikatúry SD EÚ a tiež zo zákona o DPH, že tovary a služby, z ktorých sa odpočítanie dane uplatňuje
musia byť poskytnuté inou zdaniteľnou osobou. Správca dane v protokole z daňovej kontroly a ani v

napadnutom rozhodnutí neuvádza skutočnosti o podvodnom konaní. Výsledok daňovej kontroly a aj
odôvodnenie vydaného rozhodnutia sa opiera len o ustanovenia zákona o DPH a záver o porušení § 49
ods. 1 v nadväznosti na § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, keďže u dodávateľskej spoločnosti nebol
preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH.

3. Podaním zo dňa 20.05.2021 podal žalobca včas všeobecnú správnu žalobu. Navrhol preskúmať
zákonnosť rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ako aj postupy
predchádzajúce ich vydaniu a tieto rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. V
úvode predloženej správnej žaloby poukázal na úpravu podľa § 191 ods. 1 písm. c), e), f) a g) zákona č.
162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadok-ďalejlenSSP.Uviedol,žesprávnysúdpriprieskumezákonnosti

skúma aj procesné pochybenia administratívnych orgánov najmä z toho pohľadu, či trpia takou vadou
konania, ktorá mohla mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Tiež poukázal na úpravu
podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku a zdôraznil, že jednou zo zásad daňového konania je zásada
zákonnosti, v rámci ktorej pri správe daní postupuje správca dane v súlade so všeobecnými záväznými
právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a dbá o zachovanie práv a právom chránených záujmov

daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní (článok 59 ods. 2 Ústavy SR).
Následne v texte žaloby formuluje žalobca tieto žalobné body:
· 1. Správca dane nepriznal žalobcovi odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti M-STAV SK, s.r.o. č.
3012201402, 30122201401, a od spoločnosti K-Energo,
s. r. o. č. 1230122014, 1130122014 a ZA-Global, s. r. o. č. 2014120001 pri ustálení rozdielu dane v

sume 31 995,94 Eur. Rozhodnutie správcu dane a žalovaného je odôvodnené závermi, ktoré správne
orgány opreli prevažne o nedostatky v prostredí dodávateľa žalobcu, teda spoločnosti, ktorá nepatrí do
sféry vplyvu žalobcu a ani do jeho zodpovednosti. Žalovaný uvádza vo svojom rozhodnutí, že nebolo
preukázané, že zdaniteľné plnenie na základe dodávateľskej faktúry bolo uskutočnené práve týmto
platiteľom DPH, a preto správca dane opodstatnene nepriznal nárok na odpočítanie dane z dôvodu

porušenia § 49 ods. 1 a nadväzne § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, keďže u dodávateľskej spoločnosti
nebolpreukázanývznikdaňovejpovinnostipodľa§19ods.2zákonaoDPH.Tiežžalovanývodôvodnení
svojho rozhodnutia uvádza, že práve zo strany daňového subjektu neboli počas daňovej kontroly (okrem
vystavených faktúr) predložené žiadne dôkazy, ktoré by preukázali a potvrdili, že spoločnosti AXAL SK,
s.r.o., K-Energo, s.r.o., ZA-Global, s.r.o. a M-STAV SK, s.r.o., ktoré fakturovali stavebné práce faktúrami,

na základe ktorých si platiteľ Stavoinvest - SK, s.r.o. uplatnil odpočet dane, reálne aj vykonali.
· 2. Žalobca nepredložil len jeden stavebný denník, ale doklady uvedené v protokole z daňovej kontroly
zo dňa 28.09.2017, teda i daňové priznanie, účtovnú závierku, Hlavnú knihu analytickej evidencie,
Hlavnú knihu syntetickej evidencie, Pokladničné doklady - výdavkové a viaceré zmluvy - všetky listinné
dôkazy, ktoré mal k dispozícii, čím vyčerpal svoje dôkazné bremeno, a to i s prihliadnutím na skutočnosť,

že mu všetky účtovné doklady boli zaistené dňa 26.09.2018 KÚFS (Kriminálny úrad finančnej správy -
poznámka správneho súdu). Predložil len jeden stavebný denník, pretože stavebný denník mal len ak
bol hlavným dodávateľom investora.
· 3. Žalobca poukázal na odlišnosť záverov správcu dane a žalovaného ohľadom stavebných denníkov
a súpisov vykonaných prác: Žalovaný sa odvoláva na záver správcu dane, podľa ktorého správca dane

netvrdí, že stavebné denníky neexistujú, ale že ich nemá k dispozícii daňový subjekt, a že daňový
subjekt ich nepredložil správcovi dane, pričom žalobca tvrdí, že správca dane uviedol, že neexistenciou
stavebných denníkov a súpisov vykonaných prác stavieb, na ktorých sa mali zúčastňovať M-STAV
SK, s.r.o., AXAL SK, s.r.o., K-Energo, s.r.o., ZA-Global, s.r.o. ešte viac potvrdila nepreukázateľnosťzaúčtovaných daňových výdavkov. Závery žalovaného nie sú pravdivé a sú odlišné od záverov správcu
dane. Skutočnosť, že si vypočutí svedkovia nepamätali, kto viedol stavebný denník (napríklad konateľka
subjektuZA-Global,s.r.o.uviedla,žestavebnéprácevykonávalasubdodávateľskáspoločnosťRMTrade

SK, s.r.o.), ešte nepreukazuje, že plnenia neboli uskutočnené predmetnými spoločnosťami.
· 4. Žalobca cituje konkrétne závery podľa odôvodnenia rozhodnutia žalovaného a tvrdí, že si žalovaný
odporuje, ak tvrdí, že skutočnosti a pochybnosti, ktoré sa týkajú dodávateľov daňového subjektu alebo
subdodávateľov daňového subjektu neprenáša na daňový subjekt, ale zároveň týmito skutočnosťami
odôvodňuje svoje rozhodnutie.

· 5. Žalobca tvrdí, že hoci konateľka subjektu ZA-Global, s.r.o. uviedla, že s pánom Q. rámcovú zmluvu
uzatvorila a vystavila a aj podpísala faktúru pre odberateľa, žalovaný svoje závery zakladá na jej
vyjadrení a uvádza: V prípade spoločnosti ZA-Global, s.r.o. konateľka uviedla, že stavebné práce údajne
vykonávala subdodávateľská spoločnosť RM Trade SK, s.r.o., ale k vedeniu stavebného denníka sa
vyjadriť nevedela,... . Žalovaný teda prijíma závery na nevedomosti konateľov o určitých skutočnostiach,
keď si títo nevedia spomenúť s odstupom času na určité skutočnosti a opäť ide o skutočnosti, ktoré

nespadajú do sféry vplyvu žalobcu.
· 6. Žalovaný upriamuje pozornosť na dodávateľov daňového subjektu a neuvádza presvedčivé
argumenty a konkrétne úvahy, ako tieto skutočnosti zaťažujú žalobcu, z akých dôvodov ich pričíta na
vrub žalobcu, teda ako žalobcovi pričíta skutočnosť, že si zvolil toho-ktorého konkrétneho dodávateľa.
V tejto časti poukázal žalobca na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 2Sžf 8/2016, podľa ktorého, v

zmysle tvrdení žalobcu, správca dane má stanoviť pevnú hranicu a pravidlá dokazovania.
· 7. Žalobca nemá prístup k účtovníctvu svojich obchodných partnerov, nemá možnosť ho ovplyvniť a
išlo by v opačnom prípade o popretie konkurenčného podnikateľského prostredia. Uvedené informácie
sú chránené i daňovým tajomstvom. Žalobca nemá dôvod ani kompetenciu preverovať prostredie
dodávateľa, v ktorej časti poukázal žalobca na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 6Sžf 10/2012.

Žalobca tvrdí, že nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali výrobné a
obstarávacie procesy u iných subjektov pred a po uskutočnení zdaniteľných plnení. V tejto časti žalobca
poukázal na závery podľa rozsudkov NS SR sp. zn. 3Sžf 1/2010, sp. zn. 4Sžf 16/2010 a sp. zn. 5Sžf
49/2010, podľa ktorých, v zmysle tvrdení žalobcu, objasnenie všetkých otázok, okolností, či vyvrátenie
pochybností nemôže správca dane podsunúť pod dôkaznú povinnosť daňového subjektu.

· 8. Ak správca dane nespochybnil existenciu samotného plnenia, teda vykonanie stavebných prác,
nemožno bez ďalšieho konštatovať, že toto zdaniteľné plnenie nebolo dodané spoločnosťou uvedenou
na faktúre. Daňový subjekt musel toto plnenie od niekoho získať a je logické, že to bolo od subjektu
dodávateľa, od ktorého ho objednal a ktorý vystavil i potvrdil faktúru. V tejto časti poukázal žalobca na
závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 3Sžf 1/2011.

· 9. Pokiaľ žalovaný poukázal vo svojich záveroch na to, že v Rámcových zmluvách o dielo RZ -
Január/2014,uzatvorenýchmedzidaňovýmsubjektomasubjektamiAXALSK,s.r.o.,K-Energo,s.r.o.,M-
STAV SK, s.r.o. a ZA-Global, s.r.o. žalobca jednak neuviedol kompletné identifikačné údaje a neuviedol
osoby konajúce za jednotlivé spoločnosti a tiež v zmluvách nie je uvedený riadne vyšpecifikovaný
predmet týchto zmlúv a formulácia jeho vymedzenia v zmluvách je nedostatočná, žalobca s týmito

závermi nesúhlasí. Zmluvy obsahujú identifikačné údaje spoločností, S., O.. W. T. a S. E., ktorí boli
v predmetnom období konateľmi uvedených spoločností ich podpísali. Zároveň v tejto časti žalobca
poukázal na úpravu podľa § 15 Obchodného zákonníka a zdôraznil, že zmluva nemusí byť podpísaná
len konateľom. Tiež v tejto časti poukázal na úpravu podľa § 536 ods. 2, § 272 ods. 2 všetko Obchodného
zákonníka. Skonštatoval, že vymedzenie predmetu rámcových zmlúv o dielo je v súlade so zákonom, na

platnosť zmluvy o dielo sa nevyžaduje písomná forma a rámcové zmluvy boli uzatvorené riadne tak, ako
to je v podnikateľskej praxi bežné. Ak o takéto skutočnosti, a teda konkrétne neidentifikáciu zmluvnej
strany a nedostatočnú špecifikáciu predmetu zmluvy správne orgány opierajú závery svojich rozhodnutí,
ide o arbitrárne zhodnotenie bez náležitého odôvodnenia a dodržania zásad logiky.
· 10. Pokiaľ ide o zmluvu so spoločnosťou K-Energo, s.r.o., vo vzťahu ku ktorej žalovaný uvádza: Podľa

odvolacieho orgánu v identifikačných údajoch je potrebné uviesť označenie zmluvných strán, vrátane
mena a priezviska osoby, ktorá za spoločnosť jednala, žalobca tvrdí, že zmluvu podpísal nie E., ale S..
U tejto zmluvy došlo k zjavnej chybe v dátume, čo vysvetlil E. I., keď uviedol, že ju nepodpísal a podpísal
ju S. P. až v čase, keď bol konateľom K-Energo, s.r.o. a nie 15.01.2014 (tento dátum zostal v zmluve z
dôvodu použitia formulára zmluvy bez úpravy a pri opomenutí úpravy dátumu). O tom svedčí i čestné

prehlásenie S. P. predložené správcovi dane. Pochybnosti správcu dane ohľadom podpisov zmlúv boli
odstránené výsluchom svedkov, pričom skutočnosť ohľadom pána I. bola vysvetlená dôkazom zo strany
žalobcu. Žalovaný ale neprihliadol na skutočnosti a dôkazy, ktoré vyšli za konania najavo a s obranou
žalobcu sa vecne nevysporiadal.· 11. Pokiaľ ide o nevykonaný a žalobcom navrhovaný dôkaz vyžiadania projektovej dokumentácie
ku stavbe „Rozšírenie vodovodu v obci Kotrčiná Lúčka“ na preukázanie ako tvrdil v odvolaní žalobca
toho, že viaceré položky uvedené v prílohách faktúr žalobcu i subjektu M-STAV SK, s.r.o. sú totožné,

a to práve preto, že oba subjekty realizovali rozšírenie vodovodu na jednotlivých úsekoch a v určitých
častiach museli byť použité rovnaké komponenty v zmysle projektovej dokumentácie. Žalovaný odmietol
navrhovaný dôkaz vykonať s argumentom, že k takejto náhode nemôže jednoducho prísť.
· 12. Žalobca namietol nesprávny a nezákonný postup žalovaného. Zároveň v rámci tohto žalobného
bodu žalobca namietal, že správca dane a žalovaný si vopred stanovili cieľ nepriznať žalobcovi nárok

a tomu prispôsobili celú svoju činnosť, sústredili sa len na dôkazy, ktoré svedčili v neprospech žalobcu,
spochybňovali partnerov žalobcu. Žalobca v tejto časti namietal, že počas daňovej kontroly poukazoval
na judikatúru, ktorú možno analogicky na danú vec použiť. Ku problematike, podľa ktorej správca
dane opiera závery o skutočnosti z prostredia dodávateľov žalobcu, na ktoré daňový subjekt dosah
nemá, poukázal žalobca na závery podľa rozhodnutí NS SR sp. zn. 3Sžf 1/2010, sp. zn. 4Sžf 16/2010
a sp. zn. 5Sžf 49/2010. Opätovne vo vzťahu k nim poukázal na závery z nich v zmysle tvrdení

žalobcu vyplývajúce, podľa ktorých objasnenie všetkých otázok, okolností, či vyvrátenie pochybností,
nemôže správca dane podsunúť pod dôkaznú povinnosť daňového subjektu. Skutočnosti, ktoré sa
udiali následne v spoločnostiach odlišných a nijako neprepojených s daňovým subjektom, nemôžu byť
dôvodom na neuznanie práva pre daňový subjekt. V nadväznosti na závery podľa rozsudku NS SR sp.
zn. 5Sžf 17/2015 žalobca konštatuje, že vyhodnotenie postupu pripísaním nekontaktnosti dodávateľa

na ťarchu daňového subjektu je nesprávne, pričom rovnaký záver vyplýva aj z rozhodnutia Krajského
súdu Trnava sp. zn. 14S/14/2016. V nadväznosti na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 žalobca
poukázal na v zmysle jeho tvrdení, z tohto rozhodnutia vyplývajúci záver, podľa ktorého dôkazná
povinnosť daňového subjektu nie je absolútna, nemôže z nej vyvodiť dôkazné bremeno na právne
vzťahy týkajúce sa dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov, pričom žalobca zdôraznil, že toto

rozhodnutie vychádza z rozhodnutí SD EÚ C-354/03, C-355/03 a C-484/03 a záverov rozsudku NSS ČR
sp. zn. 5Afs 131/2004, v zmysle ktorého dôkazné bremeno nemožno ponímať extenzívne, rozširovať na
preukázanieakýchkoľvek,všetkýchskutočnostíatoitých,ktorémápreukázaťinýsubjekt.Vnadväznosti
na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 3Sžf 82/2007 žalobca zdôraznil, v zmysle jeho tvrdení z toho
rozhodnutia vyplývajúce závery, podľa ktorých iba pochybnosti, podozrenie správcu dane sami o sebe

nie sú spôsobilé vyvrátiť dôkaznú situáciu. Správca dane nepreukázal opak tvrdení žalobcu. V týchto
súvislostiach žalobca zdôraznil, že nemá prístup k účtovníctvu svojich dodávateľov a pokiaľ by tomu tak
bolo, išlo by o popretie konkurenčného prostredia.
· 13. Tvrdenia žalobcu sú založené len na domnienkach, existencia zdaniteľných plnení bola
preukázaná faktúrami, stavebným denníkom, rámcovými zmluvami o dielo, vyjadrením daňového

subjektu i svedeckými výpoveďami konateľov spoločností podľa zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa
05.09.2017 s konateľom p. S. E., podľa zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 09.08.2017 s konateľom
p. S. P. a podľa zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 26.07.2019 s konateľkou O.. Títo svedkovia
potvrdili spoluprácu so žalobcom, uzatvorenie rámcových zmlúv o dielo, v ktorých identifikovali svoje
podpisy, potvrdili vystavenie faktúr, ich podpis, vykonanie prác podľa faktúr. Existencia zdaniteľného

plnenia nie je žalovaným spochybnená, je logické, že bolo realizované tým, kto mal so žalobcom
uzatvorenú rámcovú zmluvu o dielo a vyhotovil faktúry.
· 14. Žalovaný nepredložil dôkaz opaku, nehodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, pričom
bral do úvahy len niektoré dôkazy a niektoré neprehliadol.
· 15. Žalobca zdôraznil, že výnos na daniach nemôže byť dosiahnutý na úkor nedodržania práva. V tejto

časti poukázal na úpravu podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku a závery podľa rozsudku NS SR sp. zn.
M-Sž doV 1/00.
· 16. Z rozhodnutí Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu SR i rozsudku Európskeho súdneho dvora
vyplýva, že obdobné situácie musia byť posudzované rovnakým spôsobom.

4. Podaním zo dňa 02.09.2021 sa k veci vyjadril žalovaný. Odôvodnenie jeho podania korešponduje v
podstatnom obsahu odôvodneniu rozhodnutia žalovaného o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu
dane. Žalovaný konštatuje vo svojom vyjadrení, že žalobca v žalobe formuluje rovnaké námietky, aké
učinil predmetom odvolania proti rozhodnutiu správcu dane. Žalovaný zdôraznil, že zo svedeckých
výpovedí konateľov dodávateľských subjektov vyplýva, že títo nemali kapacity na realizáciu plnenia

pre žalobcu, a preto plnenie realizovali subdodávateľsky, pričom subdodávateľov plnenia už označiť
nevedeli. Nevedeli uviesť, kto vykonával práce, nevedeli uviesť kto práce odovzdával, kto práce zadával,
kto viedol stavebný denník a pod. Nebola teda preukázaná spoľahlivosť, vierohodnosť a úplnosť
predložených dokladov zo strany daňového subjektu, na základe čoho žalovaný konštatuje, že nie jepreukázané dodanie predmetného plnenia daňovému subjektu subjektami dodávateľov uvedených na
faktúre, teda K-Energo, s.r.o., AXAL SK, s.r.o., ZA-Global, s.r.o., M-STAV SK, s.r.o. Zároveň vo vzťahu
k týmto subjektom žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na procesy prevodov obchodných podielov

na maďarských občanov, ktorí boli nespolupracujúci so správcom dane, v nadväznosti na čo správca
dane nemohol získať účtovné doklady potvrdzujúce reálne vykonanie predmetných prác uvedenými
subjektami.
Vo vzťahu k uzatvoreným rámcovým zmluvám žalovaný uviedol, že podľa ich obsahu mali byť práce
vykonané podľa projektovej dokumentácie a fakturované na základe odsúhlaseného mesačného súpisu

vykonaných prác, odsúhlaseného objednávateľom. Dôvodom pre nepriznanie dane neboli skutočnosti,
ktoré sa udiali následne v spoločnostiach odlišných a nijako neprepojených so žalobcom. Žalovaný
v nadväznosti na to považuje za bezdôvodné poukazovanie žalobcu na rozhodnutia NS SR v tretej
časti žaloby, pretože išlo o iný skutkový stav a iné dôvody nepriznania odpočtu DPH. Správca
dane neponímal dôkazné bremeno absolútne ani ho nerozšíril na preukázanie takých skutočností,
ohľadne ktorých takáto povinnosť stíha iný subjekt. Podľa žalovaného záver, ktorý správca dane

ustálil zo zistených skutkových okolností zodpovedá zásadám logického myslenia a správnej aplikácii
relevantných zákonných ustanovení. Správca dane nepožadoval preukázanie takých skutočností, na
ktorých sa daňový subjekt sám nepodieľal. Žalovaný vo svojom vyjadrení zdôraznil, že podmienky
uvedené v § 49 ods. 1, 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej
povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné

odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa,
prijímajúceho zdaniteľné plnenie. V danom prípade nebolo preukázané, že zdaniteľné plnenie na
základe dodávateľskej faktúry bolo uskutočnené práve týmto platiteľom DPH, preto správca dane
opodstatnene nepriznal nárok na odpočítanie dane z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 v nadväznosti na §
49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, keďže u dodávateľskej spoločnosti nebol preukázaný vznik daňovej

povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH.

5. Žalobca v replike zo dňa 08.10.2021 opakuje podstatu skutkovej a právnej argumentácie obsiahnutej
v podanej žalobe.

6. Správny súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, žalovaného ako
aj postupy, ktoré predchádzali ich vydaniu podľa § 177 a nasl. SSP, pričom vychádzal z viazanosti
rozsahom a dôvodmi správnej žaloby podľa § 183 SSP. Správny súd konštatoval, že námietky
obsiahnuté v žalobných bodoch dôvodné nie sú a v nadväznosti na to podľa § 190 SSP rozhodol o
zamietnutí žaloby.

Vo veci rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa § 107 ods.
2 SSP a pri skonštatovaní absencie existencie dôvodu pre nariadenie pojednávania vo veci podľa §
107 ods. 1 písm. a) až e) SSP a rovnako za splnenia podmienok podľa § 137 ods. 4 SSP. Na termíne
verejného vyhlásenia rozsudku vo veci dňa 20.09.2022 správny súd vyhlásil rozsudok vo veci.

7. Podľa § 177 ods. 1 Zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok - ďalej len SSP: Správnou
žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej
správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 3 ods. 1, 3, 5 Zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a

doplnení niektorých zákonov - ďalej len daňový poriadok: Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv
a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné
podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil
riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 daňového poriadku: Daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú

rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.

Podľa § 49 ods. 2, písm. a) Zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení platnom a účinnom
k 31.12.2014 - ďalej len zákon o DPH: Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z

tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň po a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z
tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1, písm. a) zákona o DPH: Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,
ak po a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

8. Z pripojeného administratívneho spisu mal správny súd preukázanú skutočnosť vydania rozhodnutí
správnych orgánov - správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného tak, ako sú v podstatnom
obsahu uvedené v bode 1. a 2. odôvodnenia tohto rozsudku, ako aj existenciu daňovým subjektom
produkovaných dôkazov, ktoré boli predmetom vyhodnocovania správcu dane a žalovaného pri

posudzovaní práva žalobcu.

9. Správny súd poznamenáva, že pri hodnotení námietok obsiahnutých v žalobných bodoch zohľadnil
primárne vymedzenie ich väzby na nepriznanie odpočtu DPH žalobcovi z faktúr od spoločnosti M-STAV
SK, s.r.o., K-Energo, s. r. o. a ZA-Global, s. r. o.. Pokiaľ ide o námietky žalobcu obsiahnuté v bode 1.,

2. a aj 6. správnej žaloby, tieto nie sú správnym súdom hodnotené ako dôvodné. Správny súd primárne
zdôrazňuje, že základom rozhodnutia správcu dane a žalovaného o nepriznaní práva na odpočet
bolo konštatovanie, podľa ktorého nebolo preukázané, že zdaniteľné plnenie podľa predmetných
faktúr pre žalobcu ako daňový subjekt vykonali práve dodávatelia uvedení na faktúrach, a že týmto
dodávateľom vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH. Správca dane preveril

doklady produkované daňovým subjektom v daňovej kontrole, ktoré sú identifikované v protokole o
daňovej kontrole zo dňa 11.12.2019, pričom uvedený postup zacielil na ustálenie skutočnosti, či týmto
dokladom nechýba materiálny základ. V nadväznosti na ich vyhodnotenie podľa § 3 ods. 3 daňového
poriadku, teda dôslednou aplikáciou zásady voľného hodnotenia dôkazov, nadobudol správca dane
dôvodné pochybnosti o realizácii zdaniteľného plnenia podľa predmetných faktúr subjektom dodávateľa,

uvedeným na faktúrach.
Základom týchto pochybností správcu dane boli opodstatnene predovšetkým nasledovné zistenia:
Stavebné denníky - Svedkovia S. E. a S. P. vo svojich výpovediach
tvrdili, že stavebné denníky stavieb viedol pán Q. alebo niekto od pána Q. - konateľa
spoločnosti Stavoinvest - SK, s.r.o. . Svedok E. D. (AMJ-TECH, s.r.o.) uviedol,

že stavebný denník viedol pán M. (COUNTRY SALOON Bela, s.r.o.), ako hlavný
stavbyvedúci. Svedok O. (HYDROEKOL Dolný Kubín, spol. s r.o.)
tiež uviedol, že stavebný denník viedol D. M.. Svedok D. M. naopak poprel,
že by viedol stavebné denníky, aj keď bol stavbyvedúci, resp. stavebný dozor na niektorých
stavbách. Svedok E. P. (ŠPORT SERVICE, s.r.o.) vypovedal, že pri stavbách

pre spoločnosť Stavoinvest - SK, s.r.o. stavbyvedúcim bol pán T. a pokyny k realizácii
prác zadával pán E., stavebný denník viedli a odovzdali ho spoločnosti Stavoinvest
- SK, s.r.o.. Svedok M. B. (GFCH spol. s r.o.) uviedol, že funkciu stavebného
dozoru vykonával H. B., ktorý viedol aj stavebný denník. A nakoniec daňový
subjekt tvrdí, že stavebný derthík viedol len vtom prípade, keď bol hlavným dodávateľom

investora danej stavby a okrem denníka stavby „Rozšírenie vodovodu v obci Kotrčiná
Lúčka", žiaden iný denník nepredložil, teda neviedol. Zo zápisov predloženého stavebného
denníka je zrejmé, že túto stavbu vykonával T. a spoločnosť Stavoinvest - SK,
s.r.o.. O spoločnosti M-STAV SK, s.r.o. v denníku nie je žiadna zmienka.
Účasť spoločností AXAL SK, s.r.o., K-Energo, s.r.o., ZA-Global, s.r.o. a M-STAV SK,

s.r.o. na jednotlivých stavbách nikto zo svedkov nepotvrdil. Nikto z vypočutých svedkov,
ktorí na stavbách pracovali, nepoznal S. E. ani S. P..
Pán T. Z. vykonával práce so svojimi zamestnancami, resp. živnostníkmi,
spoločnosti AMJ - TECH, s.r.o. a ŠPORT SERVICE, s.r.o. vykonávali práce samostatne.D. M., ako stavbyvedúci, resp. stavebný dozor na niektorých stavbách, taktiež nepozná
uvedené spoločností ani ich konateľov. M. B. týchto konateľov ani uvedené
spoločnosti tiež nepozná. Daňový subjekt nepredložil správcovi dane ani jediný relevantný

písomný doklad, z ktorého by bolo možné aspoň pripustiť, že sa uvedené spoločnosti
na fakturovaných prácach mohli reálne podieľať.
Vedenie stavieb - svedkovia S. E. a S. P. vo svojich výpovediach
uviedli, že pokyny na to, kto má aké práce vykonať zadávali oni osobne. Pritom, na rozdiel
od ostatných vypočúvaných svedkov, ktorí aj po troch rokoch vedeli podrobne rozprávať

o vykonaných a fakturovaných prácach, S. E. ani S. P. nevedeli
uviesť, aké práce vykonávali, nevedeli uviesť žiadne bližšie podrobnosti o stavebných
prácach, ktoré mali viesť a organizovať, resp. na ktorých sa mali zúčastniť. Neuviedli žiadne
okolnosti, ktorými by mohli potvrdiť svoju skutočnú činnosť na týchto stavbách, napriek
tomu podľa ich výpovedí zadávali príkazy na vykonanie konkrétnych stavebných prác
spoločnostiam, na ktorých názvy si nevedeli spomenúť, resp. dvom neznámym spoločnostiam

z Bratislavy.
Odovzdávanie stavieb - svedkovia S. E. a S. P. vo svojich
výpovediach uviedli, že sa zúčastňovali protokolárneho odovzdávania ukončených stavieb.
Pritom z jediného predloženého stavebného denníka stavby „Rozšírenie vodovodu v obci
Kotrčiná Lúčka", je zrejmé, že spoločnosť M-STAV SK, s.r.o. nefiguruje v žiadnom zápise

v denníku, už vôbec nie pri odovzdaní stavby. Ani stavebný dozor pán D. M.
zo spoločnosti COUNTRY SALOON BELA, s.r.o., ktorý kontroloval súpis, množstvo
a kvalitu vykonaných prác na stavbe „Penzión Country club", a ktorý preberal vykonané
práce nepozná S. E. ani S. P..
Úhrady faktúr - spoločnostiam AXAL SK, s.r.o., K-Energo, s.r.o., ZA-Global, s.r.o. a M-STAV SK, s. r.

o. za fakturované práce spoločnosť Stavoinvest - SK, s. r. o. nezaplatila, pričom sa jednalo o čiastky
v státisícoch eur. Aj napriek tak vysokým pohľadávkam konatelia S. E. a S. P. svoje obchodné podiely
previedli na maďarských občanov a následne v roku 2017 boli spoločnosti vymazané z obchodného
registra. Spoločnosť ZA-Global, s. r. o. bola tiež vymazaná z obchodného registra.
Správca dane pri bližšom skúmaní niektorých faktúr zistil, že viaceré položky, ktoré sú uvedené v prílohe

vystavenej faktúry č. 10140011 zo dňa 04.11.2014 od dodávateľa T. Z., P. A. XXX, XXX XX P. A., IČO:
31 072 883, DIČ: 1022984325 sa nachádzajú aj v prílohe faktúry č. 2811201402 zo dňa 28.11.2018 od
dodávateľa M-STAV SK, s. r. o., Dolné Rudiny 3, 010 01 Žilina, IČO: 44 833 504, DIČ: 2022853833.
V nadväznosti na vznik dôvodných pochybností správcu dane o realizácii zdaniteľných obchodov
dodávateľmi uvedenými na faktúrach a o vzniku daňovej povinnosti týchto subjektov podľa § 19 ods.

2 zákona o DPH, bolo potom obsahom dôkaznej povinnosti žalobcu tieto pochybnosti správcu dane
spoľahlivo vyvrátiť, čo daňový subjekt neučinil.
Správny súd v tejto časti odôvodnenia poukazuje na závery napríklad podľa rozhodnutia Ústavného
súdu SR sp. zn. III.ÚS 401/09, sp. zn. III.ÚS 93/2016. Daňový subjekt sa teda dostal do situácie, kedy
nebolschopnýspoľahlivovyvrátiťdôvodnépochybnostisprávcudaneorealizáciizdaniteľnýchobchodov

dodávateľom uvedeným na faktúre a táto skutočnosť je nepochybne dôsledkom jeho nedostatočnej
opatrnosti pri výbere obchodného partnera, s ktorým vstúpil do obchodnoprávneho podnikateľského
vzťahu v súvislosti s uvedeným plnením. Nakoľko dôkazy, ktoré daňový subjekt v daňovej kontrole
produkoval, po ich vyhodnotení správcom dane v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa
§ 3 ods. 3 daňového poriadku, nevytvorili spoľahlivý základ pre záver o preukázaní práva žalobcu na

odpočet a zároveň založili i dôvodné pochybnosti správcu dane o uskutočnení zdaniteľných plnení
podľa dôkazov tak, ako boli žalobcom produkované, všetko v spojení aj s ďalšími zisteniami správcu
dane tak, ako sú identifikované vyššie, správca dane v súlade s úpravou podľa § 24 ods. 2 daňového
poriadku preveroval uskutočnenie zdaniteľných plnení. Takýto postup v prejednávanej veci nie je v
rozpore ani so závermi žalobcom označeného rozhodnutia NS SR sp. zn. 2Sžf/8/2016. Správny súd

zdôrazňuje, že v rámci obchodnoprávnych vzťahov medzi žalobcom a jeho priamymi dodávateľmi
mal žalobca pri vstupe do týchto právnych vzťahov a tiež v ich priebehu, a teda v čase napĺňania
práv a povinností z nich vyplývajúcich zachovávať potrebnú opatrnosť a minimalizovať podnikateľské
riziko dopadajúce na žalobcu ako podnikateľský subjekt v súlade s úpravou § 2 ods. 1 Obchodného
zákonníka. Toto podnikateľské riziko zahŕňa i situáciu, ktorá nastala vo vzťahu k daňovému subjektu v

predmetnej daňovej kontrole, kedy daňový subjekt nepredložil správcovi dane v rámci riadneho plnenia
jeho dôkaznej povinnosti dôkazy, ktoré by spoľahlivo vyvrátili dôvodné pochybnosti správcu dane o
realizácii zdaniteľného plnenia dodávateľom uvedeným na faktúrach. Správny súd podotýka, že daňová
kontrola pravidelne prebieha s určitým časovým odstupom od doby realizácie preverovaného plneniaa je teda v záujme daňového subjektu, aby už pri vstupe do obchodnoprávneho vzťahu s priamym
dodávateľom a v priebehu jeho realizácie zachoval potrebnú opatrnosť a zabezpečil si doklady, ktoré
ako dôkazy bude môcť použiť v rámci daňovej kontroly na preukázanie uplatneného práva, prípadne

si zabezpečiť aj efektívnu budúcu procesnú spoluprácu priameho dodávateľa za rovnakým účelom.
V tejto časti správny súd pri svojich záveroch poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.
zn. IV. ÚS 104/2012 zo dňa 01.03.2012 a rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Sžf/25/2011 z 27.10.2011
a sp. zn. 4Sžf/25/2011 zo dňa 13.09.2011. Je potrebné zdôrazniť, že zachovanie vyššie uvedenej
náležitej opatrnosti daňového subjektu zahŕňa jednak zabezpečenie dôkazov spôsobilých preukázať

uskutočnenie zdaniteľného plnenia, teda dôkazov majúcich povahu faktu a tiež dôkazov spôsobilých
vyvrátiť pochybnosti správcu dane o uskutočnení zdaniteľných plnení, teda dôkazov týkajúcich sa
predmetného obchodnoprávneho vzťahu, ktorý vzhľadom na zapojenie žalobcu do neho (išlo o
obchodnoprávny vzťah žalobcu s jeho priamym dodávateľom) bol pod plnou kontrolou žalobcu a pod
jeho dozorom, vrátane tak ako je už vyššie uvedené prípadnej budúcej potrebnej procesnej spolupráce
priameho dodávateľa žalobcu pri realizácii daňovej kontroly žalobcu. Táto požiadavka zachovania

opatrnosti pri vstupe do obchodnoprávnych vzťahov, pri výbere konkrétneho obchodného partnera a
pri realizácii práv a povinností z obchodnoprávneho vzťahu súvisí s plnením povinností žalobcu ako
podnikateľského subjektu a predovšetkým jeho štatutárneho zástupcu konať s potrebnou odbornou
starostlivosť podľa § 135a Obchodného zákonníka. Nedostatok zachovania náležitej obozretnosti
podnikateľského subjektu a odbornej starostlivosti jeho štatutárneho orgánu podľa uvedeného potom

predstavuje naplnenie kvalifikácie výkonu práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle úpravy § 265
Obchodného zákonníka právnu ochranu. Podnikateľský subjekt má vynaložiť a prijať všetky rozumné
opatrenia, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnené prijaté plnenie bude spochybnené a má odstrániť
všetko, čo by mohlo viesť ku vzniku rozporov. Na tomto mieste správny súd poukazuje na závery podľa
rozhodnutia NS SR sp.zn. 5Sžf/97/2009. Požiadavka na zachovanie náležitej obozretnosti v zmysle

vyššie uvedených záverov a označenej judikatúry je smerovaná na daňový subjekt i v situáciách, kedy
sa priamy dodávateľ daňového subjektu v čase realizácie plnenia javí ako fungujúci a bezproblémový
subjekt. Správny súd poukazuje tiež na závery podľa rozhodnutí NS SR sp. zn. 5Sžf/95/2009 a sp. zn.
1Sžf 61/2012. Nie je teda možné ako dôvodnú vyhodnotiť všeobecnú námietku žalobcu, v rámci ktorej
žalobcavprvomžalobnombodenamietalnepriznanieprávanaodpočetzdôvodovzaloženýchprevažne

na nedostatkoch z prostredia dodávateľov žalobcu, teda spoločností ktoré nepatria do sféry jeho vplyvu
a ani do jeho zodpovednosti.

10. Pokiaľ v rámci siedmeho žalobného bodu žalobca poukazoval na v ňom uvedenú judikatúru a
tvrdil z nej vyplývajúce závery správny súd konštatuje, že postup správcu dane a žalovaného ako aj

ich rozhodnutia nie sú s právnymi názormi vyplývajúcimi z odôvodnení týchto rozhodnutí v rozpore.
Správny súd podotýka, že je potrebné si uvedomiť, že správca dane nie je stranou v daňovom konaní,
ale je subjektom, ktorý dôkazy vykonáva a hodnotí, v nadväznosti na to nie je možné za dôvodnú
považovať ani námietku obsiahnutú v 14. žalobnom bode, podľa ktorej žalobca namietal, že žalovaný
nepredložil dôkaz opaku. Taktiež nie je možné ani správnemu orgánu prvého stupňa ani žalovanému

vyčítať, že by nehodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, alebo že by k nim pristupoval
selektívne a do úvahy bral len niektoré a niektoré prehliadal. Uvedená námietka žalobcu nemá oporu
v obsahu administratívneho spisu, ktorý dokumentuje postup správcu dane i žalovaného v predmetnej
veci. Žalobcovi vyplýva dôkazné bremeno z úpravy podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, pričom
dôkazná povinnosť žalobcu - daňového subjektu v daňovej kontrole je primárna. V danej veci správca

dane ani žalovaný neučinili predmetom dôkaznej povinnosti daňového subjektu niečo, čo by v zmysle
jej vymedzenia vyplývajúceho z uvedenej právnej úpravy do tejto povinnosti nespadalo a neuplatnil i
dôkazné bremeno voči žalobcovi extenzívne. Na tomto mieste odôvodnenia správny súd konštatuje,
že v postupe správcu dane ani v postupe žalovaného a v záveroch prijatých na základe výsledkov
ich postupu v odôvodnení ich rozhodnutí, nevzhliada správny súd rozpornosť namietanú žalobcom vo

štvrtom žalobnom bode. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu nevyplýva, že by správca dane
a žalovaný postupovali tak, aby dosiahli vopred určený cieľ vymedzený nepriznaním práva žalobcovi na
uplatnenýodpočet,akotožalobcanamietalv12.žalobnombode,alebožebypristupovalikdôkazomtak,
že by zohľadňovali len tie dôkazy, ktoré boli v neprospech žalobcu a na ostatné by neprihliadali alebo že
by svoje rozhodnutia založili len na domnienkach, ako to žalobca namietal v 13. žalobnom bode. Správny

súd uvádza, že jeho úlohou nie je hodnotiť, či správca dane vyhodnotil konkrétny dôkaz správne alebo
nesprávne, ale posudzovať zákonnosť procesu dokazovania, teda to, či dokazovanie prebehlo takým
spôsobom, ktorý je v súlade so zákonom. To, či konkrétny dôkaz prispeje alebo neprispeje k zisteniu
alebo objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a akú presvedčivosť, silu alebocharakter (priamy alebo nepriamy dôkaz) tomu-ktorému konkrétnemu dôkazu správca dane pri jeho
hodnotení podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku priradí, je na posúdení správcu dane. Zároveň správny
súdpodotýka,žesprávcadanenieprivedenídokazovaniapodľa§24ods.2Daňovéhoporiadkuviazaný

návrhmiúčastníkovaniejepovinnýviesť dokazovanieažpokiaľsabezpochýbnepreukážuanepotvrdia
tvrdenia daňového subjektu. Zásada objektívnej pravdy, ktorá ovláda daňové konanie nepredstavuje
takúto absolútnu povinnosť správcu dane (rozsudok NS SR sp. zn. 3 Sžfk/40/2017). V nadväznosti
na uvedené a pri zohľadnení skutočnosti, že správca dane nespochybnil vykonanie prác na objekte
„Rozšírenie vodovodu v obci Kotrčiná Lúčka“ ako aj pri zohľadnení ostatných výsledkov vykonaného

dokazovania, správny súd ako zákonný hodnotí postup správcu dane, kedy tento nevykonal žalobcom
navrhovaný dôkaz vyžiadaním projektovej dokumentácie od obce Kotrčiná Lúčka. Úvaha, ktorou bol
žalovaný vedený pri hodnotení tohto postupu správcu dane je v rozhodnutí žalovaného dostatočne
vymedzená. Námietky podľa 11. žalobného bodu nie sú dôvodné.
V nadväznosti na uvedené nie je možné postupu správcu dane pri vedení dokazovania vytknúť
namietané porušenie úpravy podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku a ani porušenie práv žalobcu

uprednostnením záujmu štátu na výnose z daní a rozpor so závermi podľa rozsudku NS SR sp. zn. M-Sž
doV1/00tak,akotožalobcanamietalv15.žalobnombode.Kargumentáciižalobcuv15.žalobnombode
správny súd dodáva, že pokiaľ žalobca mienil v tejto časti namietať uprednostnenie záujmov štátu na
výbere daní pred ochranou práv a právom chránených záujmov daňových subjektov, majúc za to, že toto
uprednostnenie bolo v danej veci na úkor žalobcu, bolo žiaduce v tejto časti konkrétne vymedziť, ktorá

časť postupu správcu dane alebo žalovaného a na to sa viažucich záverov rozhodnutí týchto orgánov,
takúto kvalifikáciu porušenia napĺňa, čo žalobca neučinil. Zároveň v tejto časti odôvodnenia poukazuje
správny súd na odôvodnenie celého svojho rozhodnutia v jeho komplexe, ktoré vysporiadava všetky
relevantné, určité a konkrétne námietky žalobcu obsiahnuté v žalobných bodoch, pokiaľ na základe ich
dostatočného vymedzenia z hľadiska ich konkrétnosti a väzby na prejednávanú vec, bolo možné k nim

vecné stanovisko pri posúdení zákonnosti správnym súdom zaujať. Správny súd poukazuje na bod 55.
odôvodnenia rozsudku NS SR sp.zn. 1Sžf/81/2018 vo vzťahu k potrebe vymedzenia toho, ako sa právne
závery toho-ktorého citovaného rozhodnutia (akéhokoľvek rozhodnutia, či už Súdneho dvora EÚ, NS
SR, ÚS) vzťahujú aj na preskúmavanú vec a ako na ňu dopadajú.

11. Pokiaľ ide o námietky žalobcu obsiahnuté vo štvrtom a piatom žalobnom bode odkazuje správny súd
na svoje závery k otázke zodpovednosti daňového subjektu pri výbere obchodného partnera, k otázke
rozloženia dôkazného bremena v daňovom konaní, vymedzenia dôkaznej povinnosti daňového subjektu
a k procesu hodnotenia vykonaných dôkazov správcom dane na základe realizácie zásady voľného
hodnotenia dôkazov.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu obsiahnutú v desiatom žalobnom bode, správny súd po oboznámení
sa s obsahom odvolania žalobcu konštatuje, že obdobnú námietku vzniesol žalobca aj v podanom
odvolaní, avšak ako je zrejmé z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, žalovaný sa s obranou žalobcu,
v zmysle ktorej rámcovú zmluvu nepodpísal E. ale S., pričom došlo k chybe v uvedení dátumu rámcovej
zmluvy, vecne nevysporiadal. Uvedený nedostatok však podľa mienky správneho súdu nespôsobuje

nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, nakoľko pokiaľ by aj (celkom hypoteticky) bolo preukázané riadne
uzavretie rámcovej zmluvy, nemala by táto skutočnosť za následok vydanie pre žalobcu priaznivejšieho
rozhodnutia. Je potrebné si totiž uvedomiť, že zmluva ako taká je len dôkazom o existencii zmluvného
záväzkovo-právneho vzťahu medzi jej účastníkmi, nie však dôkazom o tom, že zmluvné strany aj reálne
plnili povinnosti, ku ktorým sa v označenej zmluve zaviazali. Naviac je potrebné podotknúť, že samotný

predmet zmluvy je vymedzený len veľmi všeobecne „realizácia stavebno-montážnych prác na stavbách
realizovaných objednávateľom v rozsahu podľa požiadaviek a pokynov objednávateľa“. Správny súd na
tomto mieste považuje za potrebné zdôrazniť, že právne relevantným je preukázanie existencie daňovej
povinnosti u dodávateľa daňového subjektu, a tiež to, že tento si voči daňovému subjektu daň uplatnil,
teda podmienky sa viažu na dodávateľa žalobcu. Skutočnosť, že plnenie, z ktorého si daňový subjekt

uplatnil nárok na odpočet DPH, je plnením totožným s tým, ktoré je uvedené na faktúre, že deklarované
plnenie poskytol skutočný vyhotoviteľ faktúry, v prípade pochybností je spravidla potrebné doložiť takými
dôkazmi, ktoré pochádzajú z prostredia mimo dispozičnej sféry platiteľov zúčastnených na obchode,
a ktoré v čo najväčšej možnej miere objektivizujú skutočnosti deklarované dotknutými platiteľmi. Je
potrebné si uvedomiť, že platiteľ dane pri uplatňovaní svojho nároku na odpočítanie DPH jednoznačne

deklaruje voči správcovi dane, že konkrétny tovar/služby (s iným tovarom/službami nezameniteľný) bol
skutočne poskytnutý a tovar, resp. služby mu boli skutočne dodané od konkrétne označeného platiteľa
dane v konkrétnom rozsahu a v zdaňovacom období, tzn. že je preukázaná existencia obojsmernéhoúčtovného, daňového a právneho vzťahu medzi poskytovateľom a nadobúdateľom zdaniteľného plnenia
tak, ako to predpokladá zákon o DPH.

12. Pokiaľ daňový subjekt v rámci druhého žalobného bodu namietal, že správny orgán zakladá svoj
záver o nepriznaní práva na odpočet najmä na skutočnostiach, že práve zo strany daňového subjektu
neboli počas daňovej kontroly (okrem vystavených faktúr) predložené žiadne dôkazy, ktoré by preukázali
a potvrdili, že spoločnosť M-STAV SK, s.r.o, ktorá fakturovala plnenie faktúrami, na základe ktorých si
platiteľ Stavoinvest - SK, s.r.o. uplatnil odpočet dane práce reálne aj vykonal, pričom žalobca poukázal

v druhom žalobnom bode na to, že nepredložil správcovi dane len stavebný denník, ale aj doklady
uvedené v protokole z 11.12.2019, a to daňové priznanie, účtovnú závierku, Hlavnú knihu analytickej
evidencie, Hlavnú knihu syntetickej evidencie, Pokladničné doklady - výdavkové a viaceré zmluvy,
teda všetky listinné dôkazy, ktoré mal k dispozícii, čím vyčerpal svoje dôkazné bremeno a tiež v tejto
súvislosti poukázal na skutočnosť zaistenia účtovných dokladov dňa 26.09.2018 subjektom KÚFS, nie
je táto argumentácia žalobcu hodnotená ako dôvodná. Skutočnosť, že správca dane z hodnotenia

dôkazov nevylúčil žiaden zo žalobcom produkovaných dôkazov vyplýva z obsahu protokolu o daňovej
kontrole, kde sú tieto dôkazy identifikované. Skutočnosť, že správca dane z týchto dôkazov nevyvodil
závery podľa predstáv žalobcu pri súčasnom závere o zákonnosti postupu správcu dane pri vykonávaní
dokazovania, nie je spôsobilá odôvodniť žiaden zo zákonných dôvodov zrušenia rozhodnutia správcu
dane a žalovaného. Osobitne k poukazu žalobcu na zaistenie všetkých účtovných dokladov subjektom

KÚFS dňa 26.09.2018 poukazuje správny súd na skutočnosť, že pokiaľ by doklady preukazujúce
právo žalobcu na odpočet boli k momentu ich odňatia KÚFS súčasťou účtovných dokladov žalobcu za
preverované účtovne ukončené zdaňovacie obdobie, boli by predmetom odňatia, čo však preukázané
nebolo. Poukazovanie daňového subjektu na odňatie dokladov KÚFS teda správny súd na základe
uvedeného zhodnotenia považuje za účelové a nedôvodné.

13. Pokiaľ ide o námietky žalobcu podľa tretieho žalobného bodu, v obsahu ktorých žalobca namietal
rozpor záverov správcu dane a žalovaného vo vzťahu k stavebným denníkom a súpisom vykonaných
prác, správny súd primárne zdôrazňuje potrebu vnímania odôvodnenia akéhokoľvek rozhodnutia
správneho orgánu v celom jeho obsahu a jednotlivých záverov prijatých správnymi orgánmi v

odôvodnení ich rozhodnutí v kontexte obsahu ostatného odôvodnenia týchto rozhodnutí. To považuje
správny súd za potrebné zvýrazniť, nakoľko žalobca opakovane v rámci námietok napríklad práve
v treťom žalobnom bode opomína tento prístup vnímania a vyhodnocovania argumentácie uvedenej
správnymi orgánmi v odôvodnení ich rozhodnutí v tejto veci. V nadväznosti na to správny súd k
stavebným denníkom, okrem predloženého stavebného denníka týkajúceho sa stavby „Rozšírenie

vodovodu v obci Kotrčiná Lúčka“ a k súpisom vykonaných prác, ktoré mali podľa obsahu právnych
vzťahov medzi žalobcom a jeho dodávateľmi byť založené rámcovými zmluvami o dielo RZ -
Január/2014aktorévčlánkuV.,bod5.3.predpokladalispísanietakýchtodokladov-súpisovvykonaných
prác - odsúhlasených mesačných súpisov vykonaných prác ako podkladov pre fakturáciu, bolo pre
rozhodnutie správcu dane a žalovaného podstatnou a aj nimi správne v zmysle zásady logického

myslenia pri aplikácii zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku
vyhodnotenou skutočnosťou to, že správca dane ani žalovaný tieto doklady k dispozícii nemali a nemohli
ich teda podrobiť hodnoteniu, a to nezávisle na ich prípadnej skutočnej (absolútnej) existencii alebo
neexistencii. Osobitne k inštitútu stavebného denníka správny súd poukazuje na úpravu podľa § 46d
ods. 1, 2, 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon).

Táto úprava vymedzuje stavebný denník ako dokument, ktorý je súčasťou dokumentácie uloženej
na stavenisku; zaznamenávajú sa v ňom všetky podstatné udalosti, ktoré sa stali na stavenisku. Do
stavebného denníka sa zapisujú všetky dôležité údaje o stavebných prácach, o vykonávaní štátneho
stavebného dohľadu, štátneho dozoru, dozoru projektanta nad vykonávaním stavby a autorského
dozoru a o iných činnostiach ovplyvňujúcich stavebné práce a priebeh stavby. Stavebný denník

vedie stavbyvedúci alebo stavebník od prvého dňa prípravných prác až do skončenia prác. Z
takéhoto vymedzenia uvedeného inštitútu stavebného denníka vyplýva, že je potrebné vo vzťahu ku
plneniam, ktoré majú povahu stavebných prác považovať stavebný denník za zásadný dokument,
zaznamenávajúci priebeh stavby od jej začatia až do skončenia, ktorý dokument, pokiaľ je vedený
v súlade s uvedeným zákonným vymedzením, je dôležitým a významným dôkazom pri uplatňovaní

nárokov zo zmluvných vzťahov, predmetom ktorých boli stavebné práce napríklad v súvislosti s
uplatňovanímnárokovzvádrealizovanéhoplnenia.Zároveňprepomeryprejednávanejvecibystavebný
denník týkajúci sa plnenia, ktoré bolo predmetom fakturácie poskytol informácie aj o subjektoch a
konkrétnych fyzických osobách zúčastnených na plnení.14. Pokiaľ žalobca v rámci ôsmeho žalobného bodu namietal, že ak správca dane nespochybnil
existenciu samotného plnenia, teda vykonania stavebných prác, nemožno bez ďalšieho konštatovať,

že toto zdaniteľné plnenie nebolo dodané spoločnosťou uvedenou na faktúre a že daňový subjekt
musel toto plnenie od niekoho získať a je potom logické, že to bolo od subjektu dodávateľa, od
ktorého ho objednal a ktorý vystavil, ako i potvrdil faktúru tohto plnenia sa týkajúcu, správy súd
zdôrazňuje, že správca dane ani žalovaný nespochybnili samotnú existenciu zdaniteľného plnenia, ale
jeho realizáciu dodávateľom uvedeným na faktúre. Spochybnenie na strane správcu dane mal povinnosť

vyvrátiť daňový subjekt, ktorý sa nemôže domáhať vyvrátenia takéhoto spochybnenia len dovodzovaním
skutočnosti realizácie plnenia dodávateľom uvedeným na faktúre na základe existencie plnenia, ktorá
však správcom dane spochybnená nebola a na základe, z pohľadu žalobcu logického, avšak z daňového
hľadiska neudržateľného záveru, ktorým odôvodnil ôsmy žalobný bod. Na tomto mieste odôvodnenia
správny súd poukazuje na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 2Sžf/52/2010 zo dňa 21.09.2001,
podľa ktorých nie je povinnosťou správcu dane zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v

skutočnosti prevzal alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo
tvrdenie o tom, že predmetný tovar bol dodaný dodávateľom.
Pokiaľ v rámci ôsmeho žalobného bodu žalobca ďalej poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn.
3Sžf/1/2011, správny súd konštatuje, že závery tohto rozsudku sú prekonané rozhodovacou praxou NS
SR, a to napríklad podľa rozsudku NS SR sp. zn. 1Sžf/81/2018, podľa ktorého (bod 42. odôvodnenia):

Je rozumné očakávanie najmä v zmluvných vzťahoch vzhľadom na nevylúčenie možnosti uplatnenia
daňovej kontroly po relatívne dlhom časovom úseku (napríklad ustanovenie § 69 daňového poriadku), že
si sťažovateľ ako daňový subjekt a priori zabezpečí od druhej strany nielen dostatok hodnoverných (t.j.
takých, ktoré zodpovedajú možnému priebehu zdaniteľného obchodu) dôkazných prostriedkov, ale aj jej
budúcu procesnú spoluprácu (napríklad kontakty na zodpovedné osoby dodávateľa), aby vierohodne

preukázal oprávnenosť svojich daňových nárokov, a to aj za situácie, keď správca dane počas daňovej
kontroly adresuje daňovému subjektu pochybnosti, či samotné dodanie tovaru a služieb bolo realizované
spôsobomopísanýmvdodávateľskejfaktúre.Totojenepriamyvplyvdaňovýchpredpisovnadispozitívne
vytváranie zmluvných vzťahov vytváraných pod vplyvom najmä súkromného práva.

15. Pokiaľ ide o námietky žalobcu podľa deviateho žalobného bodu, tieto správny súd nehodnotí ako
dôvodné. I v tejto časti je potrebné zohľadniť opäť primárny záver, na ktorom správca dane a žalovaný
založili svoje rozhodnutie, a to záver o nepreukázaní splnenia materiálnych podmienok vzniku práva na
odpočet. Skutočnosť uzatvorenia rámcových zmlúv o dielo, splnenie týchto podmienok nepreukazuje, a
to ani pri vyhodnotení týchto zmlúv ako dôkazu podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku. Rámcová zmluva je

dôkaz výlučne o existencii obchodnoprávneho vzťahu medzi daňovým subjektom ako objednávateľom
a dodávateľom uvedeným na predmetných faktúrach ako zhotoviteľom.

16. Pokiaľ žalobca v obsahu šestnásteho žalobného bodu namietal, že podľa rozhodnutia Ústavného
súdu SR a rozhodnutia NS SR, bez ich bližšej identifikácie v tomto žalobnom bode, obdobné situácie

musia byť právne posudzované rovnakým spôsobom, správny súd pre nedostatok konkrétnosti tejto
žalobnej námietky z dôvodu absencie jej väzby na závery konkrétneho rozhodnutia Ústavného súdu
SR alebo NS SR, túto hodnotí ako nedôvodnú. Zároveň v tejto časti poukazuje na svoje závery podľa
odôvodnenia tohto rozsudku vo vzťahu k jednotlivým konkrétnym rozhodnutiam označeným žalobcom v
jednotlivých žalobných bodoch, vo vzťahu ku ktorým zaujal konkrétne závery v pomeroch prejednávanej

veci.

17. Pokiaľ žalobca v dvanástom žalobnom bode namietal nesprávny a nezákonný postup žalovaného,
zdôrazniac závery vyplývajúce z judikatúry, konkrétne z rozhodnutí NS SR sp.zn. 3Sžf/1/2010 zo dňa
19.08.2010, sp.zn. 4Sžf/16/2010 zo dňa 18.11.2010 a sp.zn. 5Sžf/49/2010 zo dňa 30.06.2011, z ktorých

rozhodnutí podľa tvrdení žalobcu vyplýva, že voľba dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú je
potrebné objasniť a objasnenie všetkých otázok, okolností, či vyvrátenie pochybností nemôže správca
dane podsunúť pod dôkaznú povinnosť daňového subjektu, správny súd uvádza nasledovné závery:
V predmetnom prípade postupoval správca dane v súlade s úpravou § 24 ods. 1 Daňového poriadku,
ktorá vymedzuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu. Táto dôkazná povinnosť daňového subjektu je

v daňovom konaní primárna a zahŕňa spoľahlivé preukázanie všetkých podmienok uplatneného práva
na odpočítanie dane v rozsahu formálnych i materiálnych podmienok odpočtu dane tak, ako vyplývajú z
právnej úpravy a ustálenej judikatúry (napríklad rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžfk/81/2018). Ako vyplýva
z vyššie uvedeného odôvodnenia, správca dane po dôslednom vyhodnotení dôkazov produkovanýchdaňovým subjektom a po vyhodnotení vlastných zistení pri preverení tvrdení daňového subjektu o
reálnosti zdaniteľných obchodov, a teda o vzniku jeho práva na odpočet dane, po vzniku opodstatnených
pochybností o realizácii zdaniteľných plnení, skonštatoval nepreukázanie materiálnych podmienok

odpočtu. Daňový subjekt musí byť, pokiaľ mu má byť právo na odpočet v uplatnenom rozsahu priznané,
schopný spoľahlivo a jednoznačne preukázať splnenie všetkých podmienok odpočtu. Správca dane
teda v predmetnej veci nerozšíril dôkazné bremeno nad rámec zákona a neučinil predmetom dôkaznej
povinnostidaňovéhosubjektuskutočnosti,ktorébydojehodôkaznejpovinnostinespadaliatiežnevyložil
dôkaznú povinnosť daňového subjektu extenzívne. Za stavu existencie opodstatnených pochybností

správcu dane, ako sú identifikované východiskami v podobe zistení správcu dane v odôvodnení tohto
rozsudku, bolo dôkaznou povinnosťou daňového subjektu tieto pochybnosti správcu dane vyvrátiť. V
tejto časti odôvodnenia správny súd poukazuje opätovne na závery podľa rozhodnutia Ústavného súdu
SR sp. zn. III.ÚS 401/09, sp. zn. III.ÚS 93/2016, podľa ktorých: Pokiaľ správca dane preukázateľne
spochybnil vierohodnosť, pravdivosť aj úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, došlo
potom k presunu dôkazného bremena späť na žalobcu, ktorý predložením alebo navrhnutím ďalších

dôkazov mohol vyvrátiť spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom
dochádzavprocesedokazovania vdaňovomkonaníkpresúvaniudôkaznéhobremenamedzisprávcom
dane a daňovým subjektom, čo zodpovedá praktickému vyjadreniu kombinácie uplatňovania zásady
vyhľadávacej a zásady prejednacej.
V nadväznosti na tieto hodnotenia nie je možné skonštatovať rozpor postupu správcu dane pri

rozložení dôkazného bremena v daňovom konaní s uvedenými žalobcom označenými rozhodnutiami
NS SR. Rovnaký záver správny súd uvádza i vo vzťahu k argumentácii žalobcu, podľa ktorej pod
dôkaznú povinnosť daňového subjektu nie je možné podsunúť objasnenie všetkých otázok, okolností, či
vyvrátenie pochybností a rovnako i k argumentácii, podľa ktorej vyhodnotenie pripísania nekontaktnosti
dodávateľa dopadá na ťarchu daňového subjektu, je nesprávnym postupom. Uvedené závery dopadajú

i na poukaz žalobcu na rozsudok NS SR ČR 5Afs 131/2004.
Osobitne vo vzťahu k rozsudku NS SR 5Sžf/17/2015 je potrebné zdôrazniť primárne odlišnosť
skutkového východiska vo veci prieskumu zákonnosti pod sp.zn. 5Sžf/17/2015, kde pre najvyšší
súd, ako odvolací súd, vznikla zásadná právna otázka posúdenia rozloženia dôkazného bremena
medzi daňový subjekt ako platiteľa DPH a správcu dane v prípade, ak prijaté zdaniteľné plnenie

materiálne existuje, ale sú pochybnosti o osobe dodávateľa (taktiež platiteľa), keď práve dodávateľ v
rámci miestneho zisťovania nevie preukázať, že dodaný tovar vyrobil, resp. ho obstaral a následne
reálne dodal platiteľovi. V označenej veci NS SR sp.zn. 5Sžf/17/2015 teda išlo o situáciu, kedy sa
skúmala skutočnosť vyplývajúca z právneho vzťahu dodávateľa, platiteľa dane a subdodávateľa. NS
SR vo veci sp.zn. 5Sžf/17/2015 poukázal na závery podľa rozhodnutí SD EÚ Optigen Ltd (C-354/03),

Fulcrum Electronics Ltd (C-355/03) a Bond House System (C-484/03), pričom skonštatoval, že ak
u daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu, je dôkazné bremeno na správcovi dane, resp.
na orgánoch činných v trestnom konaní. Žalobcovi ako daňovému subjektu zákon nedáva právne
prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích procesov svojich dodávateľov. Skutočnosť, či
žalobca ako daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení,

ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. Okruh kritérií, z ktorých
sa zisťuje a úmysel daňového subjektu, stanovuje a dokazuje správca dane, pričom musia byť v
rozumnej miere, ktorú možno predpokladať v obvyklom obchodnom styku daňových subjektov. Dôkazné
bremeno je spojené so zodpovednosťou za vznik dôkaznej núdze ohľadne preukázania tvrdených
skutočností. NS SR skonštatoval, že z rozhodnutí správnych orgánov nevplýva, ako sa vysporiadali

s nesporným zistením, že tovar bol žalobcovi dodaný. Krajský súd potvrdil rozhodnutie žalovaného
napriek nedostatočne formulovanej a preskúmateľnej správnej úvahe. Z rozhodnutia žalovaného nie je
dostatočne zrejmé, prečo vyššiu hodnotu závažnosti pripísal niektorým zisteniam, prečo iné považuje
za druhoradé alebo nedostatočné. Zo záverov uvedeného rozhodnutia NS SR vyplýva, že rozhodnutie
žalovaného - Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, bolo po zmene rozsudku krajského súdu

zrušené pre nepreskúmateľnosť vzhľadom na nedostatok dôvodov. Z odôvodnenia rozsudku vo veci NS
SR sp.zn. 5Sžf/17/2015 teda vyplýva, že v danej veci nebolo preskúmateľne ustálené ani správnymi
orgánmi a ani rozhodnutím krajského súdu, presné vymedzenie skutkovej podstaty porušenia zákona,
s uvedením rozhodujúcich skutočností a ich vzájomnej príčinnej súvislosti tak, aby sa presne naplnili
všetky znaky použitých zákonných ustanovení. Vo prejednávanej veci posudzovanej správnym súdom

(sp. zn. 30 S 91/2021) však o takýto prípad nešlo. Uvedené zdôraznenie odlišnosti východísk platí i
vo vzťahu k poukazu žalobcu na závery podľa rozhodnutia Krajského súdu Trnava sp.zn. 14S/14/2016
zo dňa 01.12.2016, vo vzťahu ku ktorému naviac správny súd podotýka, že sa jedná o rozhodnutie
prvostupňového správneho súdu, a teda v danom prípade nie je vo vzťahu k takémuto rozhodnutiumožnékonštatovať,žepredstavujeustálenúrozhodovaciupraxaanižesajednáorozhodnutienajvyššej
súdnej autority. V nadväznosti na uvedené závery je potrebné si uvedomiť, že je vždy od konkrétnej
situácie v tom-ktorom daňovom konaní závislé, či a aké dôkazy správca dane vykoná. Správny súd

na tomto mieste poukazuje na bod 47. odôvodnenia rozsudku NS SR sp. zn. 3Sžfk/40/2017 zo dňa
27.06.2018, podľa ktorého: Zásada objektívnej pravdy, ovládajúca daňové konanie, nepredstavuje
absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a
nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane
preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké

dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť
zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím
na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré správca dane získal v rámci správy daní a v
priebehu konania. Na závery z tohto rozsudku NS SR považuje správny súd za dôležité poukázať v
nadväznosti na konštatovanie o nedôvodnosti námietok žalobcu spojených s odkazom na závery podľa
rozhodnutí NS SR sp. zn. 3Sžf 1/2010, 4Sžf/16/2010, 5Sžf/49/2010. Správny súd konštatuje, že so

závermi týchto rozhodnutí označených žalobcom rozhodnutie správcu dane a žalovaného v rozpore nie
je.
Konkrétne k veci NS SR sp.zn. 3Sžf/1/2010 správny súd konštatuje totožné závery ako vo vzťahu
k rozhodnutiu vo veci NS SR sp.zn. 5Sžf/17/2015 (správny súd podotýka, že odôvodnenia týchto
rozhodnutí NS SR vymedzujú obdobné východiská a totožné závery).

Vo veci NS SR sp.zn. 4Sžf/16/2010 NS SR ako odvolací súd poukázal na závery podľa rozsudku NS
SR sp.zn. 3Sžf/1/2010, avšak v odôvodnení s odkazom na rozhodnutie SD EÚ C-439/04 skonštatoval
záver, podľa ktorého: Vychádzajúc z právneho názoru vysloveného v rozhodnutí Európskeho súdneho
dvora, z ktorých má vychádzať vo svojej rozhodovacej činnosti aj správca dane, považoval odvolací súd
za potrebné konštatovať, že v posudzovanom prípade je na správcovi dane, resp. na orgánoch činných

v trestnom konaní, aby zisťovali, či dodávateľ tovaru E.P. s.r.o. (od 22. augusta 2007 B. s.r.o. BB) sa
dopustil podvodného konania alebo nie. Až po doplnení dokazovania v naznačenom smere bude možné
znovu rozhodnúť v predmete konania vedeného u správcu dane. Skutočnosť, či žalobca ako daňový
subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s
daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel a

vedomosť daňového subjektu, stanovuje a dokazuje správca dane, pričom musia byť v rozumnej miere,
ktorúmožnopredpokladaťvobvyklomobchodnomstykudaňovýchsubjektov.Vnadväznostinauvedené
závery správny súd konštatuje, že v tejto veci NS SR viazal závery o rozložení dôkazného bremena na
prípad podvodného konania, pričom však zároveň uviedol, že v danej veci bude možné takéto rozloženie
dôkazného bremena ustáliť až po doplnení dokazovania v naznačenom smere. V prejednávanej veci sp.

zn. 30S/91/2021 bolo vykonané dokazovanie, ktoré viedlo k zisteniu skutkového stavu dostatočného pre
riadne posúdenie veci a správca dane a žalovaný svoje rozhodnutia jednoznačne založili na záveroch
o nesplnení materiálnych podmienok odpočtu a nie na konštatovaní, že sa daňový subjekt dopustil
podvodného konania, kedy ťaží dôkazné bremeno preukázania vedomosti alebo možnosti vedomosti
daňového subjektu o tom, že sa prijatím plnenia podieľa na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom

(podvodom), práve správcu dane.
Pokiaľ ide o závery podľa rozsudku NS SR sp.zn. 3Sžf/1/2011, závery tohto rozsudku sú rozhodovacou
praxou NS SR prekonané, v ktorej časti správny súd poukazuje napr. na už citovaný rozsudok NS SR
sp.zn. 1Sžfk/81/2018 so zdôraznením bodu 42. odôvodnenia.
Pokiaľ žalobca poukazoval na závery podľa rozsudku NS SR sp.zn. 3Sžf/82/2007, správny súd

zdôrazňuje zásadnú odlišnosť skutkových východísk tohto rozhodnutia oproti prejednávanej veci sp.
zn. 30S/88/2021 a tiež na to sa viažuceho zamerania posúdenia rozloženia dôkazného bremena v
administratívnom konaní, keď podľa záverov rozhodnutia NS SR sp.zn. 3Sžf/82/2007: Spor medzi
účastníkmi konania spočíva vo vyhodnotení skutkovej okolnosti a jej následnej subsumpcii, či došlo
k naplneniu pojmového znaku „vývoz tovaru z územia Slovenskej republiky“ v zmysle ust. § 37

ods. 1 až 3 zákona č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Spor
medzi účastníkmi konania spočíval vo vyhodnotení rozsahu dôkaznej povinnosti platiteľa a rozloženia
dôkazného bremena, ktoré je pre vývoz tovaru, pre účely DPH určené priamo zákonom č. 289/1995 Z.z.
o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Najvyšší súd poukazuje na to, že pri hodnotení
dôkazov musia byť zachované pravidlá logického myslenia, ktorých sa dovoláva žalobca v závere.

Dôkazná situácia (prevzatie tovaru ukrajinskými odberateľmi na prepravu a preukázateľné zaplatenie
trhovej ceny žalobcovi na území SR, JCD potvrdené colnicou na výstupe) sú relevantnými dôkaznými
prostriedkami v zmysle § 37 ods. 2 zákona č. 289/1995 Z.z.18. Na základe vyhodnotenia námietok žalobcu obsiahnutých v žalobných bodoch správny súd
skonštatoval, že žaloba nie je dôvodná a podľa § 190 SSP rozhodol o jej zamietnutí.

19. Podľa § 167 ods. 1 SSP: Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

Podľa § 168 SSP: Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi

právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

20. Žaloba bola zamietnutá, a preto je účastníkom v tomto konaní úspešným v celom rozsahu žalovaný.
Žalobcovi v nadväznosti na to správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario náhradu trov konania
nepriznal. Z dôvodu nepreukázania splnenia podmienky výnimočnosti situácie nebola náhrada trov

konania priznaná ani žalovanému podľa § 168 SSP a contrario.

21. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiujeprípustnákasačnásťažnosť,aktozákonpripúšťa(§439,§440SSP)vlehote

do 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom
súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí
podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.