Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, February 10, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/2/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6920010447
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Šulej

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6920010447.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov JUDr.

Jozefa Ryanta a JUDr. Adriány Považanovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 10. februára 2021, v
trestnej veci obžalovaného I. J. za zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na
§ 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. a iné, o odvolaniach obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku
Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 10.12.2020, sp.zn. 17T/36/2020 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu vo
výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného I. J., nar. XX.XX.XXXX v O. D., trvalým
pobytom O. D., I. XXXX/X, t.č. vo väzbe Z. a Z. J. J.

o d s u d z u j e

podľa § 189 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. h), m) Tr. zák., § 38 ods. 2,5,8 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., § 39
ods. 1, 3 písm. e) Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Vo zvyšných častiach zostáva napadnutý rozsudok nezmenený.

II. Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného I. J. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 10.12.2020, sp.zn. 17T/36/2020 bol

obžalovaný I. J. uznaný za vinného v bode 1) zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b) Tr.
zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. a v bode 2) z prečinu nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., na tom skutkovom
základe, že

1) dňa 25.04.2020 v čase okolo 07.30 hod. v byte na ul. I. č. XXXX/X v O. D. prišiel do izby za otcom
- poškodeným I. J., nar. XX.XX.XXXX a opýtal sa ho, či by mu nevedel požičať nejaké drobné, na

čo mu poškodený uviedol, že by mu vedel dať 5,- Eur, obžalovaný však uviedol, že on by potreboval
sumu 26,- Eur a keď mu poškodený povedal, že toľko peňazí mu nevie dať, začal po ňom kričať, búchal
po kuchynskom dreze a poškodenému povedal „keď mi nedáš, tak ťa zabijem“, následne poškodenýobžalovanému odovzdal 26,- Eur a neskôr obžalovaný poškodenému povedal, že „za trest mi večer dáš
aj auto, lebo ťa odnesieme do hory, rozsekáme ťa na kusy a zakopeme ťa“,

pričom uvedeného konania sa dopustil aj napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Rimavská
Sobotazodňa13.03.2014,sp.zn.4T/9/2014,právoplatnýmtýmistýmdňom,bolodsúdenýzaspáchanie
zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák.

2) dňa 25.04.2020 v čase okolo 09.00 hod. v byte na sídlisku O. č. I v O. D. po tom, ako sa ho matka -

poškodená X. J., nar. XX.XX.XXXX, opýtala, či vie naisto, že jeho priateľku pustia, obžalovaný buchol do
stola a povedal „a pôjde so mnou otec a zoberiem mu aj auto, to auto mi máte darovať ako synovi, lebo
vás pozabíjam, všetkých zabijem, ja som mafián“, neskôr sa poškodenej a poškodenému I. J. vyhrážal,
že ich odnesie ho hory, tam ich rozseká a zahrabe, čím u oboch poškodených vzbudil dôvodnú obavu,
že svoje vyhrážky uskutoční.

Za to mu bol uložený podľa § 189 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. h), m) Tr. zák., § 38 ods. 2, 5 Tr. zák., § 41
ods. 1, 2 Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zák., úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 roky, na výkon
ktorého bol podľa § 48 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia. Zároveň mu bolo podľa § 73 ods. 2 písm. c), d) Tr. zák. uložené ochranné
psychiatrické a protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný odvolanie, ktoré odôvodnil jednak sám písomným podaním
doručeným okresnému súdu dňa 14.12.2020, ako aj prostredníctvom svojho obhajcu písomnými
podaniami doručenými okresnému súdu dňa 22.12.2020 a dňa 31.12.2020, a to proti výrokom o vine
a o treste.

V prvom rade argumentoval tým, že trestný čin vydierania podľa § 189 Tr. zák. v skutočnosti nespáchal.
Znalec vyhotovil nesprávny posudok a nechal ho dlhodobo trpieť vo väzbe s jeho schyzoformnou
poruchou. Ako každá choroba, aj táto jeho sa môže vrátiť, a to bez ohľadu na to, či požije lieky, alebo nie,
súčasne žiadal pribrať do konania nového znalca, keďže konajúci znalec bol zaujatý. Svedok poškodený

bol vo veci osobne zaangažovaný, a preto je nedôveryhodný, pričom mu požičal peniaze dobrovoľne.
Keďže vo veci pretrvali rozpory medzi vykonanými dôkazmi, mala byť aplikovaná zásada „in dubio pro
reo“. Priznal však, že prečinu nebezpečného vyzrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. sa
dopustil,aleažvbytesvojejmatky,ataktiežkeďznehoodchádzal. Naviacsvedkoviapoškodeníodmietli
vypovedať pred kamerou účelovo, keďže si neboli istí, že by vypovedali pravdivo.

Ďalej poukázal na to, že okresný súd síce správne postupoval, keď pri ukladaní trestu použil § 39 ods.
2 písm. c) Tr. zák. a trest mu mimoriadne znížil, avšak nie dostatočne, najmä ak nebol viazaný žiadnou
dolnou hranicou, a to ani s ohľadom na § 38 ods. 5 Tr. zák. Taktiež súd prvého stupňa nesprávne ustálil
pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, nakoľko mu mali byť priznané poľahčujúce okolnosti

podľa § 36 písm. a), b), c), e), f), n) Tr. zák., t. j., že trestný čin spáchal v ospravedlniteľnom silnom
citovom rozsušení, keďže mal narodeniny, nemal dostatočné vedomosti o pandémii, pretože má len
učňovské vzdelanie, dopustil sa ho v spojitosti s negatívnymi dôsledkami svojej duševnej choroby,
spáchal ho pod tlakom odkázanosti a podriadenosti, nakoľko ho otec v aute cestou domov šikanoval,
spáchal ho aj pod vplyvom hrozby a nátlaku, keď ho otec zároveň provokoval a hrozil mu trestným

oznámením a napokon sám napomáhal pri objasňovaní svojej trestnej činnosti príslušným orgánom - L..

Okrem toho došlo v konaní k procesnej chybe, keď nebola rešpektovaná jeho dôstojnosť a jeho
súkromie, a to pri obmedzení osobnej slobody, čo preukazuje kamerový záznam. Nebol na neho vydaný
ani zatykač, napriek tomu došlo k jeho predvedeniu z bytu, v ktorom žil v prenájme, a to bez súhlasu

oprávnenej osoby. Súčasne nedošlo k prejednaniu jeho trestnej veci spravodlivo a v primeranej lehote
nezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti, tak aby sa mohol vyjadriť k vykonaným dôkazom.

Prostredníctvom svojho obhajcu najprv poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku, z ktorej
súhlasil len s uložením ochranného psychiatrického a protitoxikomanického liečenia ústavnou formu,

ktoré by však podstúpil aj dobrovoľne. Skutku v bode 1) sa nedopustil, keďže tento sa ani nestal, resp.
nedosahoval intenzitu akéhokoľvek trestného činu, a už vôbec nie zločinu vydierania podľa § 189 ods.
1, 2 písm. b) Tr. zák., naviac takáto právna kvalifikácia bola neodôvodnená a ničím nepodložená. Svedok
poškodený, jeho otec, si celú vec vymyslel, pretože ho nemá rád a okrem jeho výpovede neexistuježiadny ďalší dôkaz. Ku skutku v bode 2) sa priznal, podrobne popísal jeho priebeh, čo potvrdila svojou
výpoveďou i jeho matka. Hoci sa pri jeho spáchaní mal a mohol ovládať, je zrejmé, že jeho ovládacie
schopnosti boli v tom čase vo výraznej miere znížené, a to bol dôvod, prečo došlo z jeho strany k

takémuto konaniu, čo veľmi ľutoval.

Trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov bol neprimerane prísny prihliadajúc na jeho osobu, pretože je stále
mladým človekom, ako aj na všetky okolnosti prípadu, najmä ak motívom jeho konania bola závislosť na
návykových látkach. Z tejto sa chce liečiť a zmeniť svoj spôsob života, pričom na jeho nápravu postačuje

miernejší trest.

Vzhľadom k tomu navrhol, aby bol za skutok v bode 1) podľa § 285 písm. a) Tr. por. v celom rozsahu
spod obžaloby oslobodený a aby mu bol za skutok v bode 2), pri uvedenej právnej kvalifikácii, uložený
trest na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 6 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie aj okresný prokurátor písomným podaním doručeným okresnému
súdu dňa 16.12.2020, ktoré odôvodnil ďalším písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa
29.12.2020, a to proti výroku o treste v neprospech obžalovaného.

Poukázal na odôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu, ktorý obžalovanému mimoriadne znížil

uložený trest odňatia slobody z dôvodu aplikácie ust. § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zák., prihliadajúc
tiež na to, že mu uložil zároveň ochranné liečenie. Uloženie prísneho trestu, napriek zmenšenej
príčetnosti obžalovaného v čase spáchania skutku, odôvodnil aj tým, že sa obžalovaný na úkor svojej
matky obdobného zločinu vydierania dopustil už v minulosti. S aplikáciou zmierňujúceho zákonného
ustanovenia pri ukladaní trestu okresným súdom sa však nestotožnil, keďže na takýto postup neboli

splnené zákonné podmienky. Príčinou podstatného zníženia ovládacích schopností obžalovaného bola
totižjehointoxikáciaalkoholomastimulanciami.Obžalovanýnetrpíduševnýmochorenímvpravomslova
zmysle, ktoré by podstatným spôsobom znižovalo jeho ovládacie schopnosti, prítomnosť schyzoformnej
psychózy bola u neho vyvolaná závislosťou od pervitínu, ktorý užíva dlhodobo. O tejto skutočnosti
mal obžalovaný vedomosť, v minulosti sa už podroboval ochrannej protitoxikomanickej liečbe, pričom

ambulantnú formu jej výkonu dodržiaval len od februára 2019 do augusta 2019 a neskôr sa už napriek
predvolaniam k ošetrujúcemu lekárovi nedostavil. Obžalovaný vedel, že je v jeho záujme zdržať sa
užívania drog, napriek tomu ich po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody prakticky bezprostredne
užil. Znalec konštatoval, že mnohoročné užívanie drog obžalovaným viedlo k zmenám v jeho mozgu,
ktoré vyvolali psychotické ochorenie, ktoré môže na určitú dobu ustúpiť, avšak za predpokladu užívania

liekov a abstinencie. Takýto postoj však u obžalovaného nemožno predpokladať, a je otázne, či by výkon
ďalšieho ochranného liečenia u neho naplnil svoj účel. V tomto smere je predovšetkým potrebné, aby
sám zmenil svoj postoj a prístup. Vzhľadom na jeho správanie nemožno očakávať, že by bola ochrana
spoločnosti dosiahnutá aj uložením trestu kratšieho trvania, i keď za súčasného uloženia ochranného
liečenia. Berúc do úvahy jeho postoj by bolo dosiahnutie účelu ochranného liečenia podstatne sťažené,

a preto je potrebné ochranu spoločnosti zabezpečiť uložením mimoriadne nezníženého trestu.

Ak by odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade predsa len existovali podmienky na mimoriadne
zníženie trestu podľa § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zák., navrhol aj tak uložiť obžalovanému prísnejší trest
odňatia slobody, než ako ho uložil súd prvého stupňa. Obžalovaný sa už v minulosti dopustil vydierania

voči svojej matke, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 roky, okrem toho bol v minulosti
odsúdený za spáchanie prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia na nepodmienečný trest odňatia
slobody v trvaní 6 mesiacov, pričom sa trestnej činnosti dopustil bezprostredne po vykonaní tohto trestu.
Ani doteraz vykonané nepodmienečné tresty odňatia slobody obžalovaného od páchania ďalšej trestnej
činnosti neodradili, naviac ide o páchateľa, ktorý spáchal opätovne zločin, v dôsledku čoho došlo k

úprave dolnej hranice trestnej sadzby podľa § 38 ods. 5 Tr. zák.

Vzhľadom k tomu navrhol, aby krajský súd v konečnom dôsledku podstatne sprísnil výmeru
nepodmienečného trestu odňatia slobody uloženého obžalovanému.

Na verejnom zasadnutí prokurátor krajskej prokuratúry zotrval na dôvodoch uvedených v písomnom
odôvodnení odvolania okresného prokurátora. Uložený trest považoval za nezákonný, nakoľko neboli
dôvody na jeho mimoriadne zníženie, a ak by aj odvolací súd tento dôvod neakceptoval, možno hodnotiť
trest ako neprimeraný, keďže obžalovaný spáchal opätovný zločin. V konečnom dôsledku navrhol zrušiťnapadnutý rozsudok vo výroku o treste a obžalovanému uložiť trest odňatia slobody minimálne vo
výmere 7 rokov. Odvolanie obžalovaného žiadal zamietnuť ako nedôvodné.

Naproti tomu obžalovaný a jeho obhajca na verejnom zasadnutí zotrvali na dôvodoch uvedených v
písomnom odôvodnení odvolania a v konečnom dôsledku navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a obžalovaného za skutok v bode 1) spod obžaloby oslobodil a aby mu bol za skutok v bode 2)
uložený primeraný trest v čo najnižšej výmere. Odvolanie okresného prokurátora žiadali zamietnuť ako
nedôvodné.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe odvolaní obžalovaného a okresného
prokurátora zistil, že odvolania podali oprávnené osoby v zákonnej lehote, a to proti rozhodnutiu, proti
ktorému boli prípustné. Následne v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku o vine a o treste, proti ktorým odvolatelia podali odvolania, pričom
dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora bolo podané čiastočne dôvodne a odvolanie

obžalovaného dôvodne podané nebolo.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zistil, že napadnutým
rozsudkom bolo vo výroku o treste porušené ustanovenie Trestného zákona, a zároveň možno
považovať uložený trest za neprimerane mierny. Z týchto dôvodov odvolací súd na základe odvolania

okresného prokurátora podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a následne rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr.por. vo veci sám rozsudkom, a to tak ako je uvedené
v jeho výrokovej časti. Súčasne odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Pokiaľ ide o otázku viny súd prvého stupňa, pri dôslednom dodržaní procesného postupu a rešpektovaní

práva obžalovaného na obhajobu, rozhodol na hlavnom pojednávaní o jeho vine v súlade s výsledkami
vykonaného dokazovania. V tomto smere vykonané dôkazy správne vyhodnotil a to jednotlivo, ako aj
v ich súhrne, odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá všetkým podstatným hľadiskám obsiahnutým
v ust. § 168 ods. 1 Tr. por., prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť a nemožno mu v
tomto smere nič podstatné vyčítať. Stručne teda vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré

dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov
tiež vtedy, ak si navzájom odporovali. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zároveň zistiteľné,
akými právnymi úvahami sa prvostupňový súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa
príslušného ustanovenia zákona v otázke viny obžalovaného a správne postupoval, keď ho v konečnom
dôsledku uznal za vinného v bode 1) zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. s

poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. a v bode 2) z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák.. Krajský súd v
podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie rozsudku okresným súdom na stranách č. 3 až 8, vrátane
hodnotenia dôkazov na stranách č. 6 a 7, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil. Považoval však za
potrebné reagovať v rámci odvolacieho konania aj na odvolacie námietky obžalovaného, ktoré však nie

je možné akceptovať v takom rozsahu, ktorý by viedol k inému meritórnemu rozhodnutiu vo výroku o
vine v bodoch 1) a 2).

Obhajoba obžalovaného, pokiaľ ide o skutok v bode 1), sa javila ako účelová, vykonaná v snahe zbaviť
sa trestnej zodpovednosti, resp. aspoň ju zmierniť, a to najmä z toho dôvodu, že išlo o závažnejší z

trestných činov, ktoré mu boli kladené za vinu. Obžalovaného jednoznačne usvedčuje výpoveď jeho
otca - svedka poškodeného I. J., o ktorého vierohodnosti nemal ani odvolací súd žiadne pochybnosti.
Tento podal bezprostredne po spáchaní skutkov v bode 1) a 2) trestné oznámenie, priebeh skutkov
podrobne popísal, vypovedal konzistentne a krajský súd nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by
mal až v takej miere vypovedať v neprospech obžalovaného. Tvrdenie o obžalovaného, že svedok

poškodený mu chcel len uškodiť, nezodpovedá skutočnosti, veď práve svedok poškodený po neho
prišielsvojímosobnýmmotorovýmvozidlomspoločnesjehomatkou,abyhoodviezlidomovpovykonaní
nepodmienečného trestu odňatia slobody v T., a taktiež mu chcel poskytnúť peňažnú hotovosť, i keď nie
v požadovanej výške. Na tomto nemení nič ani čiastočná zmena svedeckej výpovede poškodenej X. J.
na hlavnom pojednávaní, v ktorej sa už ako matka snažila konanie obžalovaného bagatelizovať s cieľom

dosiahnuť pre neho zhovievavejšie konečné rozhodnutie, naviac táto nebola pri tomto skutku osobne
prítomná a vedomosti o ňom mala odvodené len z vyjadrení obžalovaného a svedka poškodeného,
pričom v prípravnom konaní potvrdila, že svedok poškodený jej popísal priebeh skutku v bode 1/ tak,
ako bol ustálený.Veľmi dôležitým bolo pri hodnotení dôkazov zobrať do úvahy aj závery znaleckého posudku z odvetvia
psychiatrie, z ktorého, okrem iného, vyplýva, že obžalovaný bol v čase skutku intoxikovaný alkoholom

a stimulanciami, čo viedlo k zníženiu jeho ovládacích schopností, naviac bola u neho zistená závislosť
od pervitínu a z tohto dôvodu mu bolo navrhnuté aj uloženie ochranného liečenia. Nemožno opomenúť
ani to, že obžalovaný sa do rozporu s Trestným zákonom nedostal prvýkrát, keďže bol doposiaľ
súdom už dvakrát trestaný pre úmyselnú trestnú činnosť, z toho v jednom prípade za zločin vydierania
podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák., kde poškodenou bola taktiež jeho matka X. J., od ktorej

požadovalpeňažnúhotovosť.Jetedazrejmé,žeobžalovaný,ktorýpoprepustenízvýkonutrestuodňatia
slobody evidentne nemal žiadne prostriedky, a zároveň ani vlastné osobné motorové vozidlo, aby mohol
absolvovať cestu za jeho priateľkou, vyriešil vzniknutú situáciu tak, že spáchal skutky v bodoch 1) a 2)
kladené mu za vinu.

Odvolací súd dodáva, že ku skutku v bode 2), ktorého právna kvalifikácia ako prečinu nebezpečného

vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák.
je podstatne miernejšia, sa obžalovaný v konaní pred súdom v podstate priznal a z jeho spáchania je
súčasne usvedčovaný výpoveďami obidvoch svojich rodičov - priamych svedkov I. J. a X. J., pričom ich
výpovede sa ohľadne priebehu tohto skutku v podstatných častiach zhodujú a jednoznačne preukazujú,
že obžalovaný spáchal tento skutok, tak ako bol zistený a ustálený vo výroku napadnutého rozsudku

prvostupňovým súdom.

Po komplexnom zhodnotení dôkaznej situácie možno konštatovať, že pri skutku v bode 1/ nebolo
namieste aplikovať zásadu v pochybnostiach v prospech obžalovaného, tak, ako sa toho domáhal.

Preskúmavajúc zákonnosť výroku o treste dospel krajský súd k inému záveru ako okresný súd, pričom
sa stotožnil v podstatnom rozsahu s argumentáciou okresného prokurátora uvedenou v odvolaní s
tým, že bolo namieste uložiť obžalovanému prísnejší trest. Prvostupňový súd síce postupoval správne,
keď obžalovanému mimoriadne znížil trest pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby,
avšak nesprávne použil ust. § 39 ods. 2 písm. c) Tr.zák., hoci obžalovaný spáchal trestný čin v

stave zmenšenej príčetnosti. Zo znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie vyplýva, že rozpoznávacie
schopnosti obžalovaného boli v čase skutku zachované, ale v dôsledku kombinovanej intoxikácie došlo
k podstatnému zníženiu jeho ovládacích schopností. Dôležitou však bola skutočnosť, že si obžalovaný
takýto stav privodil sám, a to dobrovoľne a úmyselne, hoci dobre vedel, aké účinky u neho môže
vyvolať požitie psychoaktívnych látok, vrátane ich kombinácie, a z tohto dôvodu nebolo možné aplikovať

uvedené zákonné ustanovenie. Naviac predtým uložené ochranné liečenie dôsledne nedodržiaval a v
poslednej fáze sa už k ošetrujúcemu lekárovi ani nedostavil. Z tohto dôvodu mu nebolo možné priznať
ani poľahčujúcu okolnosť podľa ust. § 36 písm. c) Tr. zák., t.j., že trestný čin spáchal v spojitosti s
negatívnymi dôsledkami svojej choroby. Na druhej strane však nemožno vôbec neprihliadnuť na jeho
zmenšenú príčetnosť, i keď sa do takého stavu dostal vlastným konaním a zavinením, hoci v menšej

miere. Nemožno opomenúť ani to, že vzhľadom na takýto duševný stav obžalovaného, mu bolo zároveň
uložené ochranné opatrenie, a to ochranné psychiatrické a protitoxikomanické liečenie ústavnou formou,
ktoré taktiež slúži na ochranu spoločnosti pred trestnými činmi alebo činmi inak trestnými.

Obžalovanému nepoľahčovala žiadna okolnosť, priťažovali mu dve okolnosti, a to, že spáchal viac

trestných činov, a že už bol za trestný čin odsúdený (ust. § 37 písm. h/, m/ Tr. zák.) prihliadajúc na
trestný rozkaz Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 20.02.2020, sp.zn. 4T/8/2020, právoplatný tým
istým dňom, ktorým mu bol, okrem iného, uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, na výkon
ktorého bol zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a ktorý dňa 23.04.2020 vykonal, teda
pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bol 0 : 2. V danom prípade však nebolo namieste použiť

ust. § 38 ods. 4 Tr. zák., podľa ktorého by sa mala zvyšovať dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej
sadzby o 1/3-inu, pretože táto hranica sa zvyšovala o 1/2-icu podľa ust. § 38 ods. 5, 8 Tr. zák., nakoľko
mu bol ukladaný trest aj za opätovné spáchanie zločinu, prihliadajúc na rozsudok uvedený vo výrokovej
časti v bode 1/. Zároveň zobral do úvahy, okrem pomeru, aj mieru závažnosti ustálených priťažujúcich
okolností podľa ust. § 38 ods. 2 Tr. zák., ktoré boli pomerne významné, a to v jeho neprospech.

Obžalovanému nebola v súlade so zákonom priznaná ani jedna zo šiestich poľahčujúcich okolností
podľa ust. § 36 písm. a), b), c), e), f), n) Tr. zák., ako sa toho domáhal. Ak sa aj obžalovaný nachádzal
v stave silného citového rozrušenia, jeho vznik si zapríčinil sám, v dôsledku aplikácie návykových látoka nemožno ho považovať za ospravedlniteľný. Zároveň mal dostatok vedomostí a skúseností, berúc do
úvahy aj jeho vek a predchádzajúce odsúdenia, na to, aby mohol posúdiť závažnosť svojho konania.
Nepriznanie poľahčujúcej okolnosti podľa ust. § 36 písm. c) Tr. zák. bolo odôvodnené vyššie. Taktiež

nebolaaninekonalpodtlakomodkázanostialebopodriadenosti,keďžetakýtovzťahmedzinímarodičmi
- poškodenými neexistoval, otec na neho nevyvíjal ani žiadny výrazný nátlak, ani mu nijakým takýmto
spôsobom nehrozil. Pokiaľ možno jeho osobné pomery považovať v určitej miere za tiesnivé, takýto stav
si spôsobil v prevažnej miere sám svojím konaním a spôsobom života, ktorý viedol. Neprináležalo mu
ani priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa ust. § 36 písm. n) Tr. zák., keďže svojím aktívnym prístupom,

ani inak nenapomáhal pri objasňovaní svojej trestnej činnosti žiadnemu z príslušných orgánov.

Keďže trest bol obžalovanému zároveň ukladaný za dva úmyselné trestné činy spáchané dvomi
skutkami, z ktorých jeden bol zločinom, bolo nutné aplikovať súčasne ust. § 41 ods. 2 Tr. zák. (okresný
súd nesprávne uviedol aj ust. § 41 ods. 1 Tr. zák.), v dôsledku ktorého sa zvyšuje horná hranica trestnej
sadzby odňatia slobody najprísnejšieho trestného činu o 1/3-inu. Aj keď bola pôvodná trestná sadzba

podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. v rozpätí 4 roky až 10 rokov, po aplikácii uvedených zákonných ustanovení
došlo k jej zvýšeniu, a táto v konečnom dôsledku predstavovala rozpätie od 7 rokov do 13 rokov a 4
mesiacov.

Uloženie trestu odňatia slobody, čo aj na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby, by však bolo pre

obžalovaného neprimerane prísne, preto bolo potrebné aplikovať zmierňovacie ust. § 39 ods. 1,3 písm.
e) Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu, vzhľadom na okolnosti prípadu. V neprospech obžalovaného
síce vyznievalo, že sa obidvoch trestných činov dopustil len dva dni po vykonaní posledného
nepodmienečnéhotrestuodňatiaslobody,nadruhejstranevšakmožnovjehoprospechhodnotiťvurčitej
miere jeho psychický stav, konkrétne podstatné zníženie jeho ovládacích schopností, ale predovšetkým

to, že voči poškodeným sa dopustil len verbálnych útokov, nepoužil voči nim žiadne fyzické násilie,
nespôsobil im žiadne zranenia a od poškodeného požadoval vydanie relatívne nízkej peňažnej sumy.
Uloženie úhrnného trestu odňatia slobody odvolacím súdom vo výmere 5 rokov bolo z týchto dôvodov
primerané, v danom prípade možno totiž zabezpečiť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania,
najmä za súčasného uloženia ochranného psychiatrického a protitoxikomanického liečenia ústavnou

formou, nakoľko obžalovaný sa obidvoch trestných činov dopustil po aplikácii psychoaktívnych látok.

Keďže obžalovaný bol v posledných 10-ich rokoch pred spáchaním trestných činov vo výkone trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, odvolací súd ho na výkon trestu odňatia
slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Jedine uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, za súčasného uloženia ochranného
opatrenia, zabezpečí v danom prípade v dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu, a zároveň obsahuje
v primeranom rozsahu prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie, pričom takýto
trest zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1,4 Tr. zák., a súčasne i z ďalších

ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov, ale aj zásadám ukladaniam ochranných opatrení
uvedených v ust. § 35 Tr. zák.

Zákonnosť a odôvodnenosť výroku o uloženom ochrannom opatrení však krajský súd nepreskúmaval,
pretože tento nebol napadnutý odvolaním žiadnej procesnej strany, teda vo zvyšných častiach (vo

výrokoch o vine a ochrannom opatrení) zostal napadnutý rozsudok nezmenený.

Krajský súd ako súd odvolací po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutých výrokov o vine
a treste z vyššie uvedených dôvodov o odvolaní obžalovaného, ktoré nepovažoval za dôvodné a o
odvolaní okresného prokurátora, považujúc ho za čiastočne dôvodné, rozhodol tak ako je to uvedené

vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.