Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 7, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/225/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212203846
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2212203846.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v spore žalobcov: 1/ F. D., bytom D. S. XX, S., 2/ F. S.,
bytom O. XX, S., 3/ U. N., bytom F. X, S., 4/ V. D., bytom S. D. P. XXX, všetci zastúpení JUDr. Gabrielou
Zelemovou, advokátkou, Heydukova 16, Bratislava, proti žalovaným: 1/ Y. C., bytom S. XX, S., 2/ V. C.,
bytom W. XX, 3/ V. S., bytom B. F. XX/XX, S., všetci zastúpení JUDr. Miroslav Pekárom, advokátom,
Krížna 44, Bratislava, o určenie neplatnosti závetu, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu
Dunajská Streda zo dňa 15. decembra 2017, č.k. 11C/16/2012-545, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ m a j ú voči žalobcom 1/, 2/, 3/ a 4/ n á r o k na náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali
určenia neplatnosti závetu poručiteľa U. S., zomrelého XX.XX.XXXX, spísaného do notárskej zápisnice
Štátneho notárstva v Dunajskej Strede pod č. N 53/87, Nz 53/87. Súd prvej inštancie v danej veci
prvýkrát rozhodol rozsudkom zo dňa 10.12.2008 tak, že žalobe vyhovel, určil, že závet poručiteľa U.
S. zo dňa 30.9.1987 spísaný do notárskej zápisnice pod č. N 53/87, Nz 53/87 je neplatný. V dôsledku

odvolaniažalovanýchprotiuvedenémurozsudkuKrajskýsúdvTrnaverozsudkom,sp.zn.9CoD/64/2009
zo dňa 6.7.2010 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietol. Voči tomuto
rozsudku odvolacieho súdu žalobcovia podali vo veci dovolanie. Najvyšší súd SR uznesením, sp.zn.
2 Cdo 240/2010 zo dňa 31.1.2011 rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp.zn. 9CoD/64/2009 zo dňa
6.7.2010 v spojení s opravným uznesením zo dňa 8.7.2010 zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Odvolací súd po vrátení mu veci dovolacím súdom následne uznesením zo dňa 31.1.2012, sp.zn.
9CoD/13/2011 rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 10.12.2008, ktorým bol závet určený neplatným,

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V tomto zrušujúcom uznesení odvolací súd uviedol, že súd
prvej inštancie po vrátení veci doplní dokazovanie predovšetkým s cieľom dospieť k jednoznačnému
záveru o tom, či poručiteľ závet podpísal sám, preto bude potrebné doplniť dokazovanie opätovným
posúdením pravosti podpisu poručiteľa na závete zadovážením kontrolného znaleckého posudku
znalcom z odboru grafológie a bude sa ďalej zaoberať tým, či v čase spísania závetu poručiteľ pre svoje
zdravotné problémy s očami videl, v prípade potreby zváži aj znalecké dokazovanie znalcom z odboru
zdravotníctva, vyporiada sa aj s námietkami k duševnému stavu poručiteľa s ohľadom na argumentáciu

MUDr. F., ktoré zistenia objasní pomocou doterajších znalcov v konaní podávajúcich znalecké posudky
a to ich výsluchom na pojednávaní. Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie výsluchom žalovanej 4/,
ktorá uviedla, že zobrala motorovým vozidlom do Dunajskej Stredy k notárovi nebohého poručiteľa
na jeho žiadosť spolu s jej nebohými rodičmi. K notárovi s nimi nešla. Nebohý otec jej povedal, žeporučiteľa zavolal notár a aj jeho manželku. Jej rodičov poslal zakúpiť kolok. Potom zobrala všetkých
štyroch domov. Nepamätá si už s odstupom času, či sa o notárskej zápisnici a zriadení závetu po ceste
domov rozprávali. Podľa nej nebohý U. S. v roku 1987 videl riadne, prišiel k autu aj z auta vystúpil.

Súd ďalej vypočul svedkov G. N., sekretárku notára, ktorá sa však na podrobnosti ohľadne spísania
závetu nepamätala. Svedok H. N. manžel žalobkyne 3/ uviedol, že sa ženil v roku 1985. Od roku 1984
poznal poručiteľa a jeho manželku O.. Všimol si, že poručiteľ je chorľavý a nedobre vidí. Zistil to aj
podľa toho, že poručiteľ potreboval niekoho, kto ho mal oholiť. Holil ho jeho svokor. V roku 1985 v júni,
kedy sa konala jeho svadba, poručiteľ do diaľky vôbec nevidel. Nikdy ho nevidel čítať. Naposledy bol

u poručiteľa v roku 1985 zakopať studňu, nakoľko sa jeho manželka bála, že poručiteľ do nej spadne.
Svedkyňa V. W., poštová doručovateľka, uviedla, že poštárku robila 10 rokov, na poručiteľa si ešte
trochu pamätá. Pred ňou podpísal kvitančné listy o preberaní dôchodku. Kvitančný list zo dňa 16.11.1990
podpísala I. C. s poznámkou svedok, s tým, že táto prevzala dôchodok poručiteľa. Poznámku nemôže
písať, napísala na kvitančný list vedúca pošty, nevie, na základe čoho. Poznámku o úmrtí poručiteľa tiež
napísala vedúca pošty. Kvitančné listy o vyplácaní dôchodku od októbra do decembra 1987 podpísala

manželka asi preto, že poručiteľ nevedel písať, bol chorľavý. Svedkyňa G. V. uviedla, že od roku 1984
pracovala oproti rodinnému domu nebohého a jeho manželky, vždy keď išla na obed domov sa jej pýtali,
či už skončila, poručiteľ zvykol postávať v bráne. V tom období určite videl, lebo vedel kto je ona a
spoznal ju. Do obchodu nechodil, nákupy zabezpečoval žalovaný 1/. Ďalšia svedkyňa O. V., bývalá
vedúca pošty, uviedla, že poznala poručiteľa a jeho manželku, nevie kedy ho pred smrťou naposledy

videla, v období október 1987 až január 1989 poznámku, že nemôže poručiteľ písať nepísala ona, ale
predchádzajúci vedúci. Keď niekto nevidí a nemôže prevziať vlastnoručne dôchodok a tento prevezme
niekto iný ako svedok, na kvitančný list je potrebné napísať poznámku, že dotyčná osoba nemôže alebo
nevie písať. Vedela, že poručiteľ nevidí, lebo už nikam nechodil od februára 1988 a opatroval ho sused
N. C.. Súd vykonal aj znalecké dokazovanie znalcom Doc. MUDr. Vladimírom Málišom, CSc., z odboru

zdravotníctvo, odvetvie oftalmológia (očné lekárstvo), ktorý vo veci vypracoval znalecký posudok č.
1/2013 dňa 22.1.2013. Znalec v posudkovej časti znaleckého posudku uviedol, že poručiteľ mal podľa
záznamov, ktoré popísal v znaleckom posudku na oboch očiach sivý starecký zákaz l šošoviek, ktorý
bol popísaný najprv na ľavom oku dňa 23.1.1985 a v apríli 1985 v čase hospitalizácie MUDr. T. uviedol,
že na zreničkách zákal šošovky. Popis teda uvádza, že skalenie šošoviek bolo v tom čase prítomné

na obidvoch očiach. Zrelý starecký zákal šošovky znamená, že ľudská šošovka je úplne skalená a
nepriehľadná, v dôsledku jej skalenia tak klesá zraková ostrosť na úroveň rozoznávania pohyb ruky
pred okom, alebo svetla a tmy. Poručiteľ bol na starecký zákal operovaný na pravé oko 1.7.1988. Z
prepúšťacej správy nevyplýva, prečo bola operácia najprv uskutočnená na pravom oku, ľavé oko malo
byť operované až následne v októbri. Dôležitý je údaj o zrakovej ostrosti ľavého oka, na ktorom bol

v čase prepustenia len rozoznávanie svetla a tmy, s rozoznávaním smeru, odkiaľ svetlo prichádza.
Po odstránení skalenej šošovky a po korekcii afakie mal poručiteľ zrakovú ostrosť menej ako 10%,
teda je predpoklad, že pred operáciou táto bola ešte horšia. Keďže starecký zákal šošovky do štádia
zrelej sa vyvíja niekoľko rokov a už v januári 1985 bola popísaná zrelá katarakta, možno jednoznačne
a nesporne konštatovať, že dňa 30.9.1987 poručiteľ text závetu napísaného mechanickým písacím

strojom s veľkosťou veľkých písmen 3 mm a s veľkosťou malých písmen 2 mm, nemohol vidieť. Nemohol
takaninájsťmiestokdesamápodpísaťapretomumuselapomáhaťdruháosoba.Jednalosavtomčase
o úplne slepého človeka. Podľa optotypu na skúšanie zrakovej ostrosti na čítanie textu akým bol závet
napísaný, je potrebná zraková ostrosť minimálne 40%. Znalec predložil súdu aj písomné vyjadrenie k
znaleckému posudku, v ktorom doplnil, že v lekárskej správe zo dňa 17.4.1985 MUDr. T. uviedol na

zreničkách zákal šošovky, teda v množnom čísle, čo zrejme znamená na oboch očiach. V správe z očnej
operáciejeuvedenélenzrakováostrosťpooperáciiavdiagnózachjejednoznačneuvedené,žesajedná
o obojstranný senilný zákal šošovky a na ľavom oku je šošovka totálne skalená. Operáciou pravého oka
z 1.7.1987 bol dosiahnutý vízus po korekcii dioptrickými sklami 4/60. Nie je pravdepodobné, že pred
operáciou bol na pravom oku lepší vízus ako pred operáciou. Je možné preto takmer na 100% vylúčiť, že

poručiteľ mal v čase podpisu závetu zrakovú ostrosť na úrovni aspoň 40% normálnej. Podľa zdravotnej
dokumentácie mal poručiteľ v rozhodnom období matúrnu zrelú stareckú kataraktu v medicínskom
vyjadrení cataracta senilis matura. Vo všetkých lekárskych správach je sivý zákal šošovky poručiteľa
označovaný ako matúrny, nie nukleárny. Obvyklý postup v prípade obojstranného sivého zákalu je taký,
že sa najprv operovalo horšie vidiace oko s pokročilejšou kataraktou. Žalovaní so znaleckým posudkom

nesúhlasili, nepovažovali ho za vierohodný, trvali na nariadení znaleckého kontrolného dokazovania.
Napriek námietkam zo strany žalovaných proti znaleckému posudku MUDr. Máliša, podľa názoru súdu
bolo takmer nepochybne preukázané, že poručiteľ text závetu nemohol vidieť, nemohol nájsť ani miesto,
kde sa má podpísať. Zo záverov vykonaného dokazovania súdu vyplynulo, že nebohý poručiteľ prispísaní notárskej zápisnice nevidel, pričom bývalý štátny notár v čase spísania notárskej zápisnice
nepribral dvoch svedkov ako to zákon stanovuje, preto táto notárska zápisnica nespĺňa charakter
verejnej listiny. Vzhľadom na záver znaleckého posudku znalca z odvetvia očné lekárstvo, zdravotný

stav a problémy s videním poručiteľa, ktoré vylúčili možnosť, aby poručiteľ bol schopný vlastnoručne
napísať a ponechať závet posledný krát v prospech žalovaných a to tri roky pred jeho smrťou súd žalobe
vyhovel a určil, že závet poručiteľa je neplatný. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie
žalovaníaodvolacísúduznesenímzodňa26.11.2015,č.k.9CoD/19/2015rozsudoksúduprvejinštancie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a to z dôvodu, že súd sa dopustil viacerých procesných vád, odňal

účastníkom možnosť konať pred súdom, neúplne zistil skutkový stav a rozhodnutie aj nedostatočne
odôvodnil. Po vrátení veci súd prvej inštancie z obsahu spisu zistil, že poručiteľ U. S.L. S. S. D. W.
so svojou manželkou. Vzhľadom na pokročilý vek i viaceré vážne diagnostikované ochorenia bolo
potrebné poskytovať mu pomoc, poručiteľ bol bezdetný a jeho najbližšou rodinou bola rodina žalobcov.
Starostlivosť spočiatku poskytovala žalobkyňa 1/ ako neter, avšak pre nezhody medzi ňou a nebohou
manželkou poručiteľa, táto starostlivosť bola ukončená a pomoc o poručiteľa sa dostala do rodiny

žalovaných. Počas poskytovania tejto starostlivosti, dňa 30.9.1987 poručiteľ spísal závet pojatý do
notárskej zápisnice pod sp.zn. N 53/87, Nz 53/87 a to v prospech právnych predchodcov žalovaných.
Žalobcovia naposledy poukázali na to, že nebohý poručiteľ mal okrem vážnych zdravotných problémov
a zlej fyzickej, či psychickej kondície i problémy so zrakom, v dôsledku čoho nebol schopný predmetný
závet prečítať a ani nájsť miesto, kde sa má podpísať. Žalovaní predložili súdu lekársky nález MUDr. S.

H., oftalmologičky, zo dňa 9.2.2015, ktorá vyjadrila záver, že vzhľadom na dochovanú a preskúmateľnú
zdravotnú dokumentáciu nie je možné určiť, či bol poručiteľ v čase spísania závetu vidiaci alebo nie.
Súd sa s týmto lekárskym potvrdením a odborným stanoviskom žiadnym spôsobom nevysporiadal,
nedoručil ho žalobcom ani znalcovi, čím odňal účastníkom možnosť konať. Odvolací súd preto v závere
svojho zrušujúceho uznesenia uviedol, že súd prvej inštancie doručí posledné vyjadrenie žalovaných

žalobcom, oboznámi ich s lekárskym odborným stanoviskom znalca a zváži, či doterajšie znalecké
dokazovanie bolo dostatočné alebo vykoná kontrolné znalecké dokazovanie. Súd prvej inštancie po
vrátení mu veci skonštatoval, že nebolo možné odborné stanovisko MUDr. H. doručiť znalcovi MUDr.
Vladimírovi Málišovi, nakoľko tento dňa 17.5.2014 zomrel. Z obsahu spisu vyplynulo, že viacnásobné
pokusy o ustanovenie znalca na podanie kontrolného znaleckého posudku boli bezvýsledné. Znalci,

ktorí boli registrovaní v danom odbore boli zo zoznamu vyčiarknutí a na dopyt súdu oznámili, že
znalecké posudky už nevykonávajú, resp. sú zaneprázdnení. Súd dal stranám sporu do pozornosti nový
inštitút súkromného znaleckého posudku podľa § 209 CSP. Žalovaní predložili súdu odborné vyjadrenie
MUDr. O. Z. z Univerzitnej nemocnice Bratislava, klinika oftalmológie UNBaLSUK. MUDr. O. Z. vo
svojom odbornom vyjadrení uviedla, že v danej dokumentácii sa nenachádza žiadny objektívny nález

o tom, že poručiteľ bol nevidiaci, resp. prakticky nevidiaci v čase podpísania závetu 30.9.1987. Podľa
dokumentácie bol hospitalizovaný na I. očnej klinike od 30.6.1988 do 4.7.1988 a dňa 1.7. prebehla
operácia. Dňa 29.7.1988 bol objednaný na operáciu sivého zákalu vľavo na termín 17.10.1988. Na
objednávacom liste je diagnóza cataracta senilis corticalis o.sin., nie matura. Keby bola matura, bolo
by to určite popísané, keď matúrna katarakta znamená, že pacient rozoznáva prsty, pohyb ruky pred

okom, svetlocit s lokalizáciou. Ďalej uviedla, že na základe doloženej dokumentácie nie je možné dospieť
k jednoznačnému záveru o tom, že poručiteľ bol nevidiaci, nakoľko nikde nie je záznam o videní v
čase podpísania závetu. Zdravotná dokumentácia, ktorá sa zachovala, nie je dostatočná, avšak zo
zachovaných záznamov nie je možno dospieť k záveru, že poručiteľ v čase spísania závetu nevidel.
Žalobcovia oznámili súdu, že sa im nepodarilo nájsť znalca, ktorý by bol ochotný vypracovať súkromný

znalecký posudok. Podotkli, že znalecké dokazovanie v konaní bolo vykonané a odborné vyjadrenie
zabezpečené sporovou stranou nie je odborným vyjadrením podľa § 206 CSP. Odborné vyjadrenie
zadovážené sporovou stranou je len listinným dôkazom. MUDr. S. H. vo svojom odbornom stanovisku
zo dňa 9.2.2015 uviedla, že MUDr. F. u poručiteľa v januári 1985 konštatovala cataractu maturnu.o.1.sin.
teda ľavého oka. MUDr. T. o tri mesiace neskôr v apríli 1985 popisuje na zreničkách zákal, na čo

sa odvoláva aj znalec. Je to však subjektívny popis MUDr. T., neznamená, že v pravom oku musel
mať zrelú matúrnu kataraktu tiež. Zákal na zreničkách vôbec neznamená, že ide o praktickú slepotu.
Tri mesiace predtým MUDr. F. nepopísala zrelú kataraktu aj v pravom oku. Ak by katarakta dozrela
aj v pravom oku, nie je zrejmé, prečo bol poručiteľ operovaný na šedý zákal až o tri roky neskôr.
Je možné, že bol poručiteľ operovaný až o tri roky neskôr od diagnostikovania katarakty práve preto,

lebo ešte mohol v tej dobe vidieť aspoň pravým okom. Je možné tiež predpokladať, že sa operovalo
najskôr pravé oko, lepšie vidiace, napriek tomu, že znalec tvrdí, že vždy sa operuje horšie oko. MUDr.
A. sa o pravom oku nezmienil ani pri prijatí na operáciu pravého oka. Píše, že pacient bol prijatý pre
kataracta sen.o.I.dx a nie cataracta matura o.1.dx. Dá sa predpokladať, že očné pozadie pravého okabolo hodnotiteľné a tiež, že operácia bude mať význam, kým u ľavého oka nebolo pozadie hodnotiteľné
a mohlo sa uvažovať aj so zmenami na makule v zmysle degenerácie vzhľadom na vek pacienta. Záver
znalca o tom, že bolo operované horšie vidiace oko, je vzhľadom na doloženú zdravotnú dokumentáciu

nepreskúmateľný. Ani v jednom objektívnom náleze praktického lekára v tých rokoch sa nepíše, že
pacient je zle vidiaci, resp. prakticky slepý, kým o horšom sluchu sa zdravotný záznam zmieňuje. Ani v
žiadosti o zvýšenie dôchodku na bezvládnosť sa nespomína, že by poručiteľ nevidel, čo by mu pomohlo
pri zohľadňovaní o jeho zvýšenie. Ani v lekárskom potvrdení pre účely súdu obecný lekár nespomína,
že by šlo o človeka nevidiaceho. V celej zdravotnej dokumentácii nie je záznam o vízuse videní pravého

oka rok pred operáciou, v čase podpísania závetu, ide len o dohady a predpoklady. Katarakta môže za
rok veľmi sprogredovať, takže nie je vylúčené, že rok pred operáciou mohol poručiteľ vidieť a prečítať
pôvodný text aj tri-štyri mm napr. s lupou. Rýchlosť progresie sivého zákalu je veľmi individuálna.
Zachovaná dokumentácia nie je dostatočná pre relevantný záver o zdravotnom stave poručiteľa, keďže
chýba dokumentácia o videní, resp. nevidení a ani pred operáciou, teda pri prijatí na operáciu šedého
zákalu pravého oka v roku 1988. Naviac zdravotná dokumentácia je rozporná, kým MUDr. F. popisuje

kataracta matura teda zrelá katarakta, v náleze z očného oddelenia vo FN sa píše o katarakta senilis
corticalis - ide o dva rozdielne popisy na to isté ľavé oko, čo tiež svedčí o subjektivite popísaného
nálezu. Súd prvej inštancie skonštatoval, že vo veci bolo vykonané znalecké dokazovanie znalcom
MUDr. Málišom. V podaní námietok žalovanými voči znaleckému posudku žalovaní predložili odborné
stanovisko oftalmologičky MUDr. S. H.. Súdu sa nepodarilo vykonať kontrolné znalecké dokazovanie a

nebol úspešný ani pokus o zabezpečenie súkromného znaleckého posudku. Žalovaní prostredníctvom
právnehozástupcupredložilisúduokremodbornéhovyjadreniaMUDr.S.H.ajďalšieodbornévyjadrenie
MUDr. O. Z.. Súd po preskúmaní znaleckého posudku Doc. MUDr. Vladimíra Máliša a jeho porovnaním
s predloženými odbornými vyjadreniami ďalších dvoch lekárov z odboru oftalmológie a dospel k záveru,
že nie je možné doplniť znalecké dokazovanie z dôvodu úmrtia znalca. Z doteraz vykonaných dôkazov

a predložených listinných dôkazov podľa názoru súdu nie je možné urobiť jednoznačný záver o tom,
či bol poručiteľ v čase spísania závetu vidiaci alebo nie a to predovšetkým na zachovanú nekompletnú
zdravotnú dokumentáciu, v ktorej chýba dokumentácia o videní resp. nevidení poručiteľa v roku 1987
v čase spísania závetu a ani pred operáciou šedého zákalu pravého oka v roku 1988. Zdravotná
dokumentácia žiaden záznam o vízuse teda videní poručiteľa neobsahuje. Ani v jednom objektívnom

náleze praktického lekára sa nepíše, že poručiteľ je zle vidiaci resp. prakticky slepý a záver znalca
MUDr. Mališa o tom, že bolo operovaná horšie vidiace pravé oko, je vzhľadom na doloženú zdravotnú
dokumentáciu nepreskúmateľný. Súd s prihliadnutím na tieto skutočnosti dospel k záveru, že žalobcovia
v konaní neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie skutočností, že nebohý poručiteľ v čase spísania
závetu 30.9.1987 bol nevidiaci alebo prakticky slepý, preto súd žalobu o určenie neplatnosti závetu v

celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podali odvolanie žalobcovia
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a h). Uviedli, že súd nepostupoval podľa ust. §
181 ods. 2, 3, 4 CSP, neuviedol ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré považuje za

nesporné, a tiež neuviedol svoje predbežné právne posúdenie veci, pričom v rozsudku zaujal opačný
právny názor ako v poslednom svojom rozhodnutí zo dňa 4.3.2015. Neuviedol tiež prečo vychádzal len
z vykonaného dokazovania, ktoré urobil po zrušení predchádzajúceho rozsudku zo dňa 10.12.2008
a prečo teraz pri rozhodovaní ignoroval dôkazy napr. znalecké posudku z odboru grafológie. Posudok
Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava, z ktorého vyplynulo, že podpis bol sčasti urobený

tak, že pri podpise jeho ruku viedla tretia osoba, prečo ignoroval výsluchy lekárov, ktorí sa osobne s
poručiteľom za jeho života kontaktovali, prečo ignoroval lekárske nálezy o zdravotnom stave poručiteľa
aj skutočnosť, že v zdravotnej dokumentácii bol z 15.6.1982 návrh na poskytnutie opatrovateľskej
služby pre poručiteľa s uvedenou tam diagnózou celková starecká zošlosť, arteriosclerosis cerebri,
obojstranne znížená zraková ostrosť - schopný iba nevyhnutného pohybu, neschopný starať sa o seba,

obslúžiť sa. Uvedené diagnózy uviedol obvodný lekár poručiteľa MUDr. B.. Existuje tam aj lekársky
nález týkajúci sa trasu rúk konštatovaný ešte pred podpísaním notárskej zápisnice. V rozsudku sa
súd nevysporiadal ani s tým, že v priebehu 90. rokov žalobcovia opakovane tvrdili, že poručiteľ mal
problémy so zrakom, že nevidel, neuviedol, ako sa vyporiadal so skutočnosťou, ktorá nebola sporná,
že poručiteľ neovládal slovenský jazyk, čo vyplývalo aj z uvedenej notárskej zápisnice, keď notár ústne

poručiteľovi zápisnicu prečítal v maďarskom jazyku. V odôvodnení súd popisne uviedol, čo obsahovali
listinné dôkazy vyjadrenia MUDr. Z. a MUDr. H., avšak neuviedol, ako ich vyhodnotil. Môžu sa len
domnievať, že súd zmenil zistený skutkový stav oproti predchádzajúcemu uvedenému skutkovému
stavu, keď raz žalobcovia uniesli dôkazné bremeno, ich žalobe súd prvej inštancie vyhovel a raz honeuniesli. Neuviedol, ako vyhodnotil tieto odborné stanoviská, nezaoberal sa tým ako ich vyhodnotil
a čo z nich usúdil. Tieto odborné vyjadrenia ako listinné dôkazy nemohli poprieť závery znaleckého
posudku z odboru očného lekárstva nariadeného súdom. Žalobcovia sa doposiaľ nedozvedeli prečo

súd nevykonal žalobcami navrhnutý dôkaz výsluch notára JUDr. Kováča, ktorý spísal závet, pokiaľ
tento žil. Stále cítia, že v danej veci zákonná sudkyňa bola predpojatá. Už otázkami na notára JUDr.
Kováča by bol súd prvej inštancie možno zistil, že je vysoko pravdepodobné, že poručiteľ nikdy nebol
v kancelárii JUDr. Kováča. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, či vôbec všetky ich vyjadrenia a
stanoviská vo veci boli súdom preskúmané a z akého dôvodu ich súd nezobral v úvahu ani sčasti.

Skutkové zistenia súdu sú neúplné a nesprávne, keď súd popisuje v odôvodnení len časť vykonaných
podstatných dôkazov a to len týkajúcich sa skutočností či poručiteľ bol v čase spísania závetu vidiacim
človekom. Súd v priebehu konania nesprávne procesne postupoval, keď nevykonal dokazovanie pre vec
dôležitým výsluchom svedka notára, ktorý spísal závet. Ďalej pri znaleckom dokazovaní znalcom týmto
súdneposkytovalvšetkypodkladyprespracovanieposudku,hocisavspisenachádzali.Knepredloženiu
všetkých dokladov došlo aj pri predkladaní zdravotnej dokumentácie znalcom z odboru zdravotníctva,

odvetvie psychiatria. Súd nezobral do úvahy ani výpovede znalcov na pojednávaní pri ich výsluchu,
ktorá uviedla k lekárskemu nálezu MUDr. Medzihradského z rokov 1985 a 1986, že tento predložený
dokument potvrdzuje ich vyslovený predpoklad, že sa u posudzovaného mohlo jednať o poruchu
psychickej výkonnosti na základe organického psychosyndrómu a podstatné sú aj jej ďalšie odpovede
napojednávanídňa27.10.2006,čosúdvôbecnevyhodnotil,t.j.čibolporučiteľspôsobilýurobiťtakýtonie

jednoduchýprávnyúkonvzhľadomnajehovekacelkovéochorenia.Formulácie,ktorýmiznalcioznačujú
pravdepodobnosť patologického procesu sú vedecky korektné, vychádzajú z teoretických poznatkov a
klinickej rudície znalca a sú aplikovateľné na daný prípad s vysokou mierou pravdepodobnosti. Trvajú aj
na tom, že poručiteľ okrem toho, že bol v čase spísania závetu prakticky nevidiaci, tak najmenej od roku
1985 trpel aj trvalou organickou poruchou osobnosti, na základe organického psychosyndrómu, čo bolo

podmienené celkovou artériousklerózou tak, ako to uviedla MUDr. C. vo svojej výpovedi na pojednávaní
dňa 27.10.2006. Navyše poručiteľ nerozumel slovenskému jazyku, v ktorom bola notárska zápisnica
napísaná. Súd tiež nevyhodnotil o aký druh použitej pečiatky obvodného lekára poručiteľa MUDr. B. na
lekárskom potvrdení o zdravotnom stave poručiteľa použitého k spísaniu závetu v roku 1987 išlo a či
v tomto roku sa takáto pečiatka používala. Sú názoru, že vyplýva z dôkazov, ktoré predložili ohľadne

pečiatky, že lekárske potvrdenie MUDr. B., ktorému všetci dávali taký dôraz, bolo vypracované až po
roku 1994, teda sedem rokov po spísaní závetu. Pokiaľ sa týka ich tvrdení, že poručiteľ nevidel, tak nie
je pravda, že by toto začali tvrdiť až neskôr, poukázali na návrh na vykonávanie opatrovateľskej služby
pre poručiteľa ešte z roku 1982, kde sa o poruche zraku poručiteľa už uvádzalo. K problémom so zrakom
sa vyjadrovala aj znalkyňa MUDr. Hrnková. Rozhodnutie súdu je jednostranne zamerané v prospech

žalovaných. Súd vychádzal len z tvrdení žalovaných, opísal nimi predložené odborné vyjadrenia, tak asi
vychádzal len z týchto vyjadrení, nevedia z akého dôvodu sa nezaoberal odborným vyjadrením Dr. A. k
spôsobilosti na právne úkony, čím boli porušené práva žalobcov na spravodlivý proces. Rozsudok súdu
je zmätočný, nezrozumiteľný, pretože súd neuviedol, ktoré skutočnosti mal za preukázané, ktoré nie,
z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval a nepreskúmateľný

je tiež pre nedostatok dôvodov. Navrhli rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie
konanie. Keďže rozsudok je nezákonný a nepreskúmateľný, súčasne namietajú aj výrok o náhrade trov
konania.

3. Žalovaní v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedli, že navrhujú, aby odvolací súd preskúmal včasnosť

podaného odvolania z dôvodu, že právnemu zástupcovi žalovaných bol rozsudok súdu prvej inštancie
doručený už 14.2.2018, pričom za predpokladu totožného doručovania by lehota na podanie odvolania
uplynula dňa 1.3.2018, pričom odvolanie žalobcov je datované až k 14.4.2018, čiže takmer jeden
a pol mesiaca po uplynutí predpokladanej odvolacej lehoty. Následne zistil, že právna zástupkyňa
žalobcov neprevzala rozsudok z dôvodu dlhodobej PN a rozsudok mal byť jej doručovaný opakovane.

Poukázali na § 112, § 113 CSP, s tým, že JUDr. Zelemová vykonáva advokáciu vo forme združenia s
JUDr. Z., pričom ide o tzv. spoločný výkon advokácie, kedy ktorýkoľvek člen združenia je oprávnený/
povinný prebrať písomnosti. Pokiaľ ide o dlhodobú PN, je povinnosť advokáta vykonávaného advokáciu
samostatne ustanoviť si najneskôr do jedného mesiaca od vzniku prekážky zástupcu z radov advokátov,
k čomu zrejme nedošlo. Je preto nutné skúmať, či prípadné odopretie prevzatia je možné považovať za

dôvodné. Čo sa týka odvolania vo veci samej, tak odvolanie žalobcov považujú za nedôvodné v celom
rozsahu. Faktom aj v tomto konaní zostáva, že súd prvej inštancie sa otázkami spornosti podpisu a
duševného stavu zaoberal len veľmi okrajovo, keď iba poukázal na doterajšie zrušujúce uznesenia KS
TTastýmsúvisiacevyjadrenia sporovýchstrán,ktorésatýkaliajžalobcaminastolenýchotázokpodpisua duševného stavu poručiteľa. Je otázne, do akej miery sa mal súd prvej inštancie do detailu zaoberať
aj uvedenými otázkami vzhľadom na procesný stav veci. Je nesporné, že ani v predchádzajúcom
rozsudku súdu prvej inštancie č.k. 11C 16/2012-239, ktorý bol zrušený zo strany odvolacieho súdu, sa

súd prvej inštancie podrobne nezaoberal otázkami podpisu a duševného stavu poručiteľa. Po vydaní
predchádzajúceho rozsudku 11C/16/2012-239 sa žalobcovia nedomáhali podrobného zdôvodnenia
uvedených otázok a v tom smere ako vyplýva z ich vyjadrení považovali rozsudok za vecne správny,
dostatočne odôvodnený, keďže boli vo veci úspešný. Po zmene výsledku v prejednávanej veci považujú
odôvodnenie súdu v danej časti za nedostatočné. Tento dvojitý meter žalobcov v spravodlivosti je

pochopiteľne daný účelovým hodnotením kvality rozhodnutia súdu v závislosti od toho, či sú alebo nie
sú meritórne úspešní. Už po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu, sp.zn. 9CoD/13/2011 a osobitne
po zrušujúcom uznesení 9CoD/19/2015 sa kľúčová argumentácia sporových strán zamerala výlučne na
posúdenie otázky, či poručiteľ v čase spísania závetu videl alebo nie. Potrebu podrobného posúdenia
danej otázky v zásade nastolil odvolací súd. Faktom je, že od roku 2012 teda sa sporové strany
zamerali už výlučne len na skúmanie otázok, či poručiteľ v čase spísania závetu videl alebo nie. Súd

vykonal znalecké dokazovanie MUDr. Málišom, znalcom z odboru oftalmológie, pričom na základe tohto
posudku súd prvej inštancie vyhlásil závet za neplatný. Na základe odvolania žalovaných odvolací súd
tento rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, pričom svoj právne záväzný názor smeroval len k otázkam
posúdenia tej skutočnosti, či poručiteľ videl alebo nie. Nič v danej fáze konania nenasvedčovalo tomu, a
to ani správanie žalobcov, aby bola potreba osobitne ďalej skúmať otázky podpisu a duševného stavu,

ktoré sa javili v konaní ako vyriešené, pričom žalobcovia tieto otázky nanovo nenastolovali a nevyvíjali
žiadnu procesnú aktivitu na ich opätovné riešenie. Ťažiskom dôkazu zostalo zistenie, či poručiteľ v čase
spísania závetu bol vidiaci alebo nie. Súd v odôvodnení rozsudku pomerne podrobne opísal aké dôkazy
boli vo vzťahu k videniu poručiteľa vykonané a to znalecký posudok MUDr. Máliša, doplnenie k tomuto
posudku a odborné vyjadrenia MUDr. H. a MUDr. Z.. Súd uvedené vykonané dôkazy veľmi podrobne

popísal, následne v bode 29 rozsudku aj vyhodnotil. Jednoznačne skonštatoval, že nie je možné urobiť
jednoznačný záver o tom, či bol poručiteľ v čase spísania závetu vidiaci alebo nie. Predovšetkým na
zachovanú nekompletnú zdravotnú dokumentáciu v ktorej chýba dokumentácia o videní resp. nevidení
poručiteľa v roku 1987. Zdravotná dokumentácia a v nej nachádzajúce sa záznamy neobsahujú žiaden
záznam o vízuse, ani v jednom objektívnom náleze praktického lekára sa nepíše, že poručiteľ je zle

vidiaci resp. prakticky slepý a záver znalca o tom, že bolo operované horšie vidiace pravé oko, je
vzhľadom na doloženú zdravotnú dokumentáciu nepreskúmateľný, je založený len na dohode. Súd
preto dospel k záveru, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno. Znalecký posudok súd neprijíma
slepo ale musí najmä v prípade relevantných pochybností presvedčivo zdôvodniť najmä z hľadiska jeho
logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti. Skutočnosť, že ide o nepreskúmateľný znalecký posudok

založený na dohade znalca, vyplynula nielen z jednoduchej logickej úvahy, ktorá si nevyžaduje osobitnú
odbornosť a ktorá je založená na absencii akejkoľvek zdravotnej dokumentácie, ktorá by hovorila o
tom, že je poručiteľ prakticky slepý človek. Tento záver vyplynul aj z odborných vyjadrení MUDr. Z.
a MUDr. H.. Navyše aj samotný znalec potvrdil, že objektívny nález o víze sa v čase pred operáciou
nikde nenachádza. Rozsudok nie je možné v žiadnom kontexte považovať za prekvapivý. Žalobcom

bola známa argumentácia žalovaných, obsah znaleckého posudku, skutočnosť, že absentujú akékoľvek
lekárske záznamy o vízuse a v neposlednom rade doplnené dokazovanie v intenciách odvolacieho súdu
odveodbornévyjadrenia,ktorézhodnepotvrdili,žeznaleckýposudokjenepreskúmateľnýazaloženýna
dohade. Pokiaľ sa žalobcovia domnievali, že súd opomenie tieto fakty, potom sa im mohol rozsudok javiť
akoprekvapivý,alevspojenísdoplnenýmdokazovanímmalobyťžalobcomjasné,žezáveryznaleckého

posudku boli relevantne spochybnené. V konaní vystupovalo päť potencionálnych dedičov, pričom všetci
sa o poručiteľa údajne aj starali, ďalej notár, poštár, vypočutí svedkovia, územný obvodný lekár, ďalej
kompletná okresná posudková komisia pri posudzovaní bezvládnosti zo dňa 20.6.1989, miestny ONV,
ktorý ešte v máji 1985 uviedol, že poručiteľ nie je odkázaný na opatrovateľské služby, teda absolútne
nikto nevedel, že poručiteľ bol údajne prakticky slepý. Odvolací súd vo svojom ostatnom uznesení

poukázal na to, že problémy so zrakom sa dajú indikovať napr. zo správy pri preberaní dôchodku, kedy
tento preberala manželka s dovetkom nemôže písať, ako aj niektorých svedeckých výpovedí ale faktom
zostáva, že nikto z vyššie dotknutých a často úradných osôb sa nevyjadril, že by malo ísť o prakticky
slepého človeka, pričom prípadný určitý problém so zrakom vzhľadom na vek neindikuje slepotu ako
takú. K tvrdeniu žalobcov, že znalecký posudok má vyššiu dôkaznú právnu silu, poukázali na článok 11

bod 3, článok 11 ods. 4, článok 15 bod 1, 2 CSP. Vzhľadom k uvedenému navrhli rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť.4. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných uviedli, že majú za to, že odvolanie bolo
podané včas a to s prihliadnutím na konkrétne okolnosti doručovania, keď rozsudok bol doručený
poštou 6.4.2018 ako opakovane doručený, keďže jej spoločníčka dňa 22.2.2018 oznámila súdu, že

je hospitalizovaná v nemocnici a chcela vedieť, čoho sa zásielka, ktorú neprevzala, týka. Asistentka
sudkyne odpovedala na e-mail tak, že oznámila, že jej bol doručovaný rozsudok vo veci 11C/16/2012
a uviedla mená sporových strán, ale hlavne uviedla, že po skončení PN JUDr. Zelemovej (žiadame
oznámiť) rozsudok bude opätovne doručený, čo sa aj stalo. Ďalej žalobcovia zotrvali na svojich
tvrdeniach v odvolaní. V závere uviedli, že tvrdenie žalovaných, že nikto nevedel, že poručiteľ bol

údajne prakticky slepý je nepravdou, tak ako argumentovali k dokumentom aj výpovediam svedkov, s
tvrdením žalobcov, že poručiteľ riadne nevidel už dávno, sa začal zaoberať aj NS SR v roku 2012, keď
rozhodoval o dovolaní. Uviedli, že súd prvej inštancie ignoroval viaceré a to veľmi podstatné ich návrhy
na dokazovanie, vlastne mu to prikázal už odvolací súd v prvom zrušení prvého rozsudku, napr. že má
vypočuť notára, ktorý spísal závet a je dodnes záhadou, že napriek ich opakovaným návrhom súd tento
dôkaz nevykonal. Ak by bol súd prvej inštancie konal vo veci tak, ako mu to prikazovali vtedajšie právne

procesné predpisy a riadne zistil skutkový stav, celá vec už mohla byť riadne skončená a nebola by
tak problematickou, ako sa stala a tým je o to náročnejšie aj riadne odôvodnenie rozsudku. Nemôžu sa
stotožniť s prijatým právnym názorom, ktorý súd prvej inštancie tak zrazu zmenil a žalobu po skoro 18-
tich rokoch zamietol s tým, že žalobcovia vlastne nič nepreukázali.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP)
preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3

CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, bez potreby zopakovania či
doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

6.Odvolacísúdpopreskúmanínapadnutéhorozsudkuakoajceléhoobsahuspisovéhomateriáludospel

k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.
Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre

posúdenie žalobcom uplatneného nároku a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne
odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod pre ktorý by sa mal
od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľom.

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 11C/16/2012 je určenie neplatnosti
závetu poručiteľa U. S., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, vo forme notárskej zápisnice bývalého
Štátneho notárstva v Dunajskej Strede zo dňa 30.9.1987, pod sp.zn. N 53/87, Nz 53/87 z dôvodu, že
závetca nebol v čase závetu spôsobilý na právne úkony a podpis na závete nie je jeho vlastnoručným
podpisom a v čase spísania závetu neovládal slovenský jazyk a navyše bol nevidiaci.

8. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým bola žaloba zamietnutá.

9. V predmetnom konaní žaloba bola podaná na súd prvej inštancie dňa 6.3.1991. Súd prvej inštancie

prvýkrát vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 3.4.1991, ktorým žalobu zamietol. V dôsledku odvolania
žalobcov odvolací súd Krajský súd Bratislava uznesením zo dňa 23.8.1991 rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie . Súd prvej inštancie následne vo veci rozhodol rozsudkom
zo dňa 10. decembra 2008, č.k. 4C/52/1991-729 tak, že určil, že závet je neplatný. V dôsledku
odvolania žalovaných Krajský súd v Trnave ako súd odvolací rozsudkom zo dňa 6. júla 2010, č.k.

9CoD/64/2009-800, zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietol. Proti
tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali žalobcovia dovolanie. Najvyšší súd SR, ako súd dovolací,
uznesením zo dňa 31.1.2011 zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 6. júla 2010, sp.zn.
9CoD/64/2009 a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu procesného pochybenia odvolacieho súdus tým, že dovolací súd sa nezaoberal námietkami uvedenými v dovolaní ani vecným prieskumom
rozhodnutia. Následne odvolací súd po vrátení veci dovolacím súdom rozhodoval v danej veci opätovne
a to uznesením zo dňa 31. januára 2012, č.k. 9CoD/13/2011-922, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie (č.k.4C/52/1991-729 z 10.12.2008) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Predmetná vec na súde prvej inštancie dostala novú sp.zn. a to 11C/16/2012. Súd prvej inštancie vo
veci opätovne rozhodol rozsudkom zo dňa 4. marca 2015, č.k. 11C/16/2012-239 tak, že určil, že závet
poručiteľa U. S. je neplatný. Proti tomuto rozsudku opakovane bolo podané odvolanie žalovanými, v
dôsledku odvolania odvolací súd opätovne vec prejednal a uznesením zo dňa 26. novembra 2015,

č.k. 9CoD/19/2015-269 rozsudok súdu prvej inštancie opäť zrušil a vec súdu prvej inštancie vrátil
na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie po vrátení veci rozhodol rozsudkom zo dňa 15.12.2017 č.k.
11C/16/2012-545, ktorým žalobu žalobcov zamietol a ktorý je predmetom preskúmavania v tomto
odvolacom konaní.

10. Žalovaní v písomnom vyjadrení k odvolaniu namietali včasnosť podania odvolania žalobcami.

Odvolací súd však dospel k záveru, že žalobcovia podali svoje odvolanie v danej veci v zákonom
určenej lehote. Pri prvom doručovaní rozsudku bola právna zástupkyňa žalobcov práceneschopná,
hospitalizovaná, jej spoločníčka súdu oznámila túto skutočnosť s tým, že zásielku neprevzali, žiadala
oznámiť čo bolo predmetom neprevzatej zásielky. Súd reagoval na túto výzvu spoločníčky právnej
zástupkyne žalobcov, keď tejto oznámil, že predmetom doručovania bol rozsudok v danej veci s

tým, že nech po skončení práceneschopnosti JUDr. Zelemovej túto skutočnosť súdu oznámia a súd
im opakovane rozsudok doručí. Potom ako súd týmto spôsobom v podstate inštruoval spoločníčku
právnej zástupkyne žalobcov, právna zástupkyňa žalobcov sa touto informáciou riadila, po skončení
práceneschopnosti túto skutočnosť súdu oznámila, ten jej obratom doručil rozsudok, ktorý riadne
prevzala a v zákonnej lehote od prevzatia podala odvolanie. Z týchto skutočností odvolací súd dospel

k záveru, že odvolanie v danej veci bolo podané včas.

11. Odvolací súd sa plne stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovia jednoznačne
nepreukázali , že by bol poručiteľ v čase spisovania závetu nevidiaci. To, že pre problémy zraku nemohol
závet podpísať skonštatoval znalec Doc. MUDr. Vladimír Máliš, CSc. vo svojom znaleckom posudku.

Tento záver však bol spochybnený, resp. vyvrátený dvoma odbornými posudkami vypracovanými MUDr.
S.H.aMUDr.O.Z.,oftalmologičkami,ktorézhodnevyvrátilitvrdenie,žebybolporučiteľnevidiaci,pričom
vychádzali z totožnej zdravotnej dokumentácie ako znalec. Zo svedeckých výpovedí ako podporných
dôkazov takisto jednoznačne nevyplynulo, že by bol poručiteľ v čase spísania závetu nevidiaci. Iné
dôkazy stranami sporu neboli predložené. Za tejto dôkaznej situácie správne súd prvej inštancie

skonštatoval, že nebolo nad akúkoľvek pochybnosť preukázané, že by bol poručiteľ v rozhodnom období
spisovania závetu nevidiaci a preto nemohol závet vlastnoručne podpísať.

12. Z celého obsahu spisového materiálu vyplynulo, že žalobcovia sa domáhali určenia neplatnosti
závetu okrem dôvodu, že poručiteľ mal problémy so zrakom a nevidel aj z dôvodov, že závetca

nebol spôsobilý na právne úkony v čase jeho podpísania, závet vlastnoručne nepodpísal, neovládal
slovenčinu, takže nerozumel obsahu závetu. V priebehu celého konania sa súd jednotlivými
námietkami zaoberal, ohľadne nich vykonával rozsiahle dokazovanie a v jednotlivých predchádzajúcich
rozhodnutiach sa týmito dôvodmi neplatnosti zaoberal tak súd prvej inštancie ako aj odvolací súd.
Odvolací súd k nim dodáva, že pokiaľ sa týka spôsobilosti, resp. nespôsobilosti poručiteľa na

právne úkony v čase spísania závetu, tak duševný stav poručiteľa bol posudzovaný tromi znaleckými
posudkami, z ktorých vzišiel v podstate ten istý záver a to, že u poručiteľa v roku 1987 nemožno
vylúčiť prítomnosť duševnej poruchy, ale nie je možné ju ani na 100% potvrdiť. Znalecké posudky
sa dostatočným spôsobom vysporiadali so zadanou úlohou, pričom posledný znalecký posudok
vypracovala Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela Pezinok, ktorá skonštatovala, že v zdravotnej

dokumentácii sa nenašli žiadne relevantné dôkazy o tom, že by u poručiteľa v čase spísania závetu
boli prítomné príznaky demencie. Úplne chýbanie akéhokoľvek psychiatrického vyšetrenia počas života
pacienta neposkytuje relevantne nespochybniteľný dôkaz o psychickej poruche. I keď ďalšie okolnosti
ako vek, zdravotný stav, spôsob života, závislosť od iných osôb v súvislosti so zabezpečovaním
každodenných potrieb, by mohli viesť k záveru o tom, že poručiteľ konal pod vplyvom iných osôb, čo

je však potrebné odlíšiť od duševnej poruchy, ktorá činí z osoby konajúcej určitý právny úkon osobu
nespôsobilú k takémuto právnemu úkonu. Pokiaľ sa týka vyjadrení MUDr. F., tak táto bola len lekárkou,
ktorávyšetrilanebohéhopočasjehohospitalizácie,nebolajehoošetrujúcoulekárkouatakzoznaleckých
posudkov ako aj zo záverov vyšetrenia MUDr. F. nevyplýva jednoznačne skutočnosť potvrdzujúca záver,že by závetca nebol v čase spísania závetu spôsobilý na právne úkony, navyše závet bol spísaný tri
roky pred smrťou poručiteľa a jeho manželky, poručiteľ mal v čase spísania závetu 84 rokov, avšak
mechanizmuszávetumubolznámy,keďspolusmanželkounakladalisosvojímmajetkomformouzávetu

už aj pred spísaním sporného závetu.

13. K namietanému vlastnoručnému podpisu poručiteľa na závete odvolací súd udáva, že tu takisto bolo
vykonané znalecké dokazovania a to dvoma znaleckými posudkami, prvý vypracoval znalec z odboru
grafológie Alojz Dudáš a ďalší posudok Kriminalistický a expertízny ústav PZ Bratislava, oba posudky

skonštatovali, že u podpisu poručiteľa sa jedná o jeho vlastnoručný podpis, druhý posudok doplnil, že
krstné meno na závete bolo ním podpísané vedenou rukou, teda za pomoci tretej osoby, odvolací súd
vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí skonštatoval, že toto nepovažoval za skutočnosť spôsobujúcu
neplatnosť závetu a za podpis, ktorý by nebol vlastnoručným podpisom z dôvodu, že tým, že bola jeho
ruka vedená pri podpise mena, nebola prejavená jeho slobodná vôľa. V posudku nebolo skonštatované,
že by bol k podpísaniu mena prinútený. V zmysle platnej judikatúry stačí, ak je závet podpísaný len

priezviskom, nemusí byť podpísaný aj krstným menom. Ak však ním je podpísaný, vyžaduje sa, aby bolo
aj krstné meno podpísané vlastnoručne. Pomoc tretej osoby pri podpise len krstného mena, odvolací
súd nepovažoval za skutočnosť spôsobujúcu neplatnosť závetu.

14. Odvolatelia ďalej namietali aj skutočnosť, že poručiteľ neovládal slovenský jazyk. Tu odvolací súd

udáva, že závet je spísaný formou notárskej zápisnice, ktorá je verejnou listinou spísanou v tej dobe
štátnym notárom. Sporný závet bol spísaný zrozumiteľne, vyjadruje vôľu poručiteľa i jeho pohnútky
zanechať majetok tomu, kto sa oňho stará a postará do budúcna. Závet spĺňa všetky formálne
zákonné náležitosti, v závere notárskej zápisnice je uvedené, že notárska zápisnica bola účastníkovi
konania prečítaná, do maďarskej reči pretlmočená a po schválení vlastnoručne podpísaná, účastníkovi

boli vysvetlené formálne i obsahové náležitosti platného závetu, spôsob evidencie a dispozícia týmto
závetom. Z uvedeného teda vyplýva, že notárom bol závet poručiteľovi pretlmočený, takže odvolací
súd ani námietku, že neovládal poručiteľ slovenský jazyk, nepovažoval za spôsobilú privodiť neplatnosť
závetu.

15. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam, keďže z vykonaných dôkazov jednoznačne
nevyplynuli skutočnosti spôsobilé privodiť neplatnosť závetu, preto odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1, v

spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní úspešným žalovaným priznal ich náhradu, o
výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie.

17. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).