Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 12, 2020

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 18Cb/85/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0018207004
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vincent Svoboda

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2020:0018207004.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, samosudca JUDr. Vincent Svoboda, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT

Slovakia s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného advokátom:
JUDr. Pavol Pospecha, Lichnerova 23, Senec, proti žalovanej: I., o zaplatenie istiny 13.420,43 Eur s
príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovanej zo dňa 25.9.2019 /č.l.143-146/, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu 3.258,08 Eur s 8 % úrokom z omeškania ročne od
21.11.2018 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamieta.

III. Náhradu trov konania nepriznáva žiadnemu z účastníkov.

IV. Vzájomnú žalobu žalovanej proti žalobcovi, zo dňa 25.9.2019 /č.l.143-146/, o určenie neplatnosti
zmlúv č. 175801 - 71318, zo dňa 9.8.2013, č. 180529 - 71318, zo dňa 29.10.2013, č. 231483 - 71318,
zo dňa 24.2.2016 a o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.393,12 Eur vylučuje na samostatné
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcažaloboudoručenousúdu21.8.2018uplatnilprotižalovanejprocesnýnárok,ktorýmnavrhoval,

aby zaviazal žalovanú zaplatiť čiastku 8.285,60 Eur a zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne zo sumy
207,39 Eur od 29.5.2016 do 7.6.2016, zo sumy 207,39 Eur od 29.6.2016 do 13.7.2016, zo sumy 207,39
Eur od 29.7.2016 do 18.8.2016, zo sumy 207,39 Eur od 29.8.2016 do 31.8.2016, zo sumy 207,39
Eur od 29.9.2016 do 12.10.2016, zo sumy 207,39 Eur od 29.10.2016 do 24.11.2016, zo sumy 10
Eur od 29.11.2016 do 11.1.2017, zo sumy 197,39 Eur od 29.11.2016 do zaplatenia, zo sumy 207,39
Eur od 29.12.2016 do zaplatenia, zo sumy 207,39 Eur od 29.1.2017 do zaplatenia, zo sumy 207,39
Eur od 28.2.2017 do zaplatenia, zo sumy 7.466,04 Eur od 20.3.2017 do zaplatenia, tak, že odo dňa

nasledujúceho po dni, v ktorom súčet zmluvných pokút dosiahne čiastku 9.954,72 Eur, je žalovaná
povinná uhradiť žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 8.285,60 Eur vo výške 8 % ročne až do zaplatenia.

2. Žalobca podaním doručeným súdu 22.11.2018 upresnil procesný nárok, pokiaľ sa týka zmluvnej
pokuty tak, že okrem samotnej istiny 8.285,60 Eur požadoval zmluvnú pokutu vo výške 5.134,83 Eur
a úrok z omeškania 8 % z čiastky 8.285,60 Eur od 21.11.2018 do zaplatenia /č.l.28-30/. Pokiaľ sa týka
samotnej zmluvnej pokuty, túto kapitalizoval do čiastky 5.134,83 Eur nasledovne:

Zo sumy 207,39 Eur od 29.3.2016 do 8.4.2016 vo výške 2,07 Eur,
Zo sumy 207,39 Eur od 29.5.2016 do 7.6.2016 vo výške 1,87 Eur,
Zo sumy 207,39 Eur od 29.6.2016 do 13.7.2016 vo výške 2,90 Eur,
Zo sumy 207,39 Eur od 29.7.2016 do 18.8.2016 vo výške 4,15 Eur,Zo sumy 207,39 Eur od 29.8.2016 do 31.8.2016 vo výške 0,41 Eur,
Zo sumy 207,39 Eur od 29.9.2016 do 12.10.2016 vo výške 2,70 Eur,
Zo sumy 207,39 Eur od 29.10.2016 do 24.11.2016 vo výške 5,39 Eur,

Zo sumy 10 Eur od 29.11.2016 do 11.1.2017 vo výške 0,43 Eur,
Zo sumy 197,39 Eur od 29.11.2016 do 20.11.2018 vo výške 142,32 Eur,
Zo sumy 207,39 Eur od 29.12.2016 do 20.11.2018 vo výške 143,41 Eur,
Zo sumy 207,39 Eur od 29.1.2017 do 20.11.2018 vo výške 136,88 Eur,
Zo sumy 27,39 Eur od 28.2.2017 do 20.11.2018 vo výške 130,66 Eur,

Zo sumy 7.466,04 Eur od 19.3.2017 do 20.11.2018 vo výške 4.561,75 Eur.

3. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť z dôvodu, že zmluvu uzatvorila ako spotrebiteľ a uzatvorenú
úverovú zmluvu považuje za neplatnú.

4. Žalovaná v konaní podala 2 vzájomné žaloby proti žalobcovi. V odpore proti platobnému rozkazu

zo dňa 4.2.2019 /č.l. 44/ navrhla, aby súd zaviazal žalobcu titulom vydania bezdôvodného obohatenia
zaplatiť žalovanej čiastku 2.393,12 Eur ako rozdiel medzi splátkami, ktoré uhradila žalobcovi do výšky
16.793,12 Eur a zákonným nárokom, ktorý vznikol žalobcovi do výšky 14.400 Eur z úverových zmlúv: č.
175801-71318 /č.l.86-94/, č. 180529-71318 /č.l.77/, č. 231483-71318 /č.l.7-11/.

5. Túto žalobu súd vylúčil na samostatné konanie podľa § 147 ods. 4 CSP, podľa ktorého vzájomnú
žalobu môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak nie sú splnené podmienky na spojenie vecí.

6. Táto vzájomná žaloba vylúčená na samostatné konanie uznesením na pojednávaní dňa 25.9.2019 /
č.l.174/.

7. Žalovaná podala ďalšiu vzájomnú žalobu zo dňa 25.9.2019 /č.l.143-146/, ktorou sa domáhala vydania
bezdôvodného obohatenia proti žalobcovi do výšky 2.393,12 Eur z citovaných zmlúv, ktoré sú uvedené
v prvej vzájomnej žalobe a zároveň sa domáhala aj vyslovenia neplatnosti týchto úverových zmlúv /
č.l.143-146/.

8. Súd túto vzájomnú žalobu žalovanej vylúčil na samostatné konanie v zmysle vyššie citovaného
ustanovenia CSP /výrok IV.rozsudku/.

9. Pokiaľ sa týka vylúčenia týchto vzájomných žalôb žalovanej. Je potrebné uviesť, že predmetom

konania vzájomných žalôb žalovanej sú aj nároky zo zmluvy č. 231483-71318, ktorá je predmetom
tohto konania. Bolo by neúčelné, nehospodárne, aby súd v tomto konaní pojednával aj vzájomné žaloby
žalovanej z iných zmlúv, ktoré sú obdobné ako zmluva v tomto konaní a právoplatným rozhodnutím veci
v tomto konaní, v ktorom súd posudzuje ako predbežnú otázku aj platnosť tejto zmluvy, toto rozhodnutie
bude záväzné aj pokiaľ sa týka procesných nárokov zo vzájomných žalôb.

10. Súd vykonaným dokazovaním, oboznámením sa so zmluvou o úvere č. 231483-71318, zo dňa
24.2.2016 /č.l.7-11/, žiadosťou o poskytnutie úveru žalovanou zo dňa 22.2.2016 /č.l.12,13/, oznámením
žalobcu o okamžitej splatnosti úveru zo dňa 7.3.2017 /č.l.16/, s výpisom zo živnostenského registra
žalovanej /č.l.140-142/, so správou o priemerných úrokových mier z úverov poskytnutých za r. 2016 /

č.l.139/, vypočutím žalovanej, ako aj s ďalším obsahom súd zistil nasledovný skutkový stav:

11. Žalobca v žalobe uviedol v článku I., že uzatvoril so žalovanou ako podnikateľom, zmluvu o úvere č.
231483, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 4.400 Eur, ktorý úver sa žalovaná zaviazala
splatiť v 48-mesačných splátkach vo výške 207,39 Eur v termínoch splatnosti, ktoré boli dohodnuté v

splátkovom kalendári, ktorý tvorí prílohu tejto zmluvy.

12. K žalobe pripojil samotnú zmluvu o úvere, v ktorej v článku I. bod 1.1. je uvedené: Veriteľ poskytne
dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti úver v dohodnutej výške 4.400 Eur /ďalej iba úver/
do 8 pracovných dní od doručenia jedného podpísaného rovnopisu tejto zmluvy dlžníkom veriteľovi,

vrátane všetkých jej príloh. Podpisom tejto zmluvy dlžník žiada o poskytnutie úveru v dohodnutej výške
a za podmienok podľa tejto zmluvy na vyššie uvedený účel, ktorý určil pre poskytnutie úveru. Podľa
článku 1.2. Dlžník pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy vystupuje ako podnikateľský subjekt a poskytnutýúver použije na nasledovný účel vyplývajúci /súvisiaci s výkonom jeho podnikateľskej činnosti : B -
Prevádzkové náklady /nákup materiálu atď./ : nákup automobilu.

13. V článku 2 - Splatnosť úveru je uvedené v bode 2.1., dlžník sa zaväzuje splatiť veriteľovi úver a
úroky za úver na vyššie uvedený bankový účet veriteľa v 48 mesačných splátkach vo výške 207,39 Eur,
splatných podľa splátkového kalendára /ďalej len splátky/. Splátkový kalendár je uvedený v prílohe č. 1,
ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy.

14. V článku 3 - Zmluvná odmena, v bode 3.1. je uvedené: Za poskytnutie úveru sa dlžník zaväzuje
zaplatiť veriteľovi zmluvnú odmenu, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru. Zmluvná odmena
predstavuje 115,72 Eur mesačne a uhrádza sa spolu so splátkou úveru ku dňu jej splatnosti podľa
splátkového kalendára.

15. V pripojenom splátkovom kalendári k uvedenej zmluve /č.l.10,11/, je uvedených 48 splátok vo výške

207,39 Eur počnúc od 29.3.2016 do poslednej splátky 29.2.2020 /č.l.10,11/.

16. Žalobca v článku 2 žaloby uviedol, že listom zo dňa 7.3.2017 /č.l.16/ oznámil žalovanému, že je
v omeškaní s úhradou splátok 9,10,11,12 a súčasne mu oznámil, že dňa 19.3.2017 sa v dôsledku
nesplácania splátok stanú splatnými všetky záväzky a zmluvy a preto k uvedenému dňu 19.3.2017 sa

všetky splátky stali splatnými a toto oprávnenie žalobca uplatnil v súlade s článkom 10 ods. 10.4. zmluvy,
podľaktoréhovprípadeomeškaniasúhradousplátkyoviacako75kalendárnychdní,máveriteľ,žalobca
právo požadovať úhradu všetkých splátok a záväzkov, ktoré by sa mali stať splatnými aj v budúcnosti a
to ku dňu uvedeného v oznámení o uplatnení uvedeného práva.

17. Žalobca predložil uvedený list zo dňa 7.3.2017, ktorým oznámil tieto skutočnosti uvedené v článku
2 návrhu, žalovanej /č.l.16/.

18. Žalobca predložil výpis zo svojho účtu, z ktorého je zrejmé, že 25.2.2016 uhradil žalovanej čiastku
4.400 Eur /č.l.15/.

19. Žalobca uviedol, že žalovaná zaplatila iba prvých 8 splátok a z 9.splátky čiastku 10 Eur, spolu
1.669,12 Eur /207,39 x 8 + 10 Eur/.

20. V článku 3 návrhu požaduje aj zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá bola dohodnutá v článku 10, ods.

10.1. a 10.2 zmluvy vo výške 0,1 % denne z jednotlivých splátok, tak ako je to uvedené vyššie po
upresnení v podaní doručenom súdu 22.11.2018 vo výške 5.134,83 Eur /č.l.29/.

21. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 4.2.2019 /č.l.42-46/ uviedla, že nesúhlasí s
tým, že v danom prípade sa jedná o úver podnikateľský, keďže finančné prostriedky si požičala ako

spotrebiteľ na súkromné účely, a to z dôvodu, že v spoločnosti, v ktorej pracovala nemala pravidelnú
mzdu a dostala sa do finančnej tiesne. V tom čase pracovala na základe živnosti, z tohto dôvodu aj na
preukázanie svojho príjmu predkladala živnostenský list. Poukázala aj na žiadosť o úver, ktorú predložil
samotný žalobca zo dňa 22.2.2016 /č.l.12,13/, z ktorej vyplýva, že úver žiadala ako súkromná osoba,
nie ako podnikateľ, keďže v samotnej žiadosti je uvedené jej rodné číslo a dátum narodenia. Pokiaľ

by úver žiadala ako podnikateľ, bolo by tam uvedené iba IČO a sídlo podnikateľského subjektu. Táto
žiadosť nekorešponduje so samotnou zmluvou a bola oklamaná zo strany žalobcu a podpísala neplatnú
zmluvu. Ďalej uviedla, že sa dozvedela o nekalých praktikách samotného žalobcu, ktoré zmluvy dala
posúdiť aj ministerstvu spravodlivosti. Je toho názoru, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský
úver v súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z a žalobca takýmto konaním úmyselne obchádza tento zákon

a z tohto dôvodu aj podala vzájomnú žalobu, tak ako je to uvedené vyššie, ktorou požadovala od žalobcu
vrátenie čiastky 2.393,12 Eur. Pokiaľ sa týka zmluvy, ktorá je predmetom konania, z prehľadu vzájomnej
žaloby je zrejmé, že pri tejto zmluve /231483-71318/, žalovaná uhradila čiastku 1.669,12 Eur, tak ako
to uviedol samotný žalobca v žalobe /č.l.44/.

22. K samotnému odporu žalovaná predložila aj vyššie citované 2 zmluvy, ktoré uviedla vo vzájomnej
žalobe, zmluva o revolvingovom úvere č. 180529-71318 /č.l.77-85/ a zmluvu o úvere č. 175801-71318 /
č.l.86-94/, v ktorých zmluvách je okrem iného uvedené aj IČO žalovanej 37314742.23. K samotnému odporu žalovaná predložila aj pokus o mimosúdnu dohodu zo dňa 21.4.2017, ktorým
požadovala od žalobcu vrátenie bezdôvodného obohatenia do výšky 2.393,12 Eur, z 3 zmlúv, ktoré sú
uvedené vo vzájomnej žalobe aj z dôvodov, ktoré uviedla v samotnom odpore proti platobnému rozkazu /

č.l.100-102/.

24. Žalobca k odporu žalovanej vo svojom vyjadrení, doručeného súdu 11.4.2019 /č.l.112-114/ poukázal
narozhodnutieNajvyššiehosúduSR,sp.zn.3Cdo/81/2011,podľaktoréhojazykovévyjadrenieprávneho
úkonu zachytené v zmluve, musí by preto najprv vykladané prostriedkami gramatickými /z hľadiska

možného významu jednotlivých použitých pojmov/, logickými /z hľadiska nadväznosti použitých pojmov/,
či systematickými /z hľadiska zaradenia pojmov v štruktúre celého právneho úkonu/. Okrem toho súd
na základe vykonaného dokazovania posúdi, aká bola skutočná vôľa strán v čase uzatvárania zmluvy.
Podmienkou pre to, aby mohol prihliadnuť k vôli účastníkov je, aby nebola v rozpore s tým, čo vyplýva
z jazykového vyjadrenia úkonu. Výkladom tak možno zisťovať iba obsah právneho úkonu, nemožno
ním prejav vôle doplňovať. Takto musí súd postupovať aj v prípadoch, ak interpretujú účastníci vo

svojich prednesoch alebo výpovediach v priebehu konania zmluvné dojednania odlišným spôsobom.
Interpretácia obsahu právneho úkonu súdom podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemôže byť
považovaná za nahradenie prípadne zmenu už urobených prejavov vôle, keďže použitie zákonných
výkladových pravidiel smeruje iba k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadreného slovami, ktorý urobili
účastníci o vzájomnej dohode, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase ich zmluvného

dojednania.

25. Žalobca uviedol, že žalovaný uzatváral zmluvu ako podnikateľský subjekt pod obchodným menom
Ing. Ľubica Šubáková, miesto podnikania Topolianska 2829/174, Michalovce, ktorá je zapísaná v
živnostenskom registri pod č. 807-10683, IČO: 373 14742. Poukázal na ustanovenie Článku I., ods.

1.1. zmluvy, z ktorého vyplýva, že veriteľ poskytne dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej
činnosti úver. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný písomne žiadal o poskytnutie úveru, pričom od
začiatku vystupoval ako podnikateľský subjekt a v rámci údajov pripojil aj potrebné listiny pre schválenie
úkonu, ktorými sa preukazoval ako podnikateľský subjekt, vrátane daňových priznaní, údajov o svojej
podnikateľskej činnosti, ako aj účel čerpania úveru - investičný.

26.Taktiežuviedol,žeSúdnydvorEÚpririešenívýkladuúnijnéhopráva/smernica93/13/EHS/vovzťahu
k tomu aké postavenie má byť priznané osobe vystupujúcej od začiatku vo vzťahu k dodávateľovi ako
podnikateľaktoréažnáslednetvrdí,žejespotrebiteľomrozhodoltakto:Akdodávateľkonávdobrejviere,
že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolať toho, že mala postavenie spotrebiteľa /

ESD, C-464/01, vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG/.

27. V článku 3 žalobca uviedol, že pokiaľ sa týka zakomponovania rodného čísla žalovanej do samotnej
žiadosti o úver nie je rozhodujúca. Samotné uvedenie rodného čísla ako jednoznačného identifikátora
je logické, pretože na území SR žalovaný žiadny iný jednoznačný a nezameniteľný identifikátor nemá /v

podobe IČO/. Slúži len na zabezpečenie toho, aby osoba dlžníka bola vždy identifikovateľná na základe
takého údaju, ktorý je v zmysle právnej úpravy považovaný za jednoznačný, jedinečný a nesporný. Z
obsahu samotnej zmluvy vyplýva, že žalovaný je identifikovaný označením registra, v ktorom je ako
podnikateľ zapísané. Bolo by nelogické, aby sa „spotrebiteľ“ identifikoval v zmluve označením registra,
v ktorom je ako podnikateľ zapísaný.

28. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 26.5.2019 opätovne zotrval na svojom stanovisku, že zmluva
má spotrebiteľský charakter z dôvodu, že v samotnej žiadosti o úver v bode I. sú uvedené jej osobné
údaje, rodné číslo, dátum narodenia, trvalé bydlisko, ktoré charakterizujú fyzickú osobu a nie podnikateľa
a v žiadosti nie je uvedený ani na aký účel boli poskytnuté peňažné prostriedky. Taktiež uviedla, aj tú

skutočnosť, že uvedený úver nikdy neviedla vo svojom účtovníctve vo výkaze majetkov a záväzkov /
č.l.121-124/ ako podnikateľka. Taktiež uviedla, že v časti II. žiadosti označenej ako: žiadateľ FO nie sú
uvedené žiadne údaje a z tohto dôvodu to treba vykladať tak, že žiadateľom nie je podnikajúca osoba.
Poukázala aj na § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje, že v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv, platí výklad ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Taktiež udáva, že v samotnom

ustanovení § 52 ods. 4 Obchodného zákonníka, ktoré charakterizuje spotrebiteľa, nevylučuje, aby
spotrebiteľ vykonával podnikateľskú činnosť, vylučuje však, aby osoba používajúca status spotrebiteľa
pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti.29.Nadotazsúdunažalobcu,abyozrejmil,špecifikovalzmluvnúodmenuvovýške115,72Eurmesačne,
ktorá predstavuje úrok z úveru, z čoho pozostáva, akým spôsobom dospel žalobca k tejto výške, úroku z
úveru, žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 5.9.2019 /č.l.133-135/, že zmluvná odmena vo výške 115,72

Eur je súčasťou splátky úveru na základe zmluvy bez ďalšej bližšej konkretizácie tohto úroku.

30.Zvýpisuzoživnostenskéhoregistrakudňu25.9.2019/č.l.140-142/jezrejmé,žežalovanáIng.Ľubica
Šubáková, je zapísaná v živnostenskom registri pod obchodným menom: Ing. Ľubica Šubáková, IČO:
37314742, s miestom podnikania Michalovce, Topolianska 174 s rozsiahlym predmetom podnikania,

okrem iného: sprostredkovanie obchodu služieb, výroby a dopravy, kúpa tovaru za účelom jeho predaja
v rozsahu voľnej živnosti, činnosti v oblasti nehnuteľností, prenájom nehnuteľností, bod 15 vedenie
účtovníctva, bod 16 činnosť organizačných, ekonomických, účtovných a finančných poradcov, bod 18
podnikateľské poradenstvo v rozsahu voľnej živnosti. Z výpisu je zrejmé, že žalovaná je evidovaná s
dňom vzniku oprávnenia od 17.5.2000 a činnosť je pozastavená vo všetkých predmetoch od 4.11.2019
do 4.11.2020.

31. Žalovaná vo svojej výpovedi ako účastníčka na pojednávaní 25.9.2019 uviedla dôvody zhodne ako
v odpore proti platobnému rozkazu /č.l.175-182/, s tým, že dôvodom úveru boli jej finančné problémy,
nezaopatrenédetiadôvod,žespoločnosť,prektorúpracovala,jejnevyplácalaodmenu.Žalobcaschválil
úver z toho dôvodu, keď zistil, že žalovaná je registrovaná ako živnostník, o čom musela predložiť

výpis zo živnostenského registra, ako aj daňové priznania o svojom príjme. Túto zmluvu uzatvorila v
tiesni, keďže potrebovala peniaze a netušila, že v týchto zmluvách budú nekalé podmienky. Poukázala
na to, že tento úver nesplácala z podnikateľského účtu a nepoužila na kúpu vozidla, tak ako je to
uvedené v samotnej zmluve. Poskytovala aj účtovníctvo, robila daňové priznania, urobila si minimum
na ekonomické činnosti, študuje právo. Taktiež uviedla, že v A. má podnikateľský účet a zobrala si aj

podnikateľský úver na podnikanie, avšak v tejto banke má aj spotrebiteľský úver, teda v čase keď bola
urobená aj táto zmluva /r.2016/.

32. Základná otázka, ktorú je nutné riešiť, je problém, či v danom prípade sa jedná o zmluvu podľa
obchodného zákonníka ako zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. ustanovení, alebo o zmluvu o

spotrebiteľskom úvere s poukazom na ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

33. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

34. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že základným rozlišujúcim kritériom je tá skutočnosť, či
spotrebiteľ ako fyzická osoba nekoná v rámci svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej
činnosti. Za daného stavu je potrebné skúmať, či vo všeobecnom kontexte uzavretej zmluvy prevažuje
podnikateľský účel s ohľadom na všetky okolnosti a dôkazy, ktoré má súd k dispozícii.

35. V danom prípade súd dospel k záveru, že uvedená zmluva má charakter podnikateľskej zmluvy,
zmluve o úvere podľa obchodného zákonníka, keďže je charakterizovaná podnikateľským účelom s
ohľadom na okolnosti pri jej uzatváraní, ako aj dôkazy, ktoré boli súdu predložené z nasledovných
dôvodov:

I.

36.Podľa§35ods.1,2Občianskehozákonníka,prejavvôlesamôžeurobiťkonanímaleboopomenutím;
môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník

prejaviť.

37. Podľa ods. 2, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia,
alenajmätiežpodľavôletoho,ktoprávnyúkonurobil,aktátovôľaniejevrozporesjazykovýmprejavom.

38. Podľa § 266 ods. 1-3 Obchodného zákonníka, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby,
ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.39. Podľa ods. 2, v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle
podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený.
Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku

prikladá.

40. Podľa ods. 3, pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti
súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou
zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

41. Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s vyjadrením žalobcu k odporu proti platobnému rozkazu zo
dňa 11.4.2019, v ktorom poukazuje na výkladové pravidlá podľa § 35 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka.
Samotné jazykové vyjadrenie právneho úkonu , ktoré je uvedené v zmluve, sa musí vykladať gramaticky,
logicky a systematicky. Nemožno vykladať niečo, čo v samotnej zmluve nie je uvedené a výkladom
nahrádzať, meniť text samotnej zmluvy. V samotnej zmluve o úvere v záhlaví je uvedené, že táto je

uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Dlžník je identifikovaný menom a priezviskom
a IČOm 37314742. V článku 1, bod 1.1. je uvedené Veriteľ poskytne dlžníkovi na účely výkonu jeho
podnikateľskej činnosti úver. V tom istom článku v bode 1.2 je uvedené, že dlžník pri uzatváraní a
plnení tejto zmluvy vystupuje ako podnikateľský subjekt a poskytnutý úver využije na nasledovný účel
vyplývajúci s výkonom jeho podnikateľskej činnosti, na prevádzkové náklady: nákup automobilu. V

samotnej žiadosti je uvedené, že úver sa čerpá na prevádzkové účely, na nákup automobilu. Z týchto
údajov je zrejmé, že žalovaná pri uzatvorení zmluvy vystupovala ako podnikateľka, ktorej identifikácia
je zreteľne a jasne uvedená v samotnej zmluve, ako aj v žiadosti o poskytnutie úveru. Samotné tvrdenie
žalovanej, podľa ktorého tým, že v samotnej žiadosti o úver /č.l.12,13/ sú uvedené jej osobné údaje,
rodné číslo a dátum narodenia, nemožno považovať za podnikateľský úver, sú ničím nepodložené.

Je potrebné uviesť, že samotný návrh, žiadosť zmluvy o úver zodpovedá údajom, ktoré sa týkajú
podnikateľského subjektu. V bode I., žiadateľ FO - podnikateľ je zrejmé, že sa jedná o podnikateľský
subjekt, u ktorého pre jeho identifikáciu sa uvádza aj rok narodenia, rodné číslo. Tvrdenie žalovanej, že
v článku II. je uvedený údaj:Žiadateľ PO nie je vyplnený, že sa nejedná o podnikateľa, je účelové, keďže
skratku PO treba vykladať ako právnická osoba, pričom je zrejmé, že žalovaná vystupuje ako fyzická

osoba podnikateľ, preto tie údaje nie sú uvedené v tejto kolónke. Obrana žalovanej, že nie je uvedený
účel úveru, taktiež nezodpovedá údajom, ktoré sú uvedené v žiadosti a samotnej zmluve, keďže tak v
žiadosti, ako aj v zmluve je uvedené, že čerpanie úveru je na prevádzkové účely, na nákup automobilu. Z
uvedených údajov, ktoré sú uvedené v samotnej žiadosti o úver a zmluve o úvere, vyplýva, že žalovaná
uzatvorila zmluvu ako podnikateľský subjekt.

II.

42. Z vyššie citovaného ustanovenia § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva, že výklad prejavov
vôle treba posudzovať podľa toho, ako by sa správala osoba, ktorej je takýto prejav vôle určený. Z

údajov, ktoré sú uvedené v žiadosti o úver vyplnených žalovanou, veriteľ nemohol posudzovať takúto
žiadosť rozdielne, že sa jedná o spotrebiteľský úver, keďže zo samotnej žiadosti toto z ničoho nevyplýva.
Samotné ustanovenie § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka treba vykladať aj v kontexte s § 266 ods.
3 Obchodného zákonníka vyššie citované. Pri výklade vôle podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka
nemôžebyťvýchodiskomlensámprejavvôle,resp.vôľakonajúcehovmomente,kedyprejavvôleurobil.

Výklad sa musí opierať o komplexný pohľad na okolnosti prípadu s prihliadnutím na samotné jednanie
o uzavretí zmluvy, prax, ktorú si strany vo vzájomnom obchodnom styku zaviedli a ich správanie po
uzatvorení zmluvy.

43. Výklad vôle treba posudzovať v čase uzatvorenia zmluvy, t.j. ku dňu 24.2.2016. Je potrebné brať do

úvahyajsprávaniežalovanejakodlžníkapouzatvorenízmluvy.Žalovanázaplatila8splátokzcitovaného
úveru, pri uzatvorení samotnej zmluvy, aj po uzatvorení tejto zmluvy, túto zmluvu riadne plnila.

44. Podľa § 267 ods. 2 Obchodného zákonníka, vo vzťahoch upravených týmto zákonom /obchodným
zákonníkom/ neplatia ustanovenia § 49 Občianskeho zákonníka.

45. Samotné ustanovenie § 49 Občianskeho zákonníka upravuje, že účastník, ktorý uzavrel zmluvu
v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť. Tvrdenie žalovanej,
že uzatvorením tejto zmluvy riešila svoju situáciu, nedostatok finančných prostriedkov na výchovudetí nemôže byť dôvodom pre neplatnosť tejto zmluvy, keďže v obchodnoprávnych vzťahoch toto
ustanovenie neplatí. Pokiaľ by aj žalovaná chcela aplikovať toto ustanovenie, mohla ho aplikovať a z
týchto dôvodov a od zmluvy odstúpiť, k čomu nedošlo.

III.

46. Charakter zmluvy treba posudzovať aj podľa toho, že žalovaná podnikala ako fyzická osoba v

širokom rozsahu, v rôznych predmetoch podnikania, zvlášť v odbore vedenie účtovníctva, činnosť
organizačných,ekonomických,účtovnýchafinančnýchporadcov,vyhotovovaladaňovépriznania.Podľa
mandátnej zmluvy so spoločnosťou Profident zabezpečovala podklady pre uzatváranie úverových
zmlúv. Vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 25.9.2019 uviedla, že mala uzatvorenú s bankou, A.. aj
úverovú zmluvu podnikateľskú, aj zmluvu spotrebiteľskú. Aj z tejto jej výpovede možno usudzovať, že
žalovaná vedela rozlíšiť, čo je spotrebiteľská zmluva a čo je podnikateľská zmluva. Obrana žalovanej,

že tento úver, splátky nesplácala z podnikateľského účtu a nepoužila ich na kúpu vozidla, je z hľadiska
posudzovania charakteru tejto zmluvy úveru nepodstatná, keďže pre posúdenie charakteru tejto zmluvy
je rozhodujúci dátum, kedy táto zmluva bola uzatvorená.

47. Z uvedeného dôvodu súd túto zmluvu posudzoval ako obchodnú zmluvu podľa § 497 a nasledujúcich

ustanovení Obchodného zákonníka.

48. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

49. Podľa § 502 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky

vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

50. Podľa ods. 2, pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného
obdobia.

51. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok
alebojednejsplátkypodobudlhšiuakotrimesiace,jeveriteľoprávnenýodzmluvyodstúpiťapožadovať,
aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

52. Z uzatvorenej zmluvy o úvere je zrejmé, že žalobca ako veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 4.400
Eur, ktorý bol pripísaný na účet žalovanej 25.2.2016. Zo zmluvy je taktiež zrejmé, že medzi účastníkmi
bol dohodnutý splátkový kalendár, podľa ktorého úver sa má splatiť v 48 mesačných splátkach vo výške
207,39 Eur. V samotnej zmluve v článku 3, bod 3.1 bolo dohodnuté, že zmluvná odmena predstavuje
čiastku 115,72 Eur, ktorá predstavuje úrok za poskytnutý úver. Taktiež je nesporné, že žalovaná zaplatila

z poskytnutého úveru čiastku 1.669,12 Eur. Zo samotnej zmluvy o úvere je zrejmé, že samotná splátka
úveru 207,39 Eur pozostávala zo splátky istiny 91,67 Eur a z čiastky 115,72 Eur ako úrok z úveru /91,67
+ 115,72/. Uvedený úrok z úveru predstavuje cca 110 % zo splátky istiny z úveru.

53. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

54. Súd skúmal, či táto výška úroku z úveru je v súlade s dobrými mravmi, či nezakladá neplatnosť tohto
úkonu dojednanej výšky úroku z úveru.

55. Pojem: Dobré mravy, nie je vymedzený v občianskom zákonníku, ani v obchodnom zákonníku. Vo
všeobecnosti v súdnej praxi sa tento pojem vymedzuje ako súhrn etických, všeobecne zachovalých a
uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je mnohokrát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby
každé konanie bolo v súlade so všeobecnými, morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Súlad,či nesúlad s dobrými mravmi musí byť posudzovaný z hľadiska konkrétneho prípadu, v danom čase, na
danom mieste a o vzájomnom konaní účastníkov právneho vzťahu.

56. V uznesení Najvyššieho súdu SR z 31.7.2009, sp.zn. 1 M Cdo/1/2009 je uvedené: Právny úkon sa
prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah, bez ohľadu na zmluvnú voľnosť ho ustanoviť a bez ohľadu na
to, kto rozpor s dobrými mravmi zavinil, ako aj na to, či druhá strana pri vzniku zmluvy bola v dobrej viere,
dostane do rozporu so všeobecne uznávaným názorom, ktorý vo vzťahu medzi ľuďmi určuje /niekedy
aj v právnych normách/, aký má byť obsah tohto právneho úkonu tak, aby bol v súlade so základnými

morálnymi zásadami.

57. Hoci maximálna výška úrokov /ako odplaty za užívanie požičanej finančnej sumy, pri peňažných
pôžičkách, ani pri úveroch/, nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na
dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s § 39
Občianskehozákonníka,tedanesmiesapriečiťdobrýmmravom.Právnyúkonpostihnutýtakoutovadou,

je absolútne neplatný.

58. Pri dohodnutí úrokov pri peňažnej pôžičke, koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý
požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho
nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke

uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty /odmeny/ za
užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom /
rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26.4.2012, sp.zn. 5Cdo/26/2011/.

59. Súd vyzval žalobcu podaním zo dňa 5.8.2019, aby uviedol, ako dospel k úroku z úveru v sume

115,72 Eur mesačne /č.l.132/, na ktorú však žalobca iba reagoval, že táto čiastka je súčasťou splátky
úveru bez bližšej konkretizácie vo svojom podaní zo dňa 5.9.2019 /č.l.133,134/.

60. Vyššie citované rozhodnutia Najvyššieho súdu SR jednoznačne stanovujú, že neprimerané vysoké
úroky z úveru sú v rozpore s dobrými mravmi a ich dojednanie odporuje všeobecne uznávaným

pravidlám chovania vo vzájomných vzťahoch medzi účastníkmi tohto vzťahu. V danom prípade žalobca
za splátku úveru mesačnú 91,67 Eur, požaduje úrok 115,72 Eur, čo predstavuje cca 110 % zo splátky.
Zo správy priemerných úrokových mier z úverov poskytnutých bankami za február 2016 vyplýva, že za
obdobné úvery banky požadujú maximálne úrok 11,98 % /č.l.139/.

61. Z vyššie citovaného ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka je zrejmé, že zákon
nestanovuje výšku úrokov za požadované úvery a dlžník je povinný platiť obvyklé úroky požadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka, čo v danom prípade predstavuje ročný úrok
vo výške 11,98 %. Pri porovnávaní tejto výšky úveru 11,98 % a úroku z úveru, ktorý požaduje žalobca,
je zrejmé, že tento úrok presahuje 10 násobok úroku požadovaného bankami. Za daného stavu je

zrejmé, že jedná sa o dojednanie, ktoré je v hrubom rozpore s dobrými mravmi a zakladá absolútnu
neplatnosť tohto dojednania v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ sa týka
dojednania neprimerane vysokých úrokov, toto dojednanie treba považovať za neplatné bez potreby
preukazovať subjektívnu stránku na strane veriteľa, ako aj dlžníka. Z pohľadu rozporu s dobrými mravmi
sa má posudzovať celková výška odplaty pre veriteľa úroku z úveru s prihliadnutím na výšku odmeny za

užívanie požičanej istiny tak, aby sa dalo posúdiť, či veriteľ voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť
primeraným obvyklým spôsobom.

62. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za

ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

63. V danom prípade podľa názoru súdu je možné oddeliť časť mesačnej splátky , ktorá sa týka úroku
z úveru, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, ktorý presahuje obvyklú mieru úroku za obdobie v ktorom
bol úver poskytnutý / úroková miera 11,98 %/. Úrok 11,98 % z jednotlivej splátky úveru 91,67 Eur

predstavuje čiastku 10,98 Eur /11,98 x 91,67 : 100/. Pri tejto mesačnej výške úroku z mesačnej splátky
istiny ,vychádza splátka za jeden mesiac v sume 102,65 Eur /91,67 + 10,98/. Pri tejto mesačnej splátke
za 48 mesiacov žalovaná ako dlžník bola povinná zaplatiť čiastku 4.927,20 Eur /102,65 x 48/. Keďžežalovaná zaplatila čiastku 1.669,12 Eur, zostáva doplatiť na úver, vrátane úroku z úveru čiastku 3.258,08
Eur, ktorú súd priznal žalobcovi z poskytnutého úveru.

64. Žalobca v samotnej žalobe požaduje aj zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne z
jednotlivých splátok 207,39 Eur od 29.3.2016 do 20.11.2018 v celkovej výške 5.134,84 Eur, tak ako to
špecifikoval vo svojom podaní zo dňa 22.11.2018 /č.l.28-30/. Nárok, pokiaľ sa týka zaplatenia zmluvnej
pokuty, požaduje podľa článku 10, bod 10.1., kde je uvedené: V prípade omeškania dlžníka s úhradou
splátky, je veriteľ oprávnený požadovať úhradu zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy

za každý deň omeškania. V bode 10.2. je stanovené, ak sa stanú podľa ods. 10.4. písm. b/ tejto zmluvy
okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka podľa tejto zmluvy, je dlžník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu
vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania.

65. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

66. Táto úprava platí aj pre obchodnoprávne vzťahy.

67. Tak ako je vyššie uvedené, právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah ocitne v

rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má
byť obsah ich konania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej
spoločnosti.

68. Pri skúmaní platnosti dojednania o zmluvnej pokute z hľadiska dobrých mravov, treba vziať do úvahy

funkcie zmluvnej pokuty /funkciu preventívnu/, uhradzovaciu a sankčnú, ako aj zabezpečovaciu funkciu.
Rozpor dohody o zmluvnej pokute s dobrými mravmi, v obchodnoprávnych vzťahov možno posudzovať
len v prípade, keď sa dobrým mravom priečili okolnosti, za ktorých bola zmluvná pokuta dohodnutá.

69. Samotné dojednanie zmluvnej pokuty v zmluve vo výške 0,1 % denne zo splátky predstavuje

ročnú splátku vo výške 36 %. Už samotná skutočnosť, ako je to vyššie uvedené, že žalobca požaduje
úrok z úveru niekoľkonásobne vyšším ako požadujú banky je dôvodom, pre ktorý samotné dojednanie
zmluvnej pokuty, ktorá plní zabezpečovaciu funkciu splácania úroku, zakladá absolútnu neplatnosť
celého dojednania o zmluvnej pokute.

70. Podľa názoru súdu dojednanie o zmluvnej pokute možno podľa § 39 Občianskeho zákonníka,
z hľadiska súladu alebo nesúladu s dobrými mravmi, posudzovať len ako platné alebo neplatné
bez možnosti posudzovať neplatnosť iba časti dohodnutej zmluvnej pokuty berúc do úvahy samotné
okolnosti jej dojednania. Z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol aj v časti požadovanej zmluvnej
pokuty v celom rozsahu.

71.Napojednávaní25.9.2019žalovanávznieslaajnámietkupremlčaniauplatnenéhonárokužalobcom/
č.l.178/.

72. Podľa § 387 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby

ustanovenej zákonom.

73. Podľa ods. 2, premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva
vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

74. Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť
premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

75. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

76. Keďže žalobca uplatnil svoj nárok žalobou doručenou súdu 21.8.2018 a procesný nárok mohol
uplatniť najskôr po oznámení okamžitej splatnosti 7.3.2017, je zrejmé, že nárok nie je premlčaný, keďžeod vzniku nároku do podania žaloby neuplynula 4-ročná premlčacia lehota, z tohto dôvodu je námietka
premlčania neopodstatnená.

77. Podľa § 369 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia.

78. Podľa ods. 2, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z
omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

79. Keďže medzi účastníkmi nebola dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, žalobcovi vznikol nárok na
zaplatenie úroku z omeškania podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., podľa ktorého môže
veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej

centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená
sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. Požadovaný úrok žalobcom vo výške 8
% zodpovedá tomuto ustanoveniu, z tohto dôvodu súd priznal žalobcovi tento úrok.

80. Žalobca požaduje úroky z omeškania od 21.11.2018, pričom úver sa stal splatným ešte v r. 2017 po

oznámení o okamžitej splatnosti, z tohto dôvodu súd priznal požadovaný úrok od požadovaného dňa
20.11.2018.

81. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

82. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

83. V danom prípade predmetom konania čiastka 13.420,43 Eur, s tým, že žalobca bol úspešný v konaní

do výšky 3.258,08 Eur. Táto úspešná čiastka predstavuje 24 % zo žalovanej istiny /3.258,08 x 100 :
13.420,43/. Žalovaná bola úspešná do výšky 76 %, vznikol jej nárok na náhradu trov konania v pomere
52 % /76 - 24/.

84. Keďže žalovaná nepožadovala náhradu trov konania, zrejme z dôvodu, že žiadne trovy konania jej

nevznikli, súd náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde v 3
vyhotoveniach s prílohami, okrem výroku IV., proti ktorému odvolanie nie je prípustné.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podľa § 127 ods. 1 CSP, to znamená, že musí byť
z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa popri

všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak účastník dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, môže sa svojho práva
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.