Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2022

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 33Cb/48/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1122205173
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Moťovská Dobošová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2022:1122205173.1

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I v právnej veci žalobcu: Chemkostav, a.s., K. Kuzmanyho 1259/22, Michalovce,
IČO: 36 191 892, zastúpený: Kotvan, s.r.o., advokátska kancelária, Mostová 2, Bratislava proti
žalovanému: Železnice Slovenskej republiky, Klemensova 8, Bratislava, IČO: 31 364 501 v konaní o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zamieta návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručený Okresnému súdu Bratislava I

15.6. 2022.

II. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobca domáhal, aby súd vydal neodkladné
opatrenie, ktorým žalovanému nariadi, aby prerušil stavbu: „Terminál integrovanej osobnej prepravy

Trebišov“ realizovanú podľa zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným
ako objednávateľom dňa 23.9. 2021, a to až do právoplatného skončenia vo veci samej, alebo do
dosiahnutia písomnej a právne účinnej dohody o žalobcom uplatnených nárokoch na predĺženie lehoty
výstavby a na zvýšenie zmluvnej ceny, v ktorej sa bude konštatovať, že účinnosťou dohody zaniká
účinnosť uznesenia o nariadení nedokladného opatrenia, a zároveň nariadi žalobcovi hodnoverne
preukázať zabezpečenie existencie finančných zdrojov na úhradu Zmluvnej ceny vrátane úpravy

zmluvnej ceny (teda aj nárokov).

2. Uvedeného sa domáhal na základe nasledujúcich skutočností:
So žalovaným ako objednávateľom žalobca ako zhotoviteľ uzatvoril dňa 23. 9. 2021 zmluvu o dielo (ďalej
len „Zmluva“), ktorej predmetom je na jednej strane (i) zhotovenie diela - stavby „Terminál integrovanej
osobnej prepravy Trebišov“ (ďalej len „Dielo“) a odstránenie vád a na druhej strane (ii) úhrada Zmluvnej

ceny za Dielo vo výške 10 492 091,57 EUR s DPH, vrátane úprav ceny.
Zmluva o dielo sa riadi všeobecnými zmluvnými podmienkami FIDIC, vydanie 1999, tzv. červená kniha
preložená Slovenskou asociáciou konzultačných inžinierov (ďalej len „VZP“) a osobitným zmluvnými
podmienkami, ktoré boli priložené k Zmluve („OZP“). OZP predkladáme ako súčasť dôkazu č. 1.
Zmluva sa uzatvorila ako výsledok verejného obstarávania zákazky s názvom „ŽSR, Terminál
integrovanej osobnej prepravy Trebišov“ obstaranej postupom verejného obstarávania - verejná súťaž

- nadlimitná zákazka podľa zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZVO“).

Súťažné podklady k uvedenej zákazke boli zverejnené 3. 3. 2020.
Ponuku sme podali 25. 6. 2020.
Zmluva bola podpísaná 23. 9. 2021.

Stavenisko žalobca prevzal 20. 10. 2021.
Lehota výstavby je dohodnutá na 24 mesiacov od prvého prevzatia staveniska, t. j. do 20. 10. 2023.30.1.2020generálnyriaditeľSvetovejzdravotnejorganizácievyhlásilstavglobálnejzdravotníckejnúdze
z dôvodu šírenia ochorenia COVID-19.
OD16.3.2020do13.6.2021bolnaúzemíSRzdôvodušíreniaochoreniaCOVID-19vyhlásenýnúdzový

stav.
Dňa 24. 2. 2022 začala vojna na Ukrajine.
Po začatí vojny na Ukrajine začali jednotlivé krajiny ako aj Európska komisia zavádzať sankčné
opatrenia, proti dovozu materiálov a komodít z Ruska, resp. z obchodných spoločností a od fyzických
osôb ovládaných určitými osobami na sankčnom zozname.

Vyššie pomenované udalosti, t. j. vojna na Ukrajine a celosvetová pandémia ochorenia COVID-19 mali
dopad na úroveň cien a došlo k skokovitému nárastu stavebných materiálov.
Žalobca je názoru, že má nárok na zvýšenie Zmluvnej ceny z dôvodu (i) skokovitého rastu cien
stavebných materiálov zapríčineného uvedenými dvoma udalosťami celkovo vo výške 1 745 453,01
EUR bez DPH.

Podľa žalobcu existuje možnosť vzájomnej dohody, ktorá však zavísí predovšetkým od žalovaného a
ten nie je aktívny a neprejavil záujem uzavrieť takúto dohodu. Následne má žalobca nárok na základe
Zmluvy, prípadne podľa zákona a právnych princípov.

Všeobecne o nárokoch

Zmluva umožňuje žalobcovi ako zhotoviteľovi uplatňovať zmluvou podmienený nárok na:
(i) zvýšenie Zmluvnej ceny, a
(ii) predĺženie Lehoty výstavby.
Takýto nárok musí byť v Zmluve výslovne uvedený. Zmluva výslovne uvádza udalosti, ktorých riziká
znáša objednávateľ, teda žalovaný. V prípade existencie danej udalosti má zhotoviteľ nárok na

predĺženie Lehoty výstavby a na Náklady a primeraný zisk (tam kde je to uvedené), pokiaľ ho uplatní
včas. Postup uplatňovania nároku je uvedený v Pod-čl. 20.1 VZP/OZP.
Stavebný dozor nekoná v súlade so Zmluvou, nakoľko nerozhodol o podstate uplatnených nárokov, hoci
mal, čím sa žalobca dostáva do zlého cash flow.
Žalobca nemohol predvídať okolnosti, ktoré nastali dôsledkom existencie pandémie COVID-19 a

aktuálne ani okolnosti, ktoré nastali dôsledkom vojny na Ukrajine.
Ak sa prechádza rizikami v Zmluve, ktoré znáša žalovaný, nenájde sa výslovné riziko zvýšenia ceny
stavebných materiálov. Má to logiku, pretože to má byť riešené cez Pod-čl. 13.8 VZP, ktorý upravuje
valorizáciu cien.
ŽalovanýsavšakrozhodolPod-článok13.8VZPneaplikovať,čojepodstatouproblému,prečoježalobca

nútený obrátiť sa na súd, aby si ochránil svoje práva.
Žalobcajetohonázoru,žeokolnosti,kuktorýmdošlovdôsledkuCOVID-19opatrení,súnepredvídateľné
okolnosti. Cenová ponuka bola pripravená s ohľadom na (i) skúsenosti bežného podnikateľa, a na (ii)
ceny platné ku koncu júna 2020. Opatrenia COVID-19 začali v Európe vo februári 2020, na Slovensku
však dopady COVIDU na trh sa preukázali neskôr ako sme dali ponuku. Dňa 24. 2. 2022 začala na

Ukrajine vojna, čo iba zhoršilo ceny.

VpríslušnejZmluveexistujúnasledovnéustanovenia,ktorériešiasituáciuohľadomvzniknutýchudalostí,
a to najmä tieto:
(i) riziko vyššej moci (viď. Čl. 19),

(ii) dôsledky oneskorenia spôsobeného úradmi (viď. Pod-čl. 8.5),
(iii) úpravy v dôsledku zmien legislatívy (viď Pod-čl. 13.7) - prípadná povinnosť karantény, a
(iv) dôsledky rizík Objednávateľa (viď Pod-čl. 17.4).
Pokiaľ ide o pandémiu COVID-19, táto nie je výslovne uvedená v Pod-čl. 17.3 VZP/OZP, teda v zmysle
Pod-čl. 17.4 VZP/OZP nemožno uplatniť Náklady z dôvodu dopadov okolností COVID-19 opatrení.

Aj samotné dôsledky oneskorenia spôsobeného úradmi nás oprávňujú iba na predĺženie Lehoty
výstavby. Pandémia sa nespomína ani v Pod-čl. 19.1 VZP/OZP, teda nie je možné prostredníctvom 19.4
VZP/OZP uplatniť Náklady.
Pri samotnej pandémii možno uplatniť iba predĺženie Lehoty výstavby podľa Pod-čl. 8.4 VZP/OZP, ale
bez Nákladov.

Dôsledky vojny na Ukrajine
Ak by vojna vyslovene prekazila plnenie povinností Zhotoviteľovi, bolo by možné uplatniť aj Náklady
prostredníctvom Pod-čl. 19.4 (b) VZP.
19.4(b) VZP znie:„Ak sa z dôvodu Vyššej moci zabraňuje Zhotoviteľovi vo vykonávaní akýchkoľvek jeho povinností
podľa Zmluvy, o čom podal oznámenie podľa podčlánku 19.2 (Oznámenie o Vyššej moci) a vznikne
mu oneskorenie a/alebo Náklady v dôsledku takejto Vyššej moci, Zhotoviteľ bude mať nárok podľa

podčlánku 20.1 (Nároky Zhotoviteľa) na:
a) predĺženie lehoty v dôsledku každého takého oneskorenia, ak dokončenie Diela je alebo bude
oneskorené podľa podčlánku 8.4 (Predĺženie Lehoty výstavby) a
b) ak udalosti alebo okolnosti sú povahy popísanej v pododstavcoch (i) až (iv) podčlánku 19.1 (Definícia
Vyššej moci) a v prípade pododstavcov (ii) až (iv) pokiaľ sa vyskytnú v Krajine, úhradu všetkých takýchto

Nákladov.
Po obdržaní tohto oznámenia Správca stavby je povinný postupovať v súlade s podčlánkom 3.5
(Rozhodnutia), tak aby tieto záležitosti odsúhlasil alebo o nich rozhodol.“
V pododstavci (i) podčlánku 19.1 VZP sa uvádza vojna.
Ako dôkaz predkladá žalobca rozhodnutie arbitrážneho súdu podľa pravidiel Medzinárodnej obchodnej
komory, z ktorého vyplýva, že vojna nemusí byť v krajine, v ktorej sa stavia, ale môže mať dopad na

stavbu.
Žalobca tvrdí, že vojna na Ukrajine mu spôsobila, že nevie zabezpečiť niektorý stavebný materiál. Ak
sa nám aj podarí stavebný materiál zabezpečiť, musí ho zaplatiť celý vopred, iba tak ho dajú do výroby.
To isté sa týka aj subdodávateľov, ktorí prípadne dodávajú aj materiál. Títo subdodávatelia požadujú
niekoľkonásobne vyššie ceny, ako v čase ponuky a odmietajú nastúpiť bez záloh a bez garancií, úhrady

nimi požadovanej ceny.
Tieto zvýšenia ceny nemá žalobca nijako kryté ani garantované, nemá na ne ani vlastné finančné
prostriedky.
Pod-čl. 13.7 VZP
COVID-19 opatrenia a sankčné opatrenia proti Rusku by bolo možné považovať za Právne predpisy,

ktoré ak boli zmenené po Základnom dátume (Základný dátum podľa Pod-čl. 1.1.3.1 VZP je 28 dní pred
posledným dňom na predloženie ponuky, t. j. 28 dní pred 17.4.2020 je 20. 3. 2020), je možné aplikovať
claim podľa Pod-čl. 13.7 VZP/OZP ak vyvolali dopad na cenu.
Sankčné opatrenia prispeli svojou mierou k skokovitému zvýšeniu cien. Je ťažké rozlíšiť dopad a príčinu
zvýšenia cien, a to tým, že nie je možné dovážať stavebné materiály z Ruska a stavebné materiály z

Ukrajiny nie je možné dodať z dôvodu, že výrobcovia nevyrábajú, alebo výrazne obmedzili dodávky.

Nároky zo zákona
Hoci žalobcatvrdí,žepodľaZmluvyvdôsledkuudalostímánároknapredĺženieLehotyvýstavby,kčomu
bude dochádzať ak nezabezpečí dodávku materiálov na stavbu a subdodávateľov, ale aj na zvýšenie

Nákladov v dôsledku vojny na Ukrajine
Porušenie prevenčnej povinnosti
Ak by súd vyhodnotil, že uvedené ustanovenia FIDIC VZP žalobcu neoprávňujú na zvýšenie Zmluvnej
ceny, bude uplatňovať všeobecnú prevenčnú povinnosť predchádzať škode na majetku v zmysle ust.
§ 415 Občianskeho zákonníka.

Žalovaný mal povinnosť starostlivo stanoviť valorizačný vzorec, ktorý by reflektoval zmeny cien
stavebných nákladov, a to aj z dôvodu, že riziko zmeny ceny stavebných materiálov nevie žiadna
zo zmluvných strán predvídať ani ovládať a teda je to riziko, ktoré má znášať žalovaný, a nie je
dôvod ho prenášať na nás. Porušením tejto prevenčnej povinnosti žalovaný protiprávne konal a založil
zodpovednosť za škodu, ktorú žalobcovi spôsobil. Škodou je rozdiel medzi reálne zaplatenou cenou za

stavebný materiál a cenou za tento stavebný materiál uvedenou v ponuke.
Žalobca podotýka, že Stavebný dozor nekoná (resp. nevie konať, lebo v zmysle OZP musí žalovaný o
všetkom rozhodnúť vopred), ale správne by mal Stavebný dozor aplikovať postup, na základe ktorého
by mal uznať nárok aspoň z časti alebo aspoň uznať jeho opodstatnenosť, a následne by mal určiť aká je
spravodlivá čiastka tohto nároku v žiadosti o Priebežné platobné potvrdenie (ďalej len „PPP“) v zmysle

Pod-čl. 14.3 (f) VZP. V prípade, že nebude PPP Stavebným dozorom riadne schválené podľa 14.6 VZP/
OZP, resp. nebude žalovaným platba uhradená podľa 14.7 VZP/OZP je možné prerušiť práce, prípadne
aj odstúpiť od príslušnej Zmluvy, a to s uplatnením ušlého zisku z celej stavby.

Právo na zisk/nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia

Zákon o cenách v § 3 ods. 3 uvádza: „Súčasťou ceny tovaru vymedzeného dohodnutými podmienkami
môžu byť úplne alebo sčasti náklady na obstaranie, spracovanie, obeh tovaru a zisk.“ Zastávame názor,
že ak nás pripraví skokovitý nárast cien o zisk, bude to v rozpore so zákonom, pretože od nikoho
nemožno požadovať, aby robil bez zisku, resp. tvrdíme, že investor má znášať riziko skokovitého nárastucien. Akceptujeme, že bežné podnikateľské riziko pozostáva z rizika inflácie, zdraženia jednotlivých
položiek, ale nie zo skokovitého nárastu.

V tomto prípade nejde o bežnú zmenu ceny, ktorú by mal znášať podnikateľ ako svoje riziko, tu ide
o výnimočnú situáciu, kedy došlo k skokovitému nárastu. Takéto okolnosti nevedela predvídať ani
kontrolovať žiadna zo zmluvných strán, avšak nie je dôvod, aby žalobca toto finančné bremeno znášal
výlučne, aj preto si myslí, že ak by uhradil zvýšené ceny a dokončil dielo, žalovaný by sa obohatil na
jeho úkor, pretože ak by žalovaný sám staval, znášal by zvýšenie rovnako ako žalobca a nie je právny

dôvod, ktorý stanovuje, že toto riziko má znášať žalobca.

Žalobca akceptuje inštitút „pevnej paušálnej ceny“, ale iba za podmienky, že existuje rozumná
valorizačná doložka, ktorá zrkadlí ceny na trhu, prípadne súťažné podklady umožňujú transparentne si
dať do ceny rizikovú prirážku ohľadom zdraženia cien. Žiadna takáto korekcia však v rámci obstarávania
nebola uvedená, preto si žalobca myslí, že má právo na dodatočnú korekciu za zvýšené ceny a to, či

už z dôvodu nároku na náhradu škody z dôvodu porušenia prevenčnej povinnosti, nároku na vrátenie
bezdôvodného obohatenia spočívajúceho vo vynaložení nákladov na zvýšené ceny bez právneho
dôvodu, resp. prostredníctvom aplikácie princípu poctivého obchodného styku, ktorý by nemal chrániť
žalovaného za zneužívanie postavenia a okolností vo svoj prospech.

Možnosť dohody na základe nepredvídateľných okolností alebo podľa ustanovenia de minimis
Zmena zmluvy de minimis
Zákon o verejnom obstarávaní (ďalej len „ZVO“) na základe ust. § 18 ods. 1 písm. c) umožňuje zmluvným
stranám, aby zmenili na základe písomnej dohody Zmluvu. Žalobca sa domnieva, že pokiaľ by v rámci
zmeny príslušnej Zmluvy došlo iba ku korekcii niektorých položiek z výkazu výmer, na základe ktorej by

došlo k zvýšeniu Zmluvnej ceny o preukázateľne vynaložené náklady nad mieru stanovenú v ponuke,
nedošlo by k zmene povahy Zmluvy, a takáto zmena by bola oprávnená, teda v súlade so ZVO. Dané
ustanovenie dáva priestor pre zvýšenie Zmluvnej ceny cca až do výšky 5 mil. eur bez DPH. Žiaľ, návrh
na takúto zmenu obsahu príslušnej Zmluvy o dielo by musela akceptovať aj druhá strana (žalovaný).
Bez jeho súhlasu nie je možné danú zmenu vykonať.

Žalobca má za to, že (zmena ceny položiek) nepredstavuje zmenu povahy (charakteru zmluvy), nakoľko
zostáva zachovaný účel predmetu Diela a aj podstata predmetu Diela.
Žiaľ, takéto riešenie vyžaduje súhlas žalovaného a žalovaný čaká na metodické pokyny svojho
zriaďovateľa a nekoná, hoci zo Zmluvy by mal a mohol.

Nepredvídateľné okolnosti podľa ZVO žalovaný by mal možnosť podľa § 18 ods. (1)
písm. (c) ZVO, prípadne bez potreby zdôvodnenia podľa ods. (3) a (4) ZVO zvýšiť
dohodou bez sporu a nárokov. Aktuálna metodika Úradu pre verejné obstarávanie uvá
dza, že vojna a pandémia je nepredvídateľnou okolnosťou, ktorú nebolo možné predví
dať.

Ak by teda boli dodatočné zdroje, existuje ustanovenie, na základe ktorého je možné zvýšiť Zmluvnú
cenu.
Otázka o akú sumu by mohla byť zvýšená Zmluvná cena by mohla byť preukázaná porovnaním
cien v čase predkladania ponúk a cien aktuálne realizovaných nákupov. Vláda SR aktuálne nariadila
vypracovať analýzu, na základe ktorej by sa mohlo posudzovať pri určovaní zvýšenia Zmluvnej ceny. Z

dôkazu č. 5, ktorý predkladáme by mala byť analýza vykonaná koncom júna 2022.

BezohľadunakonkrétnuvýškunavýšeniaZmluvnejceny,myslímesi,žemážalobcanároknapredĺženie
Lehoty výstavby, a to o lehotu, počas ktorej trvajú prekážky brániace nám plniť si riadne záväzky zo
Zmluvy.

V tejto súvislosti poukazujeme na skutočnosť, že predmet zákazky by mal byť financovaný z fondu
Európskej únie v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 - 2020 a zo štátneho
rozpočtu.
S poukazom na skutočnosť, že
- žalobca si uplatnil nároky u Stavebného dozoru, ktorý v rozpore so Zmluvou o nich nerozhodol;

- vláda nemá metodiku na odškodnenie skokovitého nárastu cien stavebných materiálov a ak by ju aj
mala,nepreukázaladoposiaľdodatočnézdrojeaschémunakompenzáciunákladovzdôvodurastucien;
- takmer s istotou má žalobca nárok na predĺženie Lehoty výstavby, na základe čoho s istotou dôjde
k prekročeniu časovej lehoty do kedy sú výdavky žalovaného považované za oprávnené a budú mupreplatené, v dôsledku čoho nemá žalovaný zabezpečené zdroje, teda ani OPII, ani štátny rozpočet, ani
vlastné zdroje, ani cudzie zdroje, bude možné prerušiť stavbu, prípadne od zmluvy odstúpiť;
- doposiaľ nedošlo k urovnanou nároku dohodou na základe § 18 ods. 1 písm. c) ZVO, resp. § 18 ods.

3 a 4 ZVO;
bude žalobca posielať výzvu na preukázanie zabezpečenia financií podľa Podčl. 2.4 Zmluvy a budeme
nútený prerušiť stavbu.

Subdodávatelia žalobcu odchádzajú zo stavby a žalobca im nevie uhradiť náklady, nakoľko má

obmedzené cash flow ako aj kontokorentný úver z banky. Domnieva sa, že rozumným riešením by
bolo zastaviť stavbu až do rozhodnutia nárokov, resp. do účinnosti dohody o kompenzovaní našich
nákladov zo zvýšenia cien, a preukázania zabezpečenia peňažných zdrojov na plnú úhradu Zmluvnej
ceny, navýšenej o dohodnutú kompenzáciu.
Hoci žalobca trvá na tom, že na prerušenie prác a na nárok na predĺženie Lehoty výstavby a na nárok
na zvýšenie Zmluvnej ceny, má nárok, jeho akceptácia je zdĺhavá a výlučne na vôli žalovaného, preto

dovtedy kým o jeho uplatnených nárokoch rozhodne príslušný súd, požaduje tento súd, aby dočasne
upravil vzťahy medzi účastníkmi Zmluvy.
V prípade ak nedôjde k dohode o zvýšení ceny bude uplatňovať na súde nárok na úhradu nákladov z
predĺženia Lehoty výstavby ako aj zo skokovitého zdraženia stavebných materiálov. Uvedený nárok na
úhradu konkrétneho peňažného plnenia bude predstavovať konanie vo veci samej.

S ohľadom na vzniknutú situáciu je najúčelnejšie, aby došlo medzi žalobcom a žalovaným k dohode
o vysporiadaní nárokov a je potrebné bezodkladne upraviť pomery, aby nedošlo k zväčšovaniu škody
na strane žalobcu, ktorá by mohla negatívne ovplyvniť ďalšie stavby a mohla by smerovať k úpadku
spoločnosti.

3. Podľa § 324 ods. 1 zákona 160/2015 Z. z. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení
môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
7.Podľa§326ods.1CSPvnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
8. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
10. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia preskúmal, oboznámil sa s dôkazmi pripojenými
k návrhu a zistil, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný.
11. Zmyslom neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov konania (nie s konečnou

platnosťou), pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada,
ako aj tomu, voči ktorému neodkladné opatrenie smeruje. Ide pritom o opatrenie, ktoré môže byť
na návrh zrušené. Neodkladným opatrením resp. zabezpečovacím opatrením nie je prejudikovaný
konečný výsledok sporu, ale ide o prostriedok, ktorým sa zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo
mať vôbec reálny význam. Vyžaduje sa, aby žalobca osvedčil súdu základné skutočnosti, teda opísal

rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia
bude ohrozená opísaním skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana. Súd uvedené skutočnosti je povinný zvážiť v rámci konania a rozhodnúť,
pričom nevykonáva dokazovanie ani výsluch účastníkov. Vychádza zo skutočností, preukázaných alebo
osvedčených žalobcom. Osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje

najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Je potrebné iba osvedčiť - ak všetky okolnosti prípadu sa javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné,
preukazujúce opodstatnenosť neodkladného opatrenia. Podstatným znakom neodkladných opatrení
je ich provizórnosť, dočasnosť potreby procesnej ochrany či úpravy pomerov strán s cieľomumožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej. Ak navrhované neodkladné opatrenie sleduje
zabezpečenie budúceho výkonu rozhodnutia, okrem existencie nároku musí žalobca osvedčiť i to, že
bez neodkladného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ( exekúcia ) ohrozený, pričom

nebezpečenstvo zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne.
12. Základnou podmienkou pre vydanie akéhokoľvek súdneho rozhodnutia, nevynímajúc nariadenie
neodkladného opatrenia, je súlad obsahu rozhodnutia s ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a
medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Navrhovaný výrok neodkladného
opatrenia nesmie obmedzovať žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu. Súd je preto povinný

skúmať,čijehonariadenímalebojehoúčinkaminedochádzakporušovaniualeboobchádzaniuprávnych
predpisov. Len za predpokladu, že sú v konkrétnom prípade rešpektované všetky relevantné ústavné
princípy,pristúpisúdkhodnoteniuďalšíchpodmienok,medziktorépatrítvrdenieaosvedčenieexistencie
právneho(nieibafaktického)vzťahumedzižalobcomasubjektom,ktorýmábyťneodkladnýmopatrením
obmedzený a z tohto právneho vzťahu vyplývajúceho nároku alebo práva žalobcu, pre ktoré požaduje
dočasnú ochranu.

13. Súd po oboznámení sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenie, ako aj po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že v danom
prípade nie je možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Inštitút neodkladných
opatrení a zabezpečovacieho opatrenia nahradil a doplnil doterajšie predbežné opatrenia v zmysle
§ 74 a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. Novozavedeným inštitútom

sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho
poriadku, podľa ktorej bolo cieľom predbežných opatrení dočasne upraviť pomery účastníkov konania a
následne rozhodnúť vo veci samej. Nová právna úprava upustila od doterajšej koncepcie predbežnosti
poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať
konanie vo veci samej.

14. Žalobca osvedčuje skutočnosti tvrdené v návrhu v podstatnej miere Zmluvou o dielo 32/Z/20, ako aj
jej prílohami. Z článku I bod 1.3 Zmluvy vyplýva, že nasledovné dokumenty sú považnované za súčasť
Zmluvy a za záväzné dokumenty, podľa ktorých bude Dielo realizované pričom poradie záväznosti je
zostupné (najzáväznejší dokument je text Zmluvy):

1.3.1. text zmluvy
1.3.2. príloha k ponuke, ktorá tvorí prilohu č. 1 Zmluvy
1.3.3. osobitné podmienky, ktoré tvoria prílohu č. 2 Zmluvy
1.3.4. Všeobecné podmienky „zmluvné podmienky na výstavbu“ pre stavebné a inžinerske diela
projektované objednávateľom (Červená kniha“), prvé vydanie 1999, vydané medzinárodnou federáciou

konzultačných inžinerov (FIDIC), preložené Slovenskou asociáciou konzultačných inžinierov - SACE
(slovenský preklad 2008) (ďalej len „Všeobecné podmienky“)
atď.
Prílohou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je: zmluva o dielo 32/Z/20, príloha č. 1 - príloha k
ponuke (viď 1.3.2.), osobitné podmienky - príloha č. 2 (viď 1.3.3.). Súčasťou tejto prílohy sú Všeobecné

podmienky, ktoré predstavujú doplnky, úpravy a dodatky k Všeobecným podmiekam.
Prílohou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú ďalej: príloha 3 - výkaz - výmer (vrátane
preambuly)podľačlánku1.3.6.Zmluvy,listžalobcuzodňa29.4.2022,rekapituláciaobjektovpoDodatku
č., Všeobecné metodické usmernenie Úradu pre verejné obstarávanie k aplikácii § 18 ods. 1 písm.
c) zákona 343/2015 Z.z., súťažné podklady na výber zhotoviteľa stavby „ŽSR, terminál integrovanej

osobnej prepravy Trebišov“.
Práve od Všeobecných podmienok žalobca odvodzuje svoj návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia: napr. žalobca uvádza: „Žalovaný sa však rozhodol Pod-článok 13.8 VZP neaplikovať, čo je
podstatou problému, prečo je žalobca nútený obrátiť sa na súd, aby si ochránil svoje práva.

Žalobcajetohonázoru,žeokolnosti,kuktorýmdošlovdôsledkuCOVID-19opatrení,súnepredvídateľné
okolnosti. Cenová ponuka bola pripravená s ohľadom na (i) skúsenosti bežného podnikateľa, a na (ii)
ceny platné ku koncu júna 2020. Opatrenia COVID-19 začali v Európe vo februári 2020, na Slovensku
však dopady COVIDU na trh sa preukázali neskôr ako sme dali ponuku. Dňa 24. 2. 2022 začala na
Ukrajine vojna, čo iba zhoršilo ceny.“

alebo:
„Pokiaľ ide o pandémiu COVID-19, táto nie je výslovne uvedená v Pod-čl. 17.3 VZP/OZP, teda v zmysle
Pod-čl. 17.4 VZP/OZP nemožno uplatniť Náklady z dôvodu dopadov okolností COVID-19 opatrení.Aj samotné dôsledky oneskorenia spôsobeného úradmi nás oprávňujú iba na predĺženie Lehoty
výstavby. Pandémia sa nespomína ani v Pod-čl. 19.1 VZP/OZP, teda nie je možné prostredníctvom 19.4
VZP/OZP uplatniť Náklady.

Pri samotnej pandémii možno uplatniť iba predĺženie Lehoty výstavby podľa Pod-čl. 8.4 VZP/OZP, ale
bez Nákladov.
Dôsledky vojny na Ukrajine
Ak by vojna vyslovene prekazila plnenie povinností Zhotoviteľovi, bolo by možné uplatniť aj Náklady
prostredníctvom Pod-čl. 19.4 (b) VZP.“

Vzhľadom k tomu že Všeobecné podmienky „zmluvné podmienky na výstavbu“ pre stavebné
a inžinerske diela projektované objednávateľom (Červená kniha“), prvé vydanie 1999, vydané
medzinárodnou federáciou konzultačných inžinerov (FIDIC), preložené Slovenskou asociáciou
konzultačných inžinierov - SACE (slovenský preklad 2008) (ďalej len „Všeobecné podmienky“), na ktoré
odkazuje zmluva o dielo a na ktoré opakovane žalobca vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia odkazuje, nie sú prílohou návrhu, súd nemal možnosť sa s ich znením (s výnimkou

Všeobecných podmienok, ktoré predstavujú doplnky, úpravy a dodatky k Všeobecným podmiekam)
oboznámiť a posúdiť tak dôsledne a dostatočne opodstatnenosť podaného návrhu.

Rovnako tak súd konštatuje, že žalobca opakovane uvádza, že si „u Stavebného dozoru uplatnil nároky,
o ktorých ten v rozpore so zmluvou nerozhodol“. Avšak ani túto skutočnosť nemal súd za preukázanú

(osvedčenú), keďže prílohou návrhu je len list žalobcu zo dňa 29.4. 2022, v ktorom odkazuje na svoj list
zo dňa 28.2. 2022, ktorým vyzval na mimosúdne riešenie vzniknutého sporu ohľadne nároku zhotoviteľa,
avšak predmetný list netvorí prílohu návrhu.
15. Zároveň súd konštatuje, že (napriek tomu, že nemá dostatočné podklady pre posúdenie návrhu):
žalobca sa domáha, aby súd nariadil žalovanému „prerušiť stavbu“. Avšak zároveň vo svojom návrhu

uvádza, že „bude nútený prerušiť stavbu“. Je zrejmé, že stavbu nerealizuje objednávateľ, ale zhotoviteľ,
teda žalobca a preto sa súdu javí ako nelogické prikazovať žalovanému, aby prerušil stavbu. Zároveň sa
žalobca domáha, aby súd určil povinnosť „hodnoverne preukázať zabezpečenie existenice finančných
zdrojov na úhradu Zmluvnej ceny vrátane úpravy zmluvnej ceny“ (pravdepodobne nedopatrením žiada
zaviazať žalobcu - teda seba, súd toto posúdil ako zrejmú chybu v písaní a má za to, že žiada, aby súd

zaviazalžalovaného),avšakzároveňvosvojomnávrhuuvádza,že„budeposielaťvýzvuna preukázanie
zabezpečenia financií podľa Podčl. 2.4 Zmluvy a bude nútený prerušiť stavbu“. Je teda zrejmé, že zatiaľ
ani len nepožiadal žalovaného o preukázanie zabezpečenia financií podľa Podčl. 2.4 a preto súd nemá
za osvedčenú potrebu bezodkladne upraviť pomery. (Rovnako v tejto súvislosti súd konštatuje, že s
výnimkou doplneného odseku mu je znenie Podčl. 2.4. neznáme).

16. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia
a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel.
17. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. Podľa § 255 ods. 2 CSP Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

19. Nakoľko žalovanému žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, že mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Bratislava I, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov

sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací
návrh).Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné jeho doručením podľa § 332 ods. 1 CSP.