Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 25, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/64/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6620203560
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6620203560.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v sen;áte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy

Odalošovej a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu: M. M.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom D. slobody XXX/XX, T., zastúpený advokátkou: JUDr. Erikou Golskou, so
sídlom T. G. Masaryka 7, Lučenec, proti žalovaným 1. rade: M.. U. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. 1,
F. Z., zastúpený advokátkou JUDr. Ivetou Bračokovou, so sídlom Martina Rázusa 29, Lučenec, 2. rade:
Stavebné bytové družstvo Fiľakovo, IČO: 30 229 014, so sídlom Kalinčiakova 8, Fiľakovo, zastúpený
advokátom JUDr. Martinom Landlom, so sídlom Rázusová 47/4824, Lučenec, o určenie vlastníckeho
práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 6C/30/2020-151 zo dňa 08.

12. 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 6C/30/2020-151 zo dňa 08. 12. 2021 p o t v r d z u j e.

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich
výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalovaným priznal náhradu
trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal určenia vlastníckeho
práva žalovaného v 2. rade k presne označenej nehnuteľnosti (bytu) zapísanej na LV č.X. pre katastrálne
územie T.. Uviedol, že v roku 1992 s manželkou prežívali krízové obdobie, rozhodol sa odsťahovať
do predmetného nájomného bytu. Aby sa vyhol vyporiadaniu spoločného majetku pre prípad rozvodu
manželstva, požiadal žalovaného v 1. rade, aby vo svojom mene uzatvoril nájomnú zmluvu na byt.
Uvedený byt bol vo vlastníctve žalovaného v 2. rade a bol v nájme pána XXX.XXX,-Sk., ktorému

za odstúpenie práva nájmu vyplatil žalobca sumu 100.000,-Sk. Všetky právne náležitosti ohľadom
postúpenia práva nájmu vybavoval výlučne žalobca. Žalovaný v 1. rade prišiel len podpísať nájomnú
zmluvu v právnom postavení nájomcu so žalovaným v 2. rade, nájomný vzťah vznikol dňom 01.09.1992.
Do bytu sa hneď nasťahoval žalobca a užíva ho nepretržite do dňa podania žaloby. Žalovaný v 2.
rade ako prenajímateľ zistil, že predmet nájmu užíva žalobca, ktorý zároveň aj uhrádzal platby spojené
s užívaním bytu. Výzvou zo dňa 10.05.2001 žalovaný v 2. rade upozornil žalovaného v 1. rade na
skutočnosť, že prenajatý byt vôbec neužíva ako aj na potrebu vykonania nápravy alebo odovzdania

bytu prenajímateľovi pod hrozbou výpovede z nájmu družstevného bytu. Nakoľko žalovaný v 1. rade
nebol ochotný vykonať nápravu ohľadom zosúladenia skutkového stavu so stavom právnym, dňa
25.03.2002 mu žalovaný v 2. rade dal výpoveď z nájmu bytu v zmysle ustanovenia § 711 ods. 1 písm.
d) Občianskeho zákonníka z dôvodu, že nedošlo k úhrade záloh nájomného za čas dlhší ako 3 mesiacea tiež z dôvodu, že prenajatý byt žalovaný neužíval a prenechal ho do podnájmu inému bez súhlasu
prenajímateľa. Žalobca tento stav vyvolal účelovo, aby bol daný dôvod ukončenia nájomného vzťahu
medzi žalovaným 2. (prenajímateľom) a žalovanému v 1. rade. Po uplynutí výpovednej doby došlo k

zrušeniučlenstvažalovanéhov1.radevStavebnombytovomdružstveFiľakovoatovylúčením,oktorom
bolo rozhodnuté a ktoré bolo žalovanému v 1. rade oznámené listom zo dňa 28.08.2002. Zároveň bol
žalovaný v 1. rade vyzvaný na vypratanie bytu. Žalobca listom zo dňa 13.06.2001 požiadal žalovaného
v 2. rade o prevod družstevného bytu do jeho vlastníctva. Žalovaný v 2. rade listom zo dňa 11.04.2002
ho informoval, že jeho žiadosť o prevod družstevného bytu do vlastníctva bola zaevidovaná a bude

vybavenávpriebehudvojročnejzákonnejlehoty.Mázato,žeuvedenápísomnosťakoajvšetkyokolnosti
na strane žalobcu spočívajúce v pravidelných úhradách platieb spojených s užívaním predmetného
bytu, zúčastňovaním sa na schôdzach nájomcov a členov stavebného bytového družstva, ako aj aktívny
prístup voči prenajímateľovi nasvedčovali tomu, že sa de facto jedná o nájomný právny vzťah medzi
žalobcom a žalovaným v 2. rade s poukazom na ustanovenie § 491 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Napriek tomu, že žalobca podal žiadosť o prevod družstevného bytu do jeho vlastníctva, žalovaný v

1. rade dňa 17.12.2014 uzavrel so žalovaným v 2. rade zmluvu o prevode vlastníctva družstevného
bytu do vlastníctva nájomcu - člena bytového družstva. Žalovaný v 1. rade už v tom čase ani nebol
nájomcom prevádzaného bytu, pretože jeho nájomný vzťah bol ukončený výpoveďou prenajímateľa
zo dňa 25.03.2002 a žalovaný v 1. rade už nebol ani členom stavebného bytového družstva, nakoľko
jeho členstvo bolo zrušené vylúčením, o ktorom bolo rozhodnuté v mesiaci august roku 2002. Nájomná

zmluva uzatvorená dňa 31.08.1992 bola žalovanému v 1. rade vypovedaná zo strany žalovaného v
2. rade dňa 25.03.2002. Zmluva uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade o
prevode vlastníctva bytu žalovanému v 2. rade odporuje § 16 ods. 1 Zákona č. 182/1993 Z.z., ide
o absolútne neplatný právny úkon. Poukázal na to, že 08.01.2018 podal žalovaný v 1. rade žalobu
proti žalobcovi o vypratanie predmetnej nehnuteľnosti, pričom Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom

sp.zn. 17Co/34/2019 zo dňa 19.02.2020 žalobu zamietol, z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o
prevode vlastníctva družstevného bytu do vlastníctva žalovaného v 1. rade. Z daného dôvodu má za
to, že je daný naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pretože užíva
predmetný byt už od roku 1992, má záujem so žalovaným v 2. rade uzatvoriť nájomnú zmluvu a po
splnení predpokladov predmetnú nehnuteľnosť získať do svojho výlučného vlastníctva. Samotné súdne

konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je len ďalším krokom k nadobudnutiu vlastníckeho
práva k dotknutému bytu. Podstatnou skutočnosťou je však priznanie žalovaného v 2. rade o predložení
neplatnej nájomnej zmluvy zo dňa 31.08.1992 správe katastra ako prílohy k návrhu na povolenie vkladu
vlastníckeho práva.

3. Žalovaný v 1. rade navrhol žalobu zamietnuť, z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu,
žalobca nemá žiadny právny nárok, ktorý by ho oprávňoval k užívaniu predmetného bytu, neexistuje
žiadny právny nárok žalobcu k bytu.

4. Žalovaný v 2. rade navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobca sám opisuje, že nikdy nebol členom

družstva ani nájomcom predmetného bytu a byt užíval len na základe slovnej dohody so žalovaným
v 1. rade, nerozumie, z čoho odvodzuje svoje „práva“. Žalobcom opísané konanie možno nazvať
ako podvod s cieľom získania neoprávneného majetkového prospechu. Nie je zrejmé, prečo bývalý
podpredseda predstavenstva (S. C.) dňa 11.04.2002 na žiadosť o prevod bytu odpovedal na adresu
žalobcu, keďže žiadosť prišla v mene žalovaného v 1. rade. Žalobca v uvedenom bytovom dome vlastní

ešte ďalšie 3 byty, ktoré ale neužíva. Žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho
práva a nijako ho ani nepreukázal. Určením vlastníckeho práva v prospech žalovaného v 2. rade sa
postavenie žalobcu nijakým spôsobom nezmení. Žalobca sa nestane vlastníkom bytu a rovnako sa
nestane ani nájomcom bytu, keďže družstvo má právo rozhodnúť sa, s kým nájomnú zmluvu na byt
uzatvorí a následne nemá ani povinnosť previesť byt do vlastníctva žalobcu. Rovnako tak určením

vlastníckeho práva nie je ohrozené žiadne právo žalobcu, keďže tento sa nesnaží domôcť vlastníckeho
práva vo svoj prospech.

5. Okresný súd vykonal dokazovanie, zistil skutkový, ktorý posúdil podľa § 137 CSP, § 663, § 666 ods.
1, 2, § 671 ods. 1, § 677 ods. 1, § 685 ods. 1, 2, § 491 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 5 ods. 1

Zákona č.182/1993 Zb..

6. Okresný súd skúmal aktívnu vecnú legitimáciou žalobcu a jeho naliehavým právnym záujmom
na požadovanom určení. Vychádzal z toho, že aktívna vecná legitimácia a naliehavý právny záujemnie sú splývajúce právne pojmy a z existencie jedného nemožno bez ďalšieho vyvodzovať existenciu
druhého. Ak sa sporný právny vzťah alebo právo právnej sféry žalobcu nedotýka, nemôže mať logicky
ani naliehavý právny záujem na jeho určení. Ten, koho právnej sféry sa právny úkon medzi tretími

osobami netýka, nemôže preukázať, že bez určenia neplatnosti tohto úkonu sa jeho právne postavenie
stalo neistým alebo by bolo ohrozené. Všeobecne, tak existencia naliehavého právneho záujmu je
podmienená aj aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu a preto pokiaľ žalobca nie je aktívne vecne
legitimovaný, nemôže mať ani naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

7. Okresný súd uviedol, že žalobca založil svoju aktívnu legitimáciu v konaní na existencii nájomného
vzťahu medzi žalobcom a družstvom (žalovaným v 2. rade) s poukazom na ustanovenie § 491 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Naliehavý právny záujem je podľa žalobcu daný tým, že v prípade určenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti má záujem so žalovaným v 2. rade uzatvoriť nájomnú zmluvu a
predmetný byt nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva.

8. Okresný súd sa v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ako aj
prípustnosťou určovacej žaloby a v tejto súvislosti aj otázkou naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení. Pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, túto žalobca vyvodzuje z
nájomného vzťahu medzi ním a žalovaným v 2. rade. V tomto smere okresný súd poukázal na
ustanovenie § 663 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je nájomná zmluva právnym inštitútom,

na základe ktorého sa prenecháva do užívania cudzia vec nájomcovi za odplatu. Nájomná zmluva
je konsenzuálnou zmluvou, t.j. vzniká od okamihu, kedy sa zmluvné strany dohodnú na jej obsahu.
Nájomná zmluva na byt nevyžaduje dodržanie písomnej formy, t.j. môže byť uzatvorená aj ústnou
formou resp. konkludentne. K záveru o vzniku nájomnej zmluvy konkludentným spôsobom nemožno
však dospieť iba na základe správania sa jednej zmluvnej strany. Konkludentným spôsobom zmluva

vzniká len vtedy, keď obe zmluvné strany síce nevýslovne, avšak nesporne prejavia vôľu smerujúcu
k vzniku nájmu bytu. Pri družstevných bytoch vzniká nájom za podmienok upravených v stanovách
bytového družstva. Aj v tomto prípade platí, že dohoda nemusí mať výslovne písomnú formu a teda
môže byť uzatvorená ústne i konkludentne. Nájom družstevného bytu vzniká aj prevodom členských
práv. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd za to, že v konaní nebolo preukázané, že by

žalobca niekedy nadobudol členské práva a povinnosti k predmetnému družstevnému bytu (dokonca
o priznanie členských práv ani nepožiadal), rovnako nebolo preukázané, že by vznikla medzi ním a
žalovaným v 2. rade nájomná zmluva tak, ako to uvádza vo svojej žalobe. Samotná skutočnosť, že
žalobca v predmetnom byte býval od roku 1992 a platil poplatky súvisiace s užívaním bytu nezakladá
nájomnú zmluvu. Okresný súd v tejto súvislosti poukázal na to, že platby za užívanie bytu boli uhrádzané

na meno žalovaného v 1. rade, pričom žalobca v konaní nepreukázal opak. Prípadné uhrádzanie
platieb za inú osobu však nezakladá vznik nájomnej zmluvy konkludentným spôsobom, nakoľko nebolo
preukázané, že žalovaný v 2. rade prejavil vôľu smerujúcu k vzniku nájmu bytu vo vzťahu k žalobcovi.
Medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade nedošlo k vzniku nájomnej zmluvy resp. inej zmluvy ako to
tvrdí žalobca s poukazom na ustanovenie § 491 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom nie je zrejme

akej. Keďže nájomná zmluva je v Občianskom zákonníku výslovne upravená, na vznik nájomného
vzťahu by musela medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade existovať dohoda o podstatných náležitostiach
nájomnej zmluvy, čo žalobca ani netvrdil. Rovnako zo žiadneho listinného dôkazu nevyplýva, že by
došlo ku konkludentnému uzavretiu nájomnej zmluvy. Tomuto odporuje aj samotné konanie žalobcu,
ktorý akceptoval vznik novej nájomnej zmluvy medzi žalovaným v 1. rade a 2. rade v roku 2014. Je

preto zrejmé, že žalobcovi neprináleží aktívna vecná legitimácia v spore pre absenciu hmotnoprávneho
vzťahu, ktorému má byť poskytnutá ochrana.

9. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem na určení tento je základným procesným predpokladom každej
tzv. určovacej žaloby, pričom bez jeho existencie je vylúčené zaoberanie sa takouto žalobou vecne.

Uvedené znamená, že v konaní o tzv. určovacej žalobe je vyriešenie otázky existencie naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení jednou z prvých povinností súdu, pretože len kladná odpoveď
na túto otázku poskytuje priestor pre ďalšie konanie vo veci samej, kým naopak odpoveď záporná, má
viesť k bezodkladnému zamietnutiu žaloby z dôvodu čo najväčšej hospodárnosti konania. Pri skúmaní
existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný, účinný a správne

zvolený procesný nástroj ochrany práv žalobcu.

10. Žalobca existenciu naliehavého právneho záujmu odvodzoval od toho, že určením absolútnej
neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu uzavretej medzi žalovaným v 1. a 2. radedňa 17.12.2014 by došlo k zmene postavenia žalobcu tým, že by mohol predmetnú nehnuteľnosť
nadobudnúťdosvojhovýlučnéhovlastníctva.Vnadväznostinauvedenéokresnýsúduviedol,žežalobca
by mal naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby v prípade, ak by sa domáhal určenia,

že on sám je vlastníkom predmetného bytu. Keďže súdne rozhodnutie o určenie vlastníckeho práva
je podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností, žaloba o určenie vlastníckeho
práva v danom prípade by bola spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty účastníkov
dotknutých právnych vzťahov, došlo by totiž k zhode medzi skutočným stavom a stavom zapísaným
v katastri nehnuteľností. V danom prípade je však naliehavý právny záujem na požadovanom určení

postavený iba na hypotetickom predpoklade žalobcu, že žalovaný v 2. rade by mu v prípade vyslovenia
neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu do vlastníctva nájomcu s ním uzavrel
nájomnú zmluvu a následne po nadobudnutí členských práv aj zmluvu o prevode vlastníctva k
družstevného bytu. Samotná skutočnosť, že žalovaný v 2. rade by nadobudol opäť nehnuteľnosť,
nezakladá ešte predpoklad, že by mal záujem uzatvoriť nájomnú zmluvu so žalobcom a teda ani to,
že by ho prijal za člena stavebného bytového družstva, nakoľko iba takýto predpoklad by znamenal

vznik platnej nájomnej zmluvy. Rozhodnutím vydaným na základe petitu žaloby by sa tak neodstránila
žalobcom tvrdená spornosť a neistota v právnych vzťahoch medzi stranami sporu, nakoľko by nedošlo
k vzniku nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade a samotné rozhodnutie súdu, by
nemalo vo veci žiaden podstatný význam, lebo by sa vyžadovali ďalšie súdne konania.

11. Pokiaľ žalobca poukazoval na potrebu vyriešenia predbežnej otázky týkajúcej sa absolútnej
neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu do vlastníctva nájomcu, okresný súd v tomto
smere uviedol, že táto otázka bude vyriešená po právoplatnom skončení konania vedenom pod sp.zn.
8C/1/2018, keďže Krajský súd v Banskej Bystrici sa touto otázkou vo svojom rozhodnutí vecne zaoberal.
Okresný súd poukázal aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (R 17/1972,

sp.zn. 2MCdo/20/2017, 2Cdo/163/2005, 1Cdo/91/2006, 2Cdo/28/2009) v zmysle ktorej nie je naliehavý
právny záujem na požadovanom určení daný v tom prípade, ak by sa požadovaným určením právne
postaveniežalobcunejakonezmenilo,resp.akbyrozsudoknemalprežalobcureálnyprávnyvýznam.Je
zjavné, že samotným rozhodnutím súdu by sa právne postavenie žalobcu žiadnym spôsobom nezmenilo
t.j. žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Nedostatok aktívnej vecnej

legitimácie žalobcu a naliehavého právneho záujmu spôsobujú to, že okresný súd musel žalobu v celom
rozsahu zamietnuť.

12. Okresný súd zamietol návrh žalobcu na znalecké dokazovanie, týkajúce sa platnosti nájomnej
zmluvy zo dňa 17.12.2014, keďže sa nemohol zaoberať meritom veci pre absenciu aktívnej vecnej

legitimácie žalobcu a nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.

13. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP
a priznal plnú náhradu trov konania žalovaným v 1. a 2. rade.

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca v súlade s § 355 ods. 1 CSP, v lehote v
súlade s § 362 ods. 1 CSP, z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP, súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne posúdil vec.
Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť.
Odvolateľ namietal nesprávne právne posúdenie veci v tom, že vo veci nebol aktívne vecne

legitimovaný a nepreukázal naliehavý právny záujem na podaní žaloby. Uviedol, že určovacia žaloba
umožňuje eliminovať stav ohrozenia práva žalobcu, umožňuje vniesť istotu do neistých právnych
vzťahov, ak k náprave nemožno dospieť inak. Nie je u nej určujúca hmotnoprávna legitimácia žalobcu.
Nemožno vylúčiť, že predmetom určovacej žaloby bude právny vzťah/právo medzi žalovaným a treťou
osobou. Naliehavý právny záujem je daný aj tam, kde by sa bez tohto určenia žalobcovo právne

postavenie stalo neistým (R17/1972). Neistotu v právnom postavení subjektu zakladá tiež popieranie
práva a to aj v prípade, že objektívne je toto popieranie nedôvodné - rozsudok NS ČR 22Cdo 2162/99,
SR 5/2001. Naliehavý právny záujem je daný aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho
vzťahu, o ktoré v konaní ide priaznivo (prípadne nepriaznivo) ovplyvní právne postavenie žalobcu
voči žalovanému. Toto priaznivé ovplyvnenie môže spočívať napríklad v založení možnosti uplatnenia

vlastného (zo zákona, prípade zo záväzkového vzťahu) práva k predmetu určenia (rozsudok
NS SR 1Cdo 69/2003). Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, že žalovaný je vlastníkom
nehnuteľnosti, ak by vyhovením žalobe došlo k priaznivému ovplyvneniu jeho právneho postavenia v
tom smere, že by mal právo na prednostný prevod nehnuteľnosti do vlastníctva podľa zák. č. 182/1993Z. z. (rozsudok NS SR 3MCdo 7/2006). Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy /
zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu do vlastníctva nájomcu, člena stavebného bytového
družstvajedaný,aktátoprávnaotázkamápovahupredbežnejotázkyvovzťahukexistenciivlastníckeho

práva (rozsudok NS SR 3Cdo 98/2004).
V odvolaní žalobca poukázal na to, že interpretácia aktívnej vecnej legitimácie a naliehavého právneho
záujmu súdomprvejinštancieznemožňujeposkytnutiesúdnejochranyžalobcoviajepopretímsamotnej
podstaty základného práva na súdnu ochranu podľa čl. ods. 1 Ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj
obdobného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Súd nesprávne vyhodnotil dva listinné dôkazy, a to: 1/ „Dodatok k nájomnej
zmluve“ zo dňa 28. 11. 2014 a 2/ nájomnej zmluvy zo dňa 28. 11. 2014. Ich účelom bolo obnovenie
nájomného vzťahu medzi žalovanými, pričom okresný súd sa nezaoberal otázkou, prečo by v ten istý
deň bol obnovený nájomný vzťah dodatkom k neplatnej nájomnej zmluve a súčasne založený nový
nájomný vzťah medzi tými istými účastníkmi k totožnému predmetu nájmu.

Súd prvej inštancie v bode 17. a následne v bode 23. odôvodnenia konštatoval, že z dodatku k nájomnej
zmluve zo dňa 28. 11. 2014 vyplýva, že medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade došlo k
obnoveniu členstva žalovaného v 1. rade a k obnoveniu nájomného pomeru od 01. 12. 2014. V rozpore
v bode 32. odôvodnenia súd konštatoval, že z nájomnej zmluvy zo dňa 28. 11. 2014 je zrejmé, že dňom
01. 12. 2014 bol prenechaný byt č. 3 bytového domu č. 18 žalovanému v 1. rade. Súd tak pripúšťa

dva rôzne právne tituly vzniku nájomného vzťahu medzi žalovanými k totožnému predmetu, avšak
nezobral do úvahy, že v konaní pred okresným súdom Lučenec sp. zn. 8C/1/2018 bol ako listinný dôkaz
predložený len „Dodatok k nájomnej zmluve“, hoci predloženie samotnej nájomnej zmluvy žalovaným
v 1. rade v danom konaní by pre neho malo za následok úspešnosť konania. Z uvedeného vyplýva
logickýzáver,ženájomnázmluvavčasevedeniasúdnehokonaniasp.zn.8C/1/2018neexistovalaabola

vyhotovená dodatočne a účelovo len pre potreby tohto súdneho konania. Je teda dôvodné predpokladať,
že nájomná zmluva bola antidatovaná, čo chcel žalobca preukázať navrhnutým dôkazom v podobe
znaleckého dokazovania znalcom z odboru grafológie, ktorý dôkaz súd prvej inštancie nepripustil. Súd
prvej inštancie v bode 52. odôvodnenia tiež nesprávne uvádza, že medzi žalovaným v 1. rade a 2. rade
došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy so súhlasom žalobcu, resp. že žalobca akceptoval vznik novej

nájomnej zmluvy medzi žalovanými v roku 2014. Uvedené dôrazne popiera, nakoľko o nájomnej zmluve
uzatvorenej dňa 28. 11. 2014 sa dozvedel len v tomto konaní. Keby táto zmluva bola reálne uzatvorená,
bola by žalovanými predložená ako príloha návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva žalovaného
v 1. rade do katastra nehnuteľností, avšak keďže neexistovala, nebola predložená na zápis. K návrhu na
vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bola predložená nájomná zmluva uzavretá medzi

žalovanými dňa 31. 08. 1992, ktorá už v roku 2014 nebola platná, pretože zo strany žalovaného v 2. rade
bola dňom 25. 03. 2002 vypovedaná. Je neprípustné, že by žalovaný opomenul nájomnú zmluvu, ktorá
podľa dátumu mala byť uzatvorená dva týždne pred uzatvorením zmluvy o prevode vlastníckeho práva
k predmetnému bytu a predložil zmluvu, ktorá bola uzavretá pred 18 rokmi. Okresný súd Lučenec tiež
pochybil, keď v bode 54. odôvodnenia rozsudku konštatoval, že otázka absolútnej neplatnosti zmluvy

o prevode vlastníctva družstevného bytu do vlastníctva nájomcu bude vyriešená po právoplatnom
skončení konania vedenom pod sp. zn. 8C/1/2018. Toto konanie bolo už právoplatne skončené, pričom
odvolací súd rozsudkom pod sp. zn. 17Cdo/34/2019-138 zo dňa 19 .02. 2020 v odôvodnení v bode
37. konštatoval, že zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu do vlastníctva nájomcu - člena
stavebného bytového družstva uzatvorená dňa 17. 12. 2014 medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ je

neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom - ustanovením § 16 ods. 1
zák. č. 182/1993 Z .z. (NS SR sp. zn. 1Cdo 96/95 zo dňa 01. 07. 1998). Jednalo o absolútne neplatný
právny úkon, na čo bol súd prvej inštancie povinný ex offo prihliadnuť a riešiť ju ako predbežnú otázku
pred rozhodnutím vo veci samej o určenie vlastníckeho práva. Napriek tomu, že žalobca na absolútnu
neplatnosť poukázal, touto otázkou sa súd prvej inštancie nezaoberal, čím došlo k porušeniu princípu

predvídateľnosti súdnych rozhodnutí.

15. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
Uviedol, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom, aby sa domáhal určenia vlastníckeho
práva vo svoj prospech. Súd prvej inštancie túto otázku vyriešil správne. Žalobca nepreukázal svoj

nárok, ktorý ho oprávňuje k užívaniu predmetného bytu, existenciu nájomného vzťahu vo vzťahu k
žalovanému v 2. rade. Hodnotenie dôkazov v konaní na Okresnom súde Lučenec sp. zn. 8C/1/2018 sa
javí ako nedôvodné a nemá vplyv na rozhodnutie v tejto veci.16. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdiť. Poukázal na to, že aj samotný žalobca v odvolaní poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR, NS ČR, z ktorých jednoznačne vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy,

ak by sa žalobcovo postavenie stalo neistým, resp. v prípade, ak určenie priaznivo ovplyvní právne
postavenie žalobcu. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že rozhodnutím súdu v jeho prospech
by sa akokoľvek zlepšilo jeho postavenie, keď nijakým spôsobom nepreukázal existenciu nájomného
vzťahu so žalovaným v 2. rade (ktorý neexistuje, čo v bode 52. rozhodnutia uviedol aj súd prvej
inštancie) a nijako nepreukázal, že rozhodnutím súdu v jeho prospech by sa akýmkoľvek spôsobom

mohol domáhať prevedenia vlastníctva predmetného bytu do jeho výlučného vlastníctva. V konaní
nebolo preukázané, že by žalobca niekedy nadobudol členské práva a povinnosti k družstevnému
bytu (dokonca o priznanie členských práv ani nepožiadal), rovnako nebolo preukázané, že by vznikla
medzi ním a žalovaným v 2. rade nájomná zmluva tak ako to uvádza žalobca. Súd v bode 54. svojho
rozhodnutia odôvodnil, že rozhodnutím vydaným na základe petitu žaloby by sa neodstránila žalobcom
tvrdená spornosť a neistota v právnych vzťahoch medzi stranami sporu, nakoľko by nedošlo k vzniku

nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade a samotné rozhodnutie súdu by nemalo vo
veci žiaden podstatný význam, lebo by sa vyžadovali ďalšie súdne konania. Pokiaľ odvolateľ namietal
nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie, tak pokiaľ žalobca nemá naliehavý právny záujem na
určovacejžalobe,súdniejepovinnývyrovnaťsasďalšímiargumentmižalobcu.Vkonaníbolipredložené
dôkazy a vysvetlené a preukázané, že žalovaný v 1. rade sa stal opätovne členom bytového družstva

v roku 2014. V tomto konaní bola predložená platná nájomná zmluva zo dňa 28. 11. 2014 a družstvo
vysvetlilo aj dôvody, prečo v katastrálnom konaní bola predložená iná nájomná zmluva, na základe ktorej
sa žalovaný v 1. rade stal nájomcom bytu.

17. Žalobca k vyjadreniu žalovaného v 1. rade k jeho odvolaniu zotrval na odvolaní. Poukázal, na to, že

sa odvolal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Odvolanie považuje v celom rozsahu za dôvodné.

18. Žalobca k vyjadreniu žalovaného v 2. rade k odvolaniu poukázal na to, že žalovaný v 2. rade
neuvádza proti argumenty na jeho odvolanie, len preberá citácie súdu prvej inštancie, preto nepovažuje
za potrebné sa vyjadriť opakovane.

19. V ďalších vyjadreniach zotrvali strany sporu na svojich vyjadreniach.

20. Krajský súd ako súd odvolací ( § 34 CSP ), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, 380 CSP, bez
nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v súlade s

§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správne.

21. Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

22. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.

23. Odvolanie žalobcu nepoukazuje na žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu rozhodnutia.

24. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd, vzhľadom na odvolacie

dôvody udáva, že súd prvej inštancie v súlade s § 215 CSP rozhodol na základe zisteného skutkového
stavu, skutkový stav subsumoval pod správnu normu hmotného práva, ktorú správne interpretoval.

25. V odvolaní odvolateľ namietal nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, v tom že súd prvej
inštancie vec nesprávne právne posúdil a že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam.

26. Odvolateľ namietal nesprávnosť právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie a to záver súdu
o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a nedostatku naliehavého právneho záujmu na podaní
žaloby.

27. Právnym posúdením veci treba považovať činnosť súdu spočívajúcu v podradení zisteného
skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach
účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio juris). Ich riešeniupredchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne
posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa
právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo správne určenú právnu normu nesprávne

vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

28. Predmetom konania je žalobca žalobu o určenie vlastníctva žalovaného v 2. rade k špecifikovanej
nehnuteľnosti. Žalobca podal žalobca na súd dňa 12.08.2020.

29. Súd prvej inštancie správne posudzoval, či žaloba podaná žalobcom spĺňa predpoklady v súlade s §
137 CSP, ktorý vymedzuje podmienky prípustnosti pre niektoré žaloby. Podmienkou prípustnosti žaloby
podľa § 137 písm. c) CSP na určenie, či tu právo je alebo nie je, je naliehavý právny záujem žalobcu.
Predpokladom na procesnú legitimáciu žalobcu pri pozitívnej určovacej žalobe nie je len to, že žalobcovi
tvrdené právo patrí. Žalobca môže žiadať aj určenie práva žalovaného (ktoré existuje voči žalobcovi
alebovočiinémuďalšiemužalovanému),samozrejmezapredpokladu,žemánaurčenínaliehavýprávny

záujem. Všeobecným predpokladom, aby súd žalobe (akéhokoľvek druhu) vyhovel, je právny záujem
žalobcu, teda záujem na tom, aby bol vyhovujúci rozsudok pre neho po právnej stránke významný, čiže
užitočný (aby mal zmysel).

30. Pri určovacích žalobách samotná dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení žalobcu ešte

neznamená, že prípadný vyhovujúci určovací rozsudok bude mať pre žalobcu právny význam, teda že
bude sporové súdne konanie užitočné alebo naopak, zbytočné.
Žalobca musí naliehavý právny záujem na určení práva preukázať (ibaže právna záujem „vyplýva z
osobitného predpisu“).
Doktrína preventívneho charakteru určovacej žaloby vychádza z toho, že žalobca má naliehavý právny

záujem vtedy, ak k porušeniu jeho práva (zatiaľ) nedošlo, avšak jeho právo je neisté alebo ohrozené.
Stav tejto neistoty alebo ohrozenia možno (preventívne) odstrániť s tým, že bude existovať rozhodnutie
súduoexistencii(neexistencii)predmetnéhopráva.Doktrínapreventívnehocharakteruurčovacejžaloby
je svojim spôsobom zakomponovaná už v samotnej legálnej definícii pojmu žaloba (§ 131), resp.
pojmu spor (čl. 1. Základných princípov). Podľa § 131 CSP je žaloba legálne definovaná ako procesný

úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva. Žalobca má
naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo
ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie
odstrániť. Prívlastok naliehavý sa chápe tak, že právny záujem má dostatočnú intenzitu. Naliehavosť
sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Povinnosť

žalobcu preukázať naliehavý právny záujem logicky znamená aj to, že žalobca je povinný uviesť v žalobe
skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem je daný. Žalobca nemá povinnosť preukazovať
naliehavý právny záujem na určení (ne)existencie práva, ak právny záujem vyplýva z osobitného
predpisu.

31.Ustanovenie§137písm.c)CSPnestanovuje,ževurčovacompetitemôžeísťlenourčenieprávneho
vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, alebo o právo žalobcu voči žalovanému. Nie je preto vylúčená
prípustnosť toho, že predmetom určovacieho petitu bude právny vzťah medzi žalovaným (navrhovaným
žalovaným) a treťou osobou (napr. pri určení neplatnosti predaja veci patriacej do BSM, predávanej bez
súhlasu jedného z manželov). Úspech takejto žaloby je však podmienený tým, že určenie existencie

tohto právneho vzťahu, ktorého subjektom je tretia osoba, ovplyvní právne postavenie žalobcu voči
žalovanému, lebo inakšie by žalobca nemohol mať právny záujem na tomto určení. Vzhľadom k tomu, že
podmienkou úspešného uplatnenia určovacieho návrhu je právny záujem účastníka, nemôže byť tento
naliehavý záujem nahradený záujmom spoločnosti. Žalobca má právny záujem na žiadanom určení, ak
by bez tohto určenia bolo ohrozené jeho právo, alebo právny vzťah, na ktorom je zúčastnený, alebo ak

by sa jeho právne postavenie bez tohto určenia stalo neistým. Existencia naliehavého právneho záujmu
je daná aj vtedy, ak určenie práva, o ktoré v konaní ide, by mohlo priaznivo ovplyvniť právne postavenie
žalobcu, pričom toto ovplyvnenie môže spočívať v tom, že by žalobcovi zakladala možnosť uplatniť
vlastnézozákona,prípadezozáväzkovéhovzťahu(vynútiteľné)právo(pozrirozsudoknajvyššiehosúdu
sp. zn. 1 Cdo 69/2003).

32. Žalobca sa domáhal určenia vlastníckeho práva žalovaného v 2. rade k bytu nachádzajúcom sa
v obytnom dome. Uviedol, že žalovaný v 2. rade previedol na žalovaného v 1. rade (ktorý je na LV
vedený ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti) na základe absolútne neplatného právneho úkonu a jehonaliehavý právny záujem je daný tým, že z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva
družstevného bytu uzatvorenej žalovanými, prešla nehnuteľnosť do vlastníctva žalovaného v 1. rade.
Určením absolútnej neplatnosti zmluvy (ako predbežnej otázky) o prevode vlastníctva družstevného

bytu uzavretej medzi žalovaným v 1. a 2. rade dňa 17.12.2014 by došlo k zmene postavenia žalobcu.
V prípade určenia vlastníckeho práva žalovaného v 2. rade k nehnuteľnosti má žalobca záujem so
žalovaným v 2. rade uzatvoriť nájomnú zmluvu a predmetný byt nadobudnúť do svojho výlučného
vlastníctva. Predmetný byt už od roku 1992 užíva.

33. Odvolací súd udáva, že v konaní nebolo preukázané, že by žalobca niekedy nadobudol členské
práva a povinnosti k predmetnému družstevnému bytu (dokonca o priznanie členských práv ani
nepožiadal), medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade nedošlo k vzniku nájomnej zmluvy. Uvedené
odvolateľ nenamietal.

34. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení by bol daný v tom prípade, ak by sa

požadovaným určením právne postavenie žalobcu nejako zmenilo, resp. ak by rozsudok mal pre žalobcu
reálny právny význam, ak by určenie vlastníckeho práva žalovaného v 2. rade mohlo priaznivo ovplyvniť
právne postavenie žalobcu, pričom toto ovplyvnenie môže spočívať v tom, že by určenie žalobcovi
zakladalomožnosťuplatniťvlastnézozákona,prípadezozáväzkovéhovzťahu(vynútiteľné)právo(pozri
rozsudoknajvyššiehosúdusp.zn.1Cdo69/2003).Naliehavosťsaprejavujevtom,žeurčovacírozsudok

bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný

35. Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu dospel k správnemu právnemu záveru,
že žalobca na určení vlastníctva žalovaného v 2. rade nemá naliehavý právny záujem.

36. Žalobca uviedol, že má záujem so žalovaným v 2. rade uzatvoriť nájomnú zmluvu a predmetný
byt nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva. Žalobca však nijakým spôsobom nepreukázal, že
rozhodnutím súdu v jeho prospech by sa akokoľvek relevantne zlepšilo jeho postavenie, že by došlo k
priaznivémuovplyvneniujehoprávnehopostavenia,že určovacírozsudokbudeprežalobcupodstatným
spôsobom užitočný. Žalobca nepreukázal a ani netvrdil právne skutočnosti na základe, ktorých by mu

vyplývalo, že má právo voči žalovanému v 2. rade domáhať sa uzatvorenia nájomnej zmluvy, prípadne
prevedenia vlastníctva predmetného bytu do jeho výlučného vlastníctva, že by určenie žalobcovi
zakladalo možnosť uplatniť vlastné zo zákona, prípade zo záväzkového vzťahu (vynútiteľné) právo voči
žalovanému v 2. rade. Žalobca teda nepreukázal naliehavý právny záujem na určení, že žalovaný je
vlastníkom nehnuteľnosti, a že by vyhovením žalobe došlo k priaznivému ovplyvneniu jeho právneho

postavenia v tom smere, že by napr. mal právo na prednostné uzatvorenie nájomnej zmluvy so
žalovaným v 2. rade, prípadne na prevod nehnuteľnosti do jeho vlastníctva (nespĺňa predpoklady
skutkového stavu posudzovaného v rozsudku NS SR 3MCdo 7/2006, 3Cdo 98/2004, na ktoré žalobca
poukazoval).

37. Žalobca poukazoval na rozhodnutia - R 17/1972, NS ČR 22Cdo2162/99, NS SR 1 Cdo 69/2003,
avšak ani netvrdil aké jeho oprávnené právo (t.j. právo vyplývajúce priamo zo zákona, alebo zo
záväzkového vzťahu - vynútiteľné právo) voči žalovanému v 2. rade by bolo ohrozené, resp. sa stalo
neistým, ako by určenie vlastníckeho práva žalovaného v 2. rade ovplyvnilo jeho právne postavenie voči
žalovaným. Nepreukázal, že rozhodnutím súdu v jeho prospech by sa mohol následne domáhať voči

žalovanému v 2. rade na základe práva, ktoré by mu vyplývalo zo zákona, prípadne zo záväzkového
vzťahu uzatvorenia nájomnej zmluvy so žalovaným v 2. rade, resp. prevedenia vlastníctva predmetného
bytu do jeho výlučného vlastníctva. Možnosť, že žalovaný v 2. rade by mohol, ak by sa tak žalovaný v
2. rade rozhodol uzatvoriť nájomnú zmluvu so žalobcom a následná prípadná možnosť uzatvorenie
zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti do vlastníctva žalobcu nepreukazuje naliehavý právny

záujem na určení, nie je preukázané, že rozsudok by mal pre žalobcu reálny právny význam, že je
pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Sám žalovaný v druhom rade uviedol, že nemá záujem so
žalobcom uzatvoriť uvedené zmluvy.

38. Z vykonaného dokazovania v konaní nebolo preukázané, že by žalobca byt užíval na základe

nájomnej zmluvy uzatvorenej so žalovaným v 2. rade, že by niekedy nadobudol členské práva a
povinnosti k predmetnému družstevnému bytu. Odvolací súd zdôrazňuje, že nebolo v konaní žalobcom
preukázané, že by s ním žalovaný v 2. rade bol povinný uzatvoriť zmluvný vzťah, či už nájomnú
zmluvu, resp. zmluvu o prevode nehnuteľnosti, že by mu vyplývala povinnosť uprednostniť žalobcu predprípadnými inými záujemcami. V danom prípade je naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom
určení postavený iba na hypotetickom predpoklade žalobcu, že žalovaný v 2. rade by v prípade
vyslovenia neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu do vlastníctva nájomcu s ním

uzavrel nájomnú zmluvu a následne po nadobudnutí členských práv aj zmluvu o prevode vlastníctva
k družstevného bytu. Samotná skutočnosť, že žalovaný v 2. rade by nadobudol opäť nehnuteľnosť,
nezakladá ešte predpoklad, že by mal záujem uzatvoriť zmluvu so žalobcom. Rozhodnutím vydaným na
základe petitu žaloby by sa tak neodstránila žalobcom tvrdená spornosť a neistota v právnych vzťahoch
medzi stranami sporu, samotné rozhodnutie súdu, by nemalo vo veci žiaden podstatný význam. Pre

úplnosť odvolací súd vzhľadom na obsah odvolania žalobcu udáva, že pokiaľ žalobca v odvolaní
poukazoval na rozhodnutia NS SR (rozsudok NS SR 1Cdo 69/2003) a to, že priaznivé ovplyvnenie
môže spočívať napríklad v založení možnosti uplatnenia vlastného (zo zákona, prípade zo záväzkového
vzťahu) práva k predmetu určenia, tak žalobca nepreukázal, že mu svedčí právo voči žalovanému v 2.
rade, či už zo zákona, alebo záväzkového vzťahu, ktoré by mohol voči nemu uplatniť. Žalobca tiež
nepreukázal, že by vyhovením žalobe došlo k priaznivému ovplyvneniu jeho právneho postavenia v

tom smere, že by mal právo na prednostný prevod nehnuteľnosti do vlastníctva podľa zák. č. 182/1993
Z. z., nepreukázal, že je nájomcom družstevného bytu - člen žalovaného v 2. rade (rozsudok NS SR
3MCdo 7/2006, NS SR 3Cdo 98/2004).

39. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne posúdil

vec a dospel k vecne správnemu záveru, že na určovacej žalobe podanej žalobcom nemá žalobca
naliehavý právny záujem, a preto žalobu zamietol.

40. Vzhľadom k záveru súdu o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení, pre ktorý
nedostatok súd žalobu zamietol, vecnú nesprávnosť rozhodnutia nespôsobuje ani v odvolaní žalobcom

namietané, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, keď tieto podľa tvrdenia žalobcu mali a preukazujú absolútnu neplatnosť zmlúv uzatvorených
medzi žalovanými. Pokiaľ odvolateľ namietal nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie, odvolací
súd udáva, že tieto nespôsobujú vecnú nesprávnosť rozhodnutia, keďže prípadná platnosť/neplatnosť
zmlúv uzatvorených medzi žalovanými nemá vplyv na preukázanie naliehavého právneho záujmu

žalobcu. Ak by aj bola konštatovaná absolútna neplatnosť zmlúv uzatvorených žalovanými, nemalo by
to vplyv na iné posúdenie naliehavého právneho záujmu žalobcu na podanej žalobe. Odvolací súd
zdôrazňuje, že ak všeobecný súd dospeje k záveru, podľa ktorého naliehavý právny záujem nie je daný,
vecnou stránkou podaného určovacieho návrhu sa už ďalej nezaoberá (II. ÚS 137/08).

41. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie vecne správne rozhodol, keď žalobu zamietol,
keďženebolsplnenýpredpoklad naurčení vlastníckehoprávažalovanéhov2.radeknehnuteľnosti,pre
nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na takomto určení, a preto odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie potvrdil a to aj v závislom výroku na náhradu trov konania, keď súd prvej inštancie
aplikoval správne ustanovenia zákona a tieto aj správne vyložil.

42. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s §
255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Žalovaní boli v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešní, preto im vzniklo proti žalobcovi právo
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. V súlade s § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady

trov konania rozhodne súd prvej inštancie

43. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh § 428 CSP).