Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. október 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 28Sa/6/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022200829
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:1022200829.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, sudcom JUDr. Rastislavom Dlugošom, PhD., v právnej veci žalobcu: C. E.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, XXX XX W., právne zastúpený: JUDr. Miloš Papcun, advokát so
sídlom Vajanského 5270/1A, 921 01 Piešťany, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, generálny riaditeľ,
ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa
Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 11.04.2022, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou postúpenou nepríslušným súdom Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej

aj „správny súd“) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX . XXX XXXX 0 zo
dňa 11.04.2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), potvrdzujúceho rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
ústredie č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 26.01.2022 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), vo veci
starobného dôchodku.

Administratívne konanie

2. Žiadosťou zo dňa 26.11.2021 požiadal žalobca o priznanie starobného dôchodku. Rozhodnutím č.
XXX XXX XXXX 0 zo dňa 26.01.2022 Sociálna pobočka, ústredie podľa § 65, § 82 a § 293dx zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“
alebo „zákon o sociálnom poistení“) priznala žalobcovi od 09.03.2021 starobný dôchodok v sume 291,10
Eur mesačne. Súčasne rozhodla, že podľa § 82 zákona o sociálnom poistení žalobcovi od 01.01.2022
zvyšuje starobný dôchodok na sumu 294,90 Eur mesačne.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Nakoľko odpracoval 36 rokov a 45 dní,
zastáva názor, že spĺňa podmienku 30 rokov pre minimálny dôchodok.

4. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 11.04.2022 na
podklade odvolania žalobcu podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení zmenil prvostupňové
rozhodnutie tak, že podľa § 65, § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení žalobcovi od 09.03.2022

priznal starobný dôchodok v sume 291,20 Eur mesačne a od 01.01.2022 podľa § 82 zákona o sociálnom
poistení žalobcovi zvýšil starobný dôchodok na sumu 295,- Eur mesačne. Zmenu výroku žalovaný
odôvodnil výsledkami opätovného posúdenia nároku na starobný dôchodok, keď žalobcovi nebola
zhodnotená doba člena Poľnohospodárskeho družstva W. od 28.09.1979 do 30.09.1979.5. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ďalej vyplýva, že žalobca dovŕšil dôchodkový
vek 62 rokov a 8 mesiacov dňa 09.03.2021. K 09.03.2021 získal 13 188 dní obdobia dôchodkového

poistenia, ako vyplýva z rozpisu v osobnom liste dôchodkového poistenia, t.j. 36 rokov a 48 dní.

6. Pretože žalobca získal náhradnú dobu podľa § 9 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v
znení neskorších predpisov, a to v kalendárnom roku 1984 získal 18 dní, v kalendárnom roku 1985 získal
40 dní, v kalendárnom roku 1986 získal 16 dní, v kalendárnom roku 1984 získal 14 dní, v kalendárnom

roku 1988 získal 23 dní, v kalendárnom roku 1989 získal 41 dní, v kalendárnom roku 1990 získal 34 dní,
v kalendárnom roku 1991 získal 36 dní, v kalendárnom roku 2001 získal 89 dní, v kalendárnom roku
2002 získal 42 dní, patrí žalobcovi za tieto obdobia pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3.

7. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 12,6013.

8. V rozhodujúcom období žalobca úhrnom získal 9 347 dní dôchodkového poistenia, t.j. 25,6083 rokov
dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

9. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období,
priemerný osobný mzdový bod, je 0,4921. Podľa § 64 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení

sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 pripočíta v roku 2021 20 % z
rozdielu medzi hodnotou 1,0 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu. V súlade s uvedeným
je hodnota priemerného osobného mzdového bodu žalobcu 0,5937.

10.Aktuálnadôchodkováhodnotaplatnák09.03.2021je14,2107Eurajeurčenáakosúčindôchodkovej

hodnoty na rok 2020 13,6361 a indexu 1,04213483, zaokrúhlená na štyri desatinné miesta nahor.

11. Suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na
starobný dôchodok je 304,90 Eur mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobnému mzdového
bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový

bod 0,5937 x 36,1316 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 14,2107
= 304,90 Eur mesačne.

12. Pretože žalobca bol súčasne aj sporiteľom podľa zákona č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom
sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tzv. druhý pilier),

vypočítaná suma starobného dôchodku (304,90 Eur) sa ďalej podľa § 66 ods. 6 písm. a), b), c),
d), e), f) a g) zákona o sociálnom poistení znižuje za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom
sporení pred 01.09.2012 o 36/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na
starobnomdôchodkovomsporení,zaobdobieúčastinastarobnomdôchodkovomsporeníod01.09.2012
o 16/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom

sporení, za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení od 01.01.2017 o 17/91 pomernej sumy
starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení, za obdobie
účastinastarobnomdôchodkovomsporeníod01.01.2018o18/91pomernejsumystarobnéhodôchodku
patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení, za obdobie účasti na starobnom
dôchodkovom sporení pred 01.01.2019 o 19/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za

obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení, za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom
sporení pred 01.01.2020 o 20/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti
na starobnom dôchodkovom sporení, za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení pred
01.01.2021 o 3/13 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom
dôchodkovom sporení.

13. Pomerná suma starobného dôchodku patriaca za jeden deň obdobia dôchodkového poistenia
je 0,02311950 Eur mesačne. Suma starobného dôchodku 304,90 Eur sa preto žalobcovi znižuje o
23,18784210 Eur mesačne na 281,80 Eur mesačne. Suma starobného dôchodku sa ďalej podľa § 82
a § 293dx zákona o sociálnom poistení zvyšuje odo dňa priznania dôchodku o 9,40 Eur mesačne na

291,20 Eur mesačne. Podľa § 82 a 293dx zákona o sociálnom poistení sa starobný dôchodok v roku
2021 zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, teda o
2,6 % mesačnej sumy dôchodku, najmenej však o pevnú sumu zvýšenia určenú ako 2 % z priemernej
mesačnej sumy starobného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30.06.2020, t.j. najmenej o9,40 Eur mesačne. O túto sumu bol zvýšený starobný dôchodok žalobcu na výsledných 291,20 Eur
mesačne.

14. V súvislosti s odvolacou námietkou žalobcu žalovaný uviedol, že obdobím dôchodkového poistenia
na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku je obdobie dôchodkového poistenia
získané pred 1. januárom 19993, v cudzine (cudzinou je štát, s ktorým má Slovenská republika
uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení, iný členský štát Európskej únie, štáty Európskeho
združenia voľného obchodu, ktorými sú Islandská republika, Nórske kráľovstvo, Lichtenštajnské

kniežatstvo a Švajčiarska konfederácia), v kalendárnom roku, v ktorom boli splnené podmienky nároku
na starobný dôchodok, a obdobie dôchodkového poistenia získané v kalendárnom roku, za ktorý
patrí osobný mzdový bod najmenej v hodnote 0,241. Nadväzujúc na uvedené žalovaný zdôraznil, že
nie každé obdobie dôchodkového poistenia je zároveň aj obdobím dôchodkového poistenia na účely
zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. To podľa žalovaného znamená, že počet dní
obdobia dôchodkového poistenia zhodnotených pri priznaní dôchodku nemusí byť totožný s počtom

dní zhodnotených na účely minimálneho dôchodku. Z uvedeného dôvodu žalobcom získané obdobie
dôchodkového poistenia v rokoch 2000, 2007, 2008, 2013 až 2020 nie je obdobím dôchodkového
poistenia na účely zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku, nakoľko osobný mzdový bod v týchto
rokoch nie je najmenej v hodnote 0,241.

15. Žalovaný ďalej vysvetlil, že osobné mzdové body v kalendárnych rokoch po roku 1992 sa zisťujú
rovnakým spôsobom, ako sa zisťujú osobné mzdové body na určenie priemerného osobného mzdového
bodu. Po započítaní doby člena Poľnohospodárskeho družstva W. od 28.09.1979 do 30.09.1979
žalobca ku dňu 09.03.2021 (deň, od ktorého žiada priznať starobný dôchodok) získal 9 779 dní
obdobia dôchodkového poistenia na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, t.j. 26

rokov a 289 dní, pričom žalovaný odkázal na presný rozpis uvedený v osobnom liste dôchodkového
poistenia. Keďže žalobca nezískal najmenej 30 rokov obdobia dôchodkového poistenia na účely
zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, nesplnil jednu zo zákonných podmienok nároku
na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku.

Argumentácia žalobcu

16. Petitom správnej žaloby sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a
vrátenia veci na ďalšie konanie. Zotrval na svojich argumentačných postojoch z administratívneho

konania, keď podľa jeho názoru má odrobených 36 rokov, za čo by mu mal prislúchať minimálny
dôchodok vo výške 350,- Eur „a nie ubíjajúcich 295,- Eur.“ Správne orgány podľa neho nesprávne
vypočítali počet ním odpracovaných rokov.

Argumentácia žalovaného

17. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Správnu žalobu ako
nedôvodnú žiadal zamietnuť, nariadenie pojednávania nežiadal. Odkázal na odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia, na ktorého záveroch zotrval. Žalobca podľa neho neuvádza žiadne nové skutočnosti ani

argumenty nad rámec tých, ktoré prezentoval v správnom konaní.

Konanie na správnom súde

18. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) každý, kto
tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím
orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo
iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať
ochrany na správnom súde.

19. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.20. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou
napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe,
vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Po zistení, že žaloba

bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom
súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, súc vedený legislatívnym imperatívom, aby správnu
žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach posudzoval neformálne, nariadil na prejednanie správnej
žaloby pojednávania, ktoré vykonal v prítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorého si žalobca
zvolil v deň konania pojednávania. Zástupca žalovaného sa pojednávania nezúčastnil.

21.Právnyzástupcažalobcunapojednávaníuviedol,žezrozhodnutísprávnychorgánovmuniejejasné,
na základe akých kritérií sa vypočítava potrebný počet rokov špeciálne na účely určenia minimálneho
dôchodku. Žalobca na pojednávaní zopakoval, že mu nejde o nič iné, iba o to, aby Sociálna poisťovňa
rešpektovala, že má odrobených viac ako 36 rokov. Podľa jeho názoru je jedno, koľko v rámci týchto 36
rokov zarábal, dôležité je iba to, že bol zamestnaný a nie evidovaný na úrade práce. Nemieni naháňať

firmy, v ktorých robil, aby niečo teraz preukazoval. Na otázku sudcu, aby sa vyjadril k rokom, v ktorých
podľa názoru Sociálnej poisťovne jeho osobný mzdový bod nedosiahol hodnotu ani 0,241, žalobca
uviedol, že pracoval v synovej firme „a poviem Vám otvorene, určite sa tá mzda nepísala taká vysoká.
Ale bol som zamestnaný a nikde som sa nedočítal toho, koľko človek musí zarábať.“ Následne uviedol,
že on od syna nebral nič, ani korunu. Bol vedený ako zamestnanec firmy. Na ďalšiu otázku sudcu,

koľko zarábal v rokoch 2013 až 2020, odpovedal: „Neviem povedať, koľko tam účtovníčka písala.“ Na
námietku zo strany sudcu, že nejde o to, koľko písala účtovníčka, ale koľko naozaj dostával, žalobca
odpovedal: „Jáj, to nebudeme riešiť!“ Ďalšie vypočúvanie žalobcu vzhľadom na jeho postoj k hľadaniu
pravdy správnym súdom nepovažoval správny súd za účelné.

Relevantná právna úprava a právne posúdenie veci správnym súdom

22. Podľa § 60 ods. 1 zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je obdobie
povinnéhodôchodkovéhopoistenia,obdobiedobrovoľnéhodôchodkovéhopoistenia,akzatietoobdobia

okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona
a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné
na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca
sa považuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2
alebo zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej

50% účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a
má najmenej 50% účasť na majetku zamestnávateľa.

23. Podľa § 61 zákona o sociálnom poistení osobný vymeriavací základ je úhrn vymeriavacích základov
za kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie alebo z ktorých sa poistné na

dôchodkové poistenie podľa § 60 ods. 1 druhej vety považuje za zaplatené.

24. Podľa § 62 ods. 1 zákona o sociálnom poistení osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej
dávky sa určí ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu.
Osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

25. Podľa § 62 ods. 2 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods.
4, ktoré trvalo celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3. Ak toto obdobie trvalo len časť
kalendárneho roka, osobný mzdový bod sa určí ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu a
počtu dní tohto obdobia. Pomerná časť osobného mzdového bodu je podiel osobného mzdového bodu

vo výške 0,3 a počtu dní kalendárneho roka, v ktorom bolo získané obdobie dôchodkového poistenia
podľa § 60 ods. 4, a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor.

26. Podľa § 62 ods. 3 zákona o sociálnom poistení osobný mzdový bod je najviac v hodnote 3.

27. Podľa § 63 ods. 1 zákona o sociálnom poistení priemerný osobný mzdový bod na určenie
sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v
jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v
rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľujena štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané
dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie
dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

28. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol
dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

29. Podľa § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení suma starobného dôchodku sa určí ako súčin

priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku
nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta
platia rovnako.

30.Podľa§82bods.1zákonaosociálnompoistenísumaminimálnehodôchodkusaurčujepodľaprílohy
č. 4a.

31. Podľa § 82b ods. 2 zákona o sociálnom poistení suma starobného dôchodku alebo suma invalidného
dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku sa zvýši tak, aby suma tohto dôchodku alebo
úhrn súm podľa písmena c) sa rovnal sume minimálneho dôchodku, ak
a) poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia podľa odseku 3 v rozsahu najmenej 30 rokov,

b) poistenec uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia, dohodu o
vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom a
nemá na osobnom dôchodkovom účte evidované dôchodkové jednotky tvorené z povinných príspevkov,
ktoré nie sú predmetom dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného
dôchodku programovým výberom, alebo mu bola vyplatená suma podľa osobitného predpisu, ak

poistenec je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu,
c) suma minimálneho dôchodku je vyššia ako suma starobného dôchodku alebo suma invalidného
dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku alebo ako úhrn súm starobného dôchodku
alebo invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a vyplácaného
1. vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku,

2. výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku,
vdoveckého výsluhového dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo invalidného dôchodku
podľa osobitného predpisu,
3. starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku na základe zmluvy o poistení
dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia alebo dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo

predčasného starobného dôchodku programovým výberom,
4. pozostalostného dôchodku na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového
sporenia a
5. dôchodku z cudziny, ktorý je obdobný starobnému dôchodku, invalidnému dôchodku alebo
dôchodkovej dávke podľa prvého bodu až štvrtého bodu, a

d) poistenec si uplatnil nárok na dôchodok podľa písmena c) prvého bodu, druhého bodu a štvrtého bodu

32. Podľa § 82b ods. 3 zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia na účely
minimálneho dôchodku je obdobie dôchodkového poistenia a obdobie, ktoré sa pripočítalo k obdobiu
dôchodkového poistenia na určenie sumy invalidného dôchodku, získané

a) v kalendárnom roku, za ktorý sa osobný mzdový bod určil najmenej v hodnote 0,241, ak v písmenách
b) až d) nie je ustanovené inak,
b) pred 1. januárom 1993,
c) v cudzine alebo
d) v kalendárnom roku,

1. v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok,
2. do ktorého patrí deň, od ktorého bol priznaný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa
predpisov účinných pred 1. januárom 2004.

33. Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred

vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará
potrebné podklady na rozhodnutie.34. Podľa § 195 ods. 3 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri
posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či
svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania.

35. Podľa § 196 ods. 3 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže
ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre
rozhodnutie potrebný znalecký posudok.

36.Podľa§209ods.1zákonaosociálnompoistenírozhodnutieorganizačnejzložkySociálnejpoisťovne
sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí
mať predpísané náležitosti.

37. Podľa§ 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka

Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola
vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala.
38. Po preskúmaní veci dospel správny súd k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. V zhode s
právnym názorom žalovaného a s príslušnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení je potrebné
uviesť, že nie každé obdobie dôchodkového poistenia upotrebiteľné pre priznanie nároku na starobný

dôchodok a určenie jeho výšky je zároveň aj špecifickým obdobím dôchodkového poistenia na účely
zvýšenia sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. V konkrétnostiach poukazuje
správny súd na ustanovenie § 82b ods. 3 zákona o sociálnom poistení, ktoré upravuje, čo zákonodarca
považuje za obdobie dôchodkového poistenia na účely zvýšenia sumy starobného dôchodku na sumu
minimálneho dôchodku. Za také považuje najmä to obdobie dôchodkového poistenia, ktoré bolo získané

v kalendárnom roku, za ktorý sa osobný mzdový bod určil najmenej v hodnote 0,241. Preto nemá
pravdu žalobca, ak sa domnieva alebo ak s odkazom na to, čo mu vraj povedala pracovníčka pobočky
žalovaného, tvrdí, že pre účely nároku na minimálny dôchodok mu postačí mať „odrobené“ roky bez
ohľadu na to, koľko počas týchto rokov zarábal, t. j. akú hodnotu osobného mzdového bodu v tom-
ktorom roku vďaka výške ním reálne poberanej a riadne zdokumentovanej (a najmä príslušným orgánom

priznanej) mzdy dosiahol.

39. Správne orgány správne poukázali na to, že obdobie dôchodkového poistenia žalobcu v rokoch
2000, 2007, 2008, 2013 až 2020 sa mu nezapočítava aj na účely zvýšenia sumy starobného dôchodku
na sumu minimálneho dôchodku, nakoľko osobný mzdový bod žalobcu v týchto rokoch nebol určený v

hodnote najmenej 0,241. Hodnota osobného mzdového bodu žalobcu v roku 2000 bola 0,0866, v roku
2007 bola 0,1949, v roku 2013 bola 0,0939, v roku 2014 bola 0,0678, v roku 2015 bola 0,0663, v roku
2016 bola 0,0733, v roku 2017 bola 0,0939, v roku 2018 bola 0,1106, v roku 2019 bola 0,1765, v roku
2020 bola 0,2000. Žalobca v administratívnom konaní a ani na pojednávaní neponúkol dôkazy, ktoré by
tieto správnymi orgánmi určené hodnoty osobných mzdových bodov v jednotlivých kalendárnych rokoch

spochybnili alebo vyvrátili. Na otázku sudcu, aby niečo bližšie uviedol k sporným rokom, najmä aby
uviedol, koľko počas týchto rokov zarábal, odpovedal, že „to nebudeme riešiť“.

40. Správny súd pripomína, že Sociálna poisťovňa môže vychádzať len z takých dôkazov, ktoré jej
žiadateľ o dôchodok predloží, alebo ak nimi sám nedisponuje, tak ich zrozumiteľne označí, aby ich

mohla zabezpečiť a v rámci administratívneho konania vykonať Sociálna poisťovňa. Ak tak žalobca
neučinil a niektoré informácie ohľadne jeho skutočných zárobkov v určitých rokoch, keď pracoval u
syna, si chce naďalej nechať len pre seba, nemôže sa potom čudovať a následne v správnej žalobe
brojiť proti napadnutému rozhodnutiu, ak je (aj po vykonanom súdnom prieskume) zrejmé, že výrok
napadnutého rozhodnutia je procesným dôsledkom neunesenia dôkazného bremena žalobcom v smere

preukazujúcom dostatočný počet rokov dôchodkového poistenia na účely zvýšenia sumy starobného
dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. Správny súd pripomína, že leges vigilantibus scriptae sunt,
t.j. že zákony sú tu pre bdelých, ktorí aktívne pristupujú k hájeniu svojej právnej pozície vyplývajúcej z
predpisov hmotného práva. Prípad žalobcu sa takým byť nejaví.

41. S poukazom na uvedené správny súd podľa § 190 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol,
nakoľko v nej neidentifikoval také žalobné body, ktoré by boli argumentačne spôsobilé privodiť žalobcovi
úspech v konaní. Ani pri náhľade na prejednávanú vec v intenciách § 202 ods. 2 a § 203 ods. 2 SSP, t.
j. keď súd správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach musí ex offo posudzovať neformálne a vpodstatne inkvizičným spôsobom sám z vlastnej iniciatívy vyhľadávať vady preskúmavaných rozhodnutí
a procesného postupu správnych orgánov, nenašiel správny súd natoľko relevantné vady, ktoré by
odôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia pre niektorý z dôvodov uvedený v § 191 ods. 1 SSP.

42. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému náhradu
trov konania nepriznal, nakoľko nebolo preukázané, že by mu účelne vynaložené trovy v súdnom konaní
vznikli, pričom správny súd prihliadol najmä na absenciu výslovného uplatnenia si náhrady trov konania
v písomných vyjadreniach žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského
súdu v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému

správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová
značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,
kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo
zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“)
a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd nadodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.