Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 23, 2022

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 32Cb/78/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120372518
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Garančovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2022:6120372518.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Slávkou Garančovskou v spore žalobcu: H Point, s.r.o., sídlo:

Magnezitárska 11, 040 13 Košice, IČO: 43 838 286, zastúpený AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o.
so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406 proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa,
a.s. Vienna Insurance Group, sídlo: Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený
JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422,
o zaplatenie 533,86 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 533,86 EUR spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5% ročne od 28.2.2019 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto

rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1.Návrhomnavydanieplatobnéhorozkazuvzmysleustanovenízákonač.307/2016Z.z.oupomínacom
konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o upomínacom konaní“) doručenom
príslušnému súdu žalobca žiadal, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým by zaviazal žalovaného na
zaplatenie istiny vo výške 533,86 EUR spolu s príslušenstvom, ktoré tvorí úrok z omeškania vo výške
5,00% ročne od 28.02.2019 do zaplatenia. Zároveň žiadal náhradu trov konania.

2. Žalobca svoj nárok odôvodnil skutočnosťou, že žalovaný bez riadneho odôvodnenia krátil právnym
predchodcom žalobcu (poškodený zo škodovej udalosti, resp. z dopravnej nehody) uplatnený nárok
na náhradu škody v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len
„zákon o PZP“). Predmetom sporu je žalovaným neoprávnene krátený nárok na náhradu škody vo
výške žalovanej istiny, tzv. krátenie uplatneného nároku na poistné plnenie v zmysle zákona o PZP, zo

žalovaným evidovanej poistnej udalosti č. 9566816579 v časti ceny normohodiny práce.
2.1. Žalobca svoj nárok odôvodnil opisom skutkových okolností a skutočnosťou, že pohľadávku získal
na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky od postupcu, ktorým je vlastník poškodeného MV. Zároveň
doložil listinné dôkazy preukazujúce ním tvrdené skutkové okolnosti.

3. Súd príslušný na konanie v zmysle ustanovení Zákona o upomínacom konaní vydal podľa
návrhu žalobcu a zhodnotení doložených dôkazov dňa 25. septembra 2020 platobný rozkaz, sp. zn.

12Up/1713/2020, ECLI:SK:OSBB:2020:6120372518.1, voči ktorému, v zákonom stanovenej lehote,
žalovaný podal odpor.4. Žalovaný v odpore uviedol, že nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nedôvodný,
žalobu v celom rozsahu žiadal zamietnuť. Poukázal na to, že faktúry ohľadom uplatňovaného nároku
žalobcu neboli žalovanému doručené a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve.

4.1. Žalovaný poukázal na to, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritéria požadované ustanoveniami
procesných predpisov (§132 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok).
4.2. Žalovaný vzniesol námietku aktívnej vecne legitimácie žalobcu, pretože žalobca podľa jeho názoru
nie je nositeľom práva, o ktoré v konaní ide (vlastník pohľadávky - nevyplatená, krátená časť právnym
predchodcom žalobcu uplatneného nároku na poistné plnenie) a tiež nedošlo k postúpeniu pohľadávky,

pretože podľa jeho názoru zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná.
4.3. K vecným dôvodom (skutkovým okolnostiam) žalobcom uplatneného nároku, žalovaný uviedol iba
to, že v Oznámení o poistnom plnení je riadne, dostatočné zdôvodnenie vykonaného krátenia poistného
plnenia. Žalobca z Oznámenia o poistnom plnení sa preukázateľne dozvedel z akých dôvodov a v
akom rozsahu bolo poistné plnenie krátené a preto žalobcom uplatnené nároky sú nepreukázané,
neoprávnené a nedôvodné.

4.4. K otázke žalobcom žiadaného príslušenstva uviedol, že aj v tejto časti je nárok žalobcu nedôvodný
a poukázal na závery vyplývajúce z rozhodnutia NS SR zo dňa 22.11.2018, sp. zn. 3Cdo/145/2017,
z ktorých vyplýva, že povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného
rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a je následnom neuhradení; poukázal na ust. § 11 ods. 6 a
ods. 8 zákona o PZP ako lex specialis.

5.Ksvojimtvrdenýmskutkovýmokolnostiamnedoložilžiadnelistinnédôkazy(odkázalnalistinnédôkazy
doložené žalobcom) a k otázke neplatnosti právnych úkonov a vecnej legitimácie strany sporu poukázal
na zákonné ustanovenia týkajúce sa postúpenia pohľadávok Občianskeho zákonníka a rozhodnutia NS
SR sp. zn. 3Cdo/192/2004 a sp. zn. 4Obo 20/2007.

6. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu (replika) reagoval na tvrdenia žalovaného uvádzané v odpore,
pričom uviedol, že žaloba obsahuje podstatné náležitosti v zmysle procesných predpisov a taktiež
že označil a predložil dôkazy na preukázanie ním tvrdených skutočností; žalobca je v spore aktívne
vecne legitimovaný s poukazom na ustanovenia hmotného práva, Občianskeho zákonníka, týkajúce

sa vzniku nároku poškodeného na náhradu škody, ktorá vznikla v spojení s prevádzkou motorového
vozidla (plnenie a poistná zmluva uzavretá v zmysle zákon o PZP); týkajúce sa postupovania
pohľadávok a náležitosti zmlúv a právnych úkonov; uznania záväzku žalovaného vyplatením časti
uplatneného nároku a tým aj jeho evidenciu v účtovníctve žalovaného. Poukázal aj na viacero súdnych
rozhodnutízaoberajúcichsadanýmiotázkami.Taktiežsavyjadrilkotázkeuneseniadôkaznéhobremena

žalovaným, pretože žalovaný neuviedol žiadne skutkové okolnosti a nepodložil ich dôkazmi, ktorými by
preukázal odôvodnenosť žalovaného v otázke krátenia uplatneného nároku na poistné plnenie za svojho
poistenca (škodca, vinník zo škodovej udalosti, dopravnej nehody). Poukázal aj na vznik nároku na
náhradu škody (náhodná škodová udalosť, dopravná nehoda v zmysle zákona o cestnej premávke),
náklady na odstránenie následkov škody.

6.1 Žalobca vo vyjadrení k odporu, na výzvu príslušnému súdu v upomínacom konaní uviedol, že súhlasí
s pokračovaním konania na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku,
Okresnom súde Košice I.

7. Okresnému súdu Košice I bol spor postúpený a podateľňou súdu prijatý na prejednanie dňa

16.11.2020 s priradením sp. zn. 32Cb/78/2020.

8. Žalovaný bol súdom vyzvaný na podanie písomného vyjadrenia v zmysle ustanovení zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), dupliky, v zmysle ust. § 167 ods. 4 CSP,
a zároveň bol poučený o následkoch nevyjadrenia sa. Žalovaný aj napriek poučeniu (prevzal dňa

23.11.2020) sa v lehote nevyjadril.

9. Súd vo veci konal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 24.06.2022 bez prítomnosti strany
žalovaného, ktorá svoju neprítomnosť ospravedlnila a zároveň písomne uviedla, že súhlasí, aby súd
pojednával v ich neprítomnosti a v zmysle ich podaní a súdu zaslaných písomných záverečných rečí.

10. Súd poukazuje na to, že žalovaný namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu (pododsek 4.2.
odôvodnenia) s poukazom na neplatnosť v spore doloženej Zmluvy o postúpení pohľadávky. Uvedenú
skutočnosť (aktívna, pasívna legitimácia strany sporu) skúma súd aj sám, z úradnej povinnosti (ex offo),v zmysle procesných ustanovení a preto súd pre zodpovedanie danej otázky vykonal dokazovanie.
Súd sa oboznámil s obsahom žalobcom doloženej Zmluvy o postúpení pohľadávky, pričom zistil, že z
obsahu Zmluvy vyplýva, že predmetom postúpenia je postúpenie pohľadávky v presne určenej výške,

čo predstavuje rozdiel medzi fakturovanou sumou a poistným plnením už vyplateným spoločnosťou
žalovaného (poisťovňa), z postupcu na postupníka, t.č. žalobcu za podmienok stanovených touto
zmluvou. Postupca v zmluve prehlásil a presne definoval svoju pohľadávku, ktorú v čase postúpenia
mal voči dlžníkovi (poisťovňa) opísaním jej vzniku, výšky a skutočnosťou jej uplatnenia voči dlžníkovi a
jej čiastočnej úhrady a uznania; zároveň prehlásil, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná

a správna. Z vykonaného dokazovania a hmotnoprávnych ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 34, §
35, § 39, § 488, § 489, § 524, § 526) súd dospel k záveru, že žalovaným vznesená námietka nedostatku
aktívnej legitimácie žalobcu nie je dôvodná.

11. Súd vzhľadom na svoju rozhodovaciu prax v skutkovo a právne obdobných sporoch (žalobca
- autoservis ako vlastník pohľadávky, ktorá vznikla z krátenia poškodeným uplatneného nároku na

poistné plnenie voči poisťovni - žalovaný v zmysle ustanovení zákona o PZP) a rovnakú argumentáciu
žalovaného uvedenú v pododseku 4.1. odôvodnenia, poznamenáva, že táto argumentácia v zmysle
procesnoprávnych ustanovení (§ 129, § 132 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len
„CSP“) je nedôvodná, pretože žaloba spĺňa kritéria v zmysle citovaných procesných ustanovení a súdu
z ním opísaných rozhodných skutočností a podložených listinnými dôkazmi je zjavné čoho sa žalobca

domáha (akým právnym titulom). Súd poukazuje na to, že žalobca sa domáha zaplatenia istiny titulom
neuhradenia celého jemu, resp. jeho právnemu predchodcovi uplatneného nároku na náhradu škody
vzniknutej z náhodnej udalosti, ktorá bola žalovanému riadne nahlásená v zmysel ustanovení zákona o
PZP a žalovaným zaevidovaná ako poistná udalosť č. 9566816579. Žalovaný, po uplatnenom nároku,
oznámením o poistnom plnení sčasti uhradil žalobcovi (poverená osoba) uplatnený nárok a teda nárok

žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu ako taký uznal, sporný bol a v čase súdneho sporu je jeho
rozsah, výška.

12. Súd upriamuje pozornosť žalovaného na množstvo rozhodnutí súdov prvej inštancie a odvolacích
súdov, ktoré sa ním vznesenými námietkami uvedenými v pododseku 4.1. a 4.2. (námietka

nedostatočného opísania skutkového stavu a náležitosti podania; námietka vecnej legitimácie strany
sporu; neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky - pozri odsek 10. a 11.) pravidelne zaoberajú,
vysloviac právny názor ich neodôvodnenosti a neopodstatnenosti. Z uvedeného má súd za to, že
žalovaný vznesenými námietkami sleduje oddialenie splnenia svojej zmluvne a zákonne dohodnutej
povinnosti (Zmluva uzavretá s prevádzkovateľom MV v zmysle ustanovení zákona o PZP a Občiansky

zákonníka), čo v konečnom dôsledku má za následok popieranie racionálneho účelu zmluvných dohôd
a zbytočné zvyšovanie nákladov žalovaného - poisťovne spojené s úhradou dohodnutej odmeny
pre externého právneho zástupcu poisťovne a v konečnom dôsledku aj s úhradou žalovanej istiny s
príslušenstvom a trov súdneho konania žalobcov.

13. Súd sa následne oboznámil so skutkovými okolnosťami uvádzanými stranami sporu a k nim
doloženými listinnými dôkazmi za účelom vykonania dokazovania a zistenia skutkového stavu, pričom
poukazuje na to, že nevykonával dokazovanie ku skutočnostiam, ktoré strany sporu vzájomne
nenamietali (žalovaný sa ku skutkovým okolnostiam vôbec nevyjadril) a ktoré považuje súd za nesporné,
pričom poukazuje na to, že v danom spore sa žalobca domáha zaplatenia sumy vo výške 533,86 EUR

titulom žalovaným neuhradeného, neoprávneného krátenia uplatneného nároku na náhradu škody z ním
zaevidovanej poistnej udalostí č. 9566816579, ktorý sa týkal poškodeného MV: BMW 320 s EČV: H..

14. Na základe uvedeného súd v súlade s procesnými predpismi (§ 149 a nasl. v spojení s § 186 a nasl.
CSP) považuje za nesporné tieto skutočnosti:

- existencia zmluvného vzťahu medzi poisteným (vinníkom z dopravnej nehody) a žalovaným
(poisťovateľom) titulom uzavretej zmluvy o povinnom zmluvnom poistení v čase škodovej udalosti, resp.
dopravnej nehody;
- vznik škody na MV s EČV: H.;
- zavinenie škodovej udalosti, resp. dopravnej nehody poistencom žalovaného;

- riadne nahlásenie poistnej udalosti poistencom žalovaného (vinníkom z dopravnej nehody) a
zaevidovanie poistnej udalosti žalovaným pod č. 9566816579;
- oprava poškodeného motorového vozidiel osobou oprávnenou, čiže autoservisom, t.č. žalobcom;- uplatnenie nároku na náhradu škody poškodeným (alebo poverenou osobou) u žalovaného cez
predloženie faktúry P190027, poistné plnenie za jeho poistenca v zmysle zákona o PZP;
- priznanie sumy v zmysle Oznámenia o poistnom plnení k poistenej udalosti č. 9566816579, ktorá bola

v nižšej sume, ako bola uplatnená faktúrou;
- vyplatenie priznanej sumy vo výške 1.516,00 EUR na účet žalobcu (autoservisu).
- vedomosť žalovaného o postúpení pohľadávky na žalobcu minimálne odo dňa doručenia platobného
rozkazu so žalobou a prílohami.

15. Súd sa oboznámil s listom žalovaného zaslaného žalobcovi, ako osobe oprávnenej konať v mene
poškodeného, nazvanom Oznámenie o poistnom plnení, z ktorého zistil, že žalovaný dňa 12.02.2019
ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého predložil výpočet výšky plnenia, ktoré poukázal
na účet žalobcu.
Súd zistil, že žalovaný plnil na základe poistnej zmluvy 6591652103 uzavretej s vinníkom dopravnej
nehody. Z vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie súd zistil, že žalovaný uviedol: „ Poškodenie

motorového vozidla po dopravnej nehode. Poistné plnenie priznané podľa kalkulácie AUDATEX s
priznanou normohodinou mechanických a lakovacích prác maximálne 23 eur s DPH - neprimerane
účtované.“
Z výpočtu plnenia súd zistil, že žalovaný uviedol (k poistnej udalosti č.: 9566816579)
faktúra za opravu vozidla č. P190027/Hpoint s.r.o. 2.046,86 EUR

rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou - 533,86 EUR

spolu priznané 1.513,00 EUR;

Poistné plnenie/doplatok celkom 1.516,00 EUR.

16. Z vyjadrenia žalobcu (žaloba, faktúra a kalkulácie programu AUDATEX vypracovanej žalobcom
a priložený ako príloha k faktúre), ktoré žalovaný nepoprel, súd zistil, že autoservis, t.j. žalobca, ktorý
vykonal opravu poškodeného motorového vozidla si účtoval cenu prác vo výške 62,00 EUR/NH bez
DPH a použil lakovaciu konštantu v súlade s údajmi od výrobcu.

Z cenníkov autoservisov košického kraja doložených žalobcom súd zistil, že cena za Nh práce, ktorú
uviedol a účtoval autoservis vo svojej faktúre a kalkulácii, je v rozmedzí cien pre kategóriu motorových
vozidiel, kde sa v zmysle kategorizácie zaraďuje aj poškodené motorové vozidlo.

17. K otázke príslušenstva uplatnenej pohľadávky (vzniku nároku na úrok z omeškania), súd sa pri

zodpovedaní danej právnej otázky oboznámil s viacerými súdnymi rozhodnutiami súdov prvej inštancie
a odvolacích súdov v obdobných skutkových a právnych veciach. Zároveň sa oboznámil so stanoviskom
obchodného kolégia odvolacieho súdu v Košiciach, z ktorého vyplýva, že v danom prípade ustanovením
§ 11 ods. 8 zákona o PZP je poisťovni určená ďalšia peňažná sankcia vo forme úrokov z omeškania
podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka za nesplnenie nepeňažnej povinnosti poisťovne vo vzťahu

k poškodenému, ktorá je uvedená v ustanovení § 11 ods. 6 zákona o PZP („začať prešetrovanie
potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poisťovne, skončiť prešetrovanie a poskytnúť poškodenému
písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré poisťovňa odmietla poskytnúť poistné plnenie, alebo znížila
poistné plnenie“).; lehota na splnenie nepeňažnej povinnosti je stanovená v § 11 ods. 7 zákona o PZP
a ak poisťovňa nedodrží tieto lehoty a neoznámi poškodenému „odôvodnenú odpoveď“ prečo odmietla,

alebo znížila poistné plnenie, je povinná zaplatiť poškodenému podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP úroky
z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka za nesplnenie tejto zákonnej nepeňažnej
povinnosti. Súd za odôvodnenú odpoveď považuje za takú, keď zodpovednosť poisteného nebola
sporná a škoda bola úplne vyčíslená (vo faktúre autoservisu); akúkoľvek, teda nedôvodnú odpoveď
poisťovne nemožno považovať za splnenie zákonnej nepeňažnej povinnosti poisťovne podľa § 11

ods. 6 zákona o PZP. Účelom uvedenej zákonnej sankcie pre poisťovňu za nesplnenie nepeňažnej
povinnosti, je poskytnúť ochranu poškodenému, aby poisťovňa nezostala nečinná pri začatí a
ukončení prešetrovania poistnej udalosti a svojvoľne neodďaľovala ukončenie prešetrenia, pretože len
po skončení prešetrovania, môže poisťovňa plniť poškodenému. Uvedená sankcia pre poisťovňu za
nesplnenie nepeňažnej povinnosti nemá žiaden vplyv na ďalšiu povinnosť poisťovne, a to „povinnosť

poskytnúť poistné plnenie do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti“
v zmysle § 11 ods. 6 zákona o PZP. Toto poistné plnenie je peňažného charakteru, preto za jeho
nesplnenie, je poisťovňa povinná zaplatiť poškodenému sankciu za omeškanie s plnením peňažného
záväzku - poistného plnenia, ktoré je podľa „lex generalis“ - Občianskeho zákonníka vo vzťahu k „lexspecialis“ - zákon o PZP určená v § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje poistnú zmluvu
a povinnosť poisťovne uhradiť poškodenému poistné plnenie do 15 dní od skončenia vyšetrovania. Ak
je poisťovňa v omeškaní s týmto peňažným plnením, je povinná podľa všeobecných ustanovení o

omeškaní dlžníka s plnením peňažného plnenia upravených v Občianskom zákonníku, povinná zaplatiť
úroky z omeškania, taktiež podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, avšak až po
uplynutí troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti podľa § 11 ods. 6 zákona
o PZP ako „lex specialis“ o začiatku omeškania poisťovne s peňažným plnením pri povinnom zmluvnom
poistení motorových vozidiel.

18. Taktiež sa oboznámil s právnym názorom ÚS SR v jeho rozhodnutiach, ktoré súdu sú známe z jeho
rozhodovacej činnosti, konkrétne z nálezmi ÚS SR zo dňa 14.10.2021, sp. zn. III.ÚS 309/2020 a III.ÚS
214/2020,ktorýmibolozrušenérozhodnutia(rozsudky)NSSR, sp.zn.3Cdo/145/2017, 1Cdo/212/2017,
týkajúce sa začiatku omeškania poisťovne s plnením poskytnutým v zmysle ustanovení zákona o PZP
a nároku poškodeného na úrok z omeškania po posúdení vzájomných súvislosti ustanovení zákona

o PZP a Občianskeho zákonníka v kontexte eurokonfortného výkladu vychádzajúceho zo smernice
Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/26/ES o aproximácii právnych predpisov členských štátov
týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o zmene
a doplnení smerníc Rady č. 73/239/EHS a 88/357/EHS (štvrtá smernica o poistení motorových vozidiel),
ktorá bola následne nahradená smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ES o poistení

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti
poistenia tejto zodpovednosti. Z právneho názoru vysloveného najvyššou súdnou vyplýva najmä to, že
poisťovateľovi (žalovanému) pri neposkytnutí poistné plnenie v lehote podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP
a to bez ohľadu na to, či porušil alebo neporušil povinnosti vyplývajúce z ust. § 11 ods. 6 zákona o
PZP vznikne zákonná povinnosť zaplatiť poškodenému úroky z omeškania. Poisťovňa je tak v prípade

nesplnenia si nepeňažnej povinnosti sankcionovaná úrokom z omeškania podľa § 11 ods. 6 zákona
o PZP a v prípade omeškania s nesplnením peňažnej povinnosti podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP je
sankcionovaná úrokom z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Obidve sankcie preto
existujú vedľa seba, nie sú podmienené a každá z nich má svoj samostatný skutkový a právny základ.

19. Na vykonané dokazovanie a zistený skutkový stav sporu súd aplikoval tieto hmotnoprávne normy
zákonač.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“), Občianskeho
zákonníka:
V zmysle ust. § 1 ods. 1 zákona o PZP, tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistenie zodpovednosti“).
V zmysle ust. § 4 ods. 1, ods. 2 písm. b), d), ods. 4 zák. č. 381/2001 Z.z., poistenie zodpovednosti sa
vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného
v poistnej zmluve. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil
poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením,

odcudzením alebo stratou veci, ušlého zisku. Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol
poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda
vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon
neustanovuje inak.
V zmysle ust. § 11 ods. 6, ods. 7, ods. 8 zák. č. 381/2001 Z.z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného

odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,

b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na
zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného
rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na
poskytnutie poistného plnenia.Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania
podľa osobitného predpisu.
Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona o PZP, priamy nárok poškodeného, náhradu škody uhrádza

poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti
poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
Podľa ust. § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu

zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Podľa ust. § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzkovateľ
zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke.
Podľa ust. § 442 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo
poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je
to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa ust. § 488 v spojení s ust. § 489 Občianskeho zákonníka, Záväzkovým vzťahom je právny
vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť
splniť záväzok. Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa ust. § 559 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

V zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlh, má veriteľ práva požadovať od dlžníka popri plnení úroky
z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase vzniku omeškania žalovaného, výška úroku z

omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

V zmysle ust. § 789 ods. 2 Občianskeho zákonníka, osobitný predpis môže ustanoviť fyzickej osobe
alebo právnickej osobe povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu (povinné zmluvné poistenie). Osobitným
predpisom je zákon č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení.
V zmysle ust. § 790 Občianskeho zákonníka, poistiť možno najmä majetok pre prípad jeho poškodenia,

zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku); zodpovednosť
za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu
(poistenie zodpovednosti za škodu).
V zmysle ust. § 799 Občianskeho zákonníka, poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli
dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. Kto má právo na

plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť,
dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si
poistiteľ vyžiada. Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv
na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený
plneniezpoistnejzmluvyznížiťpodľatoho,akývplyvmalototoporušenienarozsahjehopovinnostiplniť.

Podľa ust. § 822 Občianskeho zákonníka, Z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v
prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený
zodpovedá.
Podľa ust. § 823 Občianskeho zákonníka, Náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo
na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

Podľa ust. § 825 Občianskeho zákonníka, Poistiteľ nemá právo znížiť podľa ustanovenia § 799 ods. 3
náhradu, ktorú za poisteného vypláca poškodenému; sumu, o ktorú poistiteľ takto nemohol svoje plnenie
znížiť, je povinný mu uhradiť poistený.

20. V zmysle ust. § 153, ust. § 186 ods. 2, ust. § 187 ods. 1 v spojení s ust. §188 ods. 1 a ust. § 191

ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana
mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusísúd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne,
uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej (sudcovská koncentrácia konania). Súd vychádza zo

zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o
skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže
prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.
Súd vykonáva dôkazy na pojednávaní. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo

počas konania najavo.

21.Zcitovanýchzákonnýchustanovenítedavyplýva,žestranysporumajúprocesnúpovinnosťpredložiť
prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas. Účelom sudcovskej koncentrácie konania
podľa citovaného ustanovenia je zabrániť tomu, aby strany sporu zdržiavali spor neskoro vykonanými
procesnými úkonmi. Ak strana sporu nepredloží dôkazy včas, hoci tak mohla vykonať skôr, ak by konala

starostlivo, dôsledkom sudcovskej koncentrácie konania je, že súd na takto predložené dôkazy nemusí
prihliadať. Je však v právomoci súdu samostatne posúdiť a rozhodnúť, či tieto navrhnuté, predložené
dôkazy vykoná a to najmä z pohľadu ich účelnosti, t.j. či ide o dôkazy, ktoré sa týkajú podstatných
sporných okolností a ktoré ich pomôžu objasniť, odstrániť spor medzi stranami. Súd každý dôkaz po
jeho vykonaní zhodnotí najprv jednotlivo a následne v ich súvislosti tak, aby boli odstránené sporné

skutočnosti medzi stranami.

22. Súd poukazuje na to, že žalovaný vo svojich vyjadreniach k žalobe a v nasledujúcich sa nezaoberal
otázkouoprávnenostikráteniauplatnenéhonárokunanáhraduškodypoškodenýmužalovanéhozajeho
poistenca, v časti ním vykonaného krátenia a taktiež súdu nedoložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali

správnosťjehokráteniatakakotovyplývazjehoOznámeniaopoistnomplnení(odsek15.odôvodnenia),
či ktorými by namietal skutkové tvrdenia žalobcu uvádzané v žalobe, resp. v jeho ďalších písomných
vyjadreniach a podporené žalobcom doloženými listinnými dôkazmi, s ktorými sa súd oboznámil. Súd
poukazuje aj na to, že slovné vyjadrenie krátenia uplatneného poistného plnenia nemá oporu v zákone,
pretože súd mal preukázané, že pri uplatnení nároku na náhradu škody (nárok poškodeného zo zákona

o PZP) neboli porušené zákonne povinnosti poistenca žalovaného (a teda žalovanému nevzniklo právo
na krátenie uplatneného nároku na náhradu škody).

23. Súd vykonaným dokazovaním mal preukázané, že poškodený si uplatnil nárok na náhradu škody a
hodnoverným spôsobom tento nárok aj preukázal. Ďalej je na žalovanom, aby počas svojho šetrenia (v

zmysle zákona o PZP), zistil, či škoda je v danej výške oprávnená, alebo nie. Ak si túto svoju povinnosť
riadne a včas v zmysle zákonných ustanovení nesplní, tak sa dostáva do omeškania. Súd sa stotožnil
s názorom prezentovaným žalobcom v konaní, že ak si poškodený uplatní nárok na náhradu škody
priamo u poisťovne, tak omeškanie s peňažným plnením sa riadi podľa ustanovení Občianskeho práva,
pretože ust. § 11 ods. 7 zákona o PZP má motivovať poisťovne, aby vykonali šetrenie v lehote, ktorú

v zmysle judikatúry a smerníc Európskej únie je možné chápať ako lehotu primeranú pri ochrane práv
poškodených osôb, a nemôže byť v neprospech osoby voči ktorej poisťovňa nesprávne vyhodnotila
rozsah svojej zákonnej povinnosti. Súd poukazuje na to, že žalovaný ako poisťovateľ si čiastočne
splnil svoju nepeňažnú povinnosť uloženú mu zákonom, ale nesplnil si ju riadne, pretože z písomného
oznámenia zaslaného poškodenému nie sú dôvody krátenia uplatneného nároku na náhradu škody

odôvodnené a preukázané spôsobom zrozumiteľným a taktiež poukazuje na to, že dôvody krátenia
žalovaný nepreukázal (neuniesol dôkazné bremeno) ani počas súdneho konania.
23.1. K dôvodom krátenia uplatneného nároku uvádzaných žalovaným súd ešte uvádza, že najmä cena
za normohodinu práce určená žalovaným (23 EUR/NH s DPH) nie je cenou primeranou, tobôž nie
cenou priemernou tak ako to žalovaný uvádza. Žalovaný vo svojom vyjadrení a ani počas konania vôbec

súdu neobjasnil ako došiel k danému výpočtu a odvolávanie sa na kalkulačný program AUDATEX (súd
poukazuje, že vlastnú kalkuláciu ani likvidačný spis žalovaný nedoložil) súd nepovažuje za hodnoverné,
pretože rovnaký program s údajmi od výrobcu (k technologickému postupu, použitiu druhu a množstva
materiálu, časové jednotky) a možnosťou jeho úpravy (cena za prácu, výška lakovacej konštanty) použil
aj žalobca, ktorý súdu preukázal, že oprava poškodeného motorového vozidla (odstránenie škody)

bola účelná v zmysle zákonných ustanovení a smerovala k odstráneniu následkov škody spôsobenej
poistencom žalovaného.24. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný ako poisťovateľ si nesplnil svoju nepeňažnú povinnosť v zmysle
zákona o PZP riadne a včas a preto v zmysle citovaných zákonných ustanovení zákona o PZP a
Občianskeho zákonníka v spojení s právnym názorom vysloveným vo väčšine súdnych rozhodnutí

súdov prvej inštancie a odvolacích súdov podporený stanoviskom obchodného kolégia Krajského súdu v
Košiciach a Nálezom ÚS SR sp. zn. III.ÚS 309/2020 a III.ÚS 214/2020, súd dospel k záveru, že žalobca
v takýchto prípadoch má nárok na príslušenstvo - úrok z omeškania v zmysle ustanovenia § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka.

25. Z vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd nárok žalobcu
považuje za dôvodný v rozsahu krátenia určeného žalovaným a žiadaného žalobcom vo výške 533,86
EUR; žalovaný sa s plnením uplatneného nároku na náhradu škody dostal do omeškania a preto súd
priznal žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania, ktorý je v súlade s vyššie prezentovaným právnym
názorom najvyšších súdnych autorít (ÚS SR) a zákonnými ustanoveniami občianskeho práva tak ako
to uviedol vo výroku I. výrokovej časti tohto rozsudku.

26. V zmysle ust. § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
V zmysle ust. § 262 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania v celom
rozsahu tak ako je to uvedené v II. výroku výrokovej časti tohto rozsudku, ktoré je povinný nahradiť
žalovaný vo výške, ktorú súd špecifikuje po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vydaným
vyšším súdnym úradníkom v zmysle citovaných zákonných ustanovení.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajšom
súde, na Okresnom súde Košice I, v troch písomných vyhotoveniach [§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)].

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na
príslušnom odvolacom súde (§362 ods. 2 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§358 CSP).

V zmysle ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Vzmysleust.§364CSP,rozsah,vakomsarozhodnutienapáda,môžeodvolateľrozšíriťlendouplynutia

lehoty na podanie odvolania.

V zmysle ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.