Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 26, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/81/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6420200143
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6420200143.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore
veci žalobkyne: Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava, IČO:
30 807 484, proti žalovanému: J. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX/XX, XXX XX S., právne
zastúpého L.. V. L.. C. F. B., J. so sídlom U. R. X., XXX XX S. nad W., o náhradu škody vo výške 2.244,41
Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k.
7C/2/2020-161 zo dňa 16.07.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v rozsahu 100% do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
2.244,41 Eur v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok) a žalobkyni priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100% (druhý výrok).
1.1 Z jeho dôvodov vyplýva, že vychádzal z ustanovení §238 ods.1, 2, 3, 5, 6 zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení (ďalej v texte aj len „zákon č. 461/2003 Z.z.“ alebo „Zákon o sociálnom poistení“);

po vykonaní potrebného dokazovania konštatoval, že žalobkyňa sa domáhala uloženia povinnosti
žalovanému zaplatiť jej 2.244,41 Eur a náhrady trov konania z titulu náhrady škody, vzniknutej výplatou
invalidných dávok poškodenej L. K., nar. XX.XX.XXXX (ďalej v texte aj len „poškodená“) za obdobie
od 18.06.2018 do 11.08.2019 z dôvodu ublíženia na zdraví, spôsobeného jej zavineným protiprávnym
konaním žalovaného. Vychádzal zo skutkového stavu, že žalovaný dňa 05.11.2017 v čase o 15.15h, ako
majiteľ psa menom Danny, rasy nemecký ovčiak, nezabezpečil dostatočný dozor a nevykonal potrebné
opatrenia voľne sa pohybujúceho psa vo dvore rodinného domu v S. na ulici Q. XXX/XX na zabránenie

útoku, v dôsledku čoho pes podliezol oplotenie záhrady, prešiel cez vedľa stojaci areál kamenárstva,
vybehol na ulicu a zaútočil na psa poškodenej, ktorá tohto držala na rukách v snahe ochrániť ho.
Nemecký ovčiak ju pohrýzol v oblasti predlaktia a zápästia pravej ruky, zvalil ju na zem, čím jej spôsobil
zranenia,atozlomeninukrčkastehennejkostivpravoahryznéranypredlaktiaazápästiavpravo,ktorési
vyžiadalinevyhnutnúdobuliečeniavtrvaní5mesiacovazanechalitrvalýnásledokvzmysleobmedzenia
hybnosti bedrových zhybov a jazvy na pravom predlaktí a zápästí, čím porušil ustanovenie §4 ods. 1
zákona č. 282/2002 Z.z. Žalovaný bol uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa §157 ods. 1,

2 písm. a) Trestného zákona, za čo mu bol uložený peňažný trest vo výške 200,-Eur a v zmysle §287
ods. 1 Trestného poriadku mu bola uložená povinnosť náhrady škody.
1.2 Poškodená bola v čase vzniku útoku poistencom žalobcu. Zo spisu Sociálnej poisťovne, pobočka
Žiar nad Hronom vyplynulo, že posudkový lekár sociálneho poistenia L.. G. E. na základe šetrenia zodňa 18.06.2018 uznal poškodenú invalidnou a výslednú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť ustálil na 55%. Na základe tejto skutočnosti žalobca plnil svojej poškodenej poistenkyni dávky
dôchodkového poistenia- invalidné dávky, ktoré za obdobie od 18.06.2018 do 11.08.2019 vyplatil vo

výške 2.493,79 Eur.
1.3 Okresný súd sa oboznámil s pripojeným spisom posudkového lekára aj s trestným spisom
Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. 2T/11/2019; konštatoval, že proti trestnému rozkazu odpor
žalovaný zobral späť, voči náhrade škody nevzniesol žiadne námietky a platobný rozkaz nadobudol
právoplatnosť 02.07.2019.

1.4 Vzhľadom na popieranie výšky a rozsahu vyplatených dávok v súvislosti s uznaním invalidity v
spore o náhradu škody žalovaným okresný súd po oboznámení sa so zápisnicou o ústnom pojednávaní
posudkového lekára sociálneho poistenia konštatoval, že u poškodenej bola výsledná miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená percentuálne hodnotou 55% v príčinnej súvislosti
so zavineným protiprávnym konaním žalovaného. Žalobkyňa za žalované obdobie od 18.06.2018 do
11.08.2019 v dôsledku ublíženia na zdraví zo dňa 05.11.2017 vyplatila svojej poistenkyni na invalidných

dávkach 2.493,79 Eur, z ktorej sumy v reakcii na závery posudkového lekára žalobkyňa odpočítala
10% vo finančnom ekvivalente á 249,37 Eur vzhľadom na určenie miery poklesu schopnosti poškodenej
vykonávať zárobkovú činnosť vzhľadom na ostatné ochorenia. Preto okresný súd považoval námietku
žalovaného o nesprávnom výpočte uplatneného nároku za nedôvodnú.
1.5 Okresný súd zamietol návrh žalovaného na vykonanie znaleckého dokazovania na posúdenie miery

vplyvu útoku psa žalovaného na posúdenie výšky invalidity v percentuálnom vyjadrení u poškodenej a
týmajvýškyfinančnéhoekvivalentuvýplatyinvalidnýchdávok,čobymalopodstatnývplyvnaeventuálnu
výšku náhrady škody a na zodpovedanie otázky príčinnej súvislosti ataku zo dňa 05.11.2017 a vzniku
invalidity u poškodenej v percentuálnej výške 45%.
1.6 Konštatoval, že posúdenie miery poklesu pracovnej schopnosti poškodenej vo výške 45% vykonávať

zárobkovú činnosť je jednoznačne v príčinnej súvislosti s útokom psa zo dňa 05.11.2017, k čomu dospel
vykonaním dokazovania najmä oboznámením sa so spisom Sociálnej poisťovne, a to predovšetkým
na základe lekárskej správy a zápisnice o ústnom pojednávaní pri posudzovaní miery poškodenia
zdravotného stavu poškodenej a posúdenia výšky miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť. Posudkový lekár sociálneho poistenia v záveroch svojho posudku jednoznačne rozčlenil výšku

miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v súvislosti s atakom psa poškodenej na 45% a v súvislosti
s ostatnými ochoreniami, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, ale svojou podstatou
ovplyvňujú funkčný stav organizmu, na 10%. Posudkový lekár v záveroch protokolu o posúdení
zdravotného stavu poškodenej uzavrel, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím, odôvodňujúcim
invaliditu, je zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového

aparátu, oddiel G - postihnutie končatín, pod položkou 44.1 - stavy po vykonanej endoprotéze bedrového
a kolenného kĺbu. Z uvedeného, v súvislosti so závermi lekárskych správ z ošetrení všeobecnými
lekármi, resp. odbornými lekármi jednoznačne vyplýva, že pokles schopnosti poškodenej vykonávať
zárobkovú činnosť len na 45% je jednoznačne v príčinnej súvislosti s atakom psa dňa 05.11.2017. Sama
žalobkyňa znížila finančný ekvivalent uplatneného nároku o percentuálnu mieru poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť u poškodenej, ktorú posudkový lekár vyčíslil na 10%. Okresný súd preto
vyhodnotil námietku žalovaného v súvislosti s preukázaním príčinnej súvislosti medzi vznikom traumy a
výplatou náhrady škody vo forme invalidných dávok ako účelovú a irelevantnú.
1.7 S odkazom na §238 ods.1 Zákona o sociálnom poistení prvoinštančný súd nepovažoval námietku
žalovaného ohľadne uplatnenej výšky náhrady škody za dôvodnú; citované ustanovenie upravuje

povinnosť Sociálnej poisťovne preukazovať výšku škody potvrdením príslušnej organizačnej zložky
Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok. V rámci dokazovania sa okresný súd oboznámil
s listinnými dokladmi, a to potvrdením pobočky sociálnej poisťovne o vyplatení invalidných dávok
poškodenej a jednak individuálnym rozpisom za inkriminované obdobie o výplate jednotlivých dávok.
Výšku nároku tak považoval okresný súd za preukázanú.

1.8 Za nedôvodnú považoval okresný súd aj námietku žalovaného, že je potrebné vykonať nariadenie
dokazovania znaleckým posudkom z dôvodu, že uplatnený nárok na náhradu škody žalobkyne sa týka
len určitého obdobia a nie je vylúčené, že môže uplatniť návrh na náhradu škody z tých istých dôvodov
na základe toho istého právneho posúdenia aj pro futuro. Okresný súd je jednak viazaný samotným
návrhom a jednak pri svojom rozhodovaní je viazaný stavom v čase svojho rozhodovania; navyše s

poukazom na §238 ods.1, 8 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení je výplata invalidných dávok
z titulu náhrady škody limitovaná a nárok zaniká, ak poberateľ invalidného dôchodku, na ktorý vznikol
nárok v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretej osoby, splní podmienky nároku na výplatu
starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku.1.9 Okresný súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku premlčania žalovaného, ktorý ju nijako
neodôvodnil. S odkazom na §238 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení mal za to, že právo Sociálnej
poisťovne na náhradu škody voči tretím osobám, ktoré jej vzniká výplatou dávok v dôsledku ich

zavineného protiprávneho konania, sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa
zistila, že dávky boli vyplatené v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb a keď sa
dozvedela o tom, kto za vznik škody zodpovedá, najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa vyplatenia
dávok. Okresný súd mal jednoznačne preukázané obdobie, za ktoré boli dávky vyplatené, z potvrdenia
o výplate dávok. Premlčacia lehota začala plynúť až vtedy, keď sa žalobkyňa mohla dozvedieť o tom,

kto za škodu uplatnenú v zmysle §238 ods.1 Zákona o sociálnom poistení zodpovedá, t.j. z trestného
rozkazu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. 2T/11/2019, právoplatného 02.07.2019. Keďže žaloba
na náhradu škody žalobkyňou bola na Okresný súd Žiar nad Hronom podaná dňa 15.01.2020, bola
podaná včas.
1.10 O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol za použitia §255 ods.1 zákona č.160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte aj len „C.s.p.“).

2. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov,
uvedených v §365 ods.1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) C.s.p., navrhol rozsudok okresného súdu podľa
§389 ods.1 písm. a), b), c) C.s.p. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, alebo postupom podľa §388 C.s.p. napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu

zamietnuť a priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia vrátane trov
odvolacieho konania v rozsahu 100%.
2.1 Namietol, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Skutkový dej, na základe ktorého došlo ku vzniku nároku poškodenej na invalidný dôchodok,
nebol nespornou skutočnosťou. Na návrh žalovaného okresný súd vykonal výsluch poškodenej, ale o

obsahu jej výsluchu sa v napadnutom rozsudku bližšie nezmienil, čo predstavuje nedostatok riadneho
odôvodnenia rozsudku; nepostačuje konštatovať nespornosť opisu skutkového deja škodovej udalosti
len tým, že odpor proti trestnému rozkazu žalovaný vzal späť. V spore nebola preukázaná príčinná
súvislosť (kauzálny nexus) medzi zraneniami poškodenej a incidentom dňa 05.11.2017 a priznanou
invaliditou; poukázal na rozhodnutie R 21/1992.

2.2 V spore nebol dostatočným spôsobom preukázaný ani percentuálny rozsah vplyvu incidentu zo
dňa 05.11.2017 na posúdenie invalidity poškodenej; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď v napadnutom rozsudku zaujal nesprávny názor, že
invalidita poškodenej vznikla výlučne v dôsledku zranení, ktoré utrpela po útoku psa žalovaného dňa
05.11.2017. Keďže nedošlo k preukázaniu jednoznačnej výhradnej príčinnej súvislosti, nebolo potom

možné priznať žalobkyni ňou uplatňovaný nárok.
2.3 Dokazovaním nebolo dostatočným spôsobom preukázané, že ak by poškodená neutrpela zranenia
pri incidente zo dňa 05.11.2017, že by sa aj tak stala invalidnou. Poškodená už pred dňom 05.11.2017
trpela ochoreniami, ktoré boli neskôr dôvodom pre priznanie jej invalidného dôchodku z dôvodu poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, poškodená má pridružené zdravotné problémy a ochorenia,

napr. arteriálnu hypertenziu, na ktorú trpela už pred inkriminovaným skutkom a ktoré, vychádzajúc z
lekárskej správy zo dňa 18.06.2018, predloženej do konania žalobkyňou, svojou podstatou ovplyvňujú
funkčný stav organizmu. Hoci sa poškodená v rámci svojho výsluchu vyjadrila, že do incidentu nemala
v doterajšom živote žiadnu zlomeninu, žalovaný mal za to, že okresný súd sa nemal uspokojiť len s
týmto zistením, keďže vzhľadom na vek poškodenej - 60 rokov, táto mohla zabudnúť, či v minulosti, v

útlom detstve, resp. v mladosti neutrpela nejaké zranenia, ktoré sa síce do úrazu 05.11.2017 nemuseli
podpisovať na jej zdraví, t.j. mohlo ísť o klinicky nemé chorobné zmeny, avšak mohli mať vplyv na rozsah
a závažnosť zranení, ktoré poškodená utrpela dňa 05.11.2017.
2.4 Súčasne nie je vylúčené, že poškodená vzhľadom na svoj vek mohla ku dňu 05.11.2017 trpieť, aj
keď o tom podvedome nevedela, zdravotnými problémami, súvisiacimi s rednutím kostí (osteoporóza),

lámavosťou kostí, príp. obdobnými zdravotnými problémami a tieto mohli mať vplyv na rozsah a
závažnosť zranení, ktoré dňa 05.11.2017 utrpela.
2.5 Z uvedeného dôvodu mal byť nevyhnutne do konania pribratý znalec z príslušného odboru napr.
znalec z odboru pracovného lekárstva, príp. znalec z odboru zdravotníctva, odvetví chirurgia, pretože
nemožno mať uvedené okolnosti za bezpečne preukázané len na základe stanoviska posudkového

lekára sociálneho poistenia, vysloveného v záveroch posudku zo dňa 18.06.2018; posudkový lekár
vychádzal pri posúdení zdravotného stavu poškodenej len z minimálneho množstva podkladov, a to
z prepúšťacej správy z hospitalizácie a z lekárskeho vyšetrenia; nemal teda k dispozícii kompletnú
zdravotnú dokumentáciu poškodenej, preto jeho posudkové závery nemožno vnímať ako bezpečnesprávne a nespochybniteľné. Lekárske správy zaznamenávajú osobnú anamnézu poškodenej a síce,
že táto ku dňu 05.11.2017 už mala ochorenia, ktoré nie sú spochybnené a preto by mali byť aj pribratým
znalcom riadnym spôsobom zohľadnené; poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Trnava sp.zn.

19C/99/2015.
2.6 Zdôraznil, že konštatovanie súdu prvej inštancie ohľadom nenariadenia znaleckého dokazovania
je nelogické, pretože najskôr dňa 15.03.2021 vyhovel návrhu na nariadenie znaleckého dokazovania
a potom žalovaného vyzval, aby mu oznámil skutočnosti, ktoré od znalca žiada zodpovedať, čo súdu
oznámil dňa 06.04.2021 a doručil 12 otázok pre znalca a až následne, keď súd prvej inštancie na

základe dopytu na znalcov zistil, že znalecký posudok by oslovenými znalcami mohol byť pre vysokú
zaneprázdnenosť vypracovaný až oneskorene a za znaleckú odmenu, ktorá by sa rovnala svojou výškou
hodnote predmetu sporu, okresný súd nepochopiteľne zmenil názor a konštatoval, že aj bez znaleckého
dokazovania považuje bez akýchkoľvek pochybností za preukázanú okolnosť, že výška uplatneného
nároku v nadväznosti na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u poškodenej je v
príčinnej súvislosti s atakom psa zo dňa 05.11.2017. Žalovaný preto rozsudok súdu prvej inštancie

považoval za vydaný predčasne, keďže bez zodpovedania otázok zásadného významu nebol náležite
zistený skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie; poukázal aj na rozsudok NS SR
sp.zn. 5Cdo/107/2019 zo dňa 31.03.2021.
2.7 Napokon žalovaný namietol aj nedostatok riadneho odôvodnenia napadnutého rozsudku, jeho
zmätočnosť a zjavnú arbitrárnosť. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa

24.04.2008 sp.zn. III.ÚS 311/2007; rozsah odôvodnenia napadnutého rozsudku vzhľadom na charakter
tohto rozhodnutia je nedostatočný a vykazuje typické znaky súdnej svojvôle a arbitrárnosti. Okresný súd
neuviedol žiadnu relevantnú právnu argumentáciu, na základe ktorej by bolo možné jeho rozhodnutie
považovaťzazrozumiteľné,preskúmateľné,presvedčivéariadneodôvodnené.Napadnutýrozsudoktrpí
vadou nedostatku riadneho odôvodnenia, čím sa stáva nepreskúmateľným s odkazom na §220 ods.2

C.s.p. a s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 209/04 zo dňa 23.06.2004. Z
odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nie sú zrejmé pre rozhodnutie súdu relevantné myšlienkové
postupy a úvahy, ktoré viedli okresný súd k takému rozhodnutiu. Poukázal na uznesenie Krajského súdu
v Trnave sp.zn. 24Co/106/2019 zo dňa 12.02.2020.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla rozsudok okresného súdu ako vecne správny
v plnom rozsahu potvrdiť. Podľa lekárskej správy zo dňa 18.06.2018 bola poškodená uznaná invalidnou
na 55%, ktorú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť predstavuje vo výške 45%
zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly XV. - choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel G
- postihnutie končatín, pod položkou 44.1 - stavy po vykonanej endoprotéze bedrového kolenného kĺbu,

jednostranná (totálna endoprotéza), teda výmena pravého bedrového kĺbu z dôvodu, že poškodená si
pri páde po padnutí psom zlomila subkapitálne stehennú kosť vpravo a 10% za ochorenia, ktoré nie
sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, ale svojou podstatou ovplyvňujú funkčný stav organizmu, v
prípade poškodenej ide o hypertenziu, na ktorú sa liečila už pred touto udalosťou. Teda úraz, ktorý sa stal
poškodenej vznikol v príčinnej súvislosti s napadnutým psom, ktorého majiteľom je žalovaný. Žalobkyňa

nesúhlasila s konštatovaním žalovaného v odvolaní, že posudkový lekár sociálneho poistenia nemal
k dispozícii kompletnú zdravotnú dokumentáciu poškodenej, preto jeho posudkové závery nemožno
vnímať ako bezpečne správne a nespochybniteľné a že v spore bolo preukázané, že lekárske správy
zaznamenávajú osobnú anamnézu poškodenej, z ktorej je preukázané, že dňa 05.11.2017 už mala
ochorenia, ktoré nie sú spochybnené, a preto by mali byť aj pribratým znalcom riadnym spôsobom

zohľadnené. Podľa citovanej lekárskej správy zo dňa 18.06.2018 mala poškodená okrem subkapitálnej
zlomeniny stehennej kosti, ktorá sa jej stala pri uvedenom pohryznutí psom a následným pádom ešte
hypertenziu - vysoký krvný tlak, na ktorý sa liečila už predtým; toto ochorenie nemá žiadny vplyv na vznik
horeuvedeného úrazu; nie je zrejmé, aké ďalšie ochorenia, ktoré nie sú spochybnené, a preto by mali
byť aj pribratým znalcom riadnym spôsobom zohľadnené, mal žalovaný na mysli.

3.1 Pri posudzovaní zdravotného stavu pacienta na posudkovej komisii pacient predloží všetku
zdravotnú dokumentáciu, dôležitú na posúdenie jeho zdravotného stavu, všetky lekárske nálezy,
ktoré sú rozhodujúce na posúdenie jeho invalidity. V prípade, že posudkový lekár uzná za vhodné,
alebo si podľa lekárskych nálezov od pacienta nie je istý, či pacient spĺňa podmienky na priznanie
invalidity, požiada pacienta o doplňujúce podklady. V prípade poškodenej bola posudkovému lekárovi

predložená kompletná zdravotná dokumentácia a posudkový lekár na jej základe rozhodol o priznaní
invalidity poškodenej; v jej prípade boli nespochybniteľné lekárske nálezy, podľa ktorých poškodená v
dôsledku úrazu utrpela subkapitálne zlomeninu stehennej kosti, pričom išlo o také závažné zdravotné
postihnutie, pre ktoré jej bola priznaná invalidita. Je nespochybniteľné, že úraz poškodenej vznikol vpríčinnej súvislosti s napadnutím psa žalovaného, nevznikol preto dôvod na skúmanie zdravotného
stavu znalcom, tento požadovaný dôkaz žalobkyňa považuje za nadbytočný a jeho vykonanie za
nehospodárne.

3.2 Posudkový lekár je fundovaný vo svojom odbore a je povinný rozhodnúť na základe zisteného
skutkového stavu podľa predložených dôkazov, v danom prípade lekárskych nálezov a kompletnej
zdravotnej dokumentácie pacienta.

4. Žalovaný vo vyjadrení navrhol rozhodnúť v zmysle jeho odvolania a ďalšie skutočnosti už neuvádzal.

5. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

6. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa §34 C.s.p. preskúmal vec bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §385 ods.1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa
§379 C.s.p. z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa §380 ods.1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie

podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

7. V zmysle §387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného, ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel ku správnym
skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne

právne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, na
základe ktorých správne žalobe v celom rozsahu vyhovel. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a
dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní
a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z
hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§380 ods.2

C.s.p.).

9. Zákon o sociálnom poistení v ôsmich odsekoch §238 upravuje právo Sociálnej poisťovne voči tretím
osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho
konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky

Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok. Škoda nie je dávka, vyplatená poberateľovi dávky v
dôsledku jeho zavineného protiprávneho konania; treťou osobou nie je platiteľ poistného na úrazové
poistenie, ani zamestnanci tohto platiteľa, ak je úrazová dávka vyplácaná z úrazového poistenia tohto
platiteľa. Na účely náhrady škody, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok, sú orgány verejnej
správy, fyzické osoby a právnické osoby povinné bezplatne poskytovať organizačným zložkám Sociálnej

poisťovne potrebnú súčinnosť, najmä predkladať v lehote určenej Sociálnou poisťovňou požadované
doklady a oznamovať potrebné údaje. Právo Sociálnej poisťovne voči tretím osobám na náhradu škody,
ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania, sa
premlčíuplynutímtrochrokovododňa,keďSociálnapoisťovňazistila,žedávkybolivyplatenévdôsledku
zavinenéhoprotiprávnehokonaniatretíchosôbakeďsadozvedelaotom,ktozavznikškodyzodpovedá,

najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa vyplatenia dávok.
9.1 Právo na náhradu škody uplatňuje Sociálna poisťovňa v súdnom konaní; sociálna poisťovňa
neuplatní právo na náhradu škody, ak je pravdepodobné, že náklady na uplatňovanie práva na
náhradu škody presiahnu výšku škody, ak je zrejmé, že vzhľadom na majetkové pomery fyzickej osoby,
alebo právnickej osoby, povinnej nahradiť škodu, uplatňovanie škody nebude viesť ani k čiastočnému

uspokojeniu práva Sociálnej poisťovne na náhradu škody a ak uplatňovanie škody, najmä dokazovanie
jej vzniku zavineným protiprávnym konaním by bolo spojené s nadmernými ťažkosťami.
9.2 Ak poberateľ invalidného dôchodku, na ktorý vznikol nárok v dôsledku zavineného protiprávneho
konania tretej osoby, podľa tohto zákona splní podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku alebo
predčasného starobného dôchodku a vypláca sa naďalej invalidný dôchodok, právo Sociálnej poisťovne

na náhradu škody zaniká.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej
náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou invalidných dávok poškodenej L. K. za obdobie od 18.06.2018do 11.08.2019, ktorá utrpela v dôsledku ublíženia na zdraví psom vo vlastníctve žalovaného, za čo bol
tento odsúdený trestným súdom.
10.1 Zo spisu je zistiteľné, že dňa 05.11.2017 v čase o 15:15 hod. žalovaný v mieste trvalého

bydliska nedostatočne zabezpečil oplotenie svojho pozemku, a teda nepredišiel tomu, aby jeho pes
zaútočil, alebo iným spôsobom ohrozoval človeka, čím došlo k porušeniu §4 ods.1 zákona č. 282/2002
Z.z., ktorým sa upravujú podmienky držania psov, následne čoho jeho pes-nemecký ovčiak podliezol
oplotenie jeho dvora, následne oplotenia dvora budovy v susedstve a zaútočil na psa, patriaceho
poškodenej, ktorá ho v tom čase držala na rukách v snahe ochrániť ho. Pri útoku jej nemecký ovčiak

pohrýzol predlaktie pravej ruky a pri ďalšom napádaní ju zvalil na zem, následkom čoho utrpela
zlomeninu krčku stehennej kosti pravej nohy s minimálnou dobou práceneschopnosti a liečenia 5
mesiacov.
10.2 Na základe trestného rozkazu č.k.2T/11/2019-122 zo dňa 08.03.2019, právoplatného 02.07.2019,
žalovaný bol uznaný za vinného, že inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a spáchal taký
čin závažnejším spôsobom konania, a to porušením dôležitej povinnosti uloženej podľa zákona, čím

spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa §157 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. s
poukazom na ust. §138 písm. a) Trestného zákona, za čo ho odsúdil Okresný súd Žiar nad Hronom k
peňažnému trestu vo výmere 200 Eur s náhradným trestom odňatia slobody v trvaní štyroch mesiacov v
prípade, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený a uložil mu aj povinnosť nahradiť
poškodenej škodu vo výške 3.830,40 Eur, poškodenému Dôvera-zdravotnej poisťovni škodu vo výške

8.050,92 Eur. Žalovaný podal proti trestnému rozkazu odpor, ktorý zobral späť, v dôsledku čoho trestný
rozkaz nadobudol právoplatnosť.
10.3 Žalobkyňa vyplatila poškodenej na dávkach dôchodkového poistenia - invalidnom dôchodku -
celkom 2.244,41 Eur, ktoré si následne uplatnila voči žalovanému ako regres - náhradu škody, ktorá jej
vznikla výplatou dávok dôchodkového poistenia poškodenej za obdobie od 18.06.2018 do 11.08.2019,

a to v zmysle §238 ods.1 Zákona o sociálnom poistení s tým, že výšku škody preukázala potvrdením
príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok.
10.4 Okresný súd na základe žaloby vydal platobný rozkaz č.k. 7C/2/2020-19 zo dňa 22.01.2020, ktorým
žalobe v plnom rozsahu vyhovel; vzhľadom na včas podaný odpor platobný rozkaz uznesením č.k.
7C/2/2020-36 zo dňa 26.02.2020 zrušil. Po vyjadrení k odporu okresný súd vytýčil pojednávanie na

termín 05.06.2020, ktoré odročil na termín 24.07.2020; na tomto pojednávaní rozhodol rozsudkom pre
zmeškanie žalobcu a žalobu zamietol. Rozsudok č.k. 7C/2/2020-59 zo dňa 24.07.2020 na odvolanie
žalobkyne Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 11Co/89/2020-90 zo dňa 17.12.2020 zrušil a
vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, vzhľadom na to, že neboli splnené
procesné podmienky na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie.

10.5 Po vrátení veci okresný súd vytýčil termín pojednávania na deň 19.02.2021, ktoré bolo dňa
24.02.2021 zrušené z dôvodu nenaplnenia podmienok §12 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.
24/2021 (vzhľadom na pandémiu ochorenia Covid-19 pojednávajúci sudca bol v karanténe) a následne
bol vytýčený nový termín pojednávania na deň 07.06.2021, ktoré bolo odročené na termín 16.07.2021;
na tomto pojednávaní vykonal súd prvej inštancie dokazovanie okrem iného aj výsluchom svedkyne L. K.

ako poškodenej útokom psa, oboznámil strany sporu o vykonaní dôkazov, zamietol návrh na vykonanie
znaleckého dokazovania z dôvodu jeho nadbytočnosti, vyhlásil uznesenie o ukončení dokazovania,
udelil stranám právo záverečnej reči a vyhlásil rozsudok aktuálne napadnutý odvolaním žalovaného.

11. Odvolanie nie je dôvodné. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že skutočnosti

uvedené žalovaným v podanom odvolaní nemajú vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku a
nespochybňujú správnosť skutkových záverov súdu prvej inštancie, ním vykonaného dokazovania, ani
právneho záveru, ku ktorému súd prvej inštancie dospel o vzniku povinnosti nahradiť škodu žalovaným
žalobkyni. Skutočnosti, uvedené v odvolaní, neumožňujú prijať záver o nesprávnych skutkových
zisteniach alebo nesprávnom procesnom postupe súdu, ktorým znemožnil strane uskutočňovať jej

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

12. Žalovaný namieta odvolacie dôvody v zmysle §365 ods.1 písm. a), b), d), e), f), g),h) C.s.p.; z
nich konkretizoval len odvolacie dôvody, spočívajúce v nevykonaní navrhnutých dôkazov, potrebných
na zistenie rozhodujúcich skutočností, t.j. odvolací dôvod podľa §365 ods.1 písm. e) C.s.p. a že súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane uskutočňovať jej patriace práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, t.j. odvolací dôvod podľa §365 ods.1 písm. b) C.s.p.
Ostatné odvolacie dôvody žalovaný nekonkretizoval a ani ich špecifikácia z odvolania nevyplýva; preto
ich krajský súd bližšie nevyhodnocoval.13. Odvolací dôvod v zmysle §365 ods.1 písm. b) C.s.p., podľa ktorého súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces, je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho
súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a
nie hmotnoprávnych nárokov strán; porušenie procesných práv okresným súdom žalovaný osobitne
nenamietal, takéto porušenie v odvolaním napadnutom rozsudku odvolací súd neidentifikoval.

14. Žalovaný namietol odvolací dôvod v zmysle §365 ods.1 písm. e) C.s.p., podľa ktorého súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; v tomto prípade
ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností,
ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal.
14.1 Žalovaný navrhol vykonať dokazovanie znaleckým posudkom; okresný súd jeho návrh zamietol z
dôvodov, uvedených v rozsudku v bodoch 16 a18; krajský súd nepovažuje za potrebné v tomto smere

rozsudok okresného súdu nijako doplniť.

15. Námietka žalovaného, že okresný súd nedostatočne odôvodnil rozsudok a vôbec neuviedol v
dôvodoch výpoveď poškodenej, tiež neobstojí. Rozsudok súdu prvej inštancie je vyhotovený v súlade s
§220 ods.2 C.s.p. a z neho zistiteľné, z akých dôkazov, myšlienkových postupov, úvah a právnej úpravy

vychádzal, keď žalobe vyhovel. Vyplýva z neho skutkový dej, z ktorého je zistiteľné, ako poškodená
v dôsledku napadnutia psom žalovaného utrpela poškodenia na zdraví, dlhodobo liečené a vedúce k
invalidite, v dôsledku ktorej jej žalobkyňa vyplácala dávky dôchodkového poistenia, na náhradu ktorých
jej vznikol v zmysle zákonnej nárok ako náhrada škody - regres. Z obsahu vyplýva, že okresný súd
dospelkzáveruodôvodnostižalobynazákladedostatočnezistenéhoskutkovéhostavuaanižalovaným

navrhované dokazovanie znalcom nemohlo privodiť iný záver, než ku akému súd prvej inštancie dospel.
Z listinných dokladov, obsiahnutých v spise vyplýva, že poškodená netrpela ochoreniami, ktoré by
mohli v jej veku privodiť také poškodenie zdravia, aké utrpela po napadnutí psom žalovaného. Tieto
skutočnosti zhodnotil posudkový lekár, vychádzajúc zo zdravotnej dokumentácie a lekárskych správ o
zdravotnom stave poškodenej, keď posudzoval schopnosť poškodenej pracovať a keď dospel k záveru

o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť poškodenou v rozsahu 45%, zohľadňujúc jej
ostatnéochorenia,ktoréniesúrozhodujúcimzdravotnýmpostihnutím(užposudkovýlekárstanovilmieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 55%, od ktorej odpočítal 10% ako mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť poškodenou vzhľadom na ostatné jej ochorenia).
15.1 Z odôvodnenia rozsudku nemožno zistiť konštatovanie okresného súdu, že poškodená je

invalidnýmdôchodcomvýlučnevdôsledkuzranenízodňa05.11.2017,akotouvádzaodvolateľ.Naopak,
v bode 15 súd prvej inštancie uvádza, že žalobkyňa správne odpočítala v zmysle petitu žaloby sumu
249,37 Eur, ktorá predstavuje finančný ekvivalent 10% z vyplatených dôchodkových dávok.

16. Odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil, a to aj vo výroku o

nároku na náhrade trov konania ako výroku závislého, pretože nezistil dôvody na jeho zrušenie v zmysle
§389 C.s.p. ani na jeho zmenu v zmysle §388 C.s.p. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa uhradila
dávky sociálneho poistenia pre poškodenú.
16.1 V predmetnom spore sa domáhala, aby jej žalovaný ako zodpovedný za úraz poškodenej zaplatil,
resp. nahradil zaplatené dávky sociálnej pomoci; bolo preukázané, že žalobkyňa plnila poškodenej

dávky na invalidnom dôchodku, preto má nárok na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou týchto
dávok v dôsledku protiprávneho konania, ktoré bolo zavinené; žalobkyňa výšku škody preukázala. Právo
na náhradu škody si uplatnila žalobkyňa v súdnom konaní vzhľadom na to, že na jej výzvy žalovaný
nereagoval. Zákonné podmienky v zmysle §238 Zákona o sociálnom poistení boli splnené a v spore
boli preukázané, preto povinnosť úhrady dlžnej sumy v zmysle citovaného zákona zaťažilo žalovaného,

ktorého povinnosťou je uvedenú sumu zaplatiť tak, ako bola žalobkyňou uplatnená.

17. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ustanovenia §396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §255
ods. 1 C.s.p., podľa ktorých má nárok na náhradu trov odvolacieho konania úspešná strana sporu, v
danom prípade žalobkyňa. Keďže o nároku na náhradu trov konania rozhoduje súd ex offo bez návrhu,

rozhodol krajský súd tak, ako bolo uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

18. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 C.s.p.)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 C.s.p.).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej

pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád

neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.