Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, October 31, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/162/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1521200185
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1521200185.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek
senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Patrície Železníkovej v právnej veci manželky: R.. F. O.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, Z., t.č. bytom: V. O., O. 3, Z., zastúpená AK ZAHRADNIK &
Spol., s. r. o., so sídlom Štefanovičova 12, Bratislava, IČO: 36 854 930 a manžela: R.. R. O., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, Z., zastúpený advokátkou JUDr. Ivanou Zmekovou, AK so sídlom

Zámocká 18, Bratislava, IČO:42 254 396, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov
na čas po rozvode k maloletým deťom: O. O., nar. XX.XX.XXXX, B. O., nar. XX.XX.XXXX a W. O., nar.
XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so
sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, na odvolanie manželky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava
V, č.k. 68P/10/2021-376 zo dňa 25.01.2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti vo výroku IV., ktorým súd upravil styk otca s

maloletými deťmi: O. O., nar. XX.XX.XXXX, B. O., nar. XX.XX.XXXX a W. O., nar. XX.XX.XXXX, z r u
š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie, rozsudkom, č.k. 68P/10/2021-376, zo dňa 25.01.2022, vo výroku I. rozviedol
manželstvo R.. F. O., rod. O. nar. XX.XX.XXXX a R.. R. O., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa
XX.XX.XXXX v Z. - M. W., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Z. - M. W., vo zväzku XX,

ročník XXXX, na strane XX, pod por.č. XXX . Výrokom II. zveril maloleté deti O. O., nar. XX.XX.XXXX,
B. O., nar. XX.XX.XXXX a W. O., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky,
oboch rodičov oprávnil maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Vo výroku III. uložil otcovi
povinnosť platiť výživné na maloletú O. v sume 200 eur mesačne , na maloletého B. v sume 200 eur
mesačne a maloletého W. v sume 150 eur mesačne od právoplatnosti rozsudku vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred k rukám matky. Vo výroku IV. upravil styk otca s maloletými O., B. a mal. W. po dobu

prvých troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku na každý párny týždeň v kalendárnom roku v stredu
od 15,00 hod. do 18,00 hod. a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 9,00 hod. do 18,00
hod., od 1. dňa štvrtého mesiaca od právoplatnosti rozsudku na každý párny týždeň v kalendárnom
roku v stredu od 15,00 hod. do 18,00 hod. a od soboty od 9,00 hod. do nedele do 18,00 hod., od 1.
dňa siedmeho mesiaca od právoplatnosti rozsudku na každý párny týždeň v kalendárnom roku v stredu
od 15,00 hod. do 18,00 hod. a od piatka od 15,00 hod. do nedele do 18,00 hod. a počas školských

prázdnin určených Vyhláškou MŠVVaŠ SR a sviatkov nasledovne: počas jarných prázdnin každý párny
kalendárnyrokodpiatkapredjarnýmiprázdninamiod15,00hod.donedeleposkončeníjarnýchprázdnin
do 17,00 hod., počas veľkonočných sviatkov každý nepárny kalendárny rok od Veľkonočného piatka od
15,00 hod. do utorka po Veľkonočnom pondelku do 17,00 hod., počas letných prázdnin každý párny
kalendárny rok od 01.07. od 10,00 hod. do 15.07. do 18,00 hod. a od 01.08. od 10,00 hod. do 15.08.
do 18,00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od 16.07. od 10,00 hod. do 31.07. do 18,00 hod. a od

15.08. od 10,00 hod. do 31.08. do 18,00 hod., počas vianočných sviatkov a zimných prázdnin každý
párny kalendárny rok od 23.12. od 16,00 hod. do 25.12. do 16,00 hod. a každý nepárny kalendárny rokod 25.12. od 16,00 hod. do 26.12. do 16,00 hod., každý nepárny kalendárny rok od 31.12. od 16,00
hod. do 06.01.nasledujúceho párneho kalendárneho roka do 16,00 hod., s tým, že matka je povinná deti
na styk s otcom riadne pripraviť a v určený čas ich v mieste svojho bydliska odovzdať otcovi a otec

je povinný na tom istom mieste deti matke riadne a včas vrátiť. Vo výroku V. rozhodol, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Vec právne posúdil podľa čl.4, veta prvá a druhá zákona č. 161/02015 Z.z. (Civilný mimosporový
poriadok, ďalej len „CMP“), § 18, § 23 ods. 1, 2, § 24 ods. 1, 4, 5, § 25 ods. 1, 2, § 26, § 62 ods. 1, 2, 4, 5,
§ 65 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, Zákona o rodine, čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa prijatý

v New Yorku 20. novembra 1989 vyhlásený pod č. 104/1991 Zb., čl. 32 ods. 1, 4 Listiny základných
práv a slobôd. Po vykonanom dokazovaní vyhodnotil návrh na rozvod manželstva ako dôvodný
majúc za preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, manželstvo nemôže plniť svoj
spoločenský účel, manžel nemá záujem o zotrvanie v manželstve. Príčiny rozvratu manželstva ustálil v
rozdielnom ponímaní manželského života a plnení rodičovských povinností, názorových nezhodách na
viaceréoblastimanželskéhospolužitiaavneprekonateľnýchrozdielochvpovaheúčastníkov. Považoval

zakontraproduktívneavneprospechmaloletýchdetízachovaťmanželstvo,vktorom sa manželiacitovo
odcudzili, nie sú schopní riadne komunikovať, manželka má panickú fóbiu, že manžel ublíži ich deťom.
Prihliadajúc na charakter a dĺžku trvania nedorozumení, správanie účastníkov, ich postoj k manželstvu
uzavrel, že neexistuje predpoklad a nádej na obnovu spolužitia manželov, súčasný stav medzi nimi
je nenapraviteľný a manželstvo si neplní ani základné funkcie. Pri rozhodovaní o úprave pomerov

manželov k maloletým deťom na čas po rozvode rešpektoval právo maloletých detí na zachovanie
ich vzťahu k obidvom rodičom a prihliadal na ich citové väzby k rodičom, vývinové potreby, stabilitu
budúceho výchovného prostredia, dĺžku pobytu v ich domácnosti, schopnosť rodičov dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o deti s druhým rodičom. Vzal v úvahu právo detí na výchovu a starostlivosť zo
strany oboch rodičov i právo na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného

styku s obidvoma rodičmi. Maloleté deti zveril na čas po rozvode do starostlivosti matky a oboch rodičov
oprávnilmaloletédetizastupovaťaspravovaťichmajetok,prihliadajúcnato,že anijedenzrodičovnemá
obmedzené svoje rodičovské práva. Pri určení výživného na maloleté deti prihliadal na ich odôvodnené
potreby, schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca. Mal preukázané, že maloletí sú zdraví,
maloletý B. je sledovaný u ortopéda (ploché nohy), O. a B. navštevujú základnú školu, v škole sa stravujú

a absolvujú krúžky, B. navštevuje školskú družinu. Prihliadol na preukázané mesačné netto príjmy
rodičov, u matky za december 2020 príjem vo výške 552,40 eur, za rok 2021 1.040,57 eur, vyplácané
rodinné prídavky 76,50 eur, výživné od otca 550 eur a odmenu za asistenčné služby a u otca príjem v
roku 2020 2.966,195 eur a v roku 2021 3.102,78 eur a skutočnosť, že rodičia nemajú ďalšie vyživovacie
povinnosti. Vzal v úvahu súhlas matky s návrhom otca na určenie výživného na maloletú O. a B. po 200

eur mesačne a maloletého W. 150 eur mesačne a zohľadnil otcom realizované dobrovoľné príspevky
na maloletých od marca 2021. Pri rozhodovaní o styku otca s maloletými deťmi prihliadol na právo na
styk rodiča s maloletými deťmi, právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť, záujem maloletých detí.
Zohľadnil výsledky znaleckého dokazovania, vyjadrenie matky k úprave styku nariadenej neodkladným
opatrením, ktorý určil pravidelnosť a spôsobil uvoľnenosť pre maloletých. Mal preukázané, že maloletá

O. a B. odmietajú styk s otcom vrátane prespávania u neho a prihliadol na skutočnosť, že otec,
vzhľadom na eskalované situácie vyplývajúce z matkou predložených CD nosičov, od októbra upustil
od realizácie styku so zámerom maloletým poskytnúť čas na upokojenie. Konštatoval, že matka
od leta 2018 do konca roka 2019 absolvovala v Krízovom stredisku DÚHA psychologickú pomoc pre
seba z dôvodu jej strachu zo zhoršovania sa zdravotného stavu manžela. Matka je od 23.03.2020

vedená v psychiatrickej ambulancii (diagnóza posttraumatická stresová porucha), netrpí závažnejším
duševnýmochorením,znalecMUDr.VojtechPálházy vodbornomvyjadrenízodňa 21.01.2022 umatky
vyhodnotil „neprekonateľnú fóbiu“ z usmrtenia detí otcom. Tiež konštatoval, že otec bol hospitalizovaný
na psychiatrickom oddelení v Nemocnici sv. Cyrila a Metoda od 19.02.2020 do 26.02.2020, pričom
znalec MUDr. Ivan André, PhD., MPH, MHA v znaleckom posudok č. 110/2020 zo dňa 19.10.2020

dospel k záveru, že z psychiatrického hľadiska nevidí žiadnu prekážku v samostatnom prístupe otca k
maloletým. Z dokazovania súdu vyplynulo, že po odchode matky s deťmi zo spoločnej domácnosti sa
začal styk otca s deťmi realizovať v prítomnosti matky, ktorá ju zle znášala a toto tvrdenie prezentovala
na pojednávaní dňa 23.02.2021 s tým, že styk otca s deťmi nefunguje, ale bude ho podporovať. Maloletí
začali striktne otca odmietať až po vyhotovení znaleckého dokazovania Mgr. et Mgr. Balkom. Otec sa s

maloletými nestretáva od 26.10.2021 vôbec v snahe upokojenia situácie, pričom rešpektuje prežívanie
matky, ktorá apelovala, aby sa postupovalo podľa Mgr. Judity Malík. Vzal v úvahu návrhy rodičov na
úpravu styku, návrhy kolízneho opatrovníka, svedeckú výpoveď Mgr. Judity Malík a primárne znalecký
posudok Mgr. et. Mgr. Martina Balka obsahujúci podrobnú analýzu rodičov a maloletých detí. Prihliadolna závery znalca, z ktorých je zrejmé, že celková situácia má negatívny dopad najmä na maloletého
B., u O. je nápadná emočná zaangažovanosť na negatívnom prežívaní matky v rámci jej identifikácie s
matkou v prebiehajúcom rodičovskom konflikte s prítomným depresívnym prežívaním s konštatovaním,

že pobyt maloletých u rodičov neohrozuje ich osobnostný vývin. Podľa záverov znalca rodičia nie
sú schopní akceptovať rodičovskú rolu druhého rodiča pri výchove detí, je medzi nimi rivalizácia, ani
jeden netrpí závažným duševným ochorením a nie je potencionálnou hrozbou pre vývin detí, matka je
sýtenáúzkostno-depresívnousymptomatikou,rodičiadevalvujúsvojerodičovskékompetencie,výsledky
zistení nepotvrdzujú programovanie detí matkou, ale len prenášanie jej negatívnych emócií a postojov

k otcovi na deti, a nepotvrdzujú ani neschopnosť otca tráviť čas s deťmi bez prítomnosti matky,
pretože deti majú potrebu sa s ním stretávať. Dlhodobá separácia detí môže mať negatívny dopad
na citlivé a emočné väzby detí vo vzťahu k otcovi, pričom sú z psychologického hľadiska pripravené
na nerezidenčnú formu stretávania s otcom s postupným dávkovaním styku čo do formy aj rozsahu.
Znalec odporučil nariadiť rodičom psychoterapeutickú intervenciu a konštatoval, že z vyšetrenia detí za
prítomnosti rodičov pozoroval ich túžbu po kontakte s otcom a nezistil, že by sa deti otca báli. Mal za

to, že ak by matka prestala tak intenzívne prežívať, že otec je ohrozením pre deti, O. by ľahšie by
reagovala. Zohľadnil vyjadrenie svedkyne Mgr. Judity Malík, podľa ktorej nie je vhodné, aby sa maloletí
s otcom stretávali samé alebo za prítomnosti tretej osoby a zadefinovala, že maloletí prechádzajú fázou
stabilizácie, avšak časový úsek trvania tejto fázy neuviedla. Vo vzťahu k záverom znalca Mgr. et Mgr.
Martina Balka a svedkyne Mgr. Judity Malik uzavrel, že maloletí, na ktorých pôsobia prejavy rodičov, si

spájajú stres s otcom práve pre rivalizáciu rodičov pri ich stretnutiach. Prihliadol na názory maloletej O.
a B. prezentované pre kolíznym opatrovníkom, v rámci ktorých uviedli, že s otcom sa nechcú stretávať
bez uvedenia závažných dôvodov. Zohľadnil vyjadrenie kolízneho opatrovníka, že problém nie je v
deťoch, ale v komunikácii rodičov a v ich správaní sa. Pri rozhodovaní pri úprave styku, v záujme
maloletých, prihliadal na nerealizovanie styku s otcom od októbra 2021, pravidelné absolvovanie

psychologickej intervencie maloletými, výpoveď svedkyne Mgr. Judity Malík („deti prežívajú a preberajú
emocionálne prejavy rodiča, s ktorým žije v spoločnej domácnosti“) a na odborné vyjadrenie znalca
MUDr. Vojtecha Pálházyho („matka má neprekonateľnú fóbiu voči otcovi zo strachu, že im ublíži“).
Pri určení rozsahu styku zohľadnil akútnosť situácie vzniknutú nerealizovaním styku otca s maloletými
od októbra 2021 a potrebu zastabilizovania pravidelnosti stretnutí a dospel k záveru o potrebe

obnoviť styk otca s maloletými postupným rozširovaním jeho rozsahu. Matkou doložené videonahrávky
a deklarovaný záujem umožniť styk otca s maloletými neakceptoval, berúc do úvahy diagnostikovanú
fóbiu matke MUDr. Vojtechom Pálházym. Matkou predložené dôkazy vyhodnotil ako nepresvedčivé vo
vzťahu k motivovaniu maloletých ku styku s otcom a konanie matky ako úmyselné, čo vyplýva aj zo
znaleckého dokazovania. Mal za to, že u matky absentuje prejav podpory, keď zo žiadnej nahrávky nie

je zrejmé, že by matka na maloletých pozitívne vplývala a vysvetlila im situáciu, pričom je zrejmé, že
matka si neuvedomuje intenzitu významu slov a konania a pôsobí kontraproduktívne pri odovzdávaní
maloletých.Matkeuložilpovinnosťodovzdávaťdetivurčitomnastavenomčasovomrežime.Danýrozsah
styku upravil s ohľadom aj na návrh právnej zástupkyni otca na ostatnom pojednávaní na vydanie
neodkladného opatrenia nariadením výchovného opatrenia rodičom a maloletým s konkrétnymi cieľmi,

ktorý návrh vylúčil na samostatné konanie. Dodal, že ak by niektorý z rodičov nenavrhol daný postup,
súd by vzhľadom na vykonané dokazovanie bol povinný ex offo rozhodnúť o výchovnom opatrení. O
trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 CMP.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku IV. /o styku otca s maloletými deťmi/ podala odvolanie

matka prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu. Navrhla napadnutý výrok rozsudku zmeniť tak,
že súd podľa vlastného uváženia umožní styk otca s maloletými deťmi v súlade s ich záujmami,
podľa ich zdravotného stavu a za asistencie akreditovanej osoby v súčinnosti s postupom psychológa,
ktorý s maloletými aktuálne pracuje. Odvolanie odôvodnila ustanovením § 365 ods. 1 písmeno f)
a § 62 ods. 1 CMP. Namietala nesprávne vyhodnotenie dôkaznej situácie súdom prvej inštancie

a nedostatočné a nepresvedčivé odôvodnenie rozsudku vo vzťahu k úprave styku. Vyslovila názor,
že pokiaľ súd prvej inštancie za kľúčový dôkaz v konaní považoval znalecký posudok č. 29/2021
zo dňa 13.07.2021 vypracovaný Mgr. et. Mgr. Martinom Balkom, znalcom z odboru psychológie,
odvetvie klinická psychológia dospelých, klinická psychológia detí, poradenská psychológia, v ktorom
uviedol, že podľa zdokumentovaných psychiatrických vyšetrení oboch rodičov, títo netrpia závažným

duševným ochorením, tento evidentne vychádzal zo súkromného znaleckého posudku č. 11/2020
vypracovaného MUDr. Ivanom Andrého, PhD., MPH, MHA, znalca z odvetvia psychiatria (liečba
alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria) a sexuológia, z ktorého záverov vyplýva, že manžel
netrpí duševnou chorobou, resp. poruchou. Namietala, že znalecký posudok MUDr. Ivana Andrého,PhD., MPH, MHA mal súd hodnotiť len ako listinný dôkaz, keďže daný posudok neobsahuje zákonom
stanovené náležitosti v zmysle ust. § 17 ods. 5 Zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch
a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vyslovila

výhradu k znaleckému posudku MUDr. Ivana Andrého PhD., MPH, MHA z dôvodu, že manželom bola
počas 8-dňovej hospitalizácie od 19.02.2020 do 26.02.2020 na psychiatrickom oddelení ÚNB Bratislava
stanovená diagnóza F61- zmiešaná a iná porucha osobnosti, ktorá porucha vo všeobecnosti znamená,
že pacient sa z nej nevylieči, jeho zdravotný stav môže byť len stabilizovaný, k čomu u otca došlo
a bol prepustený do ambulantnej liečby bol na vlastnú žiadosť. Na argument otca, o tom, že bol

prepustený z hospitalizácie po vyliečení, nemožno prihliadať, pretože bol prepustený do ambulantnej
liečby so stanovenou diagnózou. S uvedenou skutočnosťou sa MUDr. Ivan André, PhD., MPH, MHA
nevysporiadal a žiadnym spôsobom túto diagnostiku nekonfrontoval. Súd sa opomenul zaoberať
faktom, že aj MUDr. Vojtech Pálházy, znalec z odvetvia psychiatrie (liečba alkoholizmu a toxikománie,
gerontopsychiatria) v odbornom vyjadrení č. 1/2022 zo dňa 21.01.2022 uviedol, že problémom sa javí,
že znalecký posudok vypracovaný na otca nezohľadňuje závery jeho psychodiagnostického vyšetrenia

počas hospitalizácie na psychiatrickom oddelení v Nemocnici Sv. Cyrila a Metóda, ktoré potvrdzujú
abnormne štrukturovanú osobnosť, skryté sklony k agresivite a vyjadrujú sa aj k samovražedným
myšlienkam. Vzhľadom na protichodnosť záverov jednotlivých odborníkov mala za to, že súd tieto
pochybnosti v konaní mal odstrániť a riadne zistiť skutkový stav nariadením znaleckého dokazovania
znaleckou organizáciou. S ohľadom na osobitosti tohto konania a deklarovaný odmietavý postoj

maloletých vo vzťahu k otcovi a s prihliadnutím na MUDr. Vojtechom Pálházym popísaný jej stav, ktorý
zodpovedá stavu označenému v literatúre ako týraná manželka, považovala za potrebné vykonať ďalšie
dokazovanie. Mala za to, že pochybnosti o znaleckých záveroch MUDr. Ivana Andrého, PhD., MPH,
MHA majú vplyv aj na obsah a dôkaznú hodnotu znaleckého posudku vypracovaného Mgr. et. Mgr.
Martinom Balkom, ktorý ako východiskové predpoklady použil závery MUDr. Andrého, PhD., MPH, MHA.

Počas konania aj počas realizácie výchovného opatrenia v Centre Nádej deklarovala, že rešpektuje rolu
otca maloletých a uvedomuje si potrebu ich spoločného styku, avšak na druhej strane existuje aktuálny
postoj maloletých k otcovi, ktorý treba vziať do úvahy a rešpektovať. S poukazom na čl. 12 Dohovoru
o právach dieťaťa vyslovila názor, že práva maloletých boli porušované v rámci súdom nariadeného
znaleckého dokazovania u Mgr. et. Mgr. Martina Balka, ktorý sa v závere posudku pocitom strachu O. z

otcanezaoberal a verbalizovanénázorymaloletejzbagatelizovalnaúkorneverbálnejstránky.Maloletou
deklarované pocity a strach z otca nemožno ignorovať, neposkytnúť jej intervenciu a nezaujať k nim
odborné stanovisko. Nestotožnila so záverom Mgr. et. Mgr. Martina Balka, že deti sú pripravené na
nerezidenčnú formu stretávania s otcom, vzhľadom na názor maloletej O. a B. vyjadrený pred kolíznym
opatrovníkom, pretože úprava styku musí zodpovedať aktuálnemu psychickému stavu maloletých a ich

záujmu. Poukázala na to, že znalecké dokazovanie prebehlo jednorazovo približne 6 mesiacov pred
vydaním rozsudku, pričom existujú aj dôkazy dlhodobejšej povahy, ktoré ponúkajú komplexnejší pohľad
na problematiku správania a reakcie maloletých a vhodnejší model úpravy styku. Dala do pozornosti
výsluch Mgr. Judity Malik, psychologičky Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie,
ktorá potvrdila, že prvý kontakt s maloletými nastal pred 2 a pol rokom, od tejto doby s nimi pracuje, od

októbra 2021 intenzívne. Podľa jej mienky, Mgr. Judita Malík najlepšie pozná psychický stav maloletých
a vyjadrila sa, že maloletí sa nachádzajú v štádiu stabilizácie, ktorej dĺžku nemožno odhadnúť, keďže
sa s otcom nestýkali a nie je vhodné, aby sa s ním stretávali samé alebo bez prítomnosti tretej osoby.
Namietala, že napriek tomuto odbornému stanovisku súd oprávnil otca stýkať sa s maloletými bez
prítomnosti tretej osoby a rozhodol bez toho, aby pristúpil k predloženým zvukovoobrazovým záznamom

obsahujúcim udalosti zo septembra 2021. Upozornila, že maloletí už dlhšiu dobu odmietali styk s
otcom, ktorý to spochybňoval, preto za vhodný spôsob, ktorým možno preukázať správanie maloletých,
považovala vytvorenie videozáznamu, avšak nešlo o pravidelné nahrávanie. Za okolností, kedy sa
maloletí otca báli, výčitka adresovaná vo vzťahu k nej, že maloletých na stretnutie nemotivovala,
považovala za absurdnú. Hodnotenie tohto dôkazu súdom považovala za selektívne, jednostranné a

vytrhnuté z kontextu. Mala za to, informáciou, ktorá pre konanie z videozáznamov vyplýva je, že aktuálny
vzťah a postoj maloletých k otcovi nezodpovedá stavu ako ho popísal Mgr. et. Mgr. Martin Balko, ale
možno konštatovať, že v rozpore so znalcovými zisteniami sa maloletí necítia v prítomnosti otca dobre,
odmietajú ho a boja sa ho. Úpravu styku otca s maloletými bez prítomnosti matky alebo tretej osoby
vyhodnotila ako nevhodnú a prakticky nevykonateľnú s poukazom na svedeckú výpoveď Mgr. Judity

Malik.
4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu navrhol rozsudok
v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že z vyjadrení matky, ktorá neustále opakuje,
že otec, ktorý trpí psychickou poruchou, je pre maloletých nebezpečný, je zrejmé, že matka nie jeochotná a schopná zmeniť svoj postoj voči nemu a rešpektovať jeho rodičovské práva a práva a
záujem maloletých detí. Správanie matky vzbudzuje obavy, že svoj postoj voči nemu ani do budúcna
nedokáže zmeniť. Pokiaľ matka spochybňuje znalecký posudok MUDr. Ivana Andrého, PhD., MPH,

MHA a Mgr. et. Mgr. Martina Balka, tieto výhrady mala možnosť namietať pred súdom prvej
inštancie, čo neurobila a nevyužila ani možnosť navrhnúť výsluch znalca. Mal za to, že znalecký
posudok č. 110/2020 vypracovaný znalcom MUDr. Ivanom André, PhD., MPH, MHA spĺňa zákonné
požiadavky na to, aby mohol byť ako dôkaz vykonaný v tomto konaní a postup súdu prvej inštancie
súvisiaci s hodnotením posudku považoval za správny. Poukázal na závery znalca MUDr. Ivan André,

PhD., MPH, MHA vyslovené v znaleckom posudku, že otec netrpí žiadnou duševnou chorobou, resp.
poruchou, pričom nespokojnosť matky s týmto záverom nerobí posudok nedostatočným. Námietky
matky k tomuto znaleckému posudku považoval za účelové, pretože MUDr. Ivan André, PhD., MPH,
MHA vychádzal aj zo správy o jeho hospitalizácii na psychiatrickom oddelení ÚNB Nemocnica Sv. Cyrila
a Metoda, s jeho diagnostikou počas hospitalizácie sa vysporiadal, jeho psychický stav zistil odborne
a objektívne a diagnostický záver vyslovil určito. Mal za to, že vyjadrenia matky o jeho zdravotnom stave

a hospitalizácii sú účelové, zavádzajúce, nepreukázané, vyvrátené odborníkmi s cieľom zdiskreditovať
ho. Nesúhlasil s odborným vyjadrením č. 1/2022 vypracovaným MUDr. Vojtechom Pálházym, pretože
znalec s ním nebol v žiadnom v kontakte, vychádzal výhradne z vyjadrenia matky a údajnej dostupnej
zdravotnej dokumentácie, prepúšťacej správy otca, správy od MUDr. Bubeníkovej na matku a správy z
jej kontrolného vyšetrenia a vlastného pozorovania. Za zarážajúce považoval, že matka poskytla tretej

osobe bez jeho vedomia a súhlasu lekársku správu obsahujúcu jeho osobné údaje a údaje o zdravotnom
stave.Postupznalca, ktorýsaoboznámilstoutozdravotnoudokumentácioubezjehosúhlasuvyhodnotil
ako rozporný so zákonom a odborné vyjadrenie znalca ako neobjektívne. Záver MUDr. Vojtecha
Pálházyho je v rozpore so skutočným stavom, nakoľko závery z vyšetrenia počas jeho hospitalizácie
boli znalcom MUDr. Ivanom André, PhD., MPH, MHA zohľadnené. Uviedol, že, ak znalec nemal

dostatok času oboznámiť sa so všetkými podstatnými skutočnosťami a zdravotnou dokumentáciou
potrebnou na vypracovanie odborného posúdenia, mal vypracovanie odborného vyjadrenia odmietnuť,
preto takéto vyjadrenie znalca ako dôkaz nemá v konaní žiadnu relevanciu. V konaní bolo preukázané,
že netrpí psychickou poruchou ani chorobou, ktorá by odôvodňovala elimináciu jeho postavenia v
živote maloletých. Pokiaľ matka poukazuje na potrebu nariadenia znaleckého dokazovania znaleckou

organizáciou, jej postoj je prekvapujúci a nedôvodný, keďže znalci MUDr. Ivan André, PhD., MPH, MHA
a Mgr. et. Mgr. Martin Balko sa k jeho zdravotnému stavu vyjadrili jednoznačne. Nestotožnil sa s názorom
o potrebe nariadiť znalecké dokazovanie ani z dôvodu údajného odmietavého postoja maloletých voči
otcovi a ani z dôvodu údajného zisteného stavu matky označovaného ako „týraná žena“. Správanie
matky, ktorá nebude rešpektovať názor žiadneho znalca nemožno považovať za postoj kompetentného

rodiča, ktorý dokáže poskytnúť deťom vhodné výchovné prostredie a zázemie. Závery znalca MUDr.
Ivana Andrého, PhD., MPH, MHA považoval za objektívne a odborné a z tohto posudku vychádzal
aj znalec Mgr. et. Mgr. Martin Balko, ku ktorého záverom sa vyjadril na pojednávaní konanom dňa
14.09.2021 a s týmito sa zaoberal aj súd prvej inštancie vo svojom rozsudku. Nesúhlasil s názorom, že
znalec Mgr. et. Mgr. Martin Balko pracoval s nesprávnymi vstupnými parametrami, ktoré mali negatívne

ovplyvniť znalecké závery. Poukázal na to, že matka v konaní deklarovala potrebu jeho prítomnosti v
živote maloletých, pričom jej vyjadrenia zostali v rovine vyhlásení, čo vyplýva aj z obsahu podaného
odvolania. Nesúhlasil s tvrdeniami o porušení práva a záujmu maloletých, pretože psychický stav
maloletých zisťoval znalec a v konaní boli riadne vykonané dôkazy, ktoré súd vyhodnotil. Nestotožnil
sa s názorom, že súd nezohľadnil záujem maloletých s poukazom na závery znalca, podľa ktorých

maloletá O. preberala interpretáciu rodinných udalostí od matky, pričom negatívny náboj u O. vo vzťahu
k otcovi bol spôsobený rivalizáciou rodičov. Mal za to, že znalecké výsledky preukazujú prenášanie
negatívnych emócií a postoja matky na maloletých, čo ovplyvňuje ich reakcie, avšak zistené výsledky
nepotvrdzujú neschopnosť otca tráviť autonómne čas s maloletými deťmi bez prítomnosti matky a
ohrozenie osobnostného rozvoja maloletých v prípade ich pobytu o neho. Uviedol, že postoj matky

voči nemu nemôže byť dávaný na jeho ťarchu. Nepovažoval za správne brať do úvahy deformovaný
a ovplyvnený názor maloletých. Nesúhlasil s názorom o potrebe hodnotenia dôkazov dlhodobejšej
povahy, keďže všetky dôkazy majú rovnakú váhu a vyhodnocujú sa vo vzájomných súvislostiach.
Matka preferuje výsluch svedkyne Mgr. Judity Malík, pretože jediná sa vyjadrila v zmysle predstáv
matky, pričom uvedená psychologička je ovplyvnená informáciami od matky. Nestotožnil sa s názorom,

že daný dôkaz je prioritný s poukazom na závery znalca Mgr. et. Mgr. Martina Balka. Súhlasil s
názorom súdu, že maloletí potrebujú stretnutia s otcom, neboja sa ho, sú pripravené na nerezidenčnú
formu styku s ním aj vzhľadom na preukázanú túžbu maloletých po kontakte s ním. Upozornil, že súd
prvej inštancie zohľadnil pri rozhodovaní aj vyjadrenie Mgr. Judity Malik, ktorá uviedla, že maloletédeti prežívajú a preberajú emocionálne prejavy rodiča, s ktorým žijú v spoločnej domácnosti. Tiež sa
stotožnil s hodnotením obrazových a zvukových videozáznamov súdom. Považoval za zarážajúce ako
matka nedokáže reflektovať na potreby a záujmy maloletých detí a uprednostňuje svoj negatívny postoj

voči nemu, uvedené nesvedčí o jej rodičovskej kompetencii. Uviedol, že matkou tvrdené skutočnosti,
že trpí syndrómom týranej ženy v konaní preukázané neboli a na určenie prítomnosti tretej osoby
pri styku nie je dôvod. Nestotožnil sa s názorom, že aktuálny stav maloletých nezodpovedá stavu
popísanému Mgr. et. Mgr. Martinom Balkom, ani s názorom, že realizácia styku otca s deťmi bez
prítomnostitretejosobyjenevykonateľná.Odvolaniematkypovažovalzanekonzistentnéajejargumenty

za irelevantné, predstavujúce len jej subjektívne pocity. Uvedené preukazuje nekompetentnosť matky
a jej neschopnosť rešpektovať záujem a práva maloletých detí a právo na plnohodnotnú starostlivosť aj
zo strany otca. Z postoja matky nevyplýva, že by akceptovala postavenie druhého rodiča, rešpektovala
ho ako rovnocenného partnera pri výchove maloletých a chránila práva a záujem maloletých. Upriamil
pozornosť na správu Centra Nádej zo dňa 24.01.2022 preukazujúcu neschopnosť matky a jej neochotu
zmeniť svoje nastavenie, pričom centrum pracovalo dlhodobo s oboma rodičmi. Mal za to, že v konaní

bolo preukázané, že nie otec ale matka je nekompetentný rodič, ktorý trpí neprekonateľnou fóbiou a
strachom, že otec deťom ublíži a svoj postoj a názory prenáša na deti.
5. Matka v podaní zo dňa 21.04.2022 prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu uviedla, že jej
pochybnosti o psychickom stave otca neznamenajú, že by nerešpektovala jeho rodičovské práva, ale
tieto prezentuje v záujme ochrany maloletých. V takom prípade by navrhovala zakázať alebo obmedziť

styk otca s maloletými. Zdôraznila, že úlohu otca v živote maloletých si uvedomuje, avšak pociťuje
zodpovednosť za maloletých a logicky prezentuje svoje dôvodné obavy vyplývajúce zo životných
situácií prežitých s manželom. Zotrvala na svojich námietkach ohľadom Znaleckého posudku č. 11/2020
vypracovaného MUDr. Ivanom Andrém, PhD., MPH, MHA, a nesúhlasila s výhradami otca vo vzťahu
k odbornému vyjadreniu MUDr. Vojtecha Palházyho, pretože znalec sa k osobe otca nevyjadril, ale

poukázal na diskrepanciu medzi prepúšťacou správou z hospitalizácie v nemocnici a závermi MUDr.
Ivana Andrého, PhD., MPH, MHA a pri plnení svojej lekárskej povinnosti ju vyšetril a pomenoval jej stav,
ktorý sa v literatúre označuje ako „týraná manželka“. Jej postoj svedčí o tom, že mala záujem a snahu
nájsť takú formu zabezpečenia styku otca s maloletými, ktorá by rešpektovala práva otca a záujem
maloletých a napriek svojmu nepriaznivému stavu sa zúčastňovala a zúčastňuje úkonov nariadených

súdom formou neodkladného opatrenia v Centre Nádej a pracuje na zlepšení komunikácie s otcom.
Pokiaľ otec neupustí od neustáleho osočovania a jej obviňovania, nebude možné dosiahnuť ich korektnú
komunikáciu ani konsenzus ohľadom maloletých detí. Zdôraznila, že v období, kedy sa deti prestali
stýkať s otcom, pracovala s nimi Mgr. Judita Malik, ktorá v zázname o poskytnutí odbornej starostlivosti
zo dňa 12.04.2022 uviedla, že u maloletých bol počas stretnutí viditeľný posun v spolupráci a namiesto

opakovanej krízovej intervencie koncepčne narábali v rámci poradenstva deťom s témami, ktoré mali
zadefinovanévcieliposkytovanejstarostlivosti.StretnutiavCentreNádejsauskutočňujúnaďalej,pričom
maloletí prichádzajú v psychickom rozpoložení vyžadujúcom si opäť intervenciu psychológa. Zo správy
tiež vyplýva, že maloletí aktuálne nie sú pripravení na stretnutie s otcom v zmysle rozhodnutia súdu,
keďže po počiatočnom progrese, ktorý u Mgr. Judity Malík dosiahli, po opätovnom stretávaní s otcom

v rámci realizácie výchovného opatrenia v Centre Nádej, došlo u nich k degresu. Podľa jej názoru, za
daného stavu je potrebné styk upraviť tak, aby čo najviac zodpovedal psychickému stavu maloletých.
V ostatnom zotrvala na svojich vyjadreniach.
6. Otec v podaní zo dňa 11.08.2022 prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne sa v celom rozsahu
pridržiaval svojich vyjadrení. Uviedol, že na opakujúce vyjadrenia matky vo vzťahu k pochybnostiam voči

jeho osobe, postoju matky, výhradám voči znaleckému posudku MUDr., Ivana André, PhD., MPH, MHA,
k odbornému vyjadreniu MUDr. Vojtecha Pálházyho už reagoval a na svojich stanoviskách zotrváva.
Pokiaľ matka tvrdí, že napriek jej nepriaznivému psychickému stavu sa zúčastňuje sedení v Centre
Nádej uviedol, že psychický stav matky nemôže byť na úkor práv otca a maloletých. Pokiaľ ide o správu
vyhotovenú Mgr. Juditou Malík dňa 12.04.2022 mal za to, že z jej obsahu nevyplýva, že maloleté deti

nie sú pripravené na stretávanie s ním.
7. Matka podaním zo dňa 30.06.2022 prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne poukázala na
to, že súd prvej inštancie uznesením zo dňa 07.02.20922 č.k. 68P/16/2022 nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým uložil maloletým deťom O. O., B. a W. a ich rodičom povinnosť podobriť sa
sociálno-psychologického poradenstva v Poradenskom centre Nádej, o.z. za účelom podpory obnovenia

a nápravy vzťahu otca s maloletými deťmi a zlepšenia rodičovských zručností a ich vzájomnej
komunikácie v počte 50 hodín v týždňových intervaloch. Neodkladné opatrenie sa realizuje s výnimkou
obdobia zapríčineného zdravotným stavom maloletých, pričom z pozorovania ich správania jej
vyplynulo, že stretnutia s otcom nemajú na deti pozitívny vplyv. Jej obavy sa potvrdili po konzultácii sMgr. Juditou Malík, keď aj z ňou vypracovanej správy zo dňa 24.06.2022 vyplývajú závažné skutočnosti
ohľadom psychického stavu maloletých. Mgr. Judita Malik v správe konštatuje, prejavy bezmocnosti
maloletých, ich strachu, bolestí hlavy, odmietanie tráviť čas s otcom a súčasne sa zaoberá konkrétnymi

psychosomatickými prejavmi u každého z detí. Mala za to, že po obnovení styku v Centre Nádej
za odbornej asistencie dochádza k výraznému zhoršeniu psychického stavu maloletých a za účelom
zabráneniajeho zhoršovaniu,ktorébymohloprejsťdotrvalýchporúch, považovalazadôvodnézakázať
otcovi styk s maloletými.
8. Otec v podaní zo dňa 01.08.2022 prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne poukázal na to,

že matka znovu nadobúda presvedčenie, že jeho stretnutia s maloletými nemajú na ne pozitívny vplyv,
ku ktorému postoju sa už vyjadril. Vo vzťahu k správe Mgr. Judity Malík zo dňa 24.06.2022 dal do
pozornosti závery znalca Mgr. et. Mgr. Martina Balka a jeho odporúčanie, že na posúdenie psychického
stavu maloletých je potrebné nahliadať z dlhodobého hľadiska. V súvislosti s postojom matky, ktorá
nerešpektuje jeho rodičovské práva uviedol, že z konania matky je zrejmá jej snaha v súčasnosti mu
zakázať styk s maloletými. S návrhom matky na jeho zákaz styku s maloletými nesúhlasil z dôvodu, že

na takýto zásah nie sú dané podmienky, ani dôvody. Zdôraznil, že jeho styk s maloletými sa nerealizuje
a realizoval sa len v rámci výchovného opatrenia v Centre Nádej a ak majú maloletí zhoršený psychický
stav, uvedené je spôsobené výchovným prostredím, v ktorom žijú. Navrhol, aby si súd vyžiadal od Centra
Nádej správu o realizácii výchovného opatrenia, jeho priebehu a výsledkoch. Mal za to, že negatívny
postoj matky voči nemu sa odzrkadľuje na prežívaní a psychickom stave maloletých. S prihliadnutím na

zistený skutočný stav a postoj matky k rodičovským práva a povinnostiam otca, žiadal, aby odvolací súd
zvážil zverenie maloletých do osobnej starostlivosti otca a upravil styk matky s maloletými.
9. Podaním zo dňa 22.09.2022 matka prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu poukázala na
pripojenú správu Mgr: Judity Malík zo dňa 19.09.2022, ktorá reflektuje na aktuálny stav maloletých,
prognózy ich vývoja a nastavenia podporných opatrení. Podľa názoru matky, k zlepšeniu stavu

maloletých došlo z dôvodu, že sa prestali stýkať s otcom.
10. Otec v podaní zo dňa 04.10.2022 prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne spochybnil matkou
predloženú správu Mgr. Judity Malík, ktorá je v rozpore so správou Centra Nádej zo dňa 22.07.2022,
ktorú k vyjadreniu pripojil. Uviedol, že závery správy Mgr. Judity Malík sú v absolútnom rozpore aj s
uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 23.09.2022 č.k. 68P/16/2022-132. Odmietol správu Mgr. Judity

Malík, ako aj jej odporúčania a zotrval na nesúhlasnom stanovisku k návrhu matky na zákaz styku.
11. Matka vo vyjadrení zo dňa 19.10.2022 prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu poukázala
na predložený nový dôkaz Znalecký psychiatrický posudok vo veci R.. F. O. č. 10/2022 zo dňa
11.10.2022 vypracovaný MUDr. Vojtechom Pálházym, ktorý v spojitosti so správou Mgr. Judity Malík zo
dňa 19.09.2022 zakladá dôvody pre zákaz styku otca s maloletými.

12. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.
13. V odvolacom konaní ide o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na
čas po rozvode manželstva, preto odvolací súd účastníkov označuje ako otec a matka.
14. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), po zistení, že
odvolanie matky bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP, v spojení s § 2 ods. 1 CMP) a smerovalo proti

rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP v spojení s § 2
ods. 1 CMP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti v rozsahu podľa § 65 CMP,
bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že podľa ust. § 391
ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP je potrebné rozsudok v napadnutom výroku zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
17. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania ak je to potrebné
na zistenie skutočného stav veci.

18. Podľa § 37 ods. 2 písm. b) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd
môže rozhodnúť o uložení výchovného opatrenia : uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť
podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.
19. Podľa § 37 ods. 8 veta prvá Zákona o rodine, súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne
tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol vo svojom rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie

účelu výchovného opatrenia.
20. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.21. Odvolací súd po preskúmaní spisu, napadnutého rozsudku, odvolania matky a vyjadrení oboch
rodičov dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je pre nesprávne právne posúdenie veci a
z toho dôvodu nedostatočne zistený skutočný stav, dôvodné zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Súd prvej

inštancie nevykonal potrebné dokazovanie tak, ako mu to ukladá § 35 CMP, v čase svojho rozhodovania
nemal preukázaný a ustálený skutočný stav pre konečné rozhodnutie o styku maloletých s otcom,
keď jeho rozhodnutie troma úplne odlišnými spôsobmi styku (keď styk otca s maloletými s odstupom
troch mesiacov opakovane rozširuje), založenými na inom skutkovom základe, po uplynutí stanovenej
lehoty znamená následnú zmenu styku otca s maloletými deťmi bez vykonania dokazovania. Ako

vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie sám konštatoval potrebu nariadenia
výchovného opatrenia rodičom a maloletým a zabezpečenia psychologickej intervencie rodine (podľa §
37 Zákona o rodine) a súčasne rozhodol tak, že styk otca s maloletými deťmi upravil opakovane jeho
rozšírením s odstupom po uplynutí doby troch mesiacov (bez bližšieho zdôvodnenia určenej lehoty),
bez toho, aby posúdil či došlo k odstráneniu dôvodov, ktoré ho viedli k úprave styku počas víkendov
(každý nepárny týždeň v kalendárnom mesiaci) od soboty do nedele, t.j. s prenocovaním a následne od

piatku do nedele. Naviac z napadnutého rozsudku a napokon aj z uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa
07.02.2022 č.k. 68P/14/2022-83 vyplýva, že súd nariadil neodkladné opatrenie rodičom a maloletým
uložením povinnosti podrobiť sa sociálno-psychologického poradenstva za účelom podpory obnovenia
a nápravy vzťahu otca s maloletými a odstránenia problémov pri realizácii styku otca s maloletými
a za účelom zlepšenia rodičovských zručností a ich komunikácie v stanovenom rozsahu a určenom

zariadení. Pokiaľ súd prvej inštancie sám konštatoval potrebu absolvovania výchovného opatrenia
maloletým a rodičom a styk upravil postupne, z jeho rozhodnutia nevyplýva z akého skutočného stavu
vychádzal pri úprave styku do budúcna, t.j. za obdobie od prvého dňa štvrtého mesiaca od právoplatnosti
rozsudku a za obdobie od prvého dňa siedmeho mesiaca od právoplatnosti rozsudku. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na ust. § 217 ods. 1 CSP, podľa ktorého je pre rozsudok rozhodujúci stav v

čase jeho vyhlásenia a preto je zjavné, že súd prvej inštancie nemohol vopred predpokladať, či doba
troch mesiacov je dostatočná pre obnovu vzťahu medzi maloletými a otcom a či je dôvodné rozšírenie
styku v súdom určenom rozsahu, pričom nemohol predpokladať ani priebeh realizácie výchovného
opatrenia a jeho výsledky. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď za predpokladu, že
v záujme maloletých detí za účelom obnovenia a aj zabezpečenia nerušeného a plnohodnotného styku

otca s maloletými deťmi je najprv potrebná psychologická intervencia v rodine, keď inštitút výchovného
opatrenia podľa § 37 ods. 2 písm. b) Zákona o rodine následne aplikoval v rozhodnutí vydanom
vo februári 2022, ktorý ako zákonný nástroj je možné v takýchto prípadoch využiť a následne po
vyhodnotení jeho priebehu a výsledkoch, rozhodnúť s konečnou platnosťou o zmene úpravy styku otca
s maloletými deťmi. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je teda správne, keď zmenu úpravy styku

odstupňoval po uplynutí doby troch mesiacoch (opakovane) do budúcna, bez vykonania dokazovania v
aktuálnom čase a zistenia skutočného stavu.
22. Odvolacísúdzauvedenej situácieuzavrel,žesúdprvejinštancievdôsledkunesprávnehoprávneho
posúdenia neúplne zistil skutočný stav, ktorý nedostatok nemožno napraviť (z dôvodu rozsiahlosti
potrebného dokazovania) odvolacím súdom, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom

výroku o styku, podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP, v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP zrušil a podľa
ust. § 391 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.
23. V ďalšom konaní súd prvej inštancie objasní výsluchom rodičov aktuálnu situáciu v rodine, spôsob
doposiaľ realizovaného styku otca s maloletými deťmi, zohľadní doterajší priebeh realizovaného

výchovného opatrenia nariadeného uznesením zo dňa 07.02.2022 č.k. 68P/14/2022-83, a jeho závery
a výsledky použije ako podklad pre svoje rozhodnutie a súčasne vyhodnotí aj spoluprácu rodičov pri
realizácii výchovného opatrenia. Po zistení skutočného stavu v čase svojho rozhodnutia, na základe
vykonaného dokazovania, vrátane vyhodnotenia dôkazov doložených účastníkmi konania v odvolacom
konaní, umožní účastníkom konania vyjadriť sa aj k týmto dôkazom (§ 182 CSP). Súd prvej inštancie

pri rozhodovaní o styku otca s maloletými deťmi bude vychádzať z aktuálneho stavu, ktorý bude
zohľadňovať záujem a potreby maloletých a ich vzťah s otcom.

24. Po vykonanom dokazovaní v naznačenom smere súd prvej inštancie opätovne vec právne posúdi a
vo veci rozhodne (§ 391 ods. 2 CSP). Dôvody svojho rozhodnutia uvedie v jeho písomnom vyhotovení

v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP.
25. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie opätovne rozhodne o náhrade trov konania a v súlade s §
396 ods. 3 CSP a § 58 CMP vrátane náhrady trov odvolacieho konania.26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).