Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. september 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8S/61/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200266
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bystrianská
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7020200266.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., IČO: 31 820 174,
so sídlom v Bratislave, Rovniankova č. 1667/14, právne zastúpeného: Tkáč & Partners, s. r. o., IČO: 53
929691,sosídlomvKošiciach,Hrnčiarska29,protižalovanému:OkresnýúradKošice,odboropravných
prostriedkov, so sídlom v Košiciach, Komenského 52, za účasti ďalšieho účastníka konania: Obec Nižná
Slaná, Námestie SNP č. 54, (tiež aj žiadateľ), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-

KE-OOP3-2020/008360/HLU zo dňa 03.02.2020 takto

r o z h o d o l :

Žalobu o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 05.04.2020 doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu

súdu (ďalej aj súd) dňa 08.04.2020 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-
OOP3-2020/008360/HLU zo dňa 03.02.2020, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil
rozhodnutieOkresnéhoúraduRožňava,odborustarostlivostioživotnéprostredie(ďalejajsprávnyorgán
prvého stupňa) č. OU-RV-OSZP-2019/009510-007 zo dňa 07.10.2019. Správny orgán prvého stupňa
svojim rozhodnutím zo dňa 07.10.2019 vydal súhlas Obci Nižná Slaná (ako žiadateľovi) na výrub 688
m2 krovitého porastu, vyrasteného na pozemkoch parc. č. KN - C 833/14, 830/102 v k.ú. Nižná Slaná.

Pozemky sú podľa LV č. XXX a XXX vo vlastníctve obce Nižná Slaná. Dreviny sú lokalizované na území
s 1. stupňom územnej ochrany, mimo osobitne chránených častí prírody a mimo lokalít národnej siete
NATURA 2000. Súhlas bol žiadateľovi vydaný na výrub uvedeného krovitého porastu za tam bližšie
určených podmienok a za náhradnú výsadbu presne špecifikovanú v rozhodnutí. Žalobca sa domáhal
aj zrušenia tohto rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 07.10.2019 a vrátenia mu veci
na ďalšie konanie.

administratívne konanie

2. Správnemu orgánu prvého stupňa bola dňa 28.08.2019 doručená žiadosť Obce Nižná Slaná (ďalej
aj žiadateľ) zo dňa 10.08.2019 na výrub náletových drevín a krovitého porastu rastúceho v okolí
autobusových zastávok na pozemkoch parc. č. KN - C 833/14 a 830/102 v k.ú Nižná Slaná o celkovej
výmere 688 m2. Správny orgán prvého stupňa po preskúmaní predložených dokladov zverejnil na svojej
internetovej stránke informáciu o začatí správneho konania dňa 03.09.2019. Do konania sa prihlásil
subjekt - Združenie domových samospráv, Rovniankova č. 14, P. O. BOX 218, 851 02 Bratislava v

zastúpení Marcelom Slávikom (ďalej aj ZDS alebo žalobca) a žiadalo o zaslanie podkladov, aby sa k
nim mohlo vyjadriť.3. Správny orgán prvého stupňa nariadil vo veci ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na
deň 19.09.2019 za účasti žiadateľa a zástupcu orgánu ochrany prírody a krajiny. Na miestnom konaní

bolo zistené, že pozemky na ktorých sa požaduje udelenie súhlasu na výrub drevín sú celoplošne
zarastené ruderálnym krovitým porastom v zložení ruža šípová, slivka trnková, slivka planá, svíb
červený, hloh obyčajný. Správny orgán prvého stupňa v súlade s § 17 ods. 13 vyhlášky MŽP SR č.
24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o ochrane prírody a krajiny rozhodol, že na mieste budú
vyznačované dreviny, ktoré na pozemku zostanú (tieto dreviny boli vyznačované oranžovou farbou

kruhového tvaru vo výške 130 cm nad zemou). V krovitom poraste sa nachádzajú pohodené odpadkové
vrecia a podrast je miestami prerastený inváznymi druhmi rastlín. Správny orgán prvého stupňa preto
konštatoval, že odstránením tohto krovitého porastu sa zušľachtí verejné priestranstvo a zamedzí sa
ďalšiemu rozširovaniu nelegálnych skládok a inváznych druhov rastlín.
Správny orgán prvého stupňa v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku a požiadavkou žalobcu, listom
č. OU-RV-OSZP-2019/009510-004 zo dňa 19.09.2019 oboznámil žalobcu s podkladmi pred vydaním

rozhodnutia a určil lehotu v ktorej sa mohol žalobca vyjadriť k uvedeným podkladom, k spôsobu ich
zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie.
Žalobca vo svojom stanovisku okrem iného uviedol, že :„S výrubom na základe predložených
podkladov nesúhlasíme; na výrub inváznych drevín sa povolenie nevyžaduje a ich odstraňovanie je
zákonnou povinnosťou vlastníka pozemku a podobne je zákonnou povinnosťou vlastníka pozemku

odstraňovať znečistenie a čierne skládky. Vlastník pozemku je tiež povinný svoj pozemok zabezpečiť
voči neoprávnenému vstupu. Plnenie zákonných povinností nie je závislé na existencii drevín a správny
orgán má dbať na plnenie zákonných povinností žiadateľa podľa § 3 ods.1 Správneho poriadku.“
Správny orgán prvého stupňa sa s názorom žalobcu nestotožnil a konštatoval, že keďže sa nejedná
o výrub inváznych druhov drevín, ale predmetom výrubu sú zapojené krovité porasty s pomiestnym

výskytom inváznych druhov rastlín (zlatobyľ kanadská), ktorých k odstráneniu je nevyhnutné najprv
vyrúbať krovitý porast.
Správny orgán prvého stupňa dodal, že nariadil uskutočnenie náhradnej výsadby viď výrok rozhodnutia
v termíne do 01.06.2020, osobitnú pozornosť venovať výsadbe v blízkosti bytových domov alebo v
priestorov, kde by mohli vysadené dreviny zasahovať do inžinierskych sietí.

4. Žalobca sa s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa nestotožnil, a preto proti nemu podal
odvolanie. Žalobca v odvolaní namietal, že s výrubom drevín nesúhlasí, lebo na výrub inváznych drevín
sa povolenie nevyžaduje a ich odstraňovanie je zákonnou povinnosťou vlastníka pozemku a podobne je
zákonnou povinnosťou vlastníka pozemku odstraňovať znečistenie a čierne skládky. Vlastník pozemku

je tiež povinný svoj pozemok zabezpečiť voči neoprávnenému vstupu. Plnenie zákonných povinností
nie je závislé na existenciu drevín a správny orgán má dbať na plnenie zákonných povinností žiadateľa
podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku. Žalobca tiež namietal, že súčasný stav vznikol v dôsledku
opomenutia zákonných povinností žiadateľa a zároveň zakladá podozrenie zo spáchania priestupku
resp. iného správneho deliktu podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Pokračoval,

že úrad je povinný podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku riadne vyžadovať plnenie zákonných povinnosti
vrátane deliktuálnej zodpovednosti. Dodal, že správny orgán prvého stupňa nevysvetlil, prečo je
nevyhnutné na odstránenie smetí a inváznych druhov rastlín odstrániť aj dreviny, najmä ak žiadateľ mal
povinnosťzabezpečiť,abyktakejtosituáciinedošlo.Žalobcapretonavrholžalovanému,abyrozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie, a tiež žiadal, aby

bol oboznámený s podkladmi pre rozhodnutie v odvolacom konaní.

5. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zo dňa 03.02.2020 po citácii ustanovení § 47, § 48, § 81, § 86, §
95 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej aj ZoOPaK), § 17 vyhlášky MŽP SR č.
24/2003 Z. z. (ďalej aj vykonávacia vyhláška) a § 3, § 23, § 32, § 33, § 34, § 46, § 47 Správneho poriadku

uviedol, že prvostupňový správny orgán posúdil požiadavku na výrub drevín zo všetkých hľadísk, pričom
najväčší dôraz kládol na zistenie a posúdenie objektívnej potreby a nutnosti výrubu na predmetných
parcelách. Prvostupňový správny orgán udelil súhlas na výrub drevín podľa § 47 ods. 3 ZoOPaK a
vykonávacej vyhlášky, teda súhlas na výrub drevín bol udelený po posúdení ekologických a estetických
funkciídrevín,vplyvovnazdraviečlovekaapovyznačenídrevín,určenýchnavýrub.Vsúlades§48ods.

1 ZoOPaK bola žiadateľovi uložená povinnosť adekvátnej náhradnej výsadby. Prvostupňový správny
orgán v rozhodnutí uviedol podmienky výrubu stromov podľa platných zákonov, vyhlášok a noriem.
Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je vydané v súlade s platnými právnymi predpismi,
vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahuje predpísané náležitosti. Prvostupňový správnyorgán rozhodol v predmetnej veci po zvážení všetkých skutočností, ktoré mohli mať vplyv na výsledok
jeho rozhodovania a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia svoj postup dostatočne zdôvodnil.

6. Žalovaný k odvolacím námietkam žalobcu ďalej uviedol:
Prvostupňový správny orgán v rozhodnutí po oboznámení sa s podkladmi rozhodnutia popísal zistený
stav a uviedol názvy krovitých porastov. Pokračoval, že ani jeden z druhov nie je podľa vykonávacej
vyhlášky zaradený medzi invázne druhy, a preto udelenie súhlasu na výrub drevín je opodstatnené.
Invázny druh, ktorý rastie v krovitom poraste je rastlinou, ktorá je zaradená medzi invázne druhy rastlín

vo vykonávacej vyhláške a vlastník pozemku je povinný ju odstraňovať. Odstránenie invázneho druhu
rastlín je možné vykonať až po odstránení krovitého porastu. Odstránením krovitého porastu sa verejný
priestor zlepší a jeho krajinárska hodnota dosiahne vyššiu hodnotu. Ponechané stromy dotvoria okolie,
ktoré bude mať funkciu parčíka.
Žalovaný tiež skonštatoval, že žiadateľ nenesie zodpovednosť za stav pozemkov, o ktoré sa
predchádzajúci vlastník dlhodobo nestaral, ale naopak, oceňuje snahy žiadateľa o zušľachtenie

verejného priestoru - odstránenie krovitého porastu, vyčistenie priestoru, nainštalovanie smetných košov
a následnú starostlivosti o tieto pozemky. Starostlivosťou žiadateľa tieto verejné priestory získajú na
vyššej kvalite a budú pôsobiť esteticky.
V závere žalovaný dodal, že v odvolacom konaní nedoplňoval dokazovanie, a preto nemá dôvod
dať účastníkom konania možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia podľa § 33 ods. 2 Správneho

poriadku. Navyše žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti a nepredložil prvostupňovému
správnemu orgánu, ako ani žalovanému žiadne nové dôkazy.

súdne konanie

7. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 03.02.2020 podal žalobca správnu žalobu v ktorej uviedol, že s
rozhodnutiami správnych orgánov nesúhlasí, pretože sú nedostatočne odôvodnené a absentuje v nich
výpočet spoločenskej hodnoty drevín, považuje ich preto za nezákonné a nepreskúmateľné. Žiadal preto

napadnutérozhodnutiežalovanéhoakoirozhodnutiesprávnehoorgánuprvéhostupňazrušiťavecvrátiť
správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň žiadal o priznanie odkladného účinku
správnej žalobe, pretože okamžitým výkonom najmä rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa
hrozí závažná ujma na životnom prostredí, a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným
záujmom.

8. Žalobca v dôvodoch správnej žaloby uviedol, že prvostupňový správny orgán ani žalovaný pri
rozhodovaní nevychádzali zo spoľahlivo zisteného stavu, keďže si nezaobstarali všetky podklady
potrebné na zistenie skutkového stavu veci. Sú to najmä: Analýza súčasného výskytu a stavu
drevín; Zhodnotenie ich ekologického, krajinotvorného, estetického a kultúrnohistorického významu;

Dendrologický alebo fytopatologický posudok preukazujúci zlý stav drevín, resp. či sa účel výrubu
nedá dosiahnuť starostlivosťou a údržbou o predmetné dreviny. Tiež prvostupňový orgán nedostatočne
preukázal vhodnosť a adekvátnosť určenia rozhodnutej náhradnej výsadby voči povolenému výrubu.
Neuvedením minimálneho obvodu stromov náhradnej výsadby v prvostupňovom rozhodnutí resp. v
napadnutom rozhodnutí, nebola náhradná výsadba stanovená v dostatočnej miere resp. to či bola alebo

nebola stanovená v dostatočnej miere je nepreskúmateľné. V kombinácii absencie výpočtu spoločenskej
hodnoty drevín v rozhodnutí s vyššie uvedenými skutočnosťami je podľa názoru žalobcu nemožné
spoľahlivo posúdiť či bola náhradná výsadba určená v dostatočnej miere. Zistenie skutkového stavu
orgánom verejnej správy teda bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

9.Ďalejžalobcauviedol,žespoločenskáhodnotadrevínurčenýchnavýrubjenevyhnutnápreposúdenie
primeranosti náhradnej výsadby. Ani z jedného rozhodnutia správnych orgánov nie je možné preskúmať
či rozhodnutie spĺňa túto zákonnú požiadavku na posúdenie primeranosti náhradnej výsadby.

10. Žalobca ďalej uviedol, že podľa ZoOPaK sa má výrub drevín uplatňovať len vo výnimočných a

odôvodnených prípadoch, vzhľadom na to, že jeho realizácia je finálnym a nezvratným riešením v
procese starostlivosti o životné prostredie. Je nesporné, že primárnym cieľom orgánov ochrany prírody
by malo byť zachovanie status quo a povolenie k tak zásadnému zásahu do prírody, akým je výrubdrevín, by malo byť až sekundárnym nástrojom. Právne predpisy na úseku ochrany prírody zdôrazňujú
dôvodnosť a nevyhnutnosť výrubu pre vydanie súhlasu orgánom ochrany prírody.
Základnou povinnosťou vlastníka je starať sa o drevinu najmä prostredníctvom opatrení uvedených v §

17 ods. 3 vykonávacej vyhlášky. Uvedené opatrenia by mohli napomôcť zlepšiť kondíciu predmetných
drevín a tak efektívne dosiahnuť cieľ aj bez povolenia na výrub.
Zo stálej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že ak sú dve základné práva v konflikte, akými vlastnícke
právo a právo na priaznivé životné prostredie nepochybne sú, konflikt treba riešiť pomocou zásady
spravodlivej rovnováhy. Ochrana drevín je vo verejnom záujme a je na správnom orgáne, aby

dostatočným spôsobom zdôvodnil zásah do tejto ochrany a to relevantnými a čo najrôznorodejšími
argumentmi a podkladmi. V prvostupňovom rozhodnutí ani v napadnutom rozhodnutí tak správne orgány
neučinili.
Tiež mu bolo odopreté právo na priaznivé životné prostredie podľa čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky
a právo na spravodlivý proces. V tejto súvislosti žalobca poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky.

V závere žaloby žalobca uviedol, že výrub drevín sa má uplatňovať len vo výnimočných a odôvodnených
prípadoch, pretože jeho realizácia je finálnym a nezvratným riešením v procese starostlivosti o životné
prostredie.
Dodal, že spoločenská hodnota drevín je neopomenuteľným atribútom na posúdenie hodnoty dreviny,
ako aj jej plánovanej náhradnej výsadby. Žalobca ešte na začiatku konania požadoval aby prvostupňový

správny orgán uplatnil relevantné a objektívne podklady výpočtov spoločenských hodnôt aj s
odôvodnením. Ten však vychádzal len z vyčíslenia spoločenskej hodnoty, ktoré bolo prílohou žiadosti a
sám v tomto smere nevyvinul dostatok úsilia na získanie objektívnych informácií.

11. K žalobe sa vyjadril ďalší účastník konania Obec Nižná Slaná (teda žiadateľ o udelenie súhlasu na

výrubdrevín)písomnýmpodanímzodňa13.07.2020.Vosvojomvyjadreníuviedol,žeuvedenépozemky
v časti Nižnoslanská baňa boli roky neudržiavané, zarástli náletovými drevinami, krovitým šípovým
porastom a prerastenou roky nekosenou burinou a inváznymi rastlinami. Pozemky boli zanedbané
a nachádzal sa v nich odpad v plastových vreciach a pneumatiky. Obec Nižná Slaná v auguste
2019 požiadala o vydanie súhlasu na výrub krovitého porastu na parcelách 833/14 a 830/102. Na

základe rozhodnutia zo dňa 07.10.2019 Obec prostredníctvom svojich zamestnancov uvedené parcely
nachádzajúce sa okolo cesty prvej triedy I/67 vyčistila od buriny, krovín a náletových drevín, všetko v
zmysle uvedeného rozhodnutia. Odpad a pneumatiky z uvedených pozemkov odstránila, spriechodnila
odvodňovací rigol ponad oporný kamenný múr a sfunkčnila odvodňovací rigol z betónových tvárnic.
Na základe prevedených prác mali množstvo pozitívnych ohlasov od obyvateľov rožňavského okresu,

že sa konečne vyčistil „bordel“ v tejto časti obce. Obec plánuje naďalej pokračovať v údržbe a čistení
pozemkov, ako aj terénnych úpravách a následne zveľaďovaní a rozšírení verejnej zelene z dôvodu
pozitívnej prezentácie obce, spokojnosti obyvateľov a hlavne dôvodu, že vlastník sa má starať o svoj
majetok a zveľaďovať ho.

12. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 27.07.2020. Vo svojom vyjadrení
uviedol, že žalobca v žalobe neuvádza žiadne nové skutočnosti a len opakuje tie isté dôvody, ktoré
uviedol aj v odvolaní, a s ktorými sa už žalovaný vysporiadal v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný preto
odkazuje na svoju argumentáciu v napadnutom rozhodnutí a súdu navrhuje žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť.

13. Žalovaný dal súdu do pozornosti, že žalobca v poslednom čase nadmieru zaťažuje žalovaného i
správny orgán prvého stupňa svojou nespokojnosťou aj s už uskutočneným výrubom drevín, pri ktorých
bolo jednoznačne preukázané ich poškodenie. Z jednotlivých spisových materiálov je pritom zrejmé,
že žalobca sa miestnych ohliadok zásadne nezúčastňuje, pričom svojimi požiadavkami na doručovanie

kompletnýchkópiípodkladovmimoriadnezaťažujeprvostupňovésprávneorgány,komplikujeapredlžuje
priebeh aj jednoduchých správnych konaní, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti správneho
konania a so Správnym poriadkom. Vo svojich vyjadreniach k podkladom pre rozhodnutia a v
odvolaniach uvádza rovnaké, všeobecne formulované argumentácie, obyčajne bez akejkoľvek priamej
súvislosti s predmetom konania, vyplývajúce z platných právnych predpisov a noriem. Na podporu

svojich tvrdení nikdy neuvádza žiadne dôkazy, ktorými by preukázal, že navrhované výruby konkrétnych
drevín v danom území sú v rozpore so ZoOPaK, alebo sú ním ohrozené iné dôležité verejné alebo
súkromné záujmy. Žalobca úplne opomína a ignoruje napríklad aj vlastnícke práva k nehnuteľnostiam,
ktoré sú rovnako ako právo na zdravé životné prostredie garantované Ústavou Slovenskej republiky.V napadnutých rozhodnutiach prvostupňových správnych orgánov je pritom často bez akýchkoľvek
pochybností jednoznačne preukázané, že ide o výruby drevín priamo ohrozujúcich zdravie a životy
osôb, poškodzujúcich a ohrozujúcich majetok, alebo existuje iný verejný záujem na povolení ich výrubu.

V týchto rozhodnutiach sú zároveň stanovované podmienky výrubu drevín a žiadateľovi je vždy buď
uložená povinnosť uskutočniť náhradnú výsadbu alebo v prípadoch, ak nie je možné náhradnú výsadbu
uložiť, je žiadateľovi o výrub uložená povinnosť poukázať na účet príslušnej obce finančnú náhradu
za vyrúbané dreviny, a to až do výšky ich spoločenskej hodnoty. Použitie finančnej náhrady je viazané
na činnosti súvisiace so starostlivosťou o dreviny na území dotknutej obce. Nové dreviny umožňujú

plnohodnotne nahradiť vyrúbané dreviny v plnení ich ekologických a estetických funkcií v území.
Žalovaný preto navrhol súdu postupovať podľa § 5 ods. 12 a § 28 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho
súdneho poriadku (ďalej aj SSP).

14. Uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 8S/61/2020-31 zo dňa 13.08.2020 bol zamietnutý návrh
žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa

21.08.2020.

15. K vyjadreniu žalovaného k žalobe sa replikou zo dňa 28.02.2021 vyjadril žalobca ktorý uviedol, že
má subjektívne právo na priaznivé životné prostredie, je teda aktívne legitimovaný na podanie žaloby
proti napadnutému rozhodnutiu a ako vyplýva zo žaloby, táto obsahuje konkrétne žalobné tvrdenia.

Pokračoval, že tak ako právo vlastniť majetok aj právo na priaznivé životné prostredie zaručuje ústava
ako základné právo. Základné práva a slobody sú navzájom rovnocenné. Koncepcia materiálneho
právnehoštátuvylučujevytvoreniehierarchiezákladnýchprávaslobôd,vktorejsajednémuzákladnému
právu alebo slobode priznal väčší význam, než aký má iné základné právo alebo sloboda. Výkon
vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie

nad mieru ustanovenú zákonom. Účelom úpravy čl. 20 ods. 3 tretej vety Ústavy SR je vymedziť rozsah
a obsah právneho postavenia vlastníka, podmieniť výkon vlastníckych práv povinnými ohľadmi, ktoré
vlastník musí brať na iné hodnoty verejného záujmu.
Žalobca ďalej uviedol, že vyhláška exemplifikatívne vymenúva dôvody povolenia výrubu drevín a zákon
nevylučuje súhlas s výrubom drevín z dôvodu predpokladaného umiestnenia stavby, avšak považuje

za potrebné poukázať na skutočnosť, že udelenie takéhoto súhlasu je možné len za predpokladu, že
správny orgán po dostatočnom dokazovaní, obstaraní potrebných podkladov pre rozhodnutie a presnom
a úplnom zistení skutočného stavu má za to, že ide o odôvodnený prípad výrubu. Takéto stanovisko
teda možno zaujať len na základe posúdenia ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na
zdravie človeka. V predmetnom prípade však k dostatočnému posúdeniu predmetných funkcií nedošlo.

Ďalej žalobca v replike uviedol, že ekologická organizácia má vo svojich cieľoch zlepšovanie životného
prostredia. Ako združenie občanov v zmysle Ústavy SR nepodlieha predstavám štátnej moci ani
ostatných subjektov o svojej činnosti. Žalobca využíva svoje právo dané z Ústavy, ale aj ostatných
právnychpredpisovzúčastňovaťsasprávyveciverejnýchpriamo.Žalobcaidentifikoval,žeštátnaspráva
v oblasti životného prostredia zlyháva nielen v jednotlivých osobitných prípadoch, ale zlyháva systémovo

nesprávnou aplikáciou právnych predpisov. Účelom podaných stanovísk (a v konečnom dôsledku aj
správnych žalôb) teda nie je len prispieť k lepšej úrovni životného prostredia v konkrétnom jednotlivom
prípade, ale prostredníctvom poukazovania na zlyhávanie v jednotlivých prípadoch preukázať, že sa
jedná o systematické zlyhávanie a teda, že nezákonnosť v jednotlivom prípade je dôsledkom zlého
fungovania štátnej správy a takýmto spôsobom prispieť k náprave. Preto považuje za správne, že

svojou činnosťou sa bude snažiť o zlepšenie celkového stavu životného prostredia ako aj o odstránenie
zlyhávania štátnej moci. Žalobcovi nejde len o jednotlivý prípad ale o zmenu prístupu navrhovateľov,
úradníkov a v konečnom dôsledku k zmene vnímania problematiky životného prostredia v najširšej
verejnosti. Žalobca poznamenáva, že práve pre možnosť, že za snahou ďalšieho účastníka konania ako
aj za snahou politikov môže v skutočnosti byť popretie ústavného princípu, že aj občianske združenia sa

môžupriamopodieľaťnasprávevecíverejnýchaprekonanietohtoústavnéhoprincípuvaplikačnejpraxi,
že je potrebné, aby všeobecné súdy chránili ústavnosť vo svojej bežnej rozhodovacej činnosti aj tým, že
nedopustia, aby snahy o delegitimizáciu občianskych združení v súdnej praxi zaznamenali úspech tým,
že sa týmto občianskym združeniam de facto znemožní prístup k spravodlivosti tým, že práve podstata a
ústavná právomoc bude označovaná za zneužívanie práva a teda de facto popretie Ústavy. Práve preto,

aby takáto situácia nenastala je potrebné, aby sa súdy riadne našimi žalobami zaoberali v celom jej
rozsahu a súvislostiach a v súdnej praxi vyriešili aj tieto ďalšie otázky, ktoré v dôsledku týchto vyjadrení
rozširujú súdny prieskum nielen o súdny prieskum daného správneho konania ale aj o celkový systém a
podmienky, v ktorých si verejnosť a občianske združenia svoje práva realizujú. Žalobca vo svojej činnostivychádza z ústavného vymedzenia kompetencií, ktoré priznáva občianskym združeniam širšie možnosti
ako by politici a aj podnikatelia (vrátane ďalšieho účastníka konania) radi priznali resp. by ich radi
obmedzili. Takýto prístup teda nie je zneužitím práva, či jeho šikanóznym využívaním, ale je naplnením

ústavných práv a ústavných princípov Slovenskej republiky o priamej účasti občanov na správe vecí
verejných ako aj aplikáciou príslušných medzinárodných zmlúv upravujúcich spravodlivosť v oblasti
životného prostredia (Aarhuský dohovor, Zmluva o Európskej únii, Zmluva o fungovaní Európskej únie),
či Európskej legislatívy (Smernica o biodiverzite, Smernica o vodách, Smernica oELA) a to na základe a
postupmi, ktoré priznáva legislatíva občianskym združeniam. V konečnom dôsledku je záujmom žalobcu

zlepšenie uplatňovania práva, tak štátnou mocou ako aj ostatnými subjektmi. Snaží sa zlepšiť prístup
štátnych orgánov k problematike životného prostredia v konaniach, ktoré vedú, bez ohľadu na to, kto
je účastníkom takýchto konaní.
Žalobca pokračoval, že nevidí priestor na to, aby súd neposkytol právnu ochranu žalobe, nakoľko žaloba
je dôvodná a nie je priestor pre jej odmietnutie. Odmietame akékoľvek defamačné vyjadrenie, ktoré
mohol žalovaný vo svojom vyjadrení uviesť na adresu žalobcu, alebo k jeho konaniu.

16. Replika bola následne doručená Obci Nižná Slaná ako i žalovanému. Žalovaný však na repliku
duplikou nereagoval.

17. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

19. Podľa § 5 ods. 12 SSP, správny súd výnimočne neposkytne ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby, ak nimi podaný návrh sleduje zjavné zneužitie

práva.

20. Podľa § 28 SSP, správny súd môže výnimočne odmietnuť žalobu fyzickej osoby a právnickej
osoby, ktorá má zjavne šikanózny charakter alebo ktorou sa sleduje zneužitie práva či jeho bezúspešné
uplatňovanie. Správny súd môže tiež sankcionovať procesné úkony účastníkov konania, ktoré slúžia na

zneužitie práv, najmä na prieťahy v konaní.

21. Podľa § 98 ods. 1 písm. h/ SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak tak ustanoví tento
zákon.

22. Správny súd po oboznámení sa s administratívnymi spismi správnych orgánov a po preskúmaní
napadnutých rozhodnutí správnych orgánov ako i priebehu administratívneho konania, ktoré
predchádzalo ich vydaniu, s poukazom na dôvody správnej žaloby a na vyjadrenia zainteresovaných
subjektov, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1
SSP), viazaný žalobnými bodmi (§ 134 ods. 1 SSP) dospel k záveru o odmietnutí žaloby podľa § 28

SSP z dôvodu jej šikanózneho charakteru. Správny súd vo veci nenariaďoval pojednávanie, pretože
nerozhodoval vo veci samej (§ 107 ods. 2 SSP).

23. Ústava Slovenskej republiky v čl. 44 ods. 1 zakotvuje právo na priaznivé životné prostredie.
Podľačl.44ods.2ÚstavySlovenskejrepubliky,každýjepovinnýchrániťazveľaďovaťživotnéprostredie

a kultúrne dedičstvo.
Podľa čl. 44 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať
ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky.
Predmetom ochrany podľa čl. 44 ods. 3 je životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky. Táto
ochrana však nie je absolútna. Týka sa ohrozovania a poškodzovania chránených objektov v miere,

ktorá je vyššia než stanovuje zákon. Obdobnú úpravu obsahuje tiež Listina základných práv a slobôd
v článku 35.
Zákonom určujúcim podrobnosti o právach a povinnostiach podľa čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky je
v skutočnosti množstvo zákonov, najmä zákon o životnom prostredí, zákon o posudzovaní vplyvov naživotné prostredie, zákon o odpadoch, zákon o vodách, ale aj zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody
a krajiny (ďalej aj ZoOPaK) a iné.

24. Podľa § 48 ods. 1 veta prvá až štvrtá ZoOPaK, orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi v súhlase na
výrub dreviny povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín na vopred určenom mieste,
a to na náklady žiadateľa; uprednostňuje pritom geograficky pôvodné a tradičné druhy. Ak žiadateľ nie
je vlastníkom pozemku, na ktorom sa náhradná drevina vysadila, môže mu orgán ochrany prírody uložiť
i starostlivosť o ňu, najviac však na dobu troch rokov. Ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, orgán

ochrany prírody uloží finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny (§ 95). Orgán ochrany
prírody uloží povinnosť zaplatiť finančnú náhradu aj tomu, kto vyrúbal dreviny bez súhlasu, a to do výšky
spoločenskej hodnoty dreviny.

25. Správny súd mal za preukázané, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovanéhoč.OU-KE-OOP3-2020/008360/HLUzodňa03.02.2020,ktorýmžalovanýzamietolodvolanie

žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa (Okresného úradu Rožňava, odboru
starostlivosti o životné prostredie) č. OU-RV-OSZP-2019/009510-007 zo dňa 07.10.2019 o vydaní
súhlasu žiadateľovi (Obec Nižná Slaná) podľa ZoOPaK na výrub krovitého porastu s výmerou 688 m2
(náletové dreviny) rastúceho na parcelách registra č. KN - C 833/14, 830/102 v k.ú. Nižná Slaná.
Súčasťou súhlasného rozhodnutia bolo určenie bližších podmienok vykonania výrubu zabezpečujúcich

ochranu prírody a krajiny:
1/ Výrub drevín uskutočniť po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia v období vegetačného pokoja,
t.j. v termíne do 31.03.2020.
2/ Vyrúbať iba dreviny, ktoré neboli označené počas vyznačovania výrubu dňa 19.09.2019. Oranžovou
farbou na kmeni vo výške 130 cm nad zemou boli označené dreviny, ktoré na mieste ostanú stáť.

3/ Výrub drevín uskutočniť tesne nad zemou.
4/ Pri realizácii výrubu drevín nepoškodiť okolité pozemky, budovy, cesty, vzdušné siete alebo akýkoľvek
majetok iných vlastníkov.
5/ Za prípadné poškodenie inžinierskych sietí, domov, resp. iného majetku nesie
zodpovednosť žiadateľ.

6/ Výrub drevín zabezpečí osoba, ktorá je na takú činnosť kvalifikovaná.
7/ Drevnú hmotu ako aj zbytky po výrube drevín, odstrániť z miesta výrubu v súlade
s osobitnými právnymi predpismi do 5 pracovných dní odo dňa uskutočnenia výrubu.
Žiadateľovi bola tiež v súlade s § 48 ods. 1 ZoOPaK uložená povinnosť náhradnej výsadby, a to:
a/ Uskutočniť náhradnú výsadbu v termíne do 01.06.2020, na pozemku parc. č. KN - C 830/102 v k.ú.

Nižná Slaná, druh pozemku, ostatná plocha, ktorý je podľa LV č. XXX vo vlastníctve obce Nižná Slaná.
Žiadateľ vysadí: 3 ks drevín druhu smrek obyčajný (Picea abies).
b/ Vysádzať len certifikovaný, škôlkarsky, výsadbový materiál s minimálnou výškou sadeníc 100 cm.
c/ Dreviny vysadiť s ohľadom na ich dosiahnuteľné rozmery v zrelom veku a tomu prispôsobiť spon,
vzdialenosť od objektov, oplotenia a iné súvislosti.

d/ Výsadbový materiál vysádzať do vhodného substrátu. Bázu kmeňa vysadených drevín je potrebné
chrániť proti mechanickému strunovými kosačkami.
e/ Zabezpečiť starostlivosť o náhradnú výsadbu (zálievka, ošetrenie proti chorobám a škodcom) po dobu
2 rokov odo dňa jej uskutočnenia a v prípade vyhynutia vysadeného rastlinného materiálu zrealizovať
jeho dosadbu.

26.Dôvodomvýrubuuvedenýchdrevínvychádzajúczadministratívnehospisuinapadnutýchrozhodnutí
správnych orgánov je, že výrub drevín bol správnym orgánom prvého stupňa daný na susedných
pozemkoch neúčelových zastávok autobusovej dopravy, so zámerom rekultivácie a zušľachtenia týchto
pozemkov a využitia zastávok ako odstavných plôch a okolia ako priestoru verejnej zelene. Pozemky boli

zarastené rôznymi druhmi drevín kríkov (ruža šípová, slivka trnková, lieska obyčajná zemolez obyčajný,
svíb krvavý a hloh obyčajný) stromov (čerešňa vtáčia, hrab obyčajný, dub zimný). V krovitom podraste
sa vyskytovali invázne rastliny druhu zlatobyľ kanadská, ktorá je z botanického hľadiska zaradená medzi
byliny a nie dreviny. Odstránenie tohto invázneho druhu nie možné bez toho aby boli odstránené aj
krovité porasty v ktorých sa vyskytuje.

Správny orgán prvého stupňa si vyhradil listom č. OU-RV-OSZP-2014/007793 zo dňa 04.08.2014
pôsobnosť obce vo veciach ochrany drevín podľa § 13 ods. 2 písm. a/, § 47 a § 48 ZoOPaK v územiach s
2. a 3. stupňom ochrany a na pozemkoch vo vlastníctve obce. Pozemky, sa nachádzajú mimo národnejsiete chránených území ako aj mimo európskej siete chránených území NATURA 2000, t. j. na území s
1. stupňom ochrany. Pozemky sa nenachádzajú ani v pamiatkovo chránenom území.

Správny orgán prvého stupňa vykonal v administratívnom konaní ústne pojednávanie spojené s
miestnou ohliadkou drevín (dňa 19.09.2019), pričom ohliadka terénu potvrdila potrebu výrubu drevín.
O uvedenej ohliadke bola spísaná zápisnica. Správny orgán prvého stupňa dňa 19.09.2019 vyzval
všetkých účastníkov konania, vrátane žalobcu, aby sa vyjadrili k podkladom na rozhodnutie, prípadne
aby ich doplnili. Žalobca k predmetu veci dodal stanovisko, v ktorom okrem iného uviedlo že: „S výrubom

na základe predložených podkladov nesúhlasíme; na výrub inváznych drevín sa povolenie nevyžaduje
a ich odstraňovanie je zákonnou povinnosťou vlastníka pozemku a podobne je zákonnou povinnosťou
vlastníka pozemku odstraňovať znečistenie a čierne skládky. Vlastník pozemku je tiež povinný svoj
pozemok zabezpečiť voči neoprávnenému vstupu. Plnenie zákonných povinností nie je závislé na
existencii drevín a správny orgán má dbať na plnenie zákonných povinností žiadateľa podľa § 3 ods. 1
Správneho poriadku.“ Prvostupňový správny orgán sa s výrokom žalobcu nestotožnil, keďže sa nejedná

o výrub inváznych druhov drevín ale predmetom výrubu sú zapojené krovité porasty s pomiestnym
výskytom inváznych druhov rastlín (zlatobyľ kanadská), ktorých k odstráneniu je nevyhnutné najprv
vyrúbať krovitý porast.

27. Správny súd konštatuje, že žalobca do administratívneho konania aktívne vstúpil a jeho názory boli

správnymi orgánmi vyhodnotené. Povinnosť správnych orgánov oboch stupňov uviesť v rozhodnutiach,
ako sa vyrovnali s návrhmi a námietkami žalobcu, preto bola splnená, a to aj s poukazom na
žalobnú námietku žalobcu (absencia výpočtu spoločenskej hodnoty drevín) vychádzajúc z citovaného
ustanovenia § 48 ods. 1 ZoOPaK v súlade s ktorým, orgán ochrany prírody (v danom prípade
správny orgán prvého stupňa) uloží žiadateľovi za výrub drevín finančnú náhradu do výšky spoločenskej

hodnoty drevín (§ 95) len v prípade, ak žiadateľovi nie je možné uložiť náhradnú výsadbu. Nakoľko v
prejednávanej veci bola Obci Nižná Slaná ako žiadateľovi o výrub drevín uložená povinnosť náhradnej
výsadby 3ks drevín druhu smrek obyčajný, určenie finančnej náhrady vo výške spoločenskej hodnoty
drevín je preto v danom prípade neopodstatnená. Pre úplnosť súd uvádza, že prvostupňový správny
orgán posúdil požiadavku na výrub drevín zo všetkých hľadísk, pričom najväčší dôraz kládol na zistenie

a posúdenie objektívnej potreby a nutnosti výrubu predmetných drevín. V konaní bola preukázaná
opodstatnenosť dôvodov navrhovaného výrubu drevín a súhlas na výrub drevín bol udelený po posúdení
ekologických a estetických funkcií drevín, vplyvov na zdravie človeka, so súhlasom vlastníka a po
vyznačení drevín. Náhradná výsadba bola stanovená tak, aby bol zabezpečený optimálny rozvoj
novovysadených drevín. Súd preto konštatuje, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení

s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa je správne a zákonné; a správne orgány tak konali v
medziach a rozsahu stanovenom zákonom o ochrane prírody a krajiny.

28. Súd neupiera žalobcovi (občianskemu združeniu, ktorého cieľom je chrániť životné prostredie) jeho
aktivity súvisiace s ochranou a starostlivosťou o životné prostredie, avšak je nevyhnutné, aby tieto svoje

aktivity uplatňoval žalobca efektívne, t. j. ak sa žalobca „skutočne úprimne, vážne a riadne“ snaží chrániť
životné prostredie, a pritom len namieta procesný postup správnych orgánov a prejavuje nesúhlas s
neurčením spoločenskej hodnoty drevín, nie je na mieste sa jeho námietkami zaoberať, pretože žalobca
nejaví skutočný záujem o konkrétne konanie a jeho vstup do uvedeného administratívneho konania súd
považuje za formalistický a bezúčelový. Vychádzajúc z administratívnych spisov, žalobca sa ústnych

pojednávaní nezúčastňuje, do administratívnych spisov nenahliada, nemá preto ani predstavu o stave
predmetných drevín odsúhlasených na výrub ako ani o potrebe ich odstránenia. Žalobca tiež svojimi
požiadavkami týkajúcimi sa napr. vyhotovenia kópie administratívnych spisov, neprimerane zaťažuje
zamestnancov orgánov verejnej správy na úseku starostlivosti o životné prostredie, čím dochádza k
stavu, že títo nemôžu (resp. môžu len obmedzene) vykonávať zákonom im určené povinnosti.

29. ZoOPaK neobsahuje vo svojich ustanoveniach legálnu definíciu zneužitia práva, avšak zákaz
zneužívania výkonu práva je jedným z ústavných princípov právneho štátu, ktoré Ústava Slovenskej
republiky implicitne obsahuje v čl. 1 ods. 1. Právnym základom zákazu zneužitia práva je čl. 1 ods. 1
ktorý v spojení s čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky ukladá povinnosť všetkým

štátnym orgánom, aby vykladali a uplatňovali ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné
právne predpisy v súlade s ústavou, to znamená v súlade s princípmi, ktoré sú garantované v čl. 1 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky. Zákaz zneužitia práva je súčasťou princípu právneho štátu.30. Pojem zneužitie práva nie je v slovenskom právnom poriadku explicitne definovaný, preto je pri
podozrení zo zneužitia práva potrebné vždy posudzovať individuálne okolnosti toho-ktorého prípadu.
Najvyšší správny súd Českej republiky judikoval, že zneužitím práva je situácia, keď niekto spôsobí

výkonom svojho subjektívneho práva neodôvodnenú ujmu inému alebo spoločnosti; takéto správanie,
ktorým sa dosahuje nedovolený výsledok, je len zdanlivo dovolené. Výkonu práva, ktorý je vlastne
jeho zneužitím, preto súd neposkytne ochranu (viď. rozsudok Nejvyššího správního soudu č. k. 1Afs
107/2004-48 z 10. novembra 2005).

31. Výkladové pravidlo pojmu zneužitie práva formuluje aj Správny súdny poriadok, ktorý tiež v takomto
prípade upravuje procesný postup súdu, ktorého výsledkom je odmietnutie žaloby.

32. Súd tiež uvádza, že pri posudzovaní, či dochádza v konkrétnom prípade k zneužitiu práva, je dôležitý
aj obsah, resp. kvalita námietok žalobcu v konaní. Podľa názoru súdu sú námietky žalobcu koncipované
prílišvšeobecne,žiadnekonkrétneahodnovernénávrhynavykonaniedôkazovžalobcaneuvádza.Súdu

v podstate ani nie je zrejme, čo je zmyslom námietok žalobcu.

33. Súd podotýka, že žalobca je v podobných konaniach, týkajúcich sa výrubu drevín aktívny
celoslovensky. Len na tunajší súd podal viac ako 30 žalôb. Za dôležité je tiež považovať tú skutočnosť,
že okrem žalobcu, žiadna odborná organizácia či iné odborne spôsobilé osoby v oblasti životného

prostredia zúčastňujúce sa predmetných administratívnych konaní, k výrubu uvedených drevín námietky
nemajú.

34. Súd vyhodnotil postup žalobcu v predmetnej veci ako taký, ktorého účelom nie je reálna snaha
dosiahnuť pre seba, resp. spoločnosť priaznivejší výsledok, ale ako taký, ktorým žalobca prejavuje

bezúčelový nesúhlas s výsledkom konania a neprimerane zaťažuje povinné správne orgány, a teda
výkonu práva bez vážnosti prejavenej vôle a bez racionálneho účelu, nie je možné priznať právnu
ochranu.

35. Právny systém musí byť spôsobilý brániť sa proti takýmto typom subjektov, pretože ich bezúčelové

vstupy do administratívnych konaní sú v rozpore s princípom dobrej verejnej správy a v konečnom
dôsledku vedú k tomu, že orgány verejnej správy sa nevenujú svojej primárnej činnosti, ale vybavovaniu
námietok nemajúcich racionálne opodstatnenie.

36. Vychádzajúc z dôvodov vydania rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a následne

napadnutého rozhodnutia v spojení s uplatnenými žalobnými bodmi, ktoré preukázateľne smerujú voči
výrubu drevín, ktoré je potrebné odstrániť, správny súd uzavrel, že žalobca prostredníctvom podanej
správnej žaloby zneužil svoje právo na prístup k správnemu súdu, čo vedie k záveru o šikanóznom
charaktere podanej správnej žaloby. V súvislosti s prijatým záverom správny súd dôvodí, že žalobca
podal správnu žalobu bez vážnosti, resp. dôležitosti žalobných bodov, ktorými by namietal konkrétne

skutočnostitýkajúcesasamotnéhonapadnutéhorozhodnutiavspojenísrozhodnutímsprávnehoorgánu
prvého stupňa, pokiaľ ide o dôvod ich vydania.

37. Konaniu zneužívajúcemu právo nemôže byť poskytnutá taká právna ochrana, aká je bežne právnym
poriadkom zaručená správaniu čestnému. V tejto súvislosti si súd dovolí citovať zásadu zakotvenú už

v rímskom práve „nemo turpitudinem suam allegare potest“ (nikto nesmie mať prospech z vlastného
nepoctivého správania).

38. Pri komplexnom pohľade na prejednávaný prípad správny súd vyhodnotil, že podaná správna žaloba
má zjavne šikanózny charakter a žalobca sa ňou snaží poškodiť žalovaného. Z uvedených dôvodov

správny súd aplikujúc § 28 SSP v spojení s § 98 ods. 1 písm. h/ SSP správnu žalobu odmietol.

39. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP a žiadnemu z účastníkov náhradu
trov konania nepriznal, pretože žaloba bola odmietnutá.

40. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia uznesenia na Krajský súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti

nemožno odpustiť.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/

alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,
ak bolo rozhodnuté v ich neprospech.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že

a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred krajským súdom.