Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. september 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8S/65/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200293
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bystrianská
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7020200293.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., IČO: 31 820
174, so sídlom v Bratislave, Rovniankova č. 1667/14, právne zastúpeného: Tkáč & Partners, s. r. o.,
IČO: 53 929 691, so sídlom v Košiciach, Hrnčiarska 29, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor
opravných prostriedkov, so sídlom v Košiciach, Komenského 52, za účasti ďalšieho účastníka konania:
Obec Hodkovce, Hodkovce 2, (tiež aj žiadateľ), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.

OU-KE-OOP3-2020/018201-002 zo dňa 26.02.2020 takto

r o z h o d o l :

Žalobu o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 25.04.2020 doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu

súdu (ďalej aj súd) dňa 27.04.2020 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-
OOP3-2020/018201-002 zo dňa 26.02.2020, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil
rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie, odboru starostlivosti o životné prostredie (ďalej aj správny
orgán prvého stupňa) č. OU-KS-OSZP-2019/013325 zo dňa 12.11.2019. Správny orgán prvého stupňa
svojim rozhodnutím zo dňa 12.11.2019 vydal súhlas Obci Hodkovce (ako žiadateľovi) na výrub 1 ks
smreka obyčajného (Picea abies) s obvodom kmeňa 63 cm a 3 ks tují (Thuja sp.) s obvodmi kmeňov

20, 25 a 32 cm; meraných vo výške 130 cm nad zemou; rastúcich na parcele KN-C č. 240/1, zastavané
plochy a nádvoria, katastrálne územie Hodkovce, vo vlastníctve žiadateľa. Dreviny určené na výrub boli
označené oranžovou farbou na kmeni a báze pňa. Súhlas bol žiadateľovi vydaný na výrub uvedených
drevín za tam bližšie určených podmienok a za náhradnú výsadbu presne špecifikovanú v rozhodnutí.
Žalobca sa domáhal aj zrušenia tohto rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 12.11.2019
a vrátenia mu veci na ďalšie konanie.

administratívne konanie

2. Správnemu orgánu prvého stupňa bola dňa 24.09.2019 doručená žiadosť Obce Hodkovce (ďalej aj

žiadateľ) na výrub na výrub 1 ks smreka rastúceho na parc. č. 240/1 v k. ú. Hodkovce, na parcele
vo vlastníctve žiadateľa. Správny orgán prvého stupňa po preskúmaní predložených dokladov zverejnil
na svojej internetovej stránke informáciu o začatí správneho konania dňa 25.09.2019. Do správneho
konania sa mailom zo dňa 30.09.2019 prihlásil subjekt - žalovaný.

3. Správny orgán prvého stupňa nariadil vo veci ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním

na deň 16.10.2019 so stretnutím na obecnom úrade Hodkovce. Na miestnom konaní bolo zistené, že
sa jedná o výrub 1 ks smreka obyčajného s obvodom kmeňa 63 cm (drevina má mierne preschnutékonáre) a dôvodom výrubu je rozšírenie miestnej komunikácie za účelom napojenia plánovanej novej
miestnej komunikácie k rodinným domom. Na konaní bola žiadateľom žiadosť rozšírená o výrub 3 ks tují
s obvodmi kmeňov 32, 25 a 20 cm rastúcich tiež na parcele KN-C č. 240/1 v k. ú. Hodkovce z toho istého

dôvodu ako u smreka. Z miestnej obhliadky bola spísaná zápisnica podľa § 22 Správneho poriadku.
Po posúdení zdravotného stavu drevín a ich umiestnenia, správny orgán prvého stupňa určil povinnosť
vykonania primeranej náhradnej výsadby.
Listom č. OU-KS-OSZP-2019/013325 zo dňa 29.10.2019 oboznámil správny orgán prvého stupňa
účastníkov konania s podkladmi rozhodnutia a v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku im dal

možnosť vyjadriť sa k týmto podkladom pred vydaním rozhodnutia. V určenej lehote sa k podkladom
rozhodnutia mailom zo dňa 04.11.2019 vyjadril žalobca (ďalej aj ZDS), ktorý vo svojom vyjadrení uviedol,
že súhlasí s výrubom drevín na základe predložených podkladov rozhodnutia a dodal, že „Žiadame o
dôslednérešpektovanieadodržanieodporúčaníapodmienokvyplývajúcichzostanovískŠOP(všetkých
jej zložiek), podmienky určené ŠOP žiadame zapracovať do podmienok rozhodnutia. V rozhodnutí je
potrebné uviesť výpočet spoločenskej hodnoty drevín a súčasne v odôvodnení uviesť akým spôsobom

ju úrad pri rozhodnutí zohľadnil. Toto vyjadrenie žiadame citovať v odôvodnení rozhodnutia.“
Správny orgán prvého stupňa k vyjadreniu žalobcu uviedol, že „Všetky parcely, na ktorých bol vydaný
súhlas na výrub drevín sa nachádzajú v zastavanom území obce, druh pozemku sú zastavané plochy
a nádvoria a platí na nich prvý stupeň územnej ochrany. Pri vydávaní súhlasu sa správny orgán riadil
ustanoveniami ZoOPaK v spojení s § 17 ods. 8, 10 a 11 vykonávacej vyhlášky. V tomto prípade

nepovažoval za potrebné vyžiadať si od ŠOP SR, RCOP Prešov odborné stanovisko k predmetnému
výrubu drevín. V zmysle § 48 ods. 1 ZoOPaK orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi v súhlase na výrub
dreviny povinnosť uskutočnenia primeranej náhradnej výsadby drevín. Ak nemožno uložiť náhradnú
výsadbu, orgán ochrany prírody uloží finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty drevín. V zmysle
§ 17 ods. 8 vykonávacej vyhlášky k žiadosti o vydanie súhlasu na výrub drevín nie je potrebné doložiť

výpočet spoločenskej hodnoty drevín určených na výrub.

4. Žalobca sa s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa nestotožnil, a preto proti nemu podal
odvolanie. Žalobca v odvolaní namietal, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa neobsahuje
výpočet spoločenskej hodnoty drevín, určených na výrub, ktorý sa mal uplatniť pri rozhodovaní o

náhradnej výsadbe drevín, preto nespĺňa náležitosti podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, neposkytuje
úplné a presné informácie o zistenom stave, a teda je vydané v rozpore s § 46 Správneho poriadku.
Žalobca preto navrhol žalovanému, aby rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec mu
vrátil na nové konanie a rozhodnutie, a tiež žiadal, aby bol oboznámený s podkladmi pre rozhodnutie
v odvolacom konaní.

5. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zo dňa 26.02.2020 po citácii ustanovení § 47, § 48, § 81, § 86,
§ 95 ZoOPaK, § 17 vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z. z. a § 3, § 32, § 33, § 34, § 46, § 47 Správneho
poriadku uviedol, že v postupe ani rozhodnutí nezistil žiadne pochybenie správneho orgánu prvého
stupňa. Pokračoval, že prvostupňový správny orgán posúdil požiadavku na výrub drevín zo všetkých

hľadísk, pričom najväčší dôraz kládol na zistenie a posúdenie objektívnej potreby a nutnosti výrubu
predmetných stromov. V konaní bola preukázaná opodstatnenosť dôvodov navrhovaného výrubu drevín
a súhlas na výrub drevín bol udelený po posúdení ekologických a estetických funkcií drevín, vplyvov na
zdravie človeka, so súhlasom vlastníka (správcu) a po vyznačení drevín, určených na výrub. V súlade
s § 48 ods. 1 ZoOPaK bola uložená povinnosť adekvátnej náhradnej výsadby. Náhradná výsadba bola

stanovená tak, aby bol zabezpečený optimálny rozvoj novovysadených drevín. Prvostupňový správny
orgán v podmienkach rozhodnutia uviedol podmienky výrubu stromov a podmienky náhradnej výsadby
stromov v zmysle platných zákonov, vyhlášok, noriem.
K námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje výpočet spoločenskej hodnoty drevín,
podľa ktorej sa mala uplatniť náhradná výsadba drevín za vyrúbané dreviny žalovaný uviedol, že tá

je neopodstatnená, lebo žiadosť obsahovala všetky náležitosti podľa vykonávacej vyhlášky a podľa
platných predpisov.
V závere žalovaný dodal, že nedoplňoval dokazovanie, a preto nemá dôvod dať účastníkom konania
možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. Navyše žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové
skutočnosti a nepredložil prvostupňovému správnemu orgánu, ako ani odvolaciemu orgánu žiadne nové

dôkazy.

súdne konanie6. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 26.02.2020 podal žalobca správnu žalobu v ktorej uviedol,

že neuvedením minimálneho obvodu stromov náhradnej výsadby a absenciou výpočtu spoločenskej
hodnoty drevín v napadnutých rozhodnutiach správnych orgánov je nemožné spoľahlivo posúdiť či
bola náhradná výsadba určená v dostatočnej miere. Považuje preto rozhodnutia správnych orgánov
za nepreskúmateľné a nezákonné. Žiadal preto napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Zároveň žiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pretože okamžitým výkonom najmä
rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa hrozí závažná ujma na životnom prostredí, a priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

7. Žalobca ďalej uviedol, že výrub drevín sa má uplatňovať len vo výnimočných a odôvodnených
prípadoch, vzhľadom na to, že jeho realizácia je finálnym a nezvratným riešením v procese starostlivosti

oživotnéprostredie.Jenesporné,žeprimárnymcieľomorgánovochranyprírodybymalobyťzachovanie
status quo a povolenie k tak zásadnému zásahu do prírody akým je výrub drevín by malo byť
až sekundárnym nástrojom. Právne predpisy na úseku ochrany prírody zdôrazňujú dôvodnosť a
nevyhnutnosť výrubu pre vydanie súhlasu orgánom ochrany prírody. Základnou povinnosťou vlastníka
je starať sa o drevinu a tak efektívne dosiahnuť cieľ aj bez povolenia na výrub.

Zo stálej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že ak sú dve základné práva v konflikte, akými vlastnícke
právo a právo na priaznivé životné prostredie nepochybne sú, konflikt treba riešiť pomocou zásady
spravodlivej rovnováhy. Ochrana drevín je vo verejnom záujme a je na správnom orgáne, aby
dostatočným spôsobom zdôvodnil zásah do tejto ochrany a to relevantnými a čo najrôznorodejšími
argumentmi a podkladmi. V prvostupňovom rozhodnutí ani v napadnutom rozhodnutí tak správne orgány

neučinili.
Tiež mu bolo odopreté právo na priaznivé životné prostredie podľa čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky
a právo na spravodlivý proces. V tejto súvislosti žalobca poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky.

8. V závere žaloby žalobca uviedol, že správne orgány majú povinnosť zaoberať sa vecou riadne.
Dostatočné zdôvodnenie rozhodnutia je vyjadrením zásady legitímnych očakávaní, pretože plní najmä
funkciu presvedčovaciu, ktorou orgán deklaruje adresátovi správnosť a zákonnosť svojho rozhodnutia.
Zásada voľného hodnotenia dôkazov dáva správnemu orgánu priestor na správnu úvahu, ktorá však
musí vychádzať z logických premís a úsudkov a jasne preukazovať vzťah dôkazu alebo podkladu s

vyhodnotením v rozhodnutí správneho orgánu. Inak sa správny orgán dopúšťa svojvôle. Napadnuté
rozhodnutia sú z tohto dôvodu nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

9. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 15.07.2022. Vo svojom vyjadrení
uviedol, že žalobca v žalobe neuvádza žiadne nové skutočnosti a len opakuje tie isté dôvody, ktoré

uviedol aj v odvolaní, a s ktorými sa už žalovaný vysporiadal v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný preto
odkazuje na svoju argumentáciu v napadnutom rozhodnutí a súdu navrhuje žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť.

10. Žalovaný dal súdu do pozornosti, že žalobca v poslednom čase nadmieru zaťažuje žalovaného i

správny orgán prvého stupňa svojou nespokojnosťou aj s už uskutočneným výrubom drevín, pri ktorých
bolo jednoznačne preukázané ich poškodenie. Z jednotlivých spisových materiálov je pritom zrejmé,
že žalobca sa miestnych ohliadok zásadne nezúčastňuje, pričom svojimi požiadavkami na doručovanie
kompletnýchkópiípodkladovmimoriadnezaťažujeprvostupňovésprávneorgány,komplikujeapredlžuje
priebeh aj jednoduchých správnych konaní, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti správneho

konania a so Správnym poriadkom. Vo svojich vyjadreniach k podkladom pre rozhodnutia a v
odvolaniach uvádza rovnaké, všeobecne formulované argumentácie, obyčajne bez akejkoľvek priamej
súvislosti s predmetom konania, vyplývajúce z platných právnych predpisov a noriem. Na podporu
svojich tvrdení nikdy neuvádza žiadne dôkazy, ktorými by preukázal, že navrhované výruby konkrétnych
drevín v danom území sú v rozpore so ZoOPaK, alebo sú ním ohrozené iné dôležité verejné alebo

súkromné záujmy. Žalobca úplne opomína a ignoruje napríklad aj vlastnícke práva k nehnuteľnostiam,
ktoré sú rovnako ako právo na zdravé životné prostredie garantované Ústavou Slovenskej republiky.
V napadnutých rozhodnutiach prvostupňových správnych orgánov je pritom často bez akýchkoľvek
pochybností jednoznačne preukázané, že ide o výruby drevín priamo ohrozujúcich zdravie a životyosôb, poškodzujúcich a ohrozujúcich majetok, alebo existuje iný verejný záujem na povolení ich výrubu.
V týchto rozhodnutiach sú zároveň stanovované podmienky výrubu drevín a žiadateľovi je vždy buď
uložená povinnosť uskutočniť náhradnú výsadbu alebo v prípadoch, ak nie je možné náhradnú výsadbu

uložiť, je žiadateľovi o výrub uložená povinnosť poukázať na účet príslušnej obce finančnú náhradu
za vyrúbané dreviny, a to až do výšky ich spoločenskej hodnoty. Použitie finančnej náhrady je viazané
na činnosti súvisiace so starostlivosťou o dreviny na území dotknutej obce. Nové dreviny umožňujú
plnohodnotne nahradiť vyrúbané dreviny v plnení ich ekologických a estetických funkcií v území.
Žalovaný preto navrhol súdu postupovať podľa § 5 ods. 12 a § 28 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho

súdneho poriadku (ďalej aj SSP).

11. Uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 8S/65/2020-28 zo dňa 13.08.2020 bol zamietnutý návrh
žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
21.08.2020.

12. K žalobe sa tiež vyjadril ďalší účastník konania Obec Hodkovce (teda žiadateľ o udelenie súhlasu na
výrub drevín) písomným podaním zo dňa 23.09.2020. Vo svojom vyjadrení uviedol, že podľa jeho názoru
správny orgán prvého stupňa pri povoľovaní žiadaného výrubu postupoval zodpovedne a správne. V
závere konštatoval, že v ich Obci Hodkovce sa v posledných rokoch vysadilo na obecných pozemkoch
približne 60 ks nových stromov.

13. Vyjadrenia k žalobe boli doručené žalobcovi dňa 22.10.2020, no žalobca replikou nereagoval.

14. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

16. Podľa § 5 ods. 12 SSP, správny súd výnimočne neposkytne ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby, ak nimi podaný návrh sleduje zjavné zneužitie
práva.

17. Podľa § 28 SSP, správny súd môže výnimočne odmietnuť žalobu fyzickej osoby a právnickej
osoby, ktorá má zjavne šikanózny charakter alebo ktorou sa sleduje zneužitie práva či jeho bezúspešné
uplatňovanie. Správny súd môže tiež sankcionovať procesné úkony účastníkov konania, ktoré slúžia na
zneužitie práv, najmä na prieťahy v konaní.

18. Podľa § 98 ods. 1 písm. h/ SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak tak ustanoví tento
zákon.

19. Správny súd po oboznámení sa s administratívnymi spismi správnych orgánov a po preskúmaní

napadnutých rozhodnutí správnych orgánov ako i priebehu administratívneho konania, ktoré
predchádzalo ich vydaniu, s poukazom na dôvody správnej žaloby a na vyjadrenia zainteresovaných
subjektov, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1
SSP), viazaný žalobnými bodmi (§ 134 ods. 1 SSP) dospel k záveru o odmietnutí žaloby podľa § 28
SSP z dôvodu jej šikanózneho charakteru. Správny súd vo veci nenariaďoval pojednávanie, pretože

nerozhodoval vo veci samej (§ 107 ods. 2 SSP).

20. Ústava Slovenskej republiky v čl. 44 ods. 1 zakotvuje právo na priaznivé životné prostredie.
Podľačl.44ods.2ÚstavySlovenskejrepubliky,každýjepovinnýchrániťazveľaďovaťživotnéprostredie
a kultúrne dedičstvo.

Podľa čl. 44 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať
ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky.
Predmetom ochrany podľa čl. 44 ods. 3 je životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky. Táto
ochrana však nie je absolútna. Týka sa ohrozovania a poškodzovania chránených objektov v miere,ktorá je vyššia než stanovuje zákon. Obdobnú úpravu obsahuje tiež Listina základných práv a slobôd
v článku 35.
Zákonom určujúcim podrobnosti o právach a povinnostiach podľa čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky je

v skutočnosti množstvo zákonov, najmä zákon o životnom prostredí, zákon o posudzovaní vplyvov na
životné prostredie, zákon o odpadoch, zákon o vodách, ale aj zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody
a krajiny (ďalej aj ZoOPaK) a iné.

21. Podľa § 48 ods. 1 veta prvá až štvrtá ZoOPaK, orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi v súhlase na

výrub dreviny povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín na vopred určenom mieste,
a to na náklady žiadateľa; uprednostňuje pritom geograficky pôvodné a tradičné druhy. Ak žiadateľ nie
je vlastníkom pozemku, na ktorom sa náhradná drevina vysadila, môže mu orgán ochrany prírody uložiť
i starostlivosť o ňu, najviac však na dobu troch rokov. Ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, orgán
ochrany prírody uloží finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny (§ 95). Orgán ochrany
prírody uloží povinnosť zaplatiť finančnú náhradu aj tomu, kto vyrúbal dreviny bez súhlasu, a to do výšky

spoločenskej hodnoty dreviny.

22. Správny súd mal za preukázané, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. OU-KE-OOP3-2020/018201-002 zo dňa 26.02.2020, ktorým žalovaný zamietol odvolanie
žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa (Okresného úradu Košice - okolie,

odboru starostlivosti o životné prostredie) č. OU-KS-OSZP-2019/013325 zo dňa 12.11.2019 o vydaní
súhlasu žiadateľovi (Obec Hodkovce) podľa ZoOPaK na výrub drevín - 1 ks smreka obyčajného (Picea
abies) s obvodom kmeňa 63 cm a 3 ks tují (Thuja sp.) s obvodmi kmeňov 20, 25 a 32 cm; meraných vo
výške 130 cm nad zemou; rastúcich na parcele KN-C č. 240/1, zastavané plochy a nádvoria, katastrálne
územie Hodkovce, vo vlastníctve žiadateľa. Dreviny určené na výrub boli označené oranžovou farbou

na kmeni a báze pňa.
Súčasťou súhlasného rozhodnutia bolo určenie bližších podmienok vykonania výrubu zabezpečujúcich
ochranu prírody a krajiny:
1/ Žiadateľ uskutoční výrub dreviny v období od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia do 31. 03.
2020.

2/ Pri výrube nedôjde k poškodeniu ostatných drevín.
3/ Spracované časti drevín (vetvy a vrcholce) budú odstránené z pozemku v súlade so zákonom č.
79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Žiadateľovi bola tiež v súlade s § 48 ods. 1 ZoOPaK uložená povinnosť náhradnej výsadby, a to, že
žiadateľ:

a/ Uskutoční náhradnú výsadbu v termíne do 31.12.2020 v rozsahu 6 ks ihličnatých drevín na parcele
KN-C č. 210/1 v k. ú. Hodkovce. Parcela je vo vlastníctve žiadateľa. Dreviny budú vysadené so zreteľom
na dosiahnuteľné rozmery v budúcnosti.
b/ Zabezpečí starostlivosť o náhradnú výsadbu po dobu 3 rokov odo dňa jej uskutočnenia, v prípade
uhynutia vysadeného rastlinného materiálu zrealizuje dosadbu.

23.Dôvodomvýrubuuvedenýchdrevínvychádzajúczadministratívnehospisuinapadnutýchrozhodnutí
správnych orgánov je, že výrub drevín bolo rozšírenie miestnej komunikácie za účelom napojenia
plánovanej novej miestnej komunikácie k rodinným domom. Pri určovaní rozsahu náhradnej výsadby
správny orgán vychádzal zo skutočnosti zistených pri ústnom konaní a vykonanej miestnej ohliadke

drevín. Po posúdení zdravotného stavu drevín a ich umiestnenia, správny orgán určil povinnosť
vykonania primeranej náhradnej výsadby.

24. Správny orgán prvého stupňa vykonal v administratívnom konaní ústne pojednávanie spojené s
miestnou ohliadkou drevín (dňa 15.10.2019), pričom ohliadka terénu potvrdila potrebu výrubu drevín.

O uvedenej ohliadke bola spísaná zápisnica. Správny orgán prvého stupňa dňa 29.10.2019 vyzval
všetkých účastníkov konania, vrátane žalobcu, aby sa vyjadrili k podkladom na rozhodnutie, prípadne
aby ich doplnili. Žalobca sa dňa 04.11.2019 vyjadril, že súhlasí s výrubom drevín, no v rozhodnutí je
potrebné uviesť výpočet spoločenskej hodnoty drevín.
K predmetnému vyjadreniu správny orgán prvého stupňa uviedol, že všetky parcely, na ktorých bol

vydaný súhlas na výrub drevín sa nachádzajú v zastavanom území obce, druh pozemku sú zastavané
plochy a nádvoria a platí na nich prvý stupeň územnej ochrany. Pri vydávaní súhlasu sa správny orgán
riadil ustanoveniami ZoOPa v spojení s § 17 vykonávacej vyhlášky. Dodal, že podľa § 48 ods. 1 ZoOPaK
orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi v súhlase na výrub dreviny povinnosť uskutočnenia primeranejnáhradnej výsadby drevín. Ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, orgán ochrany prírody uloží finančnú
náhradu do výšky spoločenskej hodnoty drevín, a podľa § 17 ods. 8 vykonávacej vyhlášky k žiadosti o
vydanie súhlasu na výrub drevín nie je potrebné doložiť výpočet spoločenskej hodnoty drevín určených

na výrub.

25. Správny súd konštatuje, že žalobca do administratívneho konania aktívne vstúpil a jeho názory boli
správnymi orgánmi vyhodnotené. Povinnosť správnych orgánov oboch stupňov uviesť v rozhodnutiach,
ako sa vyrovnali s návrhmi a námietkami žalobcu, preto bola splnená, a to aj s poukazom na

žalobnú námietku žalobcu (absencia výpočtu spoločenskej hodnoty drevín) vychádzajúc z citovaného
ustanovenia § 48 ods. 1 ZoOPaK v súlade s ktorým, orgán ochrany prírody (v danom prípade
správny orgán prvého stupňa) uloží žiadateľovi za výrub drevín finančnú náhradu do výšky spoločenskej
hodnoty drevín (§ 95) len v prípade, ak žiadateľovi nie je možné uložiť náhradnú výsadbu. Nakoľko v
prejednávanej veci bola Obci Hodkovce ako žiadateľovi o výrub drevín uložená povinnosť náhradnej
výsadby 6ks ihličnatých drevín, určenie finančnej náhrady vo výške spoločenskej hodnoty drevín je

preto v danom prípade neopodstatnená. Pre úplnosť súd uvádza, že prvostupňový správny orgán
posúdil požiadavku na výrub drevín zo všetkých hľadísk, pričom najväčší dôraz kládol na zistenie
a posúdenie objektívnej potreby a nutnosti výrubu predmetných drevín. V konaní bola preukázaná
opodstatnenosť dôvodov navrhovaného výrubu drevín a súhlas na výrub drevín bol udelený po posúdení
ekologických a estetických funkcií drevín, vplyvov na zdravie človeka, so súhlasom vlastníka a po

vyznačení drevín. Náhradná výsadba bola stanovená tak, aby bol zabezpečený optimálny rozvoj
novovysadených drevín. Súd preto konštatuje, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení
s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa je správne a zákonné; a správne orgány tak konali v
medziach a rozsahu stanovenom zákonom o ochrane prírody a krajiny.

26. Súd neupiera žalobcovi (občianskemu združeniu, ktorého cieľom je chrániť životné prostredie) jeho
aktivity súvisiace s ochranou a starostlivosťou o životné prostredie, avšak je nevyhnutné, aby tieto svoje
aktivity uplatňoval žalobca efektívne, t. j. ak sa žalobca „skutočne úprimne, vážne a riadne“ snaží chrániť
životné prostredie, a pritom len namieta procesný postup správnych orgánov a prejavuje nesúhlas s

neurčením spoločenskej hodnoty drevín, nie je na mieste sa jeho námietkami zaoberať, pretože žalobca
nejaví skutočný záujem o konkrétne konanie a jeho vstup do uvedeného administratívneho konania súd
považuje za formalistický a bezúčelový. Vychádzajúc z administratívnych spisov, žalobca sa ústnych
pojednávaní nezúčastňuje, do administratívnych spisov nenahliada, nemá preto ani predstavu o stave
predmetných drevín odsúhlasených na výrub ako ani o potrebe ich odstránenia. Žalobca tiež svojimi

požiadavkami týkajúcimi sa napr. vyhotovenia kópie administratívnych spisov, neprimerane zaťažuje
zamestnancov orgánov verejnej správy na úseku starostlivosti o životné prostredie, čím dochádza k
stavu, že títo nemôžu (resp. môžu len obmedzene) vykonávať zákonom im určené povinnosti.

27. ZoOPaK neobsahuje vo svojich ustanoveniach legálnu definíciu zneužitia práva, avšak zákaz

zneužívania výkonu práva je jedným z ústavných princípov právneho štátu, ktoré Ústava Slovenskej
republiky implicitne obsahuje v čl. 1 ods. 1. Právnym základom zákazu zneužitia práva je čl. 1 ods. 1
ktorý v spojení s čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky ukladá povinnosť všetkým
štátnym orgánom, aby vykladali a uplatňovali ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné
právne predpisy v súlade s ústavou, to znamená v súlade s princípmi, ktoré sú garantované v čl. 1 ods.

1 Ústavy Slovenskej republiky. Zákaz zneužitia práva je súčasťou princípu právneho štátu.

28. Pojem zneužitie práva nie je v slovenskom právnom poriadku explicitne definovaný, preto je pri
podozrení zo zneužitia práva potrebné vždy posudzovať individuálne okolnosti toho-ktorého prípadu.
Najvyšší správny súd Českej republiky judikoval, že zneužitím práva je situácia, keď niekto spôsobí

výkonom svojho subjektívneho práva neodôvodnenú ujmu inému alebo spoločnosti; takéto správanie,
ktorým sa dosahuje nedovolený výsledok, je len zdanlivo dovolené. Výkonu práva, ktorý je vlastne
jeho zneužitím, preto súd neposkytne ochranu (viď. rozsudok Nejvyššího správního soudu č. k. 1Afs
107/2004-48 z 10. novembra 2005).

29. Výkladové pravidlo pojmu zneužitie práva formuluje aj Správny súdny poriadok, ktorý tiež v takomto
prípade upravuje procesný postup súdu, ktorého výsledkom je odmietnutie žaloby.30. Súd tiež uvádza, že pri posudzovaní, či dochádza v konkrétnom prípade k zneužitiu práva, je dôležitý
aj obsah, resp. kvalita námietok žalobcu v konaní. Podľa názoru súdu sú námietky žalobcu koncipované
prílišvšeobecne,žiadnekonkrétneahodnovernénávrhynavykonaniedôkazovžalobcaneuvádza.Súdu

v podstate ani nie je zrejmé, čo je zmyslom námietok žalobcu.

31. Súd podotýka, že žalobca je v podobných konaniach, týkajúcich sa výrubu drevín aktívny
celoslovensky. Len na tunajší súd podal viac ako 30 žalôb. Za dôležitú je tiež považovať tú skutočnosť,
že okrem žalobcu, žiadna odborná organizácia či iné odborne spôsobilé osoby v oblasti životného

prostredia zúčastňujúce sa predmetných administratívnych konaní, k výrubu uvedených drevín námietky
nemajú.

32. Súd vyhodnotil postup žalobcu v predmetnej veci ako taký, ktorého účelom nie je reálna snaha
dosiahnuť pre seba, resp. spoločnosť priaznivejší výsledok, ale ako taký, ktorým žalobca prejavuje
bezúčelový nesúhlas s výsledkom konania a neprimerane zaťažuje povinné správne orgány, a teda

výkonu práva bez vážnosti prejavenej vôle a bez racionálneho účelu, nie je možné priznať právnu
ochranu.

33. Právny systém musí byť spôsobilý brániť sa proti takýmto typom subjektov, pretože ich bezúčelové
vstupy do administratívnych konaní sú v rozpore s princípom dobrej verejnej správy a v konečnom

dôsledku vedú k tomu, že orgány verejnej správy sa nevenujú svojej primárnej činnosti, ale vybavovaniu
námietok nemajúcich racionálne opodstatnenie.

34. Vychádzajúc z dôvodov vydania rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a následne
napadnutého rozhodnutia v spojení s uplatnenými žalobnými bodmi, ktoré preukázateľne smerujú voči

výrubu drevín, ktoré je potrebné odstrániť, správny súd uzavrel, že žalobca prostredníctvom podanej
správnej žaloby zneužil svoje právo na prístup k správnemu súdu, čo vedie k záveru o šikanóznom
charaktere podanej správnej žaloby. V súvislosti s prijatým záverom správny súd dôvodí, že žalobca
podal správnu žalobu bez vážnosti resp. dôležitosti žalobných bodov, ktorými by namietal konkrétne
skutočnostitýkajúcesasamotnéhonapadnutéhorozhodnutiavspojenísrozhodnutímsprávnehoorgánu

prvého stupňa, pokiaľ ide o dôvod ich vydania.

35. Konaniu zneužívajúcemu právo nemôže byť poskytnutá taká právna ochrana, aká je bežne právnym
poriadkom zaručená správaniu čestnému. V tejto súvislosti si súd dovolí citovať zásadu zakotvenú už
v rímskom práve „nemo turpitudinem suam allegare potest“ (nikto nesmie mať prospech z vlastného

nepoctivého správania).

36. Pri komplexnom pohľade na prejednávaný prípad správny súd vyhodnotil, že podaná správna žaloba
má zjavne šikanózny charakter a žalobca sa ňou snaží poškodiť žalovaného. Z uvedených dôvodov
správny súd aplikujúc § 28 SSP v spojení s § 98 ods. 1 písm. h/ SSP správnu žalobu odmietol.

37. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP a žiadnemu z účastníkov náhradu
trov konania nepriznal, pretože žaloba bola odmietnutá.

38. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia uznesenia na Krajský súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/
alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,
ak bolo rozhodnuté v ich neprospech.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred krajským súdom.