Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. október 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/186/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1221202490
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1221202490.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu
JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej v právnej veci žalobcu ALITREX s.r.o., Pri Mlyne 814/51,
Mojmírovce, IČO: 46 958 916, práv. zast. JUDr. Margitou Medveczkou, advokátkou, Drotárska cesta
68, Bratislava, IČO: 36 068 110, proti žalovanému DAYWOOD, s.r.o., Zámocké schody 2/A, 811 01
Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 362 119 o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

a o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 26Cb/1/2021-163 zo dňa
21.5.2021 v znení opravného uznesenia č.k. 26Cb/1/2021-278 zo dňa 21.6.2021, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

KrajskýsúdvBratislaveuznesenieOkresnéhosúduBratislavaIIč.k.26Cb/1/2021-163zodňa21.5.2021
v znení opravného uznesenia č.k. 26Cb/1/2021-278 zo dňa 21.6.2021 m e n í tak, že návrh žalobcu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 30.4.2021 sa žalobca domáhal vydania zabezpečovacieho opatrenia zriadením
záložného právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného.
2. Súd napadnutým uznesením v znení opravného uznesenia zriadil záložné právo v prospech žalobcu
za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky na zaplatenie sumy vo výške 31.740,99 EUR spolu s

príslušenstvom a náhradou trov konania na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného nachádzajúcich
sa v okrese Bratislava II, obec I. - m. č. X., v k. ú. J., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, a to:
-na nebytový priestor č. 1, nachádzajúci sa v stavbe so súpisným číslom XXXXX, druh nebytového
priestoru: garáž, v spoluvlastníckom podiele 1/32 (garážové státie č. 1),
na nebytový priestor č. 1, nachádzajúci sa v stavbe so súpisným číslom XXXXX, druh nebytového
priestoru: garáž, v spoluvlastníckom podiele 1/32 (garážové státie č. 2) a žalobcovi priznal proti

žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Opravným uznesení č.k. 26Cb/1/2021-278
zo dňa 21.6.2021 súd prvej inštancie opravil zjavnú nesprávnosť vo výroku napadnutého uznesenia v
časti označenia druhej nehnuteľnosti ako garážové státie č. 2.

3. Žalobca návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že dňa 29.11.2018 uzatvoril
s objednávateľom a s žalovaným Rámcovú zmluvu o dielo BRICK PARK RADOVÉ DOMY - VRÚTOCKÁ

UL. BRATISLAVA - TRNÁVKA a Dohodu o ručení (ďalej aj ako "Zmluva"), ktorej predmetom bol záväzok
žalobcu zhotoviť pre objednávateľa dielo a záväzok objednávateľa za zhotovené dielo zaplatiť. Zároveň
v zmysle Dohody o ručení vznikol žalovanému záväzok, že v zmysle čl. 5 Zmluvy a § 303 a nasl.
Obchodného zákonníka v prípade, ak objednávateľ nezaplatí faktúru za dielo alebo jeho časť, a to ani
v lehote 10 dní po lehote splatnosti faktúry, zaplatí žalobcovi túto pohľadávku žalovaný. Na základe
súpisov vykonaných prác SO-01-02-RD A6, SO-01-02-RD A7, SO-0102- RD B1,SO-01-02-RD B2

zo dňa 25.02.2019 bola žalobcom vystavená faktúra č.190100006, splatná dňa 11.03.2019 vo výške
16.336,41 Eur. Na základe súpisov vykonaných prác SO-01-02-RD A6, SO-01-02-RD A7, SO-01-02- RDB1, SO-01-02-RD B2 zo dňa 08.03.2019 bola žalobcom vystavená faktúra č. 190100008, splatná dňa
26.03.2019 vo výške 4.249,88 Eur. Na základe súpisov vykonaných prác SO-01-02-RD A6, SO-01-02-
RD A7, SO- 01-02- RD B1, SO-01-02-RD B2 zo dňa 08.03.2019 bola žalobcom vystavená faktúra

č. 190100009, splatná dňa 26.03.2019 vo výške 5.076,45 Eur. Na základe súpisov vykonaných prác
SO-01-02-RD A1, SO-01-02-RD A2, SO-01-02- RD C zo dňa 29.03.2019 bola žalobcom vystavená
faktúra č. 190100010, splatná dňa 12.04.2019 vo výške 14.078,25 Eur. Dňa 26.03.2019 bola žalobcovi
čiastočne uhradená faktúra č. 190100006 objednávateľom vo výške 7.000,- Eur. Vzhľadom na to,
že objednávateľ ani napriek viacerým výzvam neuhradil riadne a včas splatné pohľadávky žalobcu,

pristúpil žalobca v zmysle § 303 a nasl. Obchodného zákonníka a čl. 5 Zmluvy k výzve žalovaného,
aby ako ručiteľ a investor stavby zaplatil pohľadávku žalobcovi za objednávateľa. Výzva k úhrade
bola žalovanému doručená dňa 03.04.2019 a opätovne emailom dňa 24.04.2019. Dňa 11.04.2019
objednávateľ uznal svoj dlh voči žalobcovi čo do výšky a dôvodu v celkovej výške 32.740,99 Eur,
pričom žalobca opätovne vyzval objednávateľa na zaplatenie. Dňa 22.07.2019 bola žalobcovi čiastočne
uhradená faktúra č. 190100006 objednávateľom vo výške 1.000,- Eur. Vzhľadom na skutočnosť, že

na majetok objednávateľa, t.j. MIJAS spol. s r.o., bol dňa 15.08.2020 súdom vyhlásený konkurz sp.
zn. 5K/7/2020, je nepochybné, že objednávateľ svoj záväzok nesplní. Voči žalovanému bol Okresným
súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní o zaplatenie 37.565,44 Eur s príslušenstvom vydaný
platobný rozkaz sp. zn. 9Up/142/2021, ktorého predmetom je peňažný nárok vyplývajúci z vyššie
uvedeného zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Žalovanému bol platobný rozkaz doručený

dňa 15.02.2021. Do dňa podania tohto návrhu na súd nebol zo strany žalovaného podaný odpor proti
vydanému platobnému rozkazu. Žalovaný je ku dňu podania tohto návrhu vlastníkom nehnuteľností,
vedených v katastrálnom operáte pre k. ú. J., obec I.-X., okres I. U. na Liste vlastníctva č. XXXX ako
- pozemok parc. reg. "C", č. XXXXX/XX, druh pozemku zast. plocha o výmere 283 m2,
- pozemok parc. reg. "C", č. XXXXX/XXX, druh pozemku zast. plocha o výmere 13 m2,

- pozemok parc. reg. "C", č. XXXXX/XXX, druh pozemku zast. plocha o výmere 21 m2,
- pozemok parc. reg. "C", č. XXXXX/XXX, druh pozemku zast. plocha o výmere 41 m2,
- pozemok parc. reg. "C", č. XXXXX/XXX, druh pozemku zast. plocha o výmere 42 m2,
- pozemok parc. reg. "C", č. XXXXX/XXX, druh pozemku záhrada 5 m2,
- pozemok p arc. reg. "C", č. XXXXX/XXX, druh pozemku záhrada 1 m2 ako výlučný vlastník (podiel

1/1) a na Liste vlastníctva č. XXXX ako
- nebytový priestor č. 1 v stavbe súp. č. XXXXX, druh nebytového priestoru garáž, v spoluvlastníckom
podiele 1/32 (garážové státie č. 1),
- nebytový priestor č. 1 v stavbe súp. č. XXXXX, druh nebytového priestoru garáž, v spoluvlastníckom
podiele 1/32 (garážové státie č. 2),

- nebytový priestor č. 1 v stavbe súp. č. XXXXX, druh nebytového priestoru garáž, v spoluvlastníckom
podiele 1/32 (garážové státie č. 3),
- nebytový priestor č. 1 v stavbe súp. č. XXXXX, druh nebytového priestoru garáž, v spoluvlastníckom
podiele 1/32 (garážové státie č. 4),
- nebytový priestor č. 1 v stavbe súp. č. XXXXX, druh nebytového priestoru garáž, v spoluvlastníckom

podiele 1/32 (garážové státie č. 5),
- nebytový priestor č. 1 v stavbe súp. č. XXXXX, druh nebytového priestoru garáž, v spoluvlastníckom
podiele 1/32 (garážové státie č. 6),
- nebytový priestor č. 1 v stavbe súp. č. XXXXX, druh nebytového priestoru garáž, v spoluvlastníckom
podiele 1/32 (garážové státie č. 16).

Ide o stavby a nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, ktoré sú alebo vznikli v súvislosti s dielom BRICK
PARK RADOVÉ DOMY - VRÚTOCKÁ UL. BRATISLAVA - TRNÁVKA, na výstavbe ktorého sa žalobca
zúčastnil ako zhotoviteľ v zmysle Zmluvy. Vyššie uvedené nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného sú
spôsobilým predmetom záložného práva, pričom je nepochybné, že zabezpečovacie opatrenie bude
vykonateľné. Odhadovaná peňažná hodnota nehnuteľností nie je podľa názoru žalobcu neprimeraná

hodnote jeho pohľadávky spolu s príslušenstvom. Žalovaný previedol časť svojho majetku, ktorý vznikol
stavebnou činnosťou v zmysle Zmluvy na spoločnosť CITY CLUB, s.r.o., so sídlom Radničné námestie
34, 058 01 Bardejov, IČO: 36 465 534, ku dňu 29.12.2020, o čom svedčí zápis na Listoch vlastníctva č.
XXXX, XXXX, XXXX. Podľa výpisu z Obchodného registra SR sú spoločníkmi spoločnosti CITY CLUB,
s.r.o. spoločnosť MEDIC PARK, s.r.o. a spoločnosť SCOMA, a.s. Spoločníkom a jedným z konateľov

žalovaného je p. U.. W. O., bytom Radničné námestie 34, 058 01 Bardejov. Pani O., okrem toho, že má
trvalý pobyt v nehnuteľnosti vo vlastníctve spoločnosti CITY CLUB, s.r.o., je aj konateľkou v spoločnosti
MEDIC PARK, s.r.o. a aj podpredsedkyňou dozornej rady v spoločnosti SCOMA, a.s.. Vzájomné
personálnepreviazaniespoločnostíSMTrnávkas.r.o.,CITYCLUB,s.r.o.,MEDICPARK,s.r.o.aSCOMAa.s. je zjavne preukázané. Správca úpadcu MIJAS spol. s r. o., IČO 31 580 645 eviduje podľa výpisu
z Obchodného Vestníka č. 197/2020 zo dňa 13.10.2020 a č. 212/2020 zo dňa 03.11.2020 celkovo 10
peňažných pohľadávok voči žalovanému v celkovej výške 152.039,51 Eur. Peňažné pohľadávky vznikli z

neuhradených faktúr za dodanie diela - Stavebné práce na akcii: Rodinné domy - Vrútocká ul. Bratislava
podľa Zmluvy o dielo č. 2018-4/M/2018. Je preukázané, že žalobca nie je jediným veriteľom žalovaného
ako vyplýva z informácií Obchodného vestníka a je na mieste predpokladať, že sa žalovaný stane
úpadcom. V prípade vyhlásenia konkurzu na žalovaného sú zo zákona exekučné konania zastavené.
Takýto stav vyvoláva reálnu obavu, že exekúcia na majetok žalovaného bude ohrozená, resp. zastavená

a postavenie žalobcu pri vymáhaní jeho pohľadávky sa významne zhorší, preto je na mieste formou
zabezpečovacieho opatrenia docieliť, aby sa právna pozícia veriteľa pri vymáhaní jeho pohľadávky
nezhoršila. Vzhľadom na to, že nehnuteľný majetok žalovaného je zabezpečený záložným právom
zapísaným v katastri v prospech banky, vlastné imanie žalovaného je nižšie ako výška pohľadávky
žalobcu a žalovaný prevádza svoj majetok v prospech spriaznených právnických osôb, vyvolávajú
tieto skutočnosti spolu vo vzájomnej súvislosti dôvodnú obavu, že v prípade budúceho konkurzného

konania žalovaného bude vyhlásením konkurzu na žalovaného exekučné konanie zastavené ex lege a
po uspokojení zabezpečenej pohľadávky banky, už nebude možné uspokojiť pohľadávky žalobcu.

4. Súd prvej inštancie odvolaním napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že nárok žalobcu možno
považovať za dostatočne osvedčený. Žalobca preukázal, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom,

spoločnosťou MIJAS spol. s.r.o. ako objednávateľom a žalovaným ako investorom bola dňa 7.11.2018
uzatvorená Rámcová zmluva o dielo, ktorej predmetom bol záväzok žalobcu zhotoviť pre objednávateľa
dielo a záväzok objednávateľa za zhotovené dielo zaplatiť. Zároveň v zmysle Dohody o ručení vznikol
žalovanému záväzok v prípade, ak objednávateľ nezaplatí faktúru za dielo alebo jeho časť, a to ani v
lehote 10 dní po lehote splatnosti faktúry, zaplatí žalobcovi túto pohľadávku žalovaný. Žalobca vystavil

objednávateľovi faktúry spolu vo výške 39.740,99 eur. Z tejto sumy uhradil objednávateľ žalobcovi len
sumu 8.000,- Eur. Nakoľko objednávateľ žalobcovi zostatok dlžnej sumy neuhradil, vyzval žalobca na
úhradu dlhu vo výške 31.740,99 eur žalovaného ako ručiteľa objednávateľa. Zo žalobcom predložených
dokladov vyplýva, že pohľadávku žalobcu voči žalovanému možno považovať za dôvodnú. Uvedené
je zrejmé jednak z Uznania záväzku objednávateľom zo dňa 10.04.2019 ale najmä z tej skutočnosti,

že Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 15.02.2021 platobný rozkaz pod sp. zn. 9Up/142/2021,
ktorým zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi pohľadávku, ktorej zabezpečenia sa žalobca domáha
navrhnutým zabezpečovacím opatrením. Pokiaľ ide o osvedčenie, že prípadná budúca exekúcia voči
žalovanému môže byť ohrozená, žalobca preukázal, že žalovaný previedol časť svojho majetku na
spriaznené osoby, čo možno považovať za konanie, ktorého účelom je zníženie hodnoty majetku,

ktorý by bolo možné postihnúť budúcou exekúciou. Žalobca rovnako preukázal, že správca úpadcu
objednávateľa eviduje voči žalovanému celkovo 10 peňažných pohľadávok v celkovej výške 152.039,51
Eur, žalobca teda nie je jediným veriteľom žalovaného. V neposlednom rade súd posúdil primeranosť
zásahu do majetkových pomerov žalovaného nariadením tohto zabezpečovacieho opatrenia a ustálil,
že tento zásah možno považovať za primeraný. Žalobca sa návrhom domáha vydania rozhodnutia,

ktorým by súd nariadil zabezpečovacie opatrenie - zriadil sudcovské záložného práva na nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalovaného evidované na Liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom operáte pre k. ú. J.,
Okres I. U., Obec I. - X., nebytový priestor č. 1 v stavbe so súp. č. XXXXX, druh nebytového priestoru
garáž v spoluvlastníckom podiele 1/32 (garážové státie č. 1) a nebytový priestor č. 1 v stavbe so súp.
č. XXXXX, druh nebytového priestoru garáž v spoluvlastníckom podiele 1/32 (garážové státie č. 2).

Žalobca súdu uviedol, že z verejne dostupných zdrojov, t.j. R..Y..sk, je preukázané, že hodnota jedného
garážového státia, ktorého sa má zabezpečovacie opatrenia týkať, je približne 14.000,- Eur. Žalobca
sa domáha zriadenia záložného práva k dvom garážovým státiam spolu v približnej hodnote 28.000,-
Eur, t. j. hodnota nehnuteľností vo vzťahu ku ktorým sa domáha zriadenia záložného práva je nižšia
ako hodnota pohľadávky žalobcu voči žalovanému. Vzhľadom na uvedené súd zriadil záložné právo k

nehnuteľnostiam, ako navrhoval žalobca, pričom ich rozsah sa javil primeraný výške pohľadávky. Keďže
boli podľa názoru súdu prvej inštancie splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
súd návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel.

5. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní namietal, že

mu nebol doručený návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spolu s prílohami ani umožnený
prístup do elektronického súdneho spisu konania sp. zn. 26Cb/1/2021, o ktorý požiadal právny zástupca
žalovanej dňa 31.5.2021. Týmto procesným postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu zásady
rovnosti účastníkov konania, čím bolo porušené právo žalovanej na spravodlivý proces. Žalovaný podalvoči platobnému rozkazu sp. zn. 9Up/142/2021 odpor dňa 15.3.2021. V odpore žalovaný neuznal nárok
žalobcu,pretožemázato,ženároknazaplateniepohľadávkyžalobcoviniejedaný.Žalobcasaodvoláva
na Rámcovú zmluvu o dielo BRICK PARK RADOVÉ DOMY - VRÚTOCKÁ UL. BRATISLAVA - TRNÁVKA

a Dohodu o ručení (ďalej len „Zmluva“). Žalovaný je investorom, v prospech ktorého vykonávala
spoločnosť MIJAS spol. s r. o., IČO: 31 580 645, so sídlom Medený Hámor 25, 974 01 Banská Bystrica
(ďalej len „ spoločnosť MIJAS“) stavbu radových domov ako generálny zhotoviteľ stavby. Žalobca bol
subdodávateľom stavby. Žalobca tvrdí, že spoločnosť MIJAS ako dlžník uznal svoj dlh voči žalobcovi vo
výške 32.740,99 EUR. Žalobca svoje práce fakturoval voči spoločnosti MIJAS (190100006, 190100008,

190100009, 190100010), ktorý si fakturoval tieto práce voči žalovanej (2019000004, 2019000013 a
2019000025 - príloha č. 7 až 10),
- žalovaná uhradila na účet spoločnosti MIJAS za práce žalobcu sumu 56.725,38 EUR, teda žalovaná
uhradila celkovú výšku odmeny pre žalobcu podľa troch faktúr spoločnosti MIJAS:

- 2019000004 zo dňa 4.2.2019 splatná dňa 6.3.2019,

- 2019000013 zo dňa 19.2.2019 splatná dňa 21.3.2019,
- 2019000025 zo dňa 12.3.2019 splatná dňa 11.4.2019
- výška odmeny a rozsah prác podľa faktúr žalobcu (190100006, 190100008, 190100009, 190100010)
korešpondujú s výškou odmeny a rozsahom prác, ktoré uhradila žalovaná na účet spoločnosti MIJAS
(2019000004, 2019000013 a 2019000025 - vyznačené žltou farbou) s prihliadnutím na chybu v počítaní.

- hoci spoločnosť MIJAS prijala od žalovaného na svoj účet sumu 56.725,38 EUR (na účely úhrady za
práce žalobcu), spoločnosť MIJAS uhradila žalobcovi len 23.984,39 EUR (predmetom žaloby je rozdiel
po započítaní sčítacej chyby vo výške 31.740,99 EUR). Zjednodušene povedané, žalovaná uhradila za
časť prác na diele BRICK PARK spoločnosti MIJAS, za ktorú časť prác má uhradiť (v zmysle pohľadávky
žalobcu) druhý krát žalobcovi. Dokonca časť prác v sume celkom 7.123,49 EUR (náklady súvisiace s

odstránením vád na diele spôsobených žalobcom) je žalovaná nútená hradiť celkom tri krát. Prvýkrát,
v rámci faktúry spoločnosti MIJAS ako generálneho dodávateľa stavby. Druhýkrát, spoločnosti, ktorá
zabezpečovala odstránenie vád na diele. A tretíkrát v rámci pohľadávky, ktorú si uplatňuje žalobca.
Žalobca však svoju zodpovednosť odmieta uznať.

6. V súvislosti s týmto prístupom spoločnosti MIJAS je vedené trestné konanie pre podozrenie z
trestného činu podvodu na Krajskom riaditeľstvo PZ Bratislava pod ČVS: KRP- 43/2-VYS-BA-2020
TM. Predmetom trestného konania je preverenie odôvodneného podozrenia, že spoločnosť MIJAS
už pri uzatvorení zmluvy o dielo so žalovanou (hlavný objednávateľsko-zhotoviteľský vzťah ohľadom
projektu BRICK PARK) vedel, že za dohodnutú cenu dielo nepostaví a pre riadne dokončenie diela bude

nutné navýšenie ceny, hoci cena bola dohodnutá ako pevná. Problémy na stavbe zo strany spoločnosti
MIJAS nastali v januári 2019, čo s prihliadnutím na časové hľadisko úkonov (rámcová zmluva je z
29.11.2018),indikuje,žeRámcovázmluvaobsahujúcaprávnytitulžalobcomuplatnenejpohľadávkybola
už uzatváraná z hľadiska spoločnosti MIJAS v období s vedomosťami o jeho (ne)schopnosti plniť svoje
záväzky, nevynímajúc záväzok z tejto Rámcovej zmluvy a súčasne neinformujúc o tom žalovaného,

ktorý tak konal v omyle. Žalovaný navrhol odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie zmeniť tak, že návrh
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietne.

7. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 14.10.2021, v ktorom uviedol, že proti
platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 15.2.2021 sp. zn. 9Up/142/2021 podal

žalovaný odpor, avšak neuniesol dôkazné bremeno a pohľadávku účinne nepoprel. V odpore žalovaný,
ktorý je ručiteľom dlžníka, uviedol, že uhradil na účet dlžníka za práce žalobcu sumu 56.725,38 EUR,
teda uznal, že k plneniu povinností podľa zmluvy zo strany žalobcu v prospech žalovaného došlo.
Žalovaný si formou započítania uplatňuje zľavu z ceny diela vo výške 7.123,49 EUR. Žalobca, ktorý má
pohľadávku voči žalovanému vo výške 31.740,99 EUR, však nárok žalovaného na zľavu z ceny diela

neuznáva. Žalovaný platne nepreukázal, že by ho dlžník alebo žalobca uviedol pri uzatváraní Rámcovej
zmluvy o dielo do omylu. Žalovaný nepreukázal rozpor medzi žalobcom tvrdenými skutočnosťami
a skutočnosťami evidovanými vo verejnom registri, pokiaľ ide existenciu pohľadávok úpadcu voči
žalovanému. Žalovaný nepreukázal, že by ho dlžník alebo žalobca uviedli pri uzatváraní Rámcovej
zmluvy o dielo do omylu. Keďže sa žalovaný účinne nebránil proti Opravnému uzneseniu a nepodal

riadny opravný prostriedok, navrhol súdu, aby odvolanie voči Uzneseniu č.k. 26Cb/1/2021-163 zamietol.
Podľa názoru žalobcu bola riadne a hodnoverne preukázaná existencia a dôvodnosť nároku žalobcu
voči žalovanému, skutkové okolnosti a právne úkony a kroky žalovaného smerujú k takým úkonom,
ktoré dôvodne podporujú obavu zo zmarenia exekúcie v prípade, že o nároku žalobcu bude vo vecisamejrozhodnutéúspešne.Vydanímzabezpečovaciehoopatreniasazabránizhoršeniupozícieveriteľa,
avšak nie neprimerane na úkor žalovaného, pretože hodnota jedného garážového státia, ktorého sa
má zabezpečovacie opatrenie týkať je cca 14.000 EUR. Žalobca navrhol, aby odvolací súd odvolanie

žalovaného zamietol a potvrdil odvolaním napádané uznesenie.

8. Krajský súd v Bratislave o odvolaní rozhodol uznesením č. k. 3Cob/183/2021-296 zo dňa 21.10.2021
tak, že uznesenie Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 26Cb/1/2021-163 zo dňa 21.5.2021 v
znení opravného uznesenia č.k. 26Cb/1/2021-278 zo dňa 21.6.2021 m e n í tak, že návrh žalobcu na

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a a žalovanému priznáva nárok na náhradu trov
prvoinštančného a odvolacieho konania v celom rozsahu. Krajský súd v Bratislave svoje uznesenie
odôvodnil najmä tým, že po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že v posudzovanej veci nie
je dôvod na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Zmyslom zabezpečovacieho opatrenia je aj tá
skutočnosť, že v prípade jeho nariadenia sa má zabezpečiť taký stav, bez nariadenia ktorého by tento
nebolo možné dosiahnuť v prípade úspechu žalobcu v konaní vo veci samej. Osvedčenie (na rozdiel od

dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí súd dbať na všetky
formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky
okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Ohľadom posúdenia potreby neodkladnej úpravy pomerov
strán, obavy ohrozenia prípadnej exekúcie ako aj nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy na

strane žalobcu dospel odvolací súd k názoru, že návrh nie je dôvodný. Odvolací súd konštatoval, že
samotná existencia dlhu ako aj prípadné prebiehajúce konanie nemôže byť dôvodom pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca hodnoverným spôsobom neosvedčil, že by na strane žalovaného
dochádzalo k takému konaniu, ktoré by vzbudzovalo dôvodnú obavu že by prípadná exekúcia mohla
byť zmarená. Predaj nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného, ako vyplýva z výpisu z kat. nehn.

predloženého žalobcom, sám o sebe neosvedčuje skutočnosť, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku
za účelom ohrozenia prípadnej exekúcie.

9. Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti podanej žalobcom uznesenie
Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/183/2021-296 zo dňa 21.10.2021 zrušil Nálezom IV. ÚS

210/2022-42 a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Podľa odôvodnenia nálezu Ústavného
súdu Slovenskej republiky dôvodom, pre ktorý krajský súd zamietol návrh sťažovateľky na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, bola skutočnosť neosvedčenia prevodu nehnuteľností žalovanou za
neprimerane nízku cenu alebo bez adekvátnej protihodnoty. Táto skutočnosť by bola spôsobilá indikovať
záver o takom konaní žalovanej, ktoré by vzbudzovalo dôvodnú obavu zo zmarenia exekúcie. Z

napadnutého uznesenia je tiež zrejmé, že krajský súd sa nijako nevyjadril ku skutočnosti, že žalovaná
previedla nehnuteľnosti na spriaznené osoby. K tejto námietke nezaujal krajský súd (ale ani zúčastnená
osoba) nijaké stanovisko ani v konaní pred ústavným súdom. Sťažovateľka teda v konaní osvedčila, že v
priebehu súdneho konania došlo k prevodu nehnuteľností vo vlastníctve žalovanej a že vlastnícke právo
k týmto nehnuteľnostiam žalovaná previedla na spriaznené osoby. Za situácie, keď žalovaná v priebehu

súdneho konania o zaplatenie žalovanej sumy prevádza podľa osvedčených tvrdení sťažovateľky svoj
majetok na osoby, ktoré sú s ňou personálne a ekonomicky prepojené, a táto skutočnosť je z pohľadu
ústavného súdu podstatná, bolo povinnosťou krajského súdu vysporiadať sa s tvrdením sťažovateľky o
skutočnosti prevodu nehnuteľností na spriaznené osoby a jeho dôsledku na osvedčenie či neosvedčenie
konania žalovanej, ktoré by vzbudzovalo dôvodnú obavu, že by prípadná exekúcia mohla byť zmarená.

V súvislosti s prevodmi majetku na blízke a spriaznené osoby ústavný súd poukazuje aj na skutočnosť,
že pri takýchto prevodoch zákonodarca na účely odporovateľnosti právnych úkonov v zmysle § 42a
Občianskeho zákonníka prezumuje vedomosť osoby, na ktorú bol majetok prevedený, o úmysle dlžníka
ukrátiť uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Keďže sa krajský súd vecou z už uvedených
hľadísk nezaoberal, došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 ústavy a jej práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3Cob/183/2021 a jeho uznesením z 21. októbra 2021.

10. Pokiaľ ide o námietku krajského súdu, že žalobca v spore nepodal dovolanie a teda nevyčerpal
opravnéprostriedky,ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikydospelkzáveru,žeidelenoopatrenie,ktorýmnie

je konzumovaná vec sama, nebolo proti nemu prípustné dovolanie, a teda sťažovateľka pred podaním
ústavnej sťažnosti vyčerpala všetky prostriedky právnej ochrany, ktoré mala k dispozícii.11. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1, C.s.p. bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1, C.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie v znení opravného uznesenia nie je vecne správne.

12. Pokiaľ ide o nepodanie odvolania proti opravnému uzneseniu, podľa názoru odvolacieho súdu
nebolo potrebné, aby žalovaný podal odvolanie aj proti opravnému uzneseniu, nakoľko opravné
uznesenie sa týkalo opravy chyby v písaní vo výroku uznesenia, proti ktorému odvolanie podané bolo.
Na preskúmanie uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia odvolacím súdom teda nebolo

potrebné podať odvolanie proti opravnému uzneseniu. Rozhodujúce je, že žalovaný podal odvolanie
proti uzneseniu, ktorým bolo nariadené zabezpečovacie opatrenie, opačný výklad by bol prílišným
formalizmom. Prípadné podanie odvolania proti opravnému uzneseniu by sa malo týkať nesprávnosti
opravného uznesenia, nie spôsobu rozhodnutia o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

13. Podľa 343 ods. 1 a 2 C.s.p. zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na

veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o
zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

14. Podľa § 343 ods. 3 C.s.p: Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka

právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

15. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p: Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo na
iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži na zabezpečenie peňažnej
pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže
však nastať až po právoplatnom priznaním pohľadávky súdnym rozhodnutím. Záložné právo sa zriaďuje
rozhodnutím súdu a vzniká zápisom do príslušného registra. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je

najmä zvýšiť vymožiteľnosť peňažnej pohľadávky veriteľa a obmedziť priestor pre účelové nakladanie s
majetkom dlžníka. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Zabezpečovacie opatrenie má teda ex lege prednosť pred
neodkladným opatrením. Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane. V návrhu je
potrebné osvedčiť opodstatnenosť zabezpečovacieho opatrenia. Skúmanie podmienok na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia však nemá povahu dokazovania, ako ho upravuje C.s.p. pri konaní vo
veci samej. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré
sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Je však nutné, aby boli prostredníctvom označených
dôkazov osvedčené základné skutočnosti pre opodstatnenosť a dôvodnosť nariadenia neodkladného
opatrenia. Výsledkom tzv. osvedčenia nároku je to, že osvedčované skutočnosti sa so zreteľom na

všetky okolnosti prípadu javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné. Súd nemusí dbať na všetky formality,
ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť samu vzhľadom na všetky okolnosti
javí ako nanajvýš pravdepodobná. Odvolací súd na základe obsahu spisu a tvrdených skutočností
posúdil osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj skutočností
odôvodňujúcich potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia.

17. Vychádzajúc zo skutkového stavu sporu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, v nadväznosti na
podané odvolanie a vyjadrenie k odvolaniu, prihliadajúc na nález Ústavného súdu SR - odvolací súd
dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho nariadenia,
najmä z nižšie uvedených dôvodov.

18. Odvolací súd dospel k názoru, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dôvodný
a žalobca podaným návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia základné predpoklady
vyžadované zákonom neosvedčil, t.j. nepodarilo sa osvedčiť obligatórnu podmienku zabezpečovacieho
opatrenia a to existenciu obavy, že exekúcia bude ohrozená.

19. Osvedčenie obavy ohrozenia exekúcie je potrebné posudzovať aj vo vzťahu ku konaniu žalovaného,
a teda či vykonáva nejaké kroky alebo sa správa alebo postupuje tak, že tento postup môže u žalobcu
vzbudiť dôvodné obavy, že exekúcia môže byť ohrozená. Samotná obava žalobcu môže byť len jehosubjektívna predstava, ale bez osvedčenia konkrétnych postupov a správania sa žalovaného, ktoré
takúto obavu u žalobcu vyvolalo, nie je možné považovať podmienku ohrozenia exekúcie za splnenú.

20. V prípade rozhodovania súdu o zabezpečovacom opatrení sa nejedná o dokazovanie ale o
osvedčovanie, preto nie je v tomto skrátenom konaní možné dospieť ku konečnému záveru, že:
„žalovaný previedol časť svojho majetku na spriaznené osoby, čo možno považovať za konanie,
ktorého účelom je zníženie hodnoty majetku, ktorý by bolo možné postihnúť budúcou exekúciou“. Taký
záver súdu prvej inštancie je predčasný, nevychádza z riadneho dokazovania, pričom posudzovanie

odporovateľnostiprávnehoúkonupodľa§42a)ab)Občianskehozákonníkasauskutočňujenapodklade
žaloby s náležitým dokazovaním vo veci samej - pri existencii vymáhateľnej pohľadávky.

21. Samotné uplatnenie pohľadávky voči žalovanému v upomínacom konaní nezakladá dôvod pre
zriadenie záložného práva na majetku žalovaného. Ak platobný rozkaz nenadobudol právoplatnosť a
žalovaný podal proti nemu odpor, nejedná sa ani o vymáhateľnú pohľadávku žalobcu.

22. Úvahy žalobcu o budúcom konkurze žalovaného sú hypotetické, neosvedčené, plynutím času od
podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na majetok žalovaného konkurz vyhlásený
nebol a podľa údajov dostupných na R..L..sk ku dňu 20.10.2022 žalovaný nemá dlhy ani nedoplatky,
záväzky voči štátu, pričom dosiahol celkové výnosy vo výške 205.431,- EUR. Iná skutočnosť súdu

osvedčená nebola.

23. Samotná existencia pohľadávok voči žalovanému v súpise majetku úpadcu (objednávateľa)
neosvedčuje, že pohľadávky nebudú uspokojené, nakoľko samotný súpis majetku úpadcu neosvedčuje
neúspešné speňažovanie počas konkurzu ani nevymožiteľnosť pohľadávky.

24. Skutočnosť, že žalobca nie je jediným veriteľom žalovaného nie je dôvodom na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko žalobca súdu neosvedčil majetkové pomery žalovaného, ktoré by
odôvodňovali obavu z ohrozenia budúcej exekúcie.

25. Podľa nálezu ÚS SR je potrebné, aby sa krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s
prevodom vlastníckeho práva v prospech spriaznených osôb. Odvolací súd po opätovnom preskúmaní
obsahu súdneho spisu a listín v ňom založených dospel k záveru, že pri aplikácii citovaných ustanovení
právnych predpisov nemožno dôjsť k záveru, že prevod majetku na spriaznenú osobu by odôvodňoval
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

26. Podľa § 42 a Občianskeho zákonníka: (1) Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči
nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. (2) Odporovať možno právnemu úkonu,

ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel
byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v
posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117 ) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech
týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej

starostlivosti nemohla poznať. (3) Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka
ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a)osobou jemu blízkou (§
116 a 117 ),b)právnickou osobou,
v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď
sa uskutočňuje tento právny úkon, c)právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v

písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
d)právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb
uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri
náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. (4) Odporovať možno tiež právnemu

úkonu,ktorýmbolveriteľdlžníkaukrátenýakuktorémudošlovposlednýchtrochrokochmedzidlžníkom,
ktorý je právnickou osobou, a
a)členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom,b)osobou blízkou (§ 116 a 117 )
osobe uvedenej v písmene a),
c)právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť

aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
d)právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom
štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
e)právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo
e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel
dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
(5)Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch, na ktorého
základe prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia, a to najmenej vo výške určenej znaleckým
posudkom alebo odborným odhadom, a ktorý

a)spôsobil, že dlžník sa stal vo vzťahu k ďalším veriteľom platobne neschopným, alebo
b)bol uskutočnený s úmyslom neodôvodnene odložiť alebo zmariť platbu veriteľovi, alebo
c)bol uskutočnený s úmyslom prevziať dlh, ktorý dlžník nebude schopný splniť v čase jeho splatnosti.

27. Podľa § 42b Občianskeho zákonníka: (1) Právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ

žalobou.(2)Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného
právneho úkonu dlžníka prospech.(3)Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti
osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym
nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť
právnemu úkonu proti ich predchodcovi.(4)Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je

právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto
mal z tohto úkonu prospech.

28. Prevod nehnuteľnosti na spriaznenú osobu sám o sebe podľa názoru odvolacieho súdu nie

je dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pre posúdenie dôvodnosti nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia je potrebné vyhádzať z okolností konkrétneho prípadu a teda prihliadať v
tomto spore na skutočnosť, že žalovaný pohľadávku uplatnenú v upomínacom konaní popiera, nejedná
sa o vymáhateľnú pohľadávku, ktorá je predpokladom uplatnenia odporovateľnosti právneho úkonu
podľa § 42a Občianskeho zákonníka. Pokiaľ nejde o vymáhateľnú pohľadávku, spravidla judikovanú

v súdnom konaní, veriteľ nie je v spore o neúčinnosť právneho úkonu podľa § 42a ods. 1 OZ aktívne
vecne legitimovaný, čiže považovať za osvedčenú alebo preukázanú odporovateľnosť právneho úkonu
je predčasné. Na posúdenie dôvodnosti návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je potrebné
prihliadať na skutočnosť, že žalovaný podniká na trhu s nehnuteľnosťami, t. j. je investorom, ktorý
následne prevádza odplatne vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a získava tak protihodnotu, t. j. pri

predaji nehnuteľnosti sa nejedná o nezvyčajný a neočakávaný právny úkon na strane žalovaného.

29. Žalobca neosvedčil súdu skutočnosť, že došlo k prevodu majetku dlžníka bez adekvátnej
protihodnoty, alebo že by sa jednalo o účelové vyvádzanie majetku bez náležitej protihodnoty v snahe
poškodiť žalobcu s cieľom ohroziť budúcu exekúciu pohľadávky žalobcu. Samotný prevod vlastníckeho

práva totiž nie je dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

30. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že na podklade skutkového stavu ku dňu
rozhodnutia súdu prvej inštancie neboli splnené zákonné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia a teda že by existovala obava, že exekúcia bude ohrozená.

31. Odvolací súd pre úplnosť posúdenia sporu - nahliadol do verejne dostupných registrov v súlade s
§ 185 ods. 2 C.s.p. a zistil, že k 20.10.2022 žalovaný nie je podielovým spoluvlastníkom nebytového
priestoru s užívacím právom garážového státia č. 1 a č. 2 ,ani na jeho majetok nie je vedené konkurzné
konanie, nakoľko tejto udalosti sa žalobca nedôvodne obával a vychádzal z hypotetickej úvahy o

možnom konkurznom konaní na majetok žalovaného.

32. Podľa § 42 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
právknehnuteľnostiam(katastrálnyzákon) :Zmluva,verejnálistinaaleboinálistinaobsahujúoznačenie:a)účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum
narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné
číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje,

b)právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu,
c)nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore
popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra „C“ alebo parcela registra „E“, druhu
pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba
postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho

podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom
pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je
nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku.

33. Podľa výroku odvolaním napadnutého uznesenia a petitu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia - nehnuteľnosti (resp. spoluvlastnícke podiely) nie sú identifikované pozemkom s parcelným

číslom, poschodím ani vchodom (petit je neurčitý), pričom ku dňu 20.10.2022 výlučným vlastníkom
spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/32 k celku:

- nebytového priestoru 1 s tzv. iným údajom: garážové státie č. 1, -1 suterén, druh nebytového priestoru
garáž, vchod Vrútocká v stavbe súpisné číslo XXXXX je Zámocké schody, s. r. o., IČO: 362890001, na

podklade Kúpnej zmluvy zo dňa 8.2.2022 a
- nebytového priestoru 1 s tzv. iným údajom: garážové státie č. 2, -1 suterén, druh nebytového priestoru
garáž , vchod Vrútocká v stavbe súpisné číslo XXXXX je A. M., Z. S., I. na podklade Kúpnej zmluvy
zo dňa 26.1.2022.

Podľa listu vlastníctva č. XXXX, k. územie J. je stavba so súpisným číslom XXXXX postavená na
niekoľkých parcelách evidovaných na rôznych listoch vlastníctva. Žalobca priradenie garážových státí
ku konkrétnej parcele nešpecifikoval.

34. Dôvodnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je teda vylúčená aj zmenou

skutkového stavu, nakoľko žalovaný nie je podielovým spoluvlastníkom nebytového priestoru s užívacím
právom garážového státia č. 1 a č. 2.

35. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p.: Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

36. Podľa § 388 C.s.p.: Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

37. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd v zmysle § 388 C.s.p. zmenil napadnuté uznesenie súdu

prvej inštancie tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu neosvedčenia hrozby
zmarenia prípadnej exekúcie, zamietol. Zo skutočností osvedčovaným v tomto spore totiž nevyplýva, že
žalovaný uskutočnil úkony smerujúce k zmareniu prípadnej budúcej exekúcie, resp. existenciu dôvodnej
obavy, že exekúcia bude ohrozená ani vlastníctvo nehnuteľnosti, ku ktorej sa má zriadiť záložné práva
(spoluvlastníckeho podielu).

38. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v

opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa
16.11.2011, sp. zn. 6Cdo 145/2011).

39. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, C.s.p. v spojení s § 262

ods. 1, C.s.p. a s poukazom na § 255 ods. 1, C.s.p., tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov
prvoinštančného a odvolacieho konania v celom rozsahu, pretože bol v konaní úspešný.40. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa
popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).