Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 12, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/39/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2310216637
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2310216637.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a členov

senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Anton Jaček, v právnej veci žalobkyne: Doc. RNDr. K. O. CSc.,
nar. X.XX.XXXX, bytom L., J. XXX/XX, zastúpenej spoločnosťou TORA Legal, s.r.o. so sídlom Laurinská
18, Bratislava, IČO: 36 866 326, proti žalovanej: Mgr. G. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom L., K. XXXX/XXX,
zastúpenej spoločnosťou: Advokátska kancelária KUHAJDA, s.r.o. so sídlom Bratislava, Karadžičova
47, IČO: 47 232 773, o neplatnosť darovacej zmluvy a určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po
poručiteľovi, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 27.10.2015, č.k.
8C/269/2010-533, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k zamietnutiu žaloby v časti o určenie
neplatnosti darovacej zmluvy p o t v r d z u j e a vo vzťahu k zamietnutiu žaloby v časti o určenie, že
nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi a v časti o náhrade trov konania napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia
neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 18.7.2007, na základe ktorej sa žalovaná stala vlastníčkou
popísaných darovaných nehnuteľností pôvodne patriacich už zomrelej P. R., ktorá bola starou mamou

žalovanej a matkou žalobkyne, ako i určenia, že popísané darované nehnuteľnosti patria do dedičstva
po P. R. zomrelej dňa X.X.XXXX. Žalobkyňu zaviazal k povinnosti zaplatiť žalovanej titulom náhrady
trov konania sumu 236,- Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 2.603,57 Eur všetko do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne ustanoveniami § 34, § 37 ods. 1, § 38 ods.
2 Občianskeho zákonníka, ako i § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a vecne najskôr

konštatovaním, že pri právnych úkonoch - pričom právny úkon urobila aj P. R. uzavretím darovacej
zmluvy - základným pojmovým znakom je prejav vôle. To reprezentujú dve služby a to vôľu a prejav.
Vôľa ako prvok právneho úkonu je psychickým vzťahom konajúceho človeka k zamýšľanému právnemu
následku. Od vôle treba odlišovať pohnútku (motív) a cieľ právneho úkonu. Vôľa i pohnútka označujú
psychické stavy konajúceho, avšak pohnútka na rozdiel od vôle nedeterminuje správanie konajúceho
priamo. Pohnútka je vždy súčasťou vôle. Individuálne sa existencia skutočnej vôle v konkrétnom prípade
skúma len vtedy, ak posúdený prejav vôle vyvolá závažné pochybnosti o jej existencii alebo keď to

vyplýva zo zákona. Ďalšou otázkou spojenou s vôľou ako predpokladom vzniku právneho úkonu je to,
čia vôľa sa prejavom vôle manifestuje. Prejavom vôle rozumieme jej vonkajšiu manifestáciu. Vôľu možno
prejaviť akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje spoznanie jej obsahu. Prejav vôle, ktorý je základom
právneho úkonu, okrem chcených právnych následkov spôsobuje aj právne následky pre tento prípadpredvídané a ustanovené právnymi predpismi. Prejav vôle teda smeruje k spôsobeniu týchto zákonných
právnych následkov bez požiadavky, aby aj ich spôsobenie bolo priamym predmetom prejavenej vôle.
V zmysle § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, duševná porucha sa musí zistiť v súlade s poznatkami

príslušných vedných disciplín (z odboru zdravotníctva, z odvetvia psychiatrie, patopsychológie a pod.)
musí sa viazať na okamih urobenia právneho úkonu. Je už vecou konkrétneho posúdenia, či osoba
konala v prechodnej alebo trvale duševnej poruche. Pozornosť treba venovať aj tomu, či osoba konajúca
v duševnej poruche v konkrétnom prípade nemala tzv. jasný okamih (dilucida intervalla). Keď znalecký
posudok (bez ktorého sa tieto typy sporov nezaobídu) nevytvorí spoľahlivý podklad pre záver súdu o

nespôsobilosti konajúceho ku konkrétnemu právnemu úkonu je treba vychádzať z toho, že právny úkon
bol učinený platne (viď komentár k Občianskemu zákonníka Praha - Panorama - 1987). Neplatnosť
právneho úkonu podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyžaduje spoľahlivé zistenie, že účastník
právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládať (viď R 4/71).
Čo sa týka pohnútky - motívu cieľa právneho úkonu, ktorý učinila P. R. bolo zistené, že dom chcela
darovať žalovanej o čom svedkyni H. hovorila pred uzavretím tohto úkonu. Svedkyňa E. potvrdila motív

darkyne. Podľa svedkyne všetky tri sestry si zavolala P. R. a dohodli sa tak, že dom bude prepísaný na
žalovanú, ktorá dve svoje sestry vyplatí. Motívom P. R. bola tá skutočnosť, že žalobkyni darkyňa kúpila
chalupu, a preto chcela svoj rodinný dom darovať dcéram po jej nebohej dcére. Aj svedkyňa L. Y. , ktorá
robila opatrovateľku P. R. na pojednávaní uviedla, že pani R. jej spomínala, že s domom naloží tak,
že ho daruje dievčatám - vnučkám. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že P. R. dávno pred učinením

darovacej zmluvy mala premyslené ako naloží so svojim domom. Jej vôľová zložka učiniť právny úkon
- darovanie - bola daná. Po tom, čo uzatvorila darkyňa darovaciu zmluvu povedala svedkyni H. H., že
už môže zomrieť, že už to má na poriadku. Darkyňa bola uzrozumená s následkami právneho úkonu.
Jej snahou bola tá okolnosť, že keď jednej dcére finančne pomohla s kúpou nehnuteľnosti, tak dcéram
svojej druhej nebohej dcéry zanechá svoj dom. Svedok O. uviedol, že po tom, čo sa so svojou starou

matkou rozprával o darovacej zmluve, ona mu mala uviesť, že nevedela o tom, že v darovacej zmluve
nemá zakotvené právo doživotného užívania. Aj z tejto svedeckej výpovedi vyplýva, že P. R. chcela,
mala vôľu uzavrieť darovaciu zmluvu a rozpoznala jej právne dôsledky. Aj keď nebolo vecné bremeno
- právo doživotného užívania zakotvené v zmluve, fakticky bolo zrealizované, nakoľko až do smrti mala
možnosť darkyňa bývať v darovanej nehnuteľnosti.

3. Následne súd prvej inštancie uzavrel, že i keď žalobkyňa tvrdila, že od roku 2003 sa u jej matky P.
R. prejavovalo psychické ochorenie, okrem úvodnej návštevy psychiatra - MUDr. D.- od roku 2003 do
smrti matky nenavštívila s ňou psychiatra. Zo zdravotnej dokumentácie P. R. vyplýva, že aj keď bola
niekoľkokrát u všeobecných lekárov ako aj u špecialistov a to aj v období pred podpisom a po podpise

darovacej zmluvy, nikde sa nenachádza záznam o tom, že v dôsledku jej psychického stavu by bolo
nutné odporučiť ju na psychiatrické vyšetrenie. Čo sa týka jej fyzického zdravotného stavu výsluchom
svedkov bolo zistené, že bola samoobslužná, že pracovala v záhrade, že bola komunikatívna a chodila
do kostola, pričom k zhoršeniu jej zdravotného stavu prišlo 3 mesiace pre smrťou. Súd sa pri svojom
rozhodovaní opieral najmä o znalecké posudky. V konaní boli podané tri znalecké posudky, ktoré riešili

otázku, či v čase podpisu darovacej zmluvy mala P. R. spôsobilosť k tomuto právnemu úkonu. Znalecký
posudok podala Znalecká organizácia - Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela, FORENZA - znalecká
organizácia psychiatrická spol. s.r.o. a znalec MUDr. Miroslav Čerňan - znalec pre odvetvie psychiatria.
Súd ako znalecké posudky v konaní hodnotil znalecké posudky, ktoré nariadil a ktoré vypracovala
Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela a posudok FORENZA - psychiatrická organizácia spol. s.r.o.

Znalecký posudok vyhotovený znalcom MUDr. Miroslavom Čerňanom bol predložený žalobkyňou - súd
vypracovanie tohto znaleckého posudku nenariaďoval a tento znalecký posudok bol hodnotený ako
listinný dôkaz. Zo znaleckého posudku Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela jednoznačne vyplýva,
že P. R. v čase spísania právneho úkonu netrpela demenciou a nemala narušenú rozumovú a vôľovú
zložku. Zo znaleckého posudku spoločnosti FORENZA vyplýva, že u P. R. nebola zistená demencia.

Prejavovala sa u nej znížená výkonnosť mozgu. Bola schopná porozumieť obsahu darovacej zmluvy,
čiže rozpoznať právny úkon bola schopná, v tomto jej schopnosť narušená nebola. Znalecká organizácia
uviedla, že čo sa týka vôľovej zložky pokiaľ sa preukáže, že konala na základe vlastnej úvahy s
dlhodobýmzámerombezovplyvňovaniainýmiosobamivtomprípadejejvôľovázložkanebolanarušená.
To, že darkyňa konala na základe vlastnej úvahy s dlhodobým zámerom bez ovplyvňovania bolo

preukázané svedeckými výpoveďami. Znalecké posudky sa prakticky zhodujú - spoločnosť FORENZA
hodnotila posudok z Pezinka tak, že: „Súhlasíme s tým, že menovaná v čase realizácie právneho úkonu
netrpela demenciou a nemala narušenú vôľovú a rozumovú zložku. K tomu dodávame, že menovaná
v čase realizácie právneho úkonu nemala narušenú rozumovú zložku, vedela o aký úkon ide. Jejzložka vôľová - pokiaľ sa preukáže, že menovaná konala v čase úkonu slobodne bez ovplyvnenia a
na základe dlhodobým zámerov, v tom prípade nemala narušenú vôľovú zložku a bola schopná právny
úkon realizovať.“ Výsluchom svedkov bolo zistené, že P. R. konala na základe dlhodobého zámeru, ktorý

nezmenila ani po podpise darovacej zmluvy, čiže z toho vyplýva, že nemala narušenú ani vôľovú zložku.
MUDr. Miroslav Čerňan uvádza, že P. R. trpela demenciou, čo však vylučujú vo veci vykonané znalecké
posudku. Z toho vyvodil záver, že obsahu predmetnej darovacej zmluvy nemohla porozumieť a tiež jej
právnym následkom.

4.Onáhradetrovkonaniasúdprvejinštancierozhodolvsúladesustanovením§142ods.1Občianskeho
súdneho poriadku a priznal žalovanej ako úspešnej účastníčke v konaní náhradu trov konania. Trov
konaniapozostávajúztrovžalovanejvovýške236,-Eur,ktorúsumuzaplatilazaznaleckýposudokatrov
právneho zastúpenia podľa príslušnej špecifikácie v sume 2.603,57 Eur. Súd nepriznal žalovanej trovy
konania, ktoré pozostávajú z cestovného vlastným motorovým vozidlom vzhľadom na to, že v zmysle
Spravovacieho poriadku má účastník konania nárok na cestovné hromadným dopravným prostriedkom,

pričom žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu nepredložila doklady o výške cestovného
hromadným dopravným prostriedkom.

5. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa prostredníctvom právneho zastúpenia
odvolanie, ktorým žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že

žalobe v plnom rozsahu vyhovie a žalovanú zaviaže k povinnosti nahradiť jej trovy konania. Dôvodila
tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
(§ 205 ods. 2 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku), a že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku). Má
za to, že súd prvej inštancie v rozpore so zásadou uvedenou v § 132 Občianskeho súdneho poriadku

(zásada hodnotenia dôkazov), podľa ktorej súd hodnotí dôkazy jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej
súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli
účastníci, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré sa týkajú spôsobilosti P. R. na právne úkony
v čase uzatvorenia darovacej zmluvy. Má za to, že na základe vykonaného dokazovania je zrejmé, že
u darkyne P. R. sa v čase uzatvorenia darovacej zmluvy jednalo o také poškodenie mozgu, ktoré malo

za následok stratu rozlišovacej schopnosti a vôľovej zložky do takej miery, ktorá ju robila neschopnou
na právne úkony, čo má za následok absolútnu neplatnosť darovacej zmluvy. Podľa odvolateľky na
základe vykonaného dokazovania je zrejmé, že P. R. dňa 26.9.2003 navštívila psychiatrickú ambulanciu
MUDr. G. D., ktorá v náleze z vyšetrenia stanovila P. R. diagnózu organický psychosyndróm stredne
ťažkej formy - poškodenie mozgu. Na pojednávaní dňa 6.10.2015 MUDr. G. D. vo svojej výpovedi

výslovneuvádza:„PacientkaP.R.užvroku2003malademenciu.“Psychiatričkaďalejuvádza,žedôvod,
pre ktorý túto diagnózu neuviedla konkrétne v náleze zo dňa 26.9.2003 je skutočnosť, že z prvého
vyšetrenia nebolo možné zistiť, či sa jedná o demenciu spôsobenú vekom, o sklerotickú demenciu alebo
demenciu podmienenú telesným stavom. Ďalšie psychiatrické vyšetrenie už P. R. neabsolvovala, avšak
na otázku, či je možné očakávať zlepšenie stavu pacientky v čase od vykonaného vyšetrenia v roku

2003 do času podpisu darovacej zmluvy v roku 2008 psychiatrička jednoznačne uvádza, že je vylúčené,
aby došlo k zlepšeniu jej zdravotného stavu po psychickej a telesnej stránke, nakoľko mozog sa s
diabetom a vysokým krvným tlakom poškodzuje naďalej. Vo vzťahu k stanovenej diagnóze psychiatrička
výslovne uvádza, že pri organickom psychosyndróme je narušená súdnosť a kritičnosť, je predpoklad,
že pacient nevie svoje konanie zhodnotiť, nevie posúdiť dôsledky svojho konania. Za daných okolností

je dôvodné usudzovať, že stav P. R. bol v čase podpisu darovacej zmluvy (rok 2008) natoľko vážny, že
nerozpoznala právne následky svojho konania. Pre účely konania boli vypracované tri znalecké posudky
v súvislosti s ktorým znaleckým dokazovaním súd v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatuje,
že zo znaleckého posudku Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela jednoznačne vyplýva, že P. R.
v čase spísania právneho úkonu netrpela demenciou a nemala narušenú rozumovú a vôľovú zložku,

znalecký posudok psychiatra MUDr. Miroslava Čerňana jednoznačne konštatoval, že P. R. v čase
podpisu darovacej zmluvy trpela demenciou, nemohla porozumieť obsahu darovacej zmluvy, ani jej
právnymnásledkom.PosudokznaleckejorganizácieForenzasamápredovšetkýmvyjadriťkrozpornosti
výsledkovpredchádzajúcehoznaleckéhodokazovania,keďsúdsavodôvodnenínapadnutéhorozsudku
priklonil k názoru obsiahnutému práve v uvedenom posudku znaleckej organizácie Forenza, ktorá

konštatovala, že súhlasí so závermi znaleckého posudku Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela,
že P. R. v čase realizácie právneho úkonu netrpela demenciou, nemala narušenú vôľovú a rozumovú
zložku.Zdôrazňujevšak,žeužznaleckýposudokPsychiatrickejnemocnicePhilippaPinelatrpelvážnymi
kvalitatívnymi nedostatkami, nakoľko zo 17 súdom kladených otázok neodpovedal na otázky 2 až 11,v dôsledku čoho súd na pojednávaní dňa 15.5.2012 uložil psychiatrickej nemocnici, aby predmetný
posudok dopracoval. Závery znaleckého posudku napriek dopracovaniu jeho doplnením sú však naďalej
založené predovšetkým na výpovediach svedkov. Tento posudok nedostatočne zohľadňuje zdravotnú

dokumentáciu P. R. namieta nevhodnosť použitia diagnózy organický psychosyndróm stredne ťažkej
formy obsiahnutým v náleze MUDr. D.. Vo vzťahu k znaleckému posudku znaleckej organizácie Forenza
už vo svojom vyjadrení zo dňa 9.12.2013 poukázala na skutočnosť, že tento nepovažuje najmä s
ohľadom na nedostatočný rozsah podkladovej zdravotnej dokumentácie, ignorovanie zdravotnej histórie
a vývoja P. R., za relevantný pre posúdenie spôsobilosti na právne úkony P. R. v čase podpisu darovacej

zmluvy, na ktoré vyjadrenie v celom rozsahu odkazuje a ďalej v odvolaní odvolateľka poukázala i
na jeho obsah. Ďalej má za to, že konanie na súde prvej inštancie má aj inú vadu, ktorá mala za
následok nesprávne rozhodnutie súdu vo veci, ktoré spočíva v nesprávnej aplikácii § 132 Občianskeho
súdneho poriadku vo vzťahu k vyhodnocovaniu dôkazov. Zdôrazňuje, že v zmysle konštantnej judikatúry
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je potrebné i znalecký posudok podrobiť hodnoteniu súdu ako
akýkoľvek iný dôkaz v občianskom súdnom konaní. V tejto súvislosti poukazuje i na rozsudok Krajského

súduvBratislavesp.zn.8Co/65/2012,rovnakoinaodôvodnenierozsudkuNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky sp. zn. 1M Obdo V 11/2008 zo dňa 28.1.2010. Má pritom za to, že súd prvej inštancie v
konaní uprednostnil závery znaleckých posudkov bez toho, aby tieto posúdil vo vzťahu k iným vo veci
vykonaným dôkazom, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie súdu vo veci.

6. K odvolaniu žalobkyne sa prostredníctvom právneho zastúpenia vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že
zo svedeckých výpovedí vykonaných v priebehu súdneho konania jednoznačne vyplynulo, že nebohá
P. R. za života mala v úmysle previesť svoje nehnuteľnosti na vnučky po svojej zosnulej dcére - sestre
žalobkyne. O tejto skutočnosti hovorila nielen s nimi, ale aj so svojou najlepšou priateľkou H. H.. Po
uzatvorení darovacej zmluvy P. R. túto skutočnosť nasledujúci deň oznámila aj svojej dcére - žalobkyni,

čo potvrdila aj samotná žalobkyňa, ako aj jej deti. Už z uvedeného správania P. R. možno vyvodiť záver,
že P. R. si bola vedomá toho, čo robí, ako aj následkov svojho konania. V priebehu súdneho konania
bolo rovnako preukázané, že dôvodom psychiatrického vyšetrenia P. R. bolo získanie opatrovateľského
príspevku pre jej vnuka J. O. po tom, ako bola žiadosť o tento príspevok pre nepriaznivý fyzický stav P. R.
zamietnutá. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj výpoveď samotnej MUDr. G. D., ktorá vo svojej výpovedi

uviedla, že sa asi jednalo o vyšetrenie pre účely získania potvrdenia pre domov dôchodcov, alebo
niečo podobné, čo bolo vtedy bežnou praxou. Samotná lekárska správa z psychiatrického vyšetrenia
vykonaného MUDr. G. D. zo dňa 26.9.2003 postráda základné náležitosti lekárskej správy z odborného
psychiatrického vyšetrenia. Ďalej lekárska správa neobsahuje stanovenie liečby s indikáciou potrebných
liekov, ani potrebu ďalších vyšetrení. Uvedené skutočnosti spojené s vyjadrením MUDr. G. D. zo dňa

6.10.2015 vyvolávajú záver, že sa jednalo o účelovú správu pre získanie opatrovateľského príspevku
pre J. O., toho času nezamestnaného vnuka P. R.. Žalobkyňa v podanom odvolaní vytýka okresnému
súdu, že sa nestotožnil so závermi znaleckého posudku vypracovanom MUDr. Miroslavom Čerňanom,
z ktorého jednoznačne vyplýva, že P. R. už v roku 2003 trpela demenciou. I napriek skutočnosti, že
vypracovanie tohto znaleckého posudku nenariadil súd, ale bol vypracovaný na objednávku žalobkyne,

pričom znalec vychádzal z vyššie uvedenej lekárskej správy, ako aj iných podkladov, ktoré neboli v
súdnom konaní predložené, okresný súd vykonal vypočutie MUDr. Miroslava Čerňana, ako aj zástupcu
znaleckej organizácie Forenza - znalecká organizácia, psychiatrická spoločnosť, s.r.o., súčasne na
jednom pojednávaní. Z vykonaného dokazovania - lekárskej správy P. R., svedeckých výpovedí a troch
znaleckých posudkov, ako aj vypočutia troch znalcov, ktorí vypracovávali znalecké posudky, okresný súd

dospel k záveru, že P. R. v čase uzatvárania darovacej zmluvy netrpela demenciou, ani inou duševnou
poruchou, alebo chorobou, ktorá by narušila jej schopnosť rozpoznať právny úkon a jeho následky.
Rovnako v konaní bolo preukázané, že P. R. konala na základe vlastnej slobodnej vôle. Z uvedeného
dôvodu preto navrhuje, aby odvolací súd uznesením potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny a
zároveň jej priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 89,50 Eur.

7. K vyjadreniu žalovanej k podanému odvolaniu, podala písomné stanovisko prostredníctvom právneho
zastúpenia žalobkyňa, z ktorého vyplýva, že podľa tvrdení svedkýň Y. E. a S. L. (vnučiek P. R.) mala
P. R. svoje údajné „dlhoročné želanie darovať im nehnuteľnosti“ uviesť na jedinom stretnutí, a to
výlučne v prítomnosti žalovanej a jej sestier, pričom výpovede svedkýň sa rozchádzajú aj v samotnom

termíne údajného stretnutia. Z výpovede týchto svedkýň je rovnako zrejmé, že obe sestry žalovanej mali
záujem, aby nehnuteľnosti pripadli žalovanej, keďže sa so žalovanou dohodli na tom, že ich z hodnoty
nehnuteľnosti pomerne vyplatí, a preto je podľa jej názoru dôvodné mať pochybnosti o vierohodnosti
týchto tvrdení. Vo vzťahu k výpovedi svedkyne H. H. uvádza, že svedkyňa neuvádza žiaden časovýúdaj, kedy sa mala P. R. údajne zmieniť, že nehnuteľnosti daruje žalovanej. Zdôrazňuje, že o tom, že
by P. R. mala mať záujem o darovanie nehnuteľnosti žalovanej vo výťahu k iným blízkym rodinným
príslušníkom nikdy neprezentovala, o čom svedčia svedecké výpovede J. O., E. O., ktorí jednoznačne

uviedli, že ani tri dni pred podpisom darovacej zmluvy pri rodinnom obede pri príležitosti promócií sestry
žalovanej sa P. R. žiadnym spôsobom nezmienila o tom, že by chcela darovať nehnuteľnosti žalovanej.
Zo svedeckých výpovedí vyplýva, že darkyňa po tom, ako jej boli ozrejmené dôsledky uzatvorenia
darovacej zmluvy, žiadala žalovanú o vrátenie daru, tá však reagovala podráždene s tým, že chce celý
dom a nie len polovicu domu. O skutočnosti, že P. R. si zjavne neuvedomovala dôsledky svojho konania

v čase podpisu darovacej zmluvy svedčí aj fakt, že po tom, ako žalobkyňa, po prevode nehnuteľností
na žalovanú, vrátila svojej mame P. R. kľúče od domu, tá jej ho vrátila späť so slovami, že predsa
ako dcéra nebude v jej dome zvoniť. Poukazuje tiež na skutočnosť, že iba dva týždne po podpise
darovacej zmluvy dňa 6.8.2007 absolvovala P. R. neurologické vyšetrenie, na ktorom nebola schopná
podpísať informovaný súhlas. Zdôrazňuje skutočnosť, že P. R. viackrát počas svojho života prezentovala
snahu o spravodlivé rozdelenie majetku, čo vyplýva z výpovede svedkyne H. D., ako aj z čestného

vyhlásenia prof. MVDr. E. R., DrSc., s ktorými sa však súd v odôvodnení napadnutého rozsudku žiadnym
spôsobom nevysporiadal. Svedkyňa Y. E. pritom sama vo svojej výpovedi priznala, že má vedomosť
o tom, že rodičovský dom po nebohej dcére P. R. kúpila práve P. R., z čoho jednoznačne vyplýva, že
uzatvorenie darovacej zmluvy nebolo spravodlivým rozdelením majetku. Žalobkyňa ďalej zdôraznila i
skutočnosti uvádzané v jej odvolaní ohľadne návštevy P. R. dňa 26.9.2003, psychiatrickú ambulanciu

MUDr.G.D.,akoiokolnostitejtonávštevyarovnakovýsledkysprávyzuvedenéhovyšetrenia.Žalobkyňa
tiež odkazuje aj na ďalšie namietané skutočnosti vo svojom odvolaní a to v súvislosti s hodnotením
podaných znaleckých posudkov a ich záverov, ako i na pochybenie súdu prvej inštancie pri ich hodnotení
a uprednostnení záverov znaleckých posudkov bez toho, aby tieto posúdil vo vzťahu i k iným vo veci
vykonaným dôkazom. V nadväznosti na argumentáciu obsiahnutú v odvolaní a na základe uvedených

skutočností má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam vo vzťahu k spôsobilosti P. R. na právne úkony v čase uzatvorenia darovacej
zmluvy. Ďalej má za to, že konanie na súde prvej inštancie trpí inou vadou spočívajúcou v nesprávnej
aplikácii ustanovenia procesnoprávneho predpisu vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov, pričom táto vada
mala za následok nesprávne rozhodnutie súdu vo veci. Navrhuje preto, aby odvolací súd rozhodol v

súlade s jej návrhom obsiahnutým v odvolaní.

8. K doručenému stanovisku žalobkyne k vyjadreniu žalovanej k jej odvolaniu sa žalovaná písomne
vyjadrila, v ktorom vyjadrení zdôraznila, že úmysel P. R. darovať rodinný dom žalovanej bol preukázaný
viacerými svedeckými výpoveďami, pričom nepriaznivosť fyzického o psychického zdravotného stavu

P. R., ktorý mal zapríčiniť jej nespôsobilosť na právne úkony preukázaný nebol. Súd prvej inštancie
postupoval v konaní v súlade s § 191 Civilného sporového poriadku a dostatočne a správne zistil
skutkový stav, na základe ktorého následne vydal dňa 27.10.2015 rozsudok, ktorý považuje za vecne
a právne správny.

9. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP),
ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP).
Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného
ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolanie bolo

podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu
existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto
postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených
práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia
legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej

úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného
výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
204 ods. 1 OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech

bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 OSP, akt.§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365
CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. b), d) OSP, ktorémá ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. d), f) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na
prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný

skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie
(§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď
miestoačasverejnéhovyhláseniarozsudkubolooznámenénaverejnejtabulianawebovejstránkesúdu
minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k právnemu záveru, že odvolaniu
je možné priznať úspech len čiastočne, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je vo veci samej v časti

výroku o zamietnutí žaloby o určenie neplatnosti darovacej zmluvy vecne správny, v dôsledku čoho boli
splnené podmienky pre jeho potvrdenie v tejto časti v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP. Potom pokiaľ ide
o zamietnutie žaloby o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po zomrelej P. R., v tejto časti je
zase nevyhnutné s použitím § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Skôr než by odvolací súd mohol pristúpi k zaoberaniu sa odvolacím dôvodmi žalobkyne, jeho
pozornosti nemohlo uniknúť, že napriek tomu, že v danom prípade ide o určovaciu žalobu (pôvodne
podľa § 80 písm. c) OSP, ktorý má ekvivalentu v § 137 písm. c), d) CSP), súd prvej inštancie nezhodnotil
naliehavosť právneho záujmu na žiadaných určeniach, len z neho vo vzťahu k určovaciemu nároku o
neplatnosť darovacej zmluvy vychádzal, čo napokon procesnými stranami ani namietané nebolo.

12. V danom prípade sa žalobkyňa domáha určenia neplatnosti darovacej zmluvy, ktorou darkyňa
(zomrelá matka žalobkyne a zároveň stará matka žalovanej) darovala žalovanej nehnuteľnosti, ktoré
ďalším určovacím nárokom žiada žalobkyňa určiť, že patria do dedičstva po zomrelej darkyne.

13. Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je (určovacie
žaloby v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) OSP, teraz § 137 písm. c) CSP), po procesnej stránke spočíva
v tom, že strany sporu (žalobkyňa a žalovaná) majú vecnú legitimáciu a že na požadovanom určení je
naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo
nie je, má ten, kto je účastný právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide, alebo ktorého právnej

sféry sa sporný právny vzťah alebo sporné právo týka (pozri rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo 679/2001).
Naliehavý právny záujem na požadovanom určení potom vyjadruje spôsob právnej ochrany, ktorej sa
má dostať súdnym rozhodnutím tomu, kto má v konaní o určovacej žalobe aktívnu vecnú legitimáciu, a
to voči tomu, kto je k požadovanému určeniu pasívne vecne legitimovaný.

14. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení
právnehovzťahualebopráva,zaťažujetoho,ktosatohtourčeniadomáha(žalobcu).Pokiaľchcežalobca
osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti
prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo
právojealebonieje,nadruhejstranevysvetliť,žeprávepodanážalobajeprocesnevhodnýmnástrojom,

ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre
jeho usporiadanie). Ak žalobca svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení nepreukáže
(nevysvetlí, neosvedčí), predstavuje nedostatok naliehavého právneho záujmu samostatný a prvoradý
dôvod, pre ktorý určovacia žaloba nemôže obstáť a ktorý sám osebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu
žaloby (pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. 1 Cdo 91/2006 <.). Ten je v takomto prípade daný na samotnom určení

práva. Určenie neplatnosti nemusí znamenať, že účastník je nositeľom práva, ktoré mu malo v dôsledku
zmluvy zaniknúť, alebo že nie je nositeľom práva, ktoré mal zmluvou nadobudnúť, pretože právo mu
mohlo zaniknúť na základe inej právnej skutočnosti, resp. by ho mohol nadobudnúť iným spôsobom. V
prípade nehnuteľností potom z uvedeného vznikajú ťažkosti, keď treba riešiť zložité otázky dôsledkovneplatnosti zmluvy, na čo ale správa katastra nie je oprávnená. Autoritatívnym spôsobom môže o týchto
otázkach rozhodnúť opäť iba súd, čo znamená, že určením neplatnosti zmluvy sa spor obvykle nevyrieši,
len sa posunie do inej roviny a len žaloba na určenie vlastníckeho práva, prípadne žaloba na určenie,

že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi (čoho sa žalobkyňa napokon v predmetnom konaní
tiež domáha) povedie k základnému cieľu sporového konania, ktorým je úplné odstránenie sporu.

16. Navyše po vydaní preskúmavaného rozsudku i po podaní odvolania, skôr ako odvolací súd rozhodol
o odvolaní, ako už bolo uvedené i vyššie nadobudla dňom 1.7.2016 účinnosť nová procesná norma

upravujúca občianske súdne konanie - zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý v
prechodných ustanoveniach v § 470 v ods. 1 zakotvil, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj
na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento
zákonpoužijenakonaniazačatépredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,nemožnouplatňovať
ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a

sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

17. Z vyššie citovaného prechodného ustanovenia vyplýva, že zákonodarca uplatnil princíp okamžitej
aplikovateľnosti novej procesnej normy, čo znamená, že nová právna úprava sa použije na všetky
konania, aj začaté pred dňom účinnosti CSP s tým, že právne účinky procesných úkonov, ktoré už nastali

do 30.6.2016 zostávajú zachované.

18. Pôvodná procesná právna úprava zakotvená v Občianskom súdnom poriadku neobsahovala
všeobecné ustanovenie, ktoré by upravovalo prípustnosť žalobného návrhu na určenie právnej
skutočnosti, ktorou je i určenie neplatnosti právneho úkony, žiadané v prejednávanej veci. V praxi sa

však žaloby na určenie právnej skutočnosti (zvyčajne) pripúšťali vo všeobecnej rovine, ak žalobca
preukázal na určení naliehavý právny záujem. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť, či
neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Určenie existencie právnej
skutočnosti (napríklad, že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásadu, že súd má určiť
aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však

nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Preto nová právna úprava Civilného sporového poriadku pripúšťa
žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä
z hmotného práva). Žalobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu
nevyplýva, je tak podľa súčasnej procesnej právnej úpravy nového civilného kódexu neprípustný.

19. Vychádzajúc z uvádzaného potom nemôže byť pochybnosti o tom, že žalobkyňa, a to navyše pri
súčasnom žalovaní na určenie, že nehnuteľnosti darované žalovanej pre tvrdenú neplatnosť darovacej
zmluvy patria do dedičstva po zomrelej darkyni ako poručiteľovi, nemôže mať naliehavý právny záujem i
na určení neplatnosti darovacej zmluvy, ktoré posúdenie má len povahu prejudiciálnej otázky vo vzťahu
k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo, keďže takáto predbežná otázka nerieši alebo

nemôže (objektívne vzaté) riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Stav
ohrozenia práva žalobkyne alebo neistota v jej právnom postavení sa totiž v takom prípade neodstráni
iba tým, že bude vyriešená predbežná otázka, z ktorej bez ďalšieho právny vzťah (právo) významný pre
právny pomer sporových strán ešte nevyplýva, ale až určením, či tu právny vzťah alebo právo je alebo
nie je. Ak možno (teda) žalovať o určenie práva alebo právneho vzťahu, nie je daný naliehavý právny

záujem na určenie neplatnosti zmluvy, ktorá sa tohto práva alebo právneho vzťahu týka.

20. Súd pritom v každom štádiu konania musí mať za doloženú existenciu takéhoto záujmu, inak (a to
bez skúmania vecnej stránky žaloby) musí žalobný návrh zamietnuť (ako neprípustný). Či tento záujem
jestvuje, skúma súd ex offo, t.j. z úradnej povinnosti, platí to ako pre súd prvej inštancie, tak aj pre súd

odvolací. Nie je teda potrebné pre skúmanie súdu, aby takúto obranu (nastolenie tejto otázky) v konaní
žalovaný vôbec urobil, napr. v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie.

21. Ak potom prvoinštančný súd zamietol žalobu v celom rozsahu, teda i v časti žiadaného určenia
neplatnosti právneho úkonu - darovacej zmluvy, jeho rozhodnutie je vo vzťahu k tomuto určovaciemu

žalobnému návrhu vo výroku vecne správne, bez potreby zaoberania sa čímkoľvek iným, teda i
odvolacou argumentáciou, preto napadnutý rozsudok v tejto časti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.22. Inak tomu je vo vzťahu k žalobnému návrhu na určenie, že popísané nehnuteľnosti (ktoré mali byť
predmetom neplatného prevodu namietanou darovacou zmluvou) patria do dedičstva po poručiteľke -
zomrelej darkyni.

23. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie preskúmavaným
rozsudkom správne a zákonným spôsobom žalobu zamietol, tým potom i uvedený žalobný návrh na
určenie, že popísané nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke.

24. Ako to z doposiaľ uvedeného vyplýva, súd prvej inštancie zamietnutie žaloby o uvedenom žalobnom
návrhu vôbec neodôvodnil.

25. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

26. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

27. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby
určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou
zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).

28. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva strany

sporu (účastníka súdneho konania) na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie
(napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu

Slovenskejrepubliky(nálezsp.zn.I.ÚS226/03),trebazaporušenieprávanaspravodlivésúdnekonanie
považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

29. Podľa § 157 ods. 2 OSP - účinného v čase vyhlásenia rozhodnutia, v odôvodnení rozsudku súd
uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca

(žalovaný), prípadne iný účastník konania. Stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov
riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

30. Obdobne podľa aktuálne účinného § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho
sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku
použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,

prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa odseku 3, ak sa súd
odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie
tohto odklonu.

31. Odôvodnenie rozsudku súdu a primerane i uznesenia (§ 234 ods. 2 CSP) musí mať náležitosti
uvedené v § 157 ods. 2 OSP, resp. od 1.7.2016 v § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení svojho
rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí
byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania
a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení

rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť,
k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju
interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdua dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 OSP,
resp. § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.

32. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
strany; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo
aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia

prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

33. Ak potom absencia riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé
súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. a) OSP v
spojení s § 221 ods. 1 písm. f) OSP, resp. § 365 ods. 1 písm. b) CSP v závislosti od miery znemožnenia
stranám realizovať ich právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

34. Nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť súdneho rozhodnutia musí byť napravená, pretože bráni jeho
vecnému preskúmaniu; konvalidácia tohto nedostatku súdom vyššieho stupňa neprichádza z logických
a systematických dôvodov do úvahy (tiež pre zachovanie princípu dvojinštančnosti). Tomu zodpovedá
aj znenie ust. § 388 CSP, ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie

len za predpokladu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Pokiaľ teda
existujú dôvody pre zrušenie rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené,
nemožno ho ani zmeniť (pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. 7 Cdo 157/2011).

35. Keďže v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie

(neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami) k znemožneniu stranám realizovať
ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, pričom s poukazom na mieru zlyhania súdu prvej inštancie, keď rozhodnutie
o uvedenom žalobnom nároku neodôvodnil vôbec, teda ani právne a ani vecne, nie je možné tento
nedostatok napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

36. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
časti, v ktorej zamietol i žalobný nárok o určenie, že popísané nehnuteľnosti (ktoré mali byť predmetom
neplatného prevodu namietanou darovacou zmluvou) patria do dedičstva po poručiteľke, s použitím ust.
§ 389 ods. 1 písm. b) a c) OSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

37. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho
súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude postupovať v zmysle vyššie uvedených intencií. Po opätovnom
oboznámení sa s obsahom spisu, posúdení naliehavého právneho záujmu na žalovanom určení, ktoré

zostalo predmetom konania, ktorý vyjadruje spôsob právnej ochrany, ktorej sa má dostať súdnym
rozhodnutím tomu, kto má v konaní o určovacej žalobe aktívnu vecnú legitimáciu, a to voči tomu, kto
je k požadovanému určeniu pasívne vecne legitimovaný, čo je potrebné mať tiež osvedčené, keďže
v sporoch s inými osobami, ktoré sa týkajú vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva (ako
je i tento spor), sa uvedený vzťah dedičov k majetku poručiteľa prejavuje tým, že majú postavenie

tzv. nerozlučných spoločníkov (§ 91 ods. 2 OSP, teraz § 77 ods. 1 CSP), pretože ide o také spoločné
práva a povinnosti, že sa rozhodnutie v spore musí vzťahovať na všetkých dedičov, uvedené pritom
platí aj v prípade sporu medzi dedičmi navzájom potiaľ, že sa takého konania musia všetci (či už na
žalujúcej alebo žalovanej strane) i zúčastniť, v prípade potreby i využití doposiaľ rozsiahlo vykonaného
dokazovania, ktoré ak to bude potrebné i doplní, súd prvej inštancie výsledky vykonaného dokazovania

vyhodnotí, posúdi podľa všetkých náležitých procesnoprávnych a hmotnoprávnych ustanovení a až
následne o veci, ktorá zostala predmetom konania (o určení, že popísané nehnuteľnosti patria do
dedičstva po zomrelej P. R.) opätovne rozhodne, pričom rozhodnutie je nevyhnutné adekvátne v súlade
s ust. § 220 CSP odôvodniť.

38. O náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa toto konanie
bude končiť (§ 262 v spojení s § 396 ods. 1 CSP).

39. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).