Uznesenie – Incidenčné spory ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. december 2016

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1CoKR/109/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113212173
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1113212173.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Eugena Palášthyho a členov
senátu: JUDr. Paulíny Pacherovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej, v právnej veci navrhovateľa: ES
Einrichtungs - Service GmbH, Grossbeeren strasse 231, 144 80 Postdam, SRN, zapísaný na Okresnom
súde Frankfurt/Oder pod č. HRB 794, zast.: bnt attorneys-at-law, s.r.o., Cintorínska 7, Bratislava, proti
odporcovi: JUDr. Dana Jelínková Dudzíková, so sídlom Dunajská 25, Bratislava, správca konkurznej
podstaty úpadcu: W.-T. L., M.. XX.XX.XXXX, Q.: A. K. XXD, Q., v konaní o určenie výšky prihlásenej
pohľadávky, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 18.06.2015, č.
k. 1Cbi/10/2013-100, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I, vydaný v konaní pod č. k.
1Cbi/10/2013-100 zo dňa 18.06.2015, z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na nové konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I v konaní pod č. k. 1Cbi/10/2013-100 vydal dňa
18.06.2015 rozsudok, ktorým určil, že pohľadávka navrhovateľa v konkurznom
konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3K/39/2012 proti
úpadcovi, v celkovej výške 784.574,46 Eur, pozostávajúca z istiny 665.694,24 Eur
a z úrokov z omeškania vo výške 118.880,22 Eur, ktorá vznikla z nezaplatenej
pôžičky na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 05.09.1994, je zistená čo do uplatneného
právneho dôvodu, výšky a poradia. Súd prvej inštancie zároveň navrhovateľovi nepriznal právo na
náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozsudku Okresný súd Bratislava I uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 04.04.2013
sa žalobca domáhal určenia, že pohľadávka ním prihlásená do konkurzného konania vedeného na
Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3K/39/2012, popretá žalovaným ako správcom konkurznej
podstaty úpadcu, je v celom rozsahu zistená a nesporná. Súd prvej inštancie v rámci vykonania
dokazovania zistil, že žaloba žalobcu je dôvodná a žalobca osvedčil právo na určenie uplatnenej
pohľadávky v celkovej výške 784.574,40 Eur. Súd prvej inštancie k vyššie uvedenému skutkovému
záveru dospel s poukazom na ust. § 28 ods. 1, ods. 2, § 29 ods. 6, § 32 ods. 1, ods. 2, § 32 ods. 6,
ods. 9 a ods. 16 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), s poukazom na
ust. § 195 Nemeckého občianskeho zákonníka, ako aj s poukazom na ust. § 199 ods. 1, ods. 2, ods.
3 a ods. 4 Nemeckého občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie mal v konaní za preukázané, že
došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke medzi navrhovateľom ako veriteľom na strane jednej a úpadcom ako
dlžníkom na strane druhej, a to dňa 15.09.1994. Z účtovnej závierky navrhovateľa (č. listu 16) mal súd za
preukázané, že k 31.12.2008 predstavoval záväzok úpadcu voči navrhovateľovi výšku 665.694,24 Eur.
Táto skutočnosť vyplýva aj z listu právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 24.01.2012, ktorým došlo k
vypovedaniu zmluvy o pôžičke a zároveň k uplatneniu nároku na vrátenie pôžičky vo výške 665.694,24
Eur. Vo vzťahu k príslušenstvu pohľadávky, súd prvej inštancie zistil, že navrhovateľ si prihlásil aj úroky
z omeškania vo výške 118.880,22 Eur, čo predstavuje zmluvný úrok z omeškania vo výške 4,6% p.a.

od 01.01.2009 do 17.11.2012, preto považoval súd prvej inštancie návrh za dôvodný. Vo vzťahu k
premlčaniu pohľadávky, súd prvej inštancie vyslovil právny záver spočívajúci v tom, že premlčanie sa
riadi ustanoveniami nemeckého občianskeho zákonníka, podľa ktorého 3-ročná premlčacia doba začína
plynúť až prvým dňom nasledujúceho roka, v ktorom vznikla povinnosť dlžníka vrátiť pôžičku. Súd prvej
inštancie mal za to, že podľa predpisov nemeckého práva začala plynúť 3-ročná premlčacia lehoty dňa
01.01.2013, a preto nemohlo dôjsť k premlčaniu, nakoľko k prihláseniu pohľadávky došlo doručením
prihlášky pohľadávky dňa 17.01.2013. Na takto uvedenom skutkovom základe, preto súd prvej inštancie
vydal rozsudok, ktorým určil oprávnenosť pohľadávky navrhovateľa v celej uplatnenej výške tak, ako
vyplýva z výroku rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 18.06.2015. O náhrade trov konania súd prvej
inštancie rozhodol tak, že ich náhradu nepriznal navrhovateľovi, nakoľko si tento náhradu trov konania
neuplatnil.

3. Dňa 24.07.2015 bolo do podateľne Okresného súdu Bratislava I doručené odvolanie odporcu, v ktorom
sa konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval vecne nesprávne, ak vyhovel návrhu navrhovateľa vo
vzťahu k ním uplatnenému nároku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. d) a písm. f) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).
V odvolaní ďalej uviedol, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom, ak
vyhodnotil vzťah medzi úpadcom a navrhovateľom podľa nemeckého právneho poriadku, ktorého obsah
slovenský súd nepozná, resp. pri jeho výklade vychádzal len z informácií poskytnutých navrhovateľom
bez možnosti overenia týchto informácií, nakoľko ide o cudzí právny poriadok, ktorý nemá slovenský
súd vykladať. Vzťah medzi odporcom a navrhovateľom je obchodnoprávny vzťah. Ako ďalšie dôvody
odvolania vidí odporca v tom, že predložená zmluva o pôžičke je všeobecná, predložený doklad o
právnom úkone je preto neurčitý. V súvislosti s dátumom zmluvy o pôžičke (rok 1994) a chýbajúcom
preukázaní dohody o splatnosti, trvá na dôvode popretia - premlčanie pohľadávky. Petit navrhovateľa
v druhej časti považuje za nadbytočný. Úpadca a navrhovateľ sú spriaznenými osobami podľa ust.
§ 9 zákona č. 7/2005 Z.z. ZKR, čo vyplýva z obsahu predloženej zmluvy. Ďalej v odvolaní namieta,
že navrhovateľ nepreukázal oprávnenie Dr. Ulricha Wenzela udeliť za obchodnú spoločnosť plnú moc
právnemu zástupcovi navrhovateľa. Na takto uvedenom základe, podľa názoru odvolateľa, navrhovateľ
neuniesol dôkazné bremeno ohľadom existencie jeho pohľadávky, a preto je daný dôvod na zamietnutie
žaloby. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové
konanie resp., aby odvolaním napadnutý rozsudok zmenil tak, že sa žaloba zamieta.

4. Okresný súd Bratislava I vyzval dňa 21.09.2015 právneho zástupcu navrhovateľa, aby sa vyjadril k
odvolaniu, výzva doručená právnemu zástupcovi dňa 06.10.2015 tak, ako vyplýva z doručenky na č.
listu 109 spisu s tým, že právny zástupca navrhovateľa/ žalobcu vyjadrenie doručil do podateľne súdu
prvej inštancie dňa 23.10.2015. Z vyjadrenia vyplýva, že navrhovateľ nepovažuje odvolanie za dôvodné.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne v celom rozsahu. Žalobca je toho názoru,
že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a
rovnako tiež, že napadnutý rozsudok vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, a teda nie sú
naplnené odvolacie dôvody uvedené v ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP. Žalobca je toho názoru, že
v konaní preukázal oprávnenosť svojej pohľadávky. V súlade s výhradou uvedenou v odvolaní, že súd
prvej inštancie vyhodnotil vzťah medzi úpadcom a navrhovateľom podľa nemeckého právneho poriadku,
ktorého obsah slovenský súd nepozná, žalobca sa vyjadruje, že v súlade s jednou zo základných zásad
civilného procesu, aj početnou judikatúrou (uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo 196/2009 zo dňa 22.09.2010)
je občianskosúdne konanie ovládané zásadou iura novit curia (súd pozná právo), vo všeobecnosti
aplikujú túto zásadu v zmysle ust. § 121 OSP súdy v konaní, v súvislosti s dôkaznou povinnosťou
účastníkov civilného konania netreba dokazovať nielen právne predpisy uverejnené alebo oznámené
v Zbierke zákonov SR, ale aj iné právne záväzné akty uverejnené v Úradnom vestníku ES. Obdobne
sa táto zásada aplikuje aj vo vzťahu k medzinárodnému právu. V súlade s ust. § 53 ods. l zákona č.
97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, preto súd postupoval vecne správne
a niet pochýb, že strany sporu, ako aj súd prvej inštancie, sú jednotného názoru ohľadom aplikácie
právneho poriadku na konanie, t. j. aplikácie nemeckého právneho poriadku. V tomto konaní súdu prvej
inštancie obsah nemeckého práva bol známy, pri prejednaní veci žiadne pochybnosti o nemeckom práve
nevznikli. Z takto uvedeného obsahu má za to, že tvrdenie žalovaného v jeho odvolaní právne neobstojí.
Vo vzťahu k námietke, že oprávnenie konkurzného správcu Dr. Ulricha Wenzela v mene navrhovateľa
nebolo preukázané v konaní pred súdom prvej inštancie, právny zástupca žalobcu uvádza, že táto
skutočnosť bola preukázaná Uznesením o vyhlásení konkurzu zo dňa 02.11.2009, ktoré je súčasťou
súdneho spisu a žalovaný ako správca nespochybňoval akýmkoľvek spôsobom plnomocenstvo pre

advokátsku kanceláriu žalobcu, dokonca ho ako právneho zástupcu žalobcu uznal v konkurznom konaní
vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3K/39/2012. Žalovaný žalobcovi taktiež ako
právnemu zástupcovi doručuje písomnosti v súlade s ust. § 29 ods. 8 ZKR. S poukazom na takto uvedené
vyjadrenie žiada, aby odvolací súd podľa ust. § 219 OSP odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v predmetnej veci potvrdil ako vecne správny.

5. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa ust. § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania
a dospel k záveru, že je dôvodné.

6. Odvolací súd sa úplne nestotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý ustálil právny názor
spočívajúci v tom, že zo strany žalobcu došlo k osvedčeniu práva na určenie uplatnených pohľadávok
v celkovej výške 784.574,46 Eur. Súd prvej inštancie preto nepostupoval vecne správne, keď bez
náležitého zistenia (dokazovania) posúdil existenciu právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným
založeného na nemeckom občianskom zákonníku (t. j. cudzom práve), ktorý sa na uvedený právny
vzťah aplikuje. Odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi odvolania v tej časti, v ktorej odporca argumentuje,
že je potrebné preukázať, či došlo reálne k poskytnutiu pôžičky, teda či navrhovateľ skutočne svojmu
konateľovi pôžičku v uplatnenej výške istiny poskytol (teda či došlo reálne k prevzatiu peňazí na strane
dlžníka ). Zo spisu vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 1Cbi/10/2013 nevyplýva, že by sa
súd prvej inštancie náležite oboznámil s právnou normou, ktorú aplikoval na posudzovaný právny
vzťah medzi stranami sporu. V odôvodnení rozsudku síce uvádza konkrétne ustanovenia nemeckého
občianskeho zákonníka, ktorý však v spise v oficiálnom platnom právne záväznom stave absentuje v
preklade do slovenského jazyka. V konaní po vrátení veci odvolacím súdom je preto potrebné náležite
aplikovať oficiálny text zákona, z ktorého sa odvodzuje skutkový záver o posudzovanom nároku. V
konaní zároveň nebolo žiadnym spôsobom spochybnené, že je potrebné aplikovať a vykladať normu
nemeckého práva, konkrétne nemecký občiansky zákonník (§ 195, § 199 ods. l, ods. 2, ods. 3, ods. 3a, §
199 ods. 4 nemeckého občianskeho zákonníka), avšak absentuje platné znenie tohto právneho predpisu
pre účely výkladu súdom prvej inštancie. V kontexte takto uvedeného záveru, preto je možné prihliadnuť
k dôvodom odvolania. Odvolací súd sa zaoberal aj s výhradou vo vzťahu k osobe správcu konkurznej
podstaty - Dr. Ulrich Wenzel a uviedol, že je potrebné sa náležite vysporiadať aj s námietkou odvolateľa
vo vzťahu k platnosti plnomocenstva. Odvolací súd poukazuje na to, že nie je možné sa iba stotožniť s
argumentmi a vyjadreniami právneho zástupcu navrhovateľa, že v konaní nebolo spochybnené právne
zastúpenie navrhovateľa advokátskou kanceláriou bnt attorneys-at-law, s.r.o., Cintorínska 7, Bratislava,
vo vzťahu k tomu, že sám žalovaný ako správca konkurznej podstaty
doručuje písomnosti tejto kancelárii ako právnemu zástupcovi v konaní vedenom na
Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3K/39/2012. Na súde prvej inštancie je potrebné náležite, úplne
a vecne správne ustáliť aj dôvod odvolania vo vzťahu k tejto námietke odporcu.

7. Odvolací súd sa úplne nestotožňuje so zisteným skutkovým stavom veci tak, ako ho vykonal súd
prvej inštancie, a preto vydal rozhodnutie o zrušení odvolaním napadnutého rozsudku v konaní pod
č. k. 1Cbi/10/2013-100 zo dňa 18.06.2015 a o vrátení veci súdu prvej inštancie na nové konanie a
rozhodnutie.

8. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 387 CSP), ani na jeho zrušenie (§ 389 ods. 1 CSP).

9. Podľa § 392 CSP odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok, inak
rozhoduje uznesením.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodol v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch
vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje sa nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh), (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok
odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 9. 2. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.