Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. september 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 30S/99/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5020200245
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5020200245.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej a

členov senátu JUDr. Zuzany Krivdovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Martiny Mochnáčovej, v právnej
veci žalobcu: ONRDS a.s., so sídlom Dúbravská cesta 2, 841 04 Bratislava, IČO: 47 068 051, právne
zast. advokátskou kanceláriou agner & partners, s.r.o., so sídlom Špitálska č. 10, 811 08 Bratislava, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 100905222/2020 zo dňa 18.05.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici Číslo:
100905222/2020 zo dňa 18.05.2020 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie a

rozhodnutie.

II. Žalobcamávočižalovanémuprávonanáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonaniavcelomrozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správny orgán prvého stupňa - Daňový úrad Žilina, pobočka Martin rozhodnutím číslo:
100317323/2020 zo dňa 31.1.2020 podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určil platiteľovi dane
(pôvodne ZENCOR a.s.) - žalobcovi rozdiel v sume 206 058,23 EUR na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie apríl 2017, nevrátený nadmerný odpočet v sume 47 137,02 Eur nepriznal a vyrubil
daň v sume 158 921,21 Eur s tým, že nadmerný odpočet uplatnený v dodatočnom daňovom priznaní

doručenom dňa 14.6.2017 - 47 137,02 Eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní - 158
921,21,rozdielvsume-206058,23Eur.Rozdieldanevsume158921,21Eur,ktorýpozostávazrozdielu
dane zistenej po vykonanej daňovej kontrole, t.j. 206 058,23 Eur - výška nevráteného nadmerného
odpočtu, t.j. 47 137,02 Eur je splatný do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na vo
výroku rozhodnutia konkretizovaný účet Daňového úradu Žilina vedený v štátnej pokladnici.
V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu
na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie

obdobie apríl 2017. Daňová kontrola bola začatá dňa 19.7.2017 v zmysle oznámenia o daňovej
kontrole zo dňa 10.7.2017, ktoré bolo doručené dňa 18.7.2017.Daňová kontrola bola ukončená dňom
doručenia Protokolu č. 100285833/2019 zo dňa 23.1.2019, t.j. 28.1.2019. Na základe dodávateľských
a odberateľských faktúr predložených k daňovej kontrole obchodoval žalobca v preverovanom
zdaňovacomobdobíapríl2017snákupomzinku(zinkovéingoty)apredajomzinkovejbielobyaodpočítal
si DPH z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťami IMEXPORT GROUP s.r.o., PREST TRADE
s.r.o. a GET & MAKE, s.r.o. detailne konkretizovaných na stranách 4 až 6 rozhodnutia. V rozsiahlom

odôvodnení rozhodnutia (73 strán) správca dane v podrobnostiach popisuje zistenia plynúce z dôkazov
tvoriacich súčasť administratívneho spisu. Vo vzťahu k vyššie označeným dodávateľom správca dane
zosumarizoval vyhodnotenie získaných dôkazov.
Vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi PREST TRADE s.r.o. správca dane konštatoval:- zdokumentované zistenie nekontaktnosti konateľa dodávateľskej spol. PREST TRADE s.r.o. vyvracia
vierohodnosť a preukázateľnosť dokladov - dodávateľských faktúr predložených kontrolovaným
daňovým subjektom k výkonu daňovej kontroly a odôvodňuje pochybnosť o ich pravosti a pravdivosti

údajov na nich uvedených. Ak sa konateľ spol. PREST TRADE s.r.o. správcovi dane vyhýba,
nespolupracuje a nekomunikuje, resp. svojím konaním znemožňuje správcovi dane vykonať
preverovanie, je sama spol. PREST TRADE s.r.o. nevierohodná a doklady predložené k výkonu daňovej
kontroly nie je možné uznať ako dôkazný prostriedok, nakoľko jeho pôvodca (dodávateľ) je nevierohodný
daňový subjekt. Súčasne je takýto dôkazný prostriedok nepreukázateľný, lebo nie je možné pravdivosť

a správnosť údajov na nich uvedených preveriť v preukázateľnom účtovníctve a
v záznamoch vedených v zmysle § 70 zákona o DPH;
- potvrdenie nevierohodnosti a nepreukázateľnosti predložených faktúr potvrdzuje aj podané priznanie
na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2017, v ktorom spol. PREST TRADE s.r.o. nevykázala dodanie
tovaru podľa § 8 zákona o DPH, z čoho vyplýva, že nedošlo k priznaniu a odvedeniu DPH z faktúr, z
ktorých si spoločnosť ZENCOR a.s. uplatnila odpočítanie dane;

- vykonaným dokazovaním nebolo potvrdené, ale jednoznačne popreté, že spol. PREST TRADE s.r.o.
mala skladové priestory na adrese Podzávoz 375, Čadca, ktorú uviedol
kontrolovaný daňový subjekt ako miesto naloženia tovaru;
-skutočnosť,žespol.ZENCORa.s.mohlavedieť,žespol.PRESTTRADEs.r.o.nemáskladovépriestory
na adrese Podzávoz 375, Čadca vyplýva aj z vyjadrenia L. G., ktorý sa vyjadril, že spol. ZENCOR

a.s. odoberala tovar zo spol. PREST TRADE s.r.o. podľa potreby, t. j. prepravu si zabezpečovala spol.
ZENCOR a.s. ;
- z výpovede splnomocnenej zástupkyne spol. ZENCOR a.s. vyplýva, že kontrolovaný daňový subjekt si
preveroval svojich dodávateľov tým, že ich požiadal, aby mali sklady na Slovensku. Zo zistení správcu
dane však vyplýva, že v prípade spol. PREST TRADE s.r.o. táto podmienka splnená nebola;

- z uvedených skutočností vyplýva, že daňový subjekt ZENCOR a.s. nedodržal náležitú starostlivosť,
keď si svojho dodávateľa dostatočne nepreveril, neoveril si existenciu
skladových priestorov a sídla spoločnosti. Zároveň musel vedieť, že na adrese Podzávoz 375,
Čadca sa skladové priestory deklarovaného dodávateľa nenachádzajú.
Vo vzťahu k deklarovaným dodávateľom správca dane IMEXPORT GROUP s.r.o. a GET & MAKE, s.r.o.

správca dane uviedol:
- podľa zistení správcu dane mal byť tovar - zinkové ingoty, ktorý je predmetom faktúr,vystavených
spoločnosťami IMEXPORT GROUP s.r.o a GET & MAKE, s.r.o. pre spol. ZENCOR a.s., prepravený
priamo od výrobcu zinku v Poľsku, čo je Huta Cynku „Miasteczko Slaskie“ S.A., ktorého kontrolovaný
daňový subjekt pozná, čo vyplýva z odpovede splnomocnenej zástupkyne spol. ZENCOR a.s., a

prepravený bol priamo do priestorov spoločnosti SlovZink a.s. Továrenská 545, Košeca, IČO: 35 772 204
(personálne prepojenej), čo je výrobný závod spol. ZENCOR a. s. na základe Zmluvy o dielo uzatvorenej
dňa 01.01.2016 s následnými dodatkami;
- daňové subjekty GYKO s.r.o., GET & MAKE, s.r.o. a IMEXPORT GROUP s.r.o. boli len vsunuté
do dodávateľského reťazca, pričom vykazovali pri uskutočnených zdaniteľných plneniach na výstupe

v zdaňovacom období apríl 2017, v podaných daňových priznaniach DPH a vo svojich kontrolných
výkazoch iba transakcie podľa uvedenej fakturačnej schémy, z čoho vyplýva, že nešlo o obchodníkov,
ktorí pôsobili na tuzemskom trhu a predávali svoj tovar aj iným daňovým subjektom, ale tieto subjekty
boli zriadené len za účelom deklarovania uvedených zdaniteľných obchodov;
- na základe podaného daňového priznania DPH a kontrolného výkazu DPH za zdaňovacie obdobie

apríl 2017 spoločnosti GYKO s.r.o., vyplýva, že deklarovaná daňová povinnosť bola účelovo znížená
zaúčtovaním položiek v časti B3 podaného kontrolného výkazu, do ktorého sa uvádza sumárna hodnota
prijatých zdaniteľných plnení.
Z kontrolného výkazu vyplýva, že spoločnosť GYKO s.r.o. vykazuje:
1/ nadobudnutia tovaru od poľského dodávateľa GAN-REM

2/ tuzemské dodania tovaru pre spoločnosti GET & MAKE, s.r.o. a IMEXPORT GROUP s.r.o.
3/ uplatňuje si odpočítanie DPH z dokladov z elektronickej registračnej pokladne
v celkovej výške 177 440,16 EUR ( základ dane 887 200,- EUR ), všetky od dodávateľa METRO Cash
& Carry SR s.r.o., DIČ: 2023150701, ktoré neboli správcovi dane ku kontrole predložené. Z uvedených
zistení a ďalších skutočností ohľadom spol. GYKO s.r.o. vyplýva, že došlo k úniku na dani a kontrolovaný

daňový subjekt bol účastný na dodávkach poznačených podvodom;
- niektoré vyjadrenia sú rozporné, nakoľko sa sprostredkovateľ obchodov so zinkom (U. I.) na jednej
strane vyjadruje, že nemá žiadny obchodný vzťah so spoločnosťou GYKO s.r.o., na ktorú poskytol
kontakt, na strane druhej však prejednával konkrétne obchodné transakcie a zúčastňoval sa na stretnutíobchodného zástupcu p. G. s deklarovanými dodávateľmi GET & MAKE, s. r. o. a spol. IMEXPORT
GROUP;
- subdodávatelia v zistenom reťazci, t.j. spoločnosti GAN-REM, GET & MAKE, s.r.o. a IMEXPORT

GROUP s.r.o. nikdy nedisponovali s tovarom, nemali skladové priestory,
nepreberali ho a nezabezpečovali prepravu;
- zo zistení vyplýva, že spoločnosti GET & MAKE, s.r.o., IMEXPORT GROUP s.r.o., začali obchodovať
so zinkom na podnet sprostredkovateľa (U. I.), resp. na podnet L. G. zo spol. ZENCOR a.s. ;
- štatutárny zástupca spol. IMEXPORT GROUP s.r.o. nemal vedomosť kto konkrétne, aký prepravca

vykonal prepravu tovaru, nemal vedomosť kto hradil prepravu, nemal vedomosť kto vystavoval a kto
podpisoval faktúry a iné doklady, pôvod tovaru videl len
z certifikátu, ktorý dostával elektronicky, nevedel, od koho bol tovar nakupovaný, nepoznal adresu
nakládky tovaru;
- doklady preukazujúce prepravu tovaru neodrážajú zistenú skutočnosť, nakoľko je v nich uvedené, že
tovar má byť odoslaný z miesta Gdynia, pričom mal byť podľa odpovede na MVI dodaný priamo od

výrobcu, ktorý sídli v meste Miasteczko Slaskie. Zároveň príjemcom uvedeného tovaru mala byť spol.
GYKO s.r.o., pričom podľa zistení správcu dane uvedená spoločnosť nikdy tovar neprijala;
- spoločnosť GYKO s.r.o. a jej právni nástupcovia boli nekontaktní, nepredkladali doklady k daňovej
kontrole, výmaz ex offo z obchodného registra posledného právneho nástupcu spoločnosti GYKO s.r.o.
je podľa správcu dane účelový;

- dôveryhodným subjektom v zistenom reťazci nieje podľa správcu dane ani prvý deklarovaný dodávateľ
zinku v Poľsku, a to spol. GAN-REM, a to z dôvodu, že spol. GAN-REM zaevidovala vo svojom
účtovníctvefaktúrypotvrdzujúcenákupzinkuzospol.HutaCynkuMiasteczkoSlaskieSAažpovykonaní
kontroly, čo bolo zistené na základe zaslanej žiadosti o MVI v rámci výkonu predmetnej kontroly;
- spol. ZENCOR a.s. vedela z LME burzy, že jednou z dvoch schválených značiek zinku v Poľskej

republike je Huta Cynku „Miasteczko Slaskie“ S.A. ;
- U. I., ktorý vystupoval ako sprostredkovateľ obchodov so zinkom medzi dodávateľom GYKO
s.r.o. s odberateľmi GET & MAKE, s.r.o., poznal zástupcu spoločnosti ZENCOR a.s. - L. G. už z jeho
predchádzajúcich obchodných aktivít
so zinkom

- za kontrolovaný daňový subjekt mal uzatvárať obchody L. G., ako obchodný zástupca spoločnosti
ZENCOR a.s., a to na základe Zmluvy o sprostredkovaní predaja, pričom L. G. komunikoval cez doménu
spoločnosti ZENCOR a.s., ktorá bola totožná
s doménou, akú používajú zamestnanci spol. ZENCOR a.s. Z verejne dostupných zdrojov na stránke
obchodného registra bolo zistené, že do 11.12.2014 bol L. G. predsedom predstavenstva

spoločnosti ZENCOR a.s., a pri daňovej kontrole DPH vykonávanej v spol .ZENCOR a.s. za zdaňovacie
obdobia august a september 2017 sa zúčastňoval za spol. ZENCOR a.s. na ústnych pojednávaniach
so svedkom;
- z dôvodu, že obchodný zástupca spol. ZENCOR a.s. poznal poľskú spol. GAN-REM už od konca
roku 2016, je nákup zinku prostredníctvom deklarovaných dodávateľov podľa správcu dane nelogický

a neopodstatnený
- po začatí daňovej kontroly, ktorá bola vykonávaná v spol. IMEXPORT GROUP s.r.o. došlo k zrušeniu
spoločnosti IMEXPORT GROUP s.r.o. Tento postup je podľa správcu dane účelový;
- z výpovede splnomocnenej zástupkyne spol. ZENCOR a.s. vyplýva, že kontrolovaný daňový subjekt
si preveroval svojich dodávateľov tým, že ich požiadal, aby mali sklad na

Slovensku. Zo zistení správcu dane však vyplýva, že u dodávateľských spoločností GET &
MAKE, s.r.o., IMEXPORT GROUP s.r.o. táto podmienka splnená nebola;
- daňový subjekt pri dodržaní náležitej starostlivosti mohol vedieť, že deklarovaní dodávatelia nemali
tovar - zinkové ingoty na sklade a ani ním nedisponovali, a že tovar je dodaný priamo od výrobcu Huta
Cynku Miasteczko Slaskie SA.

Správca dane uviedol, že podrobne opísal, akým spôsobom bolo zistené a preukázané, že preverované
transakcie boli rizikové a nesú vo vzťahu k DPH znaky podvodného konania a tiež že kontrolovaný
daňový subjekt nedodržal potrebnú náležitú starostlivosť. Z dôvodu, že vykonaným dokazovaním nebolo
potvrdené a preukázané, že deklarovaným dodávateľom, t. j. spoločnostiam PREST TRADE s.r.o.,
GET & MAKE, s.r.o. a IMEXPORT GROUP s.r.o. vznikla z titulu dodania tovaru daňová povinnosť,

odpočítaním dane z dodávateľských faktúr vystavených uvedenými dodávateľmi porušila spoločnosť
ZENCOR a.s. ustanovenia zákona o DPH. Pokiaľ si spoločnosť ZENCOR a.s. (t.j. žalobca) uplatnila
právo na odpočítanie DPH z faktúr za dodanie tovaru, ktorých reálny obsah nebol preukázaný (t.j.
nebola preukázaná reálnosť samotného dodania tovaru osobou uvedenou na faktúre ako dodávateľom,naopak vykonaným preverovaním bolo zistené, že dodanie tovaru sa nemohlo uskutočniť tak, ako tvrdí
kontrolovaný daňový subjekt), porušila ustanovenie § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH v spojení s
ustanovením § 49 ods. 1 zákona o DPH, pretože je nepochybné, že uplatniť právo na odpočet DPH je

možné iba pri súčasnom splnení zákonnej podmienky podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, a teda právo na
odpočítanieDPHvzniká(vprípadedodaniatovaru,priktoromsaosobapovinnáplatiťdaňurčípodľa§69
ods. 1 zákona o DPH ) iba v prípade, že je preukázané, že daňová povinnosť pri tomto tovare z titulu jeho
dodania deklarovanému dodávateľovi vôbec vznikla. Zároveň sa dopúšťa porušenia § 51 ods. 1 písm. a)
zákona o DPH z dôvodu, že uplatnil právo odpočítať daň z faktúry, pri ktorej neboli splnené podmienky na

odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Zistenie, že dodávateľ PREST TRADE s.r.o.
dodanie tovaru nepriznal a nezahrnul predmetné faktúry do vlastného priznania DPH je dôkazom toho,
že sa jedná o dodávky poznačené podvodom. Závery správcu dane, že daňový subjekt mohol vedieť,
že sa zúčastňuje dodávok poznačených podvodom, vyplýva zo zistení správcu dane, že na adrese
Podzávoz 375, Čadca, ktoré uviedol daňový subjekt, sa nemohla uskutočniť nakládka tovaru, nakoľko
daňový subjekt zabezpečoval prepravu a dával inštrukcie k preprave prepravcovi. Preto musel vedieť,

že tovar nebol prepravený z uvedenej adresy. Výstupy z mýtnych transakcií, zaslané prevádzkovateľom
systému elektronického výberu mýta nepreukazujú dodanie tovaru, preukazujú len pohyb vozidiel na
uvedenej trase. K zisteniu správcu dane ohľadom adresy nakládky tovaru sa daňový subjekt nevyjadril.

2. O odvolaní žalobcu voči vyššie označenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodol

žalovaný rozhodnutím Číslo: 100905222/2020 zo dňa 18.5.2020, ktorým s poukazom na ust. §
74 ods. 4 Daňového poriadku rozhodnutie správcu dane potvrdil, v podrobnostiach poukazujúc na
skutkové a právne závery obsiahnuté v odôvodnení rozhodnutia správcu dane. V odôvodnení žalovaný
skonštatoval, že správca dane sa v zmysle vykonaných úkonov a získaných dôkazov uvedených v
rozhodnutí dostatočne vysporiadal so zisteniami z daňovej kontroly a námietkami odvolávajúceho sa,

na základe ktorých nepriznal odvolávajúcemu sa odpočet dane z predložených faktúr od spoločností
IMEXPORT GROUP s.r.o., GET & MAKE, s.r.o. a PREST TRADE s.r.o..
K námietke odvolávajúceho sa (t.j. žalobcu), že rozhodnutie neobsahuje všetky náležitosti, podľa § 63
ods. 3 Daňového poriadku, a že správca dane v rozpore s § 68 ods. 5 Daňového poriadku „určil rozdiel
v sume", keď uviedol že „nadmerný odpočet nepriznáva“ a „vyrubuje daň v sume 158 921,21 EUR“, a že

s ohľadom na text odôvodnenia, kde správca dane konštatuje záver, že bol zistený rozdiel vo výške 206
058,23 EUR je zrejmé, že správca dane mal rozhodnúť o vyrubení rozdielu dane oproti dani vyrubenej
spoločnosťou v daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2017, pritom z odôvodnenia
nevyplýva žiadny dôkaz ani vysvetlenie pre vyrubenie novej dane v sume 158 921,21 EUR, a že vo
výroku správca neuvádza o akú daň sa jedná, žalovaný uviedol, že je nedôvodná. Podľa § 63 ods.3

Daňového poriadku v časti, ktorá sa označuje ako predvýroková, sa uvádzajú všetky právne predpisy,
na základe ktorých sa rozhodovalo, pričom sa jedná o kompetenčné zákony, ktoré upravujú právomoc a
pôsobnosťorgánovštátnejsprávyvoblastidaníapoplatkov,hmotnoprávnepredpisyaprocesnýpredpis,
ktorým je daňový poriadok. Časť rozhodnutia pred samotným výrokom obsahuje konkrétne ustanovenie
zákona, ktoré určuje, že správca dane napr. vyrubí daň, uloží pokutu, alebo vydá rozhodnutie o odvolaní.

Rozhodnutie vydané správcom dane podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku sa vydá v prípadoch,
keď správca dane rozhodnutím neprizná daňovému subjektu uplatnený nadmerný odpočet, ktorý nebol
vrátený a okrem neho vyrubuje na základe výsledkov daňovej kontroly (porušení zákona o DPH) aj daň
z pridanej hodnoty, pričom k úhrade je predpísaná len suma dorubenej dane. Žalovaný skonštatoval, že
správca dane v zmysle vydaného rozhodnutia jednoznačne preukázal z čoho pozostával určený rozdiel

v sume 206 058,23 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2017 (z nevráteného
nadmerného odpočtu a z vyrubenej dane z pridanej hodnoty). Námietka odvolávajúceho sa o vyrúbení
„novej dane“, a že mu nebolo jasné o akú daň ide je nedôvodná, pretože správca dane pojem nová daň
v rozhodnutí nepoužil. Vo výrokovej časti rozhodnutia je jednoznačne uvedený rozdiel predpísaný na
úhradu v sume 158 921,21 EUR a rovnako aj daň.

Za dôvodnú nepovažoval ani odvolaciu námietku, že rozhodnutie neobsahuje odôvodnenie tak ako
to ukladá § 63 ods. 5 Daňového poriadku, že v odôvodnení neboli uvedené skutočnosti, ktoré boli
podkladom rozhodnutia, a správca dane sa nevysporiadal s návrhmi a námietkami daňového
subjektu, že neuviedol aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa
ktorých sa rozhodovalo je podľa odvolacieho orgánu nedôvodná. To, že rozhodnutie obsahuje rovnaké

preverovania a z toho vyplývajúce závery správcu dane, aké sú uvedené v protokole je logická
nadväznosť po ukončení daňovej kontroly, resp. vyrubovacieho konania, a vyplýva to zo znenia § 63
ods.2 daňového poriadku, v zmysle ktorého musí rozhodnutie vychádzať zo stavu veci zisteného v
daňovom konaní.K námietke žalobcu, že z rozhodnutia nie je zrejmé, ktoré úkony vykonal správca dane, a ktoré boli
získané od iných správcov dane žalovaný poukázal na skutočnosť, že správca dane zrozumiteľne
deklaroval a rozlíšil, ktoré úkony vykonal sám a ktoré iný správca dane. Označenie výkonu „správca

dane“ sa jedná o úkony, ktoré vykonával sám správcu dane poverený výkonom daňovej kontroly u
odvolávajúceho sa t. j. Daňový úrad Žilina pobočka Martin ostatné zisťovania, ktoré sú deklarované pod
označením príslušného daňového úradu napr. Daňový úrad pobočka Čadca, boli vykonané pracovníkmi
tohto úradu resp. pobočky, pričom ním zistené skutočnosti využil správca dane v zmysle § 24 Daňového
poriadku pri daňovej kontrole u odvolávajúceho sa. Podľa žalovaného po vyhodnotení získaných

dôkazov správca dane tiež uviedol v rozhodnutí okrem konkrétnych znení dotknutých paragrafov aj
ich súvislosť s inými zistenými skutočnosťami a to, že spoločnosť ZENCOR a.s. si uplatnila právo na
odpočítanie DPH z faktúr za dodanie tovaru, ktorých reálna dodávka tovaru dodávateľom uvedeným na
faktúre nebola preukázaná, čím odvolávajúci sa porušil ustanovenie § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH
v spojení s ustanovením § 49 ods. 1 zákona o DPH. Právo na odpočítanie DPH vzniká iba v prípade,
že deklarovanému dodávateľovi pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť. Zároveň porušil § 51 ods.

1 písm. a) zákona o DPH tým, že si uplatnil právo odpočítať daň z faktúry, pri ktorej neboli splnené
podmienky na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH.
Správca dane nespochybnil samotné dodanie fakturovaného zinku ale skutočnosť, že jeho dodanie
nebolo preukázané deklarovanými dodávateľskými spoločnosťami ani odvolávajúcim sa. Bolo zistené,
že spol. ZENCOR a.s. už dopredu vedela od koho bol zinok na jednotlivých dodávateľsko-

odberateľských stupňoch nakupovaný, čo preukazuje aj zistenie, že spol. PREST TRADE s.r.o. nemala
skladové priestory na adrese Podzávoz 375, Čadca. Vyjadrenie C.. L. G. (sprostredkovateľ) za
odvolávajúceho sa, že spol. ZENCOR a.s. odoberala tovar zo spol. PREST TRADE s.r.o. podľa potreby,
nebolo nijak preukázané. Naopak bolo zistené, že konateľ spol. PREST TRADE s.r.o. - E. L. G. (poľský
občan) je nekontaktný, že spol. PREST TRADE s.r.o. podala za zdaňovacie obdobie apríl 2017 daňové

priznanie na DPH, v ktorom nedeklarovala žiadne prijaté a uskutočnené zdaniteľné plnenia (Úradný
záznam číslo: 102414478/2018 zo dňa 30.11.2018). Odvolanie sa na prijaté e maily od spol. PREST
TRADE s.r.o., o dovezenom tovare k odobratiu odvolávajúcim sa, nie sú vierohodným dokladom, že
ich vyhotovil deklarovaný dodávateľ, pretože miesto dodania A. Hlinku 2625 v Čadci a Podzávoz 375,
Čadca, kde mal byť tovar dopravený tento spoločnosť PREST TRADE s.r.o. v prenájme nemala ani

ho nevlastnila, a preto tovar na uvedené miesto nemohla ani doručiť. Skutočnosť, že tovar nedodala
žalobcovi spoločnosť PREST TRADE s.r.o. bola podľa žalovaného preukázaná aj zistením správcu
dane, že prepravu z miesta označeného len na základe e mailu si zabezpečoval prostredníctvom
prepravnej spoločnosti už sám odvolávajúci sa, ktorá tiež nepreukázala resp. nepotvrdila, že tovar
bol prevzatý od deklarovaného dodávateľa PREST TRADE s.r.o. K deklarovanému dodaniu tovaru

spoločnosťou PREST TRADE s.r.o. bolo zistené, že obchody so zinkom, ktorý mala nakupovať
spoločnosť ZENCOR a.s. od dodávateľa PREST TRADE s.r.o. neboli zo strany dodávateľa vôbec
potvrdené a dostatočne preukázané ani odvolávajúcim sa listinnými dôkazmi. Námietka žalobcu, že
výstupy z mýtnych transakcií o pohybe vozidiel to preukazujú je nedôvodná, pretože pohyb vozidla
po uvedenej trase ešte nepreukazuje, že vozidlo aj skutočne prepravuje tovar od spoločnosti PREST

TRADEs.r.o.preodvolávajúcehosaatomutoautomatickyvznikánároknaodpočetdanezpredložených
faktúr.
Nepriznanie odpočítania dane správcom dane z nákupu zinku podľa žalovaného oprávnene vyplynulo
aj z dôvodu, že spol. PREST TRADE za preverované obdobie nepredkladala na zaúčtovanie svojej
účtovníckej spoločnosti žiadne doklady, z ktorých by jej vznikla daňová povinnosť podľa § 19 zákona o

DPH, čo je jedna z podmienok nároku
na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. l zákona o DPH). Uvedené potvrdil aj splnomocnený zástupca
spoločnosti, ktorý bol súčasne aj účtovníckou spoločnosťou, t.j. spol. ACARTUS Slovakia, s.r.o., v
Zápisniciach (číslo: 101634920/2017 zo dňa 26.07.2017, č.102012212/2017 zo dňa 21.09.2017 a
č.102212512/2017zo dňa 19.10.2017), že spol. PREST TRADE s.r.o. nepredložila žiadne doklady

za zdaňovacie obdobie apríl 2017, pričom od marca 2017 prestala komunikovať a nepredkladala na
zaúčtovanie žiadne doklady. Rovnako splnomocnený zástupca sa nevedel vyjadriť, či spol. PREST
TRADE s.r.o. vykonávala v kontrolovanom zdaňovacom období nejakú ekonomickú činnosť.
Ďalším podporným dôkazom, že tovar nedodal deklarovaný dodávateľ sú aj výsledky z preverovania
skladových priestorov, ktoré vykonal Daňový úrad Žilina, pob. Čadca na adrese Podzávoz 375, Čadca

(Zápisnica o miestnom zisťovaní č. 102269316/2017 zo dňa 30.10.2017), odkiaľ mal byť nakupovaný
zinok vyskladnený a rovnako aj z vyjadrenia majiteľa nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na adrese
Podzávoz 375, Čadca - L. C. (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101433176/2018 zo dňa 25.07.2018
a rovnako a Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101433176/2018 zo dňa 25.07.2018) vyplýva, že spol.PREST TRADE s.r.o. nemala na adrese Podzávoz 375, Čadca prenajaté skladové priestory, čo vyplýva
z uvedených preverovaní.
K vyjadreniu žalobcu, že správca dane odmietol vykonať dôkaz, a to predložiť spis z daňovej kontroly

alebo daňových kontrol spoločnosti PREST TRADE s.r.o. vzťahujúce sa na dotknuté obdobie, a
že vzhľadom na výšku daňového nedoplatku spoločnosti PREST TRADE s.r.o a jeho nárast počas
niekoľkých mesiacov roka 2019 je zrejmé, že daňovou kontrolou bola zistená daňová povinnosť z
dodania predmetného tovaru spoločnosti ZENCOR a.s. a dodatočne vyrubená daň, žalovaný uviedol,
že daňovou kontrolou preveruje správca dane správnosť priznanej dane z uskutočnených tuzemských

zdaniteľných plnení, priznanie dane z nadobudnutia tovaru z členských štátov EU, oprávnenosť
odpočítanej dane z tuzemských nákupov tovarov a služieb, a rovnako aj oprávnenosť odpočítania dane
z tovarov a služieb nakúpených z členských štátov EU, a to v súlade s ustanoveniami zákona
o DPH. Pretože žalobca konkrétne neuviedol, aký vplyv by predloženie spisu z daňovej kontroly
vykonanej v spoločnosti PREST TRADE s.r.o. malo na zistený skutkový stav veci, považoval správca
dane oprávnene vykonanie navrhnutého dôkazu za bezpredmetné a nadbytočné.

K námietke žalobcu, že vzhľadom na vykonávané úkony voči spoločnosti PREST TRADE s.r.o je
možné, že v skutočnosti spoločnosť PREST TRADE s.r.o. je kontaktná, pričom správca dane vychádzal
z neaktuálnych informácií od miestne príslušného správcu dane, žalovaný uviedol, že vo vzťahu k
vykonaným a získaným dôkazom je námietka neakceptovateľná. Daňová kontrola bola v spol. ZENCOR
a.s. začatá dňa 19.07.2017, pričom podľa žalovaného získané a použité dôkazy podľa § 24 ods. 3 a 4

Daňového poriadku boli práve z tohto obdobia resp. viažuce sa ku kontrolovanému obdobiu apríl 2017,
čo preukazujú aj úkony vykonané správcom dane.
Tvrdenie žalobcu, že vlastník priestorov správcovi dane dosvedčil, že v jeho areáli na adrese Podzávoz
375, Čadca sa nachádzal zinok a bol nakladaný na nákladné vozidlá,
zčohovyplýva,ženiektoktomáprístupaprávoužívaťpriestoryvareálinaadresePodzávoz375,Čadca

umožnilspoločnostiPRESTTRADEs.r.o.dočasneuložiťpredmetnýtovaraodovzdaťhonaprepravu,t.j.
aj naložiť na nákladné vozidlo zmluvného prepravcu spol. ZENCOR a.s., je podľa odvolacieho orgánu
zavádzajúce, pretože predmetné vyjadrenie majiteľa skladových priestorov na adrese Podzávoz 375 v
Čadci nebolo týmto nijak vierohodne preukázané a ani skutočnosť, že sa jednalo o tovar spoločnosti
PREST TRADE

s. r. o.
Podľa žalovaného správca dane oprávnene spochybnil aj dodanie tovaru spoločnosťou IMEXPORT
GROUP s.r.o., čo vyplynulo zo zistení správcu dane, že žalobca mal v
zdaňovacích obdobiach, ktoré predchádzali kontrolovanému zdaňovaciemu obdobiu, nakupovať zinok
aj od dodávateľských spoločností ROMAB GROUP s.r.o., resp. ETERIA s.r.o. (Zápisnica o ústnom

pojednávaní č. 102315481/2017 zo dňa 07.11.2017, resp. Zápisnica o ústnom pojednávaní č.
100776433/2019 zo dňa 03.04.2019, ktoré boli spísané s U. I., ako osobou, ktorá mala sprostredkovať
obchody so zinkom ), v ktorých vystupoval U. I. ako zamestnanec, resp. ako konateľ. Menovaný v
následných obchodných vzťahoch pri obchodovaní so zinkom, t. j. v kontrolovanom zdaňovacom období
apríl 2017 však vystupoval už len ako sprostredkovateľ. U. I. sa vyjadril, že po zrušení spolupráce

s vyššie uvedenými dodávateľmi hľadal odvolávajúci sa nových dodávateľov zinku, ktoré mali byť
zabezpečované prostredníctvom L. G.. Podľa zistenia správcu dane ale L. G. nemal žiadne oprávnenie
uzatvárať obchody za ZENCOR a.s., ktorý sa pritom vyjadril, že dodávatelia získavali kontakty na
ZENCOR a.s. cez www.slovzink.sk. pričom v roku 2017 neboli uzatvorené žiadne zmluvy, ale že nákupy
boli podľa potrieb výroby. Menovaný mal takto spolu s U. N. sprostredkovať obchody so zinkom, a to

pre L. X. konateľa spol. IMEXPORT GROUP s.r.o. a U. E. konateľa spol. GET & MAKE, s.r.o. Žalovaný
v súvislosti so spoločnosťou IMEXPORT GROUP s.r.o. poukázal aj na skutočnosť, že L. X. dovtedy
nepodnikal a so zinkom obchodoval len ako zamestnanec. Ďalej bolo zistené, že spoločnosť IMEXPORT
GROUP s.r.o. nemala vlastné skladové priestory, nemala žiaden majetok, konateľ L. X. nemal vedomosť
kto konkrétne, aký prepravca vykonáva prepravu tovaru, nemal vedomosť kto hradí prepravu, nemal

vedomosť kto vystavuje a kto podpisuje faktúry a iné doklady, pôvod tovaru videl len z certifikátu, ktorý
dostával elektronicky. Menovaný nevedel, od koho bol tovar nakupovaný, nepoznal adresu nakládky
tovaru, pričom svoju činnosť vykonával len na základe pokynov, či už od dodávateľa, alebo odberateľa.
(Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 101956883/2017 zo dňa 13.09.2017 a č. 100984116/2019 zo dňa
28.05.2019)

Argumentácie odvolávajúceho sa, že spoločnosť IMEXPORT GROUP s.r.o. dodala predmetný tovar
s dopravou do areálu výrobného podniku SlovZink a.s., že to preukázali aj svedecké výpovede
konateľa spoločnosti IMEXPORT GROUP s.r.o., ktorý dojednával dodanie tovaru a dojednával aj
nákup u svojho dodávateľa, a že spoločnosť IMEXPORT GROUP s.r.o. zakúpila tovar od spoločnostiGYKO s.r.o., pričom jej bol tento dodávateľ sprostredkovaný ako spoľahlivý dodávateľ zinku, sú podľa
žalovaného zavádzajúce, pretože vykonané dokazovanie správcu dane tieto skutočnosti nepreukázali.
Ako podporný dôkaz je aj zistenie, že spol. IMEXPORT GROUP s.r.o. podala za zdaňovacie

obdobie apríl 2017 daňové priznanie k DPH, pričom jej výsledným vzťahom k štátnemu rozpočtu
bola nízka vlastná daňová povinnosť v sume 602,77 EUR, pričom v daňovom priznaní deklarovala
prijatie a uskutočnenie tuzemských zdaniteľných plnení, ktoré boli v približne rovnakých sumách. Pri
uskutočnených zdaniteľných plneniach deklarovala predaj len spoločnosti ZENCOR a.s. a nákup tovaru
len od spol. GYKO s.r.o. Ďalším dôkazom je aj Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102315481/2017

zo dňa 07.11.2017, ktorá bola spísaná s U. I., ako osobou, ktorá mala podľa získaných informácií
poskytnúť spoločnosti IMEXPORT GROUP s.r.o. kontakt na spol. GYKO s.r.o., ako ďalšieho zisteného
subdodávateľa. Menovaný mal tiež vystupovať za spol. GYKO s.r.o. (pričom ale U. I. sa vyjadril, že nebol
zamestnancom a ani nezastupoval spol. GYKO s.r.o.) Na základe uvedeného bol oprávnene prijatý
záver, že v prípade spoločnosti IMEXPORT GROUP s.r.o. nešlo o obchodníka, ktorý na tuzemskom
trhu predával svoj tovar aj iným daňovým subjektom, ale bol zriadený len za účelom zneprehľadnenia

deklarovaných obchodov bez ekonomického opodstatnenia.
Žalovaný poukázal aj na zistenie správcu dane, že Daňový úrad Žilina, pob. Čadca vykonal v spol.
IMEXPORT GROUP s.r.o. daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie marec 2017, ktorá bola začatá
dňa 19.06.2017, pričom následne došlo dňa 28.06.2017
k zlúčeniu spoločnosti IMEXPORT GROUP s.r.o., kedy sa jej právnym nástupcom stala spol. NEXU,

s.r.o. Zlúčenie spoločnosti IMEXPORT GROUP s.r.o. bolo podľa správcu dane účelové, pretože
nástupca sa k vykonávanej a ukončenej kontrole, a rovnako k zisteniam
v protokole už nevyjadroval. Z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie marec 2017 získal správca dane
informácie, že obchody so zinkom mali prebiehať v identickom dodávateľsko-odberateľskom reťazci, aký
bol v kontrolovanom zdaňovacom období apríl 2017, pričom za zdaňovacie obdobie marec 2017 neuznal

Daňový úrad Žilina, pob. Čadca právnemu nástupcovi, t.j. spol. NEXU s.r.o. nárok na odpočítanie dane
z nákupu zinku zo spol. GYKO s.r.o. z dôvodu, že dodanie zinku nebolo preukázané. Podľa žalovaného
správca dane na základe získaných dôkazov oprávnene neuznal žalobcovi odpočet dane z faktúr od
spoločnosti IMEXPORT GROUP s.r.o., pretože nebolo preukázané, že uvedený dodávateľ IMEXPORT
GROUP s.r.o. deklarovaný tovar nakúpil od spoločnosti GYKO s.r.o., čím ho ani následne nemohol

dodať žalobcovi, preto z dodania nemohla spoločnosti IMEXPORT GROUP s.r.o. vzniknúť ani daňová
povinnosť podľa § 19 ods. l zákona o DPH. Podľa žalovaného správca dane oprávnene spochybnil aj
dodanie tovaru spoločnosťou GET & MAKE, s.r.o., čo vyplynulo zo zistení správcu dane a výpovede
konateľa tejto spoločnosti U. E. (ZÚP č. 101725070/2017 zo dňa 10.08.2017 a č. 100955962/2019 zo
dňa 25.04,2019.) Menovaný sa vyjadril, že spoločnosť GET & MAKE, s.r.o. mala okrem neho ďalších

troch zamestnancov (mamu, brata a priateľku), v majetku mala tri osobné motorové vozidlá a v prenájme
kancelárske priestory, že so spoločnosťou GYKO s.r.o., ako subdodávateľom zinku začal obchodovať
na jar 2017, pričom v júni 2017 obchodnú spoluprácu ukončil, a že celé obchodovanie bolo len s U. N.
(pričom U. I. sa vyjadril, že nebol zamestnancom a ani nezastupoval spol. GYKO s.r.o.). Ďalej sa vyjadril,
že spoločnosť nikdy nedisponovala s nakupovaným tovarom, že zinok z preverovaného obdobia fyzicky

nevidel, spol. nemala skladové priestory, nepreberala ho a nezabezpečovala prepravu, a že prepravu
mala zabezpečovať spol. GYKO s.r.o. Ďalej bolo zistené, že za zdaňovacie obdobie apríl 2017 podala
spol. GATE & MAKE, s.r.o. daňové priznanie DPH, pričom jej výsledným vzťahom k štátnemu rozpočtu
bola vlastná daňová povinnosť vo výške 1 360,47 EUR. Prijaté a uskutočnené zdaniteľné plnenia boli
v približne rovnakých hodnotách, rovnako v podanom Kontrolnom výkaze deklarovala spol. GATE &

MAKE, s.r.o. v 99% nákup tovaru zo spoločnosti GYKO s.r.o. a predaj tovaru spol. ZENCOR a.s. Na
základeuvedenéhobolsprávcomdaneoprávneneprijatýzáver,ževprípadespoločnostiGATE&MAKE,
s.r.o. nešlo o obchodníka, ktorý na tuzemskom trhu predával svoj tovar, ale bol zriadený len za účelom
zneprehľadnenia deklarovaných obchodov bez ekonomického opodstatnenia. Žalovaný vzhľadom na
uvedené poukazuje aj na zistenia správcu dane, že tomuto sa deklarovaného subdodávateľa zinku spol.

GYKO s.r.o. pre spoločnosti IMEXPORT GROUP s.r.o. a GATE & MAKE, s.r.o. nepodarilo aj napriek
vykonaným úkonom v daňovej kontrole DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2017 preveriť a potvrdiť
vykazované deklarované obchody. Dôvodom bola skutočnosť, že posledný právny nástupca spoločnosti
GYKO s.r.o. (spol. ICHITIA, s.r.o.) už neexistuje, pretože počas výkonu daňovej kontroly došlo dňa
28.10.2017 k výmazu spol. ICHITIA, s.r.o. z obchodného registra ex offo a spoločnosť ICHITIA, s.r.o.

bola zrušená bez likvidácie. Práva a povinnosti však neprešli na právneho nástupcu, preto nebolo možné
v začatej daňovej kontrole pokračovať. Ako podporný dôkaz, že spoločnosť GYKO s.r.o. nevykonávala
svoju činnosť v zmysle zákona resp., že si protiprávne optimalizovala svoje daňové povinnosti voči ŠR
bolo aj zistenie správcu dane, že deklarovaná daňová povinnosť za apríl 2017 bola účelovo zníženázaúčtovaním položiek v časti B3 podaného kontrolného výkazu, v ktorom spol. GYKO s.r.o. vykázala
nadobudnutia tovaru od poľského dodávateľa GAN-REM, čo mali byť tuzemské dodania tovaru pre
spoločnosti GET & MAKE, s.r.o. a IMEXPORT GROUP s.r.o., a zároveň si uplatnila odpočítanie DPH

z dokladov z elektronickej registračnej pokladne v celkovej výške 177 440,16 EUR (základ dane 887
200,- EUR) od dodávateľa METRO Cash & Carry SR s.r.o., ktoré však tento dodávateľ nepotvrdil.
(Odpoveď spoločnosti METRO Cash & Carry SR s.r.o. zaevidovaná pod číslom 6/18045611/2019 zo dňa
13.12.2019.) Sám odvolávajúci sa k uvedeným zisteniam v závere zápisnice o ústnom pojednávaní č.
100245652/2020zodňa23.01.2020vyjadril,žespoločnosťZENCORa.s.saokonaníspoločnostiGYKO

s.r.o. dozvedela až z vykonávanej daňovej kontroly, že dovtedy o nej nemala žiadnu vedomosť, nebola
s ňou v kontakte, ani s ňou neobchodovala, pričom svoje tvrdenia nijak nepreukázal aj napriek tomu,
že pri dojednaní obchodov sa okrem C.. L. G. (sprostredkovateľa za spol. ZENCOR a.s.) a zástupcov
dodávateľazúčastňovalaajďalšiaosobap.U.I.akozástupcaspoločnostiGYKOs.r.o.Podľažalovaného
zákonnosť a dôveryhodnosť realizácie deklarovaných obchodov so zinkom oprávnene správca dane
spochybnil aj na základe odpovede na Žiadosť o MVI130000010473 poľskej dodávateľskej spoločnosti

GAN-REM.
K námietke žalobcu, že správca dane skutkový stav dodania tovaru rozporne posudzuje a to, že v
reťazci dodávateľov došlo k daňovému podvodu, a že zároveň k dodaniu tovaru nedošlo, čo sú zjavne si
navzájomodporujúceskutkovéokolnosti,žalovanýuviedol,žepoukazujenazisteniasprávcudane,ktorý
nespochybnil existenciu tovaru ale spochybnil deklarovaných dodávateľov uvedených na faktúrach,

z ktorých si odvolávajúci sa uplatnil odpočet dane. Správca dane pri deklarovaných dodávateľoch
zistil, že títo buď nepodávali daňové priznanie alebo priznali daň, no napriek tomu ju neodviedli.
Špecifickými črtami takýchto subjektov bola nedostatočná súčinnosť so správcom dane, absencia sídla,
nekontaktnosť štatutárneho zástupcu, pričom spoločnosti neevidujú žiadnych zamestnancov, a taktiež
nedisponujú reálnymi prevádzkovými priestormi a zariadeniami na výkon svojej činnosti. V zmysle

uvedeného nebolo tak vierohodne preukázané, že dodávateľom tovaru bola práve spoločnosť uvedená
na faktúre, ktorej z predaja tovaru vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods.l zákona o DPH.
K námietke, že rozhodnutie vychádza z nesprávnych právnych záverov a nesprávne aplikuje príslušné
právne predpisy žalovaný uviedol, že bolo preukázané, že žalobca neprijal všetky rozumné opatrenia,
aby sa uistil, že deklarované plnenia bude môcť hodnoverne preukázať. Správca dane nevyžaduje,

aby si daňový subjekt preveroval, či jeho dodávatelia plnia svoje daňové povinnosti, ale požaduje
vierohodné preukázanie všetkých úkonov, ktoré vykonal pred uzatvorením obchodov aj to, že si
dostatočne preveril svojich obchodných partnerov a získal informácie o osobách podieľajúcich sa
na obchodných transakciách, ich technickom a personálnom vybavení a oprávnení obchodovať s
preverovaným tovarom. Tvrdenie žalobcu, že je priamo v kontakte iba s dodávateľom, s ktorým

obchoddojednávaniejepodľažalovanéhopravdivé.Uvedenépotvrdzujeajvyjadreniesplnomocneného
zástupcu spol. ZENCOR a.s. R. E., ktorá dňa 21.9.2017 do Zápisnice o ústnom pojednávaní číslo:
102010306/2017 uviedla k menám osôb dohodnutých obchodov, že zo spol. PREST TRADE, s.r.o.
dohadovali spoluprácu viac krát v Čadci a Krakowe, p. G. sa stretol s P. E., prvý kontakt
prebehol e-mailom a telefonicky, následne sa stretli, že s L. X. za spol. IMEXPORT GROUP, s.r.o.

sa pán G. stretol a poznal ho,keď pracoval v spol. ROMAB GROUP, s.r.o., ako obchodný manažér v
roku 2016. Pána X. považoval za vierohodnú osobu, že za spol. GET&MAKE sa pán G. stretol s p.
E. v Bratislave, Žiline. Aj keď pán C.. L. G. v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 100293097/2018 zo
dňa 06.02.2018 potvrdil vykonávanie činnosti pre spol. ZENCOR a.s. a to sprostredkovanie nákupu a
predaja surovín a hotových výrobkov na základe Zmluvy o poskytovaní služieb, a že pri každej vyššie

uvedenej spoločnosti došlo k osobným stretnutiam na rôznych miestach Slovenska tieto stretnutia a
zabezpečenie uzatvorenia obchodov nijak nepreukázal. V prípade, že by tak konal bol by žalobca o
týchto osobách informovaný a tak mohol sám vykonať všetky potrebné opatrenia preukazujúce, že tovar
skutočne nakúpil práve od týchto spoločností. C.. L. G. sa vyjadril, že za spol. ZENCOR a.s. sa stretnutí
niktonezúčastnil.Podľažalovanéhouvedenépreukazuje,žežalobcanevenovalpriuzatváraníobchodov

dostatočnú pozornosť a obozretnosť voči osobám, ktoré mali deklarovaných dodávateľov pri obchodoch
zastupovať a rovnako ani voči osobe C.. L. G., ktorý aj napriek skutočnosti, že niektoré osoby neboli
oprávnené tieto spoločnosti zastupovať (p. U. I.) s týmito jednal. Tým, že žalobca takúto činnosť C.. L.
G. toleroval sa podľa žalovaného dostal do dôkaznej núdze a z toho plynúceho dôsledku, keď správcom
dane mu nebol priznaný odpočet dane z faktúr od deklarovaných dodávateľov.

K námietke žalobcu, že niektoré dôkazy navrhnuté spoločnosťou správca dane odmietol vykonať,
žalovaný uviedol, že ju nie je možné posúdiť a vyhodnotiť, pretože odvolávajúci sa bližšie nešpecifikuje
aké resp. ktoré dôkazy správca dane odmietol vykonať.K námietke žalobcu, že správca dane výkon daňovej kontroly a vyrubovacieho konania predlžoval,
konal neúčelne a neefektívne, že počas daňovej kontroly rozhodol o jej prerušení, s účinnosťou od
8.3.2018, ale následne už v apríli 2018 vykonával ďalšie úkony, žalovaný nezaujímal stanovisko,

pretože žalobca bližšie neuviedol aké ďalšie úkony správca dane vykonával počas prerušenia daňovej
kontroly, a taktiež neuviedol žiadny dôkaz, že správca dane kontrolu neúmerne, neúčelne a neefektívne
predlžoval. Podľa žalovaného je nedôvodná aj námietka odvolávajúceho sa, že správcu dane po zrušení
prvého rozhodnutia vo veci odvolacím orgánom konanie predlžoval, pričom odpovede a dôkazy vo veci
deklarovaných nákupov spoločnosťou GYKO od spoločnosti METRO Cash & Carry SR obdržal už dňa

13.12.2019 a napriek tomu nerozhodol podľa § 65 Daňového poriadku v stanovenej lehote t.j. do 30 dní
od začatia konania resp. do 60 dní v osobitne zložitých prípadoch ale nezákonne požiadal o predĺženie
lehoty.
Správca dane podľa žalovaného oprávnene nepriznal žalobcovi na základe vyššie vykonaných zistení
a vyhodnotení dôkazov odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2017 z faktúr
od spoločností IMEXPORT GROUP s.r.o., GET & MAKE, s.r.o. a PREST TRADE s.r.o. v celkovej sume

206 058,23 EUR, z dôvodu porušenia ustanovení § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH v spojení s
ustanovením § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.

3. Voči rozhodnutiu žalovaného podal v zákonom stanovenej lehote žalobu žalobca navrhujúci zrušenie
rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa. V rozsiahlej žalobe predovšetkým namietal,

že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo
mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, keďže rozhodnutie
žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, pretože
a) Nie je zrejmý obsah hodnotenia dôkazov a chýba jeho odôvodnenie, chýba hodnotenie jednotlivých
dôkazov a hodnotenie dôkazov v ich vzájomných súvislostiach;

b) Rozhodnutie žalovaného je arbitrárne, obsahuje závery a hodnotiace úsudky, avšak bez väzby na
všetky vykonané dôkazy. Mnohé dôkazy predložené správcovi dane alebo
vykonané samotným správcom dane a z nich vyplývajúce zistenia je spochybňované
alebo nezohľadnené, bez vysvetlenia a odôvodnenia, napriek tomu, že na ich základe
bolo rozhodnutie DU ako aj samotné Rozhodnutie FRSR vydané;

c) Odôvodnenie si vzájomne odporuje - keď FRSR spochybňuje dodanie tovaru dodávateľom a
zároveň konštatuje vedomú účasť na daňovom podvode spáchanom pri
dodaní tovaru skoršími dodávateľmi v reťazci dodávateľov.
Taktiež namietal, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je
v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu keďže z administratívneho spisu

a vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo dodanie tovaru spoločnosti ONRDS zo strany
dodávateľov IMEXPORT GROUP s.r.o., PREST TRADE s.r.o., GET & MAKE, s.r.o..
Podľa jeho názoru napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže:
a) Ustanovenia § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej ako „zákon o
DPH“) ustanovujú právo odpočítať daň z pridanej hodnoty (ďalej ako „DPH“)

z tovarov a služieb, ktoré ONRDS použije na dodávky vlastných tovarov a služieb, avšak správca dane
nad rámec príslušných ustanovení ukladá ďalšie podmienky, ktoré nijako nešpecifikuje a nekonkretizuje,
resp. splnenie v § 49 a § 51 zákona o DPH uvedených podmienok nezohľadňuje a bez odôvodnenia
spochybňuje;
b) Žalovaný nesprávne hodnotí nadobudnutie tovaru odberateľom v reťazových obchodoch, t. j.

kedy prechádza právo nakladať s tovarom ako vlastník na odberateľa;
c) Žalovaný nesprávne aplikuje povinnosť znášať dôkazné bremeno daňovníka;
d) Žalovaný nesprávne aplikuje smernicu Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006
o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej ako „Smernica“) a súvisiace
rozsudky Európskeho súdneho dvora vykladajúce Smernicu.

Podľa jeho názoru daňová kontrola bola vykonávaná v rozpore s §§ 44 až 47a Daňového poriadku.
Daňová kontrola DPH mala byť začatá dňa 19.07.2017 na základe oznámenia č. 101506611/2017 zo
dňa 10.07.2017. Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku je lehota na vykonanie kontroly maximálne 1 rok
od jej začatia. Pritom lehota je ukončená doručením protokolu z daňovej kontroly vyhotoveného podľa §
46 ods. 8 a § 47 Daňového poriadku, obsahujúceho okrem iných náležitostí najmä výsledok kontroly a

vyhodnotenie dôkazov. Správca dane o výsledku daňovej kontroly vyhotovil Protokol č. 100285833/2019
zo dňa 23.01.2019, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 28.01.2019 (ďalej ako „Protokol“). Správca dane
síce počas daňovej kontroly rozhodol o jej prerušení, s účinnosťou od 8.3.2018, následne však už v
apríli 2018 vykonával ďalšie úkony, čo znamená, že daňová kontrola prestala byť prerušená. O ďalšomprerušení daňovej kontroly správca dane nerozhodol. Diskutabilný je postup správcu dane, keď na
začiatku daňovej kontroly v decembri 2017 overoval v zahraničí dodávateľa v reťazci dodávateľov
spoločnosť Gan-Rem. Pritom správca dane až 11.12.2018 nahliadol v rovnaký čas do daňových

priznaní, kontrolných výkazov spoločností GYKO s.r.o., IMEXPORT GROUP a GET & MAKE. Úradný
záznam o tom vyhotovil až na štvrtý pracovný deň v rade, t. j. dňa 14.12.2013. Následne len na
základe nahliadnutia do daňových priznaní a kontrolných výkazov konštatuje účelové zníženie daňovej
povinností a podvodné konanie. A to bez toho aby bola vykonaná daňová kontrola
a preskúmané doklady týchto subjektov. Očividne sa jedná len o arbitrárny záver a postup v rozpore

s príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku, keď na základe úradného záznamu a nie daňovej
kontroly je konštatovaný nezákonný postup. Postup správcu dane ďalej spôsobil, že výkon daňovej
kontroly trval v rozpore s § 46 ods. 10 Daňového poriadku dlhšie než 1 rok od jej začatia. Správca dane
získaval dôkazy nezákonným spôsobom, počas výkonu nezákonne vykonávanej daňovej kontroly,
a z toho dôvodu ich správca dane ani žalovaný s ohľadom
na ustanovenia § 24 ods. 4 Daňového poriadku nemôžu použiť. Vzhľadom na postup správcu dane

a vyššie uvedené je zrejmé, že Protokol nespĺňa všetky náležitosti tak, ako mu to ukladá § 47
Daňového poriadku. Najmä Protokol neobsahuje vyhodnotenie všetkých dôkazov s hodnotením
jednotlivých dôkazov a vyhodnotenia v ich vzájomných súvislostiach (§ 47 písm. h) v spojení s § 3 ods. 3
Daňového poriadku),vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového
poriadku, nakoľko ani správca dane nepostupoval podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Správca dane

a potom aj žalovaný v rozhodnutí argumentujú skutočnosťami údajne zistenými v daňovom
spise spoločnosti PREST TRADE, Tento spis nebol žalobcovi poskytnutý k dispozícii a tvrdenia tvrdené
správcom dane nie sú preukázané a preukázateľné.
V ďalšom namietal, že rozhodnutie správcu dane je vydané v rozpore s § 68 Daňového poriadku,
nakoľko z výroku tohto rozhodnutia vyplýva, že správca dane v rozpore s § 68 ods. 5 Daňového poriadku

„určil rozdiel v sume“. Zároveň uviedol že „nadmerný odpočet nepriznáva“ a „vyrubuje daň v sume
158 921,21 Eur“. S ohľadom na text odôvodnenia, kde správca dane konštatuje záver, že bol zistený
rozdiel vo výške 206 058,23 Eur, je zrejmé, že správca dane mal rozhodnúť o vyrubení rozdielu dane
oproti dani vyrubenej žalobcom v daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2017. Napriek
jasnému ustanoveniu § 68 ods. 5 Daňového poriadku nevyrubil rozdiel ale „určil“ rozdiel, zároveň určil,

že nevrátený nadmerný odpočet nepriznáva a že vyrubuje spoločnosti novú daň v sume 158 921,21
Eur. Pritom z odôvodnenia nevyplýva žiadny dokaz ani vysvetlenie pre vyrubenie novej dane v sume
158 921,21 Eur. Vo výroku správca dane pritom pri vyrubenej dani a rozdielu dane neuvádza, o akú daň
sa jedná. V SR existuje viacero druhov daní a nie je zrejmé ktorú daň v zmysle slovenského právneho
poriadku správca dane určil, či vyrubil. Vo výroku správca dane uvádza bez akéhokoľvek vysvetlenia a

navzájom si odporujúc 2x „rozdiel v sume 206 058,23 eur a 1x „rozdiel dane v sume 158 921,21 Eur“.
Pritom na inom mieste uvádza, že vyrubuje „daň v sume 158 921,21 Eur“, čo je suma, ktorú vo výroku
považuje za rozdiel v sume. Zároveň správca dane uvádza, že rozdiel dane v sume 158 921,21 Eur
pozostáva z rozdielu dane zistenej po vykonanej daňovej kontrole, t. j. 206 058,23 Eur. Čo nedáva žiadny
zmysel. Takýto výrok je zmätočný a nie je zrejmé, či správca dane rozhodol o vyrubení rozdielu dane

alebo o vyrubení dane, a ktorú daň vyrubil a či a kto má povinnosť daň zaplatiť. Rozhodnutie a výrok
rozhodnutia pritom musí byť jasný a určitý.
V ďalšom žalobca namietal, že rozhodnutie správcu dane je neúplné, nezrozumiteľné a
nepreskúmateľné, nakoľko neobsahujú všetky náležitosti, ktoré podľa § 63 ods. 2, 3 a 5 Daňového
poriadku rozhodnutie musí obsahovať. Pričom popri nedostatkoch výroku rozhodnutia správcu dane

absentuje najmä riadne, zrozumiteľné a preskúmateľné odôvodnenie. Z rozhodnutia správcu dane
nie je zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, hodnotenie dôkazov a použitie právnych
predpisov, podľa ktorých správca dane rozhodol. Z odôvodnení rozhodnutia správcu dane aj Protokolu
je najmä badateľné, že správca dane opomína a neuvádza žiadne hodnotenie jednotlivých dôkazov
predložených žalobcom a dôkazov preukazujúcich reálne dodanie zinku, najmä výpovede svedkov.

Správca dane v rozhodnutí namiesto hodnotenia dôkazov iba konštatuje arbitrárne závery a pochybnosti
o zistených skutočnostiach, ktoré však neodôvodňuje na podklade jednotlivých dôkazov alebo viacerých
dôkazov. Správca dane v rozhodnutí odmieta uznať nárok na odpočet DPH zo zinku dodaného
spoločnosťami PREST TRADE, IMEXPORT GROUP a GET & MAKE za zdaňovacie obdobie
apríl 2017. Žalobca predložil správcovi dane všetky dostupné dôkazy týkajúce sa dodania tovaru

spoločnosťouPRESTTRADE.Zvykonanýchďalšíchdôkazovvyplývapotvrdeniepodmienokaokolností
dodania tovaru spoločnosťou PREST TRADE. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a vyššie uvedené
skutočnostiniejezrejmé,akosprávcadanevyššieuvedenédôkazyaznichvyplývajúcezisteniahodnotí.
Nie je zrejmé, ako správca dane hodnotí výsluch svedkov a vyjadrenie vlastníka priestorov na adresePodzávoz 375, že v jeho areáli sa nachádzal zinok a bol nakladaný na nákladné vozidlá. Z odôvodnenia
rozhodnutí správcu dane nie je zrejmé, z čoho vyplývajú jeho pochybnosti o tom, že a akým spôsobom
dodala spoločnosť PREST TRADE s.r.o. zinok žalobcovi a dôvody pre odmietnutie práva na odpočet

DPH. Správca dane len všeobecne konštatuje, že zo zistení správcu dane niečo vyplýva, bez uvedenia
z ktorých zistení a z ktorých dôkazov tieto zistenia vyplývajú a ako sa vysporiadal s dôkazmi, ktoré
takýmto jeho „zisteniam“ odporujú. Pritom výslovne uvádza:
- „sa jedná o dodávky poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, keď spoločnosťou PREST TRADE
nepriznala daňovú povinnosť z tovaru dodaného ONRDS a je

v súčasnosti nekontaktná,
-„potvrdenie nevieryhodnostianepreukázateľnosti predložených faktúr potvrdzujeajpodanépriznanie
DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2017, v ktorom PREST TRADE nevykázala dodanie tovaru, z čoho
vyplýva, že nedošlo k priznaniu a odvedeniu DPH z faktúr, z ktorých si ONRDS uplatnila odpočítanie
dane“,
- „vykonaným dokazovaním nebolo potvrdené, ale jednoznačne popreté, že PREST TRADE mala

skladové priestory na adrese Podzávoz 375, Čadca“,
- „ONRDS mohla vedieť že PREST TRADE nemá uvedené skladové priestory“,
- „ONRDS nedodržala náležitú starostlivosť, keď si svojho dodávateľa dostatočne nepreverila, neoverila
si existenciu skladových priestorov a sídla spoločnosti“.
Správca dane konštatuje, že spoločnosť ONRDS mohla vedieť o tom, že sa zúčastňuje plnení

poznačených podvodom, keďže vedela, že PREST TRADE nemá skladovacie priestory na adrese
Podzávoz 375, Čadca. Takýto záver nie je nijak odôvodnený, nezodpovedá zisteným skutočnostiam,
dokonca im odporuje. Správca dane vykonaným dokazovaním zistil, že v uvedenom areáli sa
nachádzal zinok a bol nakladaný na nákladné vozidlá. Z toho vyplýva, že niekto kto má prístup a právo
na užívanie priestorov v areáli umožnil spoločnosti PREST TRADE dočasne uložiť predmetný tovar a

odovzdať ho na prepravu. Správca dane spochybňuje prístup spoločnosti PREST TRADE s.r.o, nakoľko
vlastník areálu a jeden z nájomcov spoločnosť Mediastar s. r. o. sa vyjadril, že spoločnosť
PREST TRADE s.r.o. nemala uzavretú nájomnú zmluvu. Správca dane však opomína, že prístup do
areálumoholumožniťvlastník,aleboktorýkoľveknájomcabezposkytnutiapriestorovdopodnájmualebo
akejkoľvek odplaty. Správca dane v rozhodnutí tiež spochybňuje nárok na odpočet DPH z tovaru

dodaného žalobcovi spoločnosťami IMEXPORT GROUP a GET & MAKE v mesiaci apríl 2017. Podľa
zistení správcu dane bol tovar dodaný v reťazci dodávateľov Huta Cynku „Miasteczko Slaskie“ S.A.
GAN REM - GYKO - IMEXPORT GROUP/GET & MAKE-ONRDS, pričom dodanie zinku bolo spojené
s jednou prepravou priamo od Huta Cynku „Miasteczko Slaskie“ S. A. do spoločnosti ONRDS. Pritom
zjavnekaždýzdodávateľovpriznaldodaniepredmetnéhotovaruvreťazcidodávateľov.Tietoskutočnosti

potvrdili aj zistenia poľskej daňovej správy a nie je zrejmé prečo správca dane spochybňuje zistenia
preukázané a potvrdené poľskou daňovou správou. Správca dane konštatuje, že spoločnosť GYKO
daňovú povinnosť podľa údajov z kontrolného výkazu DPH účelovo znížila a z uvedeného
dôvodu sa jedná o dodávky poznačené podvodom vo vzťahu k DPH. Z textu odôvodnenia vyplýva, že
sa jedná o konštatovanie správcu dane, pričom toto konštatovanie nie je podložené preukázaním

tejto skutočnosti, ani preskúmaním príslušných dokladov, bez tomu zodpovedajúcich záverov z daňovej
kontroly u spoločnosti GYKO alebo rozhodnutie príslušného daňového úradu. Podľa zistení správcu
dane ani spoločnosť GATE & MAKE, ani spoločnosť IMEXPORT GROUP za mesiac apríl 2017 nemali
daňovú kontrolu k DPH, z ktorej by vyplývalo zistenie, že nedošlo k dodaniu predmetného tovary, ani že
by došlo z ich strany k nesprávnemu postupu a nesprávnemu uplatneniu daňovej povinnosti alebo

práva na odpočet DPH. Z odôvodnenia rozhodnutí DU nie je zrejmé z čoho vyplývajú jeho pochybností
o tom, že či a akým spôsobom dodali spoločnosti IMEXPORT GROUP a GATE & MAKE zinok
spoločnosti ONRDS a dôvody pre odmietnutie práva na odpočet DPH. Správca dane len všeobecne
konštatuje, že zo zistení správcu dane niečo vyplýva, avšak bez uvedenia, z ktorých zistení a z ktorých
dôkazov tieto zistenia vyplývajú a ako sa vysporiadal s dôkazmi, ktoré takýmto jeho „zisteniam“ odporujú

a pochybnosti vyvracajú. Pritom výslovne uvádza:
- „sa jedná o dodávky poznačené podvodom vo vzťahu k DPH“,
- „nebola preukázaná reálnosť samotného dodania tovaru osobou uvedenou na faktúre ako dodávateľ,
naopak vykonaným preverovaním bolo zistené, že dodanie tovaru sa nemohlo uskutočniť tak, ako tvrdí
kontrolovaný daňový subjekt“,

- „Správca dane konštatoval, že na základe zistených skutočností, nebolo preukázané, že tovar
deklarovaný na faktúrach, vystavených spoločnosťou IMEXPORT a GATE & MAKE bol skutočne
dodaný“,- „Daňový subjekt si svoju zákonnú povinnosť nesplnil - dodanie tovarov dodávateľom nebolo
preukázané“.
Okrem toho, že svoje zistenia správca dane iba konštatuje, bez odôvodnenia a vyhodnotenia dôkazov,

správca dane si vo svojich záveroch zjavne odporuje, keď konštatuje, že nebolo preukázané. že tovar
bol skutočne dodaný; čo zjavne odporuje konštatovaniu, že nebolo preukázané dodanie spoločnosťou
IMEXPORT a GATE & MAKE; pričom obe
konštatovania odporujú iným konštatovaniam správcu dane, že sa jedná o dodávky poznačené
podvodom, lebo u spoločnosti GYKO došlo k účelovému zníženiu daňovej povinnosti; z čoho vyplýva,

že správca dane potvrdil dodanie tovarov v určitej postupnosti medzi viacerými dodávateľmi od Huta
Cynku „Miasteczko Slaskie“ S.A na GAN REM, od GAN REM na GYKO, od GYKO na IMEXPORT
GROUP a GATE & MAKE a nakoniec na ONRDS. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného z veľkej
častí kopíruje odôvodnenie z rozhodnutia daňového úradu, ktoré má významné nedostatky, je nejasné,
nezrozumiteľné. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného popisuje postup správcu dane pri jednotlivých
úkonoch v daňovej kontrole a vyrubovacom konaní a obsah niektorých dokumentov a listín.

Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného však nie je vôbec zrejmé, ako hodnotí jednotlivé dôkazy, čo z
nich vyplýva a o tom jednotlivé dôkazy svedčia. Správca dane sa tiež nevysporiadal s dôveryhodnosťou
výpovede vlastníka priestorov, keď najprv tvrdili, že celé priestory sa prenajímajú spoločnosti Mediastar,
ktorá ich neprenajíma tretím osobám, neskôr však tvrdili, že pán C. v skutočnosti časť prenajíma aj
iným subjektom než spoločnosti Mediastar a rovnako aj to, že spoločnosť Mediastar dáva priestory do

podnájmu tretím osobám, pritom časť nájomného je prijimaná v hotovosti, čas bezhotovostne, pričom
zjavne vlastník priestorom napriek povinnosti byť registrovaný ako platiteľ DPH podľa § 4 Zákona o
DPH podniká bez takejto registrácie. Zároveň správca dane sám v rozhodnutí DU tvrdí, že zistil, že
pán C. naposledy podal daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2017, tzn. odvtedy príjem z prenájmu
nepriznáva. Z uvedeného vyplývajú odôvodnené pochybnosti

o pravdivosti ich tvrdení a odôvodnený predpoklad, že pán C. alebo spoločnosť Mediastar účelovo klamú
o tom, že poskytli priestory do užívania spoločnosti PRET TRADE.
„Tvrdenie odvolávajúceho sa, že vlastník priestorov správcovi dane dosvedčil, že
vjehoareálinaadresePodzávoz375,Čadcasanachádzalzinokabolnakladaný...jepodľaodvolacieho
orgánu zavádzajúce, pretože predmetné vyjadrenie majiteľa skladových priestorov na adrese Podzávoz

375 v Čadci nebolo týmto nijak vierohodne preukázané“. DOPÍSAŤ
- „že spoločnosť ONRDS už dopredu vedela od koho bol zinok na jednotlivých dodávateľsko-
odberateľských stupňoch nakupovaný, čo preukazuje aj zistenie, že spoločnosť PREST TRADE
nemala skladové priestory na adrese Podzávoz 375. Čadca“. Toto konštatovanie správcu dane je
klamlivé. Správca dane nijakým spôsobom nepreukázal, že by spoločnosť ONRDS dopredu vedela,

v akom dodávateľsko-odberateľskom reťazci bude tovar dodaný, a ktoré spoločnosti sa ho zúčastnia.
Navyše, konštatovanie správcu dane, že neexistujúci sklad spoločnosti PREST TRADE preukazuje
túto skutočnosť je nepochopiteľný. Nie je jasné, ako súvisí vedomosť/nevedomosť o jednotlivých
dodávateľoch v reťazci s tým, či spoločnosť PREST TRADE mala alebo nemala skladové priestory na
uvedenej adrese.

- „že daňové subjekty GYKO, GET & MAKE a IM EXPORT GROUP boli len vsunuté do dodávateľského
reťazca, a nešlo o obchodníkov, ktorí pôsobili na tuzemskom trhu a predávali svoj tovar aj iným
daňovým subjektov, ale tieto subjekty boli zriadené len za účelom deklarovania uvedených zdaniteľných
obchodov“. Nie je zrejmé z akých zistení to konkrétne vyplýva. Správca dane ani FR SR nevykonali
žiadne dokazovanie preukazujúce, že uvedené spoločnosti boli založené výlučne za týmto účelom.

- „že bolo zistené, že dodanie tovaru sa nemohlo uskutočniť tak, ako tvrdí odvolávajúci sa“ Opäť
z odôvodnenia nie je zrejmé, na základe akých dôkazov, objektívnych zistení, akého hodnotenia
jednotlivých dôkazov a hodnotenia všetkých dôkazov žalovaný dospel k záveru, že sa dodanie zinku
sa nemohlo uskutočniť od spoločností PREST TRADR, GET & MAKE a IMEXPORT GROUP a prečo
dospel k iným záverom než poľská daňová správa.

- „že z daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vyplynulo, že ONRDS bola súčasťou podvodného
obchodného reťazca so zinkom, nakoľko prvý nadobúdateľ zinku
na Slovensku, spoločnosť GYKO, so správcom dane nespolupracovala, neumožnila vykonanie daňovej
kontroly a súčasne v podanom kontrolnom výkaze si svoju daňovú povinnosť umelo znížila zaúčtovaním
nákup cez ERP“.

- „Tvrdenie odvolávajúceho sa, že je priamo v kontakte iba s dodávateľom, s ktorým obchod dojednáva
nie je podľa odvolacieho orgánu pravdivé“. Žalovaný však neodôvodňuje prečo nepovažuje toto tvrdenie
za pravdivé, a svoje tvrdenie neodôvodňuje ani na základe žiadnych dôkazov a zisteného skutkového
stavu. Je zrejmé, že rovnako ako aj pri iných tvrdeniach žalovaného sa jedná len o arbitrárne aúčelové konštatovania, ktoré nie sú preukázané, odôvodnené a nie sú pravdivé. Správca dane počas
daňovej kontroly nikdy nevzniesol voči žalobcovi požiadavku preukázať či a aké opatrenia prijímal pred
uzavretím obchodu s jeho dodávateľmi. Napriek tomu žalobca preukázal správcovi dane postup pri

uzatváraní zmlúv a postup pri overovaní dodávateľov zinku. Z toho dôvodu nie je zrejmé, prečo žalovaný
konštatuje takýto nesprávny záver. Toto svoje vyjadrenie žalovaný ani neodôvodňuje a nepreukazuje
na základe žiadnych dôkazov vykonaných počas daňovej kontroly. GET & MAKE s.r.o. prevádzkovala
činnosť vo vlastných kanceláriách a mala viacero zamestnancov. PREST TRADE s.r.o. zas disponoval
skladovacími priestormi z ktorých bol zinok dodávaný. Skutočnosť, že žalobca a jeho prepravca vedel

na adrese Podzávoz 375, Čadca zinok prevziať tak, ako vyplýva z komunikácie so spoločnosťou PREST
TRADE s.r.o. preukazuje, že skladové priestory boli dostupné a spoločnosťou PREST TRADE s.r.o.
využívané. Vzhľadom na rozporuplné odôvodnenie rozhodnutí FR SR je možné sa domnievať, že
žalovaný v skutočnosti na základe vykonaných dôkazov má za preukázané, že žalobca kúpil a prevzal
zinok od spoločností PREST TRADE, GET & MAKE a IMEXPORT GROUP, avšak dodanie zinku zo
strany týchto dodávateľov alebo ich skorších dodávateľov v rade bolo poznačené podvodom alebo iným

neplnením zákonných povinností. Bez akýchkoľvek dôkazov však postup skoré ich dodávateľov dáva
správca dane a FR SR na ťarchu žalobcu, ktorá zinok použila na výrobu zinkovej bieloby a predala.
FRSR ani správca dane však nedokazovali a ani neodôvodňovali na základe vykonaného dokazovania
vedomú účasť žalobcu na prípadnom podvode u skorších dodávateľov zinku.
Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by spoločnosť ONRDS pri kúpe predmetného zinku neprijala

všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúce z rizika podnikateľskej zodpovednosti, hoci tak FR
SR a správca dane konštatujú. ONDRS v záujme ochrany svojich záujmov a istoty splnenia podmienok
ukladaných zákonom o DPH postupoval s opatrnosťou obvyklou na trhu výrobcov a s ohľadom na
hodnotu jednotlivej dodávky zinku.
V ďalšom žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Vzhľadom na zjavné a vyššie menované nedostatky odôvodnenia rozhodnutia
žalovaného nie je právne posúdenie vecí zo strany žalovaného jasné. V odôvodnení žalovaný neuvádza
aké normy a ustanovenia Daňového poriadku a zákona o DPH aplikoval. Vzhľadom na niektoré závery
žalovaného, ktoré však odporujú niektorým iným jeho záverom a konštatovaniam sa môže domnievať,
že žalovaný spochybňuje splnenie podmienok uplatnenia práva na odpočet DPH žalobcom. Žalovaný

a pred ním aj správca dane spochybňujú všetky dokumenty a dôkazy predložené žalobcom alebo aj
tie zistené správcom dane, pokiaľ svedčia v prospech žalobcu. V odôvodnení rozhodnutí žalovaného
ani rozhodnutí daňového úradu nie je uvedené, aký skutkový stav majú za preukázaný, nakoľko len
uvádzajú, čo kto nepreukázal, že má pochybnosti o dodaní tovaru a že tovar nemohol byť deklarovaný
tak, ako vyplýva z vykonaného dokazovania. S ohľadom na rozporuplné konštatovania v odôvodnení,

nie je celkom zrejmé, ktorá podmienka pre uplatnenie odpočtu DPH podľa § 49 a § 51 zákona o DPH
nie je splnená.
V ďalšom žalobca poukázal na rozsudok Európskeho súdneho dvoru (ďalej len ako „ESD“) vo veci
č. C-189/2018, ktorý nadväzuje a potvrdzuje doterajšiu početnú judikatúru týkajúcu sa uplatnenia
práva na odpočet z DPH, z ktorého odcitoval body 33 až 37, 39, 41, 42, 48 a 49. V ďalšom

žalobca odcitoval z rozsudku ESD číslo C-409/04 body 45, 46, 48, 51, 52 a 53. S ohľadom
na všetky vyššie uvedené skutočnosti má spoločnosť ONRDS za to, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane a im predchádzajúce administratívne konanie, vykazujú
znaky nezákonnosti a arbitrárnosti, neoprávnene zasahujú do práv žalobcu, boli vydané na základe
nedostatočne vyhodnoteného skutkového stavu veci, nesprávneho právneho posúdenia veci a ďalších

pochybení konajúcich orgánov verejnej správy, a preto je potrebné tieto napadnuté rozhodnutia zrušiť.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť, v podrobnostiach argumentujúc totožnými
skutkovými a právnymi dôvodmi, aké obsiahol v žalobou napadnutom rozhodnutí (tak ako je uvedené v
podstatnom rozsahu v bode 2. tohto rozsudku). Vo vzťahu k požiadavkám na obsah vyjadrení správny

súd vo všeobecnosti poznamenáva, že nepovažuje za účelné ani hospodárne, aby žalovaný duplicitne
uvádzal skutočnosti, ktoré sú už obsiahnuté v samotnom rozhodnutí žalovaného, nakoľko účelom
vyjadrenia je vecne reagovať na žalobné body a námietky správnej žaloby, a nie opísať odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia. Reagujúc na žalobné body žalovaný uviedol, že námietka žalobcu, podľa
ktorej daňová kontrola bola vykonávaná v rozpore s §§ 44 - 47a Daňového poriadku a správca dane

vykonal úkony k prevereniu obchodov už skôr ako bola začatá daňová kontrola dňa 19.7.2017, a že
počas prerušenia daňovej kontroly v apríli 2018 vykonával ďalšie úkony je podľa žalovaného nedôvodná.
Úkony, na ktoré sa žalobca odvoláva vopred nevykonal správca dane vykonávajúci daňovú kontrolu ale
namietané zistenia prevzal do spisu daňovej kontroly správca dane v zmysle ustanovenia § 24 ods.4 Daňového poriadku, o čom vyhotovil úradné záznamy. Žalobca taktiež bližšie nešpecifikuje aké iné
úkony počas prerušenia daňovej kontroly vykonal správca dane. Rovnako je nedôvodná aj námietka
žalobcu, že protokol z daňovej kontroly neobsahuje všetky náležitosti, najmä neobsahuje odôvodnenie

výsledku daňovej kontroly, tzn. vrátane hodnotenia jednotlivých dôkazov a všetkých dôkazov v ich
vzájomnej súvislosti. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že žalobca počas výkonu
daňovej kontroly mal podľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku právo vyjadrovať sa k zisteným
skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia
k nim. Žalobca však vo vyjadrení zo dňa 11.01.2019 zaevidovanému pod č. 6/00237275/2019 žiadne

námietky v tomto zmysle voči protokolu neuviedol a ani bližšie nekonkretizoval aké náležitosti protokol
z daňovej kontroly neobsahuje. Je jednoznačne preukázané, že žalobca pri prerokovaní protokolu
nepredložil žiadne ďalšie dôkazy a nenavrhol správcovi dane vykonať také úkony, ktorých realizáciou
by sa získali nové dôkazy negujúce dovtedy zistené skutočnosti správcom dane o preverovaných
obchodoch. (Zápisnica o ústnom pojednávaní č.101558263/2019 zo dňa 26.06.2019). Žalobca resp.
splnomocnený zástupca v časti zápisnice „Návrhy alebo pripomienky smerujúce proti obsahu zápisnice“

nenavrhol žiadne ďalšie úkony a nepodal ani žiadne pripomienky, pričom uvedenú zápisnicu podpísal
bez výhrad. Podľa žalovaného je nedôvodná aj námietka žalobcu, že výkon daňovej kontroly trval
v rozpore s § 46 ods. 10 Daňového poriadku dlhšie ako 1 rok od jej začatia, a že správca dane
získaval dôkazy nezákonným spôsobom počas výkonu nezákonne vykonávanej daňovej kontroly, ktoré
nemôže použiť. Podľa žalovaného len samotné konštatovanie žalobcu o uvedenej veci bez preukázania

konkrétnych úkonov a prekročenia lehôt, v zmysle ktorých nebola správcom dane dodržaná ročná lehota
na výkon daňovej kontroly nie je dôkazom, že k takémuto konaniu správcom dane aj v skutočnosti
došlo. Podľa žalovaného je nedôvodná aj námietka žalobcu, že mu nebol poskytnutý spis daňového
subjektu PREST TRADE s.r.o.. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že informácie získané správcom
daneoinýchdaňovýchsubjektochzichdaňovýchspisovniejemožnépredložiťknahliadnutiužalobcovi,

pretože žalobca nebol v týchto prípadoch účastníkom konania a teda nemá ani oprávnenie do nich
nahliadať. Úkony ktoré navrhol vykonať správcovi dane v súvislosti so spoločnosťou PREST TRADE
s.r.o. k dodaniu zinku na adrese Podzávoz 375, Čadca správca dane dostatočne zdôvodnil s odvolaním
sa na Úradný záznam číslo: 101984055/2017. Správcom dane bolo tiež zistené, že ani na adrese
sídla spol. PREST TRADE s.r.o., t.j. A. Hlinku 2625 v Čadci sa spol. nenachádza, správca dane sa

skontaktoval s majiteľom budovy, konateľom spol. KYDOS s.r.o., ktorý potvrdil, že spoločnosť PREST
TRADE s.r.o. vypovedal nájomnú zmluvu, ktorá skončila ku dňu 28.02.2017, a to v zmysle čl. 5 nájomnej
zmluvy zo dňa 29.12.2015. Správca dane získal o spoločnosti PREST TRADE s.r.o. informácie aj z e-
mailu zo dňa 13.09.2017 (zaevidovaný pod číslom: 654365/2018 ), že v spoločnosti bola začatá daňová
kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2017, ku ktorej spol. PREST TRADE

s.r.o. nepredložila žiadne doklady, pričom táto od marca 2017 prestala so správcom dane komunikovať,
nepredkladala na zaúčtovanie žiadne doklady a splnomocnený zástupca sa nevedel vyjadriť, či spol.
PREST TRADE s.r.o. vykonávala v kontrolovanom zdaňovacom období nejakú ekonomickú činnosť.
Bolo tiež zistené, že predvolaný konateľ spol. PREST TRADE s.r.o. - E. L. G., 5 WieleWyb, 83-441,
Poľsko, medzinárodnú zásielku Predvolanie číslo: 101706004/2017 zo dňa 07.08.2017 v odbernej

lehote neprevzal a spoločnosť za zdaňovacie obdobie apríl 2017 podala negatívne daňové priznanie na
DPH, v ktorom nedeklarovala žiadne prijaté a uskutočnené zdaniteľné plnenia. (Úradný záznam číslo:
102414478/2018 zo dňa 30.11.2018.)
Námietka, že rozhodnutie správca dane je neúplné, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, že z
rozhodnutia daňového úradu nie je zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, hodnotenie

dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých správca dane rozhodol je podľa žalovaného
nedôvodná. Poukázanie žalobcu na výpovede svedkov nie je podľa žalovaného bez reálneho
preukázania ich tvrdení vierohodnými dokladmi a dôkazmi postačujúce k prijatiu záveru, že obchody
boli vykonané tak ako uviedli. Poukázanie žalobcu na zistenia správcu dane a argumentácia, že
tovar bol dodaný spoločnosťou PREST TRADE s.r.o. a odovzdaný jeho zmluvnému prepravcovi na

adrese Podzávoz 375, Čadca, bol správcom dane dostatočne spochybnený. Skutočnosť, že sa v
areáli nachádzal zinok a bol nakladaný na nákladné vozidlá však neznamená, že sa jednalo o tovar,
ktorého vlastníkom bola spoločnosť PREST TRADE s.r.o., pretože táto v uvedených priestoroch
nemala uzatvorenú platnú zmluvu o nájme (k skladovaniu a manipulácii s preverovaným tovarom).
Deklarovaný dodávateľ PREST TRADE tiež za zdaňovacie obdobie apríl 2017, nevykázal v podanom

Daňovom priznaní k DPH (negatívne priznanie) žiadne dodanie tovaru a odvedenie DPH z faktúr, z
ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane. Konštatovanie žalobcu, že niekto kto má prístup a právo
na užívanie priestorov v areáli umožnil spoločnosti PREST TRADE dočasne uložiť predmetný tovar
a odovzdať ho na prepravu, nie je podľa žalovaného dôkazom pretože žalobca nepredložil žiadnydoklad, ktorý by uvedené tvrdenia preukázal. Námietka žalobcu, že tovar dodaný v reťazci dodávaterov
Huta Cynku „Miasteczko Slaskie“ S.A. - GAN REM - GYKO - IMEXPORT GROUP/GET & MAKE -
ONRDS, pričom dodanie zinku bolo spojené s jednou prepravou priamo od Huta Cynku „Miasteczko

Slaskie” S.A. do spoločnosti žalobcu, a že zjavne každý z dodávateľov priznal dodanie predmetného
tovaru v reťazci, čo potvrdili aj zistenia poľskej daňovej správy, a že nie je zrejmé prečo správca
dane tieto zistenia spochybnil je podľa žalovaného nedôvodná. Tým, že preprava tovaru mala začať
priamo v spoločnosti Huta Cynku „Miasteczko Slaskie” S.A. (PL) naložením na vozidlá zabezpečené
spoločnosťou GAN REM (PL), ktorá tovar neskladovala ale mala ho následne dodať spoločnosti GYKO

(SK), ktorá so správcom dane nespolupracovala a ďalej cez spoločnosť IMEXPORT GROUP/GET
& MAKE sa mal tovar dostať k žalobcovi, pričom deklarovaný fakturačný tok v rámci reťazca Huta
Cynku „Miasteczko Slaskie“ S.A. - GAN REM - GYKO - IMEXPORT GROUP/GET & MAKE - ONRDS
a činnosť jednotlivých obchodných spoločností sa vierohodne nepreukázala, správca dane oprávnene
spochybnil ekonomické opodstatnenie a účasť spoločností GYKO - IMEXPORT GROUP/GET & MAKE
na preverovaných obchodoch. Vyplýva to aj zo zistení správcu dane, že spoločnosti IMEXPORT

GROUP a GET & MAKE, od ktorých si žalobca na základe predložených faktúr uplatňoval odpočet
dane, nepredložili žiadne dôkazy, že v uvedenom obchodnom reťazci vykonávali nejakú činnosť, a že
boli reálnym dodávateľom deklarovaného tovaru. Žalobca a ani deklarovaný dodávatelia pochybnosti
správcu dane neodstránili a nepredložili žiadny vierohodný dôkaz, že boli reálnym dodávateľom
fakturovaného tovaru. Podporným dôkazom k spochybneniu obchodov bolo aj zistenie správcu dane u

deklarovaného subdodávateľa GYKO, ktorý si neoprávnene len na základe predložených kontrolných
výkazov znižoval daňovú povinnosť z fiktívnych dokladov ERP od spoločnosti METRO Cash & Carry
SR s.r.o. Pri preverovaní týchto dokladov v odpovedi spoločnosť METRO Cash & Carry SR s.r.o.
(zaevidovaná pod číslom 6/18045611/2019 ) zo dňa 13.12.2019 nepotvrdila, že deklarované nákupy u
nich spoločnosť GYKO vykonala. Rovnako je zavádzajúce aj vyjadrenie žalobcu, že správcom dane bolo

vykonané dokazovanie neúčelné, nehospodárne a neefektívne, a že dokazovanie bolo založené najmä
na viacerých svedeckých výpovediach, miestnych zisťovaniach, častiach daňových spisov týkajúcich
sa iných daňových subjektov a iných zdaňovacích období. Žalovaný uvedené považuje za účelové
konanie, pretože žalobca konkrétne nepoukázal v čom bolo dokazovanie správcu dane neúčelné,
nehospodárne a neefektívne. Námietky žalobcu, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre

nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, že neobsahuje všetky náležitosti podľa § 62 ods.2, 3 a 5
Daňového poriadku sú podľa žalovaného nedôvodné. Žalovaný na základe vykonaného dokazovanie
správcu dane a vyhodnotenia zistení s odvolaním sa na príslušné ustanovenie zákona sa stotožnil s
prijatýmizávermisprávcudane,pretožejednotlivédôkazybolivyhodnotenévovzájomnýchsúvislostiach
a to aj s poukázaním na konkrétne porušenie zákona. V žalobe uvedené závery žalobcu, že pán C. alebo

spoločnosť Mediastar účelovo klamú o tom, že poskytli priestory do užívania spoločnosti PREST TRADE
tento však nijak nepreukázal. Naopak žalovaný poukazuje na skutočnosť, že potvrdená existencia zinku
v uvedenom priestore na adrese Podzávoz 375, Čadca a jeho prevzatie prepravnou spoločnosťou, ktorá
ho mala dopraviť do závodu v Košeci nie je dôkazom, že uvedený zinok bol vo vlastníctve spoločnosti
PREST TRADE a táto ho aj reálne žalobcovi dodala. Žalobca sám uviedol, že miesto prevzatia mu určila

spoločnosť PREST TRADE, preto aj sám mohol vykonať potrebné úkony k prevereniu tohto miesta,
pretože iný kontakt (miesto sídla, prevádzky ..) s deklarovaným dodávateľom žalobca nepreukázal.
Nedôvodná je aj námietka žalobcu, že správca dane nevykonal žiadne úkony preukazujúce, že
spoločnosti GYKO, GET & MAKE a IMEXPORT GROUP boli vsunuté do dodávateľského reťazca, a že
tieto subjekty boli zriadené len za účelom deklarovania zdaniteľných obchodov. Poľská daňová správa k

preverovaniu tovaru zo spoločnosti Huta Cynku „Miasteczko Slaskie“ S.A. v odpovedi na žiadosť o MVI
zo dňa 12.10.2018 (zaevidovanej pod číslom: 584448/2018) uviedla, že spol. GAN-REM uzatvorila pre
nákup a následný predaj zinku osobitné zmluvy, t.j. jednu týkajúcu sa nákupu zinku s Huta Miasteczko
Slaskie a iné pre predaj zinku mimo iného pre spol. GYKO, preto spol. Huta Miasteczko Slaskie nevedela
komu spol. GAN-REM (PL) následne predala zinok, a preto aj na certifikátoch kvality a váženia sú

údaje pre spol. GAN-REM. Poľská daňová správa v odpovedi tiež uviedla, že spol. GAN-REM (PL)
mala následne predať tovar spol. GYKO (SK), ktorý bol však dodaný priamo z Miasteczko Slaskie na
Slovensko. Na CMR dokladoch prepravnej spoločnosti, ktorú mala zabezpečiť spoločnosť GAN-REM
(PL) táto vystupovala ako zasielateľ, ktorý bol majiteľom tovaru s jeho registračnou adresou, a nie s
adresou miesta, z ktorého je tovar reálne prepravovaný. O tejto skutočnosti nevedela ani spol. Huta

Cynku Miasteczko Slaskie (PL) t.j, že tovar nebol prepravený priamo kupujúcemu spoločnosti GAN-REM
so sídlom Gdynia (PL). Podľa poľskej legislatívy, obchod so zinkom je pokrytý revers charge metódou,
ktorá uvádza, že kupujúci, nie predajca je povinný platiť DPH. Bolo tiež zistené, že spol. GAN-REM (PL)
faktúryzospol.HutaCynkuMiasteczkoSlaskie(PL)neevidovalaaleurobilataknásledneažpovykonaníkontroly. Poľská daňová správa tiež konštatovala, že spol. Huta Cynku Miasteczko Slaskie (PL) faktúry
za predaj pre spoločnosť GAN-REM (PL) vystavila a boli zaúčtované. K spoločnosti GYKO s.r.o., ktorá
mala nadobudnúť tovar od poľskej spoločnosti GAN-REM (PL), a ktorý mal byť následne predmetom

predaja až k žalobcovi správca dane poukázal tiež na výpoveď svedka U. I., (osoba ktorá mala
sprostredkovať obchody za spol. ZENCOR a.s.), ktorého p. G. dlhodobo poznal od roku 2015. (Zápisnica
o ústnom pojednávaní č. 100776433/2019 zo dňa 03.04.2019). Menovaný uviedol, že so spoločnosťou
GYKO s.r.o. nemal žiadne vzťahy ale pripúšťa, že pán E. (konateľ spoločnosti GET & MAKE s.r.o.)
mohol mať domnienku, že spol. GYKO s.r.o. určitým spôsobom zastupuje, nakoľko ho osoba blízka

spoločnosti GAN-REM do obchodu neustále vťahovala a bol priamo zainteresovaný na obchodoch.
Podľa žalovaného ani odpovede na otázky žalobcu svedkovi U. I. jednoznačne nepreukázali, že tovar
žalobcovi predala práve spoločnosť IMEXPORT GROUP s.r.o. a GET & MAKE, s.r.o. Ako podporný
dôkaz k spochybneniu deklarovaných obchodov podľa žalovaného je aj zistenie, že spol. IMEXPORT
GROUP s.r.o. podala za zdaňovacie obdobie apríl 2017 daňové priznanie k DPH, pričom jej výsledným
vzťahom k štátnemu rozpočtu bola nízka vlastná daňová povinnosť v sume 602,77 EUR, pričom v

daňovom priznaní deklarovala prijatie a uskutočnenie tuzemských zdaniteľných plnení, ktoré boli v
približne rovnakých sumách. Spoločnosť deklarovala predaj len spoločnosti ZENCOR a.s. a nákup
tovaru len od spol. GYKO s.r.o. Ďalším dôkazom je aj vyjadrenie U. I. v Zápisnici o ústnom pojednávaní
č. 102315481/2017 zo dňa 07.11.2017 ako osoby, ktorá mala podľa získaných informácií poskytnúť
spoločnosti IMEXPORT GROUP s.r.o. aj kontakt na spol. GYKO s.r.o. Menovaný mal tiež vystupovať za

spol. GYKO s.r.o. (pričom ale U. I. sa vyjadril, že nebol zamestnancom a ani nezastupoval spol. GYKO
s.r.o.)Žalovanýpoukazujeajnazisteniesprávcudane,žeDaňovýúradŽilina,pob.Čadcavykonalvspol.
IMEXPORT GROUP s.r.o. daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie marec 2017, ktorá bola začatá
dňa 19.06.2017, pričom následne došlo dňa 28.06.2017 k zlúčeniu spoločnosti IMEXPORT GROUP
s.r.o., kedy sa jej právnym nástupcom stala spol. NEXU, s.r.o. Zlúčenie spoločnosti IMEXPORT GROUP

s.r.o. bolo podľa správcu dane účelové, pretože nástupca sa k vykonávanej a ukončenej kontrole, a
rovnako k zisteniam v protokole už nevyjadroval. Z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie marec
2017 získal správca dane aj ďalšie informácie, a to že obchody so zinkom mali prebiehať v identickom
dodávateľsko-odberateľskom reťazci, aký bol v kontrolovanom zdaňovacom období apríl 2017, pričom
za zdaňovacie obdobie marec 2017 neuznal správca dane právnemu nástupcovi, t.j. spol. NEXU s.r.o.

nárok na odpočítanie dane z nákupu zinku zo spol. GYKO s.r.o. z dôvodu, že dodanie zinku nebolo
preukázané, čím ho ani následne táto nemohla dodať žalobcovi. V zmysle uvedeného spoločnosti
IMEXPORT GROUP s.r.o. tak nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods.1 zákona o DPH. Na základe
uvedeného bol oprávnene prijatý záver, že v prípade spoločnosti IMEXPORT GROUP s.r.o. nešlo o
obchodníka, ktorý na tuzemskom trhu predával rovnaký tovar aj iným daňovým subjektom, ale že bol

zriadený len za účelom zneprehľadnenia deklarovaných obchodov. Podľa žalovaného je nedôvodná aj
námietka žalobcu, že správca dane počas výkonu daňovej kontroly nevzniesol požiadavku preukázania
ako si preveroval svojich obchodných partnerov. Každý daňový subjekt pri uzatváraní obchodov si
overuje svojich budúcich obchodných partnerov, zvlášť pri obchodoch u ktorých tovar pochádza z iného
štátu ako tuzemsko a tovaru, ktorý musí mať potrebné osvedčenie a certifikát. Žalobca aj napriek tejto

skutočnosti si mal overiť týchto partnerov nielen v obchodnom registri ale aj s prihliadnutím na ich
materiálno technické a personálne vybavenie, miesto prevádzky a skladov, v ktorých malo dochádzať
k manipulácii s tovarom a nakladaniu na vozidlá prepravcu zabezpečené žalobcom. Podľa žalovaného
aj na základe týchto zistení, že deklarovaný dodávateľ GET & MAKE, s.r.o. do obchodov priamo
nezasahoval, že boli zabezpečované U. I., ktorého splnomocnenie na takúto činnosť nebola správcovi

dane predložená, že konateľ spoločnosti vedel o vykonávaných obchodoch len sprostredkovane,
pretože sám sa pri dodaní a nákupe deklarovaného tovaru pre žalobcu nezúčastňoval je postačujúcim
dôkazom, na základe ktorého správca dane oprávnene spochybnil preverované obchody a dodanie
tovaru deklarovaným dodávateľom GET & MAKE, s.r.o. Žalovaný poukazuje aj na ďalší podporný dôkaz
o pochybnosti deklarovaných obchodov, a to že správcovi dane sa označeného subdodávateľa zinku

spol. GYKO s.r.o. pre spoločnosti IMEXPORT GROUP s.r.o. a GATE & MAKE, s.r.o. nepodarilo aj
napriek vykonaným úkonom v daňovej kontrole DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2017 preveriť a
potvrdiť vykazované deklarované obchody. Dôvodom bola skutočnosť, že posledný právny nástupca
spoločnosti GYKO s.r.o. (spol. ICHITIA, s.r.o.) už neexistuje, pretože počas výkonu daňovej kontroly
došlodňa28.10.2017kvýmazuspol.ICHITIA,s.r.o.zobchodnéhoregistraexoffoaspoločnosťICHITIA,

s.r.o. bola zrušená bez likvidácie, a pretože ani práva a povinnosti neprešli na právneho nástupcu
nebolo možné v začatej daňovej kontrole pokračovať. K námietke žalobcu, že správca dane skutkový
stav dodania tovaru rozporne posudzuje a to, že v reťazci dodávateľov došlo k daňovému podvodu,
a že zároveň k dodaniu tovaru nedošlo, čo sú zjavne si navzájom odporujúce skutkové okolnosti,žalovaný poukazuje na zistenia správcu dane, ktorý nespochybnil existenciu tovaru ale spochybnil
deklarovanýchdodávateľovuvedenýchnafaktúrach,zktorýchsižalobcauplatnilodpočetdane.Správca
dane pri deklarovaných dodávateľoch zistil, že títo buď nepodávali daňové priznanie alebo priznali

daň, no napriek tomu ju neodviedli. Špecifickými črtami týchto subjektov bola nedostatočná súčinnosť
so správcom dane, absencia sídla, nekontaktnosť štatutárneho zástupcu, pričom spoločnosti nemali
žiadnych zamestnancov, a taktiež nedisponovali reálnymi prevádzkovými priestormi a zariadeniami na
výkon svojej činnosti. V zmysle uvedeného nebolo vierohodne preukázané, že dodávateľom tovaru bola
práve spoločnosť uvedená na faktúre, a že tejto z predaja tovaru vznikla daňová povinnosť podľa §

19 ods.1 zákona o DPH. Námietky žalobcu, že z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé,
aký skutkový stav je podkladom pre rozhodnutie, že podmienky práva na odpočet DPH podľa § 49 a §
51 zákona o DPH boli splnené sú podľa žalovaného nedôvodné. Vzhľadom na vykonané dokazovanie
a spochybnenie reálneho vykonania obchodov dodávateľmi uvedenými na preverovaných faktúrach, v
nadväznosti na vznik daňovej povinnosti dodávateľa podľa § 19 ods.1 zákona o DPH, žalobcom nebola
splnená podmienka na odpočet dane v zmysle § 49 ods.1 zákona o DPH.V súvislosti s uvedeným

žalovaný poukazuje aj na zistenia správcu dane (odpoveď na žiadosť o MVI č.130000010473/17), že
čísla vozidiel na prepravu nahlasovala spoločnosti Huta Cynku „Miasteczko Slaskie“ S.A: (PL) poľská
spoločnosť GAN REM (PL), ktorej ich mala oznámiť spoločnosť GYKO, s.r.o. (SK). Z predložených CMR
bolo zistené, že prepravu tovaru vykonali poľskí prepravcovia. Na základe zistení správcu dane, že
naložený tovar v spoločnosti Huta Cynku „Miasteczko Slaskie“ S.A: (PL) nebol vyložený u odberateľa

GAN REM (PL) ale preprava a predaj tovaru sa vykázal cez viacerých dodávateľov v reťazci GAN REM
(PL) - GYKO, s.r.o. (SK) - IMEXPORT GROUP s.r.o. (SK) / GET & MAKE s.r.o. (SK) - ONRDS a.s.
(ZENCOR a.s.) (Sk) pričom miesto vyloženia bolo až u posledného v reťazci na adrese v Košeci (SK)
t.j. u žalobcu je dôvodné prijať záver, že žalobca a rovnako aj ďalšie spoločnosti v reťazci (GYKO, s.r.o.
(SK), IMEXPORT GROUP s.r.o. (SK) / GET & MAKE s.r.o. (SK) už pri uzatváraní obchodov a teda na

začiatku prepravy museli vedieť, že tento obchod budú vykazovať uvedené spoločnosti v reťazci len
fakturačne, pretože ďalšie vykladanie a nakladanie tovaru na území Poľska a ani Slovenska v týchto
spoločnostiach alebo prekladanie tovaru do iných vozidiel nebolo preukázané. Že takéto informácie
mohol mať aj žalobca preukazuje odpoveď na žiadosť MVI, že spoločnosť GAN REM (PL) v roku 2017
spolupracovala aj so spoločnosťou ZENCOR a.s., cez kontaktnú osobu L. G.. V zmysle uvedeného

tak mohol žalobca vykonať obchody aj priamo so spoločnosťou GAN REM (PL) alebo so spoločnosťou
Huta Cynku „Miasteczko Slaskie“ S.A: (PL) t.j. bez ďalších spoločností v reťazci (GYKO, s.r.o. (SK) -
IMEXPORT GROUP s.r.o. (SK) / GET & MAKE s.r.o. (SK)), ktorých činnosť v preverovaných obchodoch
správca dane aj na základe uvedených zistení oprávnene spochybnil. Dôvodom bola nespolupráca
týchto spoločností so správcom dane resp. tieto vierohodne nepreukázali deklarovanú činnosť v zmysle

§§ 8 a 9 zákona o DPH, vlastníctvo k preverovanému tovaru a skutočnosť, že z predaja tovaru im
vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH. Daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru
v tuzemsku z iného členského štátu vznikne platiteľovi podľa § 20 ods.1 zákona o DPH a pri dodaní
tovaru v tuzemsku podľa § 19 ods.1 zákona o DPH, čo v uvedenom prípade v reťazci (GYKO, s.r.o.
(SK) - IMEXPORT GROUP s.r.o. (SK) / GET & MAKE s.r.o. (SK) nebolo preukázané. Pretože právo

na odpočet dane z tovarov a služieb podľa § 49 ods.1 zákona o DPH vzniká platiteľovi v deň, keď pri
tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť, správca dane oprávnene z dôvodu nepreukázania
u predchádzajúcich deklarovaných dodávateľov, že nadobudli právo nakladať s tovarom ako vlastník
prijal záver, že daňová povinnosť podľa § 19 ods.1 zákona o DPH preukázaná nebola, preto odpočet
dane odvolávajúcemu z faktúr od deklarovaných dodávateľov IMEXPORT GROUP s.r.o. a GET & MAKE

s.r.o. neuznal. Žalobca nepreukázal, že obchody so spoločnosťami IMEXPORT GROUP s.r.o. a GET
& MAKE s.r.o. boli uzatvorené
s cieľom výhodnejšieho nákupu alebo iného ekonomického prínosu ako so spoločnosťou GAN REM
(PL), s ktorou tiež podobné obchody priamo realizoval. Podľa žalovaného uvedené konanie žalobcu,
keď obchodoval so spoločnosťami, ktoré nemali žiadne materiálne ani personálne vybavenie oprávnene

vzbudzuje pochybnosti o poctivom obchodnom styku a
z toho vyplývajúce povinnosti zúčastnených strán. Uvedené preukazuje aj postoj žalobcu
k vykonaným úkonom a zisteniam správcu dane, keď sám nenavrhol vykonať žiadne ďalšie úkony,
ktorými by pochybnosti správcu dane zvrátil. Námietka žalobcu, že rozhodnutia vychádzajú z
nesprávneho právneho posúdenia veci a nie je uvedené, aký skutkový stav majú za preukázaný

je nedôvodná. Podľa žalovaného správca dane oprávnene neuznal žalobcovi odpočet dane z
dodávateľských faktúr od spoločnosti PREST TRADE s.r.o., IMEXPORT GROUP s.r.o. a GET &
MAKE s.r.o. pretože nebolo hodnoverne preukázané, že tovar dodali deklarovaní dodávatelia a týmto
z dodania tovaru vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH. Správca dane umožnilžalobcovi v priebehu daňovej kontroly predkladať dôkazy, navrhovať úkony a vyjadrovať sa k zisteným
skutočnostiam, rovnako byť prítomní aj pri vypočutí svedkov, preto jeho námietka, že sa nemohol
účelne a efektívne vyjadrovať v priebehu správneho konania ani pred prijatím rozhodnutia je nedôvodná.

Označenie dôkazov, ich pripojenie k spisu a návrh vypočuť ako svedkov U. V. a L. G. mohol žalobca
navrhnúť aj počas výkonu daňovej kontroly, avšak žalobca nenavrhol žiadnych svedkov zo strany
deklarovaných dodávateľov, ktorí by potvrdili jeho tvrdenia, pretože uzatváranie a realizáciu obchodov
nevykonával osobne žalobca preto s týmito osobami neprišiel ani do styku, čím sa pripravil o možnosť
vierohodnéhopreukázaniaobchodovsdeklarovanýmispoločnosťamiPRESTTRADEs.r.o.,IMEXPORT

GROUP s.r.o. a GET & MAKE s.r.o. Podporným dôkazom o nevierohodnosti vykazovaných obchodov
preukazujú aj výpovede svedka U. E. pred orgánmi činnými v trestnom konaní, že celé vyjadrenie
k spolupráci s U. I. ohľadom týchto obchodov uviedol vo výpovedi na MV SR NAKA, od ktorej mal
informácie, že jeho spoločnosť spolu so spol. ZENCOR a.s. boli zneužité. Prijatý záver správcu dane
vychádzal z objektívne zisteného skutkového stavu. Žalobca pochybnosti správcu dane o realizácii
obchodu deklarovanými dodávateľmi neodstránil, všetkých pojednávaní so svedkami sa nezúčastnil

a nenavrhol vykonať žiadne ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Úlohou správcu dane pri
posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových
dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny
podklad. Nie je však povinnosťou správcu dane zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v
skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú tvrdenie

žalobcu, že deklarovaný tovar bol dodaný dodávateľmi uvedenými na faktúrach.

5.Žalobcavreplikekvyjadreniužalovanéhovpodstatnomrozsahuopakujepodstatuskutkovejaprávnej
argumentácie, ktorú obsiahol v žalobe (bod 3. tohto rozsudku). Opätovne uviedol, že odôvodnenie
rozhodnutia žalovaného je nejasné a nezrozumiteľné, nakoľko nie je zrejmé kto a kedy úkony vykonal,

rovnako aj zákonnosť takého úkonu, pričom vyjadrenie žalovaného nepreukazuje, že správca dane
nevykonal úkony počas prerušenia, a teda lehota pre ukončenie daňovej kontroly nebola prerušená.
Žalovaný vo svojom vyjadrení považuje za neodôvodnenú námietku žalobcu, že Protokol z daňovej
kontroly neobsahuje všetky náležitosti, najmä neobsahuje odôvodnenie výsledku daňovej kontroly,
vrátane hodnotenia jednotlivých dôkazov a všetkých dôkazov v ich vzájomných súvislostiach. Pričom

toto odôvodňuje aplikáciou § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, upravujúci právo vyjadriť sa
k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia a nemá nič spoločné s hodnotením dôkazov a
povinnosťou správcu dane v protokole uviesť odôvodnenie v súlade s § 47 písm. h) a § 3 ods. 1
Daňového poriadku, t. j. bol povinný uviesť nielen preukázané kontrolné zistenia ale aj vyhodnotenie
dôkazov. Žalovaný očividne v rozpore s Daňovým poriadkom zamieňa jednotlivé úkony a požiadavky

na obsah a povinné náležitosti úkonov správcu dane a žalovaného, čo sa do absencie odôvodnenia a
hodnotenia dôkazov primerane vzťahuje na Protokol z daňovej kontroly, ako aj rozhodnutie daňového
úradu a rozhodnutie žalovaného. Žalovaný odôvodňuje svoje rozhodnutie dôkazmi, ktoré boli údajne
zistené správcom dane pri nahliadnutí do daňových spisov dodávateľov žalobcu, resp. subdodávateľov.
Tieto daňové spisy a ich obsah však správca dane odmietol žalobcovi sprístupniť. Žalobca v takom

prípade nemá možnosť sa účinne vyjadriť k obsahu takýchto dôkazov, ich preukázanosti, a ani ich
zákonnosti. Pritom je zrejmé, že správca dane v úradnom zázname z nahliadnutia do takýchto daňových
spisov zaznamenal len niektoré skutočnosti a nie všetky skutočnosti sa v nich nachádzajúce. Uvedené
považuje za zásadné porušenie zásady rovného postavenia účastníkov konania pred správnym súdom
uvedenej v § 5 ods. 9 SSP v spojitosti s čl. 9 Základných princípov CSP, ktorými sa riadi a podľa § 5

ods. 1 SSP primerane použijú aj na konanie pred správnym súdom. Podľa tejto zásady majú strany
sporu právo oboznámiť sa s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje
stanovisko v rozsahu, ktorý urči zákon. Takže v prípade, ak by konajúci súd pri svojom rozhodovaní
bral do úvahy akékoľvek dôkazy predložené žalovaným, s ktorých obsahom sa žalobca nemal možnosť
oboznámiť,došlobykporušeniuzásadyrovnostizbraní.UvedenévyplývaajzustálenejjudikatúryESĽP,

ÚstavnéhosúduSRaNSSR,podľaktorejkaždástranasporumusímaťmožnosťnielenpredložiťdôkazy
a argumenty, ktoré považuje za potrebné na to, aby jej požiadavky uspeli, ale aj zoznámiť sa s dôkazmi,
protiargumentmi a podaniami protistrany, predloženými súdu na účely ovplyvnenia jeho rozhodnutia a
následne mať aj možnosť vyjadriť sa k nim ( napr. rozsudok ESĽP zo 04.06.2002 vo veci Komanický
proti Slovenskej republike, rozsudok ESĽP z 13.01.2015 vo veci Trančíková proti Slovenskej republike).

Žalovaný namieta, že výrok rozhodnutia správcu dane je správny, keď je „určený rozdiel dane“. Pritom
napriek tomu, že podľa § 68 od s. 5 Daňového poriadku musí výrok rozhodnutia obsahovať vyrubenú
daň a pokiaľ sa ukladá povinnosť plniť aj lehotu plnenia, výrok rozhodnutia správcu dane zmätočne
uvádza, že určuje rozdiel v sume 206 058,23 EUR a v druhej časti výroku zas určuje rozdiel dane v sume158 921,21 EUR. Pritom výrok síce uvádza splatnosť do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia daňového úradu, avšak výrok opomína samotné uloženie povinnosti plniť peňažné plnenie
v jasnej a určitej výške. Žalovaný vo svojom vyjadrení namieta, že vyjadrenia svedkov ako aj iné

preukázané zistenia, nepreukazujú dodanie zinku dodávateľmi PREST TRADE, IM EXPORT GROUP a
GET & MAKE, a to len pre vznesené pochybnosti k dodaniu zinku, ktoré vzniesol správca dane. Naďalej
teda nie je zrejmé, ktorý skutkový stav žalovaný a pred ním správca dane zistil, t. j. či je preukázané,
že zinok spoločnosť IMEXPORT GROUP a GET & MAKE žalobcovi nedodali, alebo zinok bol dodaný a
existujú iné dôvody pre nepriznanie práva na odpočet DPH. Účelové a neodôvodnené spochybňovanie

dodania zinku spoločnosťou IMEXPORT GROUP žalobcovi podčiarkuje námietka žalovaného o tom,
že dodávateľ IMEXPORT GROUP nakúpil zinok od GYKO a predal žalobcovi len s nízkou maržou:
3013,85 €, čomu zodpovedá DPH na výstupe vo výške 602,77 €. Žalovaný pritom nijak neodôvodnil
svoje tvrdenie, z akého dôvodu považuje takúto prirážku za činnosť obchodníka (nie výrobcu) so zinkom
neprimerane nízku, neodôvodnenú a spochybňujúcu dodanie zinku žalobcovi. Účelové a neodôvodnené
k vyjadrenie žalovaného, podľa ktorého každý daňový subjekt má povinnosť overiť svojich obchodných

partnerov, osobitne aj ich materiálno technické a personálne vybavenie, miesto prevádzky a skladov.
Takúto povinnosť neukladá žalobcovi žiadny všeobecne záväzný právny predpis, navyše takto široko
formulovaná požiadavka pri každom dodávateľovi a odberateľovi je neprimeraná a pre významné
vzdialenosti pri globálnom obchode aj prakticky nemožná. Žalovaný pritom opomína, že počas daňovej
kontroly žalobca preukázal, že svojich dodávateľov preveruje primerane podmienkam dodania zinku. V

prípade spoločnosti PREST TRADE je preukázané, že zinok bol dodanýa prepravcom žalobcu
naložený na dojednanom mieste Podzávoz 375, Čadca, kde sa nachádzajú skladovacie priestory a
vlastník nehnuteľností skladovanie zinku na tomto mieste potvrdil. Vzhľadom na jeho klamlivé vyjadrenia
o nájomcoch a neplnení si daňových povinností existujú tiež dôvodné pochybnosti o pravdivosti jeho
tvrdenia, že spoločnosti PREST TRADE priestory neboli sprístupnené. Nie je možné rozumne očakávať,

aby žalobca preveroval zmluvné vzťahy ku konkrétnym nehnuteľnostiam u svojich dodávateľov, a
taký postup je aj v rozpore s obchodnými zvyklosťami. V prípade dodávateľov IMEXPORT GROLP a
GET & MAKE, zas bol zinok objednaný s dodaním na miesto určenia, tzn. priamo do spracovateľské
ho závodu zinkuv Košeci. Pritom nakoľko obaja dodávatelia zinku boli obchodníci so zinkom, nebol
dôvod preverovať dostupnosť skladov. Pritom na činnosť obchodníka, ktorá môže a obvykle prebieha

na diaľku, mali, ako správca dane preukázal, dostatočné materiálne a personálne zabezpečenie.
Takáto činnosť vyžaduje len telefón a výpočtovú techniku. Žalovaný ani neodôvodňuje, v čom ich
materiálne a personálne zabezpečenie nebolo dostatočne na výkon tejto činnosti a žiadne nedostatky
ani nepreukázal. Žalovaný pri tejto svojej námietke však opomína, že všetci dodávatelia PREST TRADE,
IMEXPORT GROUP a GET & MAKE boli registrovaní platitelia DPH. Pokiaľ by dodávatelia PREST

TRADE, IMEXPORT GROUP a GET & MAKE, nevykonávali ekonomickú činnosť a nemali by dostatočne
personálne a materiálne zabezpečenie na výkon takejto činnosti, príslušný správca dane ich nemohol
zaregistrovať ako platiteľov DPH podľa § 4 zákona o DPH. Žalobca overoval v registroch žalovaného, či
títo dodávatelia sú platiteľmi DPH. Vzhľadom na existujúcu registráciu DPH v tom čase nebol dôvod na
pochybností o dostatočnosti personálneho u materiálneho zabezpečenia pre výkon činností obchodníka,

resp. veľkoobchodnej činnosti. Rovnako ani správcu dane nezačal konanie o zrušení registrácie podľa
§ 81 ods. 4 písm. b) bod 1 zákona o DPH. Zo zistených skutočností, ktoré uvádza aj žalovaný vo
svojom vyjadrení, je zrejmé, že správca dane preukázal dodanie zinku v reťazci od výrobcu, cez
viacerých obchodníkov v Poľsku a SR až po dodanie zinku žalobcovi. Dodanie zinku preukázateľne
zistili a potvrdili tak výrobca, ako aj prvý odberateľ v Poľsku, prepravca ktorý prepravil tovar, ako aj

dodávatelia IMEXPORT GROUP a GET & MAKE až po doklady preukazujúce nadobudnutie zinku
od dodávateľov IMEXPORT GROUP a GET & MAKE žalobcom. Jediným nekontaktným subjektom je
GYKO, avšak obchodný vzťah s GYKO potvrdil jeho poľský dodávateľ GAN-REM ako aj jeho odberatelia
a zároveň žalobcovi dodávatelia IMEXPORT GROUP a GET & MAKE. Napriek týmto zisteniam žalobca
však odôvodňuje spochybnenie dodania zinku z „dôvodu nespolupráce týchto spoločností so správcom

dane“. Je zrejmé, že žalovaný a správca dane konštatujú účelovo pochybnosti o dodaní tovaru bez
ohľadu na zistene skutočnosti a dôkazy preukazujúce dodanie tovaru, tak ako žalobca deklaroval vo
svojom daňovom priznaní a počas daňovej kontroly. Uvedené vyplýva aj z vykonaného dokazovania,
keď bez ohľadu na vykonané dôkazy a z nich vyplývajúce skutočnosti, iba konštatujú pochybnosti, bez
odôvodnenia a ako vyplýva aj z úvodných viet vyjadrenia žalovaného z toho dôvodu, že GYKO síce

priznala daňovú povinnosť zo zinku dodaného spoločnostiam IMEXPORT GROUP a GET & MAKE,
avšak uplatnila si účelovo odpočet DPH z neexistujúcich faktúr. Z uvedeného je zrejmé, že GYKO
postupovala v rozpore so všeobecne záväznými predpismi, avšak o týchto skutočnostiach žalobca
nevedel a ani nemohol vedieť. Skutočnosť, že má žalovaný za preukázané, že spoločnosti IMEXPORTGROUP a GET & MAKE dodali žalobcovi zinok, vyplýva aj z nim prezentovanej požiadavky, že žalobca
nepreukázal, že obchody so spoločnosťami IMEXPORT GROUP a GET & MAKE boli uzavreté s
cieľom výhodnejšieho nákupu alebo iného ekonomického prínosu ako so spoločnosťou GAN REM.

Správca dane takúto požiadavku na preukázanie takýchto skutočností žalobcovi počas daňovej kontroly
nevzniesol. Je pritom zrejmé, že žalovaný má za preukázané, že k uzavretiu zmlúv na dodanie zinku
s dodávateľmi IMEXPORT GROUP a GET & MAKE došlo. Na to nadväzujú preukázané zistenia, že
zinok bol dodaný z Poľska v reťazi viacerých obchodníkov a teda pochybnosti o uzavretých obchodných
vzťahoch a dodaní zinku nie sú odôvodnené. Z vykonaného dokazovania, tak ako

ho aj zhrnul žalovaný vyplýva, že správca dane preukázal dodanie zinku od výrobcu, cez viacerých
obchodník až k žalobcovi. Jeden z obchodníkov (GYKO) si podľa všetkého uplatnil neoprávnene
odpočet DPH a znížil tak vlastnú daňovú povinnosť, avšak takéto konanie neodôvodňuje akékoľvek
pochybnosti o dodaní zinku. Z vykonaného dokazovanie tiež nie je zrejmé ako sa žalobca o
postupe spoločnosti GYKO mohol alebo mal dozvedieť, čo sa žalovaný snaží naznačiť. Z uvedeného
vyplýva, že žalovaný a ani pred nim správca dane nepostupovali v súlade s príslušnými ustanoveniami

Daňovéhoporiadku,nehodnotilivšetkydôkazyjednotlivoavšetkydôkazyvichvzájomnýchsúvislostiach
a voči žalobcovi postupovali účelovo v jeho neprospech, neefektívne a rozhodli arbitrárne bez opory
vo vykonanom dokazovaní. Žalovaný vo svojom vyjadrení konštatuje povinnosť žalobcu ako daňového
subjektu„vosvojichobchodnýchprípadochprejaviťnáležitúmieruopatrnosti“.Žalovanývšakneobjasnil,
a neobjasnil tak ani v rozhodnutí žalovaného, v čom žalobca pochybil a v čom neprejavil náležitú

mieru opatrnosti. Žalobca postupoval v súlade s obchodnými zvyklosťami. Nakoľko žalobca postupoval
v súlade s obchodnými zvyklosťami a s primeranou opatrnosťou, nie je zrejmé, v čom
žalovaný neprejavil náležitú mieru opatrnosti voči svojim odberateľom. Vyjadrenie žalovaného, rovnako
ako aj jeho rozhodnutie, obsahuje arbitrárne závery, bez odstránenia zjavných rozporov hodnotení
jednotlivých dôkazov. Žalovaný vo vyjadrení konštatuje, že nebolo preukázané nadobudnutie tovaru od

dodávateľov, pričom toto odôvodňuje len pochybnosťami kvôli nespolupráci dodávateľa PREST TRADE,
resp. subdodávateľa GYKO. Žalovaný taktiež neodôvodnil, ako je možné, že zistenia poľskej daňovej
správy o dodaní tovaru hodnotí správca dane a žalovaný odlišne.

6. Žalovaný nevyužil právo reagovať na repliku žalobcu duplikou.

7. Krajský súd v Žiline prejednal vec na nariadenom pojednávaní dňa 29.9.2022 za splnenia procesných
podmienok stanovených v ust. § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
(ďalej len SSP), preskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako aj rozhodnutie žalovaného
podľa ust. § 177 ods. 1 v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a dospel k záveru,

že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) a vrátiť
vec žalovanému podľa ust. § 191 ods. 4 veta prvá SSP na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov:

8. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo
nedostatok dôvodov.

Podľa § 191 ods. 4 veta prvá SSP, ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností
môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu
verejnej správy podľa odseku 3.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení účinnom ku dňu 30.4.2017 (ďalej len „zákon

o DPH“) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci
nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom
dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej
obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c)

je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov
a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov

3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,

d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

Podľa § 51 od. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,
ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych
predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených

záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom

správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo

najavo.

Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie
do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie
alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené

bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a
ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového
zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,2)
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
2) Napríklad zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z.z.

v znení neskorších predpisov.

Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči
daňovémusubjektu,ktorésúrozhodnépresprávneurčeniedane.Niejepotrebnédokazovaťskutočnosti
všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu
sa v daňovej kontrole a v daňovom konaní neprihliada.Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje
inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s
návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych

predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

9. Na úvod prináležalo správnemu súdu vysporiadať sa s námietkou nepreskúmateľnosti odôvodnenia
rozhodnutia žalovaného, resp. správneho orgánu prvého stupňa, ktorú žalobca videl okrem iného aj v
nezrozumiteľnosti úvah správcu dane a následne i žalovaného ohľadne dôvodov nepriznania práva na

odpočet DPH žalobcovi.

10. K dôvodu zrušenia rozhodnutia žalovaného pre jeho nepreskúmateľnosť
vo všeobecnej rovine správny súd uvádza, že obsahom procesnej povinnosti žalobcu, ktorý podáva
všeobecnú správnu žalobu je vymedzenie žalobných bodov v súlade s úpravou § 182 ods. 1 písm. e)
SSP, teda vymedzenie dôvodov žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových

a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné. Procesnou
povinnosťou žalobcu podávajúceho správnu žalobu nie je vymedzenie dôvodov zrušenia rozhodnutia
podľa§191ods.1SSP,tedapodradenievymedzenýchžalobnýchbodovanámietokvnichobsiahnutých
pod úpravu konkrétneho dôvodu/dôvodov zrušenia napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1, písm.
a) až g) SSP. Ustálenie naplnenia/nenaplnenia konkrétneho dôvodu zrušenia podľa § 191 ods. 1, písm.

a) až g) SSP je vecou aplikácie konkrétnej právnej úpravy vyplývajúcej z § 191 ods. 1, písm. a) až g)
SSP správnym súdom na prejednávanú vec pri právnom posúdení prejednávanej veci. Tieto východiská
považoval správny súd za potrebné uviesť v nadväznosti na čiastočnú snahu žalobcu v správnej žalobe
vymedzené žalobné body podradiť pod dôvody zrušenia v zmysle úpravy § 191 ods. 1, písm. a) až g)
SSP. Správny súd zároveň poznamenáva, že viazanosť dôvodmi a rozsahom správnej žaloby zahŕňa

výlučne viazanosť žalobnými bodmi z hľadiska obsahu námietok tvoriacich žalobné body. Uvedený
záver korešponduje úprave § 183 SSP v spojení s § 182 ods. 1 písm. e) SSP, nakoľko viazanosť
rozsahom a dôvodmi správnej žaloby dopadá na tvrdenia žalobcu obsiahnuté v žalobných bodoch, ktoré
vymedzujú rozpor rozhodnutí správnych orgánov so zákonom a nie na prípadné žalobcom učinené
právne posúdenie tohto rozporu podľa § 191 ods. 1 SSP ako konkrétneho dôvodu zrušenia rozhodnutia.

11. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe je pri hodnotení preskúmateľnosti rozhodnutia správneho
orgánu potrebné aplikovať v zásade rovnaké princípy ako pri posudzovaní preskúmateľnosti súdnych
rozhodnutí a vychádzať z princípu právneho štátu (článok 1 ods. 1 Ústavy SR) a zo zohľadnenia práva
na súdnu a inú právnu ochranu (článok 46 Ústavy SR). Právo na uvedenie dostatočných dôvodov je

súčasťou práva na spravodlivý proces a v nadväznosti na to poukazuje správny súd i na judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva (konkrétne napríklad vo veci Ruiz Torija c. Španielsko alebo Hiro
Balani c. Španielsko) ako aj na závery rozhodnutí Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. III. ÚS 119/03
alebo IV. ÚS 115/03. V zmysle uvedenej judikatúry správny súd zdôrazňuje, že nie je nevyhnutné, aby
na každú námietku bola daná podrobná odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť rozhodnutie sa môže

meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolnosti každého prípadu.
Ak však žalovaný v odôvodnení nereaguje na zásadnú relevantnú námietku prednesenú žalobcom
je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti - svojvoľnosti postupu a rozhodovacej
činnosti žalovaného. Za relevantný pritom možno podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva považovať taký argument, ktorý ak by bol vyhodnotený ako relevantný v zmysle jeho

vecnej opodstatnenosti - „opodstatnený“ (vecne správny), mal by vplyv na výsledok rozhodnutia (napr.
vec Hiro Balani v. Španielsko, vec Bochan v. Ukrajina). S námietkami takéhoto charakteru je orgán
verejnej správy v nadväznosti na citovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva povinný sa
vysporiadať. Správny súd zároveň zdôrazňuje, že relevantnosť námietky a jej konkrétnosť nesvedčí
automaticky a bez ďalšieho o jej vecnej opodstatnenosti (well-founded), pretože posúdenie samotnej

vecnej opodstatnenosti inak relevantnej a konkrétnej námietky musí byť ešte predmetom úvah orgánu
verejnej správy alebo súdu.

12. Jedným z imanentných predpokladov činnosti súdu je danosť atribútu preskúmateľnosti správneho
aktu (v jazykovej aj logickej a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých). Je

potrebnémaťnapamäti,žeodôvodnenierozhodnutiaplníniekoľkofunkcií.Predovšetkýmmápresvedčiť
účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa
jedno zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občana v správnosť rozhodovania správnych
orgánov. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutieprípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu
právnych prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenie orgánu verejnej správy nenapĺňa, resp.
nenapĺňa v celom rozsahu, potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu rozhodnutia,

resp. opatrenia) preskúmať, nemôže si správny súd na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje
úvahy o veci a ani účastníci proti nemu nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť
správneho aktu orgánu verejnej správy je predpokladom predovšetkým preto, aby sa účastník mohol
domáhať svojich práv na správnom súde; ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto
dôvodu správny akt obstáť.

13. Nepreskúmateľnosťou sa pritom podľa konštantnej judikatúry správnych súdov chápe taká vada
správneho rozhodnutia, ktorá je charakterizovaná ako nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

14. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej pri hodnotení
preskúmateľnosti správneho rozhodnutia je potrebné aplikovať v zásade rovnaké princípy, ako pri

posudzovaní preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí, vychádzajúc z princípu právneho štátu (Čl. 1 ods.
1 Ústavy SR) a práva na súdnu a inú právnu ochranu (Čl. 46 Ústavy SR). V tejto súvislosti správny súd
poukazuje aj na rozhodnutie ESĽP Krasca c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993 (séria A č. 254-B s. 49, § 30).

15. Prioritný dôvod nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného videl správny súd v

nezrozumiteľnosti úvah správcu dane a následne i žalovaného ohľadne dôvodov nepriznania práva na
odpočet DPH žalobcovi. V prvom rade je potrebné uviesť, že správca dane vykonal v posudzovanom
prípade rozsiahle dokazovanie a ním zistený skutkový stav je dostatočný pre posúdenie oprávnenosti
nároku žalobcu na odpočet DPH. Pokiaľ ide však o samotné odôvodnenie finálneho rozhodnutia správcu
dane a jednoznačné ustálenie (kvalifikovanie) dôvodu pre nepriznanie práva na odpočet DPH žalobcovi

rozhodnutie správcu dane obsahuje vzájomne odporujúce si konštatovania, kedy na viacerých miestach
správca dane konštatuje, že nebolo preukázané dodanie tovaru dodávateľom označeným na faktúre
žalobcovi a zároveň tak na viacerých miestach hovorí o účasti žalobcu na daňovom podvode. Konkrétne
správca dane v prvostupňovom rozhodnutí uvádza:
- „Na základe vyššie uvedených zistení, ktoré sa týkajú deklarovaných tuzemských dodávateľov PREST

TRADE s.r.o., GET & MAKE, s.r.o. a IMEXPORT GROUP s.r.o. správca dane uvádza, že pri výkone
daňovej kontroly preveroval, či deklarovaní dodávatelia a následne aj ďalší zistení subdodávatelia v
reťazci s preverovaným druhom tovaru - zinkom boli schopní fakturovaný tovar dodať, a či ho skutočne
aj dodali, a to v nadväznosti na splnenie ustanovení zákona o DPH a daňového poriadku.“ (strana
33 prvostupňového rozhodnutia) pričom následne na strane 34 označeného rozhodnutia správca dane

rozvádzal teóriu nutnosti preukázania materiálneho plnenia k deklarovaným dodávkam a jej pridruženia
k osobe dodávateľa (t.j. splnenie hmotnoprávnych podmienok);
- „Z uvedených zistení a ďalších skutočností ohľadom spol. GYKO s.r.o. vyplýva, že došlo k úniku na
dani a kontrolovaný daňový subjekt bol účastný na dodávkach poznačených podvodom.“ (strana 36
prvostupňového rozhodnutia);

- „Správca dane podrobne opísal, akým spôsobom bolo zistené a preukázané, že preverované
transakcie boli rizikové a nesú vo vzťahu k DPH znaky podvodného konania a tiež že kontrolovaný
daňový subjekt nedodržal potrebnú náležitú starostlivosť. Z dôvodu, že vykonaným dokazovaním nebolo
potvrdené a preukázané, že deklarovaným dodávateľom, t. j. spoločnostiam PREST TRADE s.r.o.,
GET & MAKE, s.r.o. a IMEXPORT GROUP s.r.o. vznikla z titulu dodania tovaru daňová povinnosť,

odpočítaním dane z dodávateľských faktúr vystavených uvedenými dodávateľmi porušila spoločnosť
ZENCOR a.s. ustanovenia zákona o DPH. Pokiaľ si spoločnosť ZENCOR a.s. uplatnila právo na
odpočítanie DPH z faktúr za dodanie tovaru, ktorých reálny obsah nebol preukázaný (t. j. nebola
preukázaná reálnosť samotného dodania tovaru osobou uvedenou na faktúre ako dodávateľom, naopak
vykonaným preverovaním bolo zistené, že dodanie tovaru sa nemohlo uskutočniť tak, ako tvrdí

kontrolovaný daňový subjekt), porušila ustanovenie § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH v spojení s
ustanovením § 49 ods. 1 zákona o DPH, pretože je nepochybné, že uplatniť právo na odpočet DPH je
možné iba pri súčasnom splnení zákonnej podmienky podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, a teda právo na
odpočítanie DPH vzniká (v prípade dodania tovaru, pri ktorom sa osoba povinná platiť daň určí podľa
§ 69 ods. 1 zákona o DPH ) iba v prípade, že je preukázané, že daňová povinnosť pri tomto tovare z

titulu jeho dodania deklarovanému dodávateľovi vôbec vznikla. Zároveň sa dopúšťa porušenia § 51 ods.
1 písm. a) zákona o DPH z dôvodu, že uplatnil právo odpočítať daň z faktúry, pri ktorej neboli splnené
podmienky na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH.“ (strana 39 prvostupňového
rozhodnutia);- „Pri výkone daňovej kontroly preveroval správca dane, či deklarovaní dodávatelia a následne aj
ďalší zistení subdodávatelia v dodávateľskom reťazci s preverovaným druhom tovaru - zinkom boli
schopní fakturovaný tovar dodať, a či ho skutočne aj dodali, a to v nadväznosti na splnenie ustanovení

zákona o DPH, čo vykonaným preverovaním nebolo potvrdené, nakoľko bolo zistené, že dodávky
deklarovaného tovaru neboli realizované tak ako to vyplýva, z dokladov predložených kontrolovaným
daňovým subjektom.“ (strana 40 prvostupňového rozhodnutia);
- „ To, že faktúry obsahujú všetky náležitosti je splnenie formálnej podmienky pri uplatnení nároku na
odpočítanie dane. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1,2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH

sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Platiteľ, ktorý
nárok na odpočet uplatňuje je povinný preukázať existenciu podmienok, ktoré sú pre nárok na odpočet
stanovené. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť
schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené. Zistenie, že dodávateľ PREST
TRADE s.r.o. dodanie tovaru nepriznal a nezahrnul predmetné faktúry do vlastného priznanie DPH je
dôkazom toho, že sa jedná o dodávky poznačené podvodom. Závery správcu dane, že daňový subjekt

mohol vedieť, že sa zúčastňuje dodávok poznačených podvodom, vyplýva zo zistení správcu dane, že
na adrese Podzávoz 375, Čadca, ktoré uviedol daňový subjekt, sa nemohla uskutočniť nakládka tovaru,
nakoľko daňový subjekt zabezpečoval prepravu a dával inštrukcie k preprave prepravcovi. Preto musel
vedieť, že tovar nebol prepravený z uvedenej adresy.“ (strana 41 prvostupňového rozhodnutia);
- „K záveru, že preverované zdaniteľné plnenia boli rizikové a nesú vo vzťahu k DPH znaky

podvodného konania dospel správca dane vykonaným preverovaním, ktoré je podrobne rozpísané
vo vypracovanom Protokole. Podvodným konaním sa označujú zistenia, keď jeden z účastníkov
reťazca neodvedie daň do štátneho rozpočtu a ďalší účastník v reťazci si ju odpočíta, a to za
účelom získania neoprávneného zvýhodnenia, ktoré je v rozpore so základnými pravidlami DPH,
keďže uskutočnené operácie nezodpovedajú bežných obchodným podmienkam. Základným subjektom

podvodného konania je zmiznutý obchodník (zväčša na začiatku obchodného reťazca), ktorý je
registrovaný platiteľ DPH. Tento si neplní daňové povinnosti, t. j. buď nepodá daňové priznanie alebo
prizná daň, no napriek tomu ju neodvedie, príp. neprizná daň vôbec alebo ju prizná vo výrazne
skreslenom rozsahu. Špecifickými črtami takéhoto subjektu je nedostatočná súčinnosť so správcom
dane, absencia sídla, ak je to možné mení sídlo spoločnosti, štatutárny zástupca je nekontaktný,

neeviduje zamestnancov, nedisponuje reálnymi prevádzkovými priestormi, nedisponuje aktívami a
zariadeniami, vykazuje vysoké obraty, absentuje účtovníctvo a pod. Môže sa jednať o novú spoločnosť
alebo o spoločnosť, ktorá reálne fungovala. Tieto spoločnosti sa pomerne rýchlo stratia. Zámerom
zmiznutého obchodníka je využiť výhody, ako sú nezaplatenie DPH a poskytnutie odpočítateľnej DPH
iným daňovým subjektom.“ (strana 52 prvostupňového rozhodnutia);

- „Námietka, že správca dane nezohľadnil, že svedkovia potvrdili spoluprácu a dodanie tovaru
je neopodstatnená, nakoľko správca dane vo vypracovanom Protokole citoval svedecké výpovede
svedkov, z ktorých táto skutočnosť vyplynula. Z výpovede svedkov však vyplýva aj to, že s tovarom
nikdy nedisponovali, nemali tovar uskladnený vo svojich skladoch a ďalšie zistenia správcu dane, ktoré
sa týkali uzatvorenia obchodov, celého zisteného reťazca spoločností so zinkom, ktorý sa opakuje aj v

inom zdaňovacom období, t.j. výpovede svedkov svedčia aj o tom, že došlo k podvodnému konaniu, o
ktorom daňový subjekt mohol vedieť.“ (strana 53 prvostupňového rozhodnutia);
- „...sa správca dane vyjadril, že zo zistení v priebehu výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho
konania vyplynulo, že spol. ZENCOR a.s. bola súčasťou podvodného obchodného reťazca so zinkom
nakoľko podľa zistení správcu dane prvý nadobúdateľ zinku na Slovensku, t.j. spol. GYKO s.r.o.

jednak nespoluprácou so správcom dane neumožnila vykonať daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie
apríl a súčasne v podanom Kontrolnom výkaze si svoju daňovú povinnosť umelo znížila zaúčtovaním
nákupov cez ERP od spol. METRO Cash & Carry SR s.r.o., ktoré neboli v doplnenom dokazovaní
potvrdené.“ (strana 71 prvostupňového rozhodnutia);
- „K otázke splnomocneného zástupcu, uvedenej v závere zápisnici správca dane dodáva, že informácie

- dôkazy získané zo spoločnosti GYKO s.r.o., vo vzájomnej súvislosti s dôkazom -odpoveďou na
Výzvu číslo: 102740269/2019 zo dňa 27.11.2019 od spoločnosti METRO Cash & Carry SR s.r.o.
nepreukazujú nedodanie tovaru, ale to, že v deklarovaných obchodných reťazcoch : GAN-REM - GYKO
s.r.o. - GET&MAKE s.r.o. - ZENCOR a.s. a GAN-REM -GYKO s.r.o. - IMEXPORT GROUP s.r.o. -
ZENCOR a.s. dochádza k úniku na dani (k daňovému podvodu), nakoľko správca dane na základe

zistení z Kontrolného výkazu, podaného spoločnosťou GYKO s.r.o. zistil, že spol. GYKO s.r.o. si svoju
daňovú povinnosť v rámci tzv. „krížovej fakturácie" optimalizovala zjednodušenými faktúrami - dokladmi
z elektronickej registračnej pokladnice, ktoré mali byť podľa údajov v podanom Kontrolnom výkaze
vystavené na meno platiteľa METRO Cash & Carry SR s.r.o., avšak tento podľa zistení správcu daneneeviduje dodanie tovaru alebo služieb pre zákazníka GYKO s.r.o.“ (strana 71 a 72 prvostupňového
rozhodnutia).

16. Následne v rámci odvolacieho administratívneho konania žalovaný na strane 33 napadnutého
rozhodnutia uviedol: „Podľa správcu dane na základe vyššie uvedených zistených odvolávajúci sa
porušilustanovenie§49ods.1a2písm.a)zákonaoDPHvnadväznostina§51ods.1písm.a)zákonao
DPH a nepriznal odvolávajúcemu sa z faktúr od spoločností IMEXPORT GROUP s. r. o., PREST TRADE
s. r. o. a GET & MAKE, s. r. o. právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v celkovej výške 206 058,23

eur“. Vo vzťahu ku konkretizovaniu dôvodu nepriznania práva na odpočet DPH žalobcovi žalovaný v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia v rozpore s odôvodnením rozhodnutia správcu dane uviedol:
„Správca dane nespochybnil samotné dodanie fakturovaného zinku ale skutočnosť, že jeho dodanie
nebolo preukázané deklarovanými dodávateľskými spoločnosťami ani odvolávajúcim sa“ (strana 37
napadnutého rozhodnutia);
- „K námietke odvolávajúceho sa, že správca dane skutkový stav dodania tovaru rozporne posudzuje

a to, že v reťazci dodávateľov došlo k daňovému podvodu, a že zároveň k dodaniu tovaru nedošlo, čo
sú zjavne si navzájom odporujúce skutkové okolnosti, odvolací orgán poukazuje na zistenia správcu
dane, ktorý nespochybnil existenciu tovaru ale spochybnil deklarovaných dodávateľov uvedených
na faktúrach, z ktorých si odvolávajúci sa uplatnil odpočet dane. Správca dane pri deklarovaných
dodávateľoch zistil, že títo buď nepodávali daňové priznanie alebo priznali daň, no napriek tomu

ju neodviedli. Špecifickými črtami takýchto subjektov bola nedostatočná súčinnosť so správcom
dane, absencia sídla, nekontaktnosť štatutárneho zástupcu, pričom spoločnosti neevidujú žiadnych
zamestnancov, a taktiež nedisponujú reálnymi prevádzkovými priestormi a zariadeniami na výkon svojej
činnosti. V zmysle uvedeného nebolo tak vierohodne preukázané, že dodávateľom tovaru bola práve
spoločnosťuvedenánafaktúre,ktorejzpredajatovaruvznikladaňovápovinnosťpodľa§19ods.lzákona

o DPH.“ (strana 45 napadnutého rozhodnutia).

17. Z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13.09.2019
sp. zn. 1Sžfk/16/2018, rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.01.2020 sp. zn. 1Sžfk/22/2018) vyplýva,
že odpočítanie dane nenastáva „ex lege“, ale je právom platiteľa dane, ktorého vykonanie (uplatnenie)

je spojené s dôkaznou povinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Zákon o
DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej ako aj formálnej
podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si
uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia. V prípade, že existujú okolnosti
nasvedčujúce tomu, že takéto písomnosti naozaj odrážajú (a teda dokladajú) uskutočnené zdaniteľné

plnenie od konkrétneho dodávateľa (dodávateľov), je možné v nich obsiahnuté informácie považovať
za relevantný či rozhodujúci dôkaz.

18. Správny súd pripomína, že ak daňový subjekt preukáže uskutočnenie zdaniteľného obchodu, tak ako
ho deklaruje (preukáže teda všetky podmienky stanovené slovenským právnym poriadkom k uplatneniu

odpočtu - materiálne - reálne dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre, ako aj formálne
podmienky pre odpočet DPH), môže orgán finančnej správy neuznať daňovému subjektu právo na
odpočítanie DPH len z dôvodu splnenia podmienok preukazujúcich zneužite práva alebo účasť na
daňovom podvode, iba toto v zmysle judikatúry Súdneho dvora prelamuje zásadu neutrality dane,
podľa ktorej má byť zdaniteľná osoba (platiteľ dane) plne zbavená ťarchy DPH zaplatenej v cene

tovaru a služieb, ak tieto použila na uskutočnenie ekonomických činností podliehajúcich spoločnému
systémuDPH(napr.rozsudokNajvyššiehosúduSRzodňa17.10.2017,sp.zn.1Sžf/31/2016).Vprípade
preukazovania zneužitia práva alebo účasti na daňovom podvode (najmä v zmysle § 3 ods. 6 Daňového
poriadku) je dôkazné bremeno na orgáne finančnej správy. Pokiaľ teda orgán finančnej správy dospeje
po vykonanom dokazovaní k záveru o zneužití práva daňovým subjektom alebo daňovému podvodu je

nutné zneužitie práva, resp. daňový podvod v daňovom konaní preukázať.

19. V nadväznosti na uvedené správny súd dáva do pozornosti účastníkov konania jedno z novších
rozhodnutí SD EÚ - rozsudok vo veci C-154/20 dňa 9.12.2021, v ktorom reagujúc na prejudiciálne
otázky NSS ČR, SD EÚ dospel k záveru, že „Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o

spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že uplatnenie práva na
odpočítanie dane z pridanej hodnoty (DPH) zaplatenej na vstupe sa má nepriznať bez toho, aby daňový
úrad musel preukázať, že zdaniteľná osoba sa dopustila podvodu na DPH alebo že vedela, alebo mala
vedieť, že uvádzané plnenie, na ktorom sa zakladá právo na odpočítanie dane, bolo súčasťou takéhotodaňového podvodu, ak v prípade, že tento skutočný dodávateľ tovaru alebo poskytovateľ služieb nebol
identifikovaný, táto zdaniteľná osoba nepredloží dôkaz o tom, že tento dodávateľ alebo poskytovateľ mal
postavenie zdaniteľnej osoby, pokiaľ vzhľadom na skutkové okolnosti a napriek dôkazom poskytnutým

touto zdaniteľnou osobou chýbajú údaje potrebné na overenie, či skutočný dodávateľ alebo poskytovateľ
mal toto postavenie.“

20. Odhliadnuc od vyššie citovaného rozsudku SD EÚ vo veci C-154/20 správny súd taktiež dáva do
pozornosti účastníkov konania nižšie citovanú judikatúru SD EÚ: Podľa ustálenej judikatúry Súdneho

dvora právo zdaniteľných osôb na odpočítanie od DPH, ktorú majú zaplatiť, DPH splatnú alebo
zaplatenú za tovar a služby prijaté na vstupe, predstavuje základnú zásadu spoločného systému
DPH. Ako Súdny dvor opakovane rozhodol, právo na odpočítanie dane uvedené v článku 167
a nasl. Smernice 2006/112 je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže
byť obmedzené, ak zdaniteľné osoby, ktoré ho chcú uplatniť, spĺňajú tak hmotnoprávne, ako aj
formálne náležitosti alebo požiadavky, ktorým toto právo podlieha (predbežné znenie Rozsudku

SD EÚ z 11.11.2021 Ferimet SL, C-281/2020, bod 31, Uznesenie z 3. 9.2020
Vikingo Fővállalkozó, C-610/19 , EU:C:2020:673 , bod 44 , ako i
rozsudky SD EÚ z 21.6.2012, Mahagében a Dávid, C-80/11
a C-142/11 ,EU:C:2012:373, body 37 a 38 ; z 3.10..2019,
Altic, C-329/18 ,EU:C:2019:831, bod 27 , ako aj zo 16.10.2019, Glencore
Agriculture Hungary, C-189/18 , EU:C:2019:861 , bod 33 ). Pokiaľ v daňovom

konaní je spochybnená realizácia zdaniteľného obchodu podľa dodávateľských faktúr, čo sa následne
stane dôvodom neuznania nároku na odpočet - teda nebol preukázaný základný hmotnoprávny
predpoklad vzniku práva daňového subjektu na odpočet DPH, je mylný názor, že správca dane môže
neuznať nárok na odpočítanie dane len v prípade, ak preukáže, že išlo o podvod alebo zneužitie práva.

21. Z vyššie uvedeného je zároveň zrejmé, že rozlišovanie dôvodov pre nepriznanie odpočtu DPH
(neunesenie dôkazného bremena o dodaní plnenia dodávateľom uvedeným na faktúre, zneužitie práva,
podvodné konanie) má zásadný vplyv na rozloženie dôkazného bremena v daňovom konaní. Práve z
uvedeného dôvodu nemožno jednotlivé dôvody pre nepriznanie odpočtu DPH vzájomne stotožňovať,
ako to učinil žalovaný v predmetnej veci. Len na okraj správny súd pri rozlišovaní jednotlivých dôvodov

podotýka, že pri zneužití práva obvykle nedochádza k priamemu porušeniu právnych noriem. Ide o
situácie, kedy nenáležitým obídením vnútroštátnych pravidiel s využitím slobôd podľa práva EÚ v
konečnom dôsledku vznikne nedôvodná ujma inému, v danom prípade štátu. Sledovaným cieľom tohto
konania je aby sa daňový subjekt vyhol daňovým povinnostiam, alebo získal daňové zvýhodnenie. Od
zneužitia ako dôvodu pre nepriznanie nároku na odpočítanie dane na vstupe je v zmysle judikatúry

Súdneho dvora nutné odlišovať účasť na podvodnom reťazci zdaniteľných obchodov, ktorého účelom je
taktiež nedovolené profitovanie zo spoločného systému DPH. K podvodnému konaniu však dochádza
vtedy, keď jeden z účastníkov transakcie neodvedie štátu daň a ďalší účastník si ju odpočíta za účelom
získania neoprávneného daňového zvýhodnenia. Súčasne však súdny dvor vo svojej judikatúre stanovil,
že právo platiteľa dane, ktorý uskutočňuje plnenia na odpočet DPH zaplatenej na vstupe, nemôže byť

ovplyvnenétým,ževdodávateľskomreťazci,ktoréhosútietoplneniasúčasťou,sanachádzainéplnenie,
ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane a ktoré je bez toho, aby to platiteľ dane vedel
alebo mohol vedieť poznačené podvodom vo vzťahu k DPH.22. Zatiaľ čo dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre zaťažuje
žalobcu, dôkazné bremeno o zneužití práva nenáležitým obídením vnútroštátnych pravidiel, resp.
podvodnom konaní žalobcu zaťažuje správcu dane. Správca dane teda musí preukázať, že napriek

formálnemu dodržaniu podmienok stanovených slovenským právnym poriadkom (tak materiálnych -
reálne dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre, ako aj formálnych podmienok pre odpočet
DPH), a v tejto súvislosti riadnym výkladom daňového práva únie v zmysle článku 4 ods. 3 zmluvy
o EÚ, bolo získané daňové zvýhodnenie, ktoré je v rozpore s cieľom právnej úpravy DPH, pričom z
okolností prípadu je zrejmé, že získanie takéhoto daňového zvýhodnenia je spojené (podmienené) s

vytvorením umelých podmienok (t. j. odporujúcim pôsobením trhového mechanizmu na ekonomickú
činnosť daňových subjektov) a jeho dosiahnutie bolo hlavným účelom posudzovaného plnenia, pokiaľ
správca dane mieni odoprieť odpočet DPH daňovému subjektu konštatovaním zneužitia práva daňovým
subjektom. Pokiaľ by správca dane mienil zamietnuť právo žalobcu na odpočet DPH s poukazom na
podvodné konanie, zaťažovalo by správcu dane dôkazné bremeno na preukázanie existencie daňového
úniku v reťazci plnení, v ktorom sa ocitol žalobca, nakoľko tento je pojmovým znakom podvodu na DPH a

jednou z podmienok pre nepripustenie uplatnenia práva na odpočítanie dane zo zdaniteľných obchodov
tvoriacich súčasť takéhoto reťazca. Rovnako správcu dane zaťažuje dôkazné bremeno na preukázanie
skutočnosti, že platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť, že plnenie je poznačené podvodom vo vzťahu
k DPH.

23. Aj v nadväznosti na jednu zo žalobných námietok týkajúcej sa zmätočnosti výroku prvostupňového
rozhodnutia správcu dane, správny súd dáva do pozornosti správnych orgánov, že z konštantnej
judikatúry (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5 Sž 66/98 z 30.9.1998) vyplýva, že výrok
rozhodnutia je jadrom celého rozhodnutia, ktorým sa určujú konkrétne práva a povinnosti účastníkov
správneho konania. Výrok (enunciát) rozhodnutia musí v presnej, stručnej a úplnej formulácii vyjadriť

záver správneho orgánu o otázke, ktorá je predmetom rozhodnutia, pretože jedine výrok rozhodnutia je
spôsobilý nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. V tejto súvislosti správny súd apeluje na správne
orgány, aby okrem vyššie uvedených požiadaviek na kvalitu výrokových častí rozhodnutí, formulácie
výrokových častí svojich rozhodnutí zjednotili a zosúladili tak, aby ich znenie zodpovedalo litere zákona
okrem iných zákonných požiadaviek aj v tom, že pokiaľ zákon výslovne hovorí o tom, že daň sa „vyrubí“,

tak nie je dôvod vo výroku rozhodnutia uvádzať, že daň sa „určuje“ a pod.

24. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd pristúpil k zrušeniu rozhodnutia žalovaného s
poukazom na citované ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP konštatujúc nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre
nezrozumiteľnosť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného (vo vzťahu k jednoznačnej identifikácii dôvodu

pre nepriznanie práva žalobcu na odpočet) a vráteniu veci žalovanému s poukazom na citované ust.
§ 191 ods. 4 veta prvá SSP na ďalšie konanie, v ktorom bude žalovaný viazaný vyššie vysloveným
záväzným právnym názorom správneho súdu, pričom je zároveň potrebné dbať i na to, aby každý
dôkaz, ktorý bol v daňovom konaní vykonaný, resp. určitá skupina dôkazov svojho druhu, samozrejme
za predpokladu, že sa vzťahujú k relevantnému tvrdeniu účastníka, učinil správny orgán predmetom

svojich úvah a hodnotení.

25. Na záver správny súd uvádza, že z dôvodu čiastočnej nepreskúmateľnosti odôvodnenia
rozhodnutia sa nemohol meritórne zaoberať prieskumom žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny
súd zdôrazňuje, že s ohľadom na mimoriadnu rozsiahlosť preverovaných prípadov nemusí správny

orgán zachádzať nevyhnutne do všetkých detailov preverovanej veci, je však potrebné aspoň stručne
ale výstižne reagovať na správnym súdom vytýkaný nedostatok.

26. Správnysúd zamietolnávrhyžalobcunavykonaniedokazovaniavýsluchomsvedkovoznačených
v správnej žalobe. Pre správny súd je podľa § 135 ods. 1 SSP rozhodujúci skutkový stav v čase

právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým je správny súd viazaný. V prejednávanej
veci na viac neboli ani splnené podmienky, ktoré má na mysli ustanovenie § 119, § 120 SSP, pre ktoré
by správny súd mohol sám vykonať dokazovanie (t.j. dokazovanie nebolo nevyhnuté pre preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného resp. dokazovanie nebolo nevyhnuté pre rozhodnutie správneho
súdu vo veci, nešlo o rozhodnutie podľa § 192 SSP a nešlo o rozhodnutie v konaní podľa § 6 ods. 2

písm. b), e), f), i), j) SSP).27. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP. Správny súd priznal žalobcovi voči
žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, pretože žalobca mal vo veci
úspech.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57

SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.