Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, February 11, 2020

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 7C/4/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713220897
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Mitterpák

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2020:7713220897.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce sudca JUDr. Milan Mitterpák v právnej veci žalobkyne: X., zast. JUDr.

Františkom Svatuškom, advokátom, AK so sídlom v Humennom, Nám. slobody 25 proti žalovaným 1/
M., obaja zast. JUDr. Igorom Palinderom, advokátom, Zubrohlava 215, 029 43 Zubrohlava, o náhradu
škody, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania
voči žalobkyni v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou došlou na tunajší súd dňa 5. 12. 2013 žiadala, aby súd zaviazal oboch žalovaných

spoločne a nerozdielne zaplatiť v jej prospech sumu 2 3385,08 Eur s príslušenstvom a to ako náhradu
škody. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že pri výstavbe susedného rodinného domu žalovaných,
súp. č. 104 došlo k navýšeniu ich pozemku , čím počas zrážok voda z ich rodinného domu a pozemku
steká na dvor, na ktorom stojí rodinný dom žalobkyne, súp. č. 105. Tým, že táto situácia trvá niekoľko
rokov, pričom zo strany žalovaných napriek vykonaným šetreniam a upozorneniam aj zo strany Úradu
pre štátny stavebný dohľad nedošlo k odstráneniu tohto protiprávneho stavu vznikla na rodinnom dome
žalobkyne škody, ktorú musela riešiť svojpomocne s tým, že musela dať vykonať čiastočnú drenáž

rodinného domu, aby odstránila príčinu vlhnutia základov rodinného domu a tým predišla vzniku ešte
väčšíchškôdnatejtonehnuteľnosti.Tietostavebnéúpravymuselavykonaťnavlastnénákladyzdôvodu,
že žalovaní nemali záujem protiprávny stav riešiť podľa pokynov Úradu pre stavebný dohľad a tým,
že žalovaní svoje nehnuteľnosti nezabezpečili riadne odtekanie dažďovej vody hrozí vznik škody na
rodinnom dome a pozemku žalobkyne aj v budúcnosti.

2. Žalobkyňa zabezpečila čiastočnú drenáž rodinného domu, pričom za túto službu zaplatila sumu 2

385,08 EUR, ktorá predstavuje náklady za tieto stavebné práce, ktoré musela uhradiť.

3. Vzhľadom na to, že medzi konaním / v tomto prípade nekonaním / žalovaných a vlhnutiu základov
rodinného domu a pozemkov žalobkyne existuje príčinná súvislosť spočívajúca v opomenutí zabezpečiť
odtekanie dažďovej vody po zvýšení úrovne pozemku žalovanými vzniklo žalobkyni právo požadovať
od žalovaných náhradu škody, ktorá jej vznikla. Škoda v danom prípade predstavuje náklady, ktoré za
stavebné práce pri čiastočnej drenáži rodinného domu žalobkyňa zaplatila a to vo výške 2 385,08 Eur.

Nakoľko žalovaný dobrovoľne na základe výzvy neuhradili žalobkyni náhradu škody s ktorou nesúhlasili,
z uvedeného dôvodu podala žalobu v predmetnej veci.4. Žalovaní v 1.rade a 2.rade vo svojom vyjadrení k žalobnému návrhu došlým na tunajší súd dňa 27.
2. 2014 na č.l. 36-37 spisu okrem iného uviedli, že žalobný návrh na náhradu škody vo výške 2 385,08
EUR s príslušenstvom považujú za nedôvodný. Poukázali na písomnosť z obce Q. dňa 20. 7. 2012

adresovanej na Krajský stavebný úrad Košice, v ktorej sa konštatuje, že príčiny zamokania rodinného
domu súp. č. 105, nemusia byť iba z dôvodu rozostavanej stavby. Na svojom pozemku vykonali všetky
opatrenia na to, aby voda z ich pozemkov nad mieru primeranú pomerom nezatekala na pozemok
žalobkyne. Zároveň poukázal na tú skutočnosť, že žalobkyňa nemá dlhodobo na svojej hospodárskej
stavbe strešné žľaby a nemala na svojom rodinnom dome zhotovené riadne zvislé a vodorovné izolácie.

Existencia prípadnej škody vlhnutím základov rodinného domu, súp. č. 105 nemá pôvod v tvrdenej ich
nečinnosti a zmene odtokových pomerov, ale práve v nečinnosti žalobkyne.

5.Žalobkyňavosvojejvýpovedipredsúdomnač.l.48-51spisuokreminéhouviedla,ževrodinnomdome
v ktorom býva s rodinou po dobu 50-tich rokov, tento dom nezamakal, nebol vlhký, nebol s ním problém
do času, kedy susediaca parcela bola využívaná ako záhrada. Problémy s vlhkosťou a spodnými vodami

nastali potom, ako žalovaní začali s výstavbou rodinného domu na susednom pozemku. Postupne s
navyšovaním susedného pozemku začali pociťovať vlhkosť v dome, nevedeli že múry boli mokré, ale
pociťovali zvýšenú vlhkosť. V zadnej časti dvora žalovaných, kde majú garáž došlo k navýšeniu zeminy
o nejakých 80 cm. Od času, kedy bola realizovaná hydroregulácia, tak základy rodinného domu vyschli
a od toho času, tieto základy nie sú mokré. V prednej časti domu realizovali odvodňovacie žľaby v roku

2007 a v hospodárskej časti rodinného domu v roku 2013. Na stodole odvodňovacie žľaby realizované
niesú.Poľnohospodárskepozemkynadpozemkomžalobkyneniesúzabezpečenéprotiodtekaniuvody.
Pokiaľ je zvýšené množstvo vody, tak táto voda preteká cez ich dvor až do priekopy. Cenu diela určil
konateľ spoločnosti V. po zameraní a túto ihneď akceptovali. Oslovila aj iných možných zhotoviteľov,
avšak išlo iba o ústne dohody ohľadom zmluvy o dielo.

6. Žalovaný v 1.rade vo svojej výpovedi na pojednávaní na č.l. 52-53 spisu okrem iného uviedol, že ich
pozemok je minimálne o 10 cm nižšie ako pozemok žalobkyne. Žalobkyňa má aj zadnú časť pozemku
vyššie, ako je ich zadná časť pozemku. Stavebné úpravy na pozemku začali realizovať a súviseli s
kopaním základov na rodinnom dome v roku 2002. Na tomto pozemku bez úprav pozemku začali kopať

základyrodinnéhodomu.Nazákladevýstupuzostranystavebnéhodohľaduzrealizovalivšetkoasystém
je funkčný.

7. Žalovaná v 2.rade pred súdom na č.l. 54 spisu uviedla, že súhlasí s výpoveďou manžela, t. j.
žalovaného v 1.rade. Tento pozemok dostal od svojej babky, pričom z výpovede svojej babky vie, že

rodičia žalobkyne sa stále sťažovali jej babke, že majú mokrý rodinný dom.

8. Podaním došlým na tunajší súd dňa 29. 5. 2014 na č.l. 57 žalobkyňa navrhla predvolať a vypočuť
svedkov.

9. Podaním došlým na tunajší súd dňa 12. 6. 2014 na č.l. 59 spisu, žalovaní navrhli predvolať a vypočuť
svedkov.

10. Svedok E. brat žalobkyne vo svojej výpovedi pred súdom na č.l. 68-70 spisu okrem iného uviedol,
že podľa jeho vedomostí zamakanie rodinného domu a k vlhnutiu rodinného domu nedochádzalo pred

stavebnými úpravami zo strany žalovaných. Predná časť rodinného domu súp. č. 105 má vodorovnú
izoláciu, avšak samozrejme zadná časť nemá, nakoľko táto časť rodinného domu bola postavená z
kameňa. Pozemky na ktorých sú postavené rodinné domy účastníkov konania boli po silných lejakoch
podmočené 1-2 dni, tak isto aj v jarných obdobiach boli podmáčané po topení snehu, ale samozrejme
pri pestovaní zeleniny bolo potrebné túto zeleninu zalievať.

11. Svedok X. vo svojej výpovedi pred súdom na č.l. 70-73 spisu okrem iného uviedol, že ako zástupca
obce, teda poslanec a člen komisie išiel priamo na miesto obhliadky, obhliadnuť pozemok žalovaných pri
rodinnom dome po realizácii izolačných prác zo strany žalobkyne s tým, že zistil určité nedostatky. Tieto
nedostatky boli v tom, že boli tam určité časti pozemku spádované k domu p. A. Na tieto skutočnosti

upozornil p.. ktorý povedal, že to odstráni, avšak podľa jeho vedomostí sa tak nestalo, bolo to v mesiaci
október roku 2012. V roku 2013 už nebol obhliadnuť toto miesto, nakoľko mal úraz a skončil ako
poslanec obecného zastupiteľstva. Na rokovanie na Obecnom úrade boli dohodnutí, že žalovaní popri
hydroizolácii urobia rigol , no ten tam urobený nebol a odôvodnenie nevidel.12. Svedkyňa D. vo svojej výpovedi pred súdom na č.l. 73 - 75 spisu uviedla, že v čase, keď sa riešili
problémy medzi účastníkmi konania bola hlavnou kontrolórkou obce a taktiež zapisovateľkou verejnej

komisie. Prvé zasadnutie komisie bolo na Obecnom úrade, ktorú zvolal starosta obce za prítomnosti
účastníkov s tým, že každá strana predniesla svoje argumenty. Zápisnica nebola hneď spísaná, táto
bola spísaná až na druhý deň a následne bola zanesená poverenou zamestnankyňou Obecného úradu
na podpis žalovaným, avšak títo ju odmietli podpísať. Výstupom bolo to, že žalovaní mali zrealizovať
provizórny rigol a zvedenie vody do priekopy pozdĺž rodinného domu žalobkyne a taktiež si mali

následne vypracovať projekt na zvedenie týchto vôd a žalobkyňa si mala dať zrealizovať okapové rúry
na zadnej časti rodinného domu - hospodárskej časti. Potom bola vykonaná ohliadka na mieste samom,
či žalovanými bol zrealizovaný tento rigol, prvý termín bol 15. 11. 2012, pre nepriaznivé počasie bol
posunutý na 15. 12. 2011. Potom poriadková komisia a jej členovia boli na mieste ohliadnuť, či žalovaní
zrealizovali tento rigol, ale žalovaní rigol nezrealizovali. Nasledujúci rok niekedy v apríli predseda
poriadkovej komisie navrhol ďalšie opatrenia, podľa vedomostí zo strany p. R. nebola ústretovosť na

realizáciu tohto rigolu. To znamená, že k realizácii nedošlo. Podľa jej vedomosti zo strany Krajského
stavebného úradu žalovaným neboli uložené žiadne opatrenia.

13. Svedok U., manžel žalobkyne vo svojej výpovedi na pojednávaní na č.l. 75- 77 spisu uviedol, že
pre navážaniu pozemku suseda, teda žalovaného v 1. rade došlo k zamákaniu rodinného domu a preto

museli realizovať hydroizoláciu. Žalovaný bez toho, aby nejakým spôsobom odizolovali svoj pozemok
začali navážať hlinu a navyšovať pozemok. Navážali aj na ich časť, ktorú majú za rodinným domom
o šírke 70 cm. Za rodinným domom mali oporný múrik, avšak zemina prevýšili výšku tohto múrika v
zadnej časti rodinného domu. Zamakanie rodinného domu so všimli niekedy v roku 2011. Realizáciou
hydroizolácie došlo k vysušeniu severnej steny rodinného domu.

14. Svedkyňa Q. príbuzná žalovanej v 2.rade vo svojej výpovedi na č.l. 78 uviedla, že pozemky na
ktorých stoja rodinné domy účastníkov boli stále mokré a boli s tým problémy. Tieto pomery poznala a
pozná od svojho detstva.

15. Svedok X.š, príbuzný žalovanej v 2.rade vo svojej výpovedi pred súdom na č.l. 79 -80 spisu, okrem
iného uviedol, že žalobkyňa na rodinnom dome pred začatím výstavby rodinného domu zo strany
žalovaných nemala žiadne odvodnenie. Pred realizáciou stavby rodinného domu zo strany žalovaných
bol tento pozemok stále mokrý.

16. Podaním došlým na tunajší súd dňa 21. 7. 2014 na č.l. 84-85 spisu žalobkyňa navrhla otázky pre
znalca v súvislosti s nariadením znaleckého dokazovania vo veci.

17. Zo znaleckého posudku IS.u č. 93/2015 zo dňa 2. 6. 2015 na č.l. 113-127 spisu je zrejmé, že
zo strany vlastníka došlo k navýšeniu pozemku pri objektoch rodinného domu súp. č. 104 o cca. 300

mm oproti pôvodnému stavu pozemku v období roku 2000-2002. Na pozemkoch žalovaných znalec
nezistil hydroizoláciu pozemku, ktorá by zodpovedala príslušným odborným normám, ani žalovaní
nevlastnia žiadnu projektovú dokumentáciu na realizáciu hydroizolácie predmetných pozemkov. Znalec
zaznamenal zrealizovanie trativodu z drenážnych rúr DN 110 mm smerujúci od západnej časti rodinného
domu súp. č. 104 na parcelu č. XXXX/XXX s vyústením v severnej časti pozemku na parc. č. 4XX/

XX a taktiež zrealizovaný trativod z drenážnych rúrok DN 50 mm smerujúci k západnej časti rodinného
domu súp. č. 1XX na parcele č. XXXX/XXX, ktorý ústi do priekopy, ktorá sa nachádza na obecnom
pozemku. Rodinný dom súp. č. XXX na parcele č. 4XX/XXX a drobná stavba na parcele č. XXX/
XXX majú zrealizovanú zvislú a ležatú dažďovú kanalizáciu z plastových rúr DN 200 mm zaústenú
na obecnom pozemku do priekopy. Vyspádovanie pozemku parc. č. XXX/XXX a č. XXX/XX smerujú k

pozemku žalobcu parcely č. XXX/XX . priamo neohrozuje stavbu žalobcu. Zrealizované stavby na firmu
Stavena s. r. o., zabezpečili zníženie vlhkosti základových pásov a prechodu vlhkosti do vodového múra
rodinného domu, súp. č. 105, na parcele č. 486/52. Medzi terénnymi úpravami pozemkov žalovaného a
zamokrenímstiendomužalobkynepercentuálnysúvisdo10%zostranyžalovanéhozdôvoduzhutnenia
pozemkov zastavané plochy a nádvoria parcely č. XXX/XXX. Zostávajúcich 90 % je spôsobených

nezrealizovanímvodorovnejizolácieprvéhonadzemnéhopodlažianarodinnomdomežalobkyne,súp.č.
XXX, p.arcela č. XXX/XX, najmä v staršej časti rodinného domu, ktorá bola podľa vyjadrenia vlastníka a
odborného odhadu znalca zrealizovaná v období 1930-1954. Projektové dokumentácie rodinného domu
žalovaných a stavebné povolenie korešpondujú s reálnym geodetickým vytýčením stavby žalovanýchsúčasne geodeticky vytýčenie stavby žalovaných vo vzťahu ku geodetickému vytýčeniu nehnuteľnosti
žalobkyne nie je v rozpore a spĺňa požiadavky na umiestnenie jednotlivých objektov žalovaných
k existujúcemu objektu rodinného domu žalobkyne v zmysle predloženej projektovej dokumentácie

rodinný dom - stavebník JY. a manželka W. zo dňa 01/2003.

18. Žalovaný vo svojom vyjadrení k znaleckému posudku znalca Ing. U. došlým na tunajší súd dňa 3.
7. 2015 na č.l. 129-130 spisu uviedli, že závery znalca potvrdzujú, že z ich strany nedošlo po výstavbe
ich rodinného domu a úprave terénu k porušeniu ustanovenia § 127 Občianskeho zákonníka, teda, že

by nad mieru primeranú pomerom ohrozili stavbu žalobkyne. Z uvedeného dôvodu navrhli zamietnuť
žalobu v celom rozsahu. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení vo veci samej a znaleckému posudku došlým
na tunajší súd dňa 5. 8. 2015 na č.l. 132-136 spisu uviedla, že namieta vyjadrenie súdneho znalca
z dôvodu, že stavebník - žalovaný pri výstavbe rodinného domu nedodržal ustanovenia podmienok
stavebného povolenia č. 2003/8518-Pe zo dňa 24. 7. 2003, ktoré okrem iného zahŕňa povinnosti v
zmysle ktorého výškové osadenie stavby sa prevedie tak, aby sa nezmenili spádové pomery pozemku,

stavba sa odvodní smerom do pozemku na ktorom sa bude realizovať, prípadné zmeny stavby nesmú
byť vykonané bez predchádzajúceho povolenia stavebného úradu a osadenie stavby sa stanovuje 5,3
m od spoločnej hranice s parcelou č. XXX/XX, kat. úz. Q. Úpravy terénu v okolí stavby rodinného domu
ako i jej samotné priestorové umiestnenie boli realizované v rozpore s ustanovenými podmienkami v
stavebnom povolení a projektovou dokumentáciou. Žalovaný osadili stavbu vyššie + 55 cm. Stavebník

pri stavbe tak porušil takmer všetky ustanovenia podmienok stavebného povolenia a projektovej
dokumentácie, ktoré sa dotýkali susedných budov a pozemkov a ich vlastníkov. Nerešpektovali stojace
budova, ani pozemky. Znalec vo svojom znaleckom posudku nezohľadnil vplyv vôd zvedených do
priestoru k domu žalobkyne zapríčinených stavebníkom a to vyvýšením pôvodného termínu, následne
vybudovanou zmenou spádových pomerov, ale hlavne zasypaním odvodňovacej ryhy, ktorá bez

problémov plnila svoju úlohu po celé predchádzajúce obdobie. Hydoizolácia žalobkyne je na povrchu
ukončená polovegetačnými zatrávňovacími panelmi a je vybudovaná do výšky predchádzajúceho
betónovéhomúrika.Tedaminimálne20cmnadpôvodnýterénzadomomžalobkyne.Tenoprotipôvodnej
výške pozemku žalovaných bol vyššie minimálne o ďalších cca. 20 cm. Žalovaný postupne vyvyšuje svoj
dvor až do súčasnej hornej hrany predmetných zátrávňovacích panelov a to postupným nenápadným

prisypovaním hliny. Za hlavnú a pravdepodobne jedinú príčinu zamoknutia stavby vo vlastníctve
žalobkyne a následne vyvolanej výstavby hydroizolácie žalobkyne považuje konanie žalovaných,
ktorí počas realizácie výstavby rodinného domu nedodržali schválenú projektovú dokumentáciu a
nedodržali ani ustanovené podmienky stavebného povolenia týkajúce sa odvádzania vôd zo stavby a
povrchu pozemku stavebníka za tichej účasti zúčastnených orgánov vykonávajúcich štátny dohľad. Z

absolútne prioritnú príčinu zamoknutia svojej stavby žalobkyňa považuje neakceptovateľné zasypanie
odvodňovacej ryhy. Zodpovednosť za súčasný stav nesú žalovaní. Na základe uvedeného žalobkyňa
navrhla preskúmanie znaleckého posudku znalca Ing. U.u iným znalcom v súlade s § 127 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku.

19. Podaním došlým na tunajší súd dňa 1. 4. 2016 na č.l. 221 spisu žalobkyňa predložila ako dôkaz
záverečnú správu z hydrologického prieskumu.

20. Žalovaný vo svojom vyjadrení v záverečnej správe z hydrologického prieskumu došlý na tunajší súd
dňa 16. 5. 2016 na č.l. 249-252 spisu okrem iného uviedli, že objektívne posúdenie vplyvu spodnej vody

a povrchovej vody na základe nosnej konštrukcie stavby žalobkyne môže ustáliť výlučne súdny znalec
z odboru stavebníctva a neodborne spôsobilá osoba na hydrogeologický prieskum. Pokiaľ žalobkyňa
tvrdí, že jej vznikla vybudovaním ochrannej drenáže škoda, žalovaní uvádzajú, že ide o účelové tvrdenia
žalobkyne. Škoda by žalobkyni v danom prípade vznikla iba v prípade, ak by preukázala, že mala
včas vykonané primerané opatrenia na ochranu svojej stavby, súp. č. XXX., pred vnikaním podzemnej

a povrchovej vody jej stavebným konštrukciám a len vnikanie vždy nad mieru primeranú pomerom z
pozemku žalovaných poškodilo jej stavbu a vynútilo si dodatočné protiopatrenia. Celú správu považujú
za neobjektívnu a závery znalca IS. považujú za dostatočné presvedčivé.

21.ZnalecE.vosvojejvýpovedipredsúdomnač.l.259-262spisuokreminéhouviedol,žestojízasvojím

znaleckým posudkom aj keby nedošlo k zasypaniu odtokového žľabu pri rodinnom dome žalobkyne ,
aj v takomto prípade by došlo k zamakaniu rodinného domu žalobkyne z dôvodu chýbajúcej zvislej a
vodorovnej izolácie a to potiahnutím vlhkosti do jednotlivých častí stavieb. Preventívne by každému
odporúčal zrealizovať vodorovné a zvislé izolácie, aj keď v čase výstavby jednotlivých stavieb tietoprodukty stavebné neboli. Miera spoluzavinenia žalobkyne je taká, že aj keď nemala problémy so
zamáčaním, tak takéto preventívne opatrenie v prípade stavebných úprav vykonať mala. Na streche
rodinného domu a hospodárskej časti, ktorá je prístavbou rodinného domu žalobkyne nie sú inštalované

zachytávače snehu. Stavebný materiál, ktorý je v základoch rodinného domu hospodárskej časti
žalobkyne pri rodinnom dome, nie je vhodný ako stavebný materiál do základov. Stavebné úpravy teraz
zrealizované na rodinnom dome a prístavbe k rodinnému domu zo strany žalobkyne nie sú stopercentné
a tiež môže dôjsť ku vzniku ďalších porúch a to v prípade, ak budú dlhodobé dažde.

22. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení vo veci samej a návrhu na doplnenie dokazovania došlým na
tunajší súd dňa 3. 8. 2016 na č.l. 266-269 okrem iného uviedla, že na objektívne posúdenie danej
veci je potrebné pribrať do konania znaleckú organizáciu a to ústav súdneho inžinierstva Žilinská
univerzita, konzultačné stredisko v Košiciach, pretože znalec IS. nevedel jednoznačne zodpovedať
viacero otázok, ktoré vyplynuli z predmetnej veci a čo je najdôležitejšie, v prípade, ak by chcel tento
znalec odpovedať na všetky otázky, ktoré v predmetnej veci môžu byť rozhodujúce, tak by musel podľa

ich názoru spolupracovať s viacerými odborníkmi z iných oblastí, predovšetkým s odborníkom z oblasti
hydrogeológie. Zároveň žalobkyňa predložila zoznam otázok, ktoré majú byť predmetom znaleckého
dokazovania Ústavu súdneho inžinierstva.

23. Žalovaný vo svojom vyjadrení k návrhu žalobkyne na doplnenie dokazovania došlým na tunajší súd

dňa 30. 8. 2016 na č.l. 270-272 okrem iného uviedli, že návrh na nariadenie znaleckého dokazovania
znaleckého ústavu je prípustný len v obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké
posúdenie alebo ak závery znalcov sú v zrejmom rozpore. Zároveň žalovaní poukázali na ustanovenie
§ 415 Občianskeho zákonníka, pričom aj z hydrologickej správy uvádzanej na strane 10 je zrejmé, že
základy stavby žalobkyne sú postavené z materiálu, ktorý má zvýšenú nasiakavosť vody a už len pre

tento dôvod mala žalobkyňa dávnu realizovať na svojej stavbe na vlastné náklady opatrenia proti vlhkosti
konštrukcii. Z uvedeného dôvodu terajšia jej požiadavka o zaplatenie drenáže takto odporuje aj princípu
zachovania dobrých mravov zachovania občiansko-právnych vzťahov podľa § 3 OZ žalovaní navrhli,
aby súd návrhy protistrany na doplnenie dokazovania v tejto veci zamietol.

24. Okresný súd Michalovce rozsudkom sp. zn. 7C 4/2014 zo dňa 21. 9. 2016 zamietol žalobu žalobcov
a priznal žalovaným právo na nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni. Proti skôr uvedenému
rozsudku tunajšieho súdu podala žalobkyňa odvolanie dňa 18. 11. 2016 na č. l. 298 - 299 spisu, v ktorom
okrem iného uviedla, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy pretože znalecký

posudok IS. vyhodnotil ako dôkaz preukazujúci, že žalovaní neporušili žiadne právo a povinnosť
vyplývajúcu im zo stavebného zákona, pretože sám znalec v závere znaleckého posudku jednoznačne
konštatoval, že na predmetných pozemkoch žalovaných neeviduje hydroizoláciu pozemku, ktorá by
zodpovedala príslušným odborným normám, ani žalovaní nevlastnia žiadnu projektovú dokumentáciu na
realizáciu hydroizolácie. Toto zistenie znalca jednoznačne preukazuje tvrdenie žalobkyne, že žalovaní

pri výstavbe ich rodinného domu a terénnych úprav ich pozemku nekonali v súlade s potrebou prevencie
pred predchádzaním vzniku škôd na cudzom majetku. Zároveň porušili aj pokyni stavebného úradu,
čím je teda jednoznačne preukázané, že žalovaní sa minimálne v tomto rozsahu dopustili protiprávneho
konania. Práve z dôvodu, že rodinný dom žalobkyne bol pred začatím výstavby rodinného domu
žalovaných bez akýchkoľvek problémov so zamakaním, žalobkyňa navrhla, aby bol do konania pribratý

znalecký ústav, ktorý vie komplexne posúdiť nielen otázku vzniku príčín zamakania v rodinnom dome,
ale aj by vedel posúdiť materiál, ktorý sa nachádza v základoch rodinnému domu, posúdiť otázky z
oblasti hydrogeológie, pretože okrem výpovede svedkov, ktorí potvrdili tvrdenia žalobkyne, nemá táto iný
spôsob a možnosť ako preukázať, že v minulosti problémy so zamakaním neboli a tieto boli spôsobené
v príčinnej súvislosti s konaním žalovanej. Napriek tomu, že aj znalec IS. uviedol, že percentuálny

súvis medzi konaním žalovaných a zamakaním na rodinnom dome žalobkyne je vo výške 10 % ,
súd zamietol žalobu ako celok a nepriznal žalobkyni ani 10 % zo žalovanej sumy a to napriek tomu,
že bolo preukázané, že žalovaní pri výstavbe ich rodinného domu nekonali v súlade s projektovou
dokumentáciou a v súlade so stavebným povolením. Pretože súd prvej inštancie napriek tomu, že v
predmetnom konaní bolo potrebné doplniť dokazovanie pribratím znaleckého ústavu do konania tak,

ako to navrhovala žalobkyňa, tento dôkaz zamietol a nevykonal a žalobkyňa mala za to, že z uvedeného
dôvodu neboli zistené všetky rozhodujúce skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci.25. Žalovaní vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne zo dňa 9. 2. 2017 na č. l. 305 - 306 spisu
okrem iného uviedli, že s odvolaním navrhovateľky nesúhlasia a považujú všetky odvolacie námietky
navrhovateľky za nedôvodné. Navrhovateľka sa usilovala v celom konaní preniesť na odporcov údajnú

zodpovednosť za zamokrenie základov a múrov jej rodinného domu. Z vykonaných dôkazov v tomto
konaní, však vyplynulo, že celé desaťročia navrhovateľka nemala na svojich nehnuteľnostiach vykonané
žiadne preventívne opatrenia proti vnikaniu vody do stavebných konštrukcií rodinného domu súp. č.
XXX. Na tomto rodinnom dome a hospodárskych budovách nemala navrhovateľka donedávna ani
žľaby a zvody na odvod dažďovej vody. V konaní bolo preukázané, že už pred začiatkom stavby

rodinného domu súp. č. XXX na stenách rodinného domu navrhovateľky súp. č. 105 boli znaky po
vlhnutí stavebných konštrukcií a stien s vypadaným murivom. Takto aj voda zo strechy rodinného domu
a hospodárskej stavby žalobkyne vnikala dlhodobo do jej stavebných konštrukcií rodinného domu súp.
č. XXX a spôsobovala postupné vlhnutie konštrukcií. Návrh na nariadenie znaleckého dokazovania
znaleckým ústavom je prípustný len v obvzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké
posúdeniealeboakzáveryznalcovsúvzrejmomrozpore.Vdanomprípadenebolanaplnenápodmienka

obzvláštnej závažnosti pre nariadenie tohto mimoriadneho dokazovania formou znaleckého ústavu.
Navrhovateľka mala vedomosť o nepriaznivej situácii s vysokou hladinou spodnej vody na dotknutých
pozemkoch ako aj o tom, že materiál použitý na stavbu základov a múrov jej rodinného domu súp. č.
XXX. je nevhodným materiálom a vyžaduje si dokonalú ochranu formou zvislých a vodorovných izolácii
pred vnikaním dažďovej vody. Opomenutie včasného zhotovenia týchto izolácii na stavbe rodinného

domu súp. č. XXX . zakladá zodpovednosť na strane vlastníka a nie susedov tejto stavby, ktorí vykonali
všetko potrebné čo sa od nich vyžadovalo. Z uvedeného dôvodu odporcovia navrhli, aby súd rozsudok
Okresného súdu Michalovce ako vecne správny potvrdil a priznal odporom nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

26. Krajský súd uznesením sp. zn. 3 Co 138/2017 zo dňa 19. 4. 2018 zrušil rozsudok súdu prvej
inštancie a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil
tým, že súd prvého stupňa predčasne dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zo zisteného

stavu vyvodil predčasný právny názor, pričom v spore nevykonal navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať
právne významnú skutočnosť a zároveň rozsudok z časti neodôvodnil v zmysle § 220 ods. 2 CSP.
Krajský súd poukázal na dôvodný návrh žalobkyne na vykonanie doplneného dokazovania - znaleckého
dokazovania v zmysle § 207 ods. 3 CSP. Zároveň odvolací súd poukázal aj na neodôvodnie rozsudku v
zmysle § 220 ods. 2 CSP, keďže súd nevzal zreteľ na záverečnú správu z hydro-geologického prieskumu

na č. l. 222 spisu a rovnako aj na znalecký posudok č. 93/2015 vypracovaný znalcom Ing. Dušanom
Posypankom na č. l. 118 z ktorého vyplýva, že medzi terennými úpravami žalovaných a zamokrením
stien žalobkyni je percentuálny súvis 10 % zo strany žalovaných. Okrem toho Krajský súd dal do
pozornosti odôvodnenie podanej žaloby a § 419 Občianskeho zákonníka.

27. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

28. Podľa § 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť
spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia.

29. Podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa
domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.

30. Podľa § 418 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto spôsobil škodu, keď odvracal priamo hroziace

nebezpečenstvo, ktoré sám nevyvolal, nie je za ňu zodpovedný, okrem ak toto nebezpečenstvo za
daných okolností bolo možné odvrátiť inak alebo ak spôsobený následok je zrejme rovnako závažný
alebo ešte závažnejší ako ten, ktorý hrozil.

31. Podľa § 418 ods. 2 Občianskeho zákonníka Takisto nezodpovedá za škodu, kto ju spôsobil v nutnej

obrane proti hroziacemu alebo trvajúcemu útoku. O nutnú obranu nejde, ak bola zrejme neprimeraná
povahe a nebezpečnosti útoku.32. Podľa § 419 Občianskeho zákonníka kto odvracal hroziacu škodu, má právo na náhradu účelne
vynaložených nákladov a na náhradu škody, ktorú pritom utrpel, aj proti tomu, v koho záujme konal, a
to najviac v rozsahu zodpovedajúcom škode, ktorá bola odvrátená.

33. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

34. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za

škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

35. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

36. Podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu
spoločne a nerozdielne.

37. Podľa § 438 ods. 2 Občianskeho zákonníka v odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí,

ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody.

38. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

39.Podľa§442ods.2Občianskehozákonníkapriškodespôsobenejniektorýmtrestnýmčinomkorupcie
sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch.

40. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

41. Podľa § 442 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená úmyselným trestným
činom, z ktorého mal páchateľ majetkový prospech, môže súd rozhodnúť, že právo na náhradu škody
možno uspokojiť z vecí, ktoré z majetkového prospechu nadobudol, a to i vtedy, ak inak podľa
ustanovení Exekučného poriadku nepodliehajú výkonu rozhodnutia. Dokiaľ právo na náhradu škody nie

je uspokojené, nesmie dlžník s takýmito v rozhodnutí uvedenými vecami nakladať.

42. Vykonaným dokazovaním, výsluchom strán konania a výsluchom svedkov, oboznámením sa s
listinnými dôkazmi súd mal za to, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná.

43. Súd mal za preukázané, že v rámci výstavby rodinného domu žalovaných, súp. č. 104 došlo k
navýšeniuichpozemku. Tútoskutočnosťnepoprelianisamotnížalovaní,pričomzoznaleckéhoposudku
znalca E. na č.l. 113-127 spisu je zrejmé, že k navýšeniu oproti pôvodnému stavu pozemku došlo o cca.
300 mm, a tieto práce na navýšení pozemku sa vykonali v období roku 2000-2002.

44. Z vyjadrenia žalobkyne vo veci samej zo dňa 3. 8. 2015 na č.l. 132-136 spisu je zrejmé, že
okrem navýšenia pozemku zo strany žalovaných a výstavby rodinného domu žalovanými v rozpore so
stavebným povolením za absolútne prioritnú príčinu zamoknutia stavby žalobkyne, žalobkyňa považuje
neakceptovateľné zasypanie odvodňovacej ryhy slúžiacej na bezproblémové odvádzanie dažďových a

povrchových vôd do rigolu pri štátnej ceste.

45. Zo skôr uvedeného znaleckého posudku je zrejmé, že znalec zaznamenal na pozemku žalovaných
zrealizovanie trativodu z drenážnych rúr DN č. 110 metrov smerujúcich od západnej časti rodinnéhodomu, súp. č.. s vyústením na severnej časti pozemku a taktiež trativod z drenážnych rúr DN 50 mm
smerujúci od západnej časti rodinného domu , súp. D. s vyústením do priekopy, ktorá sa nachádza na
obecnom pozemku. Rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. XXX/XXX a drobná stavba na parcele č.

486/125majúzrealizovanúzvislúaležatúdažďovúkanalizáciuzplastovýchrútDN200mm,vyústenúna
obecnom pozemku do priekopy s tým, že vyspádovanie pozemku žalovaných je zrejmé z informatívnej
kópie mapy na č.l. 122 spisu.

46. Zo znaleckého posudku znalca E.u je ďalej zrejmé, že projektová dokumentácia rodinného domu

žalovaných a stavebné povolenie korešpondujú s reálnym geodetickým vytýčením stavby žalovaných.
Súčasne geodetické vytýčenie stavby žalovaných vo vzťahu ku geodetickému vytýčeniu nehnuteľnosti
žalobkyne nie je v rozpore a spĺňa požiadavky na umiestnenie jednotlivých objektov žalovaných
k existujúcemu objektu rodinného domu žalobkyne v zmysle predloženej projektovej dokumentácie
rodinný dom - stavebník F. Táto skutočnosť korešponduje s rozhodnutím obce Q.p. zn. Č. j. 124/2012
zo dňa 30. 8. 2012 na základe ktorého bolo povolené užívanie stavby stavebníkom a to žalovanými.

47. V zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že každý zodpovedá za škodu,
ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. V danom prípade súd konštatuje, že žalobkyňa v
priebehu konania žiadnym listinným dôkazom, prípadne výsluchom svedkov nepreukázala, že zo strany

žalovaných došlo k protiprávnemu úkonu, t.j. že ich konanie / zasypanie odvodňovacej ryhy, navýšenie
pozemku, výstavba rodinného domu, prípadne iné / bolo v rozpore s objektívnym právom / s právnym
poriadkom/, pričom dôkazné bremeno preukázania protiprávnosti úkonu spočíva na poškodenom v
danom prípade žalobkyni, nakoľko protiprávnosť zákon nepredpokladá. Porušením právnej povinnosti
má zákon na mysli objektívny a vzniknutý rozpor medzi tým, ako fyzická / právnická / osoba skutočne

konala / prípadne opomenula konať / a tým ako konať mala, aby splnila povinnosti jej uložené právnym
predpisom alebo inou právnou skutočnosťou. Protiprávne konanie musí byť poškodeným preukázané
tak isto, ako vznik škody a príčinná súvislosť / kauzálny nexus / medzi porušením právnej povinnosti
ako príčinou vzniku škody a škodou a jej rozsahom ako následkom týchto príčin. Zo záverečnej správy
z hydrogeologického prieskumu na č.l. 222-224 je zrejmé, že terénnymi úpravami na pozemkoch

žalovaných došlo k zmene režimu povrchových a podzemných vôd. O tejto skutočnosti sa zmienil aj
znalec vo svojom znaleckom posudku, keď uviedol, že terénnymi úpravami pozemkov žalovaných a
užívaním týchto plôch dochádza k zhutneniu, čo má za následok nedostatočné vsiakovanie povrchových
vôd na danej parcele, pričom táto skutočnosť sa spolupodieľa na zamokrení stien domu žalobkyne, čo
znalec percentuálne vyjadril 10%. Tieto skutočnosti však nepreukazujú, že zo strany žalovaných došlo

k porušeniu právnej povinnosti. Z výpovede znalca na strane 250 až 262 spisu je zrejmé, že žalobkyňa
nemala zrealizované žiadne izolácie ani vodorovné, ani zvislé, pričom preventívne by odporúčal
každému zrealizovať vodorovné a zvislé izolácie. Znalec predpokladal, že vlhkosť na rodinnom dome
žalobkyne musela byť aj v čase, keď pozemok žalovaných bol využívaný ako orná pôda. Zároveň
uviedol, že stavebný materiál, ktorý je v základoch rodinného domu a hospodárskej časti rodinného

domu žalobkyne nie je vhodný ako stavebný materiál do základov. V prípade, ak by boli zrealizované
stavebno - izolačné práce zvislé a vodorovné, tak týmto poruchám na rodinnom dome žalobkyne by
nedošlo. Vo vzťahu ku terénnym úpravám, ktoré sú zrejmé so záverečnej správy hydrogeologického
prieskumu na č. l. 222 - 224 a sú zrejmé zo znaleckého posudku znalca Ing. U., ktorý poznamenával,
že tieto terénne úpravy súvisia so zmenou režimu pozemku z ornej pôdy na stavebný pozemok a pokiaľ

z vyjadrenia znalca je zrejmé, že užívaním týchto plôcho dochádza k zhutneniu, čo má za následok
nedostatočné vsakovanie povrchových vôd na danej parcele s tým, že táto skutočnosť sa spolupodieľa
na zamokaní stien domu žalobkyne v pomere 10 % súd mal za to, že zhutnenie plôch ich užívaním je
objektívnou skutočnosťou a nie subjektívnym zavinením zo strany žalovaných, preto tieto skutočnosti
nepreukazujú to, že zo strany žalovaných došlo k porušeniu právnej povinnosti.

48. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to čo poškodenému
ušlo / ušlý zisk /. Pod pojmom škoda sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a

je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom t. j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím
majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada
škody, ak má plniť reparačnú / reštitučnú / funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu
spôsobenej ujmy, nie však viac.49. Skutočnou škodou, ktorú si uplatňuje žalobkyňa sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení
majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby

došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. To čo poškodenému ušlo / ušlý zisk / je ujmou spočívajúcou
v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci
sa to s ohľadom na pravidelný bez veci dalo očakávať.

50. V danom prípade si žalobkyňa uplatňuje škodu, ktorá predstavuje náklady, ktoré za stavebné práce

pri čiastočnej drenáži rodinného domu zaplatila a to vo výške 2 385,08 Eur. Podľa názoru súdu v danom
prípade žalobkyňa, ktorá si uplatňuje škodu, ako náklady za stavebné práce nepredstavujú majetkové
hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu, ale reprezentujú
majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť na vytvorenie novej veci v zmysle § 415 Občianskeho
zákonníka.

51. Škodu, ktorú si uplatňuje žalobkyňa v tomto konaní a to náklady na stavebné práce v súvislosti s
čiastočnou drenážou jej rodinného domu nie sú skutočnou škodou v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ale sú náklady v zmysle všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho
zákonníka, ktorých účelom je zabránenie vzniku škôd na rodinnom dome žalobkyne do budúcna.

52. Nakoľko žalobkyňa v tomto konaní v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka nepreukázala porušenie
právnej povinnosti zo strany žalovaných, vznik škody a z toho plynúcu existenciu príčinnej súvislosti
medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou a nakoniec ani samotné zavinenie žalovaných, z
uvedeného dôvodu súd rozhodol v zmysle výroku tohto rozsudku.

53. V súlade s ustanovením § 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ten komu škoda v konkrétnom
prípade už hrozí, pričom ide o hrozbu bezprostrednú, povinný zakročiť k odvráteniu tejto škody
spôsobom primeraným k okolnostiam ohrozenia. V zmysle zásady a maiori ad minus znamená nielen
povinnosť zakročiť k odvráteniu škody, ktorá hrozí ale ešte nenastala, ale aj povinnosť zakročiť k

minimalizovaniuškody,tedakzmierneniuškody,ktoráužvurčitomrozsahunastala.Ohrozenýjepovinný
uskutočniť tento aktívny zásah spôsobom, ktorý je primeraný všetkým okolnostiam daného prípadu.
Konkrétne sa zohľadňuje druh a intenzita ohrozenia, situácia, ktorá ohrozením nastala, subjektívne
možnosti ohrozeného. V prípade, ak povinný subjekt túto zákonnú povinnosť zakročiť nesplní, pripadá
do úvahy jeho zodpovenosť za spôsobenú škodu. Osoba, ktorá zakročila k odvráteniu hroziacej škody

má v súlade s § 419 OZ právo na náhradu účelne vynaložených nákladov a na náhradu škody, ktorú pri
odvracaní škody sama utrpela, pričom tieto práva má aj v prípade ak škoda napriek jej prevedenému
zákroku vznikla. Právo požadovať tieto náhrady má pri tom oprávnená osoba proti tomu, kto spôsobil
hroziacu škodu ako aj proti tomu v ktorom záujem osoba konala. Rozsah v akom je subjekt oprávnený
náhradu požadovať nie je neobmedzený, naopak je stanovené, že je možné náhradu požadovať

maximálne v rozsahu zodpovedajúcom škode, ktorá bola zákrokom ohrozeného odvracaná.

54. V danom prípade v konaní nebolo preukázané žiadnym dôkazom, že zo strany žalovaných žalobkyni
bezprostredne hrozila škoda a že nárok, ktorý si uplatňuje je náhradou účelne vynaložených nákladov,

prípadne náhradou škody, ktorú pri tom utrpela a to v rozsahu zodpovedajúcom škode, ktorá jej konaním
bola odvrátená.

55. S poukazom na skôr uvedené súd rozhodol v zmysle výroku tohto rozsudku.

56. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa v zmysle § 253 ods. 3 CSP nezložila preddavok na trovy
znaleckého dokazovania Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity - konzultačné stredisko v
Košiciach z uvedeného dôvodu súd v danom prípade v zmysle § 207 ods. 3 CSP nenariadil znalecké
dokazovanie skôr uvedeným znaleckým ústavom. Súd nepokladal za potrebné vypočuť neoznačenú
svedkyňu v zmysle návrhu žalobkyne zo dňa 27. 7. 2016 na č.l. 166 - 169 spisu pre rozhodnutie vo veci.

57. S poukazom na skôr uvedené súd rozhodol v zmysle výroku I. tohto rozsudku.58. O trovách prvoinštačného konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešným žalovaným
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov

konania bude rozhodnuté samostaným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.