Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 24, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/89/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2222200003
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2222200003.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

FedoraBenkuaMgr.KatarínyArnouldovej,vprávnejvecinavrhovateľky:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
C. A. XXX, právne zastúpená Mgr. Zuzanou Gálikovou, advokátkou, so sídlom Farská 33, Nitra, proti
manželovi: D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, F., o rozvod manželstva, o odvolaní manžela proti
rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 23. marca 2022, č.k. 12Pc/1/2022-33, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa
07.08.2019 pred Matričným úradom obce Michal na Ostrove rozviedol, a zároveň rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne posúdil podľa ust. § 18,
§ 23 ods. 1, 2 Zákona o rodine, § 52, § 57 Civilného mimosporového poriadku a vecne dôvodil tým, že
navrhovateľka sa návrhom zo dňa 03.01.2022 domáhala rozvodu manželstva z dôvodu pretrvávajúcich
nezhôd v manželstve a citového odcudzenia, pre ktoré už nemá záujem zotrvať v spolužití s manželom.
Manžel s návrhom na rozvod nesúhlasil, keď podľa jeho názoru medzi nimi boli len bežné nezhody a

nie je si vedomý toho, že by nejakým spôsobom dal dôvod k rozvodu. Súd prvej inštancie z vykonaného
dokazovania zistil, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 07.08.2019 na Matričnom úrade v Michale
na Ostrove. Z manželstva nepochádzajú žiadne deti. Navrhovateľka v konaní uviedla, že problémy
v manželstve nastali už na jeseň 2019, keď zmenila zamestnanie, u manžela sa začali vyskytovať
prejavy žiarlivosti a s tým spojené nezhody a napäté situácie, niekedy sa s ňou nerozprával aj štyri
dni. Situácia sa opakovala, vyvrcholila v júni 2020, keď manžela zadržala polícia a následne bol 10
mesiacov vo výkone trestu. Po návrate z výkonu trestu sľuboval, že všetko dá do poriadku, ale opäť

robil žiarlivostné scény kvôli pracovnému nájomcovi. Nemá záujem ho už v ničom podporovať a nechce
mať ani v dome niekoho, kto si ju neváži. Manžel v konaní uviedol, že aj po tom, čo navrhovateľka
zmenila zamestnanie jej v ničom nebránil a podporoval ju. Žiarlivostné scény považoval za normálne,
keď niekoho človek miluje. Od leta minulého roka s ním navrhovateľka žiadnym spôsobom napriek
jeho snahe nekomunikuje. Od jesene 2020 je evidovaný na úrade práce, o nápravu vzťahu sa snaží
tým, že si hľadá prácu. Nikdy navrhovateľke psychicky ani fyzicky neublížil. O nevere navrhovateľky sa
dozvedel od partnerky jej zamestnanca, napriek tomu nie je medzi nimi žiadne napätie, navrhovateľku

miluje a nemieni sa jej vzdať. Súd prvej inštancie vyhodnotil postoje a tvrdenia oboch manželov a
dospel k záveru, že manželský vzťah účastníkov konania je vážne narušený, rozvrat nastal po zmene
pracovnej pozície navrhovateľky, vyžadujúcej si časté pracovné cesty a komunikáciu so zamestnancami
aj z domu, čo zasiahlo dovtedy harmonické spolužitie manželov, následne došlo k tomu, že manželbol obmedzený na slobode, postupne došlo k citovému odcudzeniu navrhovateľky a strate dôvery voči
manželovi, ktorý nepreukázal žiadnu snahu o nápravu vzťahu (hľadanie si práce a zľahčovanie situácie
okolo jeho trestnej veci takouto snahou nie sú). V priebehu konania navrhovateľka nezmenila svoj postoj

a trvala na rozvode manželstva. Manžel prejavil síce záujem na pokračovaní manželského spolužitia,
ktoré však pre nedostatok komunikácie a nezáujem minimálne zo strany navrhovateľky nefunguje a
nesvedčíozdravommanželskomvzťahu.Vsúčasnostimanželstvoúčastníkovneplnísvojespoločenské
funkcie,vzhľadomnavyjadrenienavrhovateľkyniejepravdepodobné,žebyvbudúcnostidošlokobnove
manželského spolužitia manželov. Manželstvo nie je funkčné a preto súd prvej inštancie návrhu vyhovel

a manželstvo účastníkov konania rozviedol. Zároveň rozhodol o náhrade trov konania a to podľa § 52
Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), v zmysle ktorého účastníci nemajú nárok na ich
náhradu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie manžel z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1

písm. a), b), e), f) g) a h) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), vytýkajúc súdu prvej inštancie,
že súd vôbec nevzal na vedomie a nevykonal navrhované dôkazy, pričom sa stotožnil len s podaným
návrhom navrhovateľky, ktorý sa nezakladá na pravde, keďže do októbra 2021 manželstvo fungovalo
ako bežné spolužitie bez hádok, či akýchkoľvek udalostí, ktoré by spĺňali dôvody pre rozpad manželstva.
Skutočnosti, ktoré uvádza navrhovateľka, že dôvod k rozvodu nastal pri zmene jej zamestnania a

pracovnej pozície sa absolútne nezakladajú na pravde, nakoľko ju plne podporoval pri prechode na novú
pracovnú pozíciu, napriek tomu od novembra 2021 došlo k zmene správania sa navrhovateľky, ktorá bez
uvedenia dôvodu prestala s ním komunikovať. Namietal tiež, že by neprispieval na domácnosť, nakoľko
pomáhalprivýstavbeaorganizovaníprácrodinnéhodomu,zabezpečovalmateriál,tovararemeselníkov
na odborné práce. Podľa jeho názoru k návrhu na rozvod bola navrhovateľka manipulovaná aj svojou

tetou, ktorou je dosť ovplyvňovaná. Mal za to, že medzi manželmi neboli vážnejšie rozpory, nechápe
návrh, ktorý podala navrhovateľka, nakoľko vo väčšine rodín dochádza k nedorozumeniam a hádkam.
V priebehu konania s rozvodom manželstva nesúhlasil a naďalej nesúhlasí. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie považuje za nesprávne, preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za správny.
Súd prvej inštancie vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal pri rozhodovaní o rozvode manželstva a
odôvodnenie je presvedčivé. Manžel v konaní nenavrhol vykonať žiadne dôkazy, ktorých vykonanie

by súd zamietol, ako to uvádza v odvolaní. Je toho názoru, že v konaní boli bez akýchkoľvek pochýb
preukázané dlhodobé rozpory v manželstve. K námietke manžela týkajúcej sa jeho prispievania na
domácnosťpomocouprivýstavberodinnéhodomu,navrhovateľkauviedla,žemanželbolnezamestnaný
a napriek tomu, že na výstavbu mu dávala finančné prostriedky, nikdy nebolo zaplatené to, čo malo byť,
nemá takmer žiadne faktúry, mal viesť stavebný denník, ktorý neviedol, od roku 2017 býval zadarmo

v jej dome v G. a ona zabezpečuje celý chod domácnosti, vrátane financovania (autá, poistky, poplatky
atď.). Nie je pravda, že s manželom nekomunikovala. Veľakrát, dokonca v septembri 2021 mu dala
poslednú šancu, kedy sľúbil, že nikdy nebude žiarliť a nájde si prácu. Ako vždy, vydržal štyri dni a
nasledovalo podozrievanie, osočovanie, dokonca sa dozvedela, že ju sledoval. V konaní bolo správne
zistené, že manželstvo si neplní žiadnu zo svojich funkcií, vzťahy sú vážne rozvrátené a nie je ochotná

manželské spolužitie obnoviť, napriek tomu, že odvolateľ s rozvodom manželstva nesúhlasil. Mala za
to, že jednostranný záujem manžela zotrvať v manželstve nemôže byť sám o sebe dôvodom, aby súd
nútil druhého manžela zotrvať vo vzťahu, ktorý považuje za nefunkčný. Navrhla napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdiť.

K vyjadreniu navrhovateľky sa písomne vyjadril manžel, ktorý zotrval na dôvodoch obsiahnutých
v odvolaní. Poukázal na to, že tvrdenia navrhovateľky, ktoré uviedla vo svojom vyjadrení k odvolaniu
sa nezakladajú na pravde. Opakovane uviedol, že súd prvej inštancie nevzal na vedomie a nevykonal
ním navrhované dôkazy a stotožnil sa s návrhom navrhovateľky. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.KrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolací(§34 CSP)pozistení,žeodvolaniebolopodanévčasoprávnenou
osobou (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 a § 94 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je
tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho

pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných
rozsahom odvolania, keďže tu išlo o návrhové konanie (§ 65 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie nie
je dôvodné.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie,

ktorým manželstvo účastníkov konania rozviedol.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu

potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne

vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie návrhu navrhovateľky, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery
súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne
odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal
od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.

Podstatná časť odvolacích námietok sa týkala nedostatkov, ktoré odvolateľ videl v zisťovaní skutočného
stavu veci a nevykonaní dôkazov potrebných pre jeho zistenie, s čím sa odvolací súd nestotožňuje.
Odvolateľ tvrdil, že súd nevykonal navrhované dôkazy, pričom nekonkretizoval aké. Počas konania sa
však odvolateľ písomne k návrhu nevyjadril a na pojednávaní dňa 23.3.2022 uviedol, že návrhy na

doplnenie dokazovania nemá, nevie aké by mohol predniesť, keď nerozumie tomu, prečo tam stoja.
Odvolateľ tak mal dostatočný priestor počas konania na navrhnutie dôkazov, tieto však nenavrhol. V
uvedenom prípade prvoinštančný súd tak vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a výsledky ním
vykonaného dokazovania postačujú na vyslovenie záveru o tom, že manželstvo účastníkov konania
je trvalo rozvrátené a nefunkčné, a nemožno od navrhovateľky spravodlivo požadovať, aby zotrvala

vo zväzku s manželom proti jej vôli. Za stavu, keď manželstvo už neplní žiadnu zo svojich funkcií a
keď navrhovateľka kategoricky odmieta obnovenie manželského spolužitia, ktoré skutočnosti zdôraznila
nielen pred súdom prvej inštancie, ale aj vo vyjadrení v odvolacom konaní, nemal súd prvej inštancie inú
možnosť, ako manželstvo účastníkov rozviesť a odvolací súd tento rozsudok, považujúc ho za vecne
správny, potvrdil.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 1 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého
manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia
uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.

Pokiaľ u existujúceho manželstva vývoj vzťahov medzi členmi tohto partnerského zväzku spôsobí, že
pôvodný účel, pre ktorý bolo manželstvo uzavreté, sa vytratil a dôvody pre dobrovoľné a slobodné
zotrvávanie v manželskom zväzku pominuli, neexistuje rozumný dôvod takýto formálny vzťah

zachovávať.V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania je nepochybne preukázané, že manželstvo medzi
účastníkmi je trvalo rozvrátené a neplní svoj účel. Odvolací súd poukazuje na jednoznačné a nemenné
stanovisko navrhovateľky, ktorá trvá na rozvode manželstva a nemá záujem o obnovenie manželského

spolužitia. Na svojom stanovisku zotrvala v priebehu celého konania a dôrazne ho prezentovala aj vo
vyjadrení k odvolaniu manžela. Odvolací súd prihliadol aj na vyjadrenie manžela, ktorý sám potvrdil
nezhody v manželstve, aj keď vnímajúc ich z jeho pohľadu s takou intenzitou, ktorá nespôsobila
narušenie vzťahu a rozvrat manželstva. Avšak záujem manžela o zotrvanie v manželstve nemôže byť
sám osebe dôvodom, aby súd nútil navrhovateľku zotrvať vo vzťahu, ktorý považuje za neperspektívny,

pretože na naplnenie účelu manželstva je potrebná snaha oboch strán, vzájomné pochopenie a citové
zblíženie, ktoré v tomto prípade úplne absentujú. V konečnom dôsledku možno konštatovať, že i
v rámci vyjadrení v odvolacom konaní obaja manželia prezentujú odlišný pohľad na ich súčasné
spolužitie, spôsob bývania, či zabezpečovania potrieb domácnosti, ako aj vzájomnú komunikáciu, čo
preukazuje, že manželia nežijú ani vo vzájomnej zhode a ani v citovom zblížení. Navrhovateľka uviedla
dôvody pre rozvod manželstva, z jej postojov je zrejmé, že je pevne rozhodnutá, že s manželom

nechce ďalej žiť v manželstve, pričom k zmene jej názoru, či dokonca obnoveniu manželského
spolužitia ju nemožno žiadnym spôsobom nútiť. Ak sa aj napriek tomu manžel domnieva, že manželstvo
ešte môže fungovať, odvolací súd mu nedal za pravdu, rozhodujúcim bolo citové ochladnutie voči
manželovi deklarované navrhovateľkou a jej pevné rozhodnutie nezotrvať viac v tomto manželstve.
Zo žiadnej okolnosti prípadu nevyplynulo, že od manželov možno očakávať obnovenie manželského

spolunažívania, keď túto možnosť navrhovateľka v návrhu a i v ďalšom priebehu konania vôbec
nepripustila. Po vykonanom dokazovaní potom súd prvej inštancie aj podľa názoru odvolacieho súdu
správne uzavrel, že v uvedenom prípade sú naplnené dôvody pre rozvod manželstva, nakoľko ide
o trvalé narušenie manželských vzťahov, pre ktoré manželstvo nemôže plniť svoj účel, t.j. vytvárať
harmonické a trvalé životné spoločenstvo zabezpečujúce potreby manželov.

Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v celom rozsahu v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol za použitia ustanovenia § 396
ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého,

styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať
návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.