Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. október 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/34/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118216876
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1118216876.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu

JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu OLEJCENTRUM, s.r.o., Gaštanová
17/2532, 924 01 Galanta, IČO: 44 647 361, práv. zast. JUDr. Albín Lancz, advokát, Mierová 1435/33,
924 01 Galanta, proti žalovanému Tatra banka, a.s., Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686
930, o zaplatenie 10.214,- EUR s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
I č.k. 40Cb/119/2018-105 zo dňa 17.9.2020 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 40Cb/119/2018-105 zo dňa
17.9.2020 v napadnutom výroku II. a III. p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti istiny 5,31 EUR zastavil, vo zvyšnej časti
žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobou podanou na súd dňa 18.10.2018 sa žalobca
domáhal zaplatenia žalovanej istiny titulom bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že dňa 3.8.2017 bol
z účtu žalobcu vykonaný peňažný prevod vo výške 10 208,69 EUR na účet číslo F. XXXX XXXX

XXXX XXXX XXXX, majiteľom ktorého je spoločnosť CLUB CAFFÉ PRESTIGIO s.r.o. (ako právny
nástupca spoločnosti G4 GARAGE SLOVAKIA s.r.o.). Predmetom konania je nárok žalobcu na vrátenie
predmetnej prevedenej čiastky, ktorá bola podľa žalobcu prevedená omylom. Sporným medzi stranami
sporu bola pasívna legitimácia žalovaného. Obe strany sporu sú právnické osoby, podnikatelia, avšak
súd nekonštatoval, že by sa predmet sporu týkal ich podnikateľskej činnosti, a preto spor posúdil ako
občianskoprávny spor. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný ako záložný veriteľ podaním
zo dňa 10.7.2017 oznámil žalobcovi, že zmluvou o záložnom práve zo dňa 17.3.2016 došlo medzi

žalovaným a spoločnosťou CLUB CAFFÉ PRESTIGIO s.r.o. /G4 GARAGE SLOVAKIA s.r.o./, k zriadeniu
záložného práva v prospech žalovaného ako záložného veriteľa k všetkým existujúcim a budúcim
nárokom záložcu voči žalobcovi na zaplatenie peňažných prostriedkov vrátane ich príslušenstva. K
svojmu podaniu pripojil úradný výpis z notárskeho centrálneho registra záložných práv. Na základe
uvedeného vyzval žalovaný žalobcu vykonávať úhrady pohľadávok na zaplatenie výlučne v prospech
účtu F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.

3. Súdvodôvodnenípoukázalnato,žežalobcavkonanítvrdil,žeplatbaktorúvykonaldňa3.8.2017bola
vykonaná v omyle, ktorý mal spočívať v tom, že neobozretnosťou z jeho strany došlo k jeho pochybeniu,
keď spoločnosť G4 GARAGE SLOVAKIA s.r.o. zamenil so svojim vtedajším veriteľom, spoločnosťou G4
Trade s.r.o. a v nadväznosti na preukázanie záložného práva, ktoré mu bolo zaslané žalovaným plnilna účet, ktorý bol uvedený v preukázaní domnievajúc sa, že plní ako poddlžník záložnému veriteľovi,
svojho veriteľa (spoločnosti G4 Trade s.r.o.). Žalobca teda tvrdil, že plnil v úmysle, že plní záložnému
veriteľovi. Následne si uvedomil, že došlo k omylu a žalovaného v ten istý deň požiadal o vrátenie

predmetnej platby. Skutočnosť, že žalobca žalovanému požiadal o vrátenie predmetnej platby sporná
nebola. Žalobca v konaní tvrdil, že v čase plnenia nebol v postavení poddlžníka voči žalovanému,
nakoľko v rozhodnom období nebol dlžníkom spoločnosti G4 GARAGE SLOVAKIA s.r.o. Žalovaný
sporoval uvedenú skutočnosť až v písomnom podaní doručenom súdu dňa 29.7.2020, kedy uviedol,
že tvrdenie žalobcu, že plnil na účet záložcu bez právneho titulu považuje za sporné, nakoľko nemá

k dispozícii účtovníctvo záložcu a ani účtovníctvo žalobcu. Žalovaný namietal voju pasívnu legitimáciu
s tým, že pasívne legitimovaným musí byť prijímateľ platby a nie žalovaný. Žalovaný vyzval žalobcu
výlučne na zaplatenie pohľadávok záložcu voči žalobcovi. Žalobca zaslaním preukázania nemohol
byť uvedený do omylu, nakoľko nebol vyzvaný na zaplatenie konkrétnej faktúry, ale sám rozhodol,
či je poddlžníkom. Žalobca navrhol výsluch svedka konateľa dlžníka, ktorý súd nepripustil z dôvodu
hospodárnosti konania. Žalobca rovnako ako dôkaz na pojednávaní predložil listinu, obsahom ktorej

malo byť vyjadrenie E. Ž. o tom, že spoločnosť G4 GARAGE SLOVAKIA s.r.o. neeviduje v danom období
voči žalobcovi dlh. Žalovaný žiadal oba dôkazy zamietnuť s poukazom na koncentráciu konania, a že
žalobcamaldosťčasuuvedenúskutočnosťvkonanípreukazovať.Žalobcanamietal,žeuvedenédôkazy
predkladá až teraz, nakoľko predmetnú skutočnosť žalovaný v konaní nesporoval a prvýkrát tak urobil
až v písomnom podaní zo dňa 29.7.2020. Žalovaný naopak na pojednávaní dňa 20.8.2020 namietal,

že nikdy v konaní neuviedol že uvedená skutočnosť je nesporná. Súd prisvedčil žalobcovi, že žalovaný
v konaní až do písomného vyjadrenia zo dňa 29.7.2020 uvedenú skutočnosť výslovne nepoprel. Súd
dokazovanie predmetnou listinou zamietol s poukazom na uplatnenú koncentráciu konania, avšak
poukázalnaskutočnosť,ktorúopomenulsámžalobca,žeuvedenálistinajesúčasťoulistinnýchdôkazov,
ktoré žalobca predkladal spolu so žalobou a súd na obsah vyjadrenia E. Ž. prihliadal. Z uvedeného

vyjadrenia vyplývalo, že E. Ž. uviedol, že dňa 3.8.2017 bola na účet spoločnosti G4 GARAGE SLOVAKIA
zaslaná suma 10 208,69 EUR a zároveň uviedol, že žalobca nemá voči uvedenej spoločnosti žiadne
záväzky. Tento dôkaz predložený spolu so žalobou žalovaný nijako nesporoval. Súd dospel k záveru,
že žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že v danom rozhodnom období nebol voči
žalovanému v poddlžníckom vzťahu, ktorý by bol založený jeho záväzkom voči spoločnosti G4 GARAGE

SLOVAKIA s.r.o.

4. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca v konaní preukázal, že plnil na účet uvedený v jemu
zaslanom preukázaní zo strany žalovaného a že v danom období nebol dlžníkom spoločnosti G4
GARAGE SLOVAKIA s.r.o., a že teda plnil, bez právneho dôvodu. Omyl mal spočívať v tom, že sa

mylne domnieval, že poddlžníkom je. Súd dospel k záveru, že na základe vykonaného dokazovania bolo
možné konštatovať, že žalobca teda svoje plnenie poskytol bez existujúceho právneho titulu. Plnil v
omyle, že sa mylne domnieval, že titulom je jeho záväzok voči spoločnosti G4 GARAGE SLOVAKIA s.r.o.
Súd dospel k záveru, že bola naplnená skutková podstata bezdôvodného obohatenia sa na základe
plnenia bez právneho dôvodu v zmysle ustanovenia § 451 ods. 2 Obč. zák. V konaní bolo preukázané,

že medzi žalobcom a spoločnosťou G4 GARAGE SLOVAKIA s.r.o. nebol preukázaný žiadny právny
vzťah existujúci v okamihu poskytnutého plnenia. Rovnako nebol preukázaný žiadny právny vzťah
medzi žalobcom a žalovaným v danom okamihu plnenia zo strany žalobcu. V konaní bolo preukázané,
že žalovaný postupoval pri realizácii predmetného prevodného pokynu podľa pokynov žalobcu, ako
príkazcu.

5. V odôvodnení ďalej súd poukázal na spornú pasívnu legitimáciu žalovaného, žalovaný za pasívne
legitimovaného označil majiteľa účtu, na ktorý žalobca previedol predmetnú peňažnú čiastku. V rámci
svojej obrany poukázal na rozhodnutie v obdobnej veci v konaní pred Okresným súdom Bratislava I, sp.
zn. 30Cb/214/2011 zo dňa 26.1.2015, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.

zn. 4Cob/135/2015 zo dňa 29.6.2017, ako aj rozsudok NS ČR sp. zn. 28Cdo/24/2011. Žalobca oprel
svoju argumentáciu v konaní o skutočnosť, že plnil na základe preukázania o záložnom práve, ktoré
mu zaslal žalovaný, v ktorom žalovaný určil miesto plnenia uvedením predmetného účtu, na ktorý sa
malo plniť. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaného nežaluje v postavení bankovej inštitúcie, ako to bolo
v rozhodnutiach, na ktoré poukazoval žalovaný, ale žaluje ho v pozícii záložného veriteľa, ktorému bolo

podľa žalobcu plnené.

6. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, žalovaný nie je v predmetnom
konaní pasívne legitimovaným subjektom. V konaní mal za preukázané, že žalobca plnil dňa 3.8.2017 nabankový účet, ktorého majiteľom bola spoločnosť G4 GARAGE SLOVAKIA s.r.o. Uvedená skutočnosť
sporná nebola. Súd ďalej vychádzal z tvrdenia žalobcu, ktorému prisvedčil, a ktoré bolo preukazované
aj vyjadrením svedka Ž., že v čase plnenia nebol dlžníkom spoločnosti G4 GARAGE SLOVAKIA s.r.o.

Výsluchnavrhovanéhosvedkazostranyžalobcunapreukázanieuvedenejskutočnostiužsúdpovažoval
za nehospodárny. V konaní nebolo preukázané, že by v čase predmetného plnenia existoval právny
vzťah medzi žalobcom a žalovaným, ani žalobcom a majiteľom predmetného účtu, na ktorý sa plnilo. Súd
teda prisvedčil žalobcovi, že dňa 3.8.2017 plnil na účet uvedený v preukázaní, ktorému zaslal žalovaný
v domnienke, že je poddlžníkom voči žalovanému. Skutočnosti, ktorého ho uviedli do omylu, na ktoré

sa odvolával, teda obdobné obchodné meno nie sú pre právne posúdenie tejto veci relevantné. Žalobca
teda plnil bez právneho titulu, pričom uviedol, že plnil záložnému veriteľovi, a to na základe preukázania
záložného vzťahu na platobné miesto, ktoré určil žalovaný. Súd bol toho názoru, že na jednej strane je
úmysel žalobcu plniť nejakej osobe, hoc spôsobený omylom, teda úmysel plnenia tzv. nedlhu a na druhej
strane je osoba, ktorej bolo reálne plnené, teda osoba, ktorá sa na úkor žalobcu obohatila. Takou osobou
je v tomto prípade podľa názoru súdu majiteľ účtu, na ktorý sa plnilo. Medzi stranami nebolo sporné,

že prevod bol urobený v prospech bankového účtu, ktorého majiteľom bola v tom čase spoločnosť
G4 GARAGE SLOVAKIA s.r.o. Peňažné prostriedky na účte vedenom v peňažnom ústave na základe
zmluvy o bežnom účte, resp. kontokorentnom účte, ako to bolo v uvedenom prípade, nie sú majetkom
majiteľa účtu, ale majetkom peňažného ústavu, voči ktorému má majiteľ účtu pohľadávku z účtu, ide
o nárok majiteľa účtu. Skutočnosť, že peňažné prostriedky, ktoré zaslal žalobca na uvedený účet boli

následne zúčtované žalovaným, resp. sa dostali následne do sféry jeho dispozície, na základe jeho
oprávnenia vyplývajúceho zo záväzkového vzťahu medzi majiteľom predmetného účtu a žalovaným,
nemajú vplyv na samotné rozhodnutie o tom, u ktorého subjektu nastalo bezdôvodné rozšírenie jeho
majetkovej sféry, teda ktorý subjekt sa obohatil. Peňažné prostriedky, ktoré sa akýmkoľvek spôsobom
dostanú na bankový účet sa stávajú pohľadávkou z účtu, teda pohľadávkou na vyplatenie. Obohatenie

tak nastalo na strane majiteľa účtu, ktorému takto vznikla pohľadávka z účtu proti peňažnému ústavu.
Na uvedenú skutočnosť nemá vplyv, že vzhľadom na kontokorentnú povahu daného účtu a jeho reálny
stav, resp. záväzkový vzťah medzi žalovaným a majiteľom účtu sa následne predmetné prostriedky mali
dostať oprávnene do dispozície žalovaného.

7. Žalobca v konaní tvrdil, že tým, že plnil na platobné miesto určené žalovaným, plnil záložnému
veriteľovi a nie majiteľovi účtu, a teda, že obohatenie nastalo na strane záložného veriteľa. Žalobca
poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 3 Cdo/16/2010, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn.
26Co/164/2018 a 24Co/148/2019, ktoré majú potvrdzovať žalobcovo tvrdenie. Uvedenému tvrdeniu
súd neprisvedčil a konštatoval, že určenie platobného miesta subjektom a následne plnenie druhého

subjektu v danom záväzkovom vzťahu na dané platobné miesto, má vplyv na posúdenia splnenia si
povinnosti z daného záväzkového vzťahu. Pri žalobcom citovanom rozhodnutí NS SR nejde o ustálenú
rozhodovaciu prax, pričom poukazuje vyššie citované rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, ktoré
bolo vydané neskôr ako rozhodnutie NSSR a v daných prípadoch nešlo ani o totožný skutkový stav.
Rozhodnutia Krajského súdu v Trnave boli rovnako vydané vo veciach s odlišným skutkovým stavom

ako je v prejednávanom prípade a v uvedených prípadoch sa nejednalo o omyl osoby, ktorá plnila, ale
subjekty plnil v rámci dohodnutého záväzku. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že obohatenie
nastalo na strane majiteľa účtu, ktorému vznikla pohľadávka z účtu, a ktorý ho bol povinný vydať osobe,
na úkor ktorej sa obohatil. Vzhľadom k tomu, že žalobca vzal časť žalovanej istiny vo výške 5,31 EUR
späť, súd konanie v tejto časti zastavil. O trovách konania rozhodoval súd v zmysle ustanovenia § 255

ods. 1, § 256 ods. 1 C.s.p., s prihliadnutím na zavinenie za zastavenie v časti 5,31 EUR, ktoré súd
z dôvodu, že k späťvzatiu žaloby v uvedenej časti došlo v dôsledku chybne uvedenej istiny v žalobe,
pričítal žalobcovi a priznal náhradu trov konania vo výške 100% žalovanému.

8. Proti výroku II. a III. rozsudku podal včas odvolanie žalobca a uviedol, že krátko po prezentovanej

realizácii úhrady v prospech záložného veriteľa si uvedomil, že daná platba bola vykonaná voči
subjektu, ktorý nemá postavenie veriteľa vo vzťahu k žalobcovi. Na základe uvedeného, teda došlo k
uskutočneniu úhrady bez právneho dôvodu. Táto absencia právneho titulu je však primárne dôsledkom
omylu vyvolaného listom žalovaného, ktorý zaslal list takéhoto druhu aj subjektom, ktorí neboli reálnymi
dlžníkmi záložného dlžníka. Žalobca plnil záložnému veriteľovi, nakoľko sledoval zánik svojho dlhu, o

ktorom neskôr zistil, že neexistuje, preto plnil záložnému veriteľovi bezdôvodne a vzniká mu právo na
vrátenie tohto plnenia. V zmysle ust. § 35 ods. 3 Obč. zák. treba právny úkon žalobcu vykladať podľa
toho, čo spôsob jeho vyjadrenia obvykle znamená. U žalobcu neexistovala vôľa platiť dlh dlžníkovi
žalovaného, ale vôľa splniť si zákonnú povinnosť. Vôľu žalobcu nemožno vysvetliť inak, nakoľko tomunenasvedčujú žiadne skutočnosti. Vôľa žalobcu bola plniť príkaz záložného veriteľa a poukázať mu
platbu v úmysle zbaviť sa svojho dlhu, iný výklad by bol nelogickým. Žalobca bol dobromyseľný a nemal
vôľu obchádzať zákon, práve naopak, mal vôľu naplniť zákon, lebo len lak môže jeho dlh zaniknúť,

preto nemožno hovoriť o omyle v osobe, ktorej sa má plniť. Z vykonaného dokazovania súd prvej
inštancie nemohol dospieť k záveru, že vôľa žalobcu bola plniť dlh dlžníkovi záložného veriteľa, nakoľko
by tým kvalifikoval vôľu žalobcu porušiť zákon, hoci žalobca tvrdí, že zákon chcel naplniť a logicky tomu
nasvedčujú všetky dôkazy.

9. V odvolaní žalobca poukázal na § 151mb ods. 4 Obč. zák., v zmysle ktorého je záložný veriteľ
oprávnený prijaté plnenie od poddlžníka držať u seba, z čoho možno uzavrieť, že plnené bolo
žalovanému ako záložnému veriteľovi. Príkaz záložného veriteľa poukázať peňažné prostriedky na účet
jeho dlžníka je v rozpore so zákonom, nakoľko tento predpokladá plnenie do dispozície záložného
veriteľa. Plnením len do jeho dispozície dochádza k splneniu zákonnej povinnosti poddlžníka. Je preto
úplne nelogické, aby záložný veriteľ prikazoval poddlžníkovi plniť na účet dlžníka záložného veriteľa.

Preto zo strany žalobcu neexistoval žiaden právny dôvod predpokladať, že účet poskytnutý záložným
veriteľom by mohol patriť dlžníkovi záložného veriteľa. Žalobca k doloženým judikátom v konaní uviedol,
že dané judikáty konštantne precizujú, že ak dôjde zo strany oprávneného subjektu k určeniu platobného
miesta, tak úhrady v prospech daného platobného miesta sa považujú za plnenie tomuto subjektu, a to aj
napriek tomu, že majiteľom účtu určeného ako platobné miesto je odlišný subjekt (tento dokonca nemusí

o dojednaní medzi pôvodnými stranami plnenia ani vedieť). Obsah daných rozhodnutí teda jednoznačne
upravuje, že aj v žalobcom preskúmavanej záležitosti došlo k poskytnutiu plnenia priamo záložnému
veriteľovi, bez ohľadu na okolnosť majiteľa účtu. Rovnako považuje za potrebné poznamenať, že sa po
obsahovej stránke plne stotožňuje a súhlasí aj s rozhodnutiami označenými žalovaným a uvedenými
prvostupňovým súdom ku koncu state podľa bodu 41. V nich prezentované závery súdov sú absolútne

správne a skutočne aj žalobca považuje banku ako realizátora platobnej transakcie za tretí subjekt,
ktorého činnosť žalobca ako príkazca ani nikdy v rámci súdneho konania nespochybňoval. Dokonca
explicitne uvádzal, že transakcia bola zo strany banky uskutočnená presne podľa žalobcovho zadania,
a teda správne. Rovnako ani nikdy nenapádal banku ako vlastníka daných prostriedkov na účte.

10. Žalobca v odvolaní uviedol, že súd v niektorých častiach nesprávne posudzoval žalovaného
ako banku, keďže žalobca žaloval Tatra banku výlučne ako záložného veriteľa. K obrane žalovaného
s poukazom na § 92 zák. č. 483/2001 Z.z. uviedol, že precizovaná právna úprava je vo vzťahu
k prejednávanej záležitosti irelevantná, keďže na strane žalobcu nedošlo k mylnému poukázaniu
prostriedkov samotnému vlastníkovi účtu, ktorým je záložný dlžník, ale došlo k plneniu v rámci

preukázaného záložného práva záložnému veriteľovi v intenciách kogentnej právnej úpravy, ktorá
zaväzovala úhrady realizovať práve záložnému veriteľovi. Argumentácia žalovaného, že si žalobca musí
uplatniť svoju pohľadávku priamo voči príjemcovi bezdôvodnej platby, keďže v zmysle ich vyjadrenia,
vzniklo bezdôvodné obohatenie na jeho strane, je nesprávna. Bezdôvodné obohatenie totiž muselo
vzniknúť priamo na strane záložného veriteľa, ktorý preukázal existenciu záložného práva, keďže ten

si prijaté plnenie ponecháva u seba v dikcii právnej úpravy. Je preto nepochybná existencia vecnej
legitimácie na strane žalovaného, keďže jednoznačne vystupuje v danom prípade ako záložný veriteľ
(riadne tento status žalobcovi preukázal). Žalovaný bol potom ako záložný veriteľ zákonom ustanovený
za prijímateľa žalobcom mylne realizovanej úhrady, pričom aj žalobcova vôľa smerovala k úhrade priamo
žalovanému ako záložnému veriteľovi, čím na jeho strane vznikol neoprávnený a bezdôvodný prospech.

Daná platba bola súčasne poukázaná na platobné miesto určené záložným veriteľom, čo len posilňuje
jeho status prijímateľa danej úhrady. V prejednávanom prípade preto treba venovať zvýšenú pozornosť
práve určeniu platobného miesta zo strany záložného veriteľa, ktorý sa daným prejavom stal sám
prijímateľom úhrad na takto určené platobné miesto. V zmysle práva musí byť preto za prijímateľa
ustálený práve záložný veriteľ, pričom táto právna konštrukcia má v tomto prípade prednosť pred

autonómne posudzovaným faktickým stavom, že účet patrí inému subjektu. Žalobca teda neurobil chybu
pri zadávaní platobnej operácie, ale bez právneho dôvodu mylne poslal úhradu záložnému veriteľovi
(teda žalovanému) na ním určené platobné miesto, ktoré bolo do platobnej transakcie zadané správne.
Stranou žaloby na strane žalovaného teda nie je Tatra banka ako banková inštitúcia, ale Tatra banka ako
záložný veriteľ. Na základe uvedeného teda došlo k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnom

právnom posúdení veci. Žalobca žiada odvolací súd o zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie a to v
zmysle návrhu na začatie konania po jeho úprave o čiastočné späťvzatie a o zaviazanie žalovaného k
náhrade trov konania.11. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, podľa ktorého žalobca v odvolaní poukazuje na svoje
predchádzajúce tvrdenia. Rozsudok súdu je vecne správny a nie je dôvod na jeho zrušenie či zmenu.
Súd správne v ods. 41 rozsudku dospel k záveru, že žalovaný v predmetnom konaní nie je pasívne

legitimovaný, keďže žalobca nevykonal úhradu v prospech účtu žalovaného a poukázal aj na judikatúru,
ustálenú rozhodovaciu činnosť súdov v obdobných sporoch. Žalovaný sa stotožňuje s právnym názorom
súdu, že v predmetnom súdnom konaní nie je pasívne legitimovaný a žalobca si mal uplatniť svoj nárok
voči príjemcovi platby - spoločnosti CLUB CAFFE PRESTIGIO s.r.o. a nie voči žalovanému. Žalovaný pri
zaslaní Preukázania postupoval v súlade zo zákonom a vyzval všetkých potencionálnych poddlžníkov

(dlžníkov záložcu) na zaplatenie výlučne pohľadávok tvoriacich predmet záložného práva. Ak by záložca
poskytol Tatra banke súčinnosť a oznámil jej presný zoznam svojich pohľadávok v špecifikácií dlžník,
faktúra, suma, tak by Tatra banka zaslala Preukázanie vzniku záložného práva konkrétnym poddlžníkom
na konkrétnu sumu. Keďže Tatra banka nemala tieto informácie a ani nevedie účtovníctvo záložcu a ani
nezodpovedá za jeho vedenie, poslala Preukázanie všetkým potencionálnym poddlžníkom (dlžníkom
záložcu). Žalovaný v Preukázaní, ktorého súčasťou bol výpis z NCRzp jednoznačne bez akýchkoľvek

pochybnosti špecifikoval (i) záložcu cez obchodné meno, sídlo, IČO, (ii) predmet zálohu a (lii) majiteľa
účtu uvedeného v Preukázaní. Žalovaný zdôraznil, že v zmysle §151mb ods. 2 Obč. zák. na preukázanie
vzniku záložného práva stačí zaslanie výpisu z registra záložných práv. K tvrdeniu žalobcu, že všetky
pohľadávky musel plniť na základe Preukázania sú zavádzajúce, žalovaný vyzval žalobcu výlučne
na zaplatenie pohľadávok záložcu voči žalobcovi. Tatra banka nikdy nevyzvala žalobcu na zaplatenie

pohľadávok bez právneho dôvodu, keďže takéto pohľadávky neexistujú, neexistuje k nim ani záložné
právo. Žalovaný zdôraznil, že v prvom rade každá osoba, ktorej je doručené Oznámenie/Preukázanie
vzniku záložného práva nekontroluje účet, ale musí zidentifikovať či záložca je jeho veriteľom. V
danom prípade žalovaný v Preukázaní jasne bez akýchkoľvek pochybností určil záložcu obchodným
menom, IČO, sídlom a k Preukázaniu priložil výpis z centrálneho registra záložných práv, z ktorého

bez pochybností vyplýva, že účet uvedený v Preukázaní je účtom záložcu a nie účtom žalovaného ako
záložného veriteľa. Žalobca plnil na bankový účet záložcu a nie na bankový účet žalovaného. Preto
pasívne vecne legitimovaným v predmetnom konaní mal byť záložca ,ktorý sa bezdôvodne obohatil a
nie žalovaný, čo potvrdzuje aj príslušná judikatúra. Žalovaný žiadal, aby bol rozsudok odvolacím súdom
v plnom rozsahu potvrdený ako vecne správny.

12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s
ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 13.10.2022.

Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením
žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku v napadnutej časti nie je možné
vyhovieť.

13. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

14. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku vo výroku II. a III. ako aj celého obsahu
spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom
rozsahu skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec

i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto
konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v
celom rozsahu na ne poukazuje. Na zdôraznenie odvolací súd uvádza:

16. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom

súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú
legitimáciumátenzúčastníkov,komusvedčístavzhmotnéhopráva,tedaktojenositeľomsubjektívneho
práva(aktívnavecnálegitimácia)alebonositeľomsubjektívnejpovinnostivyplývajúcejzhmotnéhopráva
(pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Nedostatok vecnej legitimácie znamená,že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia alebo o ktorom žalobca tvrdí je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom oprávnenia alebo povinnosti, o ktorých sa koná (rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 29.6.2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).

17. V konaní si žalobca uplatňoval nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, z dôvodu, že omylom
previedol peňažný prevod vo výške 10.208,69 EUR na účet spoločnosti CLUB CAFÉ PRESTIGO
s.r.o. (právny nástupca G4 GARAGE SLOVAKIA s.r.o.), ktorý si pomýlil so svojím vtedajším veriteľom
(G4 Trade s.r.o.), vedený u žalovaného. Tatra banka /žalovaný/ zaslala žalobcovi Preukázanie vzniku

záložného práva k pohľadávkam a týmto Preukázaním vyzvala žalobcu na úhradu v prospech účtu
záložcu, iba ak eviduje splatný záväzok voči dlžníkovi- spoločnosti CLUB CAFÉ PRESTIGO s.r.o..
Žalovaný zrealizoval platbu v súlade s prevodným príkazom, z čoho jednoznačne vyplýva, že nejde o
chybnú platbu, ale o omyl na strane žalobcu, ktorý plnil záložcovi, ktorý nebol jeho veriteľom. Správne
súd prvej inštancie dospel k záveru, že bola naplnená skutková podstata bezdôvodného obohatenia
sa na základe plnenia bez právneho dôvodu v zmysle ust. § 451 ods. 2 Obč. zák.. Žalobca dôvodil,

že plnil na základe preukázania o záložnom práve, ktoré mu zaslal žalovaný a v ktorom žalovaný
určil platobné miesto plnenia uvedením predmetného účtu, na ktorý sa malo plniť. Žalobca zdôraznil,
že žalovaného nežaluje v postavení bankovej inštitúcie, ale v pozícii záložného veriteľa, ktorému
bolo podľa žalobcu plnené. V tejto súvislosti je potrebné opätovne zdôrazniť, že žalovaný nebol so
žalobcom v žiadnom právnom vzťahu a aj rozhodnutia, na ktoré poukazoval žalobca sa týkali odlišného

skutkového stavu a preto sa nedajú aplikovať na prejednávanú vec. V rozhodnutiach sa jednalo o spory
zo záväzkových vzťahov uzatvorených medzi sporovými stranami, čo v prejednávanej veci nebolo.
Odvolací súd zdôrazňuje, že sa plnilo majiteľovi účtu /spoločnosti CLUB CAFÉ PRESTIGO s.r.o./ a nie
žalovanému ako záložnému veriteľovi.

18. V konaní nebolo sporné, že žalobcova platba bola pripísaná na účet dlžníka, ktorého majiteľom
bol záložca a nie na účet žalovaného, pričom bola sporná pasívna legitimácia žalovaného. Úlohou
odvolacieho súdu, vzhľadom na námietky žalobcu bolo posúdiť, či žalovaný má dostatok pasívnej
legitimácie v danom konaní. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie uvedený v
bodoch 41 až 42 rozhodnutia, ktorý na základe vykonaného dokazovania ustálil, že medzi žalobcom ako

príkazcom platby a žalovaným neexistoval žiaden právny vzťah. Žalovaný v danom prípade postupoval
a realizoval platbu podľa požiadaviek zadávateľa platby - príkazcu a žiadnym spôsobom nepochybil
pri prevode finančných prostriedkov. Pri realizácii prevodného príkazu splnil žalovaný svoju povinnosť
pripísaním prostriedkov na účet klienta, ktorému platba bola určená. Odvolací súd v tomto poukazuje na
rozhodnutie senátu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Cob/135/2015, ktorý uviedol, že to, že príkazca

platby poukázal platbu nesprávnemu subjektu bez právneho dôvodu, je chybou zadávateľa platby,
ktorý si mal uplatniť svoju pohľadávku voči príjemcovi platby, ktorým v tomto prípade nie je žalovaný.
Banka je v tejto súvislosti treťou osobou, s ktorou príkazca nie je v právnom vzťahu a banka nemala
povinnosť skúmať pôvod a dôvod platby. Žalobca si mal uplatniť svoju pohľadávku voči príjemcovi platby,
ktorým v tomto prípade nie je žalovaný. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie sa viaže k osobe,

ktorá toto plnenie prijala, teda G4 GARAGE SLOVAKIA s.r.o. V konaní bolo preukázané, že žalovaný
nezískal žiadne plnenie od žalobcu, s ktorým ani nebol v žiadnom právnom vzťahu, ani žiaden majetkový
prospech na jeho úkor. Konajúci súd ďalej správne konštatoval, že žalovaný bol treťou osobou, s ktorou
príkazca nebol v právnom vzťahu, a teda nie je v spore pasívne legitimovaný. V ostatnom odvolací súd
odkazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa plne stotožňuje.

19. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani
nevyvrátil závery súdu prvej inštancie, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel
k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti je vecne správne a z toho dôvodu
odvolacísúdviazanýodvolacímidôvodmivzmysle§380C.s.p.napadnutýrozsudoksúduprvejinštancie

v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p. vrátane výroku o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdil.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému nepriznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu žiadne nevznikli.

21. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).