Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 1. august 2022

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 20Sa/12/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2021200108
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Molčan
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:2021200108.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, vykonávajúc pôsobnosť správneho súdu, sudcom JUDr. Petrom
Molčanom v právnej veci žalobkyne: M.. N. C., nar. XX. M. XXXX, bytom W. XXXX/X, XXX XX K. K.,
občan Slovenskej republiky, právne zastúpenej AK Piliar s.r.o., so sídlom Medený Hámor 11, 974 01
Banská Bystrica, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava
1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 7275-2/2021-BA zo dňa 17. marca 2021, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava rozhodnutím č. 200-042331-CA04/2020 z 23.12.2020 rozhodla,
že M.. N. C., bytom W. 3, K. K. (ďalej len „žalobkyňa“) podľa § 30, § 48 ods. 1 až 5 a 7 až 9, § 53 a § 55
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003
Z.z.) má nárok na materské z nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa Národný ústav
reumatických chorôb Piešťany vo výške 27,34912500 € za deň od 14.12.2020 do zániku nároku na
materské, najdlhšie do konca
a/ 34. týždňa od vzniku nároku na materské alebo
b/ 37. týždňa od vzniku nároku na materské, ak ku koncu obdobia uvedeného v písm. a/ preukáže, že
je osamelá a táto osamelosť bude trvať po celú dobu predloženého nároku na materské alebo
c/ 43. týždňa, ak porodila zároveň dve alebo viac detí a ku koncu obdobia uvedeného v písm. a/
sa bude aspoň o dve z narodených detí starať, pričom táto podmienka musí byť splnená po celú
dobu predĺženého nároku (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Odôvodnenie podľa prvostupňového
orgánu nebolo potrebné, nakoľko sa žalobkyni vyhovelo v plnom rozsahu.

2. O odvolaní žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie
(ďalej len „žalovaná“) rozhodnutím č. 7275-2/2021-BA zo dňa 17.03.2021 tak, že odvolanie žalobkyne
zamietla v celom rozsahu a prvostupňové rozhodnutie potvrdila (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V
odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaná s poukazom na obsah prvostupňového rozhodnutia,
obsah odvolania žalobkyne, ako aj s odkazom na platnú právnu úpravu uviedla, že žalobkyňa si
predložením žiadosti o materské uplatnila nárok na materské a jeho výplatu od 14.12.2020 z poistného
vzťahu zamestnanca zamestnávateľa Národný ústav reumatických chorôb. Zamestnávateľ na tlačive
potvrdil, že žalobkyni bola materská dovolenka poskytnutá od 14.12.2020 a naposledy pracovala dňa
20.12.2018. Príslušný lekár na žiadosti potvrdil, že u žalobkyni pôrod nastane pravdepodobne dňa
25.01.2021. Žalovaná ďalej s poukazom na § 30, § 48 ods. 1, 2, § 49a, § 52 ods. 1 a § 53, § 55

ods. 1, § 54 ods. 1, 9,10, § 140 ods. 1 písm. a/, ods. 2, § 26 ods. 1 písm. e/, 5 zákona č. 461/2003
Z.z. uviedla, že žalobkyni vzniklo povinné nemocenské poistenie u zamestnávateľa Národný ústav
reumatických chorôb, z ktorého si uplatnila nárok na materské dňa 01.07.2016. Dôvod na poskytnutie
materského vznikol dňa 14.12.2020. Z uvedeného žalovanej vyplynulo, že rozhodujúcim obdobím na
zistenie denného vymeriavacieho základu je v súlade s § 54 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. obdobie
od 01.01.2019 do 31.12.2019. Podľa údajov z informačného systému Sociálnej poisťovne žalobkyňa
z poistného vzťahu zamestnanca mala vylúčenú povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie z
dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti v období od 21.01.2019 do 11.04.2019. Poberala materské
v období od 12.04.2019 do 05.12.2019 a mala toto poistenie prerušené z dôvodu čerpania rodičovskej
dovolenky v období od 06.12.2019 do 13.12.2020. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa v rozhodujúcom
období mala povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a
poistné na poistenie v nezamestnanosti iba v období od 01.01.2019 do 20.01.2019, t.j. 20 dní. Za
toto obdobie žalobkyňa dosiahla vymeriavací základ vo výške 729,31 €. Denný vymeriavací základ
na určenie výšky nemocenskej dávky sa vypočíta podľa § 55 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. ako podiel
súčtu vymeriavacích základov dosiahnutých v rozhodujúcom období, t.j. sumy 729,31 € a počtu 20
dní, t.j. denný vymeriavací základ je po zaokrúhlení 46,4655 € (729,31:20). V súlade s § 53 zák.
č. 461/2003 Z.z. výška materského je 75 % denného vymeriavacieho základu, čo predstavuje sumu
27,34912500 € za deň (75 % zo sumy 36,4655 €). Podľa žalovanej tak Sociálna poisťovňa, pobočka
Trnava prvostupňovým rozhodnutím správne rozhodla o výške nároku na materské žalobkyne. K
odvolacej námietke žalobkyne týkajúcej sa výšky nemocenskej dávky materského pri tzv. reťazovom
pôrode uviedla, že dňa 04.03.2020 na svojom webovom sídle informovala o tom, že „ak zamestnaná
žena porodí a stará sa po sebe o viaceré deti bez toho, aby sa vrátila do práce, každá ďalšia dávka
materskej, ktorú jej sociálna poisťovňa prizná, nemôže byť nižšia ako predchádzajúca dávka. Ide o
tzv. reťazový pôrod, keď pri ďalšom dieťati nemá poistenka z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky v
rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného“. Z uvedeného vyplýva, že tento postup
podľa § 57 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. sa uplatní v prípade, ak zamestnankyňa, ktorej trvá pracovný
pomer a plynule prechádza z materskej na rodičovskú dovolenku a následne s ďalším dieťaťom na
materskú dovolenku, pričom v rozhodujúcom období nemá vymeriavací základ na uplatnenie poistného
napr. z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. V prípade žalobkyne nie je možné tento postup uplatniť,
nakoľko v rozhodujúcom období (v r. 2019) dosiahla vymeriavací základ za obdobie od 01.01.2019 do
20.01.2019, a preto sa výška materského určovala z denného vymeriavacieho základu a nepristúpilo
sa k jej určeniu z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu podľa ust. § 57. Vzhľadom na to
žalovaná rozhodla tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

Zhrnutie argumentov žalobkyne - žalobné body

3. Žalobkyňa podala správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, kde
namietala procesnoprávne vady napadnutého rozhodnutia z dôvodu nepreskúmateľosti, pretože síce
obsahuje odkaz na relevantnú právnu úpravu, avšak nijako nereflektuje na požiadavku výkladu týchto
ustanovení v kontexte skutkového stavu veci. Nie je tak možné verifikovať, z akého skutkového stavu
vlastne žalovaná vychádzala a pod ktoré konkrétne právne normy tento skutkový stav subsumovala,
akým spôsobom interpretovala obsah jednotlivých právnych noriem. Namiesto toho sa obmedzila
len na formálnu právnu konštatáciu zákonných ustanovení zák. č. 461/2003 Z.z., na základe čoho
takto formulované odôvodnenie nie je spôsobilé naplniť požiadavku na dostatočné a zrozumiteľné
odôvodnenie rozhodnutia s odkazom na § 209 ods. 2, 4 zák. č. 461/2003 Z.z. Poukázala na to, že úlohou
žalovanej bolo na podklade § 218 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v celom rozsahu preskúmať prvostupňové
rozhodnutie, a ak žalovaná dospela k záveru, že prvostupňové rozhodnutie je nepreskúmateľné, čo
podľa žalobkyne je, toto rozhodnutie má na základe § 218 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. zrušiť a vec
vrátiť Sociálnej poisťovni, pobočka Trnava na nové prejednanie a rozhodnutie. V tomto smere žalovaná
podľa žalobkyne konala benevolentne a arbitrárne, keď nerešpektovala ust. § 209 ods. 2 v nadväznosti
na § 209 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. V ďalšom bode správnej žaloby žalobkyňa namietala hmotnoprávne
posúdenie veci, pričom napádala spôsob výpočtu materskej pri tzv. reťazovom pôrode, ktorý síce nie
je zákonom definovaný, ale je to len všeobecne prijaté pomenovanie situácie, keď zamestnankyňa,
ktorej trvá pracovný pomer plynule prechádza z materskej na rodičovskú dovolenku a následne s
ďalším dieťaťom na materskú dovolenku. Ak zamestnaná žena porodí a stará sa po sebe o viaceré
deti bez toho, aby sa vrátila do práce, každá ďalšia dávka na materskej, ktorú jej sociálna poisťovňa
prizná, nemôže byť nižšia, ako predchádzajúca dávka. Ide o tzv. reťazový pôrod, keď pri ďalšom
dieťati nemá poistenka z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky v rozhodujúcom období vymeriavací

základ na platenie poistného. Výška dávky sa preto vypočíta z pravdepodobného vymeriavacieho
základu, ktorý určuje zamestnávateľ. Ak ho určí nižší, ako vymeriavací základ pri skorších materských,
sociálna poisťovňa dávku vypočíta z vymeriavacieho základu tak, ako pri predchádzajúcom materskom
a materské tak nikdy nemôže byť nižšie. Žalovaná podľa žalobkyne vychádzala pri určení výšky
materskej z nesprávneho výkladu pojmu „vymeriavací základ“, pretože podľa jej názoru jej mala byť
výška materskej vypočítaná z vymeriavacieho základu, z ktorého sa počítala prvá materská, na základe
čoho žalovaná nesprávne aplikovala § 54 zák. č. 461/2003 Z.z. Poukázala na časovú postupnosť, keď v
období od 21.01.2019 do 11.04.2019 mala žalobkyňa vylúčenú povinnosť platiť nemocenské poistenie
z dôvodu práceneschopnosti, v období od 12.04.2019 do 05.12.2019 poberala materské, v období
od 06.12.2019 do 13.12.2020 mala prerušené poistenie z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky a
v období od 14.12.2020 jej bolo priznané materské. Žalobkyňa mala počas rodičovskej dovolenky zo
zákona prerušené povinné nemocenské poistenie. Vznik prerušenia poistenia sa posudzuje rovnako
ako zánik poistenia. Ak však tehotná zamestnankyňa oznámi zamestnávateľovi nástup na materskú
dovolenku s ďalším dieťaťom, dôjde k skončeniu prerušenia povinného nemocenského poistenia.
Skončenie prerušenia sa posudzuje rovnako ako vznik poistenia, dochádza k obnoveniu povinného
nemocenského poistenia, a to ku dňu nástupu na materskú dovolenku. Žena sa bude považovať za
nemocensky poistenú v čase vzniku nároku na materské, čo je jednou z podmienok pri posudzovaní
nároku na materské. Ak pracovný pomer trvá, uplatní sa § 49a zák. č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého sa
do obdobia 270 dní započítava obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca
z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Nárok na materské vznikne, nakoľko dobu 270 dní poistenia
pred pôrodom žena získa tým, že čerpá rodičovskú dovolenku. Žalovaná správne aplikovala ustanovenia
o vzniku nároku na materské, avšak podľa názoru žalobkyne postupovala nesprávne pri určení jej
výšky. Potrebné bolo aplikovať rovnaký spôsob výpočtu výšky materskej ako pri posudzovaní nároku
počas prvého tehotenstva, pretože právna úprava nerozoznáva postup, ktorý aplikovala žalovaná strana
a jej postup je účelový v snahe minimalizovať nárok na materské žalobkyni. Postup žalovanej, ktorá
považuje obdobie od 01.01.2019 do 20.01.2019 a vymeriavací základ je v rozpore s ust. § 54 a nasl.
zák. č. 461/2003 Z.z. Výška novourčenej materskej dávky nemôže byť nižšia ako je výška z r. 2019
z dôvodu, že žalobkyňa nemala obdobie, z ktorého by sa jej určil nový vymeriavací základ. V ďalšom
bode žalobkyňa poukázala na potrebu ústavno-konformného výkladu v zmysle nálezu Ústavného súdu
SR II. ÚS 148/06 z 12.04.2007 s tým, že pokiaľ správne orgány vychádzali z európskej legislatívy,
okrem toho, že opomenuli eurokonformný výklad, zrejme odignorovali aj legitímnu požiadavku ústavno-
konformného výkladu, pretože výroková časť napadnutého rozhodnutia je v rozpore so zásadou právnej
istoty, proporcionality a čo je najdôležitejšie, nerešpektuje ústavné právo žalobkyne v zmysle čl. 39 ods.
1 Ústavy SR a zasahuje do jej základného práva bez toho, aby existoval legitímny a spravodlivý dôvod
za súčasného rešpektovania primeranosti požiadavky na takýto intenzívny zásah. Navrhla napadnuté
rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť Sociálnej poisťovni, pobočka Trnava
na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Vyjadrenie žalovanej a žalobkyne

4. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe poukázala na to, že obdobie, počas ktorého mala žalobkyňa
vylúčenú povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti,
obdobie, v ktorom poberala materské a obdobie, v ktorom mala poistenie prerušené z dôvodu čerpania
rodičovskej dovolenky, neboli sporné, nakoľko žalobkyňa uvádzala totožné obdobie trvania týchto
období, ako vyplývajú z podkladov žalovanej. Na určenie výšky materského žalobkyne bolo aplikované
ust. § 53 v spojení s § 54 a § 55 zák. č. 461/2003 Z.z. Uviedla, že pri určení výšky nemocenskej
dávky sa najprv skúma, či žiadateľ spĺňa podmienky určenia výšky nemocenskej dávky z denného
vymeriavacieho základu určeného podľa § 55. Ak tieto podmienky spĺňa, výška nemocenskej dávky sa
určí z denného vymeriavacieho základu a ďalej už nie je dôvod skúmať splnenie podmienok na určenie
výšky z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57. Splnenie podmienok
na výpočet výšky nemocenskej dávky podľa § 57 sa skúma v prípade, ak žiadateľ nespĺňa podmienky
na určenie výšky nemocenskej dávky podľa § 55. Zdôraznila, že v zmysle § 54 ods. 1 zák. č. 461/2003
Z.z. je v takomto prípade rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu kalendárny
rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, z
ktorého sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie
a obdobia prerušenia povinného nemocenského poistenia. Žalobkyni vzniklo povinné nemocenské
poistenie zamestnanca, z ktorého si uplatnila nárok na materské 01.07.2016 a dôvod na poskytnutie

materského vznikol dňa 14.12.2020. Z uvedeného vyplýva, že rozhodujúcim obdobím na zistenie
denného vymeriavacieho základu je v súlade s § 54 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. kalendárny rok
predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, t.j. r.
2019. Po vylúčení obdobia, za ktoré žalobkyňa nebola povinná platiť poistné na nemocenské poistenie
a obdobia prerušenia nemocenského poistenia z rozhodujúceho obdobia, t.j. obdobia od 21.01.2019 do
11.04.2019, od 12.04.2019 do 05.12.2019, od 06.12.2019 do 31.12.2019 je zrejmé, že žalobkyňa mala
v rozhodujúcom období povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie za obdobie od 01.01.2019
do 20.01.2019. Uvedenú skutočnosť dokazuje aj Mesačný výkaz poistného a príspevkov za mesiac
január 2019, ktorý zamestnávateľ doručil pobočke dňa 27.02.2019, kde vykázal žalobkyni vymeriavací
základ na platenie poistného na nemocenské poistenie vo výške 729,31 € za 20 kalendárnych dní. Vo
vzťahu k námietke nesprávneho výkladu pojmu „vymeriavací základ“ žalovaná poukázala na § 138 ods.
1 zák. č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú
činnosť, je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti, okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo
sú od dane oslobodené podľa osobitných predpisov, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie,
ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca. V zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ zák. č. 461/2003 Z.z. je
zárobková činnosť podľa tohto zákona činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo
na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu. Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zák. č. 595/2003
Z.z. o dani z príjmov príjmami zo závislej činnosti sú príjmy zo súčasného alebo predchádzajúceho
pracovnoprávneho vzťahu, na základe čoho mala žalovaná za to, že výklad pojmu „vymeriavací základ“
je správny. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu podľa § 54 ods. 1 zák.
č. 461/2003 Z.z. bolo od 01.01.2019 do 31.12.2019, v ktorom mala žalobkyňa povinnosť platiť poistné
na nemocenské poistenie len za 20 dní, za ktoré dosiahla vymeriavací základ vo výške 729,31 €.
Denný vymeriavací základ bol určený súladne s § 55 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. K žalobnej námietke
nesprávne vypočítanej výšky materského z dôvodu, že ide o reťazový pôrod, žalovaná poukázala na § 57
ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z., v zmysle ktorého pravdepodobný denný vymeriavací základ zamestnanca
a povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorí nemali v rozhodujúcom
období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie z dôvodu dočasnej pracovnej
neschopnosti, poberania materského, prerušenia povinného nemocenského poistenia, atď. je 1,30
vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod
na poskytnutie nemocenskej dávky. Pravdepodobný denný vymeriavací základ podľa prvej vety na
určenie sumy materského, na ktorej vznikne ďalší nárok poistencovi, ktorý po vzniku predchádzajúceho
nároku na materské získa obdobie nemocenského poistenia len z dôvodu poberania materského nesmie
byť nižší ako najvyšší z denných vymeriavacích základov a o pravdepodobný denný vymeriavací
základ, z ktorých boli určené sumy predchádzajúcich materských z toho istého nemocenského poistenia.
Legislatívna úprava určená od 01.01.2019 sa týka poistenkýň, ktorým sa výška materského určuje z
pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, t.j. vypočítaného z tzv. predpokladaného príjmu.
Výška nemocenskej dávky sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu len vtedy,
ak ju nemožno určiť z denného vymeriavacieho základu. V prípade žalobkyne bola výška materského
určená z denného vymeriavacieho základu podľa § 55 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., pretože žalobkyňa
v rozhodujúcom období na zistenie denného vymeriavacieho základu mala vymeriavací základ na
platenie poistenia na nemocenské poistenie za obdobie od 01.01.2019 do 20.01.2019. Na žalobkyňu
sa nevzťahuje § 57 cit. zákona z dôvodu, že na jej prípad nemožno výnimku ustanovenú v § 57
ods. 4 aplikovať, a preto výška predchádzajúceho materského je právne irelevantná. V ďalšom texte
nesúhlasila s názormi žalobkyne a poukázala na to, že žalobkyňa v období nástupu na materskú
dovolenku neostala bez hmotného zabezpečenia, nakoľko jej bol nárok na materské priznaný od
14.12.2020. Z uvedeného dôvodu vyplýva, že nedošlo k porušeniu ústavného práva žalobkyne v zmysle
čl. 39 ods. 1 Ústavy SR. K absencii odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia poukázala na §
209 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z., v zmysle ktorého odôvodnenie nie je potrebné, ak sa vyhovelo
účastníkovi konania v plnom rozsahu, ako to bolo v prípade žalobkyne. Žalovaná mala za to, že
napadnuté rozhodnutie je zákonné, dostatočne zdôvodnené, podložené citovanými právnymi predpismi,
ktoré sú zrozumiteľné, a teda preskúmateľné a nemá znaky arbitrárnosti. Žalovaná sa vysporiadala s
námietkami, ktoré žalobkyňa uviedla v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu a závery žalovanej
vyplývajú z relevantných skutkových zistení a sú v súlade s výkladom ustanovení zákona. Záverom
žiadala žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

5. Žalobkyňa v replike zotrvala na svojich predchádzajúcich vyjadreniach, pričom doplnila, že z
oznámenia žalovanej z 04.03.2020 vyplynulo: „ak zamestnaná žena porodí a stará sa po sebe o viaceré
deti bez toho, aby sa vrátila do práce, každá ďalšia dávka materskej, ktorú jej sociálna poisťovňa prizná,

nemôže byť nižšia ako predchádzajúca dávka“. Ďalej žalobkyňa poukázala na dôvodovú správu k zák.
č. 317/2018 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal zák. č. 461/2003 Z.z.: „navrhovanou právnou úpravou sa
zabezpečuje, aby pravdepodobný denný vymeriavací základ pri ďalšom dieťati nebol nižší, ako denný
vymeriavací základ alebo pravdepodobný vymeriavací základ, z ktorého bolo určené predchádzajúce
materské“. S poukazom na uvedené mala žalobkyňa za jednoznačné, že účelom prijatej novely t.z. v
reťazovom pôrode, je zabezpečenie matky v takom rozsahu, aby nedošlo k poníženiu priznanej dávky
oproti dávke už predtým priznanej. To potvrdzuje aj skutočnosť, že zo strany žalovanej došlo k zmene
vyplácania dávok materských priznaných do 01.01.2019 v zmysle spomínanej novely automaticky, t.j.
bez nutnosti podania samostatných žiadostí zo strán oprávnených subjektov. Zároveň poukázala na
to, že do dnešného dňa nedošlo k riadnemu preukázaniu spôsobu určenia vymeriavacieho základu.
Žalovaná iba stroho skonštatovala, že ide o sumu 729,31 € za 20 dní, avšak žiadnym spôsobom toto
nepreukázala, ani neuviedla, akým spôsobom sa k danému vymeriavaciemu základu dopracovala.
Napokon uzavrela, že žalovaná si nesprávne a svojvoľne rozširujúco vykladala ust. § 209 ods. 2
zák. č. 461/2003 Z.z. Nakoľko v tomto prípade nemožno dokladovať, že došlo k vyhoveniu všetkým
účastníkom konania v celom rozsahu, nakoľko žalobkyňa v súlade s princípom právnej istoty mohla na
základe usmernenia žalovaného z 04.03.2020 dôvodne predpokladať, že dôjde k uznaniu výšky dávky
v rovnakej výške, ako jej už bola predtým priznaná. Mala tiež za to, že rozhodnutie sa mohlo odvolať
na § 209 ods. 2 cit. zákona len v rozsahu vzniku nároku na dávku, avšak výška priznanej dávky by už
mala vyť v tomto rozhodnutí náležitým spôsobom odôvodnená, t.j. malo by dôjsť k určeniu právnych
noriem, na základe ktorých správny orgán postupoval, uvedené je zistené od skutkového stavu bola s
odvolaním sa na príslušné dôkazy a uvedenie postupu, akým spôsobom správny orgán pri určení výšky
dávky v prospech žalobkyne postupovala s poukazom na usmernenie žalovanej z 04.03.2020, mala
zároveň uviesť, prečo v danom prípade nedošlo k aplikácii uvedeného postupu. Nakoľko v predmetnom
rozhodnutí odôvodnenie uvedených skutočností, absentuje došlo k porušeniu práv žalobkyne. Záverom
žiadala napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na
ďalšie konanie.

6. Právny zástupca žalobcu na nariadenom pojednávaní krátkou cestou predložil fotokópiu občianskeho
preukazu žalobkyne, z ktorého vyplynulo, že od 25.02.2002 má zmenený trvalý pobyt. Sudca k
tomu uviedol, že v súlade s ust. § 9 ods. 2 SSP (druhá veta) bude považovať miestnu príslušnosť
tunajšieho súdu za zachovanú. Ďalej sa pridržiaval všetkých svojich vyjadrení a obsahu správnej
žaloby. Uviedol, že žalovaná informuje ženy na svojom webovom sídle o tom, že dávka v materskej
nemôže byť nižšia, než tá predchádzajúca. K žiadnemu nastúpeniu žalobkyne do práce nedošlo,
išlo o kontinuálny prechod z rodičovskej na materskú dovolenku. Materská dovolenka preto nemôže
byť nižšia, než tá predchádzajúca. Z procesnej stránky videl vady v odôvodnení oboch rozhodnutí,
t.j. ich arbitrárnosť, nakoľko neposkytovali odpovede na základné otázky. Prvostupňové rozhodnutie
neobsahovalo odôvodnenie vôbec a napadnuté rozhodnutie neodôvodnilo, prečo by nemal byť priznaný
nárok, ktorý je podľa žalobkyne daný.

7. Poverená zamestnankyňa žalovanej zotrvala na vyjadrení k správnej žalobe. Napadnuté rozhodnutie
bolo podľa jej názoru zákonné, vecne správne ako aj preskúmateľné. V odôvodnení napadnutého
rozhodnutia sa jasne uvádza, prečo nemohol byť použitý § 57 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., nakoľko
žalobkyňa mala v rozhodujúcom období riadny vymeriavací základ, t.j. žalobkyňa mala vysvetlené
dôvody uplatneného postupu.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd pre toto konanie miestne príslušný podľa § 13
ods. 3 zákona č. 162/20015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) vo veci rozhodol na
nariadenom pojednávaní a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo, dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná.

9. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k
záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

10. Podľa § 26 ods. 1, 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
(1) Zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a
povinné poistenie v nezamestnanosti v období, v ktorom

e) čerpá rodičovskú dovolenku podľa osobitného predpisu, ak ide o ženu a v období, v ktorom čerpá
rodičovskú dovolenku podľa osobitného predpisu, a nemá nárok na materské, ak ide o muža.
(5) Vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a
povinného poistenia v nezamestnanosti podľa odsekov 1 až 4 sa posudzuje rovnako ako zánik
povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v
nezamestnanosti a skončenie prerušenia týchto poistení sa posudzuje rovnako ako vznik týchto poistení.

11. Podľa § 48 ods. 1 až 9 zákona č. 461/2003 Z.z.
(1) Poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, má nárok na materské, ak v
posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní.
(2) Poistenkyni vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu
určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa
pôrodu. Nárok na materské zaniká uplynutím 34. týždňa od vzniku nároku na materské, ak tento zákon
neustanovuje inak.
(3) Poistenkyňa má nárok na materské aj po uplynutí 34. týždňa od vzniku nároku na materské, ak
porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará alebo je osamelá. Nárok na materské
osamelej poistenkyni zaniká uplynutím 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyni, ktorá
porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, nárok na materské zaniká uplynutím
43. týždňa od vzniku nároku na materské.
(4) Podmienka starostlivosti o narodené dieťa sa považuje za splnenú v období, v ktorom je dieťa prijaté
do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia.
(5) Ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov alebo
materské sa jej nevyplácalo, pretože pôrod nastal skôr ako určil lekár, má nárok na materské do konca
34. týždňa od vzniku nároku na materské; osamelá poistenkyňa má nárok na materské do konca 37.
týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyňa, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň
o dve z nich sa stará, má nárok na materské do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské.
(6) Ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov z
iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 5, má nárok na materské do konca 28. týždňa odo dňa pôrodu,
ale najdlhšie do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské; osamelá poistenkyňa má nárok na
materské do konca 31. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 37. týždňa od vzniku nároku na
materské a poistenkyňa, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má
nárok na materské do konca 37. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 43. týždňa od vzniku nároku
na materské.
(7) Poistenkyňa, ktorej sa narodilo mŕtve dieťa, má nárok na materské do konca 14. týždňa od vzniku
nároku na materské.
(8) Poistenkyňa, ktorej dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské, má nárok na materské do
konca druhého týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie do konca 34. týždňa od vzniku nároku na
materské; osamelá poistenkyňa má nárok na materské najdlhšie do konca 37. týždňa od vzniku nároku
na materské a poistenkyňa, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará,
má nárok na materské najdlhšie do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské.
(9) Obdobie nároku na materské poistenkyne, ktorá dieťa porodila, nesmie byť kratšie ako 14 týždňov
od vzniku nároku na materské a nesmie zaniknúť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.

12. Podľa § 49a zákona č. 461/2003 Z.z. do obdobia 270 dní sa započítava obdobie prerušenia
povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa
osobitného predpisu 45a) a obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne
zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu 36)
a nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne
zárobkovo činnej osoby.

13. Podľa § 53 zákona č. 461/2003 Z.z. výška materského je 75% denného vymeriavacieho základu
určeného podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57.

14. Podľa § 54 ods. 1, 9 a 10 zákona č. 461/2003 Z.z.
(1) Ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka
predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky,
do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie

denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol
dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
(9) Pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu a na účely vzniku
nemocenského poistenia zamestnanca na zistenie 90 dní nemocenského poistenia, za ktoré sa platí
poistné na nemocenské poistenie sa § 26 ods. 5 nepoužije.
(10) Z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za
ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, a obdobia prerušenia povinného
nemocenského poistenia.

15. Podľa § 55 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z.
(1) Denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky je podiel súčtu vymeriavacích
základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu
dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
(2) Denný vymeriavací základ nesmie byť vyšší ako denný vymeriavací základ určený z 2-násobku
všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárom roku, ktorý dva roky predchádza
kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

16. Podľa § 57 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 461/2003 Z.z.
(1) Výška nemocenskej dávky sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ak
a/ poistenec nemal v rozhodujúcom období uvedenom v § 54 vymeriavací základ na platenie poistného
na nemocenské poistenie,
b/ zamestnanec v rozhodujúcom období podľa § 54 ods. 3 nedosiahol 90 dní nemocenského poistenia
zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie,
c/ dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikol povinne nemocensky poistenej samostatne
zárobkovo činnej osobe v deň vzniku tohto nemocenského poistenia, okrem vzniku nemocenského
poistenia z dôvodu skončenia jeho prerušenia podľa § 26 ods. 5, alebo
d/ dobrovoľne nemocensky poistená osoba bola nepretržite dobrovoľne nemocensky poistená menej
ako 26 týždňov pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky; nepretržité dobrovoľné
nemocenské poistenie nie je dobrovoľné nemocenské poistenie, ktoré zaniklo a znovu vzniklo
nasledujúci kalendárny deň.
(2) Pravdepodobný denný vymeriavací základ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by
sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie
nemocenskej dávky.
(4) Pravdepodobný denný vymeriavací základ zamestnanca a povinne nemocensky poistenej
samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorí nemali v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie
poistného na nemocenské poistenie z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, poberania materského,
prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky
alebo z dôvodu prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby,
ktorá má nárok na rodičovský príspevok, je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa
platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie
nemocenskej dávky; § 55 ods. 2 platí rovnako. Pravdepodobný denný vymeriavací základ podľa
prvej vety na určenie sumy materského, na ktoré vznikne ďalší nárok poistencovi, ktorý po vzniku
predchádzajúceho nároku na materské získal obdobie nemocenského poistenia len z dôvodu poberania
materského alebo podľa § 49a, nesmie byť nižší ako najvyšší z denných vymeriavacích základov
alebo pravdepodobných denných vymeriavacích základov, z ktorých boli určené sumy predchádzajúcich
materských z toho istého nemocenského poistenia.

17. Správny súd preskúmaním veci zistil, že Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava priznala žalobkyni
nárok na materské z nemocenského poistenia od jej zamestnávateľa vo výške 27.34912500 Eur za
deň od 14.12.2020 do zániku nároku. Žalovaná zamietla odvolanie žalobkyne proti prvostupňovému
rozhodnutiu, pretože výška materského bola určená žalobkyni správne na základe denného
vymeriavacieho základu zisteného v súlade s § 55 ods. 1 v nadväznosti na § 54 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z.z. Postup v súlade s § 57 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. žalovaná nepovažovala za
uplatniteľný, nakoľko v rozhodujúcom období žalobkyňa dosiahla vymeriavací základ, na základe čoho
sa výška jej materského určovala z denného vymeriavacieho základu.

18. Žalobkyňa namietala hmotnoprávne posúdenie veci, konkrétne spôsob výpočtu materskej podľa
§ 54 zákona č. 461/2003 Z.z. pri tzv. reťazovom pôrode, v zmysle ktorého zamestnankyňa, ktorej

trvá pracovný pomer plynule prechádza z materskej na rodičovskú dovolenku a následne s ďalším
dieťaťom na materskú dovolenku, porodí a stará sa po sebe o viaceré deti bez toho, aby sa vrátila do
práce, pričom každá ďalšia dávka na materskej, ktorú jej sociálna poisťovňa prizná, podľa nej nemôže
byť nižšia, ako predchádzajúca dávka. O tzv. reťazový pôrod ide vtedy, keď pri ďalšom dieťati nemá
poistenka z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky v rozhodujúcom období vymeriavací základ na
platenie poistného. Výška dávky sa v takom prípade v súlade s § 57 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.
vypočíta z pravdepodobného vymeriavacieho základu, ktorý určuje zamestnávateľ. Ak ho určí nižší,
ako vymeriavací základ pri skorších materských, žalovaná dávku vypočíta z vymeriavacieho základu
tak, ako pri predchádzajúcom materskom a materské tak nikdy nemôže byť nižšie. Žalovaná podľa
žalobkyne vychádzala pri určení výšky materskej z nesprávneho výkladu pojmu „vymeriavací základ“,
pretože podľa jej názoru jej mala byť výška materskej vypočítaná z vymeriavacieho základu, z ktorého
sa počítala prvá materská, na základe čoho žalovaná nesprávne aplikovala § 54 zák. č. 461/2003 Z.z.
Podľa nej bolo potrebné aplikovať rovnaký spôsob výpočtu výšky materskej ako pri posudzovaní nároku
počas prvého tehotenstva, pretože právna úprava nerozoznáva postup, ktorý aplikovala žalovaná strana
a jej postup je účelový v snahe minimalizovať nárok na materské žalobkyni. Žalobkyňa tak namietala,
že postup žalovanej, ktorá považuje obdobie od 01.01.2019 do 20.01.2019 za vymeriavací základ, je v
rozpore s ust. § 54 a nasl. zák. č. 461/2003 Z.z. Výška novourčenej materskej dávky podľa nej nemôže
byť nižšia ako je výška z r. 2019 z dôvodu, že žalobkyňa nemala obdobie, z ktorého by sa jej určil nový
vymeriavací základ.

19. Žalovaná k odvolacej námietke žalobkyne týkajúcej sa výšky nemocenskej dávky materského pri
tzv. reťazovom pôrode v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedla, že dňa 04.03.2020 na svojom
webovom sídle informovala o tom, že „ak zamestnaná žena porodí a stará sa po sebe o viaceré deti
bez toho, aby sa vrátila do práce, každá ďalšia dávka materskej, ktorú jej sociálna poisťovňa prizná,
nemôže byť nižšia ako predchádzajúca dávka. Ide o tzv. reťazový pôrod, keď pri ďalšom dieťati nemá
poistenka z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky v rozhodujúcom období vymeriavací základ na
platenie poistného“. Z uvedeného žalovanej vyplynulo, že postup podľa § 57 ods. 4 zákona č. 461/2003
Z.z. sa uplatní v prípade, ak zamestnankyňa, ktorej trvá pracovný pomer plynule prechádza z materskej
na rodičovskú dovolenku a následne s ďalším dieťaťom na materskú dovolenku, pričom v rozhodujúcom
období nemá vymeriavací základ na platenie poistného, napr. z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky.
V prípade žalobkyne nebolo možné tento postup uplatniť, nakoľko v rozhodujúcom období (v r. 2019)
dosiahla vymeriavací základ za obdobie od 01.01.2019 do 20.01.2019, a preto sa výška materského
určovala z denného vymeriavacieho základu a nepristúpilo sa k jej určeniu z pravdepodobného
denného vymeriavacieho základu podľa ust. § 57. Žalovaná tak v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
uvedeným spôsobom zrozumiteľne vysvetlila, že za účelom zistenia vymeriavacieho základu pre
materské zistila, že žalobkyňa v rozhodujúcom období od 01.01.2019 do 20.01.2019 (spolu 20 dní) mala
povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, počas ktorého dosiahla vymeriavací základ vo výške
729,31 Eur, na základe čoho bolo potrebné použiť postup spojený s určením denného vymeriavacieho
základu v súlade s ust. § 54 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., a naopak postup v zmysle § 57 ods. 4
zákona č. 461/2003 Z.z., ktorého sa žalobkyňa domáha, nebol súladný s platnou právnou úpravou.

20. Správny súd sa stotožňuje so záverom žalovanej, ktorá, potom čo dospela k nespornému
skutkovému záveru o tom, že žalobkyňa v rozhodujúcom období mala povinnosť platiť poistné na
nemocenské poistenie v období od 01.01.2019 do 20.01.2019 (žalobkyňa nespochybnila, že v tom čase
vykonávala závislú činnosť v pracovnom pomere), veci priliehavo uzavrela, že nebolo možné použiť ust.
§ 57 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. Z právneho obsahu ustanovení § 55 ods. 1 v nadväznosti na §
54 ods. 1 a na druhej strane konkurujúceho ust. § 57 ods. 1, 4 zákona č. 461/2003 Z.z. vyplýva, že do
úvahy prichádza len alternatívne uplatnenie právnych noriem v nich obsiahnutých, nakoľko v nadväznosti
na ďalšie zákonné ustanovenia rozdielne upravujú zistenie vymeriavacieho základu v rozhodujúcom
období (ako denného alebo pravdepodobného denného), ktorého spôsob zistenia zásadným spôsobom
ovplyvňuje určenie výšky materského v zmysle ust. § 53 a iných zákona č. 461/2003 Z.z. Prioritne je
preto potrebné skúmať, či bolo možné určiť denný vymeriavací základ v zmysle § 54 ods. 1 zákon č.
461/2003 Z.z., nakoľko určenie pravdepodobného denného predstavuje len fikciu, ktorá nastupuje až
po tom, čo z rôznych dôvodov (uvedených v § 57 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., vrátane nedosiahnutia
žiadneho vymeriavacieho základu v rozhodujúcom období) nebolo možné zistiť denný vymeriavací
základ poistenca. V danom prípade bolo možné zistiť denný vymeriavací základ žalobkyne, ktorý bol
zistený z jej príjmu dosiahnutého v rozhodujúcom období (od 01.01.2019 do 20.01.2019). Samotné
dosiahnutie príjmu a zaplatenie poistného v uvedenom (rozhodujúcom) období kalendárneho roka

predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky
(dňa 14.12.2020), t.j. v rozhodujúcom období, žalobkyňa nespochybnila. Vzhľadom na uvedené boli
podmienky pre určenie denného vymeriavacieho základu podľa § 55 ods. 1 v nadväznosti na § 54 ods.
1 zákona č. 461/2003 Z.z. splnené a nebol preto dôvod na uplatnenie § 57 citovaného zákona.

21. Žalobkyňa ďalej namietala, že počas rodičovskej dovolenky mala zo zákona prerušené povinné
nemocenské poistenie, pričom vznik prerušenia poistenia sa posudzuje rovnako ako zánik poistenia.
Ak však tehotná zamestnankyňa oznámi zamestnávateľovi nástup na materskú dovolenku s ďalším
dieťaťom, dôjde podľa nej k skončeniu prerušenia povinného nemocenského poistenia. Skončenie
prerušenia sa posudzuje rovnako ako vznik poistenia, dochádza k obnoveniu povinného nemocenského
poistenia, a to ku dňu nástupu na materskú dovolenku. Žena sa bude považovať za nemocensky
poistenú v čase vzniku nároku na materské, čo je jednou z podmienok pri posudzovaní nároku na
materské. Ak pracovný pomer trvá, uplatní sa § 49a zák. č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého sa do obdobia
270 dní započítava obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu
čerpania rodičovskej dovolenky. Nárok na materské vznikne, nakoľko dobu 270 dní poistenia pred
pôrodom žena získa tým, že čerpá rodičovskú dovolenku. Žalovaná správne aplikovala ustanovenia
o vzniku nároku na materské, avšak podľa názoru žalobkyne postupovala nesprávne pri určení jej
výšky. Potrebné bolo podľa nej aplikovať rovnaký spôsob výpočtu výšky materskej ako pri posudzovaní
nároku počas prvého tehotenstva, pretože právna úprava nerozoznáva postup, ktorý aplikovala žalovaná
strana a jej postup je účelový v snahe minimalizovať nárok na materské žalobkyni. Výška novourčenej
materskej dávky nemôže byť podľa jej mienky nižšia ako je výška z r. 2019 z dôvodu, že žalobkyňa
nemala obdobie, z ktorého by sa jej určil nový vymeriavací základ.

22. Žalobkyňa sa mýli v tom, že „právna úprava nerozoznáva postup žalovanej“, nakoľko postup
žalovanej vyplýva priamo z ust. § 54 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Z obsahu ust. § 49a zákona
č. 461/2003 Z.z. (podľa ktorého sa do obdobia nemocenského poistenia započítava obdobie jeho
prerušenia) a z ust. § 54 ods. 10 tohto zákona (podľa ktorého sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje
obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia bez ďalšieho) je zrejmé, že vznik prerušenia
povinného nemocenského poistenia na účely materského príspevku sa neposudzuje rovnako ako
zánik povinného nemocenského poistenia a skončenie prerušenia rovnako, ako vznik tohto poistenia.
Naopak z citovaných ustanovení vyplýva len to, že obdobie prerušenia v jednom prípade je a v druhom
prípade nie je súčasťou uvedených časových celkov. Podľa § 54 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z.z.
prerušenie povinného nemocenského poistenia sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje, avšak z obsahu
tohto ustanovenia nemožno dospieť k záveru, že zákon s touto skutočnosťou súčasne spája zánik
nemocenského poistenia. Ustanovenie § 26 ods. 5 zákon č. 461/2003 Z.z., na ktoré žalobkyňa narážala
pri tejto žalobnej námietke, sa tu z uvedených dôvodov neuplatní. Neuplatní sa aj preto, že z ust. §
54 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z.z. explicitne plynie, že pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie
denného vymeriavacieho základu, t.j. pri aplikácii ust. § 54 ods. 1, sa § 26 ods. 5 tohto zákona nepoužije.

23. Žalobkyni vzniklo povinné nemocenské poistenie dňa 01.07.2016, na prerušenie ktorého sa pri
posudzovaní jeho trvania neprihliadalo, rovnako ako na obdobia, počas ktorých žalobkyňa nebola
povinná platiť poistné na nemocenské poistenie. Povinné nemocenské poistenie žalobkyne preto jeho
prerušením nezaniklo a skončením prerušenia znovu nevzniklo tak, ako to presadzuje žalobkyňa.
Žalobkyňa mala povinnosť za obdobie od 01.01.2019 do 20.01.2019 zaplatiť poistné na povinné
nemocenské poistenie, ktorá povinnosť bola splnená, čím bola zachovaná podmienka zaplatenia
poistného v zmysle § 55 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Nič preto nebránilo jeho použitiu v nadväznosti
na § 54 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Rozhodujúce obdobie pre určenie denného vymeriavacieho
základu podľa § 55 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. tak žalovaná zistila v súlade s ust. § 54 ods. 1 cit.
zákona, t.j. lege artis.

24. Možno súhlasiť so žalovanou aj v tom, že ust. § 57 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom
od 01.01.2019 sa týka poistenkýň, ktorým sa výška materského určuje z pravdepodobného denného
vymeriavacieho základu, t.j. základu vypočítaného z tzv. predpokladaného príjmu. Výška nemocenskej
dávky sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu len vtedy, ak ju nemožno určiť
z denného vymeriavacieho základu. Práve taký záver vyplýva aj z textu informácie žalovanej, ktorá
bola zverejnená na jej webovom sídle. V prípade žalobkyne bola výška materského určená z denného
vymeriavacieho základu podľa § 55 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., pretože žalobkyňa v rozhodujúcom
období na zistenie denného vymeriavacieho základu mala v rozhodujúcom období vymeriavací základ

na platenie poistenia na nemocenské poistenie. Na žalobkyňu sa nevzťahuje § 57 cit. zákona z dôvodu,
že na jej prípad nemožno výnimku ustanovenú v § 57 ods. 4 aplikovať, a preto výška predchádzajúceho
materského je právne irelevantná.

25. Žalobkyňa namietala procesnoprávne vady napadnutého rozhodnutia z dôvodu nepreskúmateľosti,
pretože síce obsahuje odkaz na relevantnú právnu úpravu, avšak nijako nereflektuje na požiadavku
výkladu týchto ustanovení v kontexte skutkového stavu veci. Nie je tak možné verifikovať, z akého
skutkového stavu vlastne žalovaná vychádzala a pod ktoré konkrétne právne normy tento skutkový stav
subsumovala, akým spôsobom interpretovala obsah jednotlivých právnych noriem. Namiesto toho sa
obmedzila len na formálnu právnu konštatáciu zákonných ustanovení zák. č. 461/2003 Z.z., na základe
čoho takto formulované odôvodnenie nie je spôsobilé naplniť požiadavku na dostatočné a zrozumiteľné
odôvodnenie rozhodnutia s odkazom na § 209 ods. 2, 4 zák. č. 461/2003 Z.z. Poukázala na to, že úlohou
žalovanej bolo na podklade § 218 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v celom rozsahu preskúmať prvostupňové
rozhodnutie, a ak žalovaná dospela k záveru, že prvostupňové rozhodnutie je nepreskúmateľné, čo
podľa žalobkyne je, toto rozhodnutie má na základe § 218 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. zrušiť a vec
vrátiť Sociálnej poisťovni, pobočka Trnava na nové prejednanie a rozhodnutie. V tomto smere žalovaná
podľa žalobkyne konala benevolentne a arbitrárne, keď nerešpektovala ust. § 209 ods. 2 v nadväznosti
na § 209 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z.

26. Námietka nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia nebola dôvodná, nakoľko je v rozpore s
jeho obsahom. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zrozumiteľne plynie, ktoré skutočnosti boli
podkladom rozhodnutia, akými úvahami bola žalovaná vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití
právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala, t.j. napadnuté rozhodnutie je súladné s ust.
§ 209 ods. 2, 4 zákona č. 461/2003 Z.z. Žalovaná vychádzala z dostatočne zisteného skutkového
stavu, ktorý nebol sporný. Žalobkyňa počas administratívneho konania (ani v rámci správnej žaloby)
netvrdila, že v období od 01.01.2019 do 20.01.2019 nemala povinnosť zaplatiť poistné na povinné
nemocenské alebo, že poistné nebolo zaplatené, čo predstavovalo kľúčové skutkové zistenie. Žalovaná
preto nemala povinnosť bližšie tento skutkový záver objasňovať. Na základe uvedeného a ďalších
skutočností žalovaná zrozumiteľne vysvetlila ako zistený skutkový stav posúdila z hľadiska platnej
právnej úpravy tak, že v dostatočnom rozsahu uviedla dôvody pre použitie ust. § 54 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z.z. a tiež dôvody, pre ktoré nebolo možné aplikovať § 57 ods. 4 tohto zákona. Rozsah
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je potrebné vnímať aj v nadväznosti na obsah a rozsah odvolania
podaného žalobkyňou proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktoré bolo jednostranne zamerané len na
zverejnené usmernenie žalovanej a názor žalobkyne.

27. Žalobkyňa v replike namietala, že žalovaná nepreukázala spôsob určenia vymeriavacieho základu,
iba stroho konštatovala, že ide o sumu 729,31 Eur za 20 dní, ani žiadnym spôsobom neuviedla, ako sa
k takému výsledku dopracovala. Opätovne ide o námietku, ktorá je v rozpore s obsahom napadnutého
rozhodnutia, ktoré na str. 3 a 4 obsahuje spôsob určenia tejto sumy, ktorá vychádza z podkladov,
ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Podľa § 170 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Sociálna
poisťovňa zhromažďuje údaje na výkon sociálneho poistenia vo vlastnom informačnom systéme, pričom
používanie údajov zhromaždených v informačnom systéme je výhradným právom Sociálnej poisťovne.
Obsahom administratívneho spisu sú podklady z tohto systému osvedčujúce korektnosť a pravdivosť
údajov týkajúcich sa sociálneho (nemocenského) poistenia žalobkyne (najmä mesačný výkaz poistného
a príspevkov, prehľad predpisov a platieb, registračný list a pod.). Žalobkyňa v replike namietala, že zo
strany žalovanej nedošlo k riadnemu preukázaniu spôsobu určenia vymeriavacieho základu vo výške
729,31 Eur. Bez ohľadu na to, že tento údaj priamo vyplýva z uvedených podkladov zabezpečených v
obsahu administratívneho spisu, žalobkyňa súčasne neuviedla, aký mala mať táto námietka význam vo
vzťahu k zákonnosti napadnutého rozhodnutia a nenamietala ani to, že tento údaj je nepravdivý. Pokiaľ
netvrdila nesprávnosť alebo nepravdivosť tohto údaja, v tejto súvislosti nemohlo dôjsť k ukráteniu jej
subjektívnych práv, pričom fyzická osoba je oprávnená podať správnu žalobu, ktorou sa domáha súdnej
ochrany svojich subjektívnych práv (§ 2, § 177 ods. 1, § 178 ods. 1 SSP). Konštatovania žalobkyne, ktoré
majú nanajvýš povahu upozornení na prípadné pochybnosti ohľadom určenia sumy vymeriavacieho
základu nestačia na to, aby osvedčovali aktívnu legitimáciu žalobkyne na podanie správnej žaloby, na
základe ktorej správny súd poskytuje ochranu reálne a priamo porušeným alebo ohrozeným právam
fyzických a právnických osôb.

28. Za nespreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno považovať rozhodnutie orgánu verejnej správy,
z ktorého výroku nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, ale aj ak rozhodnutie nie je odôvodnené
alebo odôvodnenie trpí takými vadami, že v ňom absentujú právne závery, ktoré vyplývajú z
rozhodujúcich skutkových okolností, alebo sú nejednoznačné. Tiež také vady, keď chýbajú skutkové
dôvody. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia však nemôže spôsobiť to, že účastník konania
(v tomto prípade žalobkyňa) nesúhlasí s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
žalovaného. Muselo by ísť o vady v skutkových zisteniach, t.j. ak by bolo rozhodnutie založené na
skutočnostiach, ktoré v konaní neboli zisťované. Vyššie uvedenými vadami napadnuté rozhodnutie
žalovanej netrpí. Správny súd preto po preskúmaní napadnutého rozhodnutia nezistil žalobcom
uplatnený dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia spočívajúci v jeho nepreskúmateľnosti pre
nezrozumiteľnosť alebo nedostatočné odôvodnenie.

29. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez
toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu
musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003, sp. zn. IV.
ÚS 115/03). Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces
je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a
po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne
závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by
poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (napr. IV. ÚS 20/05). Právo na spravodlivý súdny
proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda
aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Uvedené závery
a východiská súdov sú primerane použiteľné aj na správne konanie vedené orgánom verejnej (moci)
správy, teda aj pre posúdenie preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej, ktoré v odôvodnení
v zrozumiteľnom obsahu a dostatočnom rozsahu reagovalo na všetky relevantné otázky, ktoré v konaní
vyvstali.

30. Žalobkyňa namietala nedostatok odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, ktoré v súlade s ust.
§ 209 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. odôvodnenie neobsahovalo, nakoľko sa žalobkyni vyhovelo v
celom rozsahu. Pokiaľ žalobkyňa pred vydaním prvostupňového rozhodnutia nepožadovala priznanie
konkrétnej sumy uplatňovaného nároku na materské, ktorá by bola vyššia než priznaná, nemožno
uzavrieť, že jej nebolo vyhovené v celom rozsahu. Sociálna poisťovňa, pobočka Zvolen postupovala
v súlade so zákonom a určila žalobkyni zákonným spôsobom výšku materského na základe správne
určeného denného vymeriavacieho základu, t.j. neurčila jej sumu nižšiu, než jej patrila. Pokiaľ na
základe zákonom povolenej výnimky z povinnosti odôvodenia rozhodnutia orgánu sociálneho poistenia
prvostupňové rozhodnutie neobsahovalo odôvodenie, a tiež vzhľadom na to, že pred jeho vydaním
neexistovala spornosť v spôsobe určenia vymeriavacieho základu, nemožno uzavrieť, že postupom
prvostupňového orgánu bol porušený zákon. Pokiaľ to žalobkyňa pociťuje ako ujmu, nejde o taký
závažný nedostatok, ktorý by mohol mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia ako celku pre
nezákonnosť. Z ustálenej judikatúry správnych súdov plynie, že účelom správneho súdnictva nie je v
prípade zistenia menej závažných nedostatkov zrušiť rozhodnutie orgánu verejnej správy a zopakovať
procesný postup, ak je zrejmé, že by sa ním nemohol zabezpečiť iný, pre žalobcu priaznivejší výsledok.

31. Žalobné námietky týkajúce sa nedostatočného dokazovania, resp. nedostatku ústavno-konformného
a eurokonformného výkladu boli nekonkrétne. Uvedené všeobecne formulované a nekonkrétne žalobné
námietky, ktoré z tohto dôvodu možno považovať len za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobkyne
s hodnotením veci prvostupňovým orgánom a žalovaným, bránili tomu, aby správny súd viazaný
žalobnými bodmi (§ 134 ods. 1, § 182 ods. 1 písm. e/ SSP) mohol na ich základe dospieť k záveru
o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Obdobne to platí k všetkému ďalšiemu obsahu správnej
žaloby žalobkyne, ktorá nie je predmetom jednotlivých bodov tohto rozsudku, kde žalobkyňa vyjadrovala

svoje názory na uplatňovanie právnej úpravy bez toho, aby pritom vyjadrila konkrétny dopad týchto
skutočností na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a konkretizovala dôvody, pre ktoré sa žalovaná
alebo prvostupňový orgán pri vyriešení rozhodujúcich skutkových a právnych otázok mýlili, čo za ňu
správny súd doplnil nemohol, nakoľko nenahrádza žalobcu.

32. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovanej a predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia, ako aj im predchádzajúceho postupu
konajúcich orgánov sociálneho poistenia, nezistil dôvody, pre ktoré by bol oprávnený dospieť k záveru, že
napadnuté rozhodnutie nie je v súlade so zákonom, a preto správnu žalobu ako nedôvodnú s poukazom
na § 190 SSP zamietol.

33. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého
správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobkyňa v
konaní nebola úspešná, správny súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobudne právoplatnosť jeho doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná
kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom
ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva
na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 8. 2. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.