Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. február 2022

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 27C/40/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6421203508
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Juhás

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2022:6421203508.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Štefanom Juhásom vo veci žalobcu: obec

Svätý Anton, Svätý Anton č. 34, IČO: 00 320 471, zast.: JUDr. Ľubomír Ivan, advokát so sídlom vo
Zvolene, Námestie SNP 41, proti žalovanému: E. R., nar. XX. X. XXXX, trvalý pobyt R. C. Č.. XXX, zast.:
Mgr. Michal Gubric, advokát so sídlom v Banskej Štiavnici, Dolná 861/18, o vypratanie bytu, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý vypratať nehnuteľnosť vedenú Okresným úradom L. Š., katastrálny
odbor, nachádzajúcu sa v katastrálnom území R. C., obec R. C., okres Ž. X. P., a to byt č. X na X.
poschodí bytového domu C súp. č. XXX, postaveného na pozemku parcela registra „C“ č. XXX/X,druh
pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 265 m2, zapísaný v liste vlastníctva č. X, v lehote 3

dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v anárok náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo
„súd“) 20. 11. 2021, domáhal uloženia povinnosti žalovanému vypratať byt č. X bližšie identifikovaný v
žalobnom návrhu z dôvodu, že ho žalovaný doposiaľ žalobcovi neodovzdal napriek tomu, že nájomný
vzťah zanikol 30. 6. 2021, kedy uplynula doba nájmu dohodnuté v zmluve o nájme bytu č. XX/XXXX/C,

ktorú žalobca uzavrel so žalovaným 22. 6. 2020 (ďalej len „nájomná zmluva“) a nedošlo k jej predĺženiu.
Žalobca je vlastníkom bytu č. X vrátane jeho súčastí a príslušenstva, ktorý prenajal žalovanému na
základenájomnejzmluvynadohodnutúdobunájmuod1.7.2020do30.6.2021.Kjejpredĺženiunedošlo
v súlade s uznesením obecného zastupiteľstva žalobcu. Žalovaný si je tejto skutočnosti vedomý, napriek
opakovaným upozorneniam doposiaľ predmetný byt nevypratal a naďalej ho protiprávne užíva, čím
neumožnil žalobcovi poskytnúť ho ďalším záujemcom (ktorý už bol prisľúbený, keďže žalobca nevedel,
že žalovaný byt nevyprace). Na predĺženie doby nájmu žalovanému nevznikol žiaden nárok. Vypratania

bytu č. X sa žalobca domáha už od 12. 7. 2021, kedy podal návrh na vydanie neodkladného opatrenia,
ktorý však bol zamietnutý s odôvodnením, že je potrebné o nároku žalobcu rozhodnúť v riadnom konaní.

2.Žalobcapredložilakoprílohužalobyvýpiszlistuvlastníctvač.X,k.ú.R.C.,zmluvuonájme,výpočtové
listy č. X/XXXX a X/XXXX na výpočet výšky nájmu za byt č. X, výpis zo záverov zasadnutia obecného
zastupiteľstva žalobcu z 25. 5. 2021, uznesenie okresného súdu 10. 8. 2021, sp. zn. 23C/21/2021 a
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. 10. 2021 sp. zn. 17Co/57/2021.

3. Dňa 8. 12. 2021 bolo súdu doručene vyjadrenie žalovaného k žalobe, v ktorom poukázal na
absenciu skutkových tvrdení o tom, že nájom zanikol a ku ktorému dňu. Žalobca sa podľa žalovaného
nevysporiadal so zmluvne zakotveným právom žalovaného na opakované uzatvorenie zmluvy o nájmebytu, ktoré je v nájomnej zmluve zakotvené na dvoch miestach (čl. III ods. 2 a čl. VII ods. 2 nájomnej
zmluvy). Žalovaný sa domnieva, že mu právo na opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy vzniklo
a žalobca nepreukázal opak. Žalovaný dodržal podmienky uvedené v nájomnej zmluve, nenaplnil

podmienky skončenia nájmu podľa § 711 z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov (ďalej len „OZ“), spĺňa podmienky pridelenia bytu podľa z. č. XXX/XXXXX Z. z. K podmienkam
uvedených vo všeobecne záväznom nariadení žalobcu č. XX/XXXX bolo zrušené všeobecne záväzným
nariadením č. XX/XXXX a nenachádza sa na voľne dostupnom mieste. Žalobca podľa žalovaného
nepreukázal splnenie podmienky zakotvenej v čl. III ods. 2 nájomnej zmluvy, podľa ktorej ho bol žalobca

povinný min. tri mesiace pred dohodnutým termínom ukončenia nájmu bytu informovať o možnosti
opakovaného nájmu bytu. Nesplnením si tejto povinnosti žalovanému odňal právo na uplatnenie si
svojho zmluvného práva na opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy. Konanie žalobcu má podľa
žalovaného preukazovať vedomý postup za účelom čo najskoršieho ukončenia nájomného vzťahu so
žalovaným a jeho vypratanie bez legitímneho dôvodu. Konania žalobcu považuje žalovaný aj v rozpore
dobrými mravmi. Na obecnom zastupiteľstve žalobcu podľa žalovaného nedošlo k prerokovaniu práva

žalovaného na opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy a vychádza z toho, že predĺženie existujúcej
nájomnej zmluvy a uzatvorenie novej nájomnej zmluvy sú dva odlišné právne inštitúty. Žalovaný má ku
dňu spísania vyjadrenia k žalobe splnené všetky povinnosti voči žalobcovi.

4. Žalovaný predložil spolu s vyjadrením všeobecne záväzné nariadenie žalobcu č. XX/XXXX,

oznámenie o použité platby z 16. 11. 2021.

5. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca, ktorý vo vyjadrení z 27. 12. 2021 poukázal na niektoré
podstatné skutočnosti, ktoré žalovaný, užívajúci byt č. 7 bez právneho vzťahu k nemu, opomenul
uviesť. Žalobca je jednotku územnej samosprávy, ktorá rozhoduje o predĺžení nájomného vzťahu

prostredníctvom obecného zastupiteľstva, ktoré neschválilo predĺženie nájomnej zmluvy. Keďže nedošlo
k uzatvoreniu novej nájomnej zmluvy, ani k uzatvoreniu dodatku k pôvodnej nájomnej zmluve, žalovaný
poľa žalobcu užíva byt č. X bez právneho dôvodu. Bez súhlasu obecného zastupiteľstva nie je možné
predĺženiu doby trvania nájmu a je nepodstatné, či by k predĺženiu došlo uzavretím novej nájomnej
zmluvy alebo formou dodatku k pôvodnej nájomnej zmluve. Podstatná je vôľa obecného zastupiteľstva,

ktorá je jasná určitá a zrozumiteľná. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného o porušení povinnosti
podľa čl. III ods. 3 nájomnej zmluvy. Žalobca už 3 mesiace pred dohodnutým termínom ukončenia
nájmu bytu vedel, že vzhľadom na dôvody na strane žalovaného, tomuto nedá možnosť uzatvoriť
opakovane nájomnú zmluvu, preto žalobca na danie možnosti nemal ani dôvod. Podľa názoru žalobcu
notifikačnápovinnosťvovzťahukžalovanémubybolaibavprípadevznikuprávanájomcunaopakované

uzatvorenie nájomnej zmluvy, čo sa však v tomto prípade nestalo. Žalobca potvrdil, že v čase vyjadrenia
žalovaného k žalobe mal splatené všetky záväzky, pokiaľ ide o odplatu za užívanie bytu, žalovaný v
súčasnosti nehradí nájomné, ale bezdôvodné obohatenie za užívanie bytu č. 7. V minulosti však bol
žalovaný 3x upomínaný z dôvodu dlžného nájomného, pretože nezaplatil včas nájomné za mesiace
1/2021 - 6/2021. V čase rozhodovania obecného zastupiteľstva dlhoval nájomné za dva mesiace a

nedoplatok z vyúčtovania za vodu pre II. polrok.

6. Žalobcovi bola okrem toho doručená 21. 4. 2021 sťažnosť obyvateľov bytovky, v ktorej sa nachádza aj
byt č. X, ktorí sa sťažovali na rodinu žalovaného, že cez deň, aj v noci ruší susedov nadmerným hlukom,
nepodieľa sa na upratovaní spoločných priestorov, pľuvancami znečisťuje okolie a auto parkuje na

miestach,ktorénatoniesúurčenéafajčípriamovbyte,čímsacigaretovýdymšíriajdoďalšíchbytov.Na
základe sťažnosti sa konalo 20. 5. 2021 zasadnutie sociálnej komisie obecného zastupiteľstva žalobcu,
kde bolo konštatované, že nájomné za mesiac 9/2020 - 12/2020 bolo uhradené 10. 10. 2020 a komisia
odporúčala schváliť nepredĺženie nájomnej zmluvy. Žalovaný teda nedodržiaval zmluvné podmienky a
práve žalovaný koná v rozpore s dobrými mravmi.

7. Žalobca k svojmu vyjadreniu predložil sťažnosť na rodinu žalovaného z 19. 4. 2021 podpísanú
obyvateľmi bytovky, zápisnicu o prešetrení sťažnosti, zápisnicu zo zasadnutia sociálnej komisie z 20. 5.
2021, ukončenie nájomnej zmluvy z 30. 4. 2021, pokus o zmier pred podaním žaloby z 10. 2. 2021, 10.
4. 2021 a 26. 5. 2021. Dodatočne žalobca doručil súdu všeobecne záväzné nariadenie č. XX/XXXX.

8. Žalovaný reagoval vyjadrením, doručeným súdu 10. 1. 2022. V ňom hodnotil postup žalobcu, ktorý
pri svojom poslednom vyjadrení predkladal ďalšie listiny, vrátane tých, na ktorých predloženie vyzýval
sám žalovaný. Predložené listiny mal žalobca k dispozícii už pred podaním žaloby, a preto ich moholpodľa žalovaného predložiť už skôr. Žalovaný poukazuje na nejasnosť nezrozumiteľnosť a neurčitosť
uznesenia obecného zastupiteľstva, ktoré schválilo nepredĺženie nájomnej zmluvy. Žalovaný potvrdil, že
mal dlh na nájomnom, pretože sa nachádzal v akútnej finančnej núdzi, avšak táto pominula, žalovaný

riadne pracuje a vyrovnal všetky záväzky voči žalobcovi. Žalobca mal možnosť uplatniť výpoveď
voči žalovanému, čo však neurobil, žalovanému však nie je zrejmé, prečo tak neurobil, až následne
preukazuje rôzne dôvody, pre ktoré by právo na opakované uzavretie nájomnej zmluvy nemalo vzniknúť.
Žalobca adresoval žalovanému listinu, ktorú predložil vo svojom vyjadrení označenú ako ukončenie
nájomne zmluvy z 30. 4. 2021, v ktorom žalovaného požiadal o vypratanie bytu, čo bolo urobené až po

uplynutí trojmesačnej lehoty pred dohodnutým termínom ukončenia nájomnej zmluvy. Žalovaný zastáva
názor, že splnenie si notifikačnej povinnosti žalobcu podľa čl. III ods. 2 nájomnej zmluvy by nebránilo
ukončeniu nájomnej zmluvy, ak by k nemu existoval dôvod a notifikácia žalovaného o zániku tohto
práva s odôvodnením. K sťažnosti obyvateľov bytovky žalovaný uviedol, že jeho konanie nedosahovalo
intenzitu a nespĺňalo požiadavku dostatočného opakovania vzhľadom na potrebu naplnenia týchto
znakov vyplývajúcich z odbornej literatúry a judikatúry. Po upozornení sa žalovaný snaží zlepšiť

nedostatky a nemá vedomosť o ďalšej sťažnosti. Žalovaný ďalej tvrdil, že hluk nespôsoboval vždy len
samotný žalovaný, resp. osoby, ktoré majú k bytu právo užívania, ale aj osoby, ktoré sa zdržiavali
v byte iba prechodne (návšteva). Žalovaný zároveň predložil aj zápisnicu zo zasadnutia obecného
zastupiteľstva žalobcu z 25. 5. 2021.

9. Na pojednávaní, ktoré sa konalo 1. 3. 2022, strany sporu zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach.
Žalovaný vzhľadom na jeho osobnú prítomnosť navrhol, aby bol na pojednávaní vypočutý. Až v rámci
pripomienok k vykonanému dokazovaniu žalovaný uviedol, že žalovaný mal dlhodobý covid, predlžovala
sa mu práceneschopnosť a následná karanténa. Neplatenie nájomného bolo zapríčinené tým, že
pracoval vo Švajčiarsku a peniaze poukazoval svojej exmanželke, z ktorých mala platiť nájomné.

Susedia ho informovali, že exmanželka vystrájala, ale už je tam pokoj a nemôže za to, že keď tam boli
deti a pobehovali po byte, tak tam v tom čase bol hluk. Zároveň poukázal na to, že aj iní nájomcovia mali
mať nedoplatky, nikomu však nebol od žalobcu zaslaný list, aby vypratali byt. V ostatnom len zopakoval
to, čo uviedol vo svojich písomných vyjadreniach.

10. Pri posúdení skutkových okolností prípadu okresný súd vychádzal z stranami sporu predložených
listín, z ktorých zistil, že žalobca je vlastníkom bytu č. X, čo vyplýva z predloženého listu vlastníctva
č. X, k. ú. R. C., ktorý sa nachádza v bytovom dome M.. Z nájomnej zmluvy vyplýva, že žalobca ako
prenajímateľ prenechal žalovanému ako nájomcovi byt č. X na dohodnutú dobu nájmu od 1. 7. 2020
do 30. 6. 2021 podľa čl. III ods. 1. Podľa čl. III ods. 2 mal žalovaný právo na opakované uzatvorenie

nájomnej zmluvy pri dodržaní podmienok uvedených v zmluve, v § 711 OZ, z. č. 443/2010 Z. z. a VZN
žalobcu o podmienkach prideľovania bytov vo vlastníctve žalobcu. Žalobca bol podľa nájomnej zmluvy
povinný informovať žalovaného o možnosti opakovaného nájmu bytu min. 3 mesiace pred dohodnutým
termínom ukončenia nájmu (čl. III ods. 3 nájomnej zmluvy). Žalovaný bol povinný v prípade, že mal
záujem o opakované uzavretie nájomnej zmluvy, najmenej 2 mesiace pred ukončením jej platnosti

doručiť žalobcovi žiadosť o opakované uzavretie nájomnej zmluvy spolu s potvrdením o jeho príjme a
príjme ostatných s ním žijúcich osôb za predchádzajúci rok (čl. III ods. 4 nájomnej zmluvy).

11.Uznesenímč.XXX/XXXX,prijatomnazasadnutí25.5.2021,obecnézastupiteľstvožalobcuschválilo
nepredĺženie nájomnej zmluvy, ktorého prijatie bolo odôvodnené problémom s platobnou disciplínou

žalovaného a nedodržiavaním domového poriadku, čo vyplýva zo zápisnice z predmetného zasadnutia
obecného zastupiteľstva žalobcu. Dňa 19. 4. 2021 bola podaná sťažnosť obyvateľov bytov v bytovom
dome na rodinu žalovaného, ktorá mala dlhodobo znepríjemňovať bývanie svojim susedom tým, že
rušila cez deň, ako aj v noci nadmerným hlukom, nedodržiava nočný pokoj tým, že vykrikujú po sebe,
búchajú, naháňajú sa s dieťaťom do neskorých nočných hodín, chodia obutí vo vysokých opätkoch

po plávajúcej podlahe, čo je počuť až do prízemných bytov, nepodieľajú sa na upratovaní spoločných
priestorov,uskladňujúnepotrebnévecipodschodiskombytovkyaleboichvyhadzujúzbalkóna.Žalovaný
pľuvancami z balkóna znečisťuje okolie bytovky a pľuje aj pred jej vchodom, čo je nielen nehygienické,
ale v tejto dobe aj nebezpečné. Auto parkuje na príjazdovej ceste alebo priamo pred vchodom do
bytového domu. Žalovaný a jeho rodina fajčia v byte a dym sa šíri do ostatných bytov v bytovom

dome. Uvedenú sťažnosť prešetril starosta žalobcu, o čom bola spísaná zápisnica 31. 5. 2021. Z
prešetrenia vyplynulo, že sťažnosť je dôvodná, pretože bolo preukázané rušenie hlukom nad mieru
primeranú pomerom, žalovaný sa nepodieľal na upratovaní spoločných priestorov, z balkóna vyhadzoval
nepotrebné veci a fajčil v byte.12. Zo zápisnice zo zasadnutia sociálnej komisie žalobcu z 20. 5. 2021 vyplýva, že starosta žalobcu
oboznámil jej členov s výsledkami prešetrenia sťažnosti, ktorú vyhodnotil ako opodstatnenú. Taktiež bola

konštatovaná zlá platobná disciplína žalovaného, ktorý nájomné za mesiace 9/2020 - 4/2021 uhradil
vždy po lehote splatnosti a v čase konania zasadnutia nezaplatil nájomné za mesiace 5 a 6/2021. Taktiež
mal nedoplatok za vyúčtovanie vodného. Ďalej boli predložené komisii záznamy z ústnych sťažností na
rodinu žalovaného z 27. a 28. 4. 2020, kde bolo zistené aj porušenie čl. VI ods. 10 nájomnej zmluvy,
keďže byt užívali iné osoby ako tie, ktoré evidoval žalobca. Listom z 5. 5. 2020 bol žalovaný vyzvaný na

dodržiavanie nájomnej zmluvy, domového poriadku a § 127 ods. 1 OZ. Komisia odporúčala obecnému
zastupiteľstvu schváliť nepredĺženie nájomnej zmluvy.

13. Žalobca opakovane vyzýval žalovaného na úhradu nedoplatku na nájomnom za mesiace 5/2021,
6/2021, 1-3/2021, 3-5/2021, vodného za rok 2020. Listom z 30. 4. 2021 vyzval žalobca žalovaného,
vzhľadom na blížiaci sa dátum ukončenia nájmu, na vypratanie bytu do dňa ukončenia nájmu (30.

6. 2021). Listom z 16. 11. 2021 žalobca informoval žalovaného, na aké plnenia započítal jeho platbu
označenú ako „R. nájom“.

14. Podľa čl. 20 ods. 1 z. č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) každý
má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

15. Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

16. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

17. Podľa § 685 ods. 1 OZ, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva
nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania;

nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak
nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

18. Podľa § 710 ods. 2 OZ, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto
času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre

zánik nájmu bytu.

19.Podľa§676ods.2OZ,aknájomcaužívaveciajposkončenínájmuaprenajímateľprotitomunepodá
návrhnavydanievecialebonavypratanienehnuteľnostinasúdedo30dní,obnovujesanájomnázmluva
za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok

sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.

20. Na základe zisteného skutočností, aplikujúc citované ustanovenia zákona, dospel okresný súd k
záveru, že žaloba je dôvodná. Z predložených listín mal súd preukázané a medzi stranami sporu ani
nebolo sporné, že žalobca a žalovaný medzi sebou platne uzavreli nájomnú zmluvu, predmetom ktorej

bol nájom bytu č. 7 na dobu určitú, ktorého vlastníkom je žalobca. Vzhľadom na ust. § 710 ods. 2 OZ,
nájom bytu sa automaticky neobnovuje v prípade, ak žalobca nepodá žalobu o vypratanie do 30 dní po
skončení nájmu, preto bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že nájom medzi stranami sporu
zanikol uplynutím doby nájmu, pričom žalovaný bol povinný byt odovzdať žalobcovi v stave, v akom ho
prevzal pri vzniku ich nájomného vzťahu. Žalovaný si túto povinnosť nesplnil a doposiaľ byt žalobcovi

ako jeho vlastníkovi neodovzdal. Žalovaný teda užíva byt bez právneho dôvodu.

21. Pokiaľ ide o nájomnú zmluvu a výklad jej ustanovení, je potrebné uviesť, že žalovaný bol oprávnený
užívať byt do 30. 6. 2021. Čl. VII ods. 1 nájomnej zmluvy stanovuje, že nájom sa skončí uplynutím
doby, na ktorú bol dojednaný. Pred uplynutím tejto doby sa nájom mohol skončiť písomnou dohodou

alebo výpoveďou, pričom nebolo sporné, že k tomu pred uplynutím doby nájmu nedošlo. Teda uplynutím
doby nájmu došlo aj k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ktorý vznikol na
základe predmetnej nájomnej zmluvy. Je preto nepodstatné v konaní o vypratanie bytu skúmať obsah
jej jednotlivých ustanovení, ak nie je sporné, že nedošlo písomnou dohodou k predĺženiu doby nájmu,či k uzavretiu novej nájomnej zmluvy. Predmetom konania o vypratanie nehnuteľnosti nie je určenie, že
nájom trvá, resp. nahradenie prejavu vôle žalobcu uzavrieť, resp. predĺžiť nájomnú zmluvu. Pre úspech
vlastníckej žaloby, ktorou je aj žaloba o vypratanie nehnuteľnosti, postačuje preukázanie vlastníckeho

práva, čo v danom prípade bolo splnené. Ďalej je potrebné preukázať, že žalovaný nemá právo na
užívanie veci alebo na zasahovanie do vlastníckeho práva. Uvedenú skutočnosť žalobca preukázal
predloženou nájomnou zmluvou uzavretou na dobu určitú s dohodnutou dobou nájmu do 30. 6. 2021
a tým, že obecné zastupiteľstvo žalobcu na svojom zasadnutí, ktoré sa konalo 25. 5. 2021 schválilo
nepredĺženie nájomnej zmluvy, čím preukázateľne žalobca prejavil vôľu nepokračovať v zmluvnom

vzťahu so žalovaným, predmetom ktorého by bolo prenechanie bytu č. 7 žalovanému do užívania. V
konaní nebolo sporné, že žalovaný už pri uzatváraní nájomnej zmluvy vedel, že uzatvára zmluvu na
dobu určitú.

22. Okresný súd je toho názoru, že aj v prípade porušenia čl. III odsek 2 nájomnej zmluvy, a teda
nerešpektovania práva nájomcu na opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy, by nemalo za následok,

že predmetný byt žalovaný užíva dôvodne. Je potrebné zdôrazniť, že predmetné ustanovenie nájomnej
zmluvy upravovalo iba právo nájomcu na opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy, nie právo na
opakovaný nájom bytu bez ďalšieho. Ak žalobca nemienil so žalovaným uzatvoriť novú nájomnú zmluvu,
resp. nepredĺžiť existenciu pôvodnej zmluvy, čo muselo byť žalovanému zrejmé vzhľadom na podanú
sťažnosť ostatných obyvateľov bytového domu ako aj nedoplatky na nájomnom, nemohol sa žalovaný

spoliehať, že mu čl. III ods. 2 nájomnej zmluvy garantuje predĺženie doby nájmu aj po skončení
dohodnutého obdobia podľa nájomnej zmluvy. Okrem toho čl. III ods. 2 nájomnej zmluvy, resp. čl.
VII ods. 2 nájomnej zmluvy garantujú žalovanému právo na opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy
iba za súčasného dodržania ostatných zmluvných podmienok a zákona, resp. všeobecne záväzného
nariadenia. Žalovaný však po predložení sťažnosti obyvateľov žalobcom nepoprel, že svojim správaním

tieto podmienky počas trvania nájomnej zmluvy nedodržal. Navyše, čl. III ods. 3 nájomnej zmluvy je
ustanovením ukladajúcim notifikačnú povinnosť bez dohodnutej sankcie za jeho porušenie. Uvedené
ustanovenie nájomnej zmluvy sa však stalo obsoletným, ak žalobca pre správanie sa žalovaného
nechcel predĺžiť žalovanému dobu nájmu. Žalovaný síce uvádzal, že splnením si notifikačnej povinnosti
by žalobcovi nebránilo neuzavrieť nájomnú zmluvu, resp. nepredĺžiť jej platnosť, rovnako však je

potrebné dodať, že aj jej nesplnenie nemá za následok, že žalovanému vznikol automaticky nárok na
predĺženie doby nájmu. Žalovaný má právo užívať byt iba na základe platnej zmluvy, vecného bremena,
príp. iných skutočností. Existenciu ani jednej z nich však v konaní nepreukázal. Žalovaný tak nemohol
byť v legitímnom očakávaní, že žalobca predĺži dohodnutú dobu nájmu.

23. Vzhľadom na to, že nájom bytu bol dohodnutý na dobu určitú, uplynutím ktorej zanikol, bolo
bezpredmetné v tomto konaní skúmať, prečo žalobca neukončil zmluvný vzťah písomnou dohodou
alebo výpoveďou, pretože neuplatnenie týchto možností zo strany žalobcu je bez akéhokoľvek právneho
významu vo vzťahu k záveru, že žalovaný po skončení doby nájmu užíva predmetný byt bez právneho
dôvodu. Na rozdiel od ukončenia nájomného vzťahu dohodou alebo výpoveďou dochádza k zániku

nájmu uplynutím dohodnutej doby nezávisle od vôle prenajímateľa či nájomcu.

24. Okresný súd nezistil v postupe žalobcu rozpor s dobrými mravmi. Žalobca sa žalobou o vypratanie
domáha ochrany svojho vlastníckeho práva garantovaného čl. 20 Ústavy SR. Žalovaný na druhej
strane neuvádzal a ani nepreukázal existenciu objektívnych dôvodov, ktoré by mu bránili zabezpečiť si

adekvátne bývanie. Naopak, sám žalovaný potvrdil, že uhradil všetky nedoplatky, pretože pracuje (na
pojednávaní uviedol, že pracuje vo Švajčiarsku), teda má finančné prostriedky, ako aj dostatočný čas
na vyriešenie adekvátneho bývania, keďže min. mesiac pred skončením doby nájmu vedel, že žalobca
s ním nemieni predĺžiť nájomnú zmluvu. Súd u žalovaného nevzhliadol ani minimálnu snahu riešiť
otázku bývaniam, pričom ani netvrdil, že by bol sociálne odkázaný na nájom bytu vo vlastníctve žalobcu.

Naopak, žalobca preukázal, že žalovaný porušoval nielen zmluvné podmienky, ale byt užíval v rozpore
so zákonom, keď svojich susedov obťažoval nad mieru primeranú pomerom, čo žalovaný v konaní ani
nepopieral, iba svoje konanie ospravedlňoval (zľahčoval) tým, že to nedosahovalo potrebnú intenzitu, či
nebolo opakované, keďže nebola podaná ďalšia sťažnosť, resp. že za toto konanie je zodpovedná jeho
exmanželka. Žalovaný svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal a zároveň žiadnym spôsobom

nepoprel, že v byte fajčil, nepodieľal sa na upratovaní spoločných priestorov, že pľuvancami znečisťoval
okolie bytového domu, alebo že parkoval vozidlo na príjazdovej ceste, resp. pred vchodom do bytového
domu, čo vyústilo do sťažnosti ostatných užívateľov bytov v bytovom dome, ktorí poukazovali na
dlhodobé správanie sa žalovaného a jeho rodiny. Len pre úplnosť súd uvádza, že zo zápisnice sociálnejkomisie obecného zastupiteľstva žalobcu vyplýva, že nešlo o jedinú sťažnosť na žalovaného, pretože
boli podané aj ústne sťažnosti z 27. a 28. 4. 2020, kde bolo zistené aj porušenie čl. VI ods. 10 nájomnej
zmluvy, keďže byt užívali aj iné osoby ako tie, ktoré evidoval žalobca.

25. V tomto smere súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. 1. 2016, sp.
zn. 4Cdo/53/2015, v ktorom uviedol, že „...Ustanovenie § 3 ods. 1 OZ má len aplikačný a interpretačný
význam pre výkon subjektívnych občianskych práv a nemá vlastnú normotvornú platnosť. Výkon práv
a povinností podľa tohto ustanovenia predpokladá existenciu práva alebo povinnosti a ak takéto právo

alebo povinnosť neexistuje, nemôže ho súd založiť svojím rozhodnutím. Súd môže rozhodnutím výkon
práva alebo povinnosti odoprieť. V prípade žalôb o vypratanie bytu je pre posúdenie, či výkon určitého
práva alebo povinnosti je či nie je v rozpore s dobrými mravmi, tak ako už bolo vyššie uvedené, je
náležité posúdenie záujmu vlastníka uplatňujúceho ochranu svojho vlastníckeho práva (vo vzťahu k
vypratávanej veci) a na druhej strane záujem vypratávaného subjektu, u ktorého sa môže za určitých
okolností javiť jeho vypratanie za neprimerane tvrdé. Treba súhlasiť s názorom odvolacieho súdu a to

aj v kontexte s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, či Európskeho súdu pre ľudské práva,
že právo na obydlie je právom základným, no podľa názoru dovolacieho súdu jeho ochranu nemožno
považovať za bezhraničnú, keď povinnosťou súdu je vychádzať z preukázaných skutočností rozhodných
pre posúdenie danej veci.“ Okresný súd nevzhliadol dôvod odchýliť sa od záverov, ku ktorým dospel
najvyšší súd vo svojom rozhodnutí a ktoré sú plne aplikovateľné aj na daný prípad. Okresný súd nezistil

žiaden dôvod, pre ktorý by v danom prípade mohol konštatovať, že vypratanie žalovaného sa javí ako
neprimerane tvrdý zásah, ktorý by bolo možné považovať za neoprávnené zasahovanie do jeho práva
na súkromie a rodinný život, do ktorého patrí aj ochrana obydlia.

26. Okresný súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalovaným na pojednávaní, a to jeho výsluch ako strany

sporu. Žalovaný neuviedol, čo sa má jeho výsluchom preukázať a uvedený dôkazný prostriedok navrhol
až na pojednávaní, preto súd postupoval v súlade s § 153 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), pričom žalovaný, zastúpený kvalifikovaným
zástupcom, bol poučený o právnych následkoch spojených s nesplnením procesnej povinnosti podľa
§ 167 ods. 4 CSP. V tomto smere súd podporne poukazuje na závery, ku ktorým došiel vo svojom

rozsudku z 28. 2. 2018 sp. zn. 41Cob/218/2017, Krajský súd v Banskej Bystrici, keď uviedol, že
„ Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných
návrhov až na pojednávaní nie je včasné... Ak súd dospeje k záveru, že strana sporu neuplatnila
prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas, má možnosť buď konanie strany ospravedlniť
a na jej procesný úkon prihliadať, alebo vyvodiť sankčné dôsledky, teda na omeškaný procesný úkon

neprihliadnuť (nepriznať mu procesnoprávne účinky)... Uplatnenie diskrečného práva súdu závisí od
okolností konkrétneho prípadu. Oneskorené predloženie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov
procesnej obrany môže súd ospravedlniť na základe objektívnych kritérií (napr. právna zložitosť sporu)
alebo subjektívnych kritérií (napr. schopnosť účastníka rozpoznať potrebu tvrdiť určité skutočnosti).“
Súd v danom prípade nezistil žiadne ospravedlniteľné dôvody, ktoré bránili žalovanému navrhnúť jeho

výsluch skôr než na pojednávaní. Súd poukazuje aj na ustanovenie § 195 ods. 1 CSP, z ktorého
jednoznačne vyplýva, že výsluch strany nariadi len v prípade, ak sa má vykonať ako dôkaz o tvrdených
skutočnostiach, ktoré nemožno preukázať inak. V civilnom sporovom konaní je výsluch strany sporu iba
podporným dôkazom. Vyplýva to z dikcie zákona, podľa ktorej výsluch strany sporu môže súd vykonať
vtedy, ak tvrdenú skutočnosť nemožno preukázať inak. V danom prípade nebolo známe, k preukázaniu

akej tvrdenej skutočnosti mal výsluch žalovaného viesť, ak vo svojich vyjadreniach žalovaný odkazoval
na listiny, ktoré predložil súdu spolu so svojim vyjadrením. Z tohto dôvodu by výsluch žalovaného bol
nadbytočnýmdôkazom.Naopak,dôvodomnauplatneniesudcovskejkoncentráciekonanianebolpostup
žalobcu v konaní, ako sa nesprávne domnieval žalovaný, pretože žalobca síce predkladal dôkazy až po
podaní žaloby, ale v súlade s § 167 ods. 3 CSP.

27. Z uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel a uložil žalobcovi povinnosť predmetný byt vypratať.

28. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP. Žalobca mal vo veci plný
úspech, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva

proti žalovanému v plnom rozsahu.

31. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, ktoré je potrebné

doručiť Okresnému súdu Žiar nad Hronom v dostatočnom počte rovnopisov s prílohami, v prípade jeho
doručenia iným spôsobom ako do elektronickej schránky súdu.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich

preukázanie môže meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.