Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Komárno

Judgement was issued by JUDr. Arpád Pastorek

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 7C/74/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215210005
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Pastorek

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4215210005.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno JUDr. Arpádom Pastorekom, sudcom v právnej veci žalobcov: 1. X. O., nar.

XX.XX.XXXX, 2. B. O., nar. XX.XX.XXXX, obaja rovnako bytom P. XX, XXX XX V., obaja zast. JUDr.
Alojzom Baránikom, advokátom, so sídlom AK Grösslingova 4, 811 09 Bratislava 1, proti žalovanému:
PRVÁR3ALITNÁ,s.r.o.,IČO:46354638,Lodná2940/2,94501Komárno,zast.JUDr.LíviouKňažikovou,
advokátkou, so sídlom nám. M. R. Štefánika 6, 945 01 Komárno v konaní o určenie neúčinnosti právneho
úkonu, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcov prednesený na pojednávaní dňa 01.12.2017 na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Súd podanú žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaná spoločnosť má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca vo svojom podaní, ktoré označil ako: „Žaloba na určenie neúčinnosti právneho úkonu“ z dňa
22.05.2015, ktoré doručil súdu dňa 26.05.2015, sa domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu, a to
uzatvorenej kúpnej zmluvy dňa 02.04.2015 medzi predávajúcim spoločnosťou FOR GLASS, s.r.o. ako
predávajúcim a žalovanou spoločnosťou, na základe ktorej došlo k scudzeniu nehnuteľností, ktoré sú
zapísané v katastri nehnuteľností pre okres, obec a katastrálne územie M. na liste vlastníctva č. XXXX

ako aj náhrady trov konania.

2. Splnomoc. práv. zást. žalobcu na pojednávaní uviedla, že žiada ospravedlniť neprítomnosť žalobcov
na tom základe, že žalobca v rade I. / má ošetrovať žalobkyňu v rade II./,ktorá už je dlhšiu dobu chorá.
Ďalej,menovanáprednieslažalobuzhodnespísomnoužalobou,podľajejnázorujeabsolútnenesporné,
že medzi žalobcami ako podielovými spoluvlastníkmi, vrátane p. R. p. I. došlo k dohodnutiu obsahu
kúpnej zmluvy s tým ale, že časť kúpnej ceny v sume 183.000,- EUR, táto nebola zaplatená. Uvedená

pohľadávka bola riešená pred OS KN pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX s tým, že OS KN vo veci rozhodol
dňa 30.08.2016 tak, že žalobe vyhovel a zaviazal spoločnosť FOR GLASS, s.r.o. na zaplatenie sumy
183.000,- EUR a dodala, že v minulosti došlo len k čiastočnej úhrade. Na základe tejto úhrady malo dôjsť
k výmazu ťarchy na liste vlastníctva a k ďalšiemu predaju nehnuteľností. Splnomoc. práv. zást. žalobcov
požiadala súd podľa § 42a ods. 5 Obč. zák., aby súd žalobe vyhovel a určil odporovateľnosť právneho
úkonu uzatvorenej kúpnej zmluvy z dňa 13.04.2015, nakoľko podľa ich názoru išlo o fingovaný predaj
nehnuteľností medzi FOR-GLASS a žalovanou spoločnosťou. Vo vzťahu k dôvodom odporovateľnosti

ešte poukázala na to, že malo ísť o osobnú prepojenosť medzi konateľmi spoločnosti v osobe p.
U.. I., ktorý mal o úmysle spol. FOR-GLASS konať na škodu žalobcov svedčí aj tá skutočnosť, že
spoločnosť bola zrušená bez likvidácie ku dňu 15.6.2017, bola vymazaná z OR SR, všetky práva a
povinnosti prešli na spoločnosť Akusha, s.r.o., so sídlom Magurská 37, Banská Bystrica, 974 11, podIČO: 48333417, ktorá spoločnosť vznikla dňom 03.10.2015. O týchto skutočnostiach súdu predložila
internetový výpis jednak spoločnosti FOR-GLASS, tak aj spol. Akusha s tým, že súd uvedené podania
založil do súdneho spisu pod č. l. 145 a nasl. Vo vzťahu k spoločnosti Akusha poukázala na to, že podľa

jej názoru táto spoločnosť je tvorená ďalšími 47 nemajetnými spoločnosťami s minimálnym majetkom,
a to v rozsahu 5.000,- EUR a konateľom je p. R. P.. Na záver súdu ešte uviedla, že tieto skutočnosti
jednoznačne svedčia o úmysle poškodiť žalobcov, ako aj to, že p. Mgr. P. I. je dlhodobý známy s p. P. Z.,
konateľom, a ten istý p. I. mal zastupovať p. I., jednu z podielových spoluvlastníčok v konaní o povolení
vkladu a na základe týchto skutočností má za to, že preukázali všetky predpoklady odporovateľnosti a

vymáhateľnosti nároku. Vo vzťahu k spoločnosti IMMO-MEN, s.r.o. uviedla, že sa nahlásila do katastra
za účelom nahliadnutia do spisu k LV XXXX pre okres, obec a k. ú. M., avšak tento spis mal zmiznúť,
nevedeli jej ho nájsť, napriek tomu má informáciu, že je tam plomba a má informáciu o tom, že má
dôjsť k k realizácii záložného práva spoločnosťou IMMO-MEN, s.r.o., ktorej sa o tom malo doručiť
oznámenie. Ďalej poukázala na to, že predmetom toho konania je určenie neúčinnosti právneho úkonu,
nie neplatnosť kúpnej zmluvy ani jej dodatku, preto dodala, že nie prečo sa rozoberá opravná doložka,

a v tejto súvislosti poukázala na stranu 5 bod 12 rozhodnutia OS KN XXC/XXX/XXXX na č. l. 133
súdneho spisu, kde súd riešil prejudiciálnu otázku, a súd mal za to, že táto opravná doložka v spojení so
zmluvou je pre toto konanie nepodstatné, lebo nikdy nedošlo k naplneniu článku 6. Na záver uviedla, že
žalobca mal možnosť zriadiť záložné právo, čo sa týka zmenšenia majetku, o tom mal žalobca predložiť
dôkazy vo vzťahu k jeho tvrdeniam, od r. 2016 neboli takéto dôkazy predložené a preto žiadala, aby súd

žalobu zamietol a jej priznal nárok na náhradu trov konania. Pre prípad si uplatnila nárok na náhradu
trov konania.

3. Splnomoc. práv. zást. žalovaného súdu uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomných podaní
zo 16.05.2016 a 04.10.2016 a má za to, že je nesporné, že došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, ktorá

bola doplnená opravnou doložkou, ktorú považujú za absolútne neplatný úkony z dôvodu, že neboli
vykonané tak, ako sa to dohodlo v zmluve, nie je zrejmé, kto tieto doložky podpisoval, podpisy sú
nečitateľné,apodľaobsahutejtoopravnejdoložkymalodôjsťkzmeneobsahuzmluvy,nakoľkožalovaný
splnomocnenie nemal na takéto opravy, keď podľa zmluvy, článku 9, to malo byť vo forme dodatku,
ďalej podľa tejto opravnej doložky malo dôjsť k zmene kúpnej zmluvy v podstatnej časti kúpnej ceny,

na tejto doložke nie sú označené osoby, ktoré túto doložky podpisujú, sú tu len nejaké podpisy, grafické
vyobrazenia, a to ďalej vo vzťahu k obsahu opravná doložka článok 6, potom, že neprávne znie, je
uvedené, že nesprávne znie a ako má správne znieť, sa javí, že aj tu je akýsi vnútorný rozpor. Ďalej, vo
vzťahu k tvrdeniu, že označená osoba p. Z., konateľ spol. FOR-GLASS, je so žalovanou spoločnosťou
osobne prepojená, aj cestou p. U.. P. I., toto je len tvrdenie, a že mal vedomosť o úmysle ukrátiť veriteľa,

v tomto prípade navrhla výsluch p. Z. ohľadne úmyslu zmenšiť svoj majetok. Podľa jej názoru je sporné,
či FOR-GLASS plnila p. I. alebo nie, ktorá skutočnosť súvisí s výškou nároku a s aktívnou legitimáciou
žalobcov. Vo vzťahu notárskej zápisnici, ktorú predložili samotní žalobcovia, uviedla: Pán O. si touto
notárskou zápisnicou, aj ako exekučným titulom zabezpečoval časť kúpnej ceny, k reálnemu odovzdaniu
nedošlo.

4. Súd vo veci vypočul konateľa, zástupcu žalovanej spoločnosti U.. P. I., nar. XX.XX.XXXX, M. XX/XX,
M., ktorý k veci uviedol, že on bol dobromyseľný kupca, riadne komunikovali s povereným exekútorom,
vo vzťahu ku kúpnej cene, poukázal na to, že nekupoval nehnuteľnosti za nižšiu cenu. Ďalej vo vzťahu k
p. Z. dodal, že nesúhlasí s tým, že je blízky známy p. Z., M. nie je veľké mesto, mnoho ľudí sa navzájom

pozná, nie je s ním rodina, nebývajú vedľa seba, nikdy sa nestretávali, nikdy netelefonujú spolu, len v
súvislosti s touto vecou spolu komunikovali.

5. Na jednotlivé otázky zástupcu žalovanej spoločnosti uviedol, že čo sa týka spoločnosti FOR GASS, o
predaji v súvislosti s jeho zastupovaním všetkých predávajúcich ako je zrejmé z č. l. 14 súdneho spisu,

článok 10 ohľadne splnomocnenia, kde sa konštatuje udelené plnomocenstvo v množnom čísle. Ďalej
vo vzťahu k p. Z. uviedol, že sa poznali, stretli pri podpise tej kúpnej zmluvy, avšak nevedel uviesť
okamih, odkedy sa poznali a kedy sa prvýkrát kontaktovali, možno pred podpisom. Vo vzťahu k žalovanej
spoločnosti uviedol, že predmetom podnikania o. i. je sprostredkovanie, predaja, kúpy nehnuteľnosti,
ktorú činnosť vykonávajú cca 8 rokov, ročne podpisujú cca 40-60 kúpnych zmlúv a na všetky zmluvy sa

nepamätá a vo vzťahu k predaju a kúpy nehnuteľností od spol. FOR-GLASS, uviedol, že o existencii
záväzku sa dozvedel z listu vlastníctva, z ktorého bolo známe exekučné konanie, pri predaji vyrovnával
dlh v súčinnosti s exekútorom, a pri tej príležitosti sa vyrovnával tento dlh, z ktorého boli vyrovnávané aj
inézáväzkypredajcuFOR-GLASSvočiU.KN,SP,nepamätalsana dlhvočip.I..Uvedenénehnuteľnostikúpil za účelom využitia pre vlastnú potrebu, resp. predaja. Vo vzťahu k záložnému právu v prospech
IMMO-MEN, s.r.o. uviedol, že toto vzniklo po podaní žaloby a s touto spoločnosťou je v obchodnom
vzťahu a dodal, že na sa nepamätá na to, že by spoločnosť FOR-GLASS žiadala o doplatenie časti

kúpnej ceny.

6. Súd sa počas konania pred svojim rozhodnutím oboznámil s obsahom spisového materiálu prečítaním
jednotlivých listín v nevyhnutnom rozsahu alebo oznámi jej obsah a zároveň konštatuje, že v súdnom
spise na nachádzajú nasledovné písomné podania, na základe ktorých súd vo veci konal a rozhodol, a

to podaná žaloba žalobcu na č. l. 1-11, Kúpna zmluva z dňa 30.03.2009 na č. l. 12-15, opravná doložka
z dňa 06.04.2009 na č. l. 16, Notárska zápisnica N 64/2009, NZ 10125/2009, NCRIs 10222/2009 z dňa
30.03.2009 na č. l. 17-18, Odstúpenie od kúpnej zmluvy z dňa 26.04.2010 na č. l. 19, výpis z LV č. XXXX
pre kat. úz. M. z dňa 21.05.2015 na č. l. 20-23, výpis z LV č. XXXX pre k. ú. M. z dňa 09.03.2015 na č. l.
24-26, potvrdenie o prijatí návrhu na č. l. 27, potvrdenie o lustrácii na č. l. 28, písomné podanie súdu na č.
l. 29-33, písomné podanie splnomoc. práv. zást. žalobcov z dňa 27.05.2015 na č. l. 34, plná moc na č. l.

35, písomné podanie súdu na č. l. 36, písomné podanie splnomoc. práv. zást. žalobcov z dňa 09.06.2015
na č. l. 27-40, písomné podanie OÚ M., katastrálny odbor z dňa 05.06.2015 na č. l. 40a - výpis z LV č.
XXXX pre k. ú. M., uznesenie - predbežné opatrenie na č. l. 41-45, závada na č. l. 46, písomné podanie
súdu na č. l. 47-49, písomné podanie OO PZ M. z dňa 04.07.2015 na č. l. 50-51, písomné podanie MsP
KN z dňa 07.07.2018 na č. l. 52, písomné podanie splnomoc. práv. zást. žalovaného - odvolanie z dňa

14.07.2015 na č. l. 53-57, plnomocenstvo na č. l. 58, písomné podanie súdu na č. l. 59-60, písomné
podanie splnomoc. práv. zást. žalobcov z dňa 03.09.2015 na č. l. 61-65, písomné podanie súdu na č.
l. 66-71, predkladacia správa na č. l. 72, uznesenie KS NR z dňa 17.12.2015 na č. l. 73-83, písomné
podanie OÚ M., katastrálny odbor z dňa 11.03.2016 na č. l. 84, uznesenie - výzva na č. l. 85-86, písomné
podanie splnomoc. práv. zást. žalovaných z dňa 10.05.2016 na č. l. 87-89, písomné podanie splnomoc.

práv. zást. žalobcov z dňa 13.05.2016 na č. l. 89a, písomné podanie súdu na č. l. 90, e-mailové podanie
splnomoc. práv. zást. žalobcov z dňa 16.06.2016 na č. l. 91-94, písomné podanie splnomoc. práv. zást.
žalobcov z dňa 16.06.2016 na č. l. 95-97, ZP z dňa 09.10.2014 v konaní XXC/XXX/XXXX na č. l. 98-100,
písomné podanie súdu na č. l. 101-104, uznesenie - výzva na č. l. 105-106, písomné podanie JUDr. V.,
súdneho exekútora z dňa 28.09.2016 na č. l. 107-108, písomné podanie splnomoc. práv. zást. žalobcov

z dňa 28.09.2016 na č. l. 109-110, písomné podanie splnomoc. práv. zást. žalovaného z dňa 03.10.2016
na č. l. 111-112, písomné podanie OÚ M., katastrálny odbor z dňa 03.10.2016 na č. l. 113-123, ÚZ na
č. l. 124, písomné podanie súdu na č. l. 125, písomné podanie splnomoc. práv. zást. žalobcov z dňa
15.05.2017 na č. l. 126-137, písomné podanie súdu na č. l. 138, uznesenie - výzva na č. l. 139-140,
poučenie na č. l. 141, písomné podanie súdu na č. l. 142-143, substitučné poverenie na č. l. 144 a nasl.,

výpisy z OR SR - Akusha, s.r.o., IMMO-MEN, s.r.o., FOR-GLASS, s.r.o.

7. Zákonná úprava odporovateľných právnych úkonov je obsiahnutá v Občianskom zákonníku a to v §
42a podľa ktoré ho platí, že veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa
odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné.

Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už
vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. Ďalej v zmysle citovaného ustanovenia ale, odsekov 2 až
5 platí, že odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle
ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol
veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu

blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou
prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla
poznať.

8. Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v

posledných troch rokoch medzi dlžníkom a
a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117),
b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10
% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo

členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôbuvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani
pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

9. Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v
posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a
a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom,
b) osobou blízkou (§ 116 a 117) osobe uvedenej v písmene a),
c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť

aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom
štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb
uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo e);to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla

ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

10. Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch, na ktorého
základe prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia, a to najmenej vo výške určenej znaleckým
posudkom2b) alebo odborným odhadom, a ktorý

a) spôsobil, že dlžník sa stal vo vzťahu k ďalším veriteľom platobne neschopným, 2c) alebo
b) bol uskutočnený s úmyslom neodôvodnene odložiť alebo zmariť platbu veriteľovi, alebo
c) bol uskutočnený s úmyslom prevziať dlh, ktorý dlžník nebude schopný splniť v čase jeho splatnosti.

11. Napokon podľa § 42b ods. 1 až ods. 4 Občianskeho zákonníka platí, že právo odporovať právnym

úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.

12. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho
úkonu dlžníka prospech.

13. Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali
odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám
len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich
predchodcovi.

14. Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať
uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku;
ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

15. Súd poučil strany sporu podľa § 154 CSP o tom, že prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

16. Rovnako súd poučil strany sporu podľa § 182 CSP o tom, aby tieto osoby na záver zhrnuli svoje
návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci.

17. Súd vo veci konal a rozhodol podľa § 215 CSP ods. 1 a ods. 2 na základe zisteného skutkového
stavu, ktorý sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

18. Súd mal preukázaný nasledovný skutkový a právny stav, kedy súd dôkazy v zmysle ustanovenia
§ 191 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. Z. hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon
neustanovuje inak. Po hodnotení súd dôkazov dospel k presvedčeniu, že podaná žaloba nie je dôvodná
a preto súd túto žalobu zamietol.

19. Súd žalobu s prílohami doručil žalovanej strane dňa 22.03.2010 ako je zrejmé z č. l. 26 súdneho
spisu s uznesením ako s výzvou na vyjadrenie sa k žalobe v lehote 15 dní odo dňa doručenia žaloby a
to ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Z. Z. v platnom znení v lehote20. Na základe uvedených súd pri svojom rozhodnutí uplatnený nárok žalobcovi nepriznal a to s
poukazom na § 185 CSP, ktorým bol zavedený princíp formálnej pravdy, na základe ktorého súd pri
rozhodovanívychádzazdôkazov,ktorémunavrhlistranysporu.Súd priposudzovanískutkovýchtvrdení

strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na §
181 ods. 3 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú
procesnú aktivitu, alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho
konania ako je zrejmé z § 150 ods. 1 CSP. V zmysle § 150 ods. 1 CSP platí, že strany majú povinnosť
pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a rovnako s

poukazom na § 153 CSP ako aj § 151 ods.1 a ods. 2 CSP podľa ktorých ustanovení platí, že skutkové
tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

21. Súd návrh žalobcov, ktorý bol doručený súdu dňa 26.05.2015 na určenie neúčinnosti právneho
úkonu, uzatvorenej kúpnej zmluvy dňa 02.04.2015 (na predaj nehnuteľností zapísaných v katastri
nehnuteľností pre okres, obec a katastrálne územie M. na LV č. XXXX) uzatvorenej medzi spoločnosťou

FOR-GLASS, s.r.o. a žalovanou, zamietol aj keď si nárok uplatnili v zákonnej 3-ročnej hmotnoprávnej
lehote a to na tom základe, že podľa súdu, nebolo preukázané splnenie podmienok odporovateľnosti
právneho úkonu.

22. Podľa súdu podmienkou odporovateľnosti právneho úkonu sú

a) existencia právneho úkonu, ktorým sa ukracuje pohľadávka veriteľa (odporovateľný úkon),
b) platnosť odporovateľného právneho úkonu,
c) vymáhateľnosť pohľadávky veriteľa,
d) ukrátenie veriteľa (objektívna stránka),
e) úmysel ukrátiť veriteľa (subjektívna stránka).

23. Súd k tomuto právnemu úkonu vykonal dokazovanie, ako je zrejmé z obsahu spisového materiálu,
a to pripojením xerox-kópie kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 02.04.2015 z OÚ odb. katastra Komárno vo
vzťahu k číslu vkladu: V XXXX/XXXX pre okres, obec a kat. územie M. vo vzťahu k nehnuteľnostiam,
stavbám, ako aj pozemkom na LV č. XXXX, z ktorého je zrejmé, a to na č. l. 113-123 súdneho spisu,

že predávajúci predal uvedené nehnuteľnosti za kúpnu cenu podľa článku 3 v sume 292.106,50 EUR
s tým, že uplatnený nárok žalobcu v tomto konaní z titulu určenia neúčinnosti právneho úkonu, ale len
v rozsahu sumy 183.000,- EUR. Na základe uvedených súd mal za to, že v prejednávanom prípade
nedošlo k scudzeniu nehnuteľnosti úmyselne v nepomerne nižšom rozsahu, než aká bola faktická cena
nehnuteľnosti, keď je potrebné poznamenať, že aj spoločnosť FOR GLASS predmetné nehnuteľnosti

nadobudla za dohodnutú kúpnu cenu v rovnakej sume, ako je zrejmé z č. l. 13 súdneho spisu článku
3 kúpnej zmluvy.

24. Súd žalobu zamietol aj s poukazom na právne relevantnú a nevyhnutnú podmienku určenia
odporovateľnosti právneho úkonu uzatvorenej kúpnej zmluvy, a to individuálne jednoznačne

identifikovaného právneho úkonu, označením dátumu uzatvorenia zmluvy, od ktorého dňa je citovaná
zmluva platná, ktorý dátum v prejednávanom prípade je zhodný s dňom účinnosti zmluvy, povolením
vkladu vlastníckeho práva, t. j. dňa 02.04.2015, a nie tak, ako to žalobcovia uviedli v podanej žalobe
na č. l. 9. Podmienky citovanej kúpnej zmluvy boli právne relevantným spôsobom v zmysle § 46 ods. 1
Obč. zák. v písomnej forme dohodnuté. Súd s poukazom na skutočnosť, že vo veci je viazaný podaným

návrhom, a v tomto prípade je nepochybné a zrejmé, že pre prípad úspechu by takéto rozhodnutie
nemohlo tvoriť základ odporovateľnosti právneho úkonu pre nesúlad tak potrebnej skutočnosti, akou je
písomne uvedený dátum uzatvorenia zmluvy podľa návrhu z č. l. 10 dňa 13.04.2015, keď v skutočnosti
k uzatvoreniu, a zároveň aj povoleniu vkladu vlastníckeho práva došlo skôr, a to dňa 02.04.2015.

25. V § 35 ods. 2 Obč. zák. je obsiahnuté dôležité výkladové pravidlo, v prípadoch, keď bol právny úkon
vyjadrený slovami (výslovný prejav vôle). Môže ísť jednak o prejav vôle vyjadrený vo forme ľudskej reči
(slovami) alebo prejav vôle zachytený v obsahu písomnosti, ako je tomu v tomto konaní v prípade, keď
z ustanovia § 46 Obč. zák. a súvis. ustanovení platí, že písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností. Vo vzťahu k citovanému rozhodnutiu súd chce poukázať na rozhodnutie sp. zn. 33 Cdo

447/2012, v ktorom rozhodnutí NS ČR ustálil, že interpretácia obsahu takéhoto právneho úkonu totiž
nemôže nahrádzať alebo meniť už urobené prejavy vôle, použitie výkladových pravidiel potom smeruje
len k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadreného slovami bol vyložený v súlade so stavom, ktorý
existoval v čase ich zmluvného dojednania. Keď je obsah právneho úkonu zaznamenaný písomne,určitosť prejavu vôle je daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný. Nestačí, že účastníkom zmluvy
je jasné, čo je predmetom zmluvy a aké sú ich práva a povinnosti, ak to nie je poznateľné z textu listiny.

26. Podľa súdu nebola preukázaná pohľadávka žalobcov voči spoločnosti FOR-GLASS, s.r.o., aj
keď vo veci tunajší súd rozhodol rozsudkom pod čís. kon. XXC/XXX/XXXX (ktoré rozhodnutie však
do súčasnosti nenadobudlo právoplatnosť), nakoľko v zmysle § 42a ods. 1 Obč. zák., existencia
vymáhateľnej pohľadávky žalobcov voči spoločnosti FOR-GLASS, s.r.o. je podmienkou úspechu v
konaní. Súd mal za to, že v prejednávanom prípade zo strany žalobcu nebola preukázaná nevyhnutná

podmienkauplatnenéhonároku,atovtakrelevantnejskutočnosti,akojeexistenciapohľadávky,nakoľko
senát 7C OS Komárno sa nestotožnil so skutočnosťami uvedenými v skoršom rozhodnutí tunajšieho
súdu pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX, kde súd svoje rozhodnutie vo veci žalobcov v tomto konaní voči
žalovanej spoločnosti FOR-GLASS, s.r.o. o zaplatenie sumy 183.000,- EUR, a to s dôrazom na bod 12 v
rozsudku OS M. sp. zn. XXC XXX/XXXX. Súd vychádzal z toho, že bola uzatvorená kúpna zmluva medzi
stranami, kedy nedošlo k splateniu kúpnej ceny, avšak senát 7C v tomto smere sa nestotožnil s ďalšími

skutočnosťami uvedenými v tomto rozhodnutí, a to v tom smere, že medzi predávajúcimi na základe
kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 30.03.2009 v článku 6 k podstatnej náležitosti kúpnej zmluvy podľa §
588 Obč. zák. (podľa ktorého ustanovenia platí, že z kúpnej zmluvy vzniká povinnosť predávajúcemu
predmet kúpy odovzdať a kupujúcemu zaplatiť dohodnutú cenu...) bolo jednoznačne dohodnuté, že v
prípade, že nedôjde zo strany ČSOB k poskytnutiu finančných prostriedkov na kúpnu cenu, a tým možno

dôvodne predpokladať, že kúpna cena nebude zaplatená, táto zmluva je od začiatku neplatná.

27. Súd mal za to, že z dojednania uvedeného v článku 6 (Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 30.03.2009)
možno mať za to, že medzi účastníkmi kúpnej zmluvy bola podľa § 36 ods. 2 druhej vety Obč. zák.
dohodnutá rozväzovacia podmienka o tom, že ak od jej splnenia závisí, či následky zmluvy, ktoré už

nastali, v tomto prípade povolením vkladu vlastníckeho práva, v prospech spoločnosti FOR-GASS,
pominú. Súd už len okrajovo poznamenáva, že v tomto prípade relevantné vo vzťahu k predmetu zmluvy
nie je to, či ČSOB poskytne úver na časť kúpnej ceny, resp. z iného finančného zdroja si splatnosť kúpnej
zmluvy spol. FOR GLAS zabezpečí, ale je podstatná rozväzovacia podmienka vo vzťahu k dohode o
podstatnej náležitosti kúpnej zmluvy, a to k splateniu časti dohodnutej kúpnej ceny podľa článku 6 v

spojení s článkom 3.3 kúpnej zmluvy. Napokon je ešte potrebné na tomto mieste poznamenať, že tak
jednoznačné dojednanie obsahu kúpnej zmluvy vylučuje využitie tohto inštitútu v spojení s § 610 ods.
1 Obč. zák., podľa ktorého účastníci môžu písomnou zmluvou dohodnúť aj iné vedľajšie dojednania,
výhrady, podmienky a v spojení s ods. 2 uvedeného ustanovenia zanikajú tieto výhrady a podmienky
uplynutím jedného roka, ak ich predávajúci v tejto lehote neuplatnil. Z obsahu kúpnej zmluvy z 30.3.2009

však je zrejmé, že k takémuto dojednaniu nedošlo, t. j. nebol potrebný ďalší písomný prejav vôle na to,
aby došlo k účinnosti rozväzovacej podmienky a preto uvedená rozväzovacia podmienka platí tak, ako
je upravená podľa § 36 ods. 2 Obč. zák.

28. Ďalej, podľa súdu, nie je možné súhlasiť s rozhodnutím OS KN XXC/XXX/XXXX z dňa 30.08.2016

v tom, že neúčinnosť zmluvy nemožno na túto zmluvu aplikovať, nakoľko k nečerpaniu úveru prišlo z
vôle a s vedomým zavinením žalovaného...., keď čerpanie úveru, ako sám uviedol, odmietol...“, avšak v
tejto súvislosti si súd pripojil rovnopis zápisnice o pojednávaní pod čís. kon. XXC/XXX/XXXX na č. l. 98
a nasl., kde sa jednoznačne zástupca žalovanej spoločnosti, p. P. Z., nar. XXXX, bytom KN vyjadril tak,
že schválený úver od ČSOB nezobrali z dôvodu, že ČSOB pred podpisom zmluvy zmenila podmienky

a zvýšila mesačné splátky na dvojnásobok. Rovnako prispelo k nečerpaniu úveru tá skutočnosť, že
rozhodnutím OS M. v súdnom konaní XCXX/XXXX došlo k nariadeniu PO a to k zákazu nakladania
s nehnuteľnosťami a na základe uvedeného nebolo možné zriadiť záložné právo na zabezpečenie
možného úveru v prospech úveru ČSOB na predmet prevodu ako je zrejmé z č. l. 19 súdneho spisu a to
z písomného podania spoločnosti FOR GLASS, s.r.o. „Odstúpenie od kúpnej zmluvy“ z dňa 26.04.2010.

Z uvedeného podania, podľa súdu, vyplýva, že nemožno súhlasiť s tým, že išlo o svojvoľné nečerpanie,
nakoľko zmena podmienok zmluvy v tak vážnom rozsahu, kedy dlžník predpokladá nemožnosť splatenia
úveru, táto skutočnosť môže privodiť jeho platobnú neschopnosť a aj platobnú neschopnosť svojich
partnerov, takže v tomto svetle, podľa senátu 7C, nešlo len o svojvoľné nečerpanie úveru, ale toto bolo
podmienené okolnosťami v prístupe ČSOB k poskytnutiu úveru.

29. Ďalej, podľa súdu, s už uvedenými skutočnosťami, a to podľa § 35 ods. 2 Obč. zák. vo vzťahu k
písomnému prejavu vôle, ktoré podľa zástupcov žalobcu mali predstavovať platnú dohodu žalobcov a
spoločnosti FOR GLASS, ktorá bola pripojená ku kúpnej zmluve, mala byť zo dňa 6.4.2009, označenáako opravná doložka o tom, že v prípade, ak nedôjde zo strany ČSOB k poskytnutiu finančných
prostriedkov.... sa má článok 6 zmeniť tak, že predávajúci má mať právo od zmluvy odstúpiť. Súd už
v súlade s uvedenými interpretačnými pravidlami vo vzťahu k písomnému prejavu vôle, túto listinu na

č. l. 16, ktorá bola rukou vyhotovená posúdil podľa § 39 Obč. zák. ako absolútne neplatnú, t. j. že
touto zmluvou podľa senátu 7C OS KN nedošlo k zmene článku 6 pôvodne uzatvorenej kúpnej zmluvy
uzatvorenej dňa 30.3.2009 medzi žalobcami a spoločnosťou FOR GLASS, a to na tom základe, že v
citovanej kúpnej zmluve v článku 9, 10 je jednak dohodnuté, že všetky zmeny k tejto zmluve sú platné v
písomnej forme a podpísané obidvoma zmluvnými stranami na tej istej listine vo forme listiny označenej

ako dodatok, nie opravnej doložky. Z uvedeného je zrejmé, že prejav vôle, na základe ktorého malo
dôjsť k zmene obsahu právneho úkonu, musel byť označený ako dodatok ku kúpnej zmluve k čomu však
nedošlo. V písomnom prejave vôle museli byť jednoznačne označení účastníci konania (v tomto prípade
zvlášť, nakoľko ide o nakladanie s nehnuteľnosťami z dôvodu oprávnenia osôb), uvedený písomný
prejav osôb, tzv. opravná doložka neobsahuje označenie osôb ako je zrejmé z č. l. 16 súdneho spisu. Na
tejto opravnej doložke sa nachádzajú výlučne len grafické vyobrazenia šifier podpisov bez toho, že kto

podpisoval a za koho (či na základe plnej moci), alebo na základe vlastného presvedčenia, čo je právne
nevyhnutnévprípadenakladaniasnehnuteľnosťamianapokon,jetopotrebnéajzdôvodu,žemalodôjsť
dodatočne k zmene dohodnutých podmienok a to ešte v podstatnej časti kúpnej zmluvy podľa § 588
Obč. zák., a to vo vzťahu k platnosti a účinnosti zmluvy v dôsledku dojednania rozväzovacej podmienky
v spojení s cenou nehnuteľností. Vo vzťahu k prejavu vôle žalobcov v článku 10 kúpnej zmluvy z č.

l. 14 súdneho spisu, v ktorom splnomocnili Mgr. I. na zastupovanie je potrebné uviesť, že nedošlo k
akémusi generálnemu splnomocneniu (t. j. bez obmedzenia vrátane zmeny obsahu podmienok zmluvy
a to ešte v podstatnej časti podľa § 588 Obč. zák. ako bolo uvedené v predchádzajúcej vete) na všetky
právne úkony, ale len na zastupovanie pri podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností ... podávať opravné prostriedky, a vzdávať sa ich ako i opravovať v podaniach a listinách

chyby v písaní a počítaní ako aj iné zrejmé nesprávnosti, podpisovať dodatok na odstránenie chýb
vytknutých príslušnou správou katastra v konaní o návrhu na vklad.

30.Nazákladeuvedenýchnemožnosúhlasiťstvrdenímžalobcov,žepredávajúcisplnomocnilipripodaní
návrhu na vklad do katastra na zastupovanie v konaní o návrhu, aj na dohodnutie zmeny obsahu kúpnej

zmluvy v podstatnej časti podľa § 588 Obč. zák., a to vo vzťahu k platnosti a účinnosti zmluvy v dôsledku
dojednania rozväzovacej podmienky v spojení s cenou nehnuteľností. Preto podľa súdu v zmysle §
39 Obč. zák. tento prejav vôle „OPRAVNÁ DOLOŽKA“ odporuje zákonu, obchádza zákon v tom, že
podpísané osoby na č. l. 14 súdneho spisu čl. 10 neuzatvorili dodatok ku kúpnej zmluve podľa č. l. 9 ale
využili v splnomocnení udelené právo dohodnúť opravu a uzatvorili písomný prejav vôle, ktorý označili

na č. l. 16 súdneho spisu ako tzv. „OPRAVNÚ DOLOŽKU“, ktorou však vzhľadom k jej obsahu mali
snahu docieliť podstatnú zmenu dohodnutých podmienok kúpnej zmluvy podľa § 588 Obč. zák., a to vo
vzťahu k platnosti a účinnosti zmluvy v dôsledku dojednania rozväzovacej podmienky v spojení s cenou
nehnuteľností a ešte si vymieniť jednostranné právo od zmluvy odstúpiť v prospech žalobcov. Takéto
dojednanie je podľa súdu v zmysle § 39 Obč. zák. absolútne neplatné z titulu obchádzania zákona.

31. Súd v konaní postupoval na základe podanej žaloby a to predovšetkým s dôrazom na obsah žaloby a
opakovane uplatnenú právnu kvalifikáciu zo strany splnomoc. práv. zást. žalobcov a na pojednávaní dňa
01.12.2017 na č. l. 158 súdneho spisu, pri vykonávanom dokazovaní s dôrazom na určenie neúčinnosti
právneho úkonu v zmysle Obč. zák. § 42a ods. 5 (popri úkonoch podľa § 42a ods. 2-4 Obč. zák.) podľa

ktorého platí, že odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch,
na ktorého základe prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia, a to najmenej ......ako je to zrejmé z
podanej žaloby na strane 7. (posledný odsek) a aj ako to predniesla prítomná zástupkyňa žalobcov na
pojednávaní dňa 01.12.2017 (č. l. 158 súdneho spisu).

32. Ako je zrejmé z ustanovení Obč. zák. prevzatie dlhu, záväzku spočíva v tom, že do trvajúceho
právneho pomeru nastúpi namiesto dlžníka tretia osoba, čím sa ale charakter pôvodného záväzku
nemení. Základným predpokladom inštitútu prevzatia dlhu je existencia záväzkového právneho vzťahu
medzi veriteľom a pôvodným dlžníkom. K prevzatiu dlhu môže dôjsť len výlučne písomnou zmluvou
uzatvorenou medzi pôvodným dlžníkom a preberateľom dlhu.

33. Základná charakteristika právneho úkonu o prevzatí záväzku, ktorý má byť označený ako
podvodný záväzok spočíva v tom, že pôjde o záväzok prevzatý bez primeranej protihodnoty a že jeho
realizáciou nastane negatívny stav, alebo môže nastať negatívny stav. Takýto právny úkon individuálneidentifikovaný, môže súd na návrh niektorého z veriteľov vyhlásiť za podvodný záväzok a zároveň ho v
časti prevyšujúcej primeranú protihodnotu vyhlási za neúčinný (neplatný).

34. Súd takémuto návrhu nemohol vyhovieť a to z dôvodu, že v prejednávanom prípade takýto konkrétny
návrh o tom, že došlo prevzatiu konkrétneho záväzku zo strany spoločnosti FOR-GLASS, s. r. o. bez
primeraného protiplnenia, o ktorom by súd mohol konať, však podaný nebol. Došlo len k uplatneniu
nároku na odporovateľnosť právneho úkonu a to z uzatvorenej kúpnej zmluve z dňa 02.04.2015, ktorej
vklad bol povolený pod sp. zn.: V-XXXX/XXXX, ktorou sa spoločnosť FOR-GLASS s. r. o. predala

žalovanému ako kupujúcemu nehnuteľnosti evidované OÚ KN na LV č. XXXX, stavby a pozemky.

35. Ďalej podľa súdu vychádzajúc z toho, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno svojich tvrdení
vzhľadom k opakovanému uplatneniu právnej kvalifikácii podľa § 42a ods. 5 Obč. zák., preto súd
považoval za nevyhnutné ešte k tvrdeným skutkovým okolnostiam uviesť vo vzťahu k právnemu úkonu
uzatvorenej kúpnej zmluvy nie z dňa 13.4.2015 podľa žaloby ale z dňa 02.04.2014 (v skutočnosti) medzi

predávajúcim spoločnosťou FOR GLASS, s.r.o. a kupujúcim v postavení žalovaného v tomto konaní
prihliadol k odporovateľnosti aj z hľadiska podmienok § 42a ods. 2 prvá veta Obč. zák. na tom základe,
že odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť
svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy.

36. Napokon je potrebné vo veci uviesť, k tvrdeniu, že zástupca žalovanej spoločnosti a zástupcovia
spoločnosti FOR GLASS by boli v akomkoľvek vzťahu že či už ako blízke osoby (§ 116 a § 117 Obč.
zák.),resp.vakomkoľvekrodinnomvzťahu,resp.tunebolopreukázanésplneniepodmienokpodľa§42a
ods. 3 až 4, a to vo vzťahu k právnickým osobám, keď platí, že odporovať možno tiež právnemu úkonu,
ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a

c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo
členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo

d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel
dlžníka ukrátiť svojho veriteľa a podľa citovaného ustanovenia, ale ods. 4 o. i. platí, že odporovať možno
tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch
medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a
a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom,

b) osobou blízkou (§ 116 a 117) osobe uvedenej v písmene a),
c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť
aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom
štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,

e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb
uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla
ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, ktoré boli p. Z. a p. U.. I.
zástupcami. Ako je zrejmé z porovnania tzv. úplného výpisu z OR SR s dátumom výpisov ku dňu 29.

a 30.11.2017, ktoré boli predložené zo strany zástupkyne žalobcov na č. l. 145 až 154 súdneho spisu
spoločností vyplýva, že spoločníkmi spoločnosti FOR-GLASS, s.r.o., IČO: 36543497, boli páni C. B., Z.
U., P. Z. a Z. M., štatutárnymi zástupcami, konateľmi boli len uvedení spoločníci. Spoločníkmi žalovanej
spoločnosti PRVÁ R3ALITNÁ, s.r.o., IČO: 46354638 podľa č. l. 47 súdneho spisu je pán U.. P. I., ktorý
je aj štatutárnym zástupcom konateľom spoločnosti. Z uvedených skutočností je zrejmé, že predávajúci

FOR-GLASS, s.r.o. a kupujúci PRVÁ R3ALITNÁ, s.r.o. ako právnické osoby nie sú osobne podľa výpisov
z OR SR v zmysle § 42a a súvis. ustanovení prepojené a preto podľa súdu je nepochybné a zrejmé, že
žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno svojich tvrdení v tomto smere.

37. Ďalej, podľa súdu, snahu spoločnosti FOR GLASS o odstúpenie od kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa

30.3.2009 so žalobcami je potrebné vnímať v dvoch rovinách: jednak, že takéto právo v ich prospech
nebolo dohodnuté, avšak jednoznačne napriek tomu je potrebné vnímať tento prejav úmyslu vrátiť
uvedené nehnuteľnosti žalobcom (ako je zrejmé z č. l. 19 súdneho spisu) v závere „Odstúpenia od
kúpnej zmluvy“ podania jednoznačne požiadala spoločnosť FOR GLASS., s. r. o. a prejavili vôľu oposkytnutie potrebnej súčinnosti na vrátenie nehnuteľností s čím je spojená automatická povinnosť
vydať späť finančné prostriedky získané z titulu splatenej zálohy zo strany žalobcov. K uvedenému
vydaniu finančných prostriedkov, ako už bolo vyššie uvedené, však nedošlo. Ďalej, podľa súdu, o úmysle

nepoškodzovať žalobcov svedčí, a to za tzv. obdobie neistoty (ako to nazvali v komentári Obč. zák.
na str. 235 autorský kolektív Števček a kol. ku komentáru Obč. zák. I k § 36 /v čase od uzatvorenia
kúpnej zmluvy dňa 30.03.2009 do jednostranného prejavu vôle na navrátenie nehnuteľností žalobcom
podľa „Odstúpenia od kúpnej zmluvy“ z dňa 26.4.2010, na č. l. 19 súdneho spisu/) skutočnosť, že
samotná zmluva pamätala pre prípad porušenia podstatnej podmienky kúpnej zmluvy podľa § 36 ods.

2 v dohodnutej rozväzovacej podmienke na navrátení vlastníctva do pôvodného stavu podľa článku 6.
Citovaný prejav vôl spoločnosti FOR GLASS označený ako Odstúpenie od zmluvy s úmyslom navrátiť do
pôvodného stavu, svedčí o ústretovosti spoločnosti FOR GLASS v tomto právnom vzťahu rovnako ako
aj podpísanie notárskej zápisnice z dňa 30.3.2009 ako exekučného titulu na č. l. 17-18 súdneho spisu
(aj bez poskytnutia pôžičky) o úmysle viacnásobne zabezpečiť práve žalobcov vo vzťahu k spoločnosti
FOR GLASS. Za danej situácie, podľa súdu, je nadmieru obtiažne súhlasiť, že v príčinnej súvislosti s

postupom spoločnosti FOR GLASS došlo k úmyselnému konaniu podľa § 42a ods. 2 na tom základe, že
dlžník spoločnosť FOR GLASS urobil v posledných 3 rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento
úmysel musel byť druhej strane známy... Na tomto mieste je potrebné uviesť, že spol. FOR GLASS zast.
konateľmi, ako aj žalovaná spoločnosť PRVÁ R3ALITNÁ, s.r.o., podľa výpisu z OR SR nie sú prepojení
osobne, súd v tomto smere vykonal dokazovanie, kedy konateľ žalovanej spoločnosti, p. Mgr. I. súdu

uviedol, že M. je malé mesto, so zástupcami spol. FOR GLASS nie je v blízkom rodinnom vzťahu podľa
§ 116 a 117 Obč. zák., netelefonujú si, nenavštevujú sa, a teraz už asi ani neobchodujú, vzhľadom k
ich výmazu z OR SR.

38. Na základe uvedených súd mal za to, že žalobca zákonom predpokladanú podmienku, kedy nemusí

preukazovať všetky podmienky odporovateľnosti medzi osobami blízkymi, nie je splnená, ďalej, podľa
ďalších odsekov § 42a a nasl., vo vzťahu k právnickým osobám s majetkovou účasťou dlžníka, tieto
skutočnostinebolizostranyžalobcovanilentvrdenéazvýpisuORnebolipreukázané.Zadanejsituácie,
ak porovnávame sled právne relevantných úkonov, kedy možno mať za to, že žalobca ani len neoznačil
skutočnosti smerujúce k preukázaniu podmienok odporovateľnosti právneho úkonu, toto uviedol len vo

všeobecnej rovine, že p. Z. sa má poznať s p. U.. I., čo sa však na pojednávaní, vyvrátilo, súd mal za
to, že žalobca ani túto podmienku nepreukázal.

39. V prejednávanom prípade súd mal za to, že žalobca, okrem jednostranného tvrdenia, že sa konateľ
žalovanej spoločnosti, p. U.. I. mal poznať s p. Z., s konateľom spoločnosti FOR GLASS, zástupca

žalovanej spoločnosti p. I. na pojednávaní k tomu uviedol, že nesúhlasí s tým, že je blízky známy p.
Z., podľa jeho názoru M. nie je veľké mesto, mnoho ľudí sa navzájom pozná a dodal, že nie je s ním
rodina, nebývajú vedľa seba, nikdy sa nestretávali, nikdy netelefonujú spolu, len v súvislosti s touto
vecou spolu komunikovali a domnieva sa, že týmto úkonom nemohlo dôjsť k zmenšeniu majetku. Podľa
súdu, vzhľadom k tomu, že toto tvrdenie bolo vyvrátené ďalším protitvrdením zo strany menovaného

na pojednávaní dňa 01.12.2017, súd sa nemohol stotožniť s týmto tvrdením a mal za to, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. Iné skutočnosti vo vzťahu k osobnej prepojenosti konateľov
spoločností p. Z. a p. U.. I. na pojednávaní neboli nielen preukázané, ale ani navrhnuté. Súd okrajom
poznamenáva, že p. U.. P. I. podľa citovanej kúpnej zmluvy v článku 10 mal zastupovať práve záujem
predávajúcich v procesnom postavení žalobcov v tomto konaní, z čoho možno dôvodne predpokladať

určitý stupeň vzájomnej dôvery medzi žalobcami a p. P. I.. Táto skutočnosť podľa súdu nepreukázala
osobnú prepojenosť, resp. úmysel dlžníka a vedomosť druhej strany poškodiť svojich splnomocniteľov.

40. Ďalej súd mal za to, že vo vzťahu k preukázaniu podmienky podľa § 42b Obč. zák. a nasl., podmienky
úmyselného konania za účelom poškodenia žalobcov, a to na tom základe, že, podľa súdu, jednoznačne

(aj podľa senátu 15C OS KN) zmluva bola dohodnutá s rozväzovacou podmienkou, a na základe tejto
rozväzovacej podmienky malo dôjsť k navráteniu vlastníctva žalobcom a zo strany žalobcov k vráteniu
finančných prostriedkov spoločnosti FOR GLASS. Na otázku súdu na pojednávaní dňa 01.12.2017
zástupkyňa žalobcov jednoznačne uviedla, že k navráteniu finančných prostriedkov nedošlo.

41. Záverom súd poznamenáva, že v prejednávanom prípade vychádzajúc zo záväznosti písomných
prejavov vôle, ktoré sa súdu javia ako jednoznačné, nemožno hovoriť o úmysle a vedomosti spoločnosti
FOR GLASS, s.r.o. poškodiť žalobcov a už vonkoncom sa tu nedá hovoriť ani len o príčinnej súvislosti
z časového hľadiska, keď na jednej strane tu bola ústretovosť zo strany spoločnosti FOR GLASS, ato ešte pred uzatvorením kúpnej zmluvy z dňa 30.3.2009, keď tomu predchádzalo uzatvorenie Zmluvy
o budúcej kúpnej zmluve dňa 22.10.2008, následne uzatvorili not. záp. ešte v ten deň na uznanie
neexistujúceho dlhu voči žalobcom, ktorý sa považoval ako exekučný titul a pohľadávka na základe

toho sa vymohla. Potom spoločnosť FOR GLASS, s.r.o. doručila svoje odstúpenie od kúpnej zmluvy
žalobcom dňa 26.4.2010 (aj keď medzi stranami to dohodnuté nebolo), ako je zrejmé z č. l. 19 súdneho
spisu, a to z dňa 26.04.2010, avšak uvedené písomné podanie nestráca na význame a je potrebné
naň prihliadať v širších súvislostiach, a to z hľadiska skutočností uvedených v závere podania, kde
jednoznačne požiadali a prejavili vôľu o poskytnutie potrebnej súčinnosti na vrátenie nehnuteľností, tak

ako to bolo v rozväzovacej podmienke dohodnuté, a až s odstupom 5 rokov, keď nedošlo k zmene
postoja žalobcov, došlo k zobchodovaniu nehnuteľností predajom spoločnosti PRVÁ R3ALITNÁ dňa
13.4.2015.

42. Napokon je potrebné uviesť, že predmetom tohto konania je žaloba o uplatnenie nároku na
odporovateľnosť právneho úkonu a v rámci takto vymedzeného predmetu konania súd riešil ako

prejudiciálnu otázku podľa § 42a ods. 1 Obč. zák. existenciu vymáhateľnej pohľadávky, avšak na tomto
mieste je potrebné uviesť, že podľa súdu na základe vyššie uvedeného právneho úkonu nemohla
vzniknúť vymáhateľná pohľadávka, a následne takto uvedeného nie je možné určiť odporovateľnosť
právneho úkonu uzatvorenej kúpnej zmluvy dňa 02.04.2015 medzi spoločnosťami FOR GLASS, s.
r. o. ako predávajúcim a PRVÁ R3ALITNÁ, s.r.o. ako kupujúcim... Rovnako súd má za to, že nie je

možné ani dodatočnou interpretáciou (aj v zmysle citovaného rozhodnutia NS ČR 33 Cdo 447/2012) tak
jednoznačne dohodnutých podmienok písomnej zmluvy ku dňu jej podpisu dňa 30.03.2009, si neskôr
inak vysvetliť, ale len tak, že ku dňu podpisu zmluvy sa dohodli pre prípad nesplatenia kúpnej ceny ako
podstatnej náležitosti zmluvy, podľa § 588 na rozväzovacej podmienke (bez závislosti na poskytnutú
pôžičku od ČSOB....). Podľa súdu žalobcom vo vzťahu k uzatvorenej kúpnej zmluve dňa 02.04.2015

medzi žalovanou spoločnosťou a spoločnosťou FOR-GLASS, s. r. o. sa nepodarilo preukázať ani ďalšie
zákonné predpoklady určenia neúčinnosti pr. úkonu podľa § 42a a § 42b Obč. zák. a preto súd rozhodol
tak ako je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené.

43. Súd konanie preruší podľa § 162 CSP, ak

a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť,
b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych
predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh
na začatie konania,
c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa

medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie
prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.
Súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania
upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania.
O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

44. Ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú odročenie pojednávania, súd
konanie podľa § 163 CSP preruší najmenej na tri mesiace.

45. Ak je konanie prerušené, súd v ňom pokračuje na návrh ktorejkoľvek strany. Ak sa návrh na

pokračovanie v konaní nepodá do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania,
súd konanie zastaví.

46. V zmysle nasledujúceho ustanovenia § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie
prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam

pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

47. Súd zamietol návrh žalobcov na prerušenie konania za účelom vyriešenia otázky súvisiacej s
vymáhateľnosťou pohľadávky a to na tom základe, že podľa súdu v konaní o určenie neúčinnosti
právneho úkonu podľa § 42a ods. 1 je síce podmienkou úspešnosti návrhu preukázanie existencie

vymáhateľnej pohľadávky, ale v tomto konaní súd mal za to, že ak by aj existovala vymáhateľná
pohľadávka, ale nie sú splnené ďalšie podmienky odporovateľnosti právneho úkonu a preto súd konanie
neprerušil. Tento návrh sa javil aj ako účelový návrh na tom základe, že v konaní úvodom pojednávania
bol uplatnený návrh žalovanej strany, na prerušenie konania, kedy zástupkyňa žalobcov tento návrhrezolútne odmietla podporiť (nakoľko účelovo čakala na postup súdu vo vzťahu k existencii pohľadávky)
a to aj s poukazom na § 163 CSP s poukazom na to, že vo veci žalobcov so spoločnosťou FOR-
GLASS už bolo množstvo prieťahov, konštatoval to aj ÚS SR vo veci atď. Nakoľko vo veci nebol podaný

vzájomný návrh na prerušenie konania podľa § 163 CSP preto súd vo veci konal a rozhodol tak, že
návrh na prerušenie konania zamietol.

48. Podľa § 220 ods. 2 CSP platí, že v odôvodnení rozsudku súd uvedie............., prečo nevykonal ďalšie
navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá,

aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

49. Súd návrh žalobcov na odročenie pojednávania za účelom doplnenia dokazovania zamietol, nakoľko
podľa § 183 a súvis. ust. CSP, súd mal za to, že zo strany žalobcov, ktorí sú zastúpení splnomoc.
práv. zástupcom, nebol preukázaný dôležitý dôvod na odročenie pojednávania. Podľa udania splnomoc.
práv. zást. žalobcov už v minulosti mali navrhnúť výsluchy svedkov, žalobcovia v konaní podali okrem

návrhu vo veci samej na č. l. 1 až 11 súdneho spisu v znení pripojených príloh na č. l. 12 a nasl.
ďalšie návrhy, a to na č. l. 61 a nasl., 95 a nasl., ako aj na č. l. 126 a nasl. súdneho spisu. Návrh na
doplnenie dokazovania o výsluch žalobcu p. O. a p. Z., p. T. B., žalobcovia uplatnili v návrhu vo veci
samej. Súd vo veci neodročil pojednávanie dňa 01.12.2017 za účelom ich výsluchu, nakoľko jednak
mal za to, že tento návrh bol bez bližšieho ozrejmenia právne relevantných skutočností, ku ktorým

by mali svedkovia vypovedať, ako aj s poukazom na § 197 ods. 1 CSP platí, že prioritne účasť
svedkov zabezpečia strany sporu, a napokon aj z dôvodu, že súd samotného žalobcu, ktorého výsluch
splnomocnený právny zástupca navrhol vypočuť, riadne v dostatočnej lehote predvolal, a podľa súdu,
žalobca sa cestou splnomoc. práv. zást. ospravedlnil z dôvodu prekážky, nie vo vzťahu k svojej osobe,
ale z titulu zdravotnej indispozície svojej manželky, ktorá mala už určitú dobu pretrvávať, preto zrejme

v prípade záujmu zúčastniť sa pojednávania a vo veci vypovedať, nič by žalobcovi nebránilo uplatniť
si právo na odročenie pojednávania v dostatočnom časovom predstihu, alebo zabezpečenia opatery
manželke inou osobou vzhľadom k dlhodobej existencii zdravotnej indispozície manželky, nakoľko takto
nekonal, preto súd s poukazom aj na zásadu koncentrácie konania, hospodárnosť, ako aj rýchlosť
konania vo veci pojednávanie meritórne otvoril a vo veci rozhodol.

50.Súdpojednávanieneodročilzaúčelomnavrhnutéhodoplneniadokazovaniaovýsluchsvedkap.T.B.
(ktorého výsluch žalobcovia navrhli v podanej žalobe na č. l. 7 súdneho spisu), nakoľko menovaný nebol
účastníkom ani Kúpnej zmluvy z dňa 30.03.2009, ako ani Kúpnej zmluvy z dňa 02.04.2015, rovnako,
podľa súdu, s poukazom na § 197 ods. 1 CSP platí, že prioritne účasť svedkov zabezpečia strany sporu,

tento návrh bol bez bližšieho ozrejmenia právne relevantných skutočností, ku ktorým by mal svedok
vypovedať podľa § 197 ods. 2 CSP, a to označenie skutočností, ktoré majú byť výsluchom svedka
preukázané, nakoľko navrhnuté skutočnosti o výplate určitej sumy zo strany spoločnosti FOR GLASS,
s.r.o. p. T. B. za účelom návrhu na zrušenie a výmaz PO, v tomto prípade, podľa súdu, nie je relevantný
o vzťahu k bezprostrednému predmetu konania, a to k existencii vymáhateľnej pohľadávky z kúpnej

zmluvy z dňa 30.03.2009, ako ani vo vzťahu ku kúpnej zmluve z dňa 02.04.2015, ktorého navrhnutý
svedok nebol účastníkom, a preto súd nevzhliadol dôvod na jeho výsluch, a to, že by akokoľvek mohol
prispieť k objasneniu skutkových resp. právnych skutočností prejednávaného prípadu.

51. Ďalej, súd v konaní na návrh splnomoc. práv. zást. žalovanej spoločnosti nevypočul ako svedka

niekdajšieho spoločníka a konateľa spoločnosti FOR GLASS, s. r. o., p. P. Z., a to z dôvodu, že v
citovanom návrhu na č. l. 1-11 súdneho spisu takýto návrh súdu nebol doručený, tento návrh bol
uplatnenýlennapojednávanícestousplnomoc.práv.zást.žalobcov,avšakjepotrebnésivtomtoprípade
uvedomiť, že výsluch uvedenej osoby by bol výsluchom spoločníka a konateľa spoločnosti FOR GLASS,
s.r.o., ktorá bola vymazaná z OR SR od 15.06.2017, ako je zrejmé z č. l. 145. Napokon súd aj v prípade

výsluchu svedka p. Z. mal za to, že s poukazom na § 197 ods. 1 CSP platí, že prioritne účasť svedkov
zabezpečia strany sporu a tiež je potrebné poukázať na to, že súd si pripojil zo spisu OS KN spis. znač.:
XXC/XXX/XXXX zápisnicu o pojednávaní z dňa 09.10.2014 o jeho výsluchu na č. l. 98-100 súdneho
spisu, kde sa menovaný svedok vyjadril k okolnostiam predmetu konania, s ktorými sa súd v odôvodnení
tohto rozhodnutia aj vysporiadal.

52. O trovách konania súd rozhodol podľa nasledovných ustanovení CSP.53. Trovy konania sú podľa § 251 CSP všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

54. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

55. Žalobcovia si uplatnili nárok na určenie neúčinnosti právneho úkonu ako aj s nárokom na náhradu
trov konania. Súd žalobu zamietol vo veci samej, preto v tomto konaní procesne úspešnou stranou sporu
sa stala žalovaná strana, ktorá si uplatnila nárok na náhradu trov konania a na základe uvedených súd
o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že procesne úspešnej strane sporu priznal nárok na
náhradu trov v plnom rozsahu a to vo výške 100 % v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.

56. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva z rozhodnutia NS SR 1 Cdo
92/2011 str.: 8).

57. Súd v tomto konaní vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, žiadny návrh na doplnenie
dokazovania nebol zo strany účastníkov konania uplatnený a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné
tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručeniajehopísomného

vyhotovenia na Okresnom súde Komárno, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 127 Civilného sporového poriadku ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis. (ods. 1)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania.(ods. 2).

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.(ods. 3).
Aksižalovanádobrovoľnenesplnípovinnostiuloženétýmtorozhodnutím,mážalobcamožnosťdomáhať
sa svojich nárokov prostredníctvom exekúcie.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.