Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. máj 2021

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 14C/32/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715201858
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Furman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2021:8715201858.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Mariánom Furmanom v spore žalobcov: 1/ N. W., nar. XX.X.XXXX,

bytom N.. D. XX, E. a 2/ M.. G. U., nar. X.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, E. proti žalovanej: Slovenská
republika - Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava, o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.
II. P r i z n á v a žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcom v 1. a 2. rade, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 14C/32/2015-212 zo dňa 28.12.2018 súd rozhodol takto:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Konanie o nároku žalobcu v 3. rade z a s t a v u j e .
III. P r i z n á v a žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcom
v 1. a 2. rade, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 5Co/103/2019-304 zo dňa 12.12.2019 rozhodol takto:
Z r u š u j e rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby čo do sumy 68.544,- Eur

(náhrada škody za nezákonné rozhodnutie podľa § 3 ods.1 písm.a/ zákona č. 514/2003 Z.z.) a za
nesprávny úradný postup - nečinnosť štátneho orgánu podľa § 3 ods.1 písm. d/ a § 9 ods.1 - prieťahy
v konaní, nečinnosť - nezaslanie opravného prostriedku štátnym orgánom v trvaní 8 rokov vo výške
1.000,- Eur a v súvisiacom výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu 1.inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Predmetom konania je len rozhodovanie o žalobe žalobcov v 1. rade a 2. rade voči žalovanej, keďže

žalobca v 3. rade zobral žalobu dňa 22.4.2016 späť / viď č.l. 124 spisu / .

4. Žalobcovia žalobou z 25.2.2015 žiadali, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi v 1. rade 37.848
eur, žalobcovi v 2. rade 37.848 eur a žalobcovi v 3. rade 37.848 eur s úrokmi z omeškania.

5. Žalobu odôvodnili tým, že ich nebohý otec podal podľa reštitučného zákona č. 229/91 Zb. dňa
15.6.1992 na Pozemkový úrad v Spišskej Novej Vsi pod por. č. 1012 žiadosť o navrátenie nehnuteľnosti,

pričom Okresný úrad v Levoči pod por. č. A. vydal rozhodnutie, ktorým vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam nepriznal, z dôvodu neuhradenia prídelovej ceny.6. Ďalej poukázali, že časť reštitučnej pôdy vo výmere 3.808 m2 bola ešte počas riešenia reštitúcie
odpredaná obci Klčov podľa kúpnej zmluvy 4K 878 602 z 9.7.2002 bez náhrady na výstavbu rodinných
domov.

7. Proti rozhodnutiu predmetného správneho orgánu podali žalobcovia opravný prostriedok, pričom KS v
Košiciach vydal rozhodnutie sp. zn. XS/XXXXX/XXXX z 25.8.2011, ktorým vrátil vec správnemu orgánu.

8. Konštatovali, že dňa 19.11.2012 žiadali o predbežné prerokovanie nároku, ktorý bol MPaRV SR

odmietnutý.

9. Svoju žalobu a nárok v uvedenej požadovanej výške odôvodnili: 1. nezákonným rozhodnutím, 2.
nesprávnym úradným postupom, a preto požadovali i ušlý zisk, 3. nemajetkovou ujmou za psychické
a zdravotné problémy.

10. Pojednávania dňa 29.9.2020 sa ani zo strán sporu nezúčastnila, a preto súd odročil na deň
24.11.2020. Na pojednávaní dňa 24.11.2020 žalobca v 2. rade , ktorý konal aj ako spln. zástupca
žalobkyne v 1. rade, v celom rozsahu zotrval na všetkých prednesoch a podaniach a zároveň do spisu
predložil písomné podania z 24.11.2020, ktoré súd prečítal a v ktorom chronologicky zhrnul celé konanie
od roku 1992 a to aj pred správnymi orgánmi. Uvedené písomné podanie založené v spise na č.l. 411-

415 na žiadosť žalobcu v 2. rade predložil súd žalovanej na vyjadrenie , keďže nebola prítomná na
pojednávaní .

11. Žalovaná SR nesúhlasila so žalobou poukazujúc na to, že po späťvzatí žaloby žalobcom v 3. rade
nedošlokúpravepetitu.Poukázali,žeMinisterstvovnútraSRniejeoprávnenékonať,pretožepredbežné
prerokovanie nároku sa viedlo na MPaRV SR, kde žiadosť bola zamietnutá, rozhodnutím vtedajšieho
ministra pána G.Á. a teda nemohlo dôjsť k prieťahom. Z opatrnosti však žalovaná strana uviedla, že
žaloba je nedôvodná, ničím nepreukázaná, keďže nie je splnená podmienka súčasná existencia troch

zákonných podmienok pre vznik zodpovednosti štátu za škodu. Zároveň vzniesla námietku premlčania,
nakoľko už uplynula nielen subjektívna lehota (tri roky odkedy sa žalobcovia dozvedeli o tvrdenej škode),
ale aj objektívna (desať rokov od doručenia, resp. oznámenia rozhodnutia, ktorým bola spôsobená
tvrdená škoda - žalobcami označované nezákonné rozhodnutie).

12. Žalovaná vo vyjadrení z 16.11.2020 opätovne zotrvala na svojích pôvodných tvrdeniach a v
závere uviedla, že rozsudok Okresného súdu Poprad č.k. 14C/32/2015-212 zo dňa 28.12.2018 nebol
zrušený pre vecné pochybenie prvoinštančného súdu, ale pre pochybenie procesné. Vyslovila,
že s vyjadrením žalobcov a predložených dôkazov žalobcami, ktoré boli doručené žalovanej,
nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé zmeniť právny názor na meríto veci v súvislosti s

nesplanením kumulatívnych podmienok zodpovednosti štátu za škodu podľa Zákona č. 514/2003 Z.z.
tak, ako ho prvoinštančný súd odvodnil v rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 14C/32/2015-212 z
28.12.2018. Opätovne dal do pozornosti, aby sa súd vysporiadal s otázkou orgánu oprávneného konať
v mene Slovenskej republiky v tejto právnej veci. Podaním z 15.4.2021 ospravedlnil svoju neúčasť na
pojednávaní dňa 15.4.2021 , zároveň súhlasil s rozhodnutím v jeho neprítomnosti a znova poukázal na

všetky svoje doterajšie vyjadrenia.

13. Pojednávania dňa 15.4.2021 sa zúčastnil len žalobca v 2. rade, ktorý konal aj ako spln. zástupca
žalobkyne v 1. rade, a keďže boli splnené podmienky v zmysle § 180 CSP ,súd pojednával v
neprítomnosti žalobkyne v 1. rade a žalovanej. Na predmetnom pojednávaní súd oboznámil obsah

celého spisu , viď č.l. 436, a keďže neboli žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, súd vyhlásil
dokazovanie za skončené a pojednávanie odročil na deň 13.5.2021 za účelom vyhlásenia rozhodnutia.

14. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, pripojených listinných dôkazov: č.l. 9 - 31
žaloba a nasl. OV Levoča, č.l. 46 - 49 vyjadrenie MV SR, č.l. 68 vyjadrenie MPaRV SR, č.l. 70 - 98

vyjadrenie žalobcu, rozsudok KS Košice 6Sp 8/2012-33 zo dňa 6.9.2012 a rozsudok KS Košice 6Sp
1/2016-76 zo dňa 22.6.2016 a zistil nasledovný skutkový stav:15. V konaní si žalobcovia uplatnili náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím správneho
orgánu, jeho nesprávnym úradným postupom a uplatnili i následnú nemajetkovú ujmu za psychické a
zdravotné problémy. Rozhodnutím OV v Levoči č. j. O/2003/007933 z 30.4.2003 bolo rozhodnuté, že

žalobcovia ako právni nástupcovia po neb. G. U. nespĺňajú podmienky pre priznanie vlastníckeho práva
a vydania nehnuteľnosti z konfiškátu nehnuteľnosti Dr. Csakyho pridelenej v k. ú. U., Č. „. L., E.. Č.. XX
- Z. A. J. X,XX L..

16.MinisterpôdohospodárstvaSRVladimírChovanlistomzodňa11.11.2010oznámilžalobkyniv1.rade

po preverení prípadu, že prvostupňové správne orgány postupovali v súlade s vtedy platnou úpravou.

17. Rozhodnutím MPaRV SR z 19.11.2012 bola žiadosť na predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody zamietnuté.

18. Z rozsudku KS Košice 6Sp 8/2012-33 zo dňa 6.9.2012 súd zistil, že rozhodnutie Obvodného

pozemkového úradu Poprad č. j. O/2003/007933 z 30.4.2003 bolo zrušené a vec vrátená na ďalšie
konanie. Rozsudkom KS v Košiciach sp. zn. 6Sp 1/2016-76 z 22.6.2016 bolo rozhodnutie OV v Poprade
č. j. A.-E.-E.-XXXX/XXXXXX-XXX-U. z 9.11.2015 zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie.

19. Podľa článku 6 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), strany sporu majú v konaní

rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu
strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.

20. Podľa článku 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo

veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

21. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

22. Podľa článku 36 ods. 3 Ústavného zákona č. 23/1991 Zb. (Listina základných práv a slobôd), každý
má právo na náhradu škody, ktorú mu spôsobilo nezákonné rozhodnutie súdu, iného štátneho orgánu
či orgánu verejnej správy alebo nesprávny úradný postup.

23. Podľa § 27 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zodpovednosť za škodu podľa
tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia
účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia
účinnosti tohto zákona.

24. Podľa § 18 ods. 1 zákona 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátualebojehonesprávnymúradnýmpostupomvzneníneskoršíchpredpisov,štátzodpovedázaškodu
spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v §
1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.

25. Podľa § 9 zákona 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo
jeho nesprávnym úradným postupom v znení neskorších predpisov, nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo
treste je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom. Ak ide o rozhodnutie vydané v občianskom
súdnom konaní, ako aj v konaní pred štátnym notárstvom alebo miestnym ľudovým súdom, je ústredným

orgánom Ministerstvo spravodlivosti tej republiky, na území ktorej má sídlo orgán, ktorý rozhodol v prvom
stupni.Akvšakideorozhodnutievydanévtrestnomkonaníprotiosobámpodliehajúcimvojenskejsúdnej
právomoci, je týmto orgánom ústredný orgán, ktorý vykonáva správu vojenských súdov. V ostatných
prípadoch je týmto orgánom
a)akideovecpatriacudopôsobnostiČeskoslovenskejsocialistickejrepubliky,federálnyústrednýorgán,

do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané,
b) ak ide o vec patriacu do pôsobnosti Českej alebo Slovenskej socialistickej republiky, ústredný orgán
republiky, do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutievydané, a ak niet takého ústredného orgánu, Ministerstvo spravodlivosti; to platí aj v prípade, keď
nezákonné rozhodnutie vydal orgán spoločenskej organizácie (§ 1 ods. 1).

26. Podľa § 22 ods. 1 zákona 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v znení neskorších predpisov, právo na náhradu
škody podľa tohto zákona sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je
podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo
dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia.

27. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za
podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem
tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

28. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vo veci náhrady
škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak
škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

29. Podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra
Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom

konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.

30. Podľa § 9 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti

orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaníaleboinýnezákonnýzásahdo
práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa
nepovažujepostupalebovýsledokpostupuNárodnejradySlovenskejrepublikyprivýkonejejpôsobnosti
podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej

republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

31. Podľa § 9 ods. 2 zákona 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri posudzovaní nesprávneho
úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v

zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch
v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že

bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

32. Podľa § 9 ods. 3 zákona 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného
zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy spočívajúceho v
porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov

vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka
Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy
prokurátorom.33. Podľa § 9 ods. 4 zákona 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, právo na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

34. Podľa § 15 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11.

35. Podľa § 16 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zo žiadosti musí byť zrejmé, kto

náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým
spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu
škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej
moci, ktorý mu škodu spôsobil.

36. Podľa § 17 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý
zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

37. Podľa § 19 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, právo na náhradu škody sa premlčí
za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

38. Podľa § 25 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak § 26 neustanovuje inak,
právne vzťahy vrátane predbežného prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú Občianskym
zákonníkom.

39. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba nie je dôvodná. Žalobcovia
neuniesli dôkazné bremeno spočívajúce v nároku na požadovanú výšku náhrady škody najmä v rozsahu
ušlého zisku z hospodárenia, ktoré vyčíslili na sumu 30.000 eur, pričom túto výšku ničím nepodložili.
Taktiež nie je ničím podložené, že ich zdravotné a psychické problémy priamo súvisia s problémami pri
reštitúcii, čo napokon aj sám žalobca v 2. rade konštatoval na pojednávaní dňa 26.10.2018 (č.l. 172

spisu).

40. Žalobcovia nepredložili dôkazy o ukončení správneho konania v zmysle rozsudku KS Košice XSp X/
XXXX-XX V. XX.X.XXXX, ktorým zrušil rozhodnutie OÚ v Poprade č. OU-E.-E.-XXXX/XXXXXX-XXX-U.
zo dňa 9.11.2015. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že nemôže nahrádzať správny orgán

a konanie pred ním.

41. K námietke žalovanej, že nie je príslušná, súd uvádza, že žalovaná je Slovenská republika a nie
konkrétne ministerstvo a v rámci reformy ESS prešli kompetencie práve na MV SR a neobstojí jeho
obhajoba, že ide len o „svietenie a kúrenie“ (viď č.l. 194 spisu - vyjadrenie na pojednávaní 29.11.2018),

pričom z tzv. opatrnosti sa zúčastnili konania, vyjadrili sa a žalobcami boli označení.

42. Podstatným však je, že k uplatneniu náhrady škody musia byť splnené súčasne tri podmienky
uvádzané vyššie, čo však nebolo splnené a preto súd žalobe nemohol vyhovieť.

43. Žalovaná strana bola v konaní úspešná a preto jej priznal náhradu trov konania v celom rozsahu,
pričom o výške súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde
v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú
vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k
vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny
nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.