Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2022

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20Csp/87/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120205540
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2022:8120205540.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobkyne V. F., Z..

XX.XX.XXXX,B.V.Š.XXX,XXXXXX.,právnezastúpenejJUDr.IgoromŠafrankom,advokátom,ul.Sov.
hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému TOMA úverová a leasingová, a.s., so sídlom Májová
1319, 022 01 Čadca, IČO: 36 664 090, právne zastúpenému: JUDr. Martinou Fábryovou, advokátkou,
so sídlom Floriánska 16, 040 01 Košice, IČO 52 405 656, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške
9.342,58 eura, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 500 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 15.05.2020 si žalobkyňa uplatnila voči žalovanému právo
na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 9.342,58 eura. Svoju žalobu odôvodnila tým, že v
konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 8C/64/2013 o čiastočnú neplatnosť právneho
úkonu, bol zo strany terajšieho žalovaného podaný protinávrh o zaplatenie 9.342,58 eura. V tejto časti

konania bola ako žalovaná v postavení spotrebiteľky úspešná, rozsudkom Okresného súdu Prešov,
pod sp. zn. 8C/64/2013, zo dňa 2.10.2017, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn.
6Co/2/2018, zo dňa 31.5.2018, ktoré sa stali právoplatnými 16.7.2018. Žalovaný v pôvodnom konaní
podal dovolanie, o ktorom rozhodol NS SR rozsudkom, sp. zn. 6Cdo/229/2018, zo dňa 30.10.2019
tak, že ho odmietol. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol: „43. Keďže žalobcovia mali voči bytovému
družstvu dlh, z obavy zo straty bývania uzavreli so spoločnosťou Slovenský bytový servis, s.r.o. t.č.
Harmony INVESTMENT, s.r.o. dňa 13.12.2007 príkaznú zmluvu a zmluvu o pôžičke. Predmetom

zmluvy bolo poskytnutie pôžičky vo výške dlhu žalobcov u vlastníka bytu, kúpnej ceny a poplatkov
v celkovej sume 151.030,50 Sk, ďalej sprostredkovanie prefinancovania dlhov žalobcov a následné
zabezpečenie hypotekárneho úveru na vrátenie pôžičky a zaplatenie odmeny príkazníka. Táto zmluva
pritom neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného
ku dňu uzavretia zmluvy a to ročnú úrokovú sadzbu a RPMN. V ten istý deň žalobcovia podpísali
zmluvu so spoločnosťou. TOMA úverová a leasingová, a.s. o úvere s tým, že časť 220.000,-Sk bude
vyplatená Slovenskému bytovému servisu, s.r.o. a suma 7.400,- Sk bude predstavovať poplatok za

zabezpečenie úveru, ktorý bol taktiež vyplatený uvedenej spoločnosti. Následne žalobcovia podpísali
dňa 18.3.2008 zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť, ktorej sa stali už spoluvlastníkmi, s
uvedením hodnoty bytu minimálne 300.000,-Sk a s tým, že netrvajú na vypracovaní znaleckého posudku
na záloh. Žalobcovia uhradili žalovanému sumu 3.261,56 €, t.j. 98.257,75 Sk, predstavujúcu 31 splátoka časť 32. splátky. Keďže ďalšie splátky žalobcovia prestali uhrádzať, spoločnosť TOMA úverová a
leasingová, a.s. im oznámila začatie výkonu záložného práva k bytu s tým, že ich dlh predstavoval
sumu 11.348,18 €, t.j. 341.875,27 Sk. Žalobcom bol na základe týchto zmlúv poskytnutý len zlomok

finančných prostriedkov, nakoľko tieto boli prevádzané medzi jednotlivými spoločnosťami s následkom
pre žalobcov ako spotrebiteľov zaplatiť poplatky spoločnosti Slovenský bytový servis, s.r.o. v sume
30.000,- Sk ako odmenu, v sume 7.400,- Sk ako poplatok za zabezpečenie úveru a v sume 8.000,-
Sk ako náklady spojené s následným poskytnutím úveru (napr. správny poplatok za návrh na vklad do
katastra a i.). 45. Súd sa na základe námietky žalobcov zaoberal aktívnou legitimáciou žalovaného v

spore o zaplatenie dlžnej sumy úveru. Žalovaný si uplatňoval nároky z úverovej zmluvy, a to zosplatnený
zvyšok úveru dôvodiac, že finančné prostriedky z úverovej zmluvy poskytol žalobcom v 1. a 2. rade.
Táto okolnosť však v konaní preukázaná nebola a finančné prostriedky v inej sume, ale na totožný účel
zaplatenia dlhu žalobcov v 1. a 2. rade, poplatku z omeškania a kúpnej ceny uhradila iná obchodná
spoločnosť v období ešte pred uzavretím zmluvy o úvere. Úverová zmluva, od ktorej nárok žalovaný v
tomto konaní odvíja, bola uzavretá na inú sumu, ale na totožný účel, teda na nadobudnutie nehnuteľnosti

pre bytové účely. Žalovaný finančné prostriedky poskytol nie však na účet žalobcov v 1. a 2. rade,
ale na účet pôvodného prenajímateľa, teda OSBD Prešov. Pritom poprel akúkoľvek súvzťažnosť so
Slovenským bytovým servisom s.r.o. (čl.144), ktorý je samostatným právnym subjektom a ktorý finančné
prostriedky potrebné na úhradu nedoplatku, poplatkov z omeškania a kúpnej ceny bytu uhradil na účet
prenajímateľa. Taktiež z výpisu žalobcu v 1. rade vyplýva, že finančné prostriedky vo výške 30.969,50

Sk boli žalobcom poukázané spoločnosťou Slovenský bytový servis s.r.o. a nie žalovaným. Z tohto
dôvodu aktívna legitimácia pre vrátenie finančných prostriedkov z úverovej zmluvy u žalovaného nie je
daná z dôvodu nenaplnenia jednej zo základných podmienok, a to poskytnutie finančných prostriedkov
dlžníkovi. Ak by aj v zmluve bolo uvedené, že žalovaný bude za dlžníka plniť v prospech bývalého
prenajímateľa, v situácii a v čase, kedy takto žalovaný mal platby uskutočniť (17.4.2008) boli už úhrady

realizované iným subjektom a tým by duplicitne žalovaný plnil pre totožné účely, avšak už takáto potreba
zo strany žalobcov v 1. a 2. rade ani reálne neexistovala. Súd vychádzajúc z týchto okolností dospel
k záveru o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu pri návrhu na vrátenie dlžnej sumy úveru. (viď
rozsudok Krajského súdu v Prešove z 18.1.2017, sp. zn. 18Co/1/2016).“ Ako spotrebiteľka si uplatňuje
satisfakciu za porušenie spotrebiteľských práv. Svoje práva musela brániť podaním žaloby. Keďže je

spotrebiteľkou, ktorá úspešne uplatnila porušenie svojich práv na súde a bola tým splnená hypotéza
vyššie citovanej právnej normy, primerané finančné zadosťučinenie požaduje vo výške 9.342,58 eura,
ktorá zodpovedá sume, o ktorú sa chcel žalovaný na môj úkor bezdôvodne obohatiť. Čo sa týka otázky
rozsahu porušenia spotrebiteľského práva, tak táto otázka je definovaná rozsudkom v základnej veci, t.
j. rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 8C/64/2013, zo dňa 2.10.2017 a jeho odôvodnením, ktorý

je hmotnoprávnou podmienkou nároku na primerané finančné zadosťučinenie a z tejto hmotnoprávnej
podmienky je potrebné vychádzať, ako záväznej. Tento rozsah zisteného porušenia spotrebiteľského
práva, v základnej veci, nie je možné v konaní o primerané finančné zadosťučinenia ani rozširovať ani
zužovať.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Vo svojom vyjadrení uviedol, že priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia vyžaduje úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej
zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva
alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu, či možnosť vzniku takejto ujmy. Súd síce označil zmluvnú
podmienku za neplatnú, nemožno však vychádzať z tejto podmienky záver, že ak by táto podmienka

bola uplatnená došlo by k porušeniu práva spotrebiteľa. Záložný veriteľ by musel postupovať s náležitou
starostlivosťou. Ak by tak nepostupoval, záložca by mohol vymáhať náhradu škody. Žalovaný má za
to, že žalobkyňa sa nemôže domáhať primeraného finančného zadosťučinenia ani za protinávrh, keďže
z jej strany nedošlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti. Žalovaný namietal aj
výšku primeraného zadosťučinenia, keďže tak vysoká suma by zásadným spôsobom zmenila chod

spoločnosti, žalovaného a v krajnom prípade možno hovoriť o existenčných problémoch. Žalovaný má
za to, že takýto návrh je aj v rozpore s dobrými mravmi, keďže dňa 08.11.2019 uzatvorila žalobkyňa
so žalovaným dohodu o urovnaní a zmene právnych vzťahov. Žalobkyňa iniciovala úpravu vzájomných
vzťahov zo zmluvy o úvere č. 20505 zo dňa 13.12.2007. Podľa čl. I. bod . Dohody o urovnaní je medzi
stranami Dohody o urovnaní sporný záväzok dlžníkov zo Zmluvy o úvere, jeho existencia a výška.

V ďalšom bode sa tento sporný záväzok nahrádza novým, na základe ktorého sa dlžníci zaväzuje
spoločne a nerozdielne zaplatiť veriteľovi sumu 5.250,- eura. Zároveň bolo dohodnuté, že splnenie bolo
zabezpečené záložným právom. Podľa čl. I bod 8 Dohody o urovnaní sa strany dohodli, že sa výslovne
vzdajú práva, nároku na náhradu všetkých trov súdneho konania. Žalobkyňa zobrala dňa 08.11.2019žalobu späť, pričom špekulatívne doplnila vetu, že uvedené podávame pre prípad, ak by vec po dovolaní
sa vrátila pre OS Prešov alebo KS Prešov.

3. Rozsudkom zo dňa 30. apríla 2021, sp. zn. 20Csp/87/2020 súd žalobu zamietol.

4.Protirozsudkupodalaodvolaniežalobkyňa.Odvolanieodôvodnilanesprávnymiskutkovýmizisteniami
a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. Navrhla napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Uviedla, že v základnom konaní, tak súd prvoinštančný, ako aj súd odvolací, vec posudzovali ako vec
spotrebiteľskú, a nedostatok aktívnej vecnej legitimácie terajšieho žalovaného odvodili z jeho konania pri
uzatvorení úverovej zmluvy, v spojení s ďalšími predmetnými zmluvami, na základe ktorej sa chcel na jej
úkor bezdôvodne obohatiť a toto konanie terajšieho žalovaného posúdili ako konanie rozporné s dobrými
mravmi a v rozpore s povinnosťou konať s náležitou odbornou starostlivosťou. Práve v takomto postupe

terajšieho žalovaného, v základnom konaní, spočíva porušenie spotrebiteľského práva, a to porušenie
Zákona o ochrane spotrebiteľov (250/2007 Z. z.) a Zákona o spotrebiteľských úveroch (258/2001 Z. z.),
čo je zhrnuté v odôvodnení 25. potvrdzujúceho rozsudku Krajského súdu Prešov v základnom konaní sp.
zn. 6Co/2/2018, z 31.5.2018, z ktorého citovala: „Vo vzťahu k vzájomnému návrhu žalovaného odvolací
súdpovažujezáversúduprvejinštancieonedostatkuaktívnejlegitimácienastranežalovanéhozavecne

správny. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že uplatňované finančné prostriedky neboli žalobcom
poskytnuté zo strany žalovaného, ale od inej spoločnosti. Súd prvej inštancie správne ustáli, že úverová
zmluva, od ktorej nárok žalovaný v tomto konaní odvíja, bola uzavretá na inú sumu, ale na totožný účel, t.
j.nadobudnutienehnuteľnostiprebytovéúčely,žalovanývšakfinančnéprostriedkyžalobcomneposkytol
(porov. rozpor rozsudok súdneho dvora EÚ s C-377/14).“ Vec v základnom konaní skončila právoplatne,

plným úspechom žalobkyne a jej manžela. Napriek tomu, že súd v základnom konaní určil, že záložná
zmluvajeneplatná,takterajšížalovanýnepožiadalovýmazzáložnéhopráva,alevyužilfinančnúsituáciu
žalobkyne, aby od nej vylákal prostredníctvom urovnania sumu 5 250,- eur. Išlo o to, že žalobkyňa s
manželom bola nútená byt predať. V časovej a finančnej tiesni, žiadala žalovaného, aby požiadal o
výmaz záložného práva, keďže je súdne konanie o neplatnosť záložnej zmluvy právoplatne skončené

určením jej neplatnosti. Žalovaný sa odvolával na dovolanie. O jeho stanovisku predložila SMS, ktorú
zaslal 23.9.2019, v ktorej uviedol, že bude čakať na výsledok dovolacieho konania alebo je ochotný
dohodnúť sa na doplatení konkrétnej sumy. Ak žalobkyňa nechcela prísť o jediného záujemcu, ktorý mal
záujem byt kúpiť, boli s manželom nútení podpísať urovnanie, ktoré im žalovaný predložil. Urovnanie nie
je ničím iným, ako neplatným právnym úkonom, ktorý uzatvorili v tiesni a bez akéhokoľvek rozumného

právneho dôvodu, keďže v súdnom konaní boli v celom rozsahu úspešní. O „kvalite a relevantnosti“
toho dokumentu podľa ich názoru svedčí aj tá skutočnosť, že urovnanie podpísali, aj keď obsahuje v
bode 8. záväzok, zobrať žalobu späť. Aj keď boli právnym zástupcom poučení o tom, že v právoplatne
skončenej veci nie je možné zobrať žalobu späť, žalovaný na tejto požiadavke trval a súhlasil s výmazom
záložného práva až po tom, keď mu žalobkyňa preukáže, že v základnom konaní zobrali žalobu späť,

čo aj urobili. Aj keď to bol právny nezmysel, požadovanú sumu 5 250,- eur žalovanému vyplatili, podanie
o späťvzatí žaloby v základnom konaní na súd podali a preukázali to žalovanému. Žalovaný následne
požiadal o výmaz záložného práva.

6. Žalobkyňa v podanom odvolaní namietala aj výrok o trovách konania. Poukázala na svoju finančnú

situáciu a mala za to, že v tomto prípade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa.

7. Odvolací súd zrušil rozsudok prvostupňového súdu a vec vrátil na nove konanie a rozhodnutie.
V rozhodnutí uviedol, že všeobecným právnym predpisom upravujúcim ochranu spotrebiteľa nie je
Občiansky zákonník, ale zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov.

Vo vzťahu k tomuto právnemu predpisu aj Občiansky zákonník má povahu osobitného predpisu a vo
svojich ustanoveniach len dopĺňa všeobecnú úpravu danú zákonom č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších
predpisov o ďalšie osobitné ustanovenia zamerané na ochranu spotrebiteľov. Je to zrejme z ust. § 3 ods.
3 zákona č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, pričom v poznámke k tomuto

ustanoveniujedanýodkaznaust.§52až§54Občianskehozákonníka.Vprípadeporušeniaprávaalebo
povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 v znení neskorších predpisov a osobitnými predpismi,
medzi ktoré sa zaraďuje i Občiansky zákonník, vzniká spotrebiteľovi právo na primerané finančné
zadosťučinenie. Toto právo vyplýva z ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľav znení neskorších predpisov, podľa ktorého proti porušeniu práv a povinnosti ustanovených zákonom
s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho
práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho

konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy
spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených
porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom.
Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostíustanovenejtýmtozákonom
a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie

práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Vychádzajúc z
tohtoustanoveniapredpokladompreuplatnenieprávanaprimeranéfinančnézadosťučineniejeúspešne
uplatnenie porušenia práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zo
strany spotrebiteľa na súde. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola
privodená nejaká ujma. Postačuje ak k takémuto porušeniu práva alebo povinností dôjde. V tejto
súvislosti je potrebné dodať, že v súčasnosti účinné znenie ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. ešte

zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti
poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinností ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z.
v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.
Od 10.6.2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom spotrebiteľa na súde v
otázke preukázania porušenia práva alebo povinností ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. v znení

neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva
alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je
naplnený vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi,
resp. v rámci svojej obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku. K uplatneniu práva na primerané
finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo vzniká v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona

č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov po tom čo zo strany spotrebiteľa
dôjde k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde. Či došlo k úspešnému
uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde vyplynie až z rozhodnutia súdu vydaného vo veci
samej. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že ak bola žaloba zamietnutá z
dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie a súd sa v konaní nezaoberal vecou samou, súd teda

nezistil a ani nemohol zistiť porušenie spotrebiteľských práv v časti o zaplatenie dlžnej sumy, keďže sa
vecou samou nezaoberal. Podľa názoru odvolacieho súdu nesprávnym je aj názor súdu prvej inštancie v
tom smere, že žalobkyňou uplatnený nárok je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa v konaní vedenom
Okresným súdom Prešov pod sp.zn. 8C/64/2013 sa domáhala, aby súd určil, že Zmluva o zriadení
záložného práva č. 20505 zo dňa 18.3.2008 uzavretá medzi účastníkmi konania v časti čl. V. bod 1/ je

neplatná. Žalovaný doručil Okresnému súdu Prešov v konaní sp.zn. 8C/64/2013 vzájomnú žalobu, na
základektorejžiadalzaviazaťžalobcovv1.av2.radespoločneanerozdielnezaplatiťžalovanémusumu
9342,58 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 7087,25 eur od 28.3.2013 do
zaplatenia. Okresný súd Prešov rozsudkom sp,zn. 8C/64/2013-179 zo dňa 2.10.2017 určil, že Zmluva o
zriadení záložného práva č. 20505 zo dňa 18.3.2008 v časti čl. V. bod 1/ je neplatná. Druhým výrokom

zamietol vzájomný návrh žalovaného na zaplatenie sumy 9342,58 eur s príslušenstvom. Žalovaného
zaviazal na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozsudok Okresného súdu Prešov v spojení s
rozsudkomKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.6Co/2/2018zodňa31.mája2018nadobudolprávoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 16.7.2018. Podľa názoru odvolacieho súdu pokiaľ sa spotrebiteľ v základnom
konaní úspešne bránil tým, že dodávateľ porušil jeho spotrebiteľské práva a z toho dôvodu bola žaloba

zamietnutá, tak potom možno konštatovať, že spotrebiteľ úspešne uplatnil svoje spotrebiteľské práva.
Ako vyplýva z rozsudku Okresného súdu Prešov sp.zn. 8C/64/2013 súd vyhovel žalobe žalobcov v 1. a v
2. rade (v tomto konaní tiež v postavení žalobkyne), keď výrokom I. určil, že Zmluva o zriadení záložného
práva č. 20505 zo dňa 18.3.2008 je neplatná. V odôvodnení rozhodnutia Okresný súd Prešov v bode 43
uviedol, že súd posúdil platnosť ustanovení zmluvy o výkone záložného práva v súvislosti s rozporom

s pravidlami dobrých mravov, kedy ide podľa § 39 Občianskeho zákonníka o absolútnu neplatnosť,
ktorej sa môže dovolať ktokoľvek a kedykoľvek. „Súd má s poukazom na uvedený sled právnych úkonov
a činnosti jednotlivých spoločností za to, že uzavretá záložná zmluva sa prieči dobrým mravom s
poukazom na hore vysvetlený obsah pojmu dobré mravy. Žalobcovia za reálne poskytnuté prostriedky
vo výške cca 180.000 Sk (151.030,50 Sk + 30.969,50 Sk) mali zaplatiť pri riadnom splácaní počas 16

rokov sumu prevyšujúcu 490.000 Sk (cca 16.200 €), t.j. viac ako dvojnásobok. Navyše na zabezpečenie
tejto pozdĺžnosti žalobcovia založili svoj 3 a 1 izbový byt vo Vyšnej Šebastovej, ktorého hodnota je v
súčasnosti nepochybne značne vyššia ako zmluvne uvedených 9.958,17 € (300.000,-Sk). Teda nie je tu
zachovaný princíp proporcionality, medzi výškou dlhu a hodnotou zálohu. Okrem toho ich nehnuteľnosťby mohla byť prevedená na inú osobu priamym predajom bez určenia jej hodnoty znaleckým posudkom.
Aj keď žalobcovia podpísali zmluvy, v ktorých sú uvedené klauzuly o tom, že podmienky zmluvy sa
nepriečia dobrým mravom, nie sú uzavreté v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok, jedná sa o

irelevantné vyhlásenia. Morálne pravidlá majú objektívnu povahu, dajú sa na základe objektivizovaných
kritérií určiť a preto akékoľvek súhlasné a teda subjektívne motivované vyhlásenia zmluvných strán nie
je smerodajné o tom, či nimi uzavretá zmluva je v súlade s dobrými mravmi alebo nie. Vo všetkých
prípadoch sa jedná o zmluvy vopred pripravené, ktorých spravidla spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje.“ o vzťahu k uplatnenému vzájomnému návrhu žalovaného na zaplatenie

sumy 9342,58 eur s príslušenstvom súd na základe dôvodnej námietky žalobcov sa zaoberal aktívnou
vecnou legitimáciou. Z odôvodnenia citovaného rozsudku v základnom konaní plynie, že aktívna vecná
legitimácia pre vrátenie finančných prostriedkov z úverovej zmluvy u žalovaného nie je daná z dôvodu
nenaplnenia jednej zo základných podmienok, a to poskytnutie prostriedkov dlžníkovi. Rovnako vo
vzťahu k nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalovaného vo vzájomnej žalobe v konaní 8C/64/2013
Krajský súd v Prešove v rozsudku sp.zn. 6Co/2/2018 zo dňa 31.5.2018, ktorým odvolací súd potvrdil

napadnutý rozsudok sp.zn. 8C/64/2013, v bode 25 odôvodnenia rozsudku uviedol, že „Vo vzťahu
k vzájomnému návrhu žalovaného odvolací súd považuje záver súdu prvej inštancie o nedostatku
aktívnej legitimácie na strane žalovaného za vecne správny. Z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že uplatňované finančné prostriedky neboli žalobcom poskytnuté zo strany žalovaného, ale od inej
spoločnosti. Súd prvej inštancie správne ustálil, že úverová zmluva, od ktorej nárok žalovaný v tomto

konaní odvíja, bola uzavretá na inú sumu, ale na totožný účel, t. j. nadobudnutie nehnuteľnosti pre bytové
účely, žalovaný však finančné prostriedky žalobcom neposkytol (porov. rozpor rozsudok súdneho dvora
EÚ s C-377/14).“ Žalobkyňa si uplatnila nárok na primerané finančné zadosťučinenie z dôvodu, že v
súlades§3ods.5zákonač.250/2007Z.z.bolavkonanívedenomnaOkresnomsúdePrešovpodsp.zn.
8C/64/2013 úspešná. Treba prisvedčiť žalobkyni, že z odôvodnenia súdu prvej inštancie nevyplýva,

ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa si neuplatnila porušenie svojho spotrebiteľského
práva v základnom konaní. Súd prvej inštancie zamietol nárok na primerané finančné zadosťučinenie z
dôvodu, že k zamietnutiu žaloby došlo bez meritórneho prieskumu vo veci samej a teda súd v konaní
8C/64/2013 nezistil a ani nemohol zistiť porušenie spotrebiteľských práv v časti o zaplatenie dlžnej
sumy, keďže sa vecou samou nezaoberal. Takýto právny záver však z odôvodnenia rozsudku sp.zn.

8C/64/2013 Okresného súdu Prešov neplynie.

8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to Rozsudkom Okresného súdu Prešov na č.l. 4-10,
Doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti na č.l. 11, Rozsudkom Krajskéh súdu v Prešove na č.l.
12-15, Doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti na č.l. 16, Uznesením Najvyššieho súdu na č.l. 17-27,

Dohodou o urovnaní a zmene právnych vzťahov na č.l. 39, Späťvzatím žaloby na č.l. 40, Vyjadrením
žalovanej na č.l. 41-43, 44-46, Dohodou o urovnaní na č.l. 47, Späťvzatím žaloby na č.l. 48, Návrhom
na zastavenie z dôvodu skôr začatého konania na č.l. 54 a zistil tento skutkový stav:

9. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 2.10.2017, pod sp. zn. 8C/64/2013, okrem iného zamietol

vzájomný návrh žalovaného na zaplatenie sumy 9.342,58 eura s príslušenstvom. V rozhodnutí uviedol:
„Súd sa na základe námietky žalobcov zaoberal aktívnou legitimáciou žalovaného v spore o zaplatenie
dlžnej sumy úveru. Žalovaný si uplatňoval nároky z úverovej zmluvy, a to zosplatnený zvyšok úveru
dôvodiac, že finančné prostriedky z úverovej zmluvy poskytol žalobcom v 1. a 2. rade. Táto okolnosť
však v konaní preukázaná nebola a finančné prostriedky v inej sume, ale na totožný účel zaplatenia

dlhu žalobcov v 1. a 2. rade, poplatku z omeškania a kúpnej ceny uhradila iná obchodná spoločnosť
v období ešte pred uzavretím zmluvy o úvere. Úverová zmluva, od ktorej nárok žalovaný v tomto
konaní odvíja, bola uzavretá na inú sumu, ale na totožný účel, teda na nadobudnutie nehnuteľnosti
pre bytové účely. Žalovaný finančné prostriedky poskytol nie však na účet žalobcov v 1. a 2. rade,
ale na účet pôvodného prenajímateľa, teda OSBD Prešov. Pritom poprel akúkoľvek súvzťažnosť so

Slovenským bytovým servisom s.r.o. (čl.144), ktorý je samostatným právnym subjektom a ktorý finančné
prostriedky potrebné na úhradu nedoplatku, poplatkov z omeškania a kúpnej ceny bytu uhradil na účet
prenajímateľa. Taktiež z výpisu žalobcu v 1. rade vyplýva, že finančné prostriedky vo výške 30.969,50
Sk boli žalobcom poukázané spoločnosťou Slovenský bytový servis s.r.o. a nie žalovaným. Z tohto
dôvodu aktívna legitimácia pre vrátenie finančných prostriedkov z úverovej zmluvy u žalovaného nie je

daná z dôvodu nenaplnenia jednej zo základných podmienok, a to poskytnutie finančných prostriedkov
dlžníkovi. Ak by aj v zmluve bolo uvedené, že žalovaný bude za dlžníka plniť v prospech bývalého
prenajímateľa, v situácii a v čase, kedy takto žalovaný mal platby uskutočniť (17.4.2008) boli už úhrady
realizované iným subjektom a tým by duplicitne žalovaný plnil pre totožné účely, avšak už takáto potrebazo strany žalobcov v 1. a 2. rade ani reálne neexistovala. Súd vychádzajúc z týchto okolností dospel k
záveru o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu pri návrhu na vrátenie dlžnej sumy úveru. (viď rozsudok
Krajského súdu v Prešove z 18.1.2017, sp. zn. 18Co/1/2016).“

10. Krajský súd v Prešove ´vyššie uvedený rozsudok potvrdil, keď sa stotožnil so záverom o nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie žalovaného (bod 25). Najvyšší súd dovolanie žalovaného odmietol.

11. Podľa dohody o urovnaní a o zmene právnych vzťahov zo dňa 08.11.2019, uzavretej medzi

žalobkyňou, P. F. a žalovaným, sa sporný záväzok zo zmluvy o úvere č. 20505 nahrádza novým, na
základe ktorého sa dlžníci zaväzuje spoločne a nerozdielne zaplatiť veriteľovi sumu 5.250,- eura. Podľa
bodu I. 6 k uzatvoreniu dohody dochádza na základe návrhu dlžníkov. Podľa bodu I. 8 sa strany dohodli,
že sa výslovne vzdajú práva, nároku na náhradu všetkých trov súdneho konania. Podaním zo dňa
08.11.2019 zobrali žalobcovia žalobu v konaní 8C/64/2013 v celom rozsahu späť.

12. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

13. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva
spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov
verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo

zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.

14. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa

porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,

má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

15.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníka,výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

16. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Súd
je v danom prípade viazaný rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorý uviedol, že pokiaľ sa spotrebiteľ
v základnom konaní úspešne bránil tým, že dodávateľ porušil jeho spotrebiteľské práva a z toho

dôvodu bola žaloba zamietnutá, tak potom možno konštatovať, že spotrebiteľ úspešne uplatnil svoje
spotrebiteľské práva. Rovnako je súd viazaný tým, že uplatnený nárok nie je v rozpore s dobrými mravmi
(bod 24. uznesenia). Základný predpoklad na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je teda
daný.

17. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia tak pre určenie výšky nároku musí žalobkyňa
objektívne, vzhľadom na povahu, intenzitu, trvanie a rozsah pôsobenia nepriaznivého následku
preukázať, ako ho pociťovala a prežívala. Pri stanovení výšky treba vychádzať zo závažnosti vzniknutej
resp. hroziacej ujmy, okolností tak na strane žalobkyne ako aj žalovaného, okolností, za ktorých
došlo k porušeniu práva žalobkyne. Pri určení výšky finančného zadosťučinenia sa nemožno striktne

držať ujmy, ktorá žalobkyne objektívne hrozila, resp. ktorá jej vznikla. Inštitút primeraného finančného
zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobcu, resp. na kompenzáciu jeho
majetkovej škody, ale musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany,
ale primeraný.

18. Súd má za to, že pre žalobkyňu bude primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100,- eur,
Žalobkyňa nepredložila žiadne dôkazy odôvodňujúce výšku primeraného zadosťučinenia, pričom
vychádzala iba zo sumy, ktorý si žalovaný voči nej uplatnil. Súd preto pri výške vychádzal iba zo
skutočnosti, že žalobkyňa sa musela voči uplatnenému nároku brániť. Súd preto prihliadnutím naintenzitu zásahu ustálil ako dôvodnú, primeranú a zodpovedajúcu všeobecnej predstave spravodlivosti
výšku primeraného finančného zadosťučinenia v sume 500,- eur. Touto sumou budú naplnené všetky
funkcie primeraného finančného zadosťučinenia, a preto v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

19. Právny zástupca žalobkyne v záverečnej reči uviedol, že došlo ku zabezpečeniu trojizbového bytu v
rozlohe 3,5, a preto takáto nízka suma by sa minula účinkom primeraného finančného zadosťučinenia.
K tomu súd uvádza, že žalobkyňa si na tunajšom súde uplatňuje nárok na primerané finančné
zadosťučinenie v súvislosti s výrokom I. rozsudku sp. zn. 8C/64/2013, t.j. určením neplatnosti zmluvy o

zriadení záložného práva. Konanie je vedené pod sp. zn. 14Csp/86/2020. Uvedená skutková okolnosť
sa týka práve tohto porušenia spotrebiteľského práva, a preto ju nie je možné zohľadniť na výšku
zadosťučinenia v tejto veci.

20.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.1CSP,podľaktoréhosúdpriznástranenáhradutrov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa bola úspešná v časti primeraného zadosťučinenia

v základe nároku v rozsahu 100%, pričom výška priznaného nároku závisela výlučne na posúdení súdu.
Preto súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom pri vyčíslení sa bude
vychádzať z priznanej sumy.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na

Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a

čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).