Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 24, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Cob/41/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118207807
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8118207807.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.

Jozefa Angeloviča a JUDr. Jany Jančíkovej, sudkyne spravodajkyne v spore žalobcov: 1./ A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX E. F., právne zastúpený Jurek, advokátska kancelária,
s. r. o., so sídlom Páričkova 15, 821 08 Bratislava, IČO: 47 253 983, 2./ G. I. C. quaterfoil s. r.
o., so sídlom Dedinky 127, 049 73 Dedinky, IČO: 46 645 772, právne zastúpený JUDr. Helenou
Knopovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, IČO: 30687128, proti žalovanému:
TAVINIA INVESTMENTS LIMITED, so sídlom Karaiskaki 13, 3032 Limassol, Cyperská republika,
Company reg. number: HE 326157, právne zastúpenému TOMÁŠ KOHÚT advokátska kancelária, s.

r. o., so sídlom Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen, IČO: 47 235 888, o vrátenie plnenia z dôvodu
odstúpenia od zmluvy podľa Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, o odvolaní žalobcu v 2/
rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 21Cb/45/2018-293 zo dňa 9. septembra 2021 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v 2/ rade v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov (ďalej len ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 21Cb/45/2018-293 zo dňa
09.09.2021 žalobu zamietol a priznal žalovanému voči žalobcom nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100 %.

Žalobcovia dňa 03.07.2018 doručili súdu prvej inštancie žalobu, ktorou žiadali, aby súd uložil
žalovanému povinnosť vrátiť cenné papiere poskytnuté na základe Zmluvy o prevode cenných papierov
zo dňa 13.04.2016 tak, že žalobca v 1/ rade bude majiteľom cenných papierov Druh: akcie, forma: na
meno, podoba: zaknihované, emitent: (doterajší: POĽANA, a. s., IČO: 31 717 446) SCIORONTO a.

s., (predtým POĽANA, a. s.), počet kusov: 1 kus, menovitá hodnota jednej akcie: 34,- eur, menovitá
hodnota akcií spolu: 34,- eur, identifikačné číslo emisie (IČE): 880960009459 séria 01 a žalobca v 2/
rade bude majiteľom cenných papierov Druh: akcie, forma: na meno, podoba: zaknihované, emitent:
(doterajší: POĽANA, a. s., IČO: 31 717 446) SCIORONTO a. s. (predtým POĽANA a. s.), počet kusov:
225 544 kusov, menovitá hodnota jednej akcie: 34,- eur, menovitá hodnota akcií spolu: 7.668.496,- eur,
identifikačnéčísloemisie(IČE):880960009459séria01dotrochdníodprávoplatnostirozsudkuapriznal
mu voči nemu náhradu trov konania.

V žalobe žalobcovia tvrdili, že zo strany žalovaného plnenie vyplývajúce zo Zmluvy o prevode cenných
papierov neprebiehalo v súlade s dohodnutými podmienkami, pričom boli hrubo porušené ustanoveniav bode VI., a to tým, že došlo k zlúčeniu spoločnosti POĽANA a. s. so spoločnosťou SCIORONTO a.
s. bez zmluvne zakotveného písomného súhlasu žalobcov, k čomu ich výslovne zaväzovala zmluva v
článku VI., pričom žalovaný, už ako vlastník akcií spoločnosti POĽANA a. s. vedome porušil zmluvnú

povinnosť uvedenú v bode VI. Zmluvy. Ďalej žalobcovia uviedli, že výzvou zo dňa 20.04.2016 vyzvali
predstavenstvo spoločnosti SCIORONTO, a. s., členov dozornej rady spoločnosti SCIORONTO, a. s.,
ako aj samotného žalovaného o zdržanie sa výmeny akcií spoločnosti POĽANA a. s. so spoločnosťou
SCIORONTO, a. s. a následne dňa 13.12.2017 žalobca v 1/ rade a žalobca v 2/ rade zaslali žalovanému
Odstúpenie od zmluvy o prevode cenných papierov dôvodu porušenia zmluvných povinností. Po

citácii právnych predpisov žalobcovia žalobu odôvodňovali tým, že žalovaný ako kupujúci hrubo
porušil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, pretože k zlúčeniu spoločnosti POĽANA, a. s. a spoločnosti
SCIORONTO, a. s. došlo bez súhlasu a vedomia žalobcov, keďže žalovaný žalobcov o tejto skutočnosti
neinformoval, pričom následkom tohto je zjavné porušenie povinností vyplývajúcich z bodu VI. ods. 3
písm. a) Zmluvy a aj porušením Čl. III., bod 3.3 Záložnej zmluvy, v zmysle ktorého sa kupujúci ako
záložca zaviazal zabezpečovať „...dodržiavanie Zmluvy hlavne podľa Čl. VI. bod 3 ods. a, b, c, d, e,

f, g, h, i, j, k, l, m, n, o, p tak, aby bola zachovaná hodnota zálohu.“ Navyše žalobcovia zdôraznili,
že žalovaný predmet kúpy prevzal, ale nesplnil si svoju povinnosť zaplatiť žalobcom dohodnutú kúpnu
cenu napriek tomu, že kúpna cena sa stala splatnou, pričom akcie boli žalovanému odovzdané a
CentrálnydepozitárcennýchpapierovSR,a.s.vykonalzápisvzákonomustanovenejevidenciimajiteľov
zaknihovaných cenných papierov. Pre žalobcu je nepochybné, že žalovaný bol povinný dodržiavať

povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, ako aj bol povinný zaplatiť kúpnu cenu a vzhľadom na to, že žalovaný
hrubo porušil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, mohli žalobcovia od zmluvy odstúpiť.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil, poprel skutkové a právne tvrdenia žalobcov so zdôraznením, že

nikdy nenastala právna možnosť žalobcov odstúpiť od zmluvy o prevode cenných papierov, nakoľko
žalobcovia neuviedli, aký konkrétny úkon mal vykonať žalovaný, ktorým by porušil článok VI. bod 3.
písm. a) zmluvy o prevode cenných papierov. Žalovaný uviedol, že nevykonal žiadny úkon, ktorým
by porušil uvedené zmluvné ustanovenie a žalobcovia žiadny takýto úkon ani nepreukázali. Ďalej
žalovaný podotkol, že kúpna cena za akcie bola uhradená momentom uhradenia sumy 500.000,- eur

žalovaným vo vzťahu k žalobcom podľa článku V. bodu 3. Zmluvy o prevode akcií. Odstúpenie od
zmluvy žalovaný nepovažoval za platné. Žalovaný tiež poukázal, že v prípade, ak by aj pripustil platnosť
výpovede zo zmluvy o prevode cenných papierov, podľa ust. § 325 Obchodného zákonníka odstúpenie
od zmluvy znamená, že obe strany sú povinné vrátiť si navzájom to, čo do seba prijali, a teda v
tomto prípade sú žalobcovia povinní žalovanému vrátiť prijaté peňažné plnenie 500.000,- eur spolu

s úrokmi, resp. relevantne preukázať pripravenosť plnenia súčasne s druhou stranou. Keďže podľa
žalovaného žalobcovia v žalobe nijako nepreukázali, že vrátili plnenie žalovanému, resp. nepreukázali
pripravenosť vrátenia plnenia, žaloba je tak predčasná. Žalovaní v rámci procesnej obrany tiež uviedol,
že žalobcovia sa môžu domáhať len vrátenia toho, čo na žalovaného previedli, teda vrátenia 225 545
kusov zaknihovaných akcií na meno emitenta POĽANA, a. s. a v žiadnom prípade sa nemôžu domáhať

vydania žiadnych akcií inej spoločnosti, a to ani právneho nástupcu emitenta, keďže v dôsledku zlúčenia
obchodných spoločností sa totiž právny nástupca nestáva zo zákona emitentom cenných papierov za
zanikajúcu spoločnosť.

Súd prvej inštancie po vykonanom dokazované zistil skutkový stav

dňa 13.04.2015 uzavreli strany sporu, t. j. žalobcovia v 1/ a 2/ rade ako predávajúci na jednej
strane a žalovaný ako kupujúci na strane druhej Zmluvu o prevode cenných papierov v zmysle §
30 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (Zákon o cenných papieroch) a § 409 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka,predmetomktorejbolzáväzokžalobcovv1/a2/rade(predávajúcich)previesťnažalovaného
(kupujúceho) akcie a záväzok žalovaného (kupujúceho) akcie kúpiť a zaplatiť za akcie dohodnutú kúpnu
cenu.
žalobca v 1/ rade bol v čase vyhotovenia zmluvy výlučným majiteľom cenných papierov: Druh: akcie,

Forma: na meno, Podoba: zaknihované, Emitent: POĽANA, a. s., IČO: 31 717 446, Počet kusov: 1
kus, Menovitá hodnota jednej akcie: 34,- eur, Menovitá hodnota akcií spolu: 34,- eur, Identifikačné číslo
emisie (IČE): 880960009459 séria 01.žalobca v 2. rade bol v čase vyhotovenia zmluvy majiteľom nasledovných cenných papierov: Druh:
akcie, Forma: na meno, Podoba: zaknihované, Emitent: POĽANA, a.s., IČO: 31 717 446, Počet kusov:
225 544 kusov, Menovitá hodnota jednej akcie: 34,- eur, Menovitá hodnota akcií spolu: 7.668.496,- eur,

Identifikačné číslo emisie (IČE): 880960009459 séria 01.
podľa bodu IV. zmluvy sa žalobcovia v 1/ a 2/ rade zaviazali previesť na kupujúceho akcie a žalovaný sa
zaviazal akcie kúpiť, ktorý záväzok mal byť splnený registráciou prevodu akcií vykonanou Centrálnym
depozitárom cenných papierov SR, a. s. na základe príkazu na registráciu prevodu.
podľa bodu V. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že prevod akcií je odplatný a kúpna cena za akcie

sa určí ako rozdiel sumy 3.500.000,- eur a súčtu záväzkov emitenta, pričom rozpis záväzkov zmluvné
strany doplnili podľa bodu V. 2. zmluvy tak, že rozpis a prehľad záväzkov emitenta tvorili neoddeliteľnú
súčasť Zmluvy.
splnenie záväzku žalovaného (kupujúceho) zaplatiť kúpnu cenu za akcie bolo do sumy najviac 500.000,-
eur zabezpečené bankovou na sumu 500.000,- eur vystavenou bankou B. F., G.;
splnenie tej časti záväzku žalovaného (kupujúceho) zaplatiť kúpnu cenu za akcie, ktorá prevyšovala

sumu 500.000,- eur bolo zabezpečené záložným právom k akciám, ktorá sa zriadili na základe osobitnej
záložnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcami v 1/ a 2/ rade (predávajúcimi) v postavení záložného
veriteľa a žalovaným (kupujúcim) v postavení záložcu.
za účelom zachovania hodnoty zálohu - akcií - podľa záložnej zmluvy sa žalovaný zaviazal, že nevykoná
úkon smerujúci k tomu, aby spoločnosť v období medzi dňom registrácie prevodu akcií na žalovaného

(kupujúceho) a okamihom úplného zaplatenia kúpnej ceny, vykonala akýkoľvek úkon alebo záležitosti
uvedené v čl. VI. bode 3. písm. a) až p) bez predchádzajúceho písomného súhlasu žalobcov v 1/ a 2/
rade (predávajúcich).
záväzok previesť akcie na žalovaného (kupujúceho) bol splnený registráciou prevodu akcií vykonanou
Centrálnym depozitárom cenných papierov SR, a. s., t. j. vykonaním zápisu v zákonom ustanovenej

evidencií majiteľov zaknihovaných cenných papierov.
zo strany žalovaného plnenie vyplývajúce zo zmluvy neprebiehalo v súlade s dohodnutými podmienkami
zmluvy podľa bodu VI., a to tým, že došlo k zlúčeniu spoločnosti POĽANA a. s. so spoločnosťou
SCIORONTO a. s. bez zmluvne zakotveného písomného súhlasu žalobcov, k čomu ich výslovne
zaväzovala zmluva v článku VI..

výzvou zo dňa 20.04.2016 žalobcovia v 1/ a 2/ rade vyzvali predstavenstvo spoločnosti SCIORONTO,
a. s., členov dozornej rady spoločnosti SCIORONTO, a. s., ako aj samotného žalovaného o zdržanie sa
výmeny akcií spoločnosti POĽANA a. s. so spoločnosťou SCIORONTO, a. s..
dňa 06.12.2017 sa konalo Mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti G. I. C. a. s. (žalobcu v 2/ rade),
na ktorom sa Valné zhromaždenie riadne uznieslo uznesením č. 4 na odstúpení od Zmluvy o prevode

cenných papierov zo dňa 13.04.2015.
dňa 13.12.2017 žalobca v 1/ rade a žalobca v 2/ rade zaslali žalovanému Odstúpenie od Zmluvy o
prevode cenných papierov zo dňa 13.04.2014 z dôvodu porušenia jeho zmluvných povinností.

Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 344, § 345 ods. až 3, § 346 ods. 1 a 2, § 347 ods. 1 až 3, § 348
ods. 1 a 2, § 349 ods. 1 až 3, § 350 ods. 1 a 2, § 351 ods. 1 a 2, § 352 ods. 1 až 4, § 353, § 354 a
§ 325 Obchodného zákonníka.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba žalobcov je z
viacerých dôvodov nedôvodná, pričom poukázal, že od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré
ustanovuje zmluva alebo tento Obchodný zákonník alebo iný zákon. Súd prvej inštancie skonštatoval, že
žalobcovia odstúpili od zmluvy o prevode cenných papierov z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného
uvedených v čl.VI. zmluvy, avšak za porušenie týchto povinnosti zo strany žalovaného si zmluvné

strany nedohodli možnosť od tejto zmluvy odstúpiť a žiadne iné porušenie zmluvných povinnosti zo
strany žalovaného sa ako dôvody pre odstúpenie v odstúpení od zmluvy o prevode cenných papierov
neuvádzali. Súd prvej inštancie preto považoval odstúpenie žalobcov od zmluvy o prevode cenných
papierov za neúčinné, nespôsobilé privodiť právne účinky, ktoré sa podľa zákona spájajú s platným a
účinným odstúpením od zmluvy. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že vykonaným dokazovaním nebolo

preukázané,žebyžalovanýporušilsvojepovinnostiuvedenévčl.VI.zmluvy,keďženezrealizovalžiadny
prevod akcii, ktoré nadobudol predmetnou zmluvou o prevode cenných papierov a ani nezrealizoval
žiadny z úkonov uvádzaných v predmetnom článku zmluvy. Podľa súdu prvej inštancie zlúčením
spoločnosti POĽANA a. s. so spoločnosťou SCIORONTO a. s. došlo k prechodu majetku spoločnostiPOĽANA a. s. na spoločnosť SCIORONTO a. s. ako univerzálneho nástupcu. Hoci žalobcovia v
priebehu súdneho konania ako dôvod pre odstúpenie od zmluvy o prevode cenných papierov nepriamo
uvádzali aj nezaplatenie celej kúpnej ceny zo strany kupujúceho, súd prvej inštancie k tomu ustálil,

že táto skutočnosť nebola pre rozhodnutie v danej právnej veci rozhodujúca, keďže žalobcovia sa
voči žalovanému domáhajú určenia povinnosti v súvislosti s ich odstúpením od zmluvy pre porušenie
povinnosti žalovaného ako kupujúceho v zmysle čl. VI. zmluvy, a nie pre porušenie zmluvnej povinnosti
žalovaného zaplatiť v celom rozsahu dohodnutú kúpnu cenu. Navyše vykonaným dokazovaním súd
prvej inštancie nemal jednoznačne preukázanú skutočnosť, že žalovaný nezaplatil v celom rozsahu

dohodnutú kúpnu cenu za prevod akcií, keďže táto skutočnosť ostala medzi sporovými stranami sporná,
nakoľko žalobcovia tvrdili, že nedošlo k úplnému zaplateniu kúpnej ceny, naopak žalovaný tvrdil,
že sa tak už stalo úhradou sumy 500.000,- eur. Súd prvej inštancie dodal, že žalobcovia platne a
účinne neodstúpili od predmetnej zmluvy, takže sa nemohli s úspechom domáhať uloženia povinnosti
žalovanému vrátiť cenné papiere spoločnosti POĽANA a. s., pričom vrátenie týchto cenných papierov
je pre zánik spoločnosti POĽANA a. s jej zlúčením s inou spoločnosťou považoval v súčasnosti za

plnenie nemožné. Okrem uvedeného súd prvej inštancie v závere dodal, že zmluva o prevode cenných
papierov založila medzi jej zmluvnými stranami zmluvný právny vzťah, obsahom ktorého sú vzájomné,
teda synalagmatické záväzky, ktoré sa v súdnom konaní prejavujú tak, že súd môže žalobe na plnenie
vyhovieť iba vtedy, ak je v žalobnom návrhu podklad pre výrok, v ktorom bude vyjadrená vzájomná
viazanosť plnení oboch sporových strán a ak v žalobnom návrhu takýto predpoklad chýba, čo je aj prípad

žaloby žalobcov, musí byť žaloba bez ďalšieho zamietnutá.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca v 2/ rade, a to z dôvodu, že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj

z dôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca v 2/ rade vyjadril
presvedčenie, že odstúpenie od zmluvy bolo v súlade so zákonom a teda došlo k zrušeniu zmluvy ex
nunc, preto žalobcovia podali žalobu o vrátenie plnenia z dôvodu odstúpenia od zmluvy. Za nanajvýš
čudné žalobca v 2/ rade považuje zamietnutie žaloby z dôvodu, že žalobcovia platne a účinne neodstúpili
od zmluvy tak, že sa nemôžu s úspechom domáhať uloženia povinnosti vrátiť plnenie. Tiež sa žalobcovi

v 2/ rade javí arbitrárny postup súdu prvej inštancie, keď sa zoberá platnosťou alebo neplatnosťou
odstúpenia od zmluvy a nahrádza to, čo mal dokazovať a tvrdiť žalovaný, keďže žalovaný po doručení
odstúpenia od zmluvy nespochybnil platnosť odstúpenia ani v konaní na súde, primárne netvrdil,
že výpoveď zmluvy je neplatná a zameral sa na možnosť žalovaného vrátiť plnenie, pokiaľ by bolo
odstúpenie od zmluvy platné. Žalobca v 2/ rade uviedol, že boli pripravení vrátiť plnenie, ale z opatrnosti

tak neučinili vzhľadom na správanie žalovaného. Žalobca v 2/ rade poukázal, že súd prvej inštancie
na jednej strane skonštatoval, že žalobcovia platne a účinne neodstúpili od zmluvy a že dokazovaním
nebolo preukázané, že by žalovaný porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, avšak na druhej
strane v časti zisteného skutkového stavu konštatoval, že plnenie žalovaného neprebiehalo v súlade
s dohodnutými podmienkami zmluvy a že zo strany žalovaného boli hrubo porušené ustanovenia

zmluvy tým, že došlo k zlúčeniu spoločnosti Poľana a. s. so spoločnosťou SCIORONTO a. s.. Na záver
žalobca v 2/ rade uviedol, že nemôže byť v súlade s princípom spravodlivosti, aby ktokoľvek uzavrel
s kýmkoľvek zmluvu o plnení, povinnosť si nesplnil, dokonca ani nenamietal neplatnosť odstúpenia od
zmluvy a záver bol taký, že ten, ktorý si všetky povinnosti plnil, ten ktorý v podstate prišiel v podstate
o finančné prostriedky, nie je v práve a súd jeho žalobu o domáhanie sa spravodlivosti zamietol. Preto

žalobca v 2/ rade odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec
na ďalšie konanie.

Žalovaný odvolanie žalobcu v 2/ rade považoval za nedôvodné, pričom poukázal na nepravdivé tvrdenie

žalobcu v 2/ rade, že žalovaný platnosť odstúpenia v konaní nenamietal, čo však žalovaný učinil
už v prvom svojom vyjadrení, kde uviedol, že nenastala možnosť žalobcov odstúpiť od zmluvy. Aj
v ďalšom vyjadrení žalovaný uviedol, že žalobcovia nepreukázali porušenie povinnosti zmluvy o prevode
cenných papierov, ktoré by umožnilo žalobcom odstúpenie od zmluvy. Žalovaný vo vyjadrení podotkol,
že konštatovania súdu prvej inštancie si neodporujú, keďže súd prvej inštancie s poukazom na ust.

§ 344 Obchodného zákonníka vyvodil, že zmluva o prevode cenných papierov nezakotvila možnosť
žalobcov odstúpiť od zmluvy pre porušenie niektorej z povinnosti podľa čl. VI, a ani možnosť odstúpenia
nevyplýva zo zákona. Žalovaný opätovne zdôraznil, že žalobca v 2/ rade, hoci tvrdil, že bol pripravený
vrátiť poskytnuté plnenie, v konaní nepreukázal ani pripravenosť, ale ani schopnosť vrátiť uhradenúkúpnu cenu. Podľa žalovaného žalobca v 2/ rade nesprávne chápe následky odstúpenia od zmluvy
podľa úpravy Obchodného zákonníka a súd prvej inštancie správne žalobu zamietol aj dôvodu, že
v žalobnom návrhu nebolo navrhnutá vzájomná viazanosť plnení oboch sporových strán, čo vyplýva aj

z rozhodovacej praxe súdov.

Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný tiež poukázal, že žalobcovia sa žalobou domáhali vydania plnenia,
ktorým sa im nedostalo, keďže predmetom zmluvy o prevode cenný papierov neboli akcie spoločnosti

SCIORONTO a. s., ale spoločnosti Poľana, a. s., pričom podľa ust. § 218a Obchodného zákonníka
pri zlúčení spoločnosti akcie zanikajúcej spoločnosti sa nestávajú akciami nástupnickej spoločnosti.
Žalovaný tiež nesúhlasil so žalobcovým odvolávaním sa na princíp spravodlivosti, nakoľko žalovaný
splnil všetky svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a riadne uhradil kúpnu cenu. Žalovaný odvolaciemu
súdu navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní strany sporu súdu prvej inštancie nedoručili.

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej

lehote (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) oprávnenou
osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie podané žalobcom v 2/ rade a preskúmal rozhodnutie súdu
prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl.
CSP bez toho, aby nariadil pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario). Pretože rozsudok vo veci samej
musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného

vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods.
2, § 219 ods. 1, 3 CSP). Po prieskume napadnutého rozsudku (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel
odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu v 2/ rade nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie
je potrebné potvrdiť.

Žalobca podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.

Čo sa týka námietky žalobcu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd uvádza, že nielen súdnou praxou, ale aj teóriou práva
je ustálené, že dokazovanie v súdnom spore prebieha vo viacerých fázach - od navrhnutia dôkazu,
cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a
zároveň procesnou povinnosťou strán sporu, len súd rozhodne, ktorý z označených a navrhnutých
dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy

strán sporu na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne
zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania
a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. Ak však súd
odmietne vykonať určitý účastníkom navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení
rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. (pozri nález Ústavného súdu SR, sp. zn.

I. ÚS 350/08 zo dňa 30.9.2010)

ČosatýkahodnoteniadôkazovCivilnýsporovýporiadokupravujezásaduvoľnéhohodnoteniadôkazovv
§ 191 ods. 1, v zmysle ktorej dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Voľné hodnotenie dôkazov súdom neznamená ľubovôľu hodnotenia, ale dôkazy hodnotí z hľadiska
jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov
súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel
formálnej logiky. Zistený skutkový stav vychádza z procesnej aktivity strán sporu, ktoré počas súdneho

konania pred súdom prvej inštancie na preukázanie svojich tvrdení navrhli dôkazy a tieto súd prvej
inštancie vykonal.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie
je nesprávne, čo znamená, že zistenie súdu prvej inštancie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní,

pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť,
keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny
názor. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o
situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami),
a poznatkov. ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti

(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov
nezodpovedátomu,čomalobyťzistenéspôsobomvyplývajúcimzprocesnýchustanoveníodokazovaní.
Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad
alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie
ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej
inštancie nezodpovedá § 191 ods. 1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich

vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho
obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého súdneho spisu dospel k záveru,

že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a na skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa
nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Skutkový stav, ktorý zistil súd prvej inštancie, vyplýva
z listín, ktoré predložili obe strany sporu. Iné návrhy na dokazovanie strany sporu nepredložili.

ŽalobcoviažalovanýnároknavydaniecennýchpapierovodôvodňovaliodstúpenímodZmluvyoprevode
cennýchpapierovuzavretejmedzistranamisporu13.04.2015.Vodstúpeníodzmluvyzodňa13.12.2017
žalobcovia uviedli, že na mimoriadnom valnom zhromaždení žalobcu v 2/ rade sa prítomný konateľ
a spoločník so súhlasom tichých spoločníkov dohodli na odstúpení od zmluvy o prevode cenných
papierovzdôvodovporušeniazmluvnýchpovinnostíakosúuvedenévbode4zápisnicezmimoriadneho

valného zhromaždenia žalobcu v 2/ rade zo dňa 06.12.2017, ktorá je ako príloha súčasťou tohto
odstúpenia. V bode 4 tejto zápisnice o mimoriadnom valnom zhromaždení žalobcu v 2/ rade sa uvádza,
že prítomní prehlásili, že plnenie zmluvy o prevode cenných papierov neprebieha ako má a ustanovenia
zmluvy boli porušené v nasledovných bodoch: zlúčenie spoločností Poľana a. s. so spoločnosťou
SCIORONTO a. s. bez písomného súhlasu predávajúcich, k čomu ich zaväzovala zmluva podľa článku

VI., pričom prítomní výzvou zo dňa 20.04.2016 žiadali o zdržanie sa výmeny akcií spoločnosti Poľana
a. s. so spoločnosťou SCIORONTO a. s., ktorej prijatie bolo potvrdené členmi predstavenstva, členmi
dozornej rady spoločnosti SCIORONTO a. s. ako aj žalovaným ako vlastníkom akcií spoločnosti Poľana
a. s..

Medzi stranami sporu nebolo sporné, že medzi stranami sporu vznikol na základe Zmluvy o prevode
cenných papierov obchodnoprávny vzťah a taktiež nebola sporná aplikácia ustanovení Obchodného
zákonníka.

Podľa ust. § 344 Obchodného zákonníka od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje
zmluva alebo tento alebo iný zákon.

Odstúpenie od zmluvy je jednostranným adresovaným právnym úkonom, ktorého právnym následkom
je privodiť zánik právneho vzťahu. Podmienkou vzniku práva na odstúpenie od zmluvy je skutočnosť, že
toto právo vyplýva zo zmluvy, Obchodného zákonníka alebo iného zákona. Bez existencie zmluvného
alebo zákonného oprávnenia na výkon tohto práva nie je možné jednostranne privodiť zánik záväzku
odstúpením od zmluvy.

Zmluvné strany sa v rámci zmluvnej slobody môžu dohodnúť na tom, že jedna z nich alebo obidve sú
oprávnenéodzmluvyodstúpiťazároveňsidohodnúťdôvody,kedysútakoprávnenéurobiť.Tátodohodanesmie však odporovať kogentným ustanoveniam zákona. Zákon ustanovuje možnosť odstúpenia od
zmluvy predovšetkým pri omeškaní (napr. § 345 a nasl OBZ ), pri vadnom plnení (napr. § 436 ods.
1OBZ) a iných prípadoch (napr. §547 ods. 5 OBZ). (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.

5Obdo/40/2008, zo dňa 12. augusta 2009)

Ak žalobca v 2/ rade v odvolaní namieta, že sa mu zdá čudné, prečo sa súd prvej inštancie zaoberal
platnosťou alebo neplatnosťou odstúpenia od zmluvy, keď ani sám žalovaný nespochybnil platnosť
odstúpenia od zmluvy, odvolací súd k tomu dodáva, že zo strany žalobcu v 2/ rade zjavne došlo

k nepovšimnutiu vyjadrení a procesnej obrany žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie,
ktorý, ako sám uvádza aj vo vyjadrení k odvolaniu, už vo vyjadrení k žalobe namietal, že nenastala
právna možnosť žalobcov odstúpiť od zmluvy o prevode cenných papierov so zdôraznením neplatnosti
odstúpenia od zmluvy. Preto žalobcovia boli povinní v prvom rade preukázať, že právo na odstúpenie
od zmluvy im vyplynulo zo zmluvy, z Obchodného zákonníka alebo z iného zákona.

Zmluva o prevode cenných papierov vo svojich ustanoveniach upravuje výklad použitých významov,
predmet zmluvy, predaj a kúpu akcií, kúpnu cenu, zabezpečenie záväzkov kupujúceho, ubezpečenie pre
kupujúceho, povinnosť zachovávať mlčanlivosť, postúpenie, oddeliteľnosť ustanovení a platnosť zmluvy,
možnosti zmeny zmluvy, náklady a výdavky, rozhodné právo, riešenie sporov, oznámenia a doučovanie,

účinnosť zmluvy, zoznam príloh zmluvy a podpisy zmluvných strán. V zmluvných ustanoveniach zmluvy
o prevode cenných papierov zmluvné strany si vzájomne upravili svoje práva a povinnosti, pričom právo
na odstúpenie od zmluvy bolo založené len v prospech kupujúceho v článku VII. ods. 2 v prípade
nepravdivosti vyhlásení predávajúceho podľa predchádzajúceho bodu tohto článku. Žiadne iné zmluvné
ustanovenia neupravovali prípady, pre ktoré by predávajúcim vzniklo právo na odstúpenie od tejto

zmluvy.

Ak teda zmluva o prevode cenných papierov neupravovala právo žalobcov ako predávajúcich odstúpiť
od zmluvy o prevode cenných papierov, bol správny postup súdu prvej inštancie, ktorý zisťoval dôvod,

pre ktorý došlo k odstúpeniu od zmluvy žalobcami a či Obchodný zákonník alebo iný zákon upravuje
právo odstúpiť od zmluvy pre žalobcami vymedzený dôvod na odstúpenie od zmluvy. Súd prvej
inštancie správne preto konštatoval, že žalobcovia platne a účinne neodstúpili od zmluvy o prevode
cenných papierov, k čomu odvolací súd dopĺňa, že dôvod odstúpenia od zmluvy vymedzený žalobcami
porušením čl. VI zmluvy o prevode cenných papierov, spočívajúci v zlúčení spoločnosti Poľana, a. s.

so spoločnosťou SCIORONTO a. s., Obchodný zákonník, ale ani iný zákon ( zákon. č. 566/2001 Z.
z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o
cenných papieroch)) neupravuje ako dôvod pre odstúpenie od zmluvy o prevode cenných papierov.
Hoci žalobcovia uvádzali, že zo strany žalovaného nebola uhradená kúpna cena za nadobúdané cenné
papiere, aj odvolací súd prisvedčuje súdu prvej inštancie, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo,

že dôvod odstúpenia od zmluvy o prevode cenných papierov bolo nezaplatenie kúpnej ceny zo strany
žalovaného, preto akékoľvek úvahy ohľadom úhrady kúpnej ceny sú aj podľa názoru odvolacieho súdu
v tomto spore bezvýznamné.

Žalobca v 2/ rade tiež v odvolaní namietal nesúlad medzi konštatovaním súdu prvej inštancie o platnom
a neúčinnom odstúpení od zmluvy a zisteným skutkovým stavom, v ktorom súd prvej inštancie uviedol,
že žalovaný hrubo porušil ustanovenia zmluvy uvedené v čl. VI. tým, že došlo k zlúčeniu spoločnosti
Poľana, a. s. a spoločnosti SCIORONTO, a. s.. K tejto námietke odvolací súd poukazuje, že rozsudok
súdu prvej obsiahlo uvádza vyjadrenia strán sporu a vymenováva názvy predložených listín, avšak čo

sa týka skutkového stavu súd prvej inštancie tento doslova prevzal z podaní žalobcu, keďže bod 2, bod
9 a bod 35 sú doslova totožné. Podľa názoru odvolacieho súdu však nejde o taký nedostatok, ktorý
by spôsobil nesprávne rozhodnutie vo veci samej zvlášť, keď odôvodnenie zamietnutia žaloby uvedené
v bodoch 36 až 38 je jasné a zrozumiteľné.

K námietke o nesprávnom právnom posúdení § 365 ods.1 písm. h/ CSP odvolací súd poznamenáva, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdupri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkovýchzáverovvyvodilnesprávneprávnezávery(pozrinapr.NajvyššísúdSR,sp.zn.7Cdo/7/2010).

Ani táto odvolacia námietka žalobcu v 2/ rade však podľa odvolacieho súdu nebola naplnená. Žalobca
v 2/ rade v odvolaní uvádza, že odstúpenie od zmluvy bolo v súlade so zákonom a žalovaný sa
nedomáhal neplatnosti odstúpenia od zmluva, preto došlo k zrušeniu zmluvy ex nunc a k uplatneniu práv

žalobcov na vrátenie plnenia, čo je predmetom sporu a nie skúmanie, či je zmluvy o prevode cenných
papierov platná a účinná. Odvolací súd k tejto námietke žalobcu v 2/ rade uvádza, že súd prvej inštancie
neskúmal platnosť a účinnosť zmluvy o prevode cenných papierov, ale ako predbežnú otázku musel,
a to aj vzhľadom na procesnú obranu žalovaného, skúmať platnosť a účinnosť odstúpenia od zmluvy
o prevode cenných papierov. Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenia
Obchodného zákonníka a jeho právne závery sú správne.

Až v prípade, ak by mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobcovia mohli odstúpiť od zmluvy
o prevode cenných papierov, až vtedy by prichádzalo do úvahy skúmanie a hodnotenie aj ďalších tvrdení
uvádzaných žalovaným v rámci svojej procesnej obrany, a to aj, či žalobný návrh v súlade s ust. § 351

ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje vyporiadanie plnení poskytnutých na základe zmluvy
pred jej odstúpením, obsahuje vzájomnú povinnosť oboch zmluvných strán vrátiť si poskytnuté plnenia,
či dôvod, pre ktorý došlo k odstúpeniu od zmluvy bol porušením povinností žalovaného a tiež či plnenie,
ktorého sa žalobcovia domáhajú je možným alebo nemožným.

Odvolací súd poukazuje na závery prijaté nielen Ústavným súdom SR (sp. zn. III. ÚS 209/04, I. ÚS
117/05, I. ÚS 241/07), ale aj Európskym súdom pre ľudské práva (ďalej tiež „ESĽP“, veci Garcia Ruiz
c. Španielsku z 21. januára 1999, Georiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19.
februára 1998), podľa ktorých všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou

v spore, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú, ale
nevyžaduje sa aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však
ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento

argument.

Odvolací súd preto ustálil, že skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcu v 2/ rade neboli spôsobilé
spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie, preto

odvolanie žalobcu v 2/ rade z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za
opodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie bol potvrdený. Keďže súd prvej inštancie žalobu zamietol,
správny je aj jeho výrok o trovách konania, o ktorých súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods.
1 a § 262 CSP a v zmysle zásady úspechu v súdnom konaní právo na ich náhradu priznal žalovanému.

K trovám odvolacieho konania

Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.

Podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá náhradu trov konania právo

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.V civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou
úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada nákladov konania,
ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a

neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení, podľa
ktorých žalovaný ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu

trov tohto štádia konania proti žalobcovi v 2/ rade, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto
trov ustáli postupom podľa ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Odvolací súd zároveň dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že v záhlaví rozsudku má zjavné chyby

v písaní a to v obchodnom mene žalobcu v 2/ rade a taktiež absentuje uvedenie právneho zástupcu
žalobcu v 1/ rade, preto súd prvej inštancie bude povinný postupom podľa ust. 224 CSP tak, aby záhlavie
rozsudku zodpovedalo ust. § 220 ods. 1 CSP.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 422 CSP dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na
príslušenstvo sa neprihliada,

napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie.Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody - § 421 a § 422 CSP)) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací
návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie

druhého stupňa,
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.