Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 30, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoCsp/32/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121346419
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:6121346419.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobkyne O. proti žalovanému P., o zaplatenie
3.526,54 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica
zo dňa 21. apríla 2022, č.k. 6Csp/99/2021-116, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým žalobu vo zvyšku zamietol a vo výroku III. o trovách

konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému proti žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobkyni 2.942,34 eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.942,34 eur od 27.04.2021
do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol. Výrokom
III. žalobkyni priznal nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 47,64 %, ktorú

náhradu bude žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady
trov konania, ktoré po právoplatnosti rozsudku vydá súdny úradník. V odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou voči žalovanému domáhala zaplatenia istiny vo výške
3.526,54 eur, úroku vo výške 454,58 eur, úroku z omeškania vo výške 4,87 eur, úroku z omeškania vo
výške 5% ročne zo sumy 3.526,54 eur od 27.04.2021 do zaplatenia. Z vykonaného dokazovania mal
súd prvej inštancie za preukázané, že v predmetnej právnej veci dňa 23.11.2018 uzavreli žalobkyňa ako

veriteľ so žalovaným ako dlžníkom prostredníctvom internetbankingu (na diaľku) Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, ktorou vznikol medzi stranami konania právny vzťah zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere uzatvorenej podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá je
zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. Zmluvou sa žalobkyňa v
rámci predmetu svojej činnosti zaviazala poskytnúť žalovanému ako fyzickej osobe - nepodnikateľovi
peňažné prostriedky a žalovaný sa tieto zaviazal splácať v pravidelných
mesačných splátkach. Mal za to, že v prejednávanej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je

potrebnéaplikovaťustanovenia§52anasl.Občianskehozákonníka.Špeciálnaúpravaspotrebiteľského
úveru je obsiahnutá v zákone č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
Konštatoval, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, z čoho vyplýva, že osobitné
náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. musia byť uvedené v spotrebiteľskej zmluve
písomne, v opačnom prípade danú zmluvu je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Po
preskúmaní predmetnej zmluvy súd prvej inštancie dospel k záveru, že táto neobsahuje náležitosť v

zmysle § 9 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, t.j. dobu trvania zmluvy.
Pod pojmom doba trvania zmluvy je potrebné rozumieť časový úsek ohraničený začiatkom a koncom
trvania zmluvy (rozsudok KS Prešov zo dňa 28.09.2020 sp.zn. 8Co/137/2019). V zmluve je uvedenýdátum prvej anuitnej splátky 20.12.2018 a počet mesačných splátok 48. Nie je však prípustné, aby si
spotrebiteľ musel údaj o dobe trvania zmluvy sám odvodzovať od iných zmluvných údajov. Takýto postup
by neslúžil ochrane spotrebiteľa, pre ktorú zákon náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere

stanovil. Ďalšou obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údaj o celkovej čiastke
zmysle§9ods.1písm.h)zákonač.129/2010Z.z. ospotrebiteľskýchúveroch,ktorúmusí
spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Z predmetnej zmluvy vyplýva údaj o tom, že žalovanému vznikla povinnosť uhradiť 48 splátok po
124,41eur,tedaspolu 5.971,68eur,ďalejpovinnosťuhradiť48splátokpoistnéhopo3,05eur,tedaspolu

146,40 eur, a zároveň poplatok za poskytnutie úveru 250,00 eur, t.j. spolu 6.368,08 eur, ktorý (údaj) je
v rozpore s údajom o celkovej výške nákladov spotrebiteľa uvedený v zmluve 6.221,68
eur. Konštatoval, že predmetná úverová zmluva teda neobsahuje základnú náležitosť - celkovú
čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, resp. tento číselný údaj uvedený v úverovej
zmluveniejesprávny,pričomzhľadiskadodržaniazákladnýchnáležitostí ospotrebiteľskom
úvere stanovených v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch možno takto stanovené

obsahové náležitostipovažovaťzadodržanéibavprípadeúplnéhouvedeniavšetkýchúdajovvsprávnej
hodnote. Súd prvej inštancie vzhľadom na uvedené preto vyhodnotil úver ako bezúročný a bez poplatkov
v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona. Vzhľadom k tomu, že žalovaný úver nesplácal riadne a
včas, žalobkyňa listom zo dňa 19.02.2021 vyzvala žalovaného k úhrade nedoplatku na splátkach s tým,
že ak nedôjde k úhrade dlžnej sumy, bude žalobkyňa oprávnená úver zosplatniť. Žalovaný aj napriek

výzve na zaplatenie dlžnej sumy, pohľadávku neuhradil, a preto žalobkyňa listom zo dňa 26.04.2021
žalovanémuoznámilavyhlásenieokamžitejsplatnostiúveru.Kzosplatneniudošlozákonnýmspôsobom,
resp. k zosplatneniu došlo po tom, ako bol žalovaný v omeškaní viac než 3 mesiace a žalobkyňa pred
zosplatnením úveru vyzvala žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Nakoľko súd prvej inštancie vyhodnotil
poskytnutýúverakobezúročnýabezpoplatkovmalzato,že žalobkyňamánárokibanazaplatenieistiny

poskytnutého úveru vo výške 5.000,00 eur. Vychádzajúc z toho, že žalovaný celkovo zaplatil žalobkyni
sumu 2.057,66 eur a úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, všetky uvedené platby je potrebné
považovať za platby na istinu. Zaviazal teda žalovaného k zaplateniu čiastky 2.942,34 eur, ktorá suma
predstavuje rozdiel sumy poskytnutého úveru 5.000,00 eur a vykonaných úhrad žalovaného v sume
2.057,66 eur. Vo zvyšku žalobu zamietol. Nakoľko žalovaný nesplácal úver riadne a včas, dostal sa do

omeškania a žalobkyni vznikol v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s §
3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. aj nárok na úroky z omeškania, a preto súd prvej inštancie zaviazal
žalovaného k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.942,34 eur (neuhradená
istina) od 27.04.2021 do zaplatenia, t.j. odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru. Právne svoje
rozhodnutie súd prvej inštancie ďalej odôvodnil ust. § 497 Obch. zákonníka, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53

ods. 9, § 565 Obč. zákonníka, § 1 ods. 1, 2, § 2 písm. a/, b/, d/, § 9 ods. 1, 2 písm. d/, h/, § 11 ods. 1
písm. b/ zák. č. 129/2010 Z.z. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP s
prihliadnutím na pomer úspechu/neúspechu žalobkyne 73,82 % k 26,18 %, teda žalobkyni priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu rozdielu, t. j. v rozsahu 47,64 %.

2. Proti tomuto rozsudku - vo výroku II., ktorým bola žaloba v časti zamietnutá, vrátane súvisiaceho
výroku III. o trovách konania, podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Žiadala,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a vyhovel žalobe v plnom rozsahu a žalovaného
zaviazal zaplatiť jej náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania. Uplatnila dôvody na odvolanie
uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. h/ a f/ CSP (nesprávne skutkové a právne závery). Namietala

záver súdu prvej inštancie, že v zmluve absentujú resp. nie sú uvedené správne zákonom predpísané
obligatórne náležitosti, konkrétne, že v nej absentuje doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a
celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť. Dávala do pozornosti, že v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z.
v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy zmluva nemusí ako podstatnú náležitosť obsahovať aj údaj
o konečnej splatnosti. Z uvedeného znenia zákona nie je možné vyvodiť jednoznačný záver, že doba

trvania zmluvy musí byť definovaná konkrétnym spôsobom (t.j. napríklad konkrétnym dátumom). Mala
za to, že dobu trvania zmluvy je možné celkom jednoznačne vyvodiť z bodu 1.2. zmluvy Základné
podmienky, kde je uvedený termín splatnosti 1. Anuitnej splátky (20.12.2018), údaj o počte anuitných
splátok (48) a údaj o tom, že periodicita anuitných splátok je mesačná, a teda vzhľadom na uvedené
parametre je kombinácia týchto údajov dostatočným určením doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom

úvere. Podstatou zákonnej požiadavky na uvedenie tohto údaja je predovšetkým to, aby si spotrebiteľ
bol vedomý toho, dokedy bude musieť spotrebiteľský úver splácať. Mala za to, že zmluva obsahuje
náležitosť v zmysle § 9 ods. 1 písm. d/ zák. č. 129/2010 Z.z., a to dobu trvania zmluvy. Žalobkyňa
nesúhlasila s tvrdením súdu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje nesprávny údaj, a to výškucelkovej čiastky, ktorú musí klient uhradiť. Mala za to, že výška celkovej čiastky je uvedená správne a
dospela k nej nasledujúcim výpočtom: počet splátok t. j. 48 krát výška splátky t.j. 124,41 eur + poplatok
za poskytnutie úveru 250 eur a teda výška celkovej čiastky predstavuje 6221,68 eur. Uviedla, že súd vo

svojom odôvodnení zarátaval do celkovej čiastky aj poistné, s čím žalobkyňa nesúhlasila vzhľadom
na: V zmysle ust. § 2 písm. g) Zákona č. 129/2010 Z.z.: „Celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so
spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu,
ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi
známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so

zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené
získaniespotrebiteľskéhoúverualebojehozískaniezaponúkanýchpodmienok,Poistnénebolouvedené
v celkových nákladoch spotrebiteľa a teda ani v celkovej čiastke, ktorú je klient povinný zaplatiť,
pretože uzatvorenie poistenia nebolo podmienkou uzatvorenia úverovej zmluvy medzi žalobcom a
žalovaným a ani nemalo vplyv na žiadnu podmienku úverovej zmluvy. Poistenie je dobrovoľné a je len na
žiadateľovi, či k nemu pristúpi. V rámci predzmluvných rokovaní mal klient možnosť zvoliť si uzatvorenie

úverovej zmluvy bez poistenia, s poistením Súboru A alebo poistenie Súboru B. Z viacerých ustanovení
zmluvnej dokumentácie vyplýva záver, že úverovú zmluvu bolo možné bez akýchkoľvek dôsledkov na jej
podmienky (najmä bez negatívnych dôsledkov pre spotrebiteľa) uzatvoriť aj bez uzatvorenia poistenia
a uzatvorené poistenie bolo možné tiež kedykoľvek zo strany žalovaného zrušiť. Vzhľadom na uvedené
má žalobkyňa za to, že zmluva obsahuje správnu výšku celkovej čiastky, ktorú je klient povinný zaplatiť,

a teda spĺňa náležitosť v zmysle § 9 ods. 1 písm. h/ zákona 129/2010 Z.z. a úver nemožno pokladať
za bezúročný a bez poplatkov. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje
všetky náležitosti v zmysle zákona, a preto úver nemôže byť bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa
mala zároveň za to, že pri výpočte náhrady trov konania súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď
pri určení hodnoty sporu neprihliadal iba na žalovanú istinu s tým, že ak sú úroky len príslušenstvom

pohľadávky, pri posudzovaní miery úspechu sa na ne neprihliada. V uvedenej súvislosti poukazoval na
rozhodnutia iných súdov.

3. K podanému odvolaniu sa písomne žalovaný nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
rozsahu podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku II. a v súvisiacom výroku III.
o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie nebol odvolateľkou spochybnený vo výroku I., ktorým bola uložená
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.942,34 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 2.942,34 eur od 27.04.2021 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti
napadnutého rozsudku, v tomto výroku rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a
odvolací súd sa ho nedotýkal.

6. V posudzovanej veci súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím žalobe v rozsahu výroku I. vyhovel,
výrokom II. posúdiac úver ako bezúročný a bez poplatkov pre absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy
o úvere uvedených v ust. § 9 ods. 1 písm. d/ a h/ zák. č. 129/2010 Z.z. vo zvyšnej časti žalobu zamietol
a výrokom III. o trovách konania medzi stranami sporu rozhodol tak, že žalobkyňa má nárok voči

žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu jej čistého úspechu vo veci, a to 47,64 %.

7. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazu

zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd
prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne
aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a
z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne
poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalobkyne dodáva nasledovné:

8. Vychádzajúc z odvolania žalobkyne, táto namietala nesprávne skutkové a právne závery súdu prvej
inštancie, čím uplatnila vo svojom odvolaní odvolacie dôvody uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a
h/ CSP.9. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP . Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a

to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí
zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie.
Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli

v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti,
pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

10. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri

aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného
právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený
právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené
v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou
právnej normy).

11. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalobkyne vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez
opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej
inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie zo zisteného skutkového
stavu vyvodil správny právny záver predovšetkým o spotrebiteľskom charaktere

zmluvného vzťahu, v ktorom má pôvod uplatnený nárok, na ktorý dopadajú normy spotrebiteľského
práva a obligatórne skúmajúc povinné náležitosti zmluvy o úvere vo svetle ust. § 9 ods. 2
zák. č. 129/2010 Z.z. a dospel k správnemu záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (§ 11 ods. 1
písm. b/ zák. č. 129/2010 Z.z.) pre absenciu predovšetkým obligatórnej náležitosti zmluvy, a to celkovej
čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, keď už len pre absenciu tejto jednej obligatórnej náležitosti je

záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru správny a nebolo preto potrebné zaoberať sa ďalšími
obligatórnymi náležitosťami zmluvy. Rovnako správne je jeho rozhodnutie v časti trov konania.

12. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd uvádza nasledovné:

13. Žalobkyňa namieta nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie o absencii obligatórnych náležitostí v
zmluve, daných v ust. § 9 ods. 2 písm. h/ zák. č. 129/2010 Z.z., dôvodiac, že nebolo jeho povinnosťou do
celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, zahrnúť poplatok za poistenie, keďže dojednanie poistenia
nebolo podmienkou poskytnutia úveru (§ 2 písm. g/ zák. o spotrebiteľských úveroch).

14. Po oboznámení sa s obsahom zmluvy je zrejmé, že predmetná zmluva neobsahuje správny údaj
o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanej na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Čiastka v zmluve uvedená 6.221,68 eur je totiž iba
násobkom počtu splátok 48 s výškou splátky 124,41 eur a poplatku za poskytnutie úveru 250 eur, v
ktorej nie je zahrnutá splátka poistného. Mesačná splátka poistného totiž predstavovala sumu 3,05 eur

(x 48 = 146,40 eur), čo spolu predstavuje celkovú čiastku, ktorú mal klient zaplatiť 6.368,08 eur a nie
uvedenú celkovú čiastku 6.221,68 eur.

15. Nedôvodne žalobkyňa namieta, že poistné do celkovej čiastky zahrnuté byť nemuselo, tvrdiac,
že bolo dobrovoľné. Faktom je, vychádzajúc z platnej právnej úpravy, že údaj o celkovej čiastke,

ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, musí v sebe zahŕňať aj poplatky za doplnkové či vedľajšie služby
spojené so spotrebiteľským úverom, pričom tomu tak nemusí byť iba v prípade, ak ide o doplnkové
či vedľajšie služby, ktorými nie je podmienené získanie spotrebiteľského úveru, alebo jeho získanie
za ponúkaných podmienok. O tento prípad v okolnostiach posudzovanej veci však zjavne nešlo. Z
dokazovania totiž nevyplynulo, že poistenie schopnosti splácať úver v prípade žalovaného by bolo

dobrovoľnoudoplnkovouslužbou,ktorúbysitentozvolildobrovoľne,aleslužbou,ktorábolapodmienkou
získania úveru žalovaným, z ktorého dôvodu nemožno pochybovať, že povinnosťou veriteľa bolo, aby
aj náklady na úhradu poistného zahrnul do údaja o celkovej sume, ktorú musí spotrebiteľ uhradiť v
súvislosti s poskytnutým úverom. V danom prípade je zjavné, že text o poistení je zakomponovaný dopredformulovaného textu samotnej zmluvy, a teda niet dôvodu mať vážnejšie pochybnosti o tom, že táto
konkrétna zmluva uzatvorená so žalovaným by vôbec predpokladala odmietnutie poistenia ako takého.
Jetoprávedodávateľ,ktorýpripravujetextzmlúv,jepovinnýpretopostupovaťsodbornoustarostlivosťou

a nesie plnú zodpovednosť za to, že spotrebiteľská zmluva obsahuje zákonom stanovené obligatórne
náležitosti, ktoré sú významné pre orientáciu a rozhodovanie spotrebiteľa pri posúdení výhodnosti úveru,
doby a rozsahu úveru.

16. Podľa názoru odvolacieho súdu, zvolená konštrukcia zmluvy vo vzťahu k

podstatnému údaju, ktorý je obligatórnou náležitosťou zmluvy, namiesto jednoznačného a správneho
údaju o tom, koľko v skutočnosti spotrebiteľ na úver zaplatí, nielen neindikuje v
prospech odlišného záveru, ktorý vyvodil súd prvej inštancie vo vzťahu k tejto náležitosti, ale je v
rozporespožiadavkamiodbornejstarostlivosti, ktorousamôžepodstatnenarušiťekonomickésprávanie
priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k takto poskytovanej službe. Vychádzajúc z tohto skutkového
zistenia, podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňa náležite a so všetkou starostlivosťou, ktorú je

možné od nej ako poskytovateľa úverového produktu spravodlivo očakávať, neposkytla spotrebiteľovi
podstatné informácie obsiahnuté v zmluve tak, aby boli pre neho pravdivé a zrozumiteľné, v dôsledku
čoho jej sankcionovanie v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je v posudzovanej veci aj z
tohto dôvodu namieste. Pokiaľ by úmyslom žalobkyne ako poskytovateľa daného úverového produktu
bolo skutočne informovať spotrebiteľa o rozsahu jeho záväzku tak, aby mal možnosť zvážiť vhodnosť

takéhoto úverového produktu vrátane vnúteného poistenia a porovnať ho s inými úverovými produktmi
dostupnými na trhu v danom čase, niet racionálneho, ani zákonného dôvodu pre to, aby do údaju
o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nebola zakomponovaná aj čiastka rovnajúca sa
poistnému. Významom ust. § 9 ods. 2 písm. h/ platného a účinného v rozhodnom čase bolo, aby
spotrebiteľ pri podpise zmluvy mal jednoznačnú vedomosť o tom, aká bude výška jeho finančného

zaťaženia v súvislosti s poskytnutým úverom a mal tak možnosť vykonať výber medzi viacerými
ponúknutými úverovými produktmi od viacerých dodávateľov. Účelu úpravy spotrebiteľského práva,
ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana ako slabšieho účastníka právneho vzťahu
zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. h/ ZoSÚ, ktorý jasne a pravdivo stanovuje, aká
je celková čiastka, ktorú je povinný spotrebiteľ zaplatiť.

17. Na základe uvedeného preto správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere uzavretá predchodcom žalobcu a žalovaným neobsahuje pre priemerného
spotrebiteľa pravdivý údaj o celkovej čiastke, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť tak, ako to vyžaduje
citované ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom ide o okolnosť,

ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, a preto je
možné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov, ktoré závery korešpondujú so závermi
rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 zn. C-42/15 Home Credit Slovakia proti Kláre Bíroovej).

18. Odvolacie námietky žalobkyne tak odvolací súd vyhodnotil ako v celom rozsahu nedôvodné.

19. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vecne správne (za súčasného záveru o správnosti rozhodnutia aj v časti o náhrade trov konania), preto
ho podľa § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu potvrdil. Žalobkyňa v odvolaní proti
rozsudku súdu prvej inštancie neuviedla žiadne rozhodujúce skutočnosti, s ktorými by sa

súd prvej inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania.

20. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP tak, že nepriznal právo na ich náhradu žalovanému vo vzťahu k žalobkyni napriek jeho plnému
úspechu v odvolacom konaní, keďže mu preukázateľne trovy odvolacieho konania nevznikli.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§
393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).