Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Rimavská Sobota

Judgement was issued by JUDr. Ivan Ďalak

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 9C/190/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614209573
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Ďalak

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2022:6614209573.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudcom JUDr. Ivanom Ďalakom v právnej veci žalobcu I., štátny občan

Francúzska a zast. Mgr. Zuzanou Zajíčkovou, advokátkou v Bratislave, Dostojevského rad 17 proti
žalovanému Všeobecná nemocnica s poliklinikou Lučenec, n.o., Námestie republiky 15, Lučenec, IČO
37 954 571 a zast. JUDr. Róbertom Gombalom, advokátom v Lučenci, P. Rádayho 14/A o náhradu škody
a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu pokiaľ sa domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 6.759,60 eur s príslušenstvom
titulom náhrady za bolesť do troch dní od právoplatnosti rozsudku z a m i e t a .

Súd žalobu žalobcu pokiaľ sa domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 12.827,52 eur s príslušenstvom
titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku z a -
m i e t a .

Súd žalobu žalobcu pokiaľ sa domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 512,45 eur s príslušenstvom
titulom náhrady nákladov vynaložených v príčinnej súvislosti s uplatňovanou náhradou za bolesť a
náhradou za sťaženie spoločenského uplatnenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku z a m i e t a .

Súd žalobu žalobcu pokiaľ sa domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 600.000,- eur s príslušenstvom
titulom nemajetkovej ujmy za porušenie ochrany osobnosti, práva na zdravie do troch dní od
právoplatnosti rozsudku z a m i e t a .

Žalobca n i e j e p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike náklady znaleckého dokazovania.

Žalobca n i e j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na súd žalobu, v ktorej žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie náhrady škody titulom
bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia, náhrady nákladov vynaložených v príčinnej súvislosti
s uplatňovanou náhradou za bolesť a náhradou za sťaženie spoločenského uplatnenia a ďalej žiadal
zaviazaťžalovanéhonazaplatenienemajetkovejujmyztituluporušeniaochranyosobnosti,zaporušenie
jeho práva na zdravie. V žalobe uviedol, že dňa 23. 06. 2012 vo večerných hodinách okolo 20.00 hod. si
doma nešťastnou náhodou prepichol ruku sklenenou tyčou slúžiacou ako podpera v črepníku. Poranená
ruka začala silno krvácať, z rany striekala krv, prvú pomoc poskytla žalobcovi jeho matka, ranu zaviazala

a odviezla žalobcu na pohotovosť do Všeobecnej nemocnice s poliklinikou Lučenec. Žalobca v žalobe
tvrdil, že pracovníci žalovaného ho nechceli najskôr ošetriť, keďže nemal kartičku poistenca a až po
predložení tohto dokladu ho prijal po 21. hodine MUDr. C., ktorý ruku obviazal a následne žalobcu
zobrali na chirurgiu. Počas hodiny čakania na pohotovosti podľa žalobcu tam nebol žiadny iný akútnyprípad, ktorý by pracovníci žalovaného mohli riešiť prednostne. Na chirurgickom oddelení zdravotnú
starostlivosť žalobcovi poskytol MUDr. K., ktorý nešetrným spôsobom podal žalobcovi lokálnu anestéziu
beztoho,abypočkalnajejúčinok,otvorenúranuzašil,čímžalobcovispôsobilďalšiubolesť.Chirurgranu

zašil napriek tomu, že tepna a nerv ulnáris boli preseknuté. Žalobca viackrát upozorňoval ošetrujúceho
lekára na necitlivosť v malíčku, aj v prstenníku, na čo však nedostal žiadnu odpoveď. Žalobcovi neurobili
röntgenové vyšetrenie ruky, boli mu len predpísané antibiotiká, lieky proti bolesti a nariadená kontrola
nasledujúci deň.
2. Dňa 24. 06. 2012 žalobca sa opätovne dostavil na pohotovosť, kde ho prijal lekár MUDr. R., lekár

bol cudzinec, nerozprával dobre po slovensky, žalobca sa mu podľa jeho vyjadrenia snažil vysvetliť, že
nemá citlivosť na dvoch prstoch na poranenej ruke, lekár však nereagoval, komunikoval so zdravotnou
sestrou, či má žalobcovi dať sadru, tá povedala, že áno, predpísal žalobcovi sadru, mal si kúpiť vitamín B
a prísť na kontrolu o 2 dni. Keďže žalobca stále trpel bolesťami, kontaktoval svojich známych vo Z., ktorí
kontaktovali špecialistov, ktorí sa vyjadrili v tom smere, že pokiaľ došlo k porušeniu nervových článkov,
je potrebný chirurgický zásah do 24 hodín od nehody. Po tejto informácii žalobcovi bol zabezpečený

urýchlený prevoz do Y., kde dňa 27. 06. 2012 podstúpil chirurgický zákrok ruky. Podľa
žalobcu lekári žalovaného nevenovali dostatočnú pozornosť vyšetreniu žalobcu napriek tomu, že sa
žalobca sťažoval na závažný problém necitlivosti v prstoch pravej ruky. Žalobca je pravák, študent
medicíny a jeho cieľom je stať sa chirurgom. V dôsledku neodborne poskytnutej zdravotnej starostlivosti
zo strany lekárov žalovaného nie je možné, aby žalobca vykonával pre trvalé následky povolanie,

ktoré si zvolil. Žalobca podstúpil v ambulancii v Y. vyšetrenie elektromyogramom, ktorého záverom
je stav po devastačnom poranení hmoty časti nervu ulnáris nahradený štepom s postihom svalov,
motorickej latencie o 90 % povrchovej a 60 % hlbokej vetvy. Na základe poškodenia zdravia žalobca
si dal vypracovať znalecký posudok na ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia,
kde znalecká organizácia ohodnotila bolestné u žalobcu na 430 bodov a sťaženie spoločenského

uplatnenia na 816 bodov. Za toto odborné vyjadrenie žalobca uhradil sumu 512,45 eur. Žalobca naďalej
podľa svojho vyjadrenia v žalobe má problémy pri bežnom živote, pri štúdiu, nemohol sám písať, ruka
sa mu rýchlo unavila, pri laboratórnej praxi sa musel maximálne sústrediť, keďže nemá citlivosť v
prstoch, môže sa porezať skalpelom, popáliť sa, musí si dávať väčší pozor, aby nebol kontaminovaný,
nemôže viesť auto, lebo nevie dobre uchopiť pravou rukou volant, nemôže vykonávať záhradnícke

práce, ktoré boli jeho koníčkom. Taktiež nemôže dvíhať ťažšie veci. Nemá senzibilitu nielen v prstoch,
ale aj v zápästí pravej ruky, odkiaľ mu operačne vybrali nerv. Postupom žalovaného podľa žalobcu
bolo zasiahnuté nielen do zdravia žalobcu, ale aj do práva na súkromie a rodinný život žalobcu a celej
jeho rodiny. Žalobca si preto uplatňoval jednotlivé nároky voči žalovanému titulom bolestného, titulom
sťaženia spoločenského uplatnenia, úhrady nákladov vynaložených s uplatňovaním náhrady za bolesť,

za sťaženie spoločenského uplatnenia a nemajetkovú ujmu.
3. Žalobca spolu so žalobou predložil súdu lekársku správu MUDr. C. zo dňa 23. 06. 2012, z ktorej
vyplýva uvedený priebeh vzniku zranenia, rany veľkosti približne 1 cm, rany silne krvácavé, hybnosť
prstov zachovaná, pacient udáva parestéziu V prsta, iné ťažkosti neudáva so záverom parestesis digiti
V manus l.dx s tým, že vzhľadom na rozsah krvácania a nemožnosť zrevidovať ranu bola naložená

tlaková bandáž a bolo doporučené ošetrenie na traumatologickom oddelení. Ďalej žalobca predložil
lekársku správu z toho istého dňa, ktorú vyhotovil chirurg MUDr. K., z ktorej správy vyplýva, že ide
o bodnú ranu, miesto rany, veľkosť rany s uvedením, že motorika je zachovaná, vykonané 2 stehy,
predpísanáliečbaantibiotikamialiekmiprotibolesti,odporučenákontrolana2.deňdoobedanaúrazovej
ambulancii. Ďalej bola predložená lekárska správa z 24. 06. 2012 vyhotovená MUDr. R.

s uvedením, že bola previazaná rana bez inflamácie a exkrécie, parestézia IV. - V. prstov, motorické
zachovaný, doporučené šetrenie, pokračovať v antibiotickej liečbe s kontrolou na úrazovej ambulancii o
2 dni. Ďalej žalobca predložil prepúšťaciu správu z Medzinárodného centra chirurgie ruky z 27. 06. 2012,
z ktorej lekárskej správy vyplýva, že žalobca bol na tomto pracovisku operovaný, je popísaný operačný
výkon, ktorý bol urobený, s priebehom operácie a ďalej bolo predložené potvrdenie tohto pracoviska

zo 16. 01. 2013 lekárom MUDr. E., ktorý konštatuje následky hojenia typu stiahnutej keloidnej jazvy
zápästia a ruky so stratou mobility v extenzii a závažným senzitívnym deficitom ulnárnej časti prstov.
So žalobou taktiež boli predložené výsledky elektromyogramu z 01. 10. 2013. Žalobca ďalej predložil
doklad o vyúčtovaní znaleckej odmeny za podanie vyúčtovania bolestného a sťaženie spoločenského
uplatnenia, žiadosť o prešetrenie postupu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti na Úrad pre dohľad

nad zdravotnou starostlivosťou a taktiež predložil odborné vyjadrenie Znaleckej organizácie Forenzic.sk.
4. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení žiadal žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietnuť, keďže
podľa jeho názoru poškodenie zdravia žalobcu nie je v príčinnej súvislosti s akýmkoľvek postupom
Všeobecnej nemocnice s poliklinikou Lučenec, ale toto poškodenie zdravia u žalobcu je následkomúrazu, ktorý utrpel žalobca a za ktorý žalovaný nenesie žiadnu zodpovednosť. Žalovaný poukázal na
tú skutočnosť, že poskytovanie zdravotnej starostlivosti žalobcovi bolo predmetom výkonu dohľadu zo
strany Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý úrad o vykonanom dohľade vyhotovil

protokol zo dňa 10. 10. 2014, v ktorom závere skonštatoval, že žalovaný neporušil ustanovenia Zákona
o zdravotnej starostlivosti, nepoškodil pacienta a poskytnutá zdravotná starostlivosť bola správna v
súlade s platnými právnymi predpismi. Žalovaný preto neuznáva akúkoľvek zodpovednosť za škodu na
zdraví ani nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy. Žalobca predložil kópiu protokolu Úradu pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a navrhol predložiť celý dohľadový spis úradu. Žalovaný taktiež

predložil odborné stanovisko MUDr. Z., ktoré bolo súčasťou spisu Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, výsluchom strán sporu a ich právnych
zástupcov, oboznámením sa s lekárskou správou MUDr. C. na čl. 20 spisu, MUDr. R. na čl. 21
spisu, lekárskou správou z 24. 06. 2012, potvrdením z Medzinárodného centra ruky vo Z. na čl. 23
spisu, vyšetrením EMG na čl. 31 spisu, vyúčtovaním znaleckej odmeny na čl. 40 spisu, oznámením

o začatí prešetrenia podania na čl. 44 spisu, návrhom mimosúdnej dohody zo dňa 10. 06. 2014,
odborným vyjadrením č. 105/2014, registrom neziskových organizácií, protokolom Úradu pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou č. 619/2014, vyjadrením žalovaného zo dňa 27. 05. 2015, odborným
stanoviskom MUDr. J. zo dňa 20. 08. 2014, stanoviskom MUDr. K. zo dňa 17. 07. 2014, lekárskou
správou zo dňa 24. 06. 2012, lekárskou správou zo dňa 25. 06. 2012, vyjadrením žalovaného zo dňa

08. 07. 2014, žiadosťou o nové prešetrenie postupu zo dňa 24. 07. 2015, odbornými článkami na čl. 234
až 241 spisu, protokolom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. 1106/2015,
výsluchom žalobcu na čl. 324 spisu, podaním žalobcu zo dňa 15. 11. 2018, vyjadrením žalovaného z
01. 02. 2019, podaním žalobcu z 03. 07. 2019, výsluchom svedkyne P., svedka MUDr. K., vyjadrením
žalovaného zo dňa 18. 02. 2021, vyjadrením žalobcu zo dňa 03. 05. 2021, vyjadrením žalobcu zo dňa

03. 08. 2021, výsluchom znalca dňa 04. 04. 2022, lekárskym potvrdením z 27. 04. 2022, znaleckým
posudkom č. 47/2020 a znaleckým úkonom č. 9/2022 k znaleckému posudku č. 47/2020, dokladmi od
žalobcu v prílohovej obálke, dokladom žalobcu v osobitnom obale - lekárskou správou z 22. 06. 2016,
dokladmi o rezervácii leteniek, dokladmi o štúdiu, odbornými článkami, fotokópiami spisov Úradu pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. 39066/2014, 41461/2015, 30806/2016, 14588/2017 a zistil

nasledovný skutkový stav.
6. Žalobca si uplatňoval na žalovanom rôzne nároky titulom úrazu, ktorý sa mu stal dňa 23. 06. 2012,
kde podľa jeho názoru zdravotná starostlivosť pracovníkov žalovaného v súvislosti s jeho úrazom
nebola správna. V dôsledku neodborne poskytnutej zdravotnej starostlivosti a nedbanlivosti lekárov -
pracovníkov žalovaného podľa žalobcu žalobca má trvalé následky, nemôže vykonávať svoje povolanie,

kde uplatňoval si na žalovanom titulom porušenia povinnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť správne
nároky titulom bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia, titulom náhrady nákladov v súvislosti
s uplatnením nárokov a nárok titulom nemajetkovej ujmy. Tieto jednotlivé nároky žalobcu majú odlišný
skutkový a právny základ, a preto pri právnom posúdení dôvodnosti týchto nárokov bolo potrebné
tieto nároky riešiť samostatne. V prvom rade sa súd zaoberal nárokom žalobcu, kde si uplatňoval

na žalovanom titulom náhrady za bolesť sumu 6.759,60 eur s príslušenstvom za 430 bodov podľa
znaleckého posudku. Pri náhrade za bolesť ide o typ zodpovednosti za škodu v zmysle Občianskeho
zákonníka.
7.Podľa§420ods.1až3Občianskehozákonníkakaždýzodpovedázaškodu,ktorúspôsobilporušením
právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená

pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa
tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
8. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

9. Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 437/2004 Z.z. v znení platnom v čase úrazu bolesť je ujma spôsobená
poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov.
10. Podľa § 3 ods. 1, 2 Zákona č. 437/2004 Z.z. v znení platnom v čase úrazu náhrada za bolesť sa
poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo
odstraňovaniu jeho následkov. Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a

8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.
11. Tak ako pri každej zodpovednosti za škodu, aj pri škode na zdraví musia byť splnené predpoklady pre
vznik zodpovednosti za škodu, kde pri nesplnení čo i len jedného predpokladu zodpovednosť za škodu
nie je daná. Aby bolo možné vyvodiť voči žalovanému zodpovednosť za škodu v oblasti zdravotníctva,pôjde najmä o poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, pre právnu zodpovednosť musia byť naplnené
predpoklady, ktoré pre jej vznik platné právo ustanovuje. Musí byť splnený predpoklad protiprávneho
úkonu, t.j. konanie či zanedbanie, ktoré musí byť v rozpore s povinnosťami zdravotníckeho pracovníka,

ďalej musí byť splnený predpoklad škodlivý následok, t.j. škoda spočívajúca v porušení alebo ohrození
zákonomaleboinýmprávnympredpisomchránenýchhodnôt,ďalejpredpokladpríčinnejsúvislostimedzi
protiprávnym úkonom a škodlivým následkom, kde musí byť vzťah príčiny a následku medzi porušením
právnej povinnosti a vznikom škodlivého následku a ďalej musí byť splnený predpoklad zavinenia, ku
konaniu alebo zanedbaniu musí dôjsť zavinením, či už pôjde o úmysel priamy alebo nepriamy alebo

nedbanlivosť vedomú či nevedomú. Nie s každým výsledkom, ktorý znamená zhoršenie zdravotného
stavu pacienta, sa spája aj právna zodpovednosť. Každý kto poskytuje zdravotnú starostlivosť ju má
poskytovať lege artis, to znamená v súlade so zákonom. Podstatným znakom postupu lege artis je
súlad s poznatkami medicíny a biomedicínskych vied. Pri posudzovaní skutočnosti, či lekár v rámci
výkonu svojej profesie jednal lege artis je potrebné skúmať aj jeho objektívne materiálne možnosti
pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Nejde priamo o prihliadnutie na vis maior, ale o existenciu

a pôsobenie množstva faktorov, ktoré majú vplyv na výsledok operácie či zdravotníckeho úkonu. Nie
je možné prijať záver, že pokiaľ je zdravotnícky výkon uskutočnený lege artis je vylúčené, že dôjde k
zhoršeniu zdravotného stavu pacienta, prípadne, že pacient zomrie. Pri akceptácii opačného názoru pri
poskytnutí zdravotnej starostlivosti lege artis by muselo v každom prípade dôjsť k zlepšeniu zdravotného
stavu a každé zhoršenie zdravotného stavu pacienta by bolo zavinením poskytovateľa zdravotnej

starostlivosti. Toto nie je akceptovateľné v reálnom živote. Žiadny liečebný postup, prípadne operácia
hlavne pri komplikovaných úrazoch či zraneniach nezaručuje, že nenastanú komplikácie. K takýmto
komplikáciám môže dôjsť. Definičné znaky pojmu lege artis obsahuje Dohovor o ľudských právach a
biomedicíne, ktorý stanovuje, že akýkoľvek zákrok v oblasti starostlivosti o zdravie vrátane vedeckého
výskumu je potrebné vykonávať v súlade s príslušnými profesijnými povinnosťami a štandardami.

Lege artis zahŕňa tak správnu diagnostiku, ako aj správnu indikáciu a správne vykonanie príslušného
lekárskeho zákroku.
12. Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti v znení platnom v čase
úrazu zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci,
vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života

fyzickej osoby (ďalej len "osoba"), zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií;
zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum,
ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu.
13. Podľa § 4 ods. 3 Zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti v znení platnom v čase
úrazu poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť

je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so
zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri
zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.
14. Pre posúdenie, či žalovaný zodpovedá za škodu na zdraví u žalobcu v súvislosti s bolestným je
preto podstatné zistenie, či zdravotná starostlivosť vykonávaná žalovaným v jeho zariadení v období

23. 06. 2012 do 25. 06. 2012 bola vykonávaná správne v súlade s ustanovením § 4 ods. 3 Zákona č.
576/2004 Z.z., t.j. či bola poskytnutá lege artis. Základné skutkové okolnosti žalobca ohľadom svojich
nárokov uviedol v podanej žalobe, k žalobe pripojil doklady, ktoré súd oboznámil už vyššie, kde žalobca
taktiež navrhol ako dôkaz výsluch svoj, ako aj výsluch svojej matky.
15. Vo svojom výsluchu žalobca uviedol, že nepopiera, že si spôsobil úraz sám, avšak očakával od

pracovníkov žalovaného správnu diagnostiku, každému lekárovi povedal, že necíti polovičku ruky, už
vtedy študoval v 4. ročníku medicíny a vedel čo je dôležité. Bál sa straty citlivosti pravej ruky, keďže
bol pravák a mohol by poškodiť pacientov pri práci. Ruku si stále necíti. Hneď na pohotovosti, kde
ho prijal MUDr. C. a jemu sa sťažoval, že necíti ruku, žalobca ho žiadal, aby ho niekde poslal, pokiaľ
to nebudú vedieť urobiť. Na to lekár vôbec neodpovedal. Založil len tlakovú bandáž a konštatoval v

správe, že hybnosť prstov je zachovaná a pacient udáva parestézu a poslal žalobcu na chirurgiu. Na
chirurgii MUDr. R. podľa žalobcu ranu ani nepozrel, len ju zašil, dal mu lieky proti bolesti a antibiotiká.
V správe tiež konštatoval, že motorika je zachovaná, aj jemu sa žalobca sťažoval, že nemá citlivosť
v ruke, avšak chirurg to v správe neuvádza. Žalobca spochybňoval vedenie lekárskej dokumentácie,
keďže mu nebola podaná vôbec infúzia, mal nízky tlak a doma skolaboval. Podľa MUDr. R. mal prísť

na kontrolu do úrazovej ambulancie na 2. deň. Tu žalobcu vyšetril MUDr. R., ktorý vôbec nerozumel po
slovensky a robila zaňho sestrička. On rozhodol, že mu dajú sadru. Doktor len konštatoval parestézu 5.
a 4. prsta a žalobca mal prísť na kontrolu o 2 dni. Podľa žalobcu ani MUDr. R., ani MUDr. R. neriešili
pretrhnutie tepny, čo je podľa odbornej literatúry závažný a život ohrozujúci stav, keďže môže dôjsť kvykrvácaniu. Žalobca ďalej uviedol, že si sám vybavil 25. 06. 2012 vyšetrenie u primára MUDr. P., ktorý
v správe konštatuje vymiznutie senzitivity v povrchovej vetve nervu ulnáris, príznaky pre poškodenie
hlbokej vetvy nervu ulnáris. V lekárskej správe je zároveň dodané, že pacient odchádza do Z., pričom

žalobca uviedol, že nič také nehovoril, sám primár mu navrhol, aby išiel do Z., že aj jeho žena mala
podobný problém a tu s tým nič nikto nerobil. Po tom, ako mu toto uviedol MUDr. P., žalobca začal
vybavovať operáciu vo Z., ktorá prebehla 27. 06. 2012, kde lekár, ktorý operoval žalobcu, mu uviedol,
že sa to malo riešiť do 36 hodín, avšak operácia bola až 5. deň po úraze. Urobili mu náhradu nervu,
avšak už stratil citlivosť. Pri úraze bola preseknutá aj tepna a vo Z. mu spojili aj tepnu, na Slovensku

to vôbec neriešili. Žalobca poukázal na odbornú literatúru, kde je konštatované pri preseknutí nervu sa
musí nerv spojiť do 36 hodín. Nejde o žiadnu novinku. Žalobca taktiež poukazoval na nezrovnalosti v
protokoloch Úradu pre dohľad, ktoré nemajú oporu v zdravotnej dokumentácii. Žalobca poukázal na to,
že jemu na Slovensku nebola vôbec navrhnutá neurologická konzultácia. Až po vyjadrení MUDr.
P. žalobca začal vybavovať operáciu v Y..
16. Žalobca ďalej poukazoval na to, že má stále obmedzenia v bežnom živote, nevie písať na skúške,

ruku si necíti, nemá v nej istotu. Chcel študovať medicínu a chcel byť chirurgom, avšak vzhľadom na
zdravotné obmedzenie prešiel na iný zdravotnícky odbor a prešiel na farmakológiu. Má obmedzenie aj v
súkromnom živote, všetko si musí naplánovať či to zvládne, ruku si necíti, necíti oheň, môže sa popáliť,
nemôže robiť veci, ktoré vyžadujú presnosť. Nemôže robiť s ťažkými vecami. Ruka je stále studená a
svrbí ho. Odstupom času od úrazu necíti rozdiel, že by sa to zlepšovalo. Keďže pri operácii vo Z. mu

vybrali štep z predlaktia, má necitlivé aj celé predlaktie. Čo sa týka mechanizmu vzniku úrazu žalobca
uviedol, že videl doma, že kvet v črepníku spadol, v ňom bola zapichnutá tyč a on si myslel, že ide o
tyč z umelej hmoty, on kvet napravil a chcel vyrovnať tyč v črepníku, tyč zatlačil a táto sa mu pritom v
ruke rozpadla a on si začal uvedomovať, že strieka krv. Tyč sa rozpadla na niekoľko kusov. Tyč bola
červenej farby a bola sklenená. Na otázku ohľadom okolnosti odchodu do Z. žalobca uviedol, že keď

primár mu povedal, aby išiel do Z., nemal inú možnosť, podľa jeho vedomia žalovanému dal dosť času,
on nič neodriekol, žiadne vyšetrenie v Slovenskej republike, čo by bolo rýchlejšie, avšak žiadne mu
nebolo ponúknuté. Letenky si objednal až po vyšetrení u MUDr. P., pričom podľa jeho vedomostí aj na
Slovensku sú špecializované pracoviská.
17. Na návrh žalobcu bola vypočutá ako svedkyňa jeho matka P., ktorá bola prítomná pri samotnom

úraze, ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že rana po úraze silno krvácala, ona na ranu naložila uterák a
stiahla ranu ako vedela. Na pohotovosti so žalobcom nič nerobili, pokým nedoniesla kartičku poistenca.
Pri samotnom ošetrení na pohotovosti a na chirurgii nebola prítomná. Na chirurgii sa žalobca zdržal
asi pol hodinu a len syn jej hovoril, že na chirurgii mu dali anestéziu a lekár ani nečakal, kým mu
zaberie a začal ranu zašívať. Stále jej tiež hovoril, že lekárom vravel, že necíti prsty. Doma stále syn

mal veľké bolesti a večer skolaboval. Na druhý deň na kontrole žalobcovi urobili preväz rany a pritom
sa stále sťažoval, že necíti prsty. Nič s tým nerobili a mal prísť na kontrolu o 2 dni. Lekár bol arabského
pôvodu, synovi riadne nerozumel. Na základe tohto záveru vybavila vyšetrenie u primára, ktorému
ukázali lekárske správy a on povedal, že v tejto Nemocnici v Lučenci to nebudú riešiť, nech syn ide na
operáciu do Z.. Ona stále čakala, čo sa bude robiť, lekári mohli povedať, že to nebudú robiť v Lučenci, ale

v inej nemocnici, avšak na základe vyjadrenia primára, že to nebudú robiť v Lučenci zavolala manželovi
do Z., ktorý začal vybavovať operáciu v Y.. Žalobca aj v súčasnej dobe používa len 3 prsty na ruke,
stávajú sa mu nehody, vypadne mu z ruky mobil, šálka, necíti teplo, zmenil sa aj po psychickej stránke,
je viac uzavretý. 4 roky študoval medicínu, potom musel prejsť na farmakológiu. Nemôže jej pomáhať
pri bežných úkonoch, pri nákupoch. Má zdravotné obmedzenie v rozsahu 80 %. Kvôli nemu museli kúpiť

auto s automatickou prevodovkou.
18. Na návrh žalobcu bol taktiež vypočutý ako svedok MUDr. K., ktorý vo svojej výpovedi uviedol,
že v čase úrazu bol zamestnaný na úrazovej chirurgii u žalovaného, žalobca bol odoslaný z pohotovosti
pre bodné poranenie v oblasti dlane, pri vyšetrení zistil, že ide o devastujúce poranenie v mieste vpichu,
rana bola vypláchnutá, pacient dostal infúziu, boli urobené 2 adaptačné stehy po okraji rany a drenáž.

Pri tomto type poranenia mohlo dôjsť k poškodeniu svalov a k infikovaniu rany zeminou, preto pacient
dostal lieky proti bolesti a antibiotiká. Ďalej konštatoval, že motorika bola zachovaná a nepamätal si, že
by sa pacient sťažoval na necitlivosť prstov a ak by sa sťažoval, bolo by to konštatované v správe. Ďalej
uviedol, že pacienti pri takomto úraze často udávajú ťažkosti tŕpnutia, bolesti s vyžarovaním, kde pokiaľ
by došlo úrazom k poškodeniu nervov, to má za následok tŕpnutie a bolesti s vyžarovaním, ide len o

dočasné stavy, ktoré môžu vymiznúť. Ak by to aj pacient pri vyšetrení uviedol a sťažoval sa na necitlivosť,
privyšetreníbytoneriešil,lenbytokonštatovalvspráve.Vdanomprípadeišloodevastačnúranu,kdesa
najskôr rieši zahojenie rany a následne u neurochirurga alebo chirurga ruky sa rieši konkrétne porušenie
inervácie a poškodenie nervu. Pri takomto poranení prvotne sa rieši zahojenie rany, keďže v danomprípade bolo podozrenie, že išlo o kontakt so zeminou a mohla nastať infekcia rany zeminou. Pokiaľ by
bolo konštatované aj poškodenie citlivosti nervov, v tomto štádiu vyšetrenia sa to nerieši, rieši sa to až
následne v prípade, že nedôjde k obnoveniu citlivosti nervov. Takto by postupovali na každom pracovisku

na Slovensku. Svedok uviedol, že správu z pohotovosti mal k dispozícii, ale nepamätá si, prečo vo svojej
správe neuviedol konštatovanie o parestézii prstov. Pri vyšetrení on pacienta poučil, oboznámil ho, že
ide o bodné poranenie, zvyčajne má k dispozícii pri vyšetrení formulár o informovanom súhlase pacienta,
tento súhlas však v čase poskytovania zdravotnej starostlivosti nebol kvôli technickým problémom k
dispozícii. Po vyšetrení pacientovi odporučil kontrolu na úrazovej ambulancii na druhý deň za účelom

preväzu rany a zistenia, či tam nie je infekcia. Na neurológiu pacientov posielajú neskôr. Podľa svedka
vo svojej správe neuviedol poškodenie tepny z toho dôvodu, že neboli prejavy tkanivovej ischémie, to
znamená, že tam neboli znaky tkanivového nedokrvenia. Pokiaľ by zistil známky nedokrvenia, bol by to
v správe zapísal. V prípade poškodenia tepny ulnáris v lokalite úrazu má ruka dostatočné cievne riečište
na zásobovanie ruky krvou aj v prípade poškodenia tejto tepny. V lokalite úrazu ide o tak malú tepnu,
ktorá sa v prípade poškodenia uzavrie a nehrozí vykrvácanie. Pri vyšetrení boli vyšetrené cievy, tepny aj

nervy, vyšetrenie senzitivity, motoriky a výživy, a to konkrétne hmatom pre vyšetrenie motoriky a pacient
je tiež vyzývaný k spolupráci aj pri zisťovaní citlivosti.
19. Žalobca spolu so žalobou predložil prepúšťaciu správu z Medzinárodného centra chirurgie ruky
v Y. zo dňa 27. 06. 2012 o priebehu operácie, potvrdenie toho istého centra zo dňa 16. 01. 2013
s konštatovaním, že po 6 mesiacoch po nehode sú následky hojenia typu stiahnutej keloidnej jazvy

zápästia a ruky so stratou mobility v extenzii a závažným senzitívnym deficitom, ďalej správu toho
istého centra z Y. z 22. 06. 2016, kde je konštatované, že žalobca mal ranu s devastačným, nervovým,
tepnovým, svalovým a kožným prierezom s okamžitou urgentnosťou liečby v lehote niekoľkých hodín
po vzniku rany najmä preto, že s poškodením tepny existovalo riziko veľkého a masívneho krvácania
s možným ohrozením života a vyžadujúceho si špecializovanú starostlivosť ideálne na oddelení

vyhradenom pre chirurgiu ruky. Predstava jeho lekárskeho posudku o odporúčanej trojtýždňovej lehote
čakania pri pomliaždenine je absolútne neprispôsobená, neprijateľná a neaplikovateľná na jeho ruku.
Tátopredstavajeplatnájedinepriizolovanýchazatvorenýchsvalovýchporaneniach,čoabsolútnenebol
prípad žalobcu, ktorý mal takmer veľkú devastačnú hemisekciu ulnárnej polovice jeho pravej ruky, a
ktorá samozrejme v dôsledku vážnosti jej poškodením a neprispôsobenej urgentnej liečby zanechala

súčasnénásledky,ktorésivyžiadaliviacerorekonštrukčnýchzásahov.Ďalejžalobcapredložilpotvrdenie
MUDr. E. z 27. 04. 2022, ktoré potvrdenie obsahuje opis, aké zranenie žalobca utrpel, úplné prerušenie
ulnárnehonervupotrifurkácii,ktorásivyžiadalarekonštrukciusnervovýmštepom,motorickévetvynervu
vykazovali neurologické lézie stupňa 2 a 3 klasifikácie, tieto motorické neurologické lézie sú zodpovedné
za motorický deficit od momentu terapeutickej liečby. Boli splnené optimálne podmienky pre nervový

štep v kontexte terapeutickej pohotovosti. Nevyskytli sa žiadne veľké známky zápalu a pacient bol odo
dňa nehody na antibiotickej liečbe. Vzhľadom na ulnárny arteriálny úsek je terapeutická naliehavosť o to
viac odôvodnená rizikom veľkého a masívneho krvácania s možným život ohrozujúcim postihnutím, ako
aj rizikom ischémie v ulnárnej arteriálnej oblasti pravej ruky. Na preukázanie dôvodnosti svojho nároku
žalobca tiež predložil rôzne odborné publikácie.

20. Žalovaný navrhol v rámci konania pripojiť spisy Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
ktorý úrad sa zaoberal poskytovaním zdravotnej starostlivosti žalovaným žalobcovi v období 23.
06. 2012 až 25. 06. 2012. Zo zaslaných spisov Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
súd zistil, že na základe podnetu žalobcu bolo vedené konanie pred Úradom pre dohľad pod číslom
39066/2014, v rámci ktorého dohľadu bol vydaný protokol číslo 619/2014 zo dňa 10. 10. 2014

so záverom, že úrad výkonom dohľadu zistil, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti žalobcovi
dohliadaný subjekt - žalovaný neporušil ustanovenia § 4 ods. 3 Zákona č. 576/2004 Z.z. Úrad pri
vydaní tohto protokolu vychádzal aj z odborných stanovísk konzultantov, ktoré odborné stanoviská sú
súčasťou spisu úradu, jedná sa konkrétne o odborné stanovisko MUDr. J., prednostu Kliniky plastickej
chirurgie, ktorý konštatoval, že pacient bol ošetrený lege artis, skelet ruky nebol poškodený, tým RTG

vyšetreniebolozbytočné,keďžeeventuálnesklenéúlomkybysanezobrazili.Ranamohlabyťinfikovaná,
a preto primárne ošetrenie bolo adekvátne. Diagnosticky bolo jasné, že došlo k poškodeniu nervu
ulnáris pri rozsiahlejšom výkone, pri možnej infekcii by sa mohol pôvodný úraz podstatne skomplikovať.
Nasledujúci deň 24. 06. 2012 bol pacient previazaný, rana bez zápalu a krvácania, odstránený drén.
Dňa 25. 06. 2012 bol pacient konzultovaný u primára chirurgického oddelenia, v náleze mierny opuch

bez zápalu, senzitivita pre 5. prst a ulnárnu stranu 4. prsta vymiznutá, diagnosticky lézia vetvy nervu
ulnáris v danej výške. Pacient operovaný vo Z., ide o špičkové pracovisko, kde z operačného nálezu
vyplýva, že sa jednalo o stratové poranenie a transplantovali mu 2 cm nervové transplantáty. Napriek
vysokoodbornému výkonu sa po 2 rokoch neobnovila inervácia a citlivosť 4. a 5. prsta. Nerv ulnáris jenajproblémovejší nerv ruky s veľmi zlou prognózou hojenia, čo dosvedčuje vysoko odborné ošetrenie
v Y. bez zjavného kladného výsledku. Vôbec nie je dôležitý interval ošetrenia, nervové transplantáty sa
aplikujú aj po mesačných intervaloch. Primárne ošetrenie v Lučenci vôbec neovplyvnilo výsledok liečby,

u pacienta môžu nastať ešte ďalšie komplikácie, ktoré sprevádzajú poškodenie nervu ulnáris, ktoré po
odbornom ošetrení majú dobré výsledky s výborným funkčným efektom. Pacient so stratou citlivosti 5.
a polovice 4. prsta môže byť aj jemným mechanikom, nie to chirurgom.
21. Podkladom pre protokol bolo aj ďalšie odborné vyjadrenie, a to MUDr. K. z Nemocnice I., oddelenie
chirurgie ruky zo dňa 17. 07. 2014, z ktorého vyplýva, že u žalobcu išlo o penetrujúce poranenie a

v popredí celej traumy je poškodenie nervu ulnáris, z operačného nálezu v Y. je jasné, že išlo o
stratové poranenie nervu spôsobené sklenenou tyčou, nakoľko žalobcovi transplantovali 2 cm nervové
transplantáty. Stratové poranenie nervu ulnáris je najpodstatnejšou časťou celého úrazu. Je nezmyslom
odvolávať sa na 24-hodinový interval na ošetrenie nervu, satúru nervu primárnu alebo sekundárnu
možno robiť aj s väčším časovým odstupom, nervové transplantáty sa robia aj po niekoľkomesačných
odstupoch. To znamená, že lekári v Lučenci neurobili a nemohli urobiť neodborné ošetrenie. Pacient vec

vyriešil sám, a to tým, že odišiel do Z.. To, že bol ošetrený po 4 dňoch na veci nič nemení, lebo následky
poškodenia nervu ulnáris budú rovnaké, paréza svalstva ruky, strata senzitívnej citlivosti ulnárnej strany
4. prsta a strata citlivosti 5. prsta. Napriek vysokoodbornému profesionálnemu a brilantnému ošetreniu
vo Z. a časovému intervalu od úrazu do súčasnosti, čo sú 2 roky, sa u pacienta neobnovila inervácia
a citlivosť 4. a 5. prsta ruky, a to je problém lakťového nervu ako takého, a to nielen na Slovensku, ale

na celom svete vrátane Z.. V konečnom dôsledku by pacient mohol pracovať ako chirurg. Lučenecká
nemocnica neurobila žiadnu chybu. Postupovala vzhľadom na okolnosti a svoje možnosti lege artis.
22. Na základe ďalšieho podnetu žalobcu na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bolo
vedené konanie pod číslom spisu 41461/2015, kde úrad vydal stanovisko k nesúhlasu s výsledkom
prešetrenia podania dňa 14. 08. 2015, z ktorého stanoviska vyplýva, že úrad nenašiel dôvody na

opakovanie dohľadu, kde bolo poukázané na to, že pokiaľ predchádzajúci dohľad sa opieral o stanoviská
konzultanta z Kliniky plastickej chirurgie a chirurgie ruky, ide o prednostu najrešpektovanejšej kliniky
plastickej chirurgie a chirurgie ruky na Slovensku a je školiteľom lekárov v tejto špecializácii, a preto úrad
nepokladal za vhodné pozmeňovať najzávažnejšie formulácie v jeho odbornom stanovisku.
23. Na základe ďalšieho podnetu žalobcu Úrad pre dohľad viedol konanie pod číslom spisu 30806/2016,

kde bol vydaný protokol číslo 1106/2015 so záverom, že pôvodný podnet žalobcu v spojení s jeho
žiadosťou zo dňa 28. 07. 2015 je hodnotený ako neopodstatnený. Tento protokol sa opiera okrem už
predložených odborných stanovísk o odborné stanovisko MUDr. O., odborného konzultanta z odboru
traumatológia a úrazová chirurgia, z ktorého stanoviska vyplýva, že u žalobcu bolo zaznamenané
poškodenie v oblasti pravej ruky charakteru bodného a tržno-zmliaždeného devastačného poranenia

štruktúr dlaňového priestoru ruky s poškodením nervu v dĺžke 3 cm a ulnárnej artérie. Podľa všeobecne
platných odporúčaní typ takéhoto poranenia nie je indikáciou na akútne a definitívne ošetrenie nervu,
ale na odložené ošetrenie s odstupom aj 3 týždňov, kedy sú už poškodené tkanivá demarkované a
revízia dlaňového priestoru, ako aj nervové poškodenie sa dá salámovou technikou resekovať a s
následným použitím nervových štepov. Z toho vyplýva, že u žalobcu by ani akútny preklad na ošetrenie

na špecializovanom pracovisku neviedlo k výrazne lepšiemu výsledku, a to z dôvodov, že francúzsky
špecialista nepoznajúc charakter a rozsah zranenia vyslovil len všeobecne známe odporúčanie, že
u ostrého rezného poranenia v krátkom úseku je potrebné ošetriť nerv primárne. V danom prípade
však nešlo o jednoduché rezné poranenie krátkeho úseku nervu, ale o tržno-zmliaždené devastačné
poranenie dlaňového priestoru pravej ruky s pridruženým stratovým poranením nervu ulnáris, ako

aj artérie ulnáris, ktoré s určitosťou podľa všeobecne platných odporúčaní nevyžadovalo akútne
definitívne ošetrenie bezprostredne po úraze. Na základe zistených skutočností odborný konzultant
považoval poskytnutie zdravotnej starostlivosti žalovaným pre žalobcu za štandardné bez pochybenia
pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
24. Na základe ďalšieho podnetu žalobcu doručený úradu dňa 29. 03. 2017 Úrad pre dohľad

žalobcovi oznámil, že úrad už nemá zákonné možnosti, aby mohol sa zaoberať novou žiadosťou žalobcu
o opätovné prešetrenie postupu poskytovateľa.
25. Keďže medzi stranami sporu nedošlo k zhode ohľadom spornej skutočnosti, či poskytnutá zdravotná
starostlivosť zo strany žalovaného v období 23. 06. 2012 až 25. 06. 2012 bola poskytnutá správne a v
rámci konania boli predložené navzájom si odporujúce dôkazy mysliac tým potvrdenia, ktoré predložil

žalobca z Z., odborná literatúra predložená žalobcom, kde na druhej strane sú závery protokolov Úradu
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktoré sa opierajú o stanoviská konzultantov, ktoré rozpory
neodstránili ani výsluchy žalobcu a svedkov matky žalobcu a MUDr. R., na základe návrhu žalobcu súd
nariadil vo veci znalecké dokazovanie na odstránenie týchto rozporov, kde obe strany v konaní podaliotázky pre znalca, na ktoré otázky znalec v znaleckom posudku odpovedal spolu s otázkami, ktoré
znalcovi položil súd. Závery znaleckého posudku vyzneli v nasledovnom smere.
26.Užalobcudošlonásledkomúrazuzodňa23.06.2012kbodnémuporaneniudlanevpravonalakťovej

malíčkovej strane s poranením nervu ulnáris vpravo na úrovni zápästia a poranenie artérie ulnárnej
artérie vpravo v úrovni dlane vpravo, jedná sa o ľahké poranenie bodné, ktoré zvyčajne zanecháva
trvalé následky v zmysle poruchy citlivosti malíčka a lakťovej strany 4. prsta. Nejedná sa o ťažké
poranenie ani o devastačné poranenie. Znalec uviedol, že poranenie žalobcu v dôsledku úrazu sa podľa
aktuálnych poznatkov lekárskej vedy malo riešiť tak, ako sa riešilo, bola vykonaná lokálna anestéza

a operačná revízia rany, zastavenie krvácania, vložený drén do rany a nasadená antibiotická liečba.
Doplnený stratový objem podaním vnútrožilových roztokov. Ranu bolo potrebné skontrolovať o 24 hodín,
či nedochádza k infekcii, ranu opäť vyčistiť, odstrániť drény a previazať. Pacientovi bolo poskytnuté
primerané primárne ošetrenie u žalovaného, lekári pri opodstatnenom predpoklade kontaminovanej
rany zvolili možný a používaný postup s odkladom riešenia poranenia nervu. Všetky úkony, ktoré
vykonali pracovníci žalovaného, znalec hodnotil ako súladné s vtedy aktuálnymi poznatkami lekárskej

vedy. Znalec ďalej uviedol, že stav pacienta pri operácii v Y. dňa 27. 06. 2012 bol identický so
stavom popísaným pri vyšetrení dňa 25. 06. 2012, išlo o senzitívny deficit zaznamenaný v zdravotnej
dokumentácii ako stŕpnutie 5. a 4. prsta pravej ruky, ale bez porúch hybnosti, t.j. bez porúch motoriky
na pravej ruke. Tomu zodpovedá aj operačný nález z Y., kde je uvedené stratové poranenie 3 cm
nervu ulnáris za trifurkáciou, teda jeho senzitívnej časti, ktorá vedie nervové vlákna majúce na starosti

citlivosť 5. a 4. prsta. Zmienka o motorickom deficite je v operačnej správe z Paríža uvedená len
v poznámke, kde podľa znalca nie je však podložená žiadnym operačným ani klinickým nálezom a
nezodpovedá tomu ani nález na ruke v čase poranenia, ani v čase po operácii v Y.. Operáciu akú
absolvoval žalobca v Y. bolo možné vykonať v tom čase, rovnako ako aj o niekoľko týždňov neskôr,
na výsledný efekt - trvalé následky by to nemalo žiadny vplyv. Ak by sa operácia nevykonala, výsledok

by bol rovnaký, ako aj teraz, keďže nedošlo k obnoveniu citlivosti 4. a 5. prsta, ktoré boli necitlivé aj
pred operáciou, len by nebola prítomná jazva. Obmedzenie hybnosti 4. a 5. prsta v zmysle rozvoja
pazúrovitej ruky je neskorým následkom poranenia nervus ulnáris, ktorému nezabránila ani operácia v
Y.. Vykonaná operácia neovplyvnila výsledný stav v pozitívnom zmysle, pretože napriek transplantácii 2
štepov nedošlo k obnoveniu citlivosti 4. a 5. prsta, ako sa to deje vo väčšine prípadov poranenia nervu

ulnáris v danej lokalite bez ohľadu na načasovanie operácie.
27. Znalec hodnotil zdravotnú starostlivosť poskytnutú žalovaným žalobcovi ako poskytnutú správne,
samotné poranenie pacienta - poranenie lakťového nervu v oblasti zápästia vo väčšine prípadov
napriek vysokoodbornej a správne poskytnutej zdravotnej starostlivosti vedie k trvalým následkom na
zdraví pacienta. Poranenie pacienta zanechalo na jeho zdraví trvalé následky, ktoré však nevznikli v

dôsledku poskytovania zdravotnej starostlivosti, ale v dôsledku samotnej povahy úrazu. Podľa znalca
následky úrazu obmedzujú žalobcu minimálne, pretože strata citlivosti 4. a 5. prsta ruky neovplyvňuje
úchopovú činnosť ruky, len vyžaduje tréning a opakované cvičenie pri uchopovaní. Obmedzenie je
skôr v oblasti citlivosti na teplo, chlad a bolesť, kde vyžaduje od pacienta väčšiu pozornosť pri
uchopovaní predmetov, aby v dôsledku zmeny citlivosti na teplo a chlad nedošlo k opätovnému

poraneniu ruky. V bežnom živote, samoobslužnosti, športových a kultúrnych aktivitách poranenie
pacienta neobmedzuje. Chirurgický zásah nebolo potrebné vykonať čo najrýchlejšie vzhľadom ku
rizikám kontaminácie a infekcie v rane, pre povahu poranenia bolo medicínsky správne rozhodnutie o
odloženom chirurgickom zákroku, časový odstup operácie, ktorý podstúpil žalobca na 5. deň po úraze
v Medzinárodnom centre chirurgie ruky v Y. bol dostatočne rýchly, aby minimalizoval životné riziká a

predvídateľné následky úrazu. Vzhľadom k tomu, že na úrazovej ambulancii žalovaného postupovali
pri riešení úrazu správne a v súlade s poznatkami lekárskej vedy, riešil by sa úraz tohto typu na inom
pracovisku medicínsky rovnako. U žalobcu neboli prítomné prejavy tkanivovej ischémie, pretože krvný
prietok bol dostatočne zachovaný, neboli zistené žiadne prejavy tkanivovej ischémie, a to farebné
zmeny tkaniva, opuch, výtok z rany, lokálna bolesť či chlad končatiny. Lekári žalovaného venovali

pozornosť prejavom necitlivosti, v lekárskych správach sú tieto prejavy zaznamenané a lekári správne
predpokladali, že sa jedná o poranenie nervu ulnáris. Pokiaľ ide o závery protokolov Úradu pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou, podľa znaleckej organizácie závery protokolov zodpovedajú reálnemu
stavu poskytovania zdravotnej starostlivosti a všetky predpoklady, z ktorých vychádzali stanoviská
úradu, majú oporu v zdravotníckej dokumentácii a súčasne v zdravotnom stave žalobcu. Na záver

znaleckého posudku sa znalecká organizácia vyjadrila v tom smere, že urgentné odoslanie žalobcu na
špecializované pracovisko nemohlo zamedziť, resp. znížiť rozsah trvalých následkov zranenia, čoho
dôkazom je vysoko odborné ošetrenie v Medzinárodnom centre pre chirurgiu ruky v Y. na 5. deň od
poranenia, ktoré nijako pozitívne neovplyvnilo rozsah trvalých následkov zranenia.28. Voči záverom znaleckého posudku žalobca podal námietky, v ktorých poukazoval podľa neho na
nezrovnalosti a rozpory v tomto znaleckom posudku. V prvom rade žalobca namietal, že znalecký
posudok nezobral vôbec do úvahy vyjadrenia uvedené v podaní žalobcu pre Úrad pre dohľad, s ktorého

závermi sa nezaoberal úrad ani znalecká organizácia. Znalecká organizácia sa vyjadrila v tom smere,
že mala k dispozícii celý spis, v ktorom boli kompletné spisy Úradu pre dohľad, a vyjadrili sa k všetkým
zadaným otázkam, ktoré boli uvedené v uznesení súdu. Podľa žalobcu ďalej nebola stanovená správna
diagnóza zo strany pracovníkov žalovaného, nebolo prihliadnuté na vážne poranenie ruky, nervu a
tepny a z toho dôvodu bola potrebná urýchlená operácia ešte predtým, než nastane trombóza, ďalej

nebola venovaná dostatočná pozornosť k subjektívnym príznakom necitlivosti. Znalecká organizácia
zotrvávala na záveroch znaleckého posudku, u žalobcu išlo o bodné poranenie dlane, poranenie nervu
ulnáris a ulnárnej tepny, tieto poranenia súhlasia so skutkovým stavom, ako aj operačným nálezom
z Medzinárodného centra chirurgie ruky. Žalobca ďalej poukázal na závery odbornej literatúry, a to
Svetovej zdravotníckej organizácie, pokynov pre základnú traumatologickú starostlivosť, z ktorých podľa
žalobcu vyplýva, že poškodenie zdravia také, ako mal žalobca je potrebné operačne riešiť od 36 do

96 hodín, keďže po tomto čase dôjde k úplnej strate kontinuity axónu a tým k nemožnosti šírenia sa
vzruchu. So závermi odbornej literatúry znalecká organizácia súhlasila, čo sa týka poranení tepny, v
tomto prípade je prst bielomodrý, čo však nezodpovedalo situácii u žalobcu, pretože poranenie ulnárnej
tepny u žalobcu bolo v mieste nad arkádou, a teda tepenné zásobenie krvou bolo dostatočné z arkády a
radiálnejtepny,apretonedošlokprejavomtkanivovejischémieprstov,atedanebolprítomnýpríznakprst

je bielomodrý. Rovnako znalecká organizácia súhlasila, že od 36 do 48 hodín po poranení nervového
vlákna dochádza k dezintegrácii myelínových pošiev a v tomto čase dôjde k úplnej strate kontinuity
axónu a tým k nemožnosti šírenia sa vzruchu, k tomuto skutočne po poranení nervu dochádza, ale deje
sa to vždy a žiadna ani okamžitá, ani odložená satúra na to nemá vplyv. Satúra nervu dáva nádej, že po
spojení poranených koncov periférneho nervu dôjde k prerasteniu nových vlákien smerom na perifériu

pozdĺž už odumretého nervu, a tak k obnoveniu funkcie nervu v mieste pod poranením. Žalobca ďalej
namietal, že bol prepustený po ošetrení dňa 23. 06. 2012 v stabilizovanom stave, nepravdivé je aj
tvrdenie, že mu bola podávaná infúzia. V tejto súvislosti znalecká organizácia poukázala na objektívny
nález uvedený v lekárskej správe, kde je uvedené tlak krvi 140/70, pulz 84/min., iné ťažkosti neudáva, pri
vedomí, orientovaný, bez dýchavice, to všetko objektívne svedčí o tom, že jeho stav bol stabilizovaný.

Zároveň v terapii je uvedené, že bol podaný fyziologický roztok a Voluven 500 ml, čo svedčí o tom, že
bola podaná vnútrožilová infúzia.
29. Podľa žalobcu ďalej bolo nevyhnuté vyšetrenie RTG, keďže sklenená tyčka sa v dlani žalobcu
zlomila a toto vyšetrenie bolo nevyhnutné na preukázanie cudzieho telesa v ruke. Znalecká organizácia
poukazuje na závery v znaleckom posudku, kde je uvedené, že žalobca utrpel bodné poranenie pravej

ruky sklenenou tyčou po tom, ako sa mu zlomila a prepichla mu ruku. RTG vyšetrenie nebolo v
danom prípade nevyhnutým vyšetrením, a to preto, že pri chirurgickej revízii bola rana skontrolovaná,
prepláchnutá a ošetrená a prípadný úlomok by bol chirurgom odstránený, a preto, že úlomok skla je
RTG slabo kontrastný a nie je dostatočným vyšetrením na stanovenie cudzieho telesa v tele. Pokiaľ
ide o závery v znaleckom posudku o tom, že dňa 25. 06. 2012 pri konziliárnom chirurgickom vyšetrení

uviedol žalobca, že odchádza na definitívne ošetrenie do Z., znalecká organizácia poukázala na to,
že táto informácia, navrhnutie neurochirurgickej konzultácie je uvedené v záveroch Úradu pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou. Žalobca ďalej poukazoval na to, že sa domnieval, že lekári žalovaného
ho pošlú do špecializovaného zdravotníckeho zariadenia na Slovensku, keďže nemožno očakávať,
že každé nemocničné zariadenie má odborné a materiálnotechnické vybavenie primerané jeho stavu,

znalecká organizácia konštatuje, že v prípade, že by žalobca ostal na území Slovenska a pokračoval
v liečbe svojho poranenia, je možné predpokladať, že by sa to dialo na najbližšom neurochirurgickom
pracovisku alebo na oddelení chirurgie ruky v P.. Žalobca taktiež namietal závery znaleckého posudku
v smere, že sa jednalo o ľahké poranenie, podľa žalobcu išlo o poranenie s devastačným nervovým,
tepnovým, svalovým a kožným prierezom s okamžitou urgentnosťou liečby v lehote niekoľkých hodín

po vzniku rany, keďže s poškodením tepny existovalo riziko veľkého a masívneho krvácania s možným
ohrozením života. znalecká organizácia sa vyjadrila v tom smere, že súhlasí s tvrdením MUDr. E. z
22. 06. 2016, že žalobca mal devastačnú ranu s nervovým, tepnovým, svalovým a kožným prierezom
s okamžitou urgentnosťou liečby v lehote niekoľkých hodín po vzniku rany, keďže s poškodením tepny
existovalo riziko... potiaľ súhlasí, kde lekári žalovaného podľa znaleckej organizácie takto aj postupovali,

hneď po vyšetrení bol žalobca v lokálnej anestéze operovaný, bolo mu zastavené krvácanie, vyčistená a
ošetrená a zašitá rana. Presne podľa odporúčaní MUDr. E.. Znalecká organizácia nesúhlasí s tvrdením
MUDr.E.,žeexistovalorizikoveľkéhoamasívnehokrvácaniasmožnýmohrozenímživotavyžadujúceho
si špecializovanú starostlivosť. Toto tvrdenie sa nezakladá absolútne na preskúmaní skutkového stavu,MUDr. E. nebral do úvahy miesto poranenia ulnárnej tepny, pretože v danom mieste nehrozí masívne
krvácaniesohrozenímživota,alekrvácanie,ktoréjemožnéošetriťajlaicky,atozatlačenímčichirurgicky
podviazaním tepny, alebo sa krvácanie zastaví spontánne vytvorením krvnej zrazeniny.

30. Pokiaľ žalobca namietal, že v skutočnosti nedostal žiadne vnútrožilové roztoky a v deň úrazu bol
prepustený do domáceho ošetrenia a doma skolaboval, znalecká organizácia poukázala na zdravotné
záznamy, z ktorých vyplýva, že žalobcovi boli podané vnútrožilové roztoky a v lekárskych záznamoch
nie je zaznamenané, že žalobca doma skolaboval, kde poukázala na to, že objektívne meraný krvný tlak
na ambulancii mal žalobca fyziologický a nenasvedčoval tomu, že by žalobca mal nedostatok tekutín

v cievnom systéme. Žalobca namietal tiež nesprávne uvádzanie diagnózy ako parestézia, t.j. stŕpnutie,
ale správne malo byť uvedené anestézia, znalecká organizácia poukázala na lekárske správy, kde sú
uvedené údaje pacient udáva parestézie 5. prsta, na druhý deň parestézie 4. a 5. prsta, čo sú presne
zaznamenané údaje od pacienta a súhlasia s vývojom klinického stavu po poranení nervu, ktorý sa mení
v čase a vyvíja sa, a navyše je to iba subjektívny údaj, ktorý udáva pacient, a nedá sa v tak krátkom čase
po poranení nervu objektívne zmerať. Podľa žalobcu ďalej keďže žalobca bol nasadený na antibiotickú

liečbu od 1. dňa, nedotkol sa pri úraze zeme, iba zatlačil do zeme sklenenú tyč, ktorá bola čistá, takže
operácia sa mohla rozumne vykonať, znalecká organizácia v tejto súvislosti poukázala na to a na závery
v znaleckom posudku, že satúrovať - zošiť poranený nerv v potencionálne znečistenej rane hlinou z
kvetináča, kde sklenená tyč bola zabodnutá je zbytočné riziko, v takom prípade sa vždy volí odložená
satúra poranenia o 5 - 7 dní, dovtedy sa rana čistí, antibioticky lieči a preväzuje a až tak sa pristupuje k

satúre nervu, obzvlášť ak sa predpokladá nutnosť odberu štepu nervu z iného miesta ako v popisovanom
prípade, kde je riziko nezhojenia ešte väčšie. Odložené zošitie nervu je bežnou praxou a nemá zásadný
význam na výsledok poranenia nervu. Žalobca ďalej nesúhlasil s tvrdením znaleckej organizácie, že
nedošlo k prerezaniu ulnárnej tepny, a teda nehrozilo riziko masívneho krvácania. Znalecká organizácia
poukázala v tejto súvislosti na závery operácie v Y., z ktorých vyplýva, že okrem iného bola zošitá altéria

ulnáris, riziko masívneho krvácania nehrozilo, pretože sa jedná o drobnú tepnu, ktorú pri krvácaní je
možné zastaviť aj laicky, tlakom palca druhej ruky. Žalobca ďalej namietal, že znalecká organizácia
konštatovala neexistenciu poruchy motoriky na pravej ruke, kde poukázal žalobca na potvrdenie na
elektromyograme z 01. 10. 2013, to znamená po operácii. Nešlo iba o poranenia senzitívnej vetvy nervu.
Znalecká organizácia poukázala v tejto súvislosti na vyšetrenia žalobcu v Lučenci z 23. 06. 2012 a 24.

06. 2012, kde nebol prítomný motorický deficit. Žalobca napriek zatŕpnutiu 4. a 5. prsta dokázal prstami
hýbať. Záver elektromyografického vyšetrenia znalecká organizácia mala k dispozícii, avšak keďže ide
o vyšetrenie z obdobia po operačnej revízii a po nadkladaní štepu, toto vyšetrenie nič nehovorí o povahe
poranenia, ale objektívne monitoruje trvalé následky zranenia a operácie v Y., kde je zaznamenané
aj porušenie motorickej, aj senzorickej zložky. Toto vyšetrenie z roku 2013 nemožno brať ako dôkaz

o rozsahu porušenia nervu, keďže po úraze nasledovala operácia s implantáciou 2 štepov, ktorá bola
neúspešná. Znalecká organizácia zaznamenala v diagnózach lekárov žalovaného záver o poranení
ulnárnej tepny, čo bolo adekvátne chirurgicky ošetrené, krvácanie bolo správne zastavené a neobnovilo
sa.
31. Ďalej znalecká organizácia poukázala na odbornú literatúru, z ktorej tiež odvodila záver o možnom

odložení operácie aj o niekoľko týždňov a tiež cituje závery odbornej literatúry, že pri postihnutí
periférnych nervov pri porušení nervu ulnáris sa môže rozvíjať postupne aj pazúrovitá ruka. Nemožno
to vylúčiť v určitom percente prípadov poškodenia nervu ulnáris. Žalobca tiež poukázal podľa neho na
rozpor v znaleckom posudku, kde znalecká organizácia najskôr uvádza, že úchopová schopnosť ruky
nesúvisí so stratou citlivosti 4. a 5. prsta a potom píše, čo sa týka tepla, chladu a bolesti, strata citlivosti 4.

a 5. prsta ovplyvňuje úchopovú schopnosť ruky. Znalecká organizácia poukazuje na to, že na úchopovú
schopnosť ruky zmena citlivosti 4. a 5. prsta skutočne nemá zásadný vplyv, ale zmena vnímania pocitov
tepla, chladu a bolesti v 4. a 5. prste túto schopnosť môže ovplyvniť tak, že v týchto prstoch žalobca
vnímainakhorúcialebostudenýpredmet,inakakonazdravýchprstoch,čojenepríjemné,aledásanato
zvyknúť, ruka sa dá plne používať, zásadné následky na každodenný život to pre žalobcu nemá. Pokiaľ

ide o námietky žalobcu ohľadom toho, že znalecký posudok vôbec nereflektoval, že ide o poškodenie
tepny aj nervu a že nebolo urobené vyšetrenie prejavov tkanivovej ischémie, a preto nemôže znalec
dedukovať príznaky, znalecká organizácia poukazuje, že znalecký posudok na viacerých miestach jasne
reflektoval, že išlo o poranenie tepny aj nervu, čo uviedli aj v závere znaleckého posudku, kde vyšetrenie
prejavov tkanivovej ischémie bolo vykonané fyzikálnym vyšetrením a zrakom pri vyšetrení 23. 06. 2012 a

24. 06. 2012 a táto nebola zistená. Znalecká organizácia ďalej poukázala na námietku žalobcu týkajúcu
sa nesprávneho prekladu správy o operácii v Y. ohľadom zachovania kompletnej symetrickej distribúcie
krvi s dostatočným prietokom, kde správne malo byť uvedené s dostatočným objemom. Prietok krvi
nemohol byť, keďže došlo k trombóze ulnárnej artérie na 10 cm. Takže prietok mohol byť iba nulový. Vtejto súvislosti znalecká organizácia poukázala na to, že na tento nesúlad v preklade nereagovala, keďže
pre závery znaleckého posudku to nemá žiadny vplyv, poranená ulnárna tepna síce bola trombotizovaná
na úseku 10 cm, ale z jej arkády - spojky s tepnou radiálnou v dlani bola priechodná, zásobená práve

z radiálnej tepny s dobrým prietokom aj objemom, a preto neboli prítomné žiadne známky končatinovej
ischémie prstov, ktoré boli tepennou krvou dostatočne zásobené.
32.Nanávrhžalobcubolvypočutýajznaleczoznaleckejorganizácie,ktorýnapojednávanísavyjadroval
k otázkam žalobcu, ktoré boli totožné s otázkami, ktoré uviedol žalobca v námietkach voči znaleckému
posudku, znalec zotrval na záveroch znaleckého posudku a znaleckého úkonu, uviedol, že súhlasí

s predloženými medzinárodnými pokynmi, ktoré predložil žalobca, avšak v danom prípade u žalobcu
išlo o združené poranenie, kde bola poškodená aj tepna, aj poškodený nerv, kde v tomto prípade
pri ošetrení má prednosť ošetrenie tepny pred poškodením nervu, keďže poškodenie tepny je život
ohrozujúce, kde bol nutný akútny lekársky zákrok, a to vyčistenie rany a zastavenie krvácania. Pri
prvotnom ošetrení neboli klinické príznaky poškodenia motorickej časti nervu. Žalobca ani na 2., ani
na 3. deň po úraze neudával porušenie hybnosti ruky, ale len citlivosti, nebol prítomný klinický dôkaz o

porušení motorickej vetvy nervu. Pokiaľ by sa zranenie žalobcu ošetrovalo v univerzitnej nemocnici, kde
by bola aj neurochirurgia a nebol by prítomný zápal, možno by sa operácia riešila už na 3. deň, avšak v
danom prípade išlo o združené poškodenie nervu, svalu aj tepny, kde pri takomto združenom poškodení
v prípade okamžitého riešenia aj tepny, aj svalu, aj nervu by prichádzal do úvahy veľmi neistý výsledok,
kde pokiaľ v medzinárodných pokynoch je uvedené, že sa má nerv riešiť čím skôr, v klinickej praxi to

znamená aj niekoľko dní. Pre úspešné operovanie nervu je podstatné, aby rana nebola zapálená, aby
tkanivo bolo dobre prekrvené, a preto pokyn čím skôr v klinickej praxi predstavuje rôzne dlhú dobu, kde
zo svojej praxe znalec uviedol, že operovali poranenie nervu na úrovni ramena po 3 roku s pozitívnym
výsledkom. Vzhľadom na rozsah krvácania a poškodenie tkaniva lekári žalovaného zhodnotili, že nebolo
možné ranu operovať a z lekárskych správ vyplýva, že podľa znalca lekári správne prijali záver, že ranu

nemožno zatiaľ operovať, kde znalec mohol hodnotiť len poskytnutie zdravotnej starostlivosti žalovaným
zaprvé3dniodporanenia,keďžena3.deňžalobcasarozhodolodísťdoZ..PodľaznalcaprioperáciivY.
nebolo zapálené tkanivo, v opačnom prípade by nemohli operovať, keďže zapálené tkanivo sa nezahojí.
Pokiaľ by bol v rane zápal, musela by sa odobrať vzorka z tohto tkaniva a odoslať ho na kultiváciu, kde
výsledok je až po 3 dňoch a následne sa musia nasadiť cielené antibiotiká. Lekár vo Z. nekonštatoval

opuch, začervenanie ani zvýšenú teplotu, vytekanie hnisu z rany, t.j. známky zápalu, nemohlo byť pri
operácii vo Z. prítomné zapálené tkanivo. Známky zápalu sa podľa znalca prejavia po 3 dňoch, keďže
ide o biologický proces vývoja zápalu, kde rana bola potencionálne znečistená, to znamená, že na
2. deň po úraze sa zápal nemusel ešte prejaviť s poukazom na konštatovanie MUDr. R. v lekárskej
správe, kde je konštatované preväz rany bez inflamácie a exkrécie, to znamená, že rana bola bez

zápalu a bez hnisu. Pokiaľ predmetom výsluchu znalca bol rozpor vo vyjadrení znalca na pojednávaní,
že u žalobcu išlo o život ohrozujúci stav v súvislosti s poškodením tepny, kde v znaleckom posudku
konštatuje, že nesúhlasí s tvrdením MUDr. E., že existovalo riziko veľkého a masívneho krvácania s
možným ohrozením života znalec uviedol, že pri poranení ulnárnej tepny bez poskytnutia primárnej
laickej, ako aj odbornej starostlivosti môže spôsobiť stav ohrozujúci život, avšak v danom prípade bola

poškodená tepna v mieste, kde nehrozí masívne krvácanie, keďže v tomto mieste je tepna už malá, s
malým prietokom. U žalobcu mohlo ísť o masívne krvácanie, avšak nie o život ohrozujúce. Podľa znalca
poranenie ulnárnej tepny u žalobcu bolo v mieste nad arkádou, celá ruka bola dostatočne zásobená
krvouzdruhejradiálnejtepny,kdepokiaľbyrukasprstaminebolazásobenákrvou,prioperáciivoZ.na5.
deň by prsty boli čierne a odumreli by. Z hľadiska funkčného a anatomického je to isté konštatovanie, že

poranenie ulnárnej tepny u žalobcu bolo v mieste nad arkádou, ako aj tvrdenie, že bolo v mieste spojenia
s arkádou. Pokiaľ ide o námietky žalobcu, že MUDr. R. neurobil test na prejav ischémie, znalec
uviedol, že v zdravotnej dokumentácii nebola žiadna zmienka o ischémii. Ak by sa krv do ruky žalobcu
nedostala, na tepne malíčka a 4. prsta by vznikla trombóza, nebol by tam žiadny prietok ani objem a táto
trombóza by viedla k zjavným prejavom ischémie, ktoré však ani MUDr. E. na 5. deň nezaznamenal, kde

prejavom by bol modrobiely prst. Z lekárskych správ zo Slovenska ani z Paríža nevyplýva nedokrvenie
alebo poškodenie povrchovej arkády.
33. Pokiaľ ide o žalobcom namietaný motorický deficit, ktorý nebol zaznamenaný v žiadnej lekárskej
správe na Slovensku, znalec uviedol, že motorický deficit u žalobcu nebol zaznamenaný v žiadnej
lekárskej správe na Slovensku ani v Y., zmienka o ňom je v poznámke k operačnému protokolu, čo

nemá váhu lekárskeho nálezu. Navyše tomu nezodpovedá ani lekársky nález z operácie, kde lekár
našiel poranenie vetvy nervu pre citlivosť a nie pre hybnosť. Vyšetrenie elektromyogramom sa netýka
stavu bezprostredne po úraze a operácii, ale bolo urobené 16 mesiacov po operácii. K namietanému
rozporu zo strany žalobcu ohľadom zistenia pracovníkov žalovaného, že došlo k porušeniu nervu znalecuviedol, že v jeho konštatovaní nie je rozpor, lekári žalovaného od 1. dňa zaznamenali klinický príznak,
a to stŕpnutie 5. prsta a malíčkovej strany 4. prsta, prvé 3 dni po poranení nebolo jasné, či tieto príznaky
sú z poranenia lakťového nervu, alebo sú príznakmi celkového poranenia dlane, keďže pri poranení

dlane mohlo dôjsť k opuchu, zápalu, krvácaniu a tam mohli byť také isté prejavy, ako pri porušení
nervu. Podľa znalca v lekárskych správach lekárom žalovaného je konštatované, že došlo k porušeniu
lakťového nervu, je to konštatované v správe MUDr. C. - parestézis digity, v správe MUDr. R. - parestézia
4. a 5. prsta, motoricky zachovaný a MUDr. P., ktorý konštatoval senzitivitu priebehu povrchovej vetve
nervu ulnáris vymiznutá pre malíček a ulnárnu stranu 4. prsta pravej ruky, t.č. príznaky pre léziu hlbokej

vetvy nervu ulnáris + -, kde + - znamená, že to nie je jednoznačné a lekár si nie je istý bez ďalšieho
vyšetrenia. Znalec zotrval na tom, že pokiaľ uviedol, že v prípade ošetrenia žalobcu na univerzitnom
pracovisku mohla byť operácia uskutočnená skôr, čo uviedol čisto hypoteticky, kde v prípade, že by
tam bola neurochirurgia, bolo by operované až po laboratórnych vyšetreniach pri vylúčení zápalu, a to
mohlo byť na 2., 3., 5., ale aj 20. deň. Keďže poranenie bolo ošetrované vo všeobecnej nemocnici a
keď bolo jasné, že rana sa hojí bez zápalu a pretrvávajú príznaky poranenia lakťového nervu, ďalšie

liečenie žalobca svojvoľne ukončil, a preto ďalšia špekulácia o tom, kedy a kde by ho lekári poslali
na ďalšie vyšetrenie je opäť len špekuláciou. Postup lekárov od 1. po 3. deň ošetrovania poranenia
žalobcu znalec naďalej považoval za správny a bez chyby. Vyšetrenie na zápal tkz. CRP vyšetrenie
by bolo súčasťou predoperačných vyšetrení a bolo by vykonané vtedy, ak by bol pacient prekladaný
na operáciu na univerzitné pracovisko. Znalec naďalej zotrval na svojom vyjadrení, že v žiadnej správe

lekárov zo Slovenska nie je správa o motorickom deficite, táto správa je len po operácii vo Z.. Motorický
deficit môže vzniknúť z dôvodov poranenia motorickej časti lakťového nervu, pred operáciou, počas
operácie alebo jej nezhojením a nesfunkčnením po operácii, čo sa môže stať aj pri dobre vykonanej
operácii. Znalec ďalej uviedol, že podľa jeho skúseností na jeho pracovisku aj pri lege artis zákrokoch
periférnych nervov sú zdravotné komplikácie v rozsahu 30 %. Konkrétny nerv, ktorý bol poškodený u

žalobcu, je komplikovaný pri hojení z dôvodu svojho uloženia v priebehu predlaktia, zápästia a dlane a
kvôli svojmu krvnému zásobeniu, keďže je dosť slabo krvne zásobený, a preto aj prípadné nervové štepy
po operácii nie sú dobre zásobené krvou a nedôjde k prirasteniu. Nervy, ktoré sú lepšie zásobené krvou,
majú lepšiu prognózu po operácii a prirastení nervov. U žalobcu bola operovaná len senzitívna vetva
nervu ulnáris. Podľa znalca ďalej operácie senzitívnych vetiev nervu v lokácii po trifurkácii sú zriedkavé,

pretože benefit týchto operácií je výrazne menší ako riziko komplikácií. Nedôjde k zlepšeniu citlivosti
po operácii a ešte sa zhorší aj motorická funkcia v dôsledku operácie. Preto sa bežne tieto senzitívne
vetvy neoperujú. Znalec v tejto súvislosti uviedol, že pracuje ako neurochirurg 29 rokov. Podľa znalca
v danom prípade bolo možné operáciu vykonať do 3 týždňov od momentu poranenia bezpečne a bez
rizika premeškania, keďže sa jednalo o poranenie senzitívnych častí bez jednoznačného poškodenia

motorických častí nervu. Poškodenie zdravia aké utrpel žalobca zvyčajne zanecháva trvalé následky aj
pri starostlivosti lege artis.
34. Žalobca naďalej zotrval na svojom názore, že v lekárskej správe z Y. z 27. 04. 2012 je konštatovaný
motorický deficit v súvislosti s masívnym svalovým poškodením, neurologické lézie v kontinuite 2. a 3.
stupňa klasifikácie Suderland, čo v Lučenci vôbec nekonštatovali a dali mu aj sadru, kde podľa žalobcu

preto v Lučenci nebol správne diagnostikovaný. Znalec uviedol, že plne súhlasí s vyjadrením MUDr.
E. v súvislosti s motorickým poškodením a dodáva, že motorické poškodenie 2. a 3. stupňa ako je
uvedené MUDr. E. sa neoperuje, hojí sa neoperačne. Toto motorické poškodenie 2. a 3. stupňa sa
nemusí vo včasnom štádiu nijak klinicky prejaviť, môže byť prítomné iba na EMG vyšetrení a nie pri
bežnom fyzikálnom vyšetrení, keďže počas vyšetrení v Lučenci motorický deficit zistený nebol, znalec

súhlasí s tvrdením MUDr. E., že toto motorické poškodenie bolo len ľahkého, teda len 2. a 3. stupňa,
a preto diagnóza pri ošetrovaní v Lučenci bola správna. Pokiaľ by lekári v Lučenci aj zistili porušenie
motoriky na 2. a 3. stupni, ich postup by nebol iný, toto porušenie motoriky na tomto stupni sa operačne
nerieši a zvykne sa riešiť spontánne.
35. Z vykonaného dokazovania súd ustálil, že podstatnou skutočnosťou, ktorú bolo treba riešiť v

súvislosti s otázkou porušenia právnych povinností pracovníkmi žalovaného v súvislosti tej, či zdravotná
starostlivosť bola poskytnutá včas a riadne, bola otázka, či bola správne stanovená diagnóza lekármi
žalovaného v súvislosti s úrazom žalobcu dňa 23. 06. 2012, či pri stanovení správnej diagnózy
postupovali správne v súlade so všetkými odporúčanými postupmi, či ich úkony a odporúčania a určená
liečba bola vykonávaná správne a tiež podstatným bolo to, či nemali odporučiť žalobcu na operačné

riešenie na špecializovanom pracovisku skôr, ako sa žalobca rozhodol odísť operačne riešiť svoj úraz do
Z.. Pri horeuvedených naznačených okruhoch problémov ide o otázky čisto odborného charakteru, na
ktoré otázky súd z vlastnej skúsenosti a praxe nemôže odpovedať, keďže nedošlo medzi stranami sporu
v priebehu konania k zhode o týchto sporných skutočnostiach, keďže žalobca zotrvával na vyjadrení,že lekári žalovaného mu diagnózu neurčili správne, nezistili celý rozsah poškodenia jeho zdravia,
neposlali ho na operačné riešenie hneď po úraze, resp. čím skôr, kde v tejto súvislosti poukázal na
potvrdenia od MUDr. E. z Z. a odbornú literatúru, kde v konaní boli predložené spisy Úradu pre dohľad

nad zdravotnou starostlivosťou, z ktorých záverov vyplývajú opačné stanoviská, na ktorých zotrvával
žalobca, súd nariadil na základe návrhu žalobcu znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou, ktorá
znalecká organizácia podala vo veci znalecký posudok, vyjadrila sa písomne k námietkam žalobcu
a znalec na pojednávaní taktiež bol rozsiahlo vypočutý tak k otázkam žalobcu, žalovaného, ako aj
otázkamsúdu.Keďžeideootázkučistoodbornú,bolvovecipodanýznaleckýposudok,vypočutýznalec,

kde znalecký posudok, ako aj vypočutie znalca sú dôkazy, ktoré podliehajú sudcovskému hodnoteniu
dôkazov, kde oproti iným dôkazom je tu však pri hodnotení podstatný rozdiel. Pri hodnotení ostatných
dôkazov môže súd hodnotiť ich obsah, u znaleckého dôkazu hodnotí súd vierohodnosť osoby znalca
a logiku jeho správ podávaných súdu. Súd hodnotí, či znalec prihliadol ku všetkému, čo mu bolo na
posúdenie predložené. Súd nemôže hodnotiť obsah znaleckého posudku po stránke jeho správnosti z
hľadiska odboru, pre ktorý bol znalec ustanovený. Voľné hodnotenie znaleckého dôkazu môže súdom

spočívať iba v tom, či sa javí znalec ako vierohodný a či odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá
pravidlám správneho myslenia, a či znalec vychádzal zo zistených skutočností. Ak má súd pochybnosti,
vypočuje znalca alebo ustanovení ďalšieho znalca.
36. Pokiaľ ide o závery znaleckého posudku, tieto závery jednoznačne konštatujú, že zo strany
pracovníkov žalovaného pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pre žalobcu v dňoch 23. 06. 2012 až

25. 06. 2012 postupovali správne. Určili správnu diagnózu a žalobcu liečili v súlade s vtedy platnými
postupmi. Znalecká organizácia riadne odôvodnila svoje závery v znaleckom posudku, v znaleckom
úkone, ako aj tieto závery boli potvrdené vypočutím povereného znalca na pojednávaní, z ktorých
záverov jednoznačne vyplýva, že v prípade úrazu žalobcu išlo o združené poškodenie zdravia pri úraze,
kde bola poškodená tepna, nerv aj svalstvo a pri takomto type poranenia má prednosť ošetrenie tepny

vzhľadom na to, že v prípade neošetrenia mohlo dôjsť k ohrozeniu zdravotného stavu a zdravia žalobcu,
kde pracovníci žalovaného správne takto postupovali, ranu vyčistili, zašili, nasadili antibiotickú liečbu s
tým, že bolo stanovené, aby žalobca prišiel na ďalšiu kontrolu na 2. deň, aby mohlo byť skontrolované,
či sa rana nezapálila. Už pri prvotných vyšetreniach dňa 23. 06. 2012 a 24. 06. 2012 bola konštatovaná
porucha citlivosti 4. a 5. prsta pravej ruky žalobcu, čo následne bolo konštatované aj v samotnej lekárskej

správeMUDr.P.z25.06.2012,žejetupodozrenienaporušenienervuulnáris.Pretomožnokonštatovať,
žepracovnícižalovanéhoprilekárskychvyšetreniachbralinazreteľprípadnépoškodenienervupriúraze
žalobcu, avšak touto otázkou sa v čase vyšetrení nezaoberali, len to konštatovali v lekárskych správach
a prvotne bola riešená otázka prerušenia tepny v súlade s platnými zdravotníckymi postupmi. Nemožno
teda konštatovať, že by pracovníci žalovaného pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nevenovali

pozornosť zmene citlivosti 4. a 5. prsta pravej ruky u žalobcu, tieto skutočnosti len konštatovali, ale
v tom čase ich neriešili vzhľadom na zaužívané postupy, ktoré boli odobrené znaleckou organizáciou,
ktorá potvrdila, že prípadné porušenie nervu sa rieši až následne po zahojení rany, keďže v prípade
daného mechanizmu vzniku úrazu u žalobcu, keď bolo riziko kontaminácie rany žalobcu či už zeminou,
alebo samotnou sklenenou tyčou, ktorá nebola sterilná, bolo by veľké riziko riešiť operačne prípadné

preseknutie nervu, keďže v prípade zápalu v rane by sa táto rana nezahojila, nezahojili a neprerástli by
ani prípadné nervové štepy, a preto v danom štádiu vyšetrení, ktoré realizovali pracovníci žalovaného
v dňom 23. 06. 2012 až 25. 06. 2012, sa otázka prípadného porušenia nervu neriešila ako akútna
otázka. Pokiaľ ide o závery ohľadom porušenia motoriky na ruke žalobcu, je možné jednoznačne
konštatovať, že z lekárskych správ pracovníkov žalovaného nevyplýva porušenie motoriky u žalobcu,

toto je konštatované len v lekárskej správe z Y. po operácii dňa 27. 06. 2012. Tu je konštatované
porušenie motorickej časti nervu na úrovni 2. a 3. stupňa, k čomu sa znalecká organizácia vyjadrila
a vyjadril sa k tomu aj znalec vo svojej výpovedi na pojednávaní, že takéto motorické poškodenie sa
operačne nerieši, keďže sa vyrieši samovoľne, ide o ľahký až stredný stupeň poškodenia motoriky,
ktoré nemuselo byť zreteľné pri prvotných vyšetreniach, ktoré realizovali pracovníci žalovaného, keďže

prípadný motorický deficit bol prekrytý samotným mechanizmom úrazu poškodením svalstva, tepny aj
nervu a prípadným opuchom. Pokiaľ ide o otázku operačného zákroku na samotnom nerve, ktorý bol
poškodený a preseknutý pri úraze, ktorý si spôsobil žalobca sám, žalobca vychádzal z vyjadrení lekárov
z Francúzska, že takéto poškodenie nervu sa má operovať čo najrýchlejšie, najlepšie do 24 hodín.
Najneskôr však do 96 hodín. K tejto okolnosti sa vyjadrila znalecká organizácia, ako aj samotný znalec,

že nie je rozhodujúci čas, kedy sa takáto operácia uskutoční, táto operácia je včas uskutočnená na
2., 3., 5. či 10. deň po úraze a výsledok operácie je rovnaký vzhľadom na miesto poškodenia nervu,
ktorý nerv v mieste poškodenia je veľmi slabo krvne zásobený a tým pádom je veľmi slabo zásobené
aj tkanivo, ktoré vyživuje prípadné nervové štepy, a preto z vlastnej skúsenosti znalca a znaleckejorganizácie takéto poškodenia nervu v tejto oblasti majú veľmi zlú prognózu a väčšinou po takomto
type úrazu u pacientov zostávajú aj trvalé následky napriek zdravotnej starostlivosti poskytnutej lege
artis. To potvrdzuje podľa znalca a znaleckej organizácie aj samotná operácia v Y., ktorá bola vykonaná

včas a vysoko odborne, kde aj napriek tomu nedošlo k pozitívnemu výsledku a zostali trvalé následky u
žalobcu, ktoré trvalé následky boli spôsobené úrazom. Znalec potvrdil z vlastnej praxe, ktorú vykonáva
29 rokov v oblasti neurochirurgia, že pri poškodení nervu sa nervové implantáty aplikujú aj po niekoľkých
týždňoch či mesiacoch, kde dôjde k pozitívnemu výsledku, avšak toto nie je prípad žalobcu, ktorý
si spôsobil úraz a poškodenie nervu v takom mieste na ruke, ktoré miesto má veľmi zlú prognózu

opätovného prerastania nervových štepov a úplného obnovenia funkčnosti ruky ako takej. Všetky tieto
závery znaleckej organizácie, ako aj znalca súd hodnotí ako za logické závery vychádzajúce jednak z
lekárskych správ, ktoré vypracovali pracovníci žalovaného, jednak zo skutočností zistených samotným
znalcom a znaleckou organizáciou, ako aj z vlastných praktických skúseností znalca.
37. Znalec a znalecká organizácia odpovedala na položené otázky od strán sporu a súdu vždy
presvedčivo a s logickým záverom, kde pokiaľ žalobca sa snažil spochybniť závery znaleckého posudku,

súd konštatuje, že diskusia o určitých problémoch zachádzala už do absolútnych detailov, išlo už takmer
o hru so slovíčkami mysliac tým napríklad, či k poškodeniu došlo nad arkádou, či v mieste spojenia
s arkádou, čo znalec vysvetlil, že z hľadiska funkčnosti je to úplne jedno, prípadne otázky riešenia, či
išlo o masívne krvácanie alebo nie, prípadne otázky hypotetického charakteru, ktoré znalec a znalecká
organizácia riešili ako prípadnú otázku na porovnanie so stavom medzi Všeobecnou nemocnicou v

Lučenci a prípadným univerzitným zariadením, kde podľa názoru súdu na všetky námietky a otázky
žalobcu znalecká organizácia odpovedala a vyjadrila sa logicky, s logickým záverom, a preto súd
vychádza z týchto záverov v tom smere, že zdravotná starostlivosť pracovníkov žalovaného bola
vykonávaná správne, bola správne určená diagnóza a v danom prípade nebolo potrebné zaslať žalobcu
na špecializované pracovisko do 24 či 96 hodín od úrazu za účelom operačného riešenia prípadného

poškodenia nervu ulnáris, keďže aj takéto prípadné včasné operačné riešenie by nezabezpečilo
prognózu lepších vyhliadok u žalobcu na zlepšenie jeho zdravotného stavu ako takého, ktorý u neho
nastal po operácii v Y. dňa 27. 06. 2012. Závery znaleckého posudku podané znaleckou organizáciou
sú plne súladné so závermi Úradu pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou, ktoré závery sa opierajú o
posudky 3 konzultantov, ktorých možno hodnotiť ako odborníkov - špecialistov v danej oblasti, ktorých

závery tiež vyznievajú v tom smere, že zdravotná starostlivosť žalovaného poskytnutá žalobcovi bola
poskytnutá správne v súlade s poznatkami lekárskej vedy a praxe, bola určená správna diagnóza a tiež
je z týchto záverov možné konštatovať, že nebolo potrebné urýchlené riešenie preseknutia nervu, ktoré
operačné riešenie bolo možné odložiť aj o niekoľko dní po úraze. Tu je potrebné poukázať ešte na to,
že predmetom skúmania v danom prípade bolo poskytovanie zdravotnej starostlivosti za obdobie 23.

06. 2012 až 25. 06. 2012, lebo po tomto období žalobcovi už žiadna zdravotná starostlivosť zo strany
žalovaného nebola poskytnutá. Túto poskytnutú zdravotnú starostlivosť súd hodnotí ako zdravotnú
starostlivosť poskytnutú správne vzhľadom na logické závery znaleckého posudku, ktoré podporujú aj
závery konzultantov v konaní pred Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktoré závery sa
opierajú o zistený skutkový stav a lekárske správy, a preto súd konštatuje z tohto pohľadu, že zdravotná

starostlivosť poskytovaná žalovaným pre žalobcu bola poskytnutá lege artis, t.j. správne. Ako to už súd
uviedol vyššie vo svojich úvahách, pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktorá je poskytovaná lege
artis, nie je zaručené, že dôjde k očakávanému výsledku a že nedôjde ku komplikáciám, čo sa stalo aj
v tomto prípade, že nedošlo k obnoveniu nervových dráh po úraze žalobcu vzhľadom na miesto, kde
bol nerv poškodený, čo vzhľadom na skúsenosti znalca, ako aj konzultantov je veľmi častým následkom

poškodenia tohto nervu v mieste, ako ho mal poškodený žalobca.
38. V ďalšom je potrebné sa vysporiadať s otázkou, na ktorú poukázal žalobca, že poskytnutá zdravotná
starostlivosť zo strany žalovaného mu bola poskytnutá bez písomného informovaného súhlasu.
39. Podľa § 4 ods. 4 Zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti v znení platnom v čase úrazu na
poskytovanie zdravotnej starostlivosti sa vyžaduje informovaný súhlas (§ 6 ods. 4), ak v tomto zákone

nie je ustanovené inak (§ 6 ods. 9).
40. Podľa § 6 ods. 1 Zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti v znení platnom v čase
úrazu ošetrujúci zdravotnícky pracovník je povinný informovať o účele, povahe, následkoch a rizikách
poskytnutiazdravotnejstarostlivosti,omožnostiachvoľbynavrhovanýchpostupovarizikáchodmietnutia
poskytnutia zdravotnej starostlivosti (ďalej len "poskytnúť poučenie"), ak tento zákon neustanovuje inak

(§ 6a).
41. Podľa § 6 ods. 5 písm. b) Zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti v znení platnom v
čase úrazu písomná forma informovaného súhlasu sa vyžaduje pred vykonaním invazívnych zákrokov
v celkovej anestéze alebo lokálnej anestéze.42. Podľa § 6 ods. 9 písm. a) Zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti v znení platnom v čase
úrazu informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade neodkladnej starostlivosti, ak nemožno včas získať
informovaný súhlas, ale ho možno predpokladať.

43. Podľa § 2 ods. 3 Zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti v znení platnom v čase
úrazuneodkladnázdravotnástarostlivosť(ďalejlen"neodkladnástarostlivosť")jezdravotnástarostlivosť
poskytovaná osobe pri náhlej zmene jej zdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje jej život alebo
niektorú zo základných životných funkcií, bez rýchleho poskytnutia zdravotnej starostlivosti môže vážne
ohroziť jej zdravie, spôsobuje jej náhlu a neznesiteľnú bolesť alebo spôsobuje náhle zmeny jej správania

a konania, pod ktorých vplyvom bezprostredne ohrozuje seba alebo svoje okolie.
44. Jednoznačne je možné konštatovať, že pri lekárskych správach vypracovaných pracovníkmi
žalovaného v dňom 23. 06. 2012 až 25. 06. 2012 sa nenachádza doklad o tom, že zo strany
žalobcu bol daný písomný informovaný súhlas, ktorý sa v danom prípade vyžadoval, keďže bol vykonaný
invazívny zákrok v lokálnej anestéze dňa 23. 06. 2012. Zákon č. 576/2004 Z.z. samotný stanovuje
výnimku, kedy sa informovaný súhlas nevyžaduje, a to v prípade neodkladnej starostlivosti, ak nemožno

včas získať informovaný súhlas, ale ho možno predpokladať. Pri neodkladnej starostlivosti ide o
zdravotnú starostlivosť poskytovanú osobe pri náhlej zmene jej zdravotného stavu, ktorá bezprostredne
ohrozuje jej život alebo niektorú zo základných životných funkcií. O takúto neodkladnú zdravotnú
starostlivosť išlo pri zdravotnej starostlivosti poskytnutej žalobcovi dňa 23. 06. 2012 na pohotovosti,
ako aj chirurgickej ambulancii vychádzajúc z okolností daného prípadu, keď po úraze, ktorý si spôsobil

žalobca sám, došlo k náhlej zmene jeho zdravotného stavu, silno krvácal, prišiel na pohotovosť celý
zakrvácaný, a preto pracovníci žalovaného sa museli rýchlo rozhodovať a zistiť, či nejde o priame
ohrozenie života a zdravia u žalobcu, a preto súd má za to, že v prípade poskytnutia zdravotnej
starostlivosti dňa 23. 06. 2012 išlo o neodkladnú zdravotnú starostlivosť, pri ktorej sa informovaný súhlas
nevyžadoval.

45. Pokiaľ ide o poskytnutie zdravotnej starostlivosti dňa 24. 06. 2012 a 25. 06. 2012, tu
jednoznačne bolo potrebné, aby pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti bol daný informovaný súhlas
zo strany žalobcu. Nie je preukázané, že by takýto písomný súhlas bol daný. V ďalšom potom bolo
potrebné riešiť otázku, či v danom prípade došlo k porušeniu právnej povinnosti zo strany pracovníkov
žalovaného a či toto porušenie právnej povinnosti spôsobilo ujmu na zdraví u žalobcu a toto porušenie

právnej povinnosti je v priamej príčinnej súvislosti s poškodením zdravia u žalobcu. Pokiaľ v súvislosti s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti v dňom 24. 06. 2012 a 25. 06. 2012 by bolo možné konštatovať,
žedošlokporušeniuprávnejpovinnosti,keďženeboldanýinformovanýsúhlasnaposkytnutiezdravotnej
starostlivostizostranyžalobcu,niejepreukázané,žetotoporušenieprávnejpovinnostimalozanásledok
poškodenie zdravia u žalobcu a spôsobilo mu trvalé následky, keďže ako súd konštatoval vyššie,

zdravotná starostlivosť napriek neudeleniu súhlasu bola poskytnutá správne v súlade so zdravotníckymi
postupmiazaužívanoupraxou,takátolekárskastarostlivosťnemohlaspôsobiťujmunazdravíužalobcu,
keďže bola poskytnutá v súlade s poznatkami lekárskej vedy v danom čase a nemožno v tejto súvislosti
konštatovať, že vznik škody na zdraví u žalobcu je v priamej príčinnej súvislosti s neudelením súhlasu na
poskytnutie zdravotnej starostlivosti pracovníkmi žalovaného v dňoch 24. 06. 2012 a 25. 06. 2012. Je

jednoznačne preukázané, že poškodenie zdravia a trvalé následky na zdraví u žalobcu boli spôsobené
úrazom, ktorý si žalobca spôsobil sám, a preto s prihliadnutím na to, že zdravotná starostlivosť dňa
23. 06. 2012 mohla byť poskytnutá bez písomného informovaného súhlasu a zdravotná starostlivosť
poskytnutá v dňoch 24. 06. 2012 a 25. 06. 2012 bola síce poskytnutá bez informovaného súhlasu,
ale v súlade s bežnou praxou a poznatkami lekárskej vedy a nespôsobila táto poskytnutá zdravotná

starostlivosť priamo škodu na zdraví a poškodenie zdravia u žalobcu, z tohto pohľadu je možné
konštatovať, že nedošlo k porušeniu právnych povinností pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti dňa 23.
06. 2012 a kde síce došlo k porušeniu právnej povinnosti pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti v dňoch
24. 06. 2012 až 25. 06. 2012, avšak toto poskytnutie zdravotnej starostlivosti bez informovaného súhlasu
samo o sebe nespôsobilo poškodenie zdravia u žalobcu, nie je preukázaná priama príčinná súvislosť

medzi trvalými následkami na zdraví žalobcu a poskytnutím zdravotnej starostlivosti bez informovaného
súhlasu, kde súd konštatuje, že podstata poskytnutej zdravotnej starostlivosti bola 23. 06. 2012 a
v dňoch 24. 06. 2012 a 25. 06. 2012 išlo už len o kontroly, preväz rany a konštatovanie
hojenia rany. Z tohto pohľadu teda súd konštatuje, že aj v prípade konštatovania, že došlo k porušeniu
právnej povinnosti nie je splnený v súvislosti s informovaným súhlasom ďalší predpoklad pre splnenie

zodpovednosti za škodu na zdraví u žalobcu, a to existencia priamej príčinnej súvislosti medzi týmto
porušenímprávnejpovinnostiaujmynazdravíužalobcu.Vprípadepríčinnejsúvislostimedziporušením
právnej povinnosti a vzniknutou ujmou musí ísť o vzťah príčiny a následku, ktorý vzťah musí byť priamy
a nie sprostredkovaný, musí ísť o hlavnú príčinu, ktorá spôsobila danú ujmu, čo v danom prípadebolo preukázané, že ujma na zdraví u žalobcu bola spôsobená samotným úrazom a nie poskytnutím
zdravotnej starostlivosti žalovaným aj bez prípadného informovaného súhlasu a z tohto pohľadu teda
nemožno konštatovať vznik zodpovednosti žalovaného za ujmu na zdraví u žalobcu.

46. Na poslednom pojednávaní vo veci žalobca navrhol vykonať dokazovanie na otázku, či MUDr. R.,
ktorý mu poskytol zdravotnú starostlivosť dňa 24. 06. 2012, bol atestovaným lekárom, či vôbec mohol
poskytnúť sám zdravotnú starostlivosť, a či nemal vykonávať prácu pod dozorom atestovaného lekára.
Priamo na pojednávaní sa k tejto otázke zástupca žalovaného nevedel vyjadriť. V tejto súvislosti súd
poukazuje na to, že žaloba žalobcu na tunajší súd bola podaná ešte v roku 2016 a na Okresný súd

v Lučenci ešte v roku 2014, kde súčasťou žaloby bola aj lekárska správa MUDr. R. z 24. 06. 2012. Z
tohto pohľadu teda treba hodnotiť aj návrh žalobcu na doplnenie dokazovania, od podania žaloby na
tunajší súd do posledného pojednávania uplynulo viac ako 6 rokov a skutočnosť, či MUDr. Murad je
atestovaným lekárom alebo nie mohla byť otázkou, ktorú bolo možné zistiť už pri podaní žaloby. Táto
otázka nebola sporná 6 rokov od podania žaloby na tunajší súd.
47. Podľa § 153 ods. 1, 2 C.s.p. strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

48.ZhoreuvedenéhopohľaduzákonnýchustanoveníC.s.p.jemožnéprijaťzáver,ženávrhnadoplnenie
dokazovania ohľadom zistenia skutočnosti, či MUDr. R. je atestovaným lekárom, a či nie mohol žalobca
podať už skôr v podstate hneď spolu s podanou žalobou, keďže samotný žalobca spolu so žalobou
predložil aj lekársku správu tohto lekára. Od podania žaloby žalobca túto skutočnosť nenamietal 6 rokov
a keď potom na poslednom pojednávaní urobil túto skutočnosť spornou, možno tento jeho návrh na

doplnenie dokazovania hodnotiť z pohľadu sudcovskej koncentrácie konania a hospodárnosti konania,
kde tento návrh na doplnenie dokazovania ako prostriedok procesného útoku žalobca mohol podať už
skôr a keďže tento návrh nedal včas a riadne, kde na základe takéhoto návrhu na doplnenie dokazovania
bybolopotrebnéodročiťpojednávanie,apretonatentonávrhnadoplneniedokazovaniasúdneprihliada,
keďže tento návrh už mohol žalobca podať skôr a v čase podania tohto návrhu na vykonanie dôkazu

by bolo potrebné nariadiť ďalšie pojednávanie vo veci. Takto možno uzavrieť, že medzi stranami sporu
nebola spornou skutočnosť, či MUDr. R. bol atestovaným lekárom alebo nie.
49. Odhliadnuc od horeuvedeného záveru súd podotýka, že návrh na vykonanie dokazovania ohľadom
skutočnosti, či MUDr. R. bol atestovaným lekárom alebo nie neakceptoval tiež z toho dôvodu, že táto
okolnosť by žiadnym spôsobom neprispela a neovplyvnila právny záver súdu ohľadom zodpovednosti

žalovaného za škodu na zdraví u žalobcu. Aj keby bolo preukázané v konaní, že tento lekár nebol
atestovaný, za prijatia záveru, ktorý vyplýva z dokazovania, a to znaleckého posudku, výsluchu znalca
a záverov konzultantov, ktorí boli prizvaní pri prešetrovaní podnetu na Úrade pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, že zdravotná starostlivosť bola vykonaná správne, nebolo zistené porušenie právnej
povinnosti,prípadnepríčinnásúvislosťmedziporušenímprávnejpovinnostiaujmounazdravíužalobcu,

kde v súvislosti s MUDr. R. sa znalec výslovne vyjadril, že postup tohto lekára bol správny a nespôsobil
žiadnu ujmu na zdraví u žalobcu, aj v prípade, že by tento lekár nebol atestovaný, nebolo by preukázané,
že by postupom tohto lekára došlo k spôsobeniu ujmy na zdraví u žalobcu a že by bola preukázaná
príčinná súvislosť medzi konaním tohto lekára, i keď prípadne neatestovaného a ujmou na zdraví u
žalobcu, a preto aj z týchto dôvodov súd nevyhovel návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania v tomto

smere, keďže v jednej rovine ide o návrh na doplnenie dokazovania, ktorý nebol podaný včas a riadne,
a v druhej rovine prípadné vykonanie tohto dôkazu by bolo bez právneho významu k predmetu konania
a posúdeniu tohto predmetu konania súdom. Pokiaľ by aj bol lekár MUDr. R. neatestovaný, nebolo
preukázané, že by zdravotnú starostlivosť vykonával v rozpore so všeobecnými pravidlami lekárskej
vedy,poznaniaapraxe,nemohlojehovýkonomzdravotnejstarostlivosťdôjsťkujmenazdravíužalobcu,

kde pri konštatovaní správne podanej zdravotnej starostlivosti nemohlo by dôjsť k ujme na zdraví u
žalobcu, aj keby túto starostlivosť vykonával neatestovaný lekár.
50. Pri otázke právnej zodpovednosti žalovaného sa treba vyjadriť ešte k problematike odchodu žalobcu
na operačný výkon do Z., kde žalobca tvrdil, že dňa 25. 06. 2012 ho vyšetril lekár MUDr. P., kde mu
po vyšetrení uviedol, že podobné poškodenie zdravia mala aj jeho manželka, ktorej tu však nevedeli

pomôcť, a žalobca to pochopil tak, že na Slovensku mu nevedia pomôcť, a preto sa sám rozhodol, že
pôjde sa dať radšej operovať do Z., kde až po tejto konzultácii si rezervoval letenku do Y.. Lekár MUDr.
P. priamo na konzultácii žalobcovi žiadnu inú konzultáciu alebo iné riešenie nenavrhol, žalobca len sám
po jeho konštatovaní, že mu tu nevedia pomôcť sa sám rozhodol, že sa radšej sám pôjde dať operovaťdo Z.. V podobnom duchu sa vyjadrila aj matka žalobcu vo svojej výpovedi na pojednávaní. Pôvodne
žalobca v konaní navrhol aj výsluch svedka MUDr. P., potom na tomto výsluchu už netrval, a preto nebolo
možné konfrontovať výpoveď žalobcu a jeho matky s výpoveďou tohto lekára, kde súd môže prihliadnuť

len na lekársku správu MUDr. P. zo dňa 25. 06. 2012, kde len na konci správy je uvedené - pacient
odchádza do Z.. Z takto zisteného skutkového stavu súd prijal záver v tom smere, že žalobca sám na
základe vlastnej slobodnej vôle sa rozhodol za daného stavu po vyšetrení MUDr. P., že radšej sa dá
operovať vo Z., žalobca tvrdil, že mu nebola navrhnutá na Slovensku žiadna konzultácia ani vyšetrenie
na špecializovanom pracovisku, ktorú skutočnosť však nemožno overiť, keďže na preukázanie tejto

skutočnosti boli vykonané len dôkazy výpoveďou žalobcu a jeho matky, čo nie je dostatočné, nemožno
vychádzaťztohoakozpreukázanejskutočnosti,žeMUDr.P.munenavrholžiadnukonzultáciu,nemožno
vychádzať ani z toho, že MUDr. P. konštatoval, že na Slovensku mu nevedia pomôcť, možno vychádzať
len z toho, čo uviedol aj sám žalobca vo svojej výpovedi, že sám z vlastnej vôle sa radšej rozhodol
odísť do Y. na operáciu a nečakal na ďalší postup lekárov žalovaného, a preto možno konštatovať, že
predmetom posúdenia správne poskytnutej zdravotnej starostlivosti môže byť len obdobie 23. 06. 2012

a 25. 06. 2012 a v súvislosti s prípadnou zodpovednosťou žalovaného nemôže byť zohľadňované ďalšie
obdobie a poskytovanie zdravotnej starostlivosti iným poskytovateľom.
51. Pokiaľ ešte ide o návrh žalobcu na poslednom pojednávaní, aby súd vykonal dokazovanie
oboznámením sa s fotodokumentáciou z operácie v Y., ktorú by predložil žalobca na budúce
pojednávanie, v tejto súvislosti súd poukazuje na dôvody nevykonania dôkazu ohľadom skutočnosti

atestácie MUDr. Murada z dôvodu sudcovskej koncentrácie konania a hospodárnosti konania, kde aj
tento dôkaz žalobca už mohol navrhnúť alebo zabezpečiť skôr, ak by jednal starostlivo so zreteľom
na rýchlosť a hospodárnosť konania vzhľadom na dĺžku prebiehajúceho konania, a preto tento návrh
na doplnenie dokazovania súd neakceptoval, keďže by to vyžadovalo odročenie pojednávania a
nariadenie nového pojednávania, kde súdu nie je ani zrejmé, aké konkrétne skutočnosti by žalobca chcel

preukazovať predložením fotodokumentácie z operácie v Paríži.
52. Pokiaľ ide o jednotlivé položky bolestného, ktoré si uplatňoval žalobca na základe odborného
vyjadrenia, tu išlo o položky 115 - hlboká rana pravej hornej končatiny, kde sa znalec vyjadril, že ide o
bolesť v súvislosti s vpichom a výpichom hornej končatiny, položka 232 - prerušenie nervu ulnáris l.dx.,
tu znalec uviedol, že ide o bolesť, ktorá bola spôsobená pri prepichnutí 2 senzitívnych vetiev lakťového

nervu, ktoré boli prerušené pri úraze. Ďalej bola ohodnotená položka 239 - rozsiahlejšia incízia je podľa
znalca rozrezanie dlane pri operácii. Z takto hodnotených položiek možno uzavrieť, že pri prvých 2
položkách hlboká rana pravej hornej končatiny a prerušenie nervu ide o bolesť, ktorá bola spôsobená
priamo pri úraze, ktorý si spôsobil žalobca sám tým, že si sklenou tyčou prepichol ruku a za túto bolesť
žalovaný nezodpovedá, keďže táto bolesť nebola spôsobená výkonom zdravotnej starostlivosti, ale

mechanizmom úrazu. Pokiaľ ide o položku rozsiahlejšia incízia, ide o rozrezanie dlane pri operácii, ktorá
bola uskutočnená v Y., a preto za túto bolesť tiež žalovaný nezodpovedá, keďže nebola spôsobená
výkonom zdravotnej starostlivosti pracovníkov žalovaného.
53. Takto možno uzavrieť zodpovednosť žalovaného za škodu na zdraví titulom bolestného, že jednak
nebolo preukázané, že by došlo k porušeniu právnej povinnosti žalovaným poskytovať zdravotnú

starostlivosť správne, ďalej bolo preukázané, že nie je daná priama príčinná súvislosť medzi prípadným
porušením zdravotnej starostlivosti a ujmou na zdraví u žalobcu v súvislosti s informovaným súhlasom
a problematikou atestácie MUDr. R. a súd tiež konštatuje, že pri konkrétnych položkách bolestného,
ktoré si uplatňoval žalobca, nie je možné ustáliť, že by túto bolesť spôsobili pracovníci žalovaného,
uplatňované bolestné sa týka bolesti, ktorá bola spôsobená samotným žalobcom pri úraze, prípadne pri

operácii v Paríži, za čo žalovaný nezodpovedá, a preto v tejto súvislosti súd žalobu žalobcu pokiaľ si
uplatňoval na žalovanom náhradu za bolesť s príslušenstvom vo výške 6.759,60 eur zamietol.
54. Žalobca ďalej si uplatňoval na žalovanom náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v celkovej
výške 12.827,52 eur, ktoré si uplatňoval za 816 bodov podľa odborného vyjadrenia. Aj pri sťažení
spoločenského uplatnenia ide o zodpovednosť za škodu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka a

§ 444 Občianskeho zákonníka a je aj pri tejto zodpovednosti potrebné preukázať splnenie všetkých
predpokladov tejto zodpovednosti tak ako pri zodpovednosti za škodu titulom bolestného.
55. Podľa § 2 ods. 2 Zákona č. 437/2004 Z.z. v znení platnom v čase úrazu sťaženie spoločenského
uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre
životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie

jeho spoločenských úloh (ďalej len "následok").
56. Podľa § 4 ods. 1, 2 Zákona č. 437/2004 Z.z. v znení platnom v čase úrazu náhrada za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich
predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sav živote a v spoločnosti. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe
lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia
sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.

57. Tak, ako to súd uviedol pri záveroch o zodpovednosti žalovaného za škodu na bolestnom, kde súd
konštatoval, že nie je splnený predpoklad zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti,
keďže zdravotná starostlivosť žalovaným pre žalobcu bola poskytnutá správne, kde taktiež súd uzavrel,
že prípadné porušenie právnej povinnosti v súvislosti s problematikou informatívneho súhlasu a s
problematikou atestácie MUDr. R. nebol preukázaný predpoklad priama príčinná súvislosť medzi

prípadným porušením právnej povinnosti a ujmou na zdraví u žalobcu, tieto isté závery platia aj pre
zodpovednosť žalovaného na škode na zdraví v súvislosti so sťažením spoločenského uplatnenia, kde
súd uzavrel, že táto zodpovednosť za škodu nie je daná, keďže nie sú naplnené všetky predpoklady
zodpovednosti za škodu.
58. Pokiaľ ide o konkrétne položky sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré si uplatňoval žalobca na
základeodbornéhovyjadrenia,atopoložka384-obrnadistálnejčastilakťovéhonervuvpravo,kdepodľa

znalca ide o poruchu funkcie koncovej časti lakťového nervu, t.j. vetiev nervu pre 4. a 5. prst a položka
432 - plošné jazvy 5 až 30 cm2 povrchu tela, kde podľa znalca ide o jazvy ako následok poranenia
a liečenia. Aj pri týchto položkách je možné uzavrieť, že za toto sťaženie spoločenského uplatnenia
žalovaný nezodpovedá. Pri konštatovaní, že zdravotná starostlivosť bola poskytnutá správne, neboli
splnené všetky predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu na zdraví, kde pokiaľ ide o položku -

obrna distálnej časti lakťového nervu vpravo, kde podľa znalca ide o poruchu funkcie koncovej časti
lakťovéhonervu,t.j.vetievnervupre4.a5.prst,ktejtoporuchefunkcielakťovéhonervudošlosamotným
mechanizmom úrazu, kde nebolo preukázané, že by zdravotná starostlivosť poskytovaná žalovaným
spôsobila zhoršenie funkcie lakťového nervu a jeho vetiev, a preto nie je daná zodpovednosť žalovaného
zatotosťaženiespoločenskéhouplatnenia.Pokiaľideoďalšiupoložkuplošnéjazvy5až30cm2povrchu

tela, kde podľa znalca ide o jazvy ako následok poranenia a liečenia, tieto jazvy boli spôsobené taktiež
samotným mechanizmom úrazu, ktorý si spôsobil sám žalobca, a žalovaný zaň nezodpovedá, prípadne
tieto jazvy boli spôsobené operačným výkonom v Y., kde boli žalobcovi vkladané nervové štepy, rana
musela byť rozšírená a tým sa zväčšila aj jazva, a preto ani za túto škodu na zdraví titulom sťaženia
spoločenského uplatnenia žalovaný nezodpovedá a vzhľadom na tieto skutočnosti súd žalobu žalobcu

pokiaľ si uplatňoval na žalovanom náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 12.827,52
eur s príslušenstvom zamietol.
59. Žalobca si ďalej uplatňoval na žalovanom sumu 512,45 eur titulom náhrady nákladov vynaložených
v príčinnej súvislosti s uplatňovanou náhradou za bolesť a náhradou za sťaženie spoločenského
uplatnenia. Išlo v podstate o vynaloženie žalovanej sumy za odborné vyjadrenie, ktorým bolo

ohodnotené bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré náklady si vyfakturovala Znalecká
organizácia FORENSIC.SK. Keďže súd konštatoval, že nie je daný právny základ nároku pre
zodpovednosť žalovaného za samotné bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, nemôže byť
daná zodpovednosť žalovaného ani za prípadné náklady vynaložené žalovaným na ohodnotenie
základu nároku, kde keď nie je daná zodpovednosť za základ nároku ako taký, nemôže byť daná ani

zodpovednosť za súvisiace nároky či príslušenstvo daného nároku. Aj z tohto pohľadu súd žalobu
žalobcu zamietol v tejto časti nároku.
60. Žalobca si ďalej uplatňoval na žalovanom nemajetkovú ujmu z titulu porušenia ochrany osobnosti
za porušenie jeho práva na zdravie vo výške 600.000,- eur. Podľa žalobcu trvalé poškodenie zdravia u
neho mu výrazným negatívnym spôsobom zasiahlo do života a zmenilo ho, je obmedzovaný v bežnom

živote, mal problémy aj pri štúdiu, stále nemá senzibilitu nielen v prstoch, ale aj v zápästí pravej ruky,
stále čakal, že jeho zdravotný stav sa zlepší, psychicky to zle znášal, čakal, či nervy ožijú. Zásah do
života žalobcu je trvalý a nezvratný, kde podľa žalobcu za tento stav trvalých následkov v osobnostnej
sfére žalobcu zodpovedá žalovaný nesprávnym určením diagnózy a nesprávnou formou liečenia.
61. V danej veci vo vzťahu k žalobcovi ide o aplikáciu ustanovenia § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka,

kde podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy. Fyzická osoba má právo domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva
na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané
zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

62. Občianskoprávna ochrana fyzickej osoby prichádza do úvahy iba pri takých zásahoch do osobnosti
chránenej všeobecným osobnostným právom, ktoré sú neoprávnené - protiprávne. Neoprávneným je
zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, t.j. s právnym poriadkom. K
vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za zásah do osobnosti fyzickej osoby musí byť ako predpokladzodpovednosti splnená podmienka existencie zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu
spočívajúcu buď v porušení, alebo len v ohrození osobnosti fyzickej osoby a v jej fyzickej alebo morálnej
integrite, tento zásah musí byť neoprávnený a musí tu existovať príčinná súvislosť medzi zásahom a

vzniknutou ujmou na chránených osobnostných právach fyzickej osoby.
63. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.
64. Podľa § 13 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby

sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť
v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady
určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
65. Podľa § 16 Občianskeho zákonníka kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti

spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.
66.Podľa§420ods.1a3Občianskehozákonníkakaždýzodpovedázaškodu,ktorúspôsobilporušením
právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
67. Do rámca vymedzeného ustanoveniami § 11 až 13 Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti
patrí právo na súkromie zahŕňajúce širokú oblasť súkromia fyzickej osoby, najmä jej súkromný život,

intímnu sféru, vnútorný, myšlienkový a citový stav. Širokej škále prejavov a súčastí súkromia fyzickej
osoby zodpovedá aj možnosť rozmanitých prejavov zásahov do súkromia a ich dôsledkov na chránené
osobnostnépráva.Zákonneposkytujeochranupredakýmkoľvekzásahom,alelenpredtakýmzásahom,
ktorý je neoprávnený a ktorý je spôsobilý privodiť ujmu fyzickej osobe. Pokiaľ došlo k neoprávnenému
zásahu do osobnostných práv, má fyzická osoba dotknutá zásahom právo domáhať sa na súde, aby sa

upustilo od neoprávnených zásahov, odstránili následky neoprávnených zásahov a poskytlo primerané
zadosťučinenie. Podaním žaloby na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch sleduje fyzická osoba
priznanie materiálnej satisfakcie. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch môže súd podľa § 13 ods.
2 Občianskeho zákonníka priznať vtedy, ak by sa morálna satisfakcia nezdala postačujúca, najmä ak
bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Dôsledkom

každého neoprávnené zásahu do práv chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka je určitá
ujma. Z hľadiska intenzity zásahu, okolností, za ktorých k nemu došlo, a stupňa negatívnych dôsledkov
dopadu zásahu na chránené práva sa v praxi môžu vyskytnúť ujmy, ktoré svoje povahou alebo stupňom
závažnosti neodôvodňujú ani materiálnu ani nemateriálnu satisfakciu, odôvodňujú len nemateriálnu
satisfakciu alebo odôvodňujú aj nemateriálnu aj materiálnu satisfakciu. Podmienkou priznania náhrady

nemajetkovej ujmy v peniazoch je vždy závislosť na individuálnych okolnostiach daného prípadu, a to
existencie závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na
okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky
považuje za ujmu značnú. Z výkladu § 13 ods. 2 je zrejmé, že pre posúdenie toho, na aké zadosťučinenie
má dotknutá fyzická osoba právo je rozhodujúca objektívna povaha zásahu a objektívna povaha

vzniknutej ujmy, teda stav, kedy sa morálna satisfakcia nezdá dostačujúcou vo vzťahu k stupňu intenzity
ujmy.
68. Podstatou posúdenia, či žalovaný zodpovedá za prípadnú ujmu v osobnostnej sfére žalobcu je
posúdenie splnenia všetkých predpokladov pre túto zodpovednosť, a to existencia neoprávneného
zásahu, ktorý je spôsobilý privodiť ujmu fyzickej osobe, vznik tejto ujmy v osobnostnej sfére žalobcu,

príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom a ujmou a zavinenie škodcu na neoprávnenom
zásahu a ujme. Pre vznik zodpovednosti za škodu na ochrane osobnosti je potrebné, aby boli splnené
všetky zákonné predpoklady pre vznik tejto ujmy. Pri konštatovaní neoprávnenosti zásahu zásah je
neoprávnený vtedy, ak je v rozpore s objektívnym právom. V danom prípade žalobca si uplatňoval
ochranu osobnosti za porušenie jeho práva na ochranu osobnosti za porušenie práva na zdravie.

Podľa žalobcu toto porušenie práva na zdravie súvisí s konaním pracovníkov žalovaného tým, že
nestanovili správnu diagnózu po jeho úraze a zvolili nesprávny liečebný postup, spôsobili trvalé následky
na zdraví žalobcu, čo zasiahlo do jeho súkromnej sféry v rôznych oblastiach. Ako súd konštatoval v
predchádzajúcich odsekoch ohľadom zodpovednosti žalovaného za prípadnú škodu titulom bolestného
a sťaženia spoločenského uplatnenia, je možné konštatovať, že žalovaný stanovil diagnózu u žalobcu

po jeho úraze správne. Zvolil správny liečebný postup v súlade so zákonom a s vtedajšími poznatkami
lekárskej vedy, tento postup lekárov žalovaného bol lege artis, a preto nemožno konštatovať, že by
postup lekárov žalovaného pri liečení úrazu žalobcu bol v rozpore so zákonom, a teda, že by bol
neoprávnený. Pokiaľ súd pri bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia konštatoval, že lekárižalovaného neporušili právne povinnosti dané im Zákonom o zdravotnej starostlivosti, nemožno v
súvislosti s ochranou osobnosti konštatovať, že liečebný postup lekárov žalovaného bol neoprávneným
zásahom, ktorý bol spôsobilý privodiť ujmu na zdraví na strane žalobcu, ktorá ujma by spôsobila

následne trvalé následky na zdraví žalobcu, ktoré by ho obmedzovali v súkromnom živote. Pokiaľ je
možné konštatovať, že konanie pracovníkov žalovaného nemožno charakterizovať ako neoprávnený
zásah, potom žalovaný nemôže zodpovedať za prípadné trvalé následky, ktoré sa prejavili na zdraví
žalobcu, ktoré ho obmedzujú v jeho živote a ktoré by prípadne odôvodňovali priznanie materiálneho
zadosťučinenia. Tu platí aj to isté konštatovanie ako pri bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia,

že pokiaľ v súvislosti s informovaným súhlasom a s prípadným nedostatkom atestácie MUDr. R. by
bolo možné konštatovať porušenie právnej povinnosti, nie je možné preukázať príčinnú súvislosť medzi
týmitoprípadnýmiporušeniamiaujmouspôsobenounazdravížalobcu,atedaniejepreukázanápríčinná
súvislosť v prípade ochrany osobnosti medzi neoprávneným zásahom a ujmou na zdraví žalobcu. Tým
potom nie je daná samotná zodpovednosť žalovaného aj na zásahu do ochrany osobnosti žalobcu za
porušenie jeho práva na zdravie.

69. Pri konštatovaní, že nebol preukázaný neoprávnený zásah zo strany žalovaného, ktorý by bol
v priamej príčinnej súvislosti s ujmou na zdraví u žalobcu v súvislosti s jeho prípadnými trvalými
následkami, súd konštatuje, že nie je daná zodpovednosť žalovaného na týchto prípadných trvalých
následkoch, ktoré môžu v konkrétnych okolnostiach zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti žalobcu.
Pritomtokonštatovanípotomužnebolopotrebnévenovaťsavrámcidokazovaniazisťovaniuaktuálneho

zdravotného stavu u žalobcu, či skutočne žalobca v súčasnej dobe má taký zdravotný stav, ktorý ho
výrazne obmedzuje v jeho bežnom živote, a toto obmedzovanie je spôsobilé byť ujmou závažnou a je
spôsobilé zasiahnuť do jeho súkromia a do jeho práva na zdravie do tej miery, aby bolo odôvodnené
priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch. Vzhľadom na toto konštatovanie súd žalobu žalobcu v časti
pokiaľ si uplatňoval na žalovanom nemajetkovú ujmu vo výške 600.000,- eur zamietol. Súd znova

poukazujenasvojekonštatovaniezpredchádzajúcichodsekov,žeposkytovaniezdravotnejstarostlivosti
je špecifické v tom smere, že aj pri konštatovaní poskytovania zdravotnej starostlivosti lege artis, t.j. v
súladesozákonom,vsúladesovšetkýmipoznatkamilekárskejvedyavsúladespraxouniejezaručené,
že sa vždy dostaví očakávaný pozitívny výsledok. Nie je zaručené, že nedôjde ku komplikáciám z
rôznych okolností, a preto nemožno vylúčiť v reálnom živote, že aj pri správne podanej a poskytnutej

zdravotnej starostlivosti vzhľadom na charakter porušenia zdravia nedôjde k navráteniu do pôvodného
zdravotného stavu u pacienta pred poškodením zdravia.
70. Vzhľadom na výsledok konania, kde súd žalobu žalobcu zamietol, mal by povinnosť zaplatiť
žalobca aj trovy znaleckého dokazovania, ktoré bolo nariadené na základe jeho návrhu. V priebehu
konania žalobca nebol ani vyzývaný na zloženie záloh na jednotlivé úkony v súvislosti so znaleckým

dokazovaním, keďže žalobca bol oslobodený od zaplatenia súdneho poplatku v rozsahu 95 % a v
priebehu konania bolo zistené, že žalobca stále je bez príjmu, študoval a má doklad o zdravotnom
postihnutí v rozsahu 79 %. Vzhľadom na tieto okolnosti súd rozhodol, že žalobca nie je povinný zaplatiť
Slovenskej republike náklady znaleckého dokazovania, ktoré budú vyúčtované znaleckou organizáciou,
tieto náklady budú hradené z rozpočtu tunajšieho súdu.

71. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 257 C.s.p., kde súd vyslovil,
že žalobca nie je povinný nahradiť žalovanému trovy konania. Podľa výsledku v konaní, keďže žaloba
bola zamietnutá, mal by žalovaný v zásade v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. právo na náhradu trov konania
voči žalobcovi. Súd však videl dôvody osobitného zreteľa na nepriznanie trov konania úspešnému
žalovanému v tom, že žalobca je oslobodený od zaplatenia súdneho poplatku v rozsahu 95 %, študuje,

v priebehu konania bolo zisťované, že je bez príjmu a následkom úrazu je považovaný za zdravotne
postihnutú osobu v rozsahu 79 %, čo bolo zistené na základe dokladov z Francúzska.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie musí obsahovať náležitosti v zmysle

§ 363 C.s.p.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.Odvolanie možno odôvodniť v zmysle § 365 ods. 1 C.s.p. len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky.

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd.
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

ods. 2: Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie

súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.