Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, October 9, 2020

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4Csp/103/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118210438
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:5118210438.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci žalobkyne: C.,

proti žalovaným: v rade 1/ Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35
763 469, v rade 2/ EOS KSl Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35
724 803, zastúpeného splnomocneným zástupcom: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53255739, so sídlom:
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žalovaní 1/ a 2/ majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 29.06.2018 domáhala, aby súd určil,

- že žalovaný v rade 2/ EOS KSI Slovensko, s.r.o. Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803 nie je
postupníkomvzmysleZmluvyopostúpenípohľadávokzodňa20.11.2014akpohľadávkampostúpeným
touto zmluvou mu nevznikli žiadne práva,
- že Zmluva o postúpení pohľadávok uzatvorená dňa 20.11.2014 medzi žalovaným v rade 1/ Slovak
Telekom, a.s. Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO : 35 763 469 a žalovaným v rade 2/ EOS KSI
Slovensko, s.r.o. Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO : 35 724 803 je neplatná;
- že žalovaný v rade 2/ EOS KSI Slovensko, s.r.o. Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803

nemal dostatočnú aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby zo dňa 13.05.2016 Okresnému súdu
Žilina sp. zn. 13C/128/2016 a z toho dôvodu tento rozsudok zrušuje.

2. Zároveň s podaním žaloby sa žalobkyňa domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým sa
ukladážalovanémuvrade2/EOSKSISlovensko,s.r.o.Pajštúnska5,85102Bratislava,IČO:35724803
zdržať sa akéhokoľvek použitia Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.1 1.2014 uzatvorenej medzi
žalovaným v rade 1/ a žalovaným v rade 2/, ako i zdržať sa akéhokoľvek použitia Rozsudku Okresného

súdu Žilina sp. zn. 13C/128/2016 a bezodkladne vykonať oznámenie súdnemu exekútorovi JUDr. O. T.,
aby upustil od vykonávania akýchkoľvek úkonov v exekučnom konaní vedenom proti žalobkyni až do
právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
3. Na tomto mieste súd uvádza, že o návrhu žalobkyne na vydanie neodkladného opatrenia súd rozhodol
uznesením sp. zn. 4Csp/103/2018-27 zo dňa 23.07.2018 tak, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol.
4. O odvolaní žalobkyne proti uvedenému uzneseniu rozhodol Krajský súd Žilina ako súd odvolací

svojím uznesením sp. zn. 11Co/1/2019-77 zo dňa 31.01.2019 tak, že uznesenie súdu prvej inštancie
potvrdil, pričom na odôvodnenie svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že sa stotožnil so záverom
súdu prvej inštancie, že žalobkyňa nepreukázala potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami
sporu, pretože neexistuje taký stav právnej neistoty medzi nimi, ktorý by bolo potrebné odstrániť vydanímnavrhovaného neodkladného opatrenia. Dôvody, pre ktoré má byť Zmluva o postúpení pohľadávok
medzi žalovaným 1/ a 2/ zo dňa 20.11.2014 neplatná, už žalobkyňa mohla predostrieť v konaní vedenom
pod sp. zn. 13C/128/2016 na Okresnom súde Žilina a teda svoj vplyv na konanie už mala a mohla

uplatniť. Súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na žalobkyňou želaných očakávaniach, prehodnocujúc
pritom skutkové a právne závery, ku ktorým dospel súd v predošlom konaní, ktorého neúspešnou
účastníčkoubolažalobkyňa.Vokolnostiachadôvodochňouuvádzanýchodvolacísúdnevidelnaplnenie
zákonných predpokladov pre vydanie neodkladného opatrenia.

5. Žalobkyňa na odôvodnenie žaloby uviedla, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014
uzatvorenou medzi žalovaným v rade 1/ Slovak Telekom, a.s. Karadžičova 10, 825 13 Bratislava,
IČO : 35 763 469 ako postupcom a žalovaným v rade 2/ EOS KSI Slovensko, s.r.o. Pajštúnska 5, 851
02 Bratislava, IČO : 35 724 803 ako postupníkom postúpil žalovaný v rade 1/ Slovak Telekom, a.s.
Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO : 35 763 469 ako postupca na žalovaného v rade 2/ EOS KSI
Slovensko, s.r.o. Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO : 35 724 803 ako postupníka pohľadávku, ktorá

vznikla zo spotrebiteľskej Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, konkrétne telekomunikačných služieb
a na základe Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 01.03.2013 medzi žalobkyňou
v postavení spotrebiteľa a žalovaným v rade 1/ Slovak Telekom, a.s..
6. Žalobou podanou na Okresnom súde Žilina dňa 13.05.2016, zaevidovanou pod sp. zn. 13C/128/2016,
sa žalovaný v rade 2/ EOS KSI Slovensko, s.r.o. domáhal zaplatiť pohľadávky postúpené Zmluvou o

postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014, uzatvorenou medzi žalovaným v rade 1/ Slovak Telekom,
a.s. ako postupcom a žalovaným v rade 2/ EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako postupníkom. Ako dôkaz
aktívnej vecnej legitimácie v konaní sp. zn. 13C/128/2016 vedenom na Okresnom súde Žilina priložil
žalovaný v rade 2/ EOS KSI Slovensko, s.r.o. Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014,
ktorou deklaroval splnenie procesnej podmienky aktívnej vecnej legitimácie na podanie žaloby dňa

13.05.2016. V predmetnej veci vyniesol Okresný súd Žilina rozsudok sp. zn. 13C/128/2016 a zaviazal
zaplatiť žalovanú stranu (v tomto konaní žalobkyňu) sumu spolu s úrokom z omeškania. Žalobkyňa
má z dôvodu objektívnej právnej neistoty, vnesenej do právneho vzťahu medzi stranami, vyplývajúceho
z Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 1.3.2013, ako i v konaní sp.
zn. 13C/128/2016, záujem na určení neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014

uzatvorenej medzi žalovaným v rade 1/ Slovak Telekom, a.s. ako postupcom a žalovaným v rade 2/ EOS
KS1 Slovensko, s.r.o. ako postupníkom a na určení, že žalovaný v rade 2/ EOS KSI Slovensko, s.r.o.
nie je postupníkom pohľadávok a nemal dostatok aktívnej vecnej legitimácie na podanie žaloby sp. zn,
13C/128/2016 dňa 13.05.2016 a všetky následné právne úkony sú preto neplatné.
7. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 bola žalobkyni prvý krát doručená spolu so

žalobou sp. zn. 13C/128/2016 v auguste 2016.
8. Žalobkyňa má za to, že žalovaný v rade 2/ EOS KSI Slovensko, s.r.o. nemôže byť postupníkom
v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 a vzhľadom k tomu nemal dostatok
aktívnej vecnej legitimácie na podanie žaloby dňa 13.05.2016 sp. zn. 13C/128/2016. Uvedené tvrdenie
odôvodňuje žalobkyňa tým, že Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 nie je podpísaná

za postupníka konateľom W.. C. E. v mene spoločnosti žalovaného v rade 2/ EOS KSI Slovensko,
s.r.o. spôsobom, akým má konateľ tejto spoločnosti za spoločnosť konať podľa údajov zapísaných
v Obchodnom registri. Rozhodnutím jediného spoločníka zo dňa 18.05.2012 zmenil jediný spoločník
spoločnosti spôsob konania a podpisovania za spoločnosť žalovaného v rade 2/ EOS KSI Slovensko,
s.r.o., a to nasledovným spôsobom: Za spoločnosť koná konateľ samostatne. Konateľ podpisuje za

spoločnosť tak, že k vytlačenému alebo napísanému obchodnému menu spoločnosti pripojí svoj podpis
s dodatkom „konateľ“.
9. Podpis na Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 za postupníka, žalovaného v rade 2/
EOS KSI Slovensko, s.r.o., nedostatočne identifikuje právnickú osobu, v ktorej mene konateľ túto zmluvu
podpisoval, keďže neuviedol obchodné meno spoločnosti a takýto podpis za spoločnosť žalovaného v

rade 2/ EOS KSI Slovensko, s.r.o. je v rozpore s Rozhodnutím jediného spoločníka zo dňa 18.05.2012
a tiež v rozpore s údajmi zapísanými v Obchodnom registri.
10. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 nie je podpísaná v mene žalovaného v rade 2/
EOS KSI Slovensko, keďže nie je podpísaná spôsobom, akým má konateľ v mene tejto právnickej osoby
podpisovať a z toho dôvodu jej ako postupníkovi nemohli v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávok zo

dňa 20.11.2014 vzniknúť k žalovaným pohľadávkam žiadne práva. Z toho dôvodu má žalobkyňa za to,
že žalovaný v rade 2/ EOS KSI Slovensko, s.r.o. nemal v čase podanie žaloby sp. zn 13C/128/2016
aktívnu vecnú legitimáciu na takéto podanie. V čase podania žaloby sp. zn. 13C/128/2016 žalovaným v
rade 2/ EOS KSI Slovensko, s.r.o., t.j. dňa 13.05.2016 Okresnému súdu Žilina, ako i v čase podpísaniaZmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014, teda v rozhodnom čase, bol v Obchodnom registri
jasne a zrozumiteľne vymedzený spôsob podpisovania konateľom v mene spoločnosti, žalovaného v
rade 2/ EOS KSI Slovensko, s.r.o. a tento nevzbudzoval žiadne pochybnosti o tom, ako má konateľ

spoločnosti v jej mene podpisovať.

11. Súd mal z dôkazov pripojených k žalobe preukázané:

- že žalobkyňa so žalovaným 1/ uzavrela dňa 01.03.2013 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb;
- Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 uzatvorenou medzi žalovaným v rade 1/ Slovak
Telekom, a.s. Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO : 35 763 469 ako postupcom a žalovaným v
rade 2/ EOS KSI Slovensko, s.r.o. Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803 ako postupníkom
postúpil žalovaný v rade 1/ Slovak Telekom, a.s. Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO : 35 763 469
ako postupca na žalovaného v rade 2/ EOS KSI Slovensko, s.r.o. Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO :

35 724 803 ako postupníka pohľadávku, ktorá vznikla zo spotrebiteľskej Zmluvy o poskytovaní verejných
služieb, konkrétne telekomunikačných služieb a na základe Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných
služieb uzatvorenej dňa 01.03.2013 medzi žalobkyňou v postavení spotrebiteľa a žalovaným v rade 1/
Slovak Telekom, a.s. Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469.

12. Žalovaný 2/ sa k žalobe vyjadril svojím podaním zo dňa 21.08.2018 (č.l. 33 a č.l. 38). Žalovaný 2/
poukázal na skutočnosť, že Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 13C/128/2016-57 zo dňa 22.11.2016
rozhodovaložalobe,ktorúpodalžalovaný2/vočižalobkynititulompohľadávky,ktorábolanažalovaného
2/ postúpená žalovaným 1/ na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014. Okresný

súd Žilina zaviazal uvedeným rozsudkom žalobcu k zaplateniu sumy vo výške 236,49 € s prísl. V
uvedenom konaní konajúci súd ako prejudiciálnu otázku vyriešil aj otázku platnosti Zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 20.11.2014, resp. otázku aktívnej vecnej legitimácie žalovaného 2/ (v konaní sp. zn.
13C/128/2016 v postavení žalobcu).
13. Vo veci konajúci súd pred vydaním rozsudku posúdil zmluvu o postúpení pohľadávok a vo veci

právoplatne rozhodol. Na základe uvedeného má žalovaný 2/ za to, že žalobkyňa sa podanou žalobou
domáha vydania rozhodnutia vo veci, o ktorej už raz bolo právoplatne rozhodnuté. Keďže o veci bolo
už raz právoplatne rozhodnuté, vec sa v zmysle ust. § 230 CSP nemôže prejednávať znova, a preto
žalovaný navrhuje, aby súd konanie zastavil a žalovanému 2/ priznal voči žalobkyni nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania.

14. Pre úplnosť žalovaný 2/ poukazuje aj na to, že žalobkyňa už raz podala na Okresný súd Žilina
obdobnú žalobu - a to dňa 23.03.2018. Okresný súd Žilina o tejto žalobe rozhodol uznesením č.
k. 7Csp/44/2018-32 zo dňa 05.04.2018 tak, že konanie zastavil, nakoľko vzhliadol neodstrániteľnú
podmienku konania - a to prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Na základe uvedeného žalovaný 2/
navrhuje, aby vo veci konajúci súd konanie zastavil a žalovanému 2/ priznal voči žalobcovi nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

15.Súdsaoboznámilsrozsudkomsp.zn.13C/128/2016-57zodňa22.11.2016(č.l.85), ktorýnadobudol
právoplatnosť dňa 31.01.2017, a zistil,

- že konanie bolo vedené v právnej veci žalobcu spol. EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom: Pajštúnska
5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, proti žalovanej: W. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X/XXX, X.,
o zaplatenie 615,50 eur s príslušenstvom
a súd vo veci rozhodol tak, že:
- žalovanú zaviazal na zaplatenie žalobcovi sumy 236,49 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,50 %

ročne zo sumy 101,19 eur od 19.05.2013 do zaplatenia, vo výške 5,50 % ročne zo sumy 88,25 eur od
19.06.2013 do zaplatenia a vo výške 5,5 % ročne zo sumy 47,05 eur od 19.07.2013 do zaplatenia,
- vo zvyšku žalobu zamietol,
- žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.
16. Súd na odôvodnenie rozsudku sp. zn. 13C/128/2016-57 zo dňa 22.11.2016 uviedol, že žalobca sa

žalobou doručenou súdu dňa 13.05.2016 domáhal súdneho výroku, ktorým by súd uložil žalovanému
zaplatiť sumu 615,50 eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania.
17. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa
20.11.2014 so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. postúpil postupca pohľadávku voči žalovanému nažalobcu. Postupca so žalovaným uzatvoril dňa 01.03.2013 zmluvu č. 1218375900, ktorej predmetom
bolo poskytovanie telekomunikačných služieb za podmienok stanovených v zmluve. Postupca
žalovanému vyúčtovalcenuzaposkytnutételekomunikačnéslužbyavystavilmufaktúry:č.1749847781

na sumu 149,01 eur splatná dňa 17.04.2013, č. 7750809860 na sumu 101,19 eur splatná dňa
18.05.2013, č. 4751775783 na sumu 88,25 eur splatná dňa 18.06.2013, č. 6752728160 na sumu 47,05
eur splatná dňa 18.07.2013 a č. 7753713805 na sumu 230,- eur splatná dňa 17.08.2013. Žalovaný
neuhradil svoj záväzok ani čiastočne.
18. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

19. Súd v súlade s § 297 písm. b/ Civilného sporového poriadku (CSP) prejednal vec bez nariadenia
pojednávania a vyhlásil verejne rozsudok dňa 22.11.2016, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku súd zverejnil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 07.11.2016.
20. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinným dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa
v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
21. Z výpisu z obchodného registra mal súd preukázané, že notárskou zápisnicou N 185/2010, Nz

21791/2010zodňa17.06.2010osvedčujúcoupriebehmimoriadnehovalnéhozhromaždeniasarozhodlo
o zlúčení so spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s., Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava, IČO: 35 705
019, so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, ICO: 35
763 469. Následne spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako postupca a žalobca ako postupník uzatvorili
dňa 20.11.2014 zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol prevod pohľadávok vrátane

pohľadávky voči žalovanému z postupcu na žalobcu, ako vyplýva z prílohy k tejto zmluve. Žalobca je
teda legitímnym právnym nástupcom spol. Slovak Telekom, a.s..
22. Právny predchodca žalobcu spol. Slovak Telekom, a.s. so žalovaným uzavrel dňa 01.03.2013
dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu
zaviazal poskytovať komunikačné služby v programe Uni20, Voláme spolu. Na základe ďalšieho dodatku

k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 01.03.2013, ktorý uzavrel právny predchodca žalobcu
so žalovaným, sa právny predchodca žalobcu zaviazal vytvoriť pripojenie k sieti v rozsahu určenom v
dodatku a poskytovanie služieb internetu.
23.Zavyužívaniekomunikačnýchslužiebžalovaným právnypredchodcažalobcuvyúčtovalžalovanému
cenu služieb nasledovnými faktúrami:

- faktúra č. 1749847781 splatná dňa 17.04.2013 na sumu 149,01 eur,
- faktúra č. 7750809860 splatná dňa 18.05.2013 na sumu 101,19 eur,
- faktúra č. 4751775783 splatná dňa 18.06.2013 na sumu 88,25 eur,
- faktúra č. 6752728160 splatná dňa 18.07.2013 na sumu 47,05 eur.

24.Okremtohofaktúrouč.7753713805splatnoudňa17.08.2013vyúčtovalžalovanémuzmluvnépokuty
v celkovej sume 230,- eur (bližšie neidentifikovaná pokuta v sume 10,- eur a pokuta Magio internet v
sume 220,- eur).
25. V predmetnej veci mal súd za nepochybné, že predmetom konania je zaplatenie faktúr na základe

uzavretej zmluvy o poskytovaní verejných služieb Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvu uzavretú
v zmysle zákona a zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 OZ.
26. Z priložených faktúr vzťahujúcich sa k zmluve mal súd za preukázané, že žalovaný svoju základnú
povinnosť zo zmluvy, a to riadne a včas platiť cenu poskytovaných služieb titulom mesačných poplatkov,
nesplnil, preto sa v tejto časti žalobca dôvodne domáhal súdnej ochrany. Tieto poplatky boli vyúčtované

faktúrami:
- faktúra č. 7750809860 splatná dňa 18.05.2013 na sumu 101,19 eur,
- faktúra č. 4751775783 splatná dňa 18.06.2013 na sumu 88,25 eur,
- faktúra č. 6752728160 splatná dňa 18.07.2013 na sumu 47,05 eur.
27. Cena poplatkov za služby činila sumu 236,49 eur. Služby boli žalovanému riadne dodané,

skutočnosť, že žalovaný riadne dodané telekomunikačné služby využíval, nebolo v konaní sporné.
Celková dlžná suma za využitie týchto služieb tak činí 236,49 eur. Keďže v konaní nebolo preukázané,
že by žalovaný vedenú sumu uhradil, a to čo i len čiastočne, súd čo do tejto časti žalobe ako skutkovo
a právne dôvodnej vyhovel.
28. Tým, že si žalovaný nesplnil svoju povinnosť zaplatiť vyfakturované sumy za mesačné poplatky

riadne a včas v lehotách splatnosti vystavených faktúr, dostal sa do omeškania a žalobcovi preto súd
okrem nároku na zaplatenie priznanej istiny, priznal aj úroky z omeškania z každej dlžnej faktúry odo
dňa nasledujúceho po dni splatnosti príslušnej faktúry, nakoľko tento deň je prvým dňom omeškania s
úhradou konkrétnej faktúry. Výška úrokovej sadzby ECB k prvým dňom omeškania činila 0,5 %, pretopo pričítaní 5 percentuálnych bodov výška úrokov z omeškania v každom jednotlivom prípade činí 5,5
% ročne. Úroky boli správne uplatnené, preto súd aj v tejto časti žalobe vyhovel.
29. Osobitne sa súd zaoberal faktúrou č. 1749847781 splatnou dňa 17.04.2013 znejúcou na sumu

149,01 eur.
30. Súd v súlade s ustanovením § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (účinným v čase
rozhodovania súdu) prioritne z úradnej povinnosti skúmal, či záväzok žalovaného vyplývajúci zo zmluvy
o poskytovaní verejných služieb je premlčaný, nakoľko v danom prípade ide o nárok zo spotrebiteľskej

zmluvy. Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní
zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Keďže ide o spotrebiteľskú
zmluvu, súd skúmal existenciu prípadného premlčania pohľadávky žalobcu uplatnenej zo všetkých
faktúr, pričom pri faktúre č. 1749847781 splatnej dňa 17.04.2013 súd konštatuje premlčanie.
31. Súd pri posúdení premlčania sumy 149,01 eur vyúčtovanej faktúrou č. 1749847781 vychádzal z

toho, že faktúra sa stala splatnou dňa 17.04.2013. Deň nasledujúci po tomto dni splatnosti (teda deň
18.04.2013)jedňom,kedymoholžalobcauplatniťprávonazaplateniesumy149,01eurnasúdeprvýkrát
a od tohto dňa plynie 3-ročná premlčacia doba na uplatnenie práva na súde. Pokiaľ teda žalobca podal
žalobu na súde až dňa 13.05.2016, podal ju po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby počítanej vyššie
uvedeným spôsobom, a preto súd konštatoval, že nárok žalobcu je premlčaný, a to v časti o zaplatenie

sumy 149,01 Preto súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 149,01 eur s úrokom z omeškania zamietol.
32. Okrem toho súd preskúmal aj faktúru č. 7753713805 splatnú dňa 17.08.2013, ktorou boli vyúčtované
zmluvné pokuty, a to bližšie neurčená zmluvná pokuta v sume 10,- eur a pokuta Magio internet v sume
220,- eur.
33. Súd sa oboznámil s oboma predloženými dodatkami k zmluve o poskytovaní verejných služieb

a konštatoval, že ani v jednom dodatku nie je obsiahnutá dohoda zmluvných strán o akejkoľvek
zmluvnej pokute a jej konkrétnej výške. Akékoľvek ustanovenie o zmluvnej pokute za porušenie
konkrétnej povinnosti a o jej výške nie je obsiahnuté ani v predložených Všeobecných podmienkach
pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom pevnej siete. Žalobca predložil aj Cenník pre
poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s. cenník pre poskytovanie služieb prostredníctvom

pevnej siete - časť cenník pre hlasové služby a konštatuje, že ani v tomto dokumente nie je
obsiahnutá žiadna pokuta označená ako pokuta za Magio Internet v sume 220,- eur (daný cenník
pritom nepojednáva ani o zmluvných pokutách týkajúcich sa služieb Magio, ale len služieb pevnej linky).
Dohoda o tejto zmluvnej pokute teda preukázaná nebola, a preto v tejto časti je žaloba nedôvodná.
Rovnako tak žalobca nepreukázal ani, aká zmluvná pokuta má byť pokutou v sume 10,- eur, teda za

aké porušenie povinnosti bola dohodnutá, kde bola dohodnutá (v ktorom konkrétnom dokumente) a vo
vzťahu k akej konkrétnej z dohodnutých služieb, sa táto zmluvná pokuta viazala. A teda ani v tejto časti
nebolo preukázané, že by si boli zmluvné strany túto pokutu v uplatnenej výške za konkrétne porušenie
zmluvnej povinnosti dohodli. Pokiaľ cenník obsahuje časť o programe Uni20, ktorý bol predmetom
dodatku, ani v tejto konkrétnej časti nie je zakotvená žiadna zmluvná pokuta. Preto v časti o zaplatenie

zmluvných pokút v celkovej sume 230,- eur žaloba nie je dôvodná a súd teda v tejto časti žalobu ( vrátane
úrokov z omeškania na zmluvné pokuty sa viažucich) zamietol.
34. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo.

35. Žalobca sa domáhal celkovo zaplatenia sumy 615,50 eur s úrokom z omeškania. Žalobca však bol
len čiastočne úspešný, keď mu súd priznal sumu 236,49 eur s úrokom z omeškania, čo predstavuje
úspech žalobcu v rozsahu 38,42 %. Úspech žalovaného je potom 61,58%. Z tohto je zrejmé, že v
konaní bol úspešnejší žalovaný, a ten by mal nárok na pomernú náhradu trov konania. Nakoľko však
žalovanému zo spisu žiadne trovy nevyplývajú (žalovaný sa nevyjadroval, neadresoval súdu žiadne

podania, osobne sa konania pred súdom nezúčastnil), súd žalovanému nárok na náhradu trov konania
nepriznal.

36. Na tomto mieste súd poukazuje, že z oboznámeného rozsudku sp. zn. 13C/128/2016-57 zo dňa
22.11.2016 je zrejmé, že súd prvej inštancie sa v konaní sp. zn. 13C/128/2016 vecou dostatočne

podrobne zaoberal a rozsudok sp. zn. 13C/128/2016-57 zo dňa 22.11.2016 odôvodnil v potrebnom
rozsahu.37. Žalovaný 1/ sa k žalobe vyjadril svojím podaním zo dňa 12.04.2019 (č.l. 95), v ktorom poukázal, že
žalobkyňa mala možnosť obrany v konaní sp. zn. 13C/128/2016.
38. Žalovaný 1/ považuje žalobu za nedôvodnú, podanú účelovo, s cieľom vyhnúť sa plneniu, ku

ktorému bol žalobca zaviazaný právoplatným a vykonateľným rozsudkom vydaným v konaní pred
Okresným súdom Žilina vedenom pod sp. zn. 136/128/2016, v ktorom si žalovaný v rade 2) EOS KSI
Slovensko, s.r.o. ako veriteľ pohľadávky z titulu jej postúpenia od žalovaného v rade 1) spoločnosti
Slovak Telekom, a.s. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 riadne uplatnil
postúpenú pohľadávku voči žalobcovi (ďalej „Konanie o zaplatenie pohľadávky").

39. Žalobca v žalobe uvádza, že Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 (ďalej „Zmluva")
mu bola prvý krát doručená spolu so žalobou sp. zn. 13C/128/2016 v auguste 2016. Ak mal žalobca
pochybnosť o platnosti Zmluvy, a tým aj o aktívnej vecnej legitimácii žalovaného v rade 2) na podanie
žaloby za účelom vymáhania postúpenej pohľadávky, mal a mohol uvedené skutočnosti namietať v
Konaní o zaplatenie pohľadávky, resp. využiť riadne alebo mimoriadne opravné prostriedky na svoju
ochranu, čo však neurobil.

40. Žalovaný 1/ má za to, že žalobca nepreukázal a ani nijako bližšie nešpecifikoval, v čom má spočívať
naliehavýprávnyzáujemnaurčeníneplatnostinapadnutejZmluvyvzmysle§137písm.c)CSP.Naopak,
žalobu podáva s výrazným časovým odstupom po tom, čo mal možnosť brániť sa v Konaní o zaplatenie
pohľadávky, ktoré bolo ukončené právoplatným rozsudkom. Sám žalobca v žalobe uvádza, že mu
bola napadnutá Zmluva doručená ešte v auguste 2016 spolu so žalobou na zaplatenie postúpenej

pohľadávky.
41. Žalovaný 1/ zastáva názor, že neexistuje naliehavý právny záujem na strane žalobcu na určení
neplatnosti napadnutej zmluvy a to z viacerých dôvodov:
42. Žalobca mal a mohol dosiahnuť posúdenie neplatnosti napadnutej Zmluvy v inom (skoršom) súdnom
konaní, a to v Konaní o zaplatenie pohľadávky, v ktorom mohol uplatniť svoje práva alebo sa brániť voči

uplatnenýmnárokomdruhéhoúčastníka,pričomsúdbyvtakomprípadeplatnosťnapádanejZmluvy,ako
aj aktívnu vecnú legitimáciu žalovaného v rade 2) posúdil ako predbežnú (prejudiciálnu) otázku ešte pred
rozhodovaním o samotnom nároku. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov konštatovali súdy v
mnohých prípadoch, že neexistuje naliehavý právny záujem tam, kde má žalobca možnosť domáhať sa
ochrany v inom súdnom konaní, a to najmä v konaní, ktorým je voči nemu uplatnené sporné právo.

43. Neexistuje právo žalobcu, ktoré by mohlo byt' ohrozené v závislosti od rozhodnutia o určení
neplatnosti napadnutej Zmluvy a právne postavenie žalobcu nemožno označiť ani ako právne neisté.
Samotná platnosť alebo neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok nemá vplyv na postavenie
žalobcu ako dlžníka, ktorý bol zaviazaný k úhrade pohľadávky právoplatným rozsudkom. Postúpením
pohľadávky sa postavenie dlžníka nijako zásadne nemení. Platnosť Zmluvy žalovaní v rade 1) a 2)

nikdy nespochybnili a od počiatku je zrejmé, že tu existovala vôľa pôvodného veriteľa, aby nový veriteľ
prijal plnenie za pôvodného. Ako pôvodný veriteľ si žalovaný 1/ po postúpení pohľadávky voči žalobcovi
nijakým spôsobom neuplatňoval prípadné právo na zaplatenie postúpenej pohľadávky, samotný žalobca
v žalobe uvádza, že žalovaný 1/ postúpenú pohľadávku súdne nevymáhal, čím sám priznáva, že sa
teda ani nikdy neocitol a nemohol ocitnúť v takej situácií, ktorá by naliehavo vyžadovala jeho súdnu

ochranu určením neplatnosti napadnutej Zmluvy.
44. Naopak, ak by súd rozhodoval o novej žalobe, bolo by tým porušené právo na súdnu ochranu
podľa článku 46 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré zahŕňa aj právo na ochranu pred opakovaným
uplatňovaním práva, čím by bola ohrozená právna istota na strane žalovaných, nakoľko nové konanie
by bolo konaním o tej istej veci, o ktorej už raz bolo právoplatne rozhodnuté v inom konaní. O právnom

vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v rade 2) už bolo právoplatne rozhodnuté výrokom, ktorým súd
zaviazal žalobcu na zaplatenie postúpenej pohľadávky v prospech žalovaného v rade 2), pričom v tomto
konaní sa rozhodovalo na základe toho istého hmotnoprávneho vzťahu, ktorý súd už v pôvodnom konaní
posudzoval. Bez existencie platného hmotnoprávneho nároku by súd nemohol zaviazať žalobcu ako
dlžníka na plnenie voči žalovanému v rade 2) ako veriteľovi.

45. Okrem toho, plynutím času by v súčasnosti z pohľadu pôvodného veriteľa mala byť pohľadávka
už premlčaná a tým zo strany žalovaného v rade 1) súdne nevymáhateľná, čím nijakým spôsobom
už nemôžu byt' ohrozené práva/právna istota dlžníka možným hypotetickým (novým) vymáhaním
pohľadávky zo strany žalovaného v rade 1). Pokiaľ by súd vyslovil, že k postúpeniu pohľadávky nedošlo,
bolabypohľadávkapraktickynevymáhateľná,lebouždošlokjejpremlčaniu,čímbyvýraznýmspôsobom

bolo zasiahnuté do právnej istoty žalovaného v rade 1) a v rade 2) vo veci, o ktorej sa už raz rozhodovalo
v konaní o zaplatenie postúpenej pohľadávky.
46.Kúdajnejneplatnostizmluvyopostúpenípohľadávokžalovaný1/uviedol,že pokiaľžalobcavžalobe
tvrdí, že Zmluva nie podpísaná v mene žalovaného v rade 2) ako postupníka, keďže nie je podpísanáspôsobom, akým má konateľ v mene tejto právnickej osoby podpisovať podľa zápisu v obchodnom
registri (chýba označenie obchodnej spoločnosti pri podpise konateľa), a preto postupníkovi nemohli
vzniknúť ani práva k žalovaným pohľadávkam, s takýmto záverom sa žalovaný 1/ nestotožňuje a Zmluvu

o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 považuje za platnú.
47. V Zmluve o postúpení pohľadávok sú jednoznačne vymedzené zmluvné strany v záhlaví zmluvy
vrátane toho, kto je zmluvnou stranou na strane postupníka a kto za postupníka koná pri právnom
úkone. Zároveň v podpisovej doložke na konci Zmluvy sú vyhradené miesta na podpísanie Zmluvy, a to s
výslovným označením podpisujúcich strán: „za postupníka" a „za postupcu'. Za slovom „za postupníka"

ďalej nasleduje označenie mena a priezviska konateľa s dodatkom „konateľ", čo je v súlade s tým,
ako je spôsob konania uvedený pri danej obchodnej spoločnosti v obchodnom registri. Je zrejmé a
nepochybné, že Zmluva je podpisovaná podpisujúcou osobou v mene postupníka, ktorým je v zmysle
označenia zmluvných strán v záhlaví Zmluvy nepochybne spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o.. Na
základe podpisovej doložky v spojení s vymedzením zmluvných strán v záhlaví Zmluvy je možné
jednoznačne a nezameniteľne identifikovať, že Zmluva bola podpísaná v mene spoločnosti EOS KSI

Slovensko, s.r.o ako postupníka. To, že namiesto postupníka nie je uvedený priamo názov obchodnej
spoločnosti,nemôžepredstavovaťtakúvadu,prektorúbymalbyt'úkonneplatný,resp.byťposudzovaný
prísne formalisticky.
48. Za podpis právnickej osoby možno teda považovať podpis, resp. podpisy osôb, ktoré sú oprávnené
za právnickú osobu konať ako štatutárny orgán v súlade s ich označením v zakladacej listine, resp.

spoločenskej zmluve, na základe čoho je potom spôsob konania zapísaný aj do obchodného registra.
Zákon výslovne uvádza iba požiadavku, aby bol úkon podpísaný konajúcou osobou, čo v prípade
právnickej osoby znamená, že úkon musí byť podpísaný v mene právnickej osoby na to oprávnenými
osobami. Nič viac a nič menej zákon nepožaduje. Je zrejmé, že napadnutá zmluva bola podpisovaná
v mene obchodnej spoločnosti ako postupníka a to aj napriek tomu, že absentuje uvedenie názvu

obchodnej spoločnosti priamo pri podpise konajúcej osoby konateľa. To, že Zmluvu uzatváral žalovaný
v rade 2), je zrejmé z označenia zmluvných strán v záhlaví zmluvy, kde na strane postupníka je uvedená
spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. so všetkými svojimi identifikačnými údajmi a súčasne je uvedené,
že bude konať (podpisovať) osobou konateľa ako štatutárneho zástupcu, a rovnako tak je to zrejmé aj
priamo z podpisovej doložky označením podpisovania, že sa podpisuje Zmluva „za postupníka", teda v

mene obchodnej spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. (žalovaného v rade 2). Nie je dôvod pre vznik
pochybnostiotom,ktozmluvupodpisovalavmenekohopodpisujúcaosobapodpisovalaažejejkonanie
bolo postačujúce na zaviazanie obchodnej spoločnosti (žalovaného v rade 2) pri predmetnom postúpení
pohľadávok.
49. Žalovaný 1/ má za to, že ak by aj neboli splnené niektoré formálne požiadavky na podpisovanie,

vymedzené v obchodnom registri pre konanie právnickej osoby (napr. poradie podpisujúcich, označenie
ich funkcií, a pod), avšak z právneho úkonu je inak zrejmé, že právny úkon bol uskutočnený v mene
právnickej osoby a na to oprávnenými osobami (štatutárnym orgánom) tak, ako bolo určené pri založení
obchodnej spoločnosti, nemôže zakladať takýto nedostatok hmotnoprávne účinky neplatnosti takéhoto
konania.

50. Takýto záver možno vyvodiť aj napríklad z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
3Cob/106/2012, kde súd konštatoval, že zastáva názor, že „ absencia doložky o prokúre pri podpise
prokuristu nemení tú skutočnosť, že ide stále o podpis prokuristu, najmä ak je takto osoba prokuristu
označená v záhlaví zmluvy a oprávnenie prokuristu konať na základe udelenej prokúry vzniklo už
samotným zápisom do obchodného registra. Existencia oprávnenia prokuristu konať za spoločnosť

nie je závislá od uvedenia dodatku označujúceho prokúru. S nedodržaním ustanovenia § 14 ods.
5 Obchodného zákonníka nespája zákon sankciu neplatnosti právneho úkonu vykonaného v mene
podnikateľa, teda nie je neplatný právny úkon urobený prokuristom zapísaným v obchodnom registri za
spoločnosť, ak je s prihliadnutím na všetky okolnosti zrejmé, kto úkon uskutočnil a za koho bol právny
úkon uskutočnený." (Rozsudok Krajského súdu Bratislava 3Cob/106/2012).

51. Na podobný záver Najvyššieho súdu ČR poukazuje aj JUDr. Imrich Fekete vo svojom odbornom
článku uverejnenom v Justičnej revue 2/2008 (Podpis na súkromných listinách), kde cituje nasledovný
právny záver súdu „Písomná forma právneho úkonu je dodržaná aj vtedy, ak konajúca osoba nepripojí
ku svojmu podpisu označenie funkcie, hoci táto požiadavka je uvedená v obchodnom registri." (rozsudok
Najvyššieho súdu ČR z 3.3.1998, sp. zn. 1 Odon 53/1997).

52. Žalovaný 1/ je toho názoru, že nie je dôvod spochybňovať zaväzujúce konanie právnickej osoby, ak
je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, kto úkon urobil a za koho bol právny úkon uskutočnený
a nie je možné akékoľvek ďalšie formalistické požiadavky na podpisovanie uvedené v obchodnom
registri považovať za relevantné pre účely posúdenia platnosti takéhoto konania právnickej osoby. Vdanom prípade nemožno hovoriť o nedodržaní formálnych požiadaviek na konanie konateľa spôsobom
uvedeným v obchodnom registri, nakoľko aj priamo v podpisovej doložke je obchodná spoločnosť, v
mene ktorej sa podpisovalo, jasne vymedzená jej zmluvných postavením a označením zmluvnej strany,

za ktorú sa podpisuje. Je bežné a v obchodnej praxi zaužívané, že sa zmluvy podpisujú spôsobom,
že sa zmluvné strany identifikujú v záhlaví zmluvy a zmluva je už len v podpisovej doložke podpísaná
konkrétnym konajúcimi (oprávnenými) osobami ako sú vymedzené v záhlaví zmluvy.
53. Pre úplnosť poukázal žalovaný 1/ aj na ustálenú ústavnoprávnu judikatúru o preferencii platnosti
právneho úkonu ako základného právneho princípu, z ktorého vychádza aj pripravovaná rekodifikácia

Občianskeho zákonníka (v dôvodovej správe sa poukazuje sa viaceré rozhodnutia ÚS SR, I. ŮS 242/07,
IV. ÚS 15/2014, I. ÚS 640/2014, I. ÚS 184/2015, I. ÚS 243/2007, IV.ÚS 340/2012; NS SR, sp. zn. 4 Cdo
132/2007; ÚS ČR, IV. ÚS 1783/11 III.ÚS 3900/12, I. ÚS 190/15, III. ÚS 882/16).
54. Ako vyplýva z uvedeného, žalobca nepreukázal, že sú splnené podmienky na to, aby súd konal o
žalobe, keďže nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti napádanej Zmluvy. V danej
veci už bolo rozhodované v inom súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 13C/128/2016, v ktorom mohol

žalobca uplatniť svoje právo na súdnu ochranu.
55. Nedostatky vytýkané samotnému podpisovaniu napadnutej Zmluvy nie sú právne relevantné a
nemajú a nemôžu mať vplyv na platnosť dojednanej Zmluvy medzi žalovanými 1) a 2).
56. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol žalovaný 1/, aby súd po vykonanom dokazovaní na základe
zisteného skutkového stavu žalobe nevyhovel a žalobu zamietol v celom rozsahu, priznal žalovanému

v rade 1) plnú náhradu trov konania.

57. Žalobkyňa v replike zo dňa 03.07.2019 doručenej súdu dňa 10.07.2019 (č.l. 119) poukázala, že
žalobca je v tomto konaní spotrebiteľom a jedná sa o spotrebiteľský spor podľa § 290 CSP. Žalobca

je teda v tomto konaní slabšou stranou, čo Civilný sporový poriadok upravuje odklonmi od všeobecnej
úpravy a tieto odklony majú posilniť znevýhodnené postavenie slabšej strany v konaní.
58. K preukazovaniu naliehavého právneho záujmu poukázal žalobca na § 137 písm. c/, d/ CSP. Podľa
§ 137 písm. c) CSP druhá veta, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z
osobitného predpisu alebo d) určení právnej skutočnosti ak to vyplýva z osobitného predpisu.

59. „Pri absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa naliehavý právny záujem nepreukazuje.“ (Rozsudok
Krajského súdu Prešov 7Co/4/2017 zo dňa 24.08.2017)
60. V konaní 13C/128/2016 súd dostatočne neskúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, nakoľko
dostatočnenepreskúmal,čijeZmluvaopostúpenípohľadávokpodpísanávmenespoločnosti,ktorábola
v konaní 13C/128/2016 žalobcom. Zmluva o postúpení pohľadávok nie je podpísaná v mene spoločnosti

EOS KSI Slovensko, s.r.o, preto táto spoločnosť nemohla nadobudnúť k pohľadávkam žiadne práva a
nemohla byt' v konaní 13C/128/2016 žalobcom.
61. Obchodný register je verejný zoznam zákonom určených údajov o zapisovaných subjektoch, ktorého
súčasťou je aj zbierka listín a jej obsahom je zákonom určený zoznam listín. Verejnosť Obchodného
registra je zakotvená v princípe formálnej publicity, teda v prístupnosti zapísaných údajov v prospech

tretích osôb bez preukazovania právneho záujmu a v princípe materiálnej publicity, teda v účinkoch
zapísaných údajov vo vzťahu k zapísanému subjektu a k tretím osobám. Spôsob konania v mene
žalovaného v rade 2/ bol zapísaný do Obchodného registra na základe rozhodnutia jediného spoločníka
zo dňa 18.05.2012, ktorým jediný spoločník zmenil spôsob konania a podpisovania v mene spoločnosti
a to tak, že konateľ podpisuje v mene spoločnosti tak, že k vytlačenému alebo napísanému obchodnému

menu spoločnosti pripojí svoj podpis s dodatkom „konateľ“.
62. Spôsob konania v mene žalovaného v rade 2/ bol v rozhodnom čase presne, jasne a zrozumiteľne
vymedzený a nevzbudzoval žiadne pochybnosti o tom, akým spôsobom má konateľ v mene spoločnosti
podpisovať a konať navonok. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 nie je podpísanú v
mene spoločnosti, žalovaného v rade 2/ spôsobom zapísaným v Obchodnom registri. Ani na poslednej

strane Zmluvy o postúpení pohľadávok nie je nikde, ani v texte alebo záhlaví zmluvy, uvedené
obchodné meno spoločnosti žalovaného v rade 2/. Obchodné meno spoločnosti, či už i vytlačené alebo
napísané, absentuje pri podpise konateľa spoločnosti, a to napriek tomu, že uvedenie obchodného
mena spoločnosti pri podpise konateľa, ak koná v jej mene, je pre platnosť podpisu konateľa v mene
spoločnosti žalovaného v rade 2/ obligatórnou náležitosťou.

63. Pretože spôsob konania F. v mene spoločnosti žalovaného v rade 2/ pri podpise zmluvy o postúpení
pohľadávok je podľa zápisu v Obchodnom registri, podľa spoločenskej zmluvy spoločnosti, žalovaného
v rade 2/ a podľa rozhodnutia jediného spoločníka zo dňa 18.05.2012 v rozpore s týmito listinami,
nie je teda dodržaná písomná forma zmluvy o postúpení pohľadávok a písomná forma právnehoúkonu. Spôsob konania v mene spoločnosti ustanovený v Obchodnom registri môže byt' neplatný z
dôvodu nerešpektovania zákonom požadovaných náležitostí. Požadovanou náležitosťou je konať a
podpisovať v mene spoločnosti žalovaného v rade 2/ spôsobom uvedeným v Obchodnom registri, v

súlade so spoločenskou zmluvou a teda v súlade so zákonom. Forma písomnosti má dve zložky, obsah
právnehoúkonuapodpiskonajúcejosoby.Podpisnazmluveopostúpenípohľadávoknemápožadované
náležitosti podľa zápisu v Obchodnom registri. Zmluva o postúpení pohľadávok nemá teda požadovanú
formu písomnosti, lebo absentuje podpis za postupníka, žalovaného v rade 2/.
64. Z vyššie uvedeného teda podľa názoru žalobcu vyplýva, že ide o absolútne neplatný právny úkon.

Pri absolútne neplatnom právnom úkone sa naliehavý právny záujem nepreukazuje. Žalobca teda nemá
povinnosť preukazovať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy.
65. Rozhodnutím jediného spoločníka zo dňa 18.05.2012 bol jasne, presne a zrozumiteľne určený
a vymedzený spôsob konania v mene spoločnosti žalovaného v rade 2/ v rozhodnom čase, teda
bol presne, jasne a zrozumiteľne určený spôsob konania navonok. Tento spôsob konania v mene
spoločnosti, teda uskutočňovanie právneho úkonu - podpisu a konanie v mene spoločnosti navonok,

neboli pri podpisovaní zmluvy o postúpení pohľadávok dodržané. Nie je teda dodržaná písomná forma
právneho úkonu.
66. Ing. C. E. pri podpise zmluvy o postúpení pohľadávok nedodržal formu písomnosti, nakoľko nekonal
v mene spoločnosti spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve a zapísanom v obchodnom registri.
67. Podľa podpisového vzoru konateľa spoločnosti Ing. C. E. (žurnalizovaný na č.l. 122), ktorý je

založenývzbierkelistínspoločnostiEOSKSISlovensko,s.r.o.tentokonateľsámvyhlásil,žezauvedenú
spoločnosť bude ako jej konateľ podpisovať tak, že k obchodnému menu spoločnosti pripojí svoj podpis.
Toto vyhlásenie konateľa spoločnosti je úradne osvedčené.
68. Tento spôsob konania konateľ spoločnosti nedodržal, napriek tomu, že toto vyhlásil. Preto nemôže
tvrdiť, že zmluvu o postúpení pohľadávok podpísal predpísaným spôsobom. Konateľ spoločnosti mal

vedomosť o tom, akým spôsobom má v mene spoločnosti/žalovaného v rade 2/ konať. Z jeho právneho
úkonu - podpisu na Zmluve o postúpení pohľadávok je jasné, že nekonal v mene spoločnosti EOS KSI
Slovensko s.r.o.
69. Tvrdenie žalovaného v rade 1/, že zmluvné strany sú označené v záhlaví zmluvy o postúpení
pohľadávok, je na platnosť zmluvy nepostačujúce, ak zmluva nebola podpísaná v mene spoločnosti

tak, ako vyžaduje zákon, spoločenská zmluva, rozhodnutie jediného spoločníka a vyhlásenie konateľa
spoločnosti v podpisovom vzore.
70. Z uvedených dôvodov žalobca žiada konajúci súd, aby vyhlásil právny úkon a zmluvu o postúpení
pohľadávok za neplatné.

71. Žalobkyňa svoju repliku zo dňa 03.07.2019 doplnila ďalším podaním doručeným súdu dňa
15.08.2019 (č.l. 124), v ktorom poukázala na spoločenskú zmluvu spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o.
zo dňa 5.5.2014, ktorá bola platná a účinná v čase podpísania žalobou napadnutej Zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 20.11.2014. V článku 7 spoločenskej zmluvy je uvedené :

7.2 Za spoločnosť koná konateľ samostatne. Konateľ podpisuje za spoločnosť tak, že k napísanému
alebo vytlačenému obchodnému menu spoločnosti pripojí svoj podpis.
7.4 Konateľ je povinný dodržiavať zákony, ostatné právne predpisy, túto zakladateľskú listinu, svoju
zmluvu o výkone funkcie, konateľský poriadok pre konateľov vydaný valným zhromaždením, ako aj
všetky uznesenia valného zhromaždenia.

72. Žalovaný 2/ v duplike zo dňa 10.10.2019 (č.l. 151 a č.l. 146) uviedol k tvrdeniam žalobkyne
uvedeným v replike, že v záhlaví zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 bol žalovaný
1/ a žalovaný 2/, ako aj spôsob konania žalovaného 1/ a žalovaného 2/, riadne označený, pričom

si v uvedenom záhlaví zmluvné strany ďalej dohodli, že v ďalšom texte zmluvy sa budú z dôvodu
prehľadnosti označovať ďalej LEN ako „postupca“ a „postupník“. Pokiaľ preto na poslednej strane je
pri podpise konateľa žalovaného 2/ uvedené „Za postupníka“, potom je bez akýchkoľvek pochybností
jasné, zrejmé a nespochybniteľné, že ide o podpis robený v mene žalovaného 2/ a obchodné meno
spoločnosti nebolo k podpisu pripojené práve z dôvodu riadneho označenia postupníka v záhlaví zmluvy

s definovaním, že ďalej sa bude označovať len ako postupník. Z uvedeného dôvodu nemožno mať podľa
názoru žalovaného 2/ žiadne pochybnosti o platnosti uvedeného právneho úkonu, resp. o dodržaní
písomnej formy zmluvy o postúpení pohľadávok. Argumentácia žalobcu, podľa názoru žalovaného 2/,
nemôže obstáť, nakoľko je založená na formalizme, a to navyše za situácie, kedy je konanie zmluvnýchstrán, ako aj spôsob ich konania nespochybniteľné. Argumentácia žalobcu je nepochybne aj účelová,
nakoľko žalobca sa iniciovaním tohto konania snaží o opätovné preskúmanie otázky, ktorá už bola
súdom právoplatne vyriešená v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 13C/128/2016.

73. Žalovaný 2/ poukázal aj na to, že žalobca podľa jeho názoru nemá na požadovanom určení naliehavý
právny záujem, keďže otázka platnosti uvedeného právneho úkonu bola právoplatne súdom vyriešená
a ani prípadné určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok by v ničom neovplyvnilo skutočnosť,
že žalobca je na základe rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 13C/128/2016-57 zo dňa 22.11.2016
povinnýplniťsvojzáväzokžalovanému2/,ktorýsastaljehoveriteľomnazákladepostúpeniapohľadávky

od žalovaného 1/.
74.Nazákladeuvedenéhožalovaný2/navrhuje,abyvovecikonajúcisúdkonaniezastavilažalovanému
2/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, resp. aby vo veci konajúci súd
žalobu zamietol a žalovanému 2/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

75. Žalovaný 1/ v duplike zo dňa 18.11.2019 (č.l. 155) k tvrdeniam žalobkyne v replike uviedol, že pokiaľ

poukazuje na Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.1.2010 sp. zn. 2 Obdo 10/2008, žalovaný 1/ zastáva
názor, že žalobkyňou citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR nie je možne aplikovať na otázku
posudzovanú v tomto konaní, pretože sa ním rieši skutkovo a právne odlišná vec. V danom prípade
šlo o situáciu, keď zmluvu o postúpení pohľadávky podpísal len jeden člen (predseda družstva), hoci
§ 243 ods. 3 Obch. zák. vyžaduje, aby právny úkon družstva vo vzťahu k tretím osobám, pri ktorom je

predpísaná písomná forma, bol podpísaný aspoň dvoma členmi predstavenstva družstva. Najvyšší súd
SR videl vadu podpisu v tom, že zmluvu o postúpení pohľadávky, pre ktorú je obligatórne predpísaná
písomná forma (§ 524 ods. 1 Obč. zák.), podpísal len jeden člen predstavenstva, v prípade malého
družstva predseda (člen družstva), hoci mala byť podpísaná aspoň dvoma členmi predstavenstva,
v prípade malého družstva predsedom a ďalším členom povereným členskou schôdzou, ktorí tvoria

štatutárny orgán malého družstva.
76. V doplnení vyjadrenia žalobkyňa ďalej poukazuje na Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.7.2012 sp.
zn. 5Cdo 208/2010, podľa ktorého pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je potrebné rozlišovať
medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť účastníkom tvrdené (napr. nedostatok slobody, vážnosti,
rozpor s dobrými mravmi, prípadne omyl ) a ostatnými, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti

(nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť, rozpor so zákonom a pod.).
žalovaný 1/ je presvedčený, že žalobkyňou citovaný záver prisvedčuje práve argumentácii žalovaného,
a to, že ak by napadnutá zmluva vykazovala namietaný nedostatok formy spočívajúci vo vade podpisu,
musel by na tento tvrdený dôvod neplatnosti napadnutej zmluvy prihliadnuť konajúci súd z úradnej
povinnostiužvkonanísp.zn.13C/128/2016,aakbytakúvadunapadnutejzmluvysúdzistil,žalovanému

2/ by plnenie voči žalobkyni na jej základe určite nepriznal.
77. V skutočnosti však konajúci súd po ustálení záveru o aktívnej vecnej legitimácii žalovaného 2/
na vymáhanie pohľadávky postúpenej od žalovaného 1/ napadnutou zmluvou nárok na zaplatenie
postúpenej pohľadávky žalovanému 2/ v konaní sp. zn. 13C/128/2016 voči žalobkyni priznal.
78. Pritom platí, že súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a to aj v prípade, že ju žiaden z

účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že
sa ňou v konaní nezaoberal.
79. Žalovaný 1/ zotrval na tvrdení, že žalobkyňa nie je aktívne vecne legitimovaná na podanie žaloby,
ktorou sa domáha určenia neplatnosti napadnutej zmluvy, keďže nebola jej účastníčkou a ani sa priamo
netýka jej právnej sféry. Na základe oznámenia postúpenia žalovaným 1/ ako pôvodným veriteľom alebo

preukázaním postúpenia žalovaným 2/ ako novým veriteľom sa totiž žalobkyňa ako dlžník zbaví svojho
záväzku splnením novému veriteľovi, a to bez ohľadu na skutočnosť, či zmluva o postúpení pohľadávky
je platná, resp. či vôbec vznikla.
80. Na obsahu záväzku dlžníka sa tým nič nemení. Postúpenie pohľadávky právne postavenie dlžníka
nezhoršuje (nemení ho). Zmena veriteľa nemá ani vplyv na obsah pohľadávky.

81. Oznámenie postúpenia nemusí byť kryté ani kauzálnym vzťahom (titulom) medzi postupcom a
postupníkom, teda zmluvou o postúpení pohľadávky, ktorej existencia je relevantná len vo vzťahu
postupcu a postupníka, ktorí sa prípadne môžu navzájom voči sebe domáhať bezdôvodného
obohatenia.
82. Žalovaný 1/ má za to, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení

a ani z osobitného predpisu nevyplýva, že by v tomto prípade nebolo potrebné naliehavý právny záujem
preukazovať. Základným predpokladom na to, aby sa súd vôbec zaoberal otázkou neplatnosti v rámci
určovacej žaloby, je preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. V zmysleustálenej súdnej praxou je naliehavý právny záujem daný tam, kde by bez požadovaného určenia bolo
právo žalobcu ohrozené alebo by sa jeho postavenie stalo neistým.
83. Podaná určovacia žaloba nie je preventívneho charakteru (nemožno pomocou nej eliminovať

stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu). Existencia naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení je pritom základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby.
Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého
právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na
požadovanom určení musí byť daný aj v čase rozhodovania. Ak súd zamieta určovaciu žalobu pre

nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je vylúčené, aby súčasne žalobu
preskúmal po vecnej stránke.
84. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný 1/ navrhol, aby Okresný súd Žilina žalobu
žalobkyne v celom rozsahu zamietol, a priznal žalovanému 1/ náhradu trov konania v celom rozsahu.

85. Súd vo veci nariadil na deň 09.10.2020 pojednávanie, z neúčasti na ktorom sa žalobkyňa
ospravedlnila svojím podaním doručeným súdu dňa 05.10.2020 (č.l. 195) z dôvodu vyhlásenia
núdzového stavu na území SR, s poukazom na vážnosť pandemickej situácie, za účelom nutnosti
eliminácie styku s inými osobami.
86. Zároveň súdu doručila svoje vyjadrenia k vyjadreniam žalovaných 1/ a 2/ (č.l. 195 a 196), v ktorých

uviedla, že argumentácia žalobkyne nie je založená na formalizme, ale je založená na rešpektovaní
Spoločenskej zmluvy spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. a následného zápisu v Obchodnom registri.
Žalovaný v rade 2/ je takisto, ako každý, povinný rešpektovať Spoločenskú zmluvu spoločnosti EOS
KSI Slovensko, s.r.o. a nemá žiadne oprávnenie negovať obsah predmetnej Spoločenskej zmluvy.
Nevyplýva mu to zo žiadneho postavenia, ani právneho predpisu. Zmluva o postúpení pohľadávok má

vadu vo forme podpisu, pretože nie je podpísaná konateľom spoločnosti spôsobom uvedeným v Článku
7, odseku 7.2 Spoločenskej zmluvy spoločnosti EOS KSI Slovensko s.r.o. zo dňa 05.05.2014, a teda je
podpísaná v rozpore s uvedenou Spoločenskou zmluvou a v rozpore so zápisom v Obchodnom registri.
87. Označenie zmluvných strán v Zmluve o postúpení pohľadávok je jedna vec a podpis za spoločnosť
je vec druhá. Zmluvné strany si predsa nemôžu len tak svojvoľne dojednať, že podpisovať za

spoločnosť bude konateľ iným spôsobom, ako je určené v Spoločenskej zmluve, potom by bolo takéto
určenie spôsobu konania v mene spoločnosti a podpisovania za spoločnosť uvádzať v Spoločenskej
zmluve úplne zbytočné. Z nejakého dôvodu bol predsa presný spôsob podpisovania za spoločnosť
EOS KSI Slovensko s.r.o. v Spoločenskej zmluve upravený. Ak by spoločnosť EOS KSI Slovensko
s.r.o. nepovažovala za dôležité upraviť spôsob podpisovania za spoločnosť presne vymedzenými

náležitosťami, tak by v Článku 7, odseku 7.2 Spoločenskej zmluvy uviedla len, že konateľ koná za
spoločnosť samostatne.
88. V konaní sp. zn. 13C/128/2016 žalobkyňa nemala možnosť napadnúť Zmluvu o postúpení
pohľadávok zo dňa 20.11.2014, nakoľko jej bolo upreté právo na spravodlivý súdny proces. Žalobkyňa
sa až nahliadnutím do spisu dozvedela, že v konaní sp. zn. 13C/128/2016 bolo nariadené pojednávanie

na deň 22.11.2016 0 10:45 v PM č. 105, v budove Okresného súdu Žilina. Žalobkyňa v konaní sp. zn.
13C/128/2016 ako žalovaná však na toto pojednávanie nebola vôbec predvolaná, nemala o nariadenom
pojednávanížiadnuvedomosťrozhodlosaonejbeznej,atonapriektomu,žesajednaloospotrebiteľský
spor. Žalovaná, v tomto konaní žalobkyňa, teda nemala možnosť v konaní spis. zn. 13C/128/2016 použiť
prostriedky procesnej obrany a procesného útoku a tvrdiť neplatnosť právneho úkonu.

89. Absurditou je tiež, že Rozsudok sp. zn. 13C/128/2016 bol žalovanej zasielaný počas Vianočných
sviatkov v roku 2016 tak, že podľa spisu bol žalovanej doručovaný od 22.12.2016 a následne počas
vianočného obdobia a Nového roku, keď je úplne normálne, že ľudia sú tomto období bežne 2 týždne na
vianočných a silvestrovských pobytoch. Preto je jasné, že nemohol byť žalovanej doručený a nemohla
sa brániť.

90. Súd z vlastnej iniciatívy neskúmal formu podpisu konateľa spoločnosti na Zmluve o postúpení
pohľadávky

91. Žalobkyňa poukázala na dôkaz - Plnomocenstvo zo dňa 21.10.2015 (č.l. 198) podpísané za
spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. konateľom spoločnosti W. spôsobom uvedeným v Spoločenskej

zmluve spoločnosti EOS KSI Slovensko s.r.o. zo dňa 05.05.2014 a zapísaným v Obchodnom registri
s tým, že konateľ spoločnosti EOS KSI Slovensko. s.r.o. W. pri podpisovaní iných písomností za
spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. podpisoval spôsobom uvedeným v Obchodnom registri v zmysle
Článku 7 odseku 7.2 Spoločenskej zmluvy spoločnosti EOS KSI Slovensko s.r.o. zo dňa 05.05.2014 a ztohto priloženého dôkazu je jasne vidieť, že konateľ spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. Ing. C. E. pri
podpisovaní za spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. podpisoval tak, že k vytlačenému obchodnému
menu spoločnosti pripojil svoj podpis.

92. Pojednávanie nariadené na deň 09.10.2020 súd vykonal v neprítomnosti žalobkyne, ktorá sa
z neúčasti na pojednávaní ospravedlnila (s poukazom na epidemiologickú situáciu v súvislosti s
pandémiou Covid - 19), ako i v neprítomnosti žalovaného 2/, ktorý bol na pojednávaní zastúpený svojím
právnym zástupcom.

93. Poverený zamestnanec žalovaného 1/ a právny zástupca žalovaného 2/ na pojednávaní zotrvali na
všetkých dovtedy produkovaných vyjadreniach, nenavrhli vykonanie ďalšieho dokazovania.

94. Zákonné ustanovenia:

Podľa ust. § 137 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku:
Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa ust. § 19b ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka právnické osoby majú svoj
názov, ktorý musí byť určený pri ich zriadení.

Podľa ust. § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach

robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom
(štatutárne orgány).

Podľa ust. § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej
pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to

vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva
a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len
vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.

Podľa ust. § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene

alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust. § 40 ods. 1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

Podľa ust. § 40 ods. 3 OZ písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny
úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje
inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

Podľa ust. § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.Podľa ust. § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené.

Podľa ust. § 13 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodného zákonníka ak je podnikateľ fyzická osoba,
koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu
koná zástupca.

Podľa ust. § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac
konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak
spoločenská zmluva neurčuje inak.

Podľa ust. § 14 ods. 5 Obchodného zákonníka prokurista podpisuje tým spôsobom, že k obchodnému
menu podnikateľa, za ktorého koná, pripojí dodatok označujúci prokúru a svoj podpis.

95. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

96. Súd v konaní postupoval v zmysle ust. § 191 CSP, podľa ktorého súd dôkazy hodnotí podľa svojej

úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada
na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 215 CSP na
základe zisteného skutkového stavu procesným postupom stanoveným CSP.

97. Žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 29.06.2018 domáhala, aby súd určil,

- že žalovaný v rade 2/ EOS KSI Slovensko, s.r.o. Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803 nie je
postupníkomvzmysleZmluvyopostúpenípohľadávokzodňa20.11.2014akpohľadávkampostúpeným
touto zmluvou mu nevznikli žiadne práva,
- že Zmluva o postúpení pohľadávok uzatvorená dňa 20.11.2014 medzi žalovaným v rade 1/ Slovak
Telekom, a.s. Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO : 35 763 469 a žalovaným v rade 2/ EOS KSI

Slovensko, s.r.o. Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO : 35 724 803 je neplatná;
- že žalovaný v rade 2/ EOS KSI Slovensko, s.r.o. Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803
nemal dostatočnú aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby zo dňa 13.05.2016 Okresnému súdu
Žilina sp. zn. 13C/128/2016 a z toho dôvodu tento rozsudok zrušuje.

98. V konaní bolo sporné, či sú splnené predpoklady pre vyhodnotenie zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 20.11.2014 ako absolútne neplatnej, teda či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky na
žalovaného 2/ touto zmluvou.

99. Podľa ust. § 137 písm. d) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej

skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

100. Uvedená právna úprava pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti len za predpokladu, že to
vyplýva z právneho predpisu. Medzi subjektívne právne skutočnosti, závislé od správania sa ľudí, patria
právne úkony, vytvorenie veci, ako i konštitutívne rozhodnutia súdov, alebo iných orgánov oprávnených

rozhodovať v občianskoprávnych veciach. Právnymi skutočnosťami sú teda zmluvy a iné právne úkony,
ako aj ich existencia, platnosť alebo neplatnosť.

101. Aktuálna právna úprava neumožňuje určenie právnej skutočnosti požadované žalobkyňou, t.j.
určenie neplatnosti právneho úkonu Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014. Takáto

možnosť z právnej úpravy nevyplýva.

102. Žalobu o určenie právnej skutočnosti - určenie neplatnosti zmluvy, ktorá z osobitnej právnej úpravy
nevyplýva, pripúšťala ešte právna úprava účinná do 30.06.2016, a to v ustanovení § 80 písm. c) zákona
č. 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku (v texte ako „O.s.p.“).

103. Podľa § 80 O.s.p.: Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o
určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho);b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva;
c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

104. Za účinnosti O.s.p. teda nebolo nevyhnutné sa žalobou domáhať, ako napr. v nasledovnom
modelovom prípade, tvrdenej neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
že žalobca je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti (t.j. domáhať sa určenia práva - že tu je vlastnícke
právo žalobcu k predmetnej nehnuteľnosti), ale žalobný petit mohol znieť aj len na „určenie neplatnosti
kúpnej zmluvy“ (t.j. na určenie právnej skutočnosti - existencie resp. neexistencie právneho vzťahu).

Uvedené však nezodpovedalo požiadavke, že súd má určiť aktuálny právny stav, a nie stav do minulosti,
pričom výsledok takéhoto konania ani neznamenal definitívne usporiadanie práv a povinností medzi
sporovými stranami, ale vyžadoval podanie ďalšej žaloby, t.j. začatie ďalšieho súdneho konania. Účelom
právnej úpravy jednotlivých druhov žalôb zavedenej Civilným sporovým poriadkom - zákonom č.
160/2015 Z.z., účinným od 1.7.2016, bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie
neplatnosti (platnosti) právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a

míňajú sa účelu žaloby určovacej.

105. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ sa žalobkyňa domáhala určenia právnej skutočnosti, a to
neplatnostiZmluvyopostúpenípohľadávokzodňa20.11.2014,ježalobavtejtočastineprípustná,keďže
žalobkyňa žalovala o určenie právnej skutočnosti, ktorá z osobitného predpisu nevyplýva. Vzhľadom na

to, že žalobkyňa nemá k dispozícii žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, súd
žalobu v tejto časti zamietol.

106. Pre úplnosť súd uvádza, že po prejudiciálnom posúdení Zmluvy o postúpení pohľadávok
uzatvorenej dňa 20.11.2014 nemal ani preukázané, že by boli splnené podmienky zakladajúce

neplatnosť zmluvy z dôvodov tvrdených žalobkyňou. Predovšetkým má súd za to, že v konaní sp. zn.
13C/128/2016 bola otázka platnosti predmetnej zmluvy ako prejudiciálna otázka už vyriešená.
107. Ako to súd uvádza už vyššie, z odôvodnenia rozsudku sp. zn. 13C/128/2016-57 zo dňa 22.11.2016
je zrejmé, že súd sa v konaní vecou podrobne zaoberal. Súd sa stotožňuje s obrannou argumentáciou
žalovaného 1/, ktorý namietal, že ak by napadnutá zmluva vykazovala namietaný nedostatok formy,

spočívajúci vo vade podpisu, musel by na takúto vadu zmluvy zakladajúcej jej neplatnosť prihliadnuť
konajúci súd z úradnej povinnosti v konaní sp. zn. 13C/128/2016, a ak by súd takú vadu zmluvy zistil,
bez existencie platného hmotnoprávneho nároku by nemohol zaviazať žalobkyňu ako dlžníka na plnenie
voči žalovanému v rade 2) ako veriteľovi.

108. Z definície právneho úkonu uvedenej v ustanovení § 34 OZ vyplýva, že právny úkon je určovaný
prejavom vôle, zameraním tohto prejavu vôle a vznikom, zmenou, alebo zánikom práv a povinností,
alebo smeruje k vyvolaniu iných právnych následkov, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom vôle
spájajú. Pri posudzovaní, či sa v danom prípade jedná o právny úkon, je potrebné konštatovanie
existencie dvoch zložiek právneho úkonu, a to jednoty vôle a jej prejavu. Z povahy právneho styku

vyplýva, že zisťovanie skutočnej vôle pri každom jej prejave nie je možné, preto občianske právo v
ust. § 35 ods. 2 a 3 OZ vychádza z princípu ochrany dobromyseľnosti účastníkov a súlad vôle s
určitým prejavom predpokladá. Existencia skutočnej vôle sa v konkrétnom prípade skúma len vtedy, keď
posúdený prejav vyvolá závažné pochybnosti o jej existencii, alebo keď to vyplýva zo zákona. Ďalšou z
možných otázok je to, čia vôľa sa prejavom vôle manifestuje. Pravidlom je, že vôľa prejavená právnym

úkonom je vôľou toho, kto ju prejavuje. Prejavom vôle sa rozumie jej vonkajšia manifestácia, možné je
teda prejaviť vôľu akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje poznanie jej obsahu.
109. Ďalším znakom právneho úkonu je zameranie prejavu vôle na určité právne následky, ktorými
je vznik, zmena, alebo zánik práv a povinností. Právne úkony vznikajú, teda stávajú sa perfektnými
rozličným spôsobom, podľa toho, či ide o jednostranné, dvojstranné, resp. viacstranné právne úkony.

110. Dvojstranné právne úkony vznikajú medzi vzájomnými a obsahovo zhodnými prejavmi vôle,
jedná sa o zmluvy, resp. dohody. Zmluva ako dvojstranný, prípadne viacstranný právny úkon, vzniká
konsenzom, teda úplným a bezpodmienečným prijatím (akceptáciou) návrhu na uzavretie zmluvy
(ponuky, oferty). Proces vzniku zmluvy konsenzom je upravený v § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka.
Návrh (oferta) na uzavretie zmluvy je jednostranným prejavom vôle, ktorým navrhovateľ adresátovi

navrhuje, aby s ním uzavrel zmluvu s obsahom uvedeným v návrhu. Občiansky zákonník v § 43a ods.
1 výslovne požaduje, aby takýto návrh na uzavretie zmluvy bol dostatočne určitý a aby z neho vyplývala
vôľa navrhovateľa, aby s ním bol viazaný v prípade jeho prijatia. Vznik zmluvy predpokladá, aby ponuka
bola prijatá úplne a bez výhrad.111. Skúmanie platnosti prejavu vôle je predpokladom pre záver o platnosti právneho úkonu. Ak prejav
vôle nespĺňa predpísané náležitosti, právny úkon nemôže byť platný. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1
Občianskeho zákonníka platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy je zmluva uzavretá, nadobúda

účinnosť.

112. Podmienkou pre platnosť právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 OZ je, aby bol právny úkon učinený
slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne a podľa § 40 ods. 3 OZ, ak je podpísaný konajúcou osobou.
113. Podpis konajúcej osoby je povinnou náležitosťou právneho úkonu uzatvoreného v písomnej forme.

Absenciapodpisunaprávnomúkonespôsobujepodľa§40ods.1vspojitostis§40ods.3OZneplatnosť
právneho úkonu.
114. Podpisom je také zobrazenie písmen, z ktorého je možné dospieť k nepochybnému záveru,
že podpis na právnom úkone predstavuje označenie konajúcej osoby jej priezviskom a prípadne aj
jej menom. Fyzické osoby konajú buď osobne, alebo prostredníctvom svojich zástupcov, či už na
to splnomocnených alebo zákonných. Právnické osoby konajú prostredníctvom svojich štatutárnych

orgánov, teda prostredníctvom tých osôb, ktoré sú na to oprávnené zmluvou o zriadení právnickej osoby,
zakladacou listinou alebo zákonom (§ 20 ods. 1 OZ) a aj iných osôb - pracovníkov alebo členov, pokiaľ je
to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby, alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie
obvyklé.

115. V zmysle ust. § 13 ods. 1 druhej vety OBZ právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za
ňu koná zástupca.
116. Podpisovanie právnických osôb prostredníctvom prokuristu je v OBZ upravené v § 14 ods. 5 OBZ
tak, že prokurista podpisuje tým spôsobom, že k obchodnému menu podnikateľa, za ktorého koná,
pripojí dodatok označujúci prokúru a svoj podpis. Právnické osoby sa teda v tomto prípade podpisujú

svojím menom, teda názvom určeným pri ich zriadení (§ 19b ods. 1 OZ) a podpisom osoby oprávnenej
za právnickú osou konať.
117. V danom prejednávanom prípade nebola Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014
podpísaná na strane zmluvnej strany postupníka prokuristom, ale konateľom spoločnosti. Konanie
právnickej osoby konateľom je upravené v § 133 ods. 1 OBZ tak, že štatutárnym orgánom spoločnosti je

jeden alebo viac konateľov, pričom podľa § 133 ods. 3 OBZ obmedziť konateľské oprávnenia môže iba
spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie; také obmedzenie je však voči tretím osobám neúčinné.
118. V zmysle výpisu z Obchodného registra na internete (č.l. 24) bolo upravené konanie menom
spoločnosti nasledovne: Za spoločnosť koná konateľ samostatne. Konateľ podpisuje za spoločnosť tak,
že k napísanému alebo vytlačenému obchodnému menu spoločnosti pripojí svoj podpis s dodatkom

„konateľ“. Uvedený spôsob konania konateľom mal súd preukázaný aj zo Spoločenskej zmluvy
spoločnosti s ručením obmedzeným EOS KSI Slovensko, s.r.o. zo dňa 05.05.2016 (č.l. 125) a z
podpisového vzoru konateľa spoločnosti W. (č.l. 122).

119. Súdna prax uznáva za platný aj taký podpis právnickej osoby, keď sa názov právnickej osoby

uvedie v záhlaví konkrétneho dokumentu, teda napr. formulára, listu, zmluvy a pod. Pokiaľ je zo záhlavia
dokumentu zrejmé, kto je konajúcou osobou a z časti právneho úkonu obsahujúceho podpisy konajúcich
osôb je nepochybná totožnosť týchto osôb, niet pochýb o tom, za ktorú právnickú osobu tieto fyzické
osoby konali.

120. V danom prejednávanom prípade sú v žalobkyňou napadnutej zmluve o postúpení pohľadávok, a
to v záhlaví zmluvy, t.j. v časti zmluvy označujúcej zmluvné strany, uvedené nasledovné identifikačné
údaje právnických osôb - účastníkov zmluvy: obchodné meno, sídlo, IČO, DIČ, IČ DPH, IBAN, SWIFT/
BIC, bankové spojenie, číslo účtu, zápis spoločností v obchodnom registri. Zároveň sú zmluvné strany
označené ako „postupca“ a „postupník“ . Ďalej sú v tejto časti zmluvy pri jej účastníkoch uvedené

nasledovné údaje o fyzických osobách konajúcich za účastníkov zmluvy: mená, priezviská, tituly a
funkcie fyzických osôb konajúcich za postupcu a za postupníka. Súd mal preukázané, že v časti zmluvy
obsahujúcej podpisy konajúcich osôb sú uvedené tie isté fyzické osoby, opäť s uvedením ich mien,
priezvisk, titulov a funkcií, ako v záhlaví zmluvy, t.j. v časti zmluvy označujúcej konajúce zmluvné strany,
ktorými osobami je, ako zástupcami účastníkov zmluvy, táto zmluva podpísaná.

121. Z výpisu z obchodného registra žalovaného 2/ (č.l. 24) mal súd preukázané, že fyzická osoba - Ing.
C. E., prostredníctvom ktorej žalovaný 2/ konal pri zakladaní záväzkovo-právneho vzťahu uzatvorením
zmluvy o postúpení pohľadávok za zmluvnú stranu postupníka, je konateľom predmetnej obchodnejspoločnosti, ktorý koná za spoločnosť samostatne a podpisuje za spoločnosť tak, že k vytlačenému
alebo napísanému menu spoločnosti pripojí svoj podpis s dodatkom „konateľ“.

122. Ako už súd uviedol vyššie, súdna prax považuje za pravý podpis právnickej osoby aj podpis v
takom vyhotovení, keď pri podpise štatutárneho orgánu - v tomto prípade konateľa spoločnosti, nie
je priamo uvedený obchodný názov, pokiaľ tento nepochybne vyplýva zo záhlavia právneho úkonu -
označenia zmluvných strán, k čomu v tomto prípade došlo, keďže zo Zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 20.11.2014 jednoznačne a nepochybne vyplýva, že osoba konateľa - Ing. C. E. koná práve za

postupníka, ktorý je v záhlaví zmluvy označený svojím obchodným menom EOS KSI Slovensko, s.r.o..
Je tak nepochybné, že podpis tejto spoločnosti je na zmluve pravý a sú tak s poukazom na požiadavku
tejto konkrétnej náležitosti právneho úkonu - t.j. podpisu (právnickej osoby) na právnom úkone splnené
všetky podmienky pre prejudiciálne posúdenie tejto zmluvy ako platného právneho úkonu.
123. Absencia údaja o obchodnom mene pri mene konateľa tak nemôže mať za následok neplatnosť
právneho úkonu podľa § 40a ods. 1 a 3 OZ. Súd má za to, že takéto nazeranie na formu právneho

úkonuajehohodnoteniecezprizmuneplatnostijezaloženénaneprípustnomformalizme,jevrozporeso
zásadou uplatňovanou pri výklade právnych úkonov, a síce pravidlom priority výkladu, ktorý neplatnosť
zmluvy nezakladá, pred výkladom, ktorý neplatnosť zakladá. Súd musí smerovať výklad a aplikáciu
práva k spravodlivému výsledku a prihliadať na preukázateľne prejavenú vôľu strán zmluvu uzatvoriť.
Právo musí byť nástrojom spravodlivosti, nie súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a

formalisticky aplikované, bez ohľadu na zmysel a účel konkrétneho záujmu chráneného príslušnou
normou. Úlohou súdu nie je prioritne vyhľadávať dôvody pre neplatnosť zmluvy, ale musí rešpektovať
vôľu strán, pričom v danom prípade bol prejav vôle strán nespochybniteľný a bol realizovaný spôsobom
zaužívaným obchodnou praxou.

124. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na dôkaz - Plnomocenstvo zo dňa 21.10.2015 (č.l. 198) podpísané
za spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. konateľom spoločnosti W.. C. E. spôsobom uvedeným v
Spoločenskej zmluve spoločnosti EOS KSI Slovensko s.r.o. zo dňa 05.05.2014, ktorým dôkazom
sa žalobkyňa snažila preukázať, že konateľ spoločnosti podpisuje písomnosti spoločnosti EOS KSI
Slovensko. s.r.o. len spôsobom uvedeným v Obchodnom registri, v zmysle Článku 7 odseku 7.2

Spoločenskej zmluvy a podľa podpisového vzoru a konanie konateľom pri uzatváraní predmetnej zmluvy
o postúpení pohľadávok bolo teda excesom, a bolo v rozpore s určeným spôsobom podpisovania
konateľom, tak súd poukazuje, že samotná spoločenská zmluva zo dňa 05.05.2014 je podpísaná (č.l.
136) tým istým spôsobom, ako zmluva o postúpení pohľadávok, teda bez údaja o obchodnom mene pri
podpise konateľa spoločnosti.

125. Žalobkyňa sa žalobou, ako aj v ďalších podaniach produkovaných v tomto konaní tiež domáhala,
aby súd určil, že žalovaný v rade 2/ EOS KSI Slovensko, s.r.o. nie je postupníkom v zmysle Zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 a k pohľadávkam postúpeným touto zmluvou mu nevznikli
žiadne práva a že žalovaný v rade 2/ EOS KSI Slovensko, s.r.o. nemal dostatočnú aktívnu vecnú

legitimáciu na podanie žaloby zo dňa 13.05.2016 Okresnému súdu Žilina sp. zn. 13C/128/2016. Na
odôvodnenie týchto rozsudočných návrhov uvádzala, že Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa
20.11.2014 nie je podpísaná v mene žalovaného v rade 2/ EOS KSI Slovensko, keďže nie je podpísaná
spôsobom, akým má konateľ v mene tejto právnickej osoby podpisovať a z toho dôvodu jej ako
postupníkovinemohlivzmysleZmluvyopostúpenípohľadávokzodňa20.11.2014vzniknúťkžalovaným

pohľadávkam žiadne práva. Z toho dôvodu má žalobkyňa za to, že žalovaný v rade 2/ EOS KSI
Slovensko, s.r.o. nemal v čase podanie žaloby sp. zn 13C/128/2016 aktívnu vecnú legitimáciu na takéto
podanie.

126. Žalobkyňa v zmysle týchto tvrdení odvodzovala nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalovaného

2/ (v procesnom postavení žalobcu) v konaní sp. zn. 13C/128/2016 od neplatnosti zmluvy, ktorá
neplatnosť mala byť spôsobená absenciou podpisu žalovaného 2/ ako konajúcej osoby na strane
postupníka na zmluve o postúpení pohľadávok. Vecná legitimácia v konaní (aktívna alebo pasívna)
predstavuje hmotnoprávny vzťah strany sporu k prejednávanej veci, a má ju iba ten, kto je subjektom
hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje.

127. Je zrejmé, vzhľadom na neprípustnosť žaloby o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení
pohľadávok, ale aj vzhľadom na v konaní nepreukázanú neplatnosť zmluvy z dôvodu žalobkyňou
tvrdeného nedostatku podmienky podpisu konajúcej osoby na zmluve, že žaloba bola aj v tejto
časti nedôvodná, keďže v konaní tak bolo nepochybne a jednoznačne preukázané, že žalovaný 2/bol nositeľom práv a povinností titulom hmotnoprávneho vzťahu založeného Zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 20.11.2014.

128. Právna úprava nepripúšťa typ žaloby o určenie, že strana sporu nemala v konaní, ktoré už
bolo právoplatne skončené, vecnú legitimáciu. Námietku nedostatku vecnej legitimácie je potrebné
vzniesť priamo v konaní, ktorého sa námietka týka, v ktorom vystupuje dotknutá sporová strana a
nie takúto námietku uplatňovať ex post, t.j. po právoplatnom skončení dotknutého konania, a to ani v
prípade,žesporovoustranoujespotrebiteľ,keďvprípadespotrebiteľskéhosporusaneuplatňujezásada

koncentrácie konania (§ 296 CSP).

129. Súd mal preukázané, že žalobca bol účastníkom Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
20.11.2014 a zmluvou bola pohľadávka pôvodného veriteľa - spoločnosti Slovak Telekom, a.s. voči
žalobkyniplatnepostúpenánanovéhoveriteľa -spoločnosťEOSKSISlovensko,s.r.o.,ktoráspoločnosť
sa v konaní 13C/128/2016 oprávnene domáhala (v procesnom postavení žalobcu), ako nositeľ práv a

povinností titulom zmluvy o postúpení pohľadávok voči žalobkyni (v procesnom postavení žalovanej)
zaplatenia sumy z dôvodu postúpenia pohľadávky.

130. Súd má za to, že sa žalobkyňa iniciovaním tohto konania len snažila zhojiť svoju procesnú pasivitu
v konaní sp. zn. 13C/128/2016, čo je procesne neprípustné. Žalobkyňa v tomto konaní produkovala

tvrdenia o neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 na spochybnenie vecnej
aktívnej legitimácie žalovaného v rade 2/ (žalobcu v konaní 13C/128/2016) namiesto toho, aby tieto
tvrdenia uviedla v konaní sp. zn. 13C/128/2016. Súd mal preukázané, že žalobkyňa bola v predmetnom
konaní úplne pasívna, čo konštatoval aj súd v odôvodnení rozsudku sp. zn. 13C/128/2016-57 zo
dňa 22.11.2016, v ktorom uviedol: „Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril“. Žalobkyňa sa teda

nevyjadrila k žalobe, a to napriek tomu, že jej bola žaloba doručená do vlastných rúk, pričom po doručení
rozsudku nevyužila možnosť podať proti rozsudku odvolanie. Taktiež v súvislosti s rozhodovaním o
trováchkonaniaskonštatovalsúdvpredmetnomrozsudkupasivitužalovanejnasledovne:„Nakoľkovšak
žalovanému zo spisu žiadne trovy nevyplývajú (žalovaný sa nevyjadroval, neadresoval súdu žiadne
podania, osobne sa konania pred súdom nezúčastnil), súd žalovanému nárok na náhradu trov konania

nepriznal.“
131. Pokiaľ je strana sporu v konaní pasívna takým spôsobom, ako bola žalobkyňa v konaní sp. zn.
13C/128/2016, teda nevyužila možnosť na svoju obranu argumentovať proti tvrdeniam žalobcu, musí
očakávať následky takéhoto svojho postupu v konaní v podobe procesného neúspechu, ako tomu
bolo sčasti aj v predmetnom konaní. Súd však poukazuje, že v konaní 13C/128/2016 o zaplatenie

istiny 615,50 eur s príslušenstvom súd žalobe vyhovel len v časti, čo do sumy istiny 236,49 eur s
príslušenstvom,nazaplateniektorejžalovanúzaviazal,avozvyšnej-prevažujúcejčastižalobuzamietol.
Súd ex offo, napriek pasivite žalovanej, realizoval súdny prieskum zmlúv, ktoré žalobca v konaní na
preukázanie dôvodnosti uplatneného nároku predložil, keďže sa jednalo o typ sporu s ochranou slabšej
strany sporu, ktoré spory sú upravené v druhej hlave tretej časti CSP, v ktorých sporoch sa aplikujú

odlišné procesné postupy za účelom ochrany slabšej strany sporu.

132. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že v konaní sp. zn. 13C/128/2016 (v procesnej pozícii žalovanej) nemala
možnosť napadnúť Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014, nakoľko až nahliadnutím do
spisusadozvedela,ževkonaníspis.zn.13C/128/2016bolonariadenépojednávanienadeň22.11.2016,

žalovanú však o nariadenom pojednávaní súd nijako neupovedomil, ani ju na toto pojednávanie
nepredvolal, nemala preto možnosť v konaní sp. zn. 13C/128/2016 použiť prostriedky procesnej obrany
aprocesnéhoútokuatvrdiťneplatnosťprávnehoúkonu,taksúdpredovšetkýmuvádza,ževovecinebolo
rozhodované rozsudkom na pojednávaní, ktoré súd nenariadil v zmysle ust. § 297 CSP, podľa ktorého
súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie; pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak

a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

133. Citované zákonné ustanovenie zakotvuje výnimku zo zásady ústnosti v spotrebiteľských sporoch

a upravuje procesné situácie, v ktorých nie je potrebné nariadiť pojednávanie.
134. V spotrebiteľských sporoch platí zásada, že na prejednanie sporu musí byť súdom nariadené
pojednávanie. Ak sú však splnené podmienky v zmysle ust. § 297 CSP, nie je potrebné ani nariadiť
pojednávanie, ani vykonávať dôkazy, pretože súd rozhoduje na základe nesporných skutkových tvrdenístrán a pôjde len o právne posúdenie sporu. Dokazovanie je potrebné vykonať len pri sporných
tvrdeniach strán. Nespornosť skutkových tvrdení možno konštatovať v prípade, ak v konaní dosiaľ
nedošlo k výslovnému popretiu týchto skutkových tvrdení, pričom pod toto ustanovenie sa dajú

subsumovaťsituácie,keďsúddoručilriadnežalobužalovanémuatensakžalobevôbecnevyjadril,alebo
doručil žalobu žalovanému len fikciou a rovnako nedisponuje jeho vyjadrením k žalobe. Súd dospel k
záveru, že boli splnené podmienky v zmysle ust. § 297 písm. b) CSP na to, aby súd prvej inštancie mohol
rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala zákonný limit
1.000,- eur a zároveň bola splnená i ďalšia podmienka v zmysle § 297 písm. b) CSP, a to nespornosť

skutkovýchtvrdení.Hocivdanomprípadežalobabolažalovanejdoručená,žalovanánepoprelaskutkové
tvrdenia žalobcu, a tie preto ostali nesporné.

135. Uvedenú procesnú situáciu súd v rozsudku sp. zn. 13C/128/2016-57 zo dňa 22.11.2016
oboznamuje v odsekoch 3. - 6. tak, že sa žalovaná k žalobe nevyjadrila a vo veci nebolo nariadené
pojednávanie, ale v súlade s ustanovením § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku súd vec

prejednalbeznariadeniapojednávania,pričommiestoačasverejnéhovyhláseniarozsudkusúdzverejnil
na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 07.11.2016.

136. Ako už súd uvádza vyššie, aj bez zospornenia skutkových tvrdení, vzhľadom na to, že išlo o
spotrebiteľský spor, povinnosťou súdu prvej inštancie bolo ex offo vykonať prieskum ne/prijateľnosti

zmluvných dojednaní, ktorým spôsobom aj súd postupoval.

137. Súd nemal preukázané splnenie predpokladov na zastavenie konania pre nedostatok podmienky
konania podľa § 230 CSP, ktorý procesný postup navrhovali žalovaní v rade 1/ a 2/.

138. Ustanovenie § 230 CSP upravuje procesnú situáciu, keď má súd rozhodovať vo veci, o ktorej sa
už právoplatne rozhodlo. V takomto prípade je založená prekážka právoplatne rozhodnutej veci (res
iudicata), ktorá je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania. Pokiaľ by bolo začaté konanie o
veci, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo, ktorá sa týka tých istých strán sporu a toho istého predmetu
konania, súd takéto konanie podľa § 161 ods. 2 CSP s poukazom na § 230 CSP zastaví. O tie isté strany

ide aj vtedy, ak v konaní vystupujú nositelia práv z rovnakého právneho vzťahu v opačnom procesnom
postavení.
139. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným
petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený (t.j. ak je založený na
rovnakých skutkových okolnostiach a rovnakom právnom dôvode). Podmienky totožnosti strán sporu a

totožnosti predmetu konania musia byť pritom splnené súčasne.

140. Súd mal preukázané, že z dôvodu prekážky konania res iudicata súd rozhodol o zastavení konania
sp. zn. 7Csp/44/2018 uznesením zo dňa 05.04.2018, ako to tvrdili žalovaní 1/ a 2/. Súd však poukazuje,
že v porovnaní s konaním sp. zn. 13C/128/2016 a sp. zn. 7Csp/44/2018, v ktorom boli sporovými

stranami len žalobkyňa a žalovaný v rade 2/, z toho v konaní sp. zn. 13C/128/2016 žalovaný 2/ v
procesnom postavení jediného žalobcu a žalobkyňa v procesnom postavení žalovanej a v konaní sp.
zn. 7Csp/44/2018 žalobkyňa v procesnom postavení žalobkyne a žalovaný 2/ v procesnom postavení
jediného žalovaného, tak v tomto konaní bol okruh sporových strán odlišný v tom, že na žalovanej strane
boli dva subjekty - žalovaný v rade 1/ a žalovaný v rade 2/. Žalovaný v rade 1/ teda ako sporová strana

v uvedených dvoch konaniach nevystupoval. Z uvedeného vyplýva, že v tomto konaní sa nejednalo o
tie isté sporové strany, ako v zmienených dvoch konaniach, a preto nie je daná podmienka totožnosti
strán, čím nebola založená prekážka res iudicata.

141. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa nasledovných zákonných ustanovení:

142. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

143. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštanciepo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

144. Nakoľko boli žalovaní v rade 1/ a 2/ v konaní v celom rozsahu úspešní, keďže súd žalobu zamietol
v celom rozsahu, súd priznal žalovaným v rade 1/ a 2/ voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %. O výške náhrady trov tohto konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia
podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní na Okresný súd Žilina.

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie podané v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva.
Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP,
teda ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).