Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, November 30, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoCsp/38/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5322200514
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5322200514.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej
a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v spore žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava -Petržalka, IČO: 35 724 803, právne
zastúpeného spoločnosťou Remedium Legal, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Pajštúnska 5,
851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: P. X., nar. XX.X.XXXX,

XXX XX X.
Q.X.XXX,ozaplatenie4.047,92eurspríslušenstvom,oodvolanížalobcuprotivýrokuotrováchkonania
platobného rozkazu Okresného súdu Čadca č. k. 4Csp/7/2022-52
zo dňa 01. augusta 2022, takto

r o z h o d o l :

Platobný rozkaz súdu prvej inštancie vo výroku II. mení tak, že žalovaná je povinná v lehote do
3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 172,50 eur (z

titulu zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu) a trovy právneho zastúpenia vo výške 585,66
eur k rukám právneho zástupcu žalobcu Remedium Legal, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, a to na účet vedený v W.
U., a.s., IBAN: Y. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXXXXX.

Žalobcovi sa priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Čadca platobným rozkazom č. k. 4Csp/7/2022-52 zo dňa 01. augusta 2022 (ďalej aj „súd
prvej inštancie“, príp. „okresný súd“) uložil žalovanej povinnosť v lehote do 15 dní odo dňa doručenia
platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 4.047,92 eur, spolu s úrokom z omeškania vo
výške5%ročnezosumy3.837,69eurod10.11.2021dozaplatenia, alebovtejistejlehotepodaťodpors
vecným odôvodnením na tomto súde (výrok I. platobného rozkazu) a žalovanej uložil povinnosť v lehote

do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 172,50 eur
(z titulu zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu) a trovy právneho zastúpenia vo výške 390,43
eur /2 úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a písomné
podanie na súd týkajúce sa veci samej - žaloba, vyčíslené: 2 x po 151,05 eur vo výške 302,10 eur +
2 režijné paušály po 11,63 eur za rok 2022 vo výške 23,26 eur + 20 % DPH zo sumy 325,36 (302,10
+ 23,26) vo výške 65,07 eur/, t. j. spolu 390,43 eur k rukám prijímateľa - právneho zástupcu žalobcu:

Remedium Legal, s. r. o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, IČO: 53 255 739, a to na účet
vedený v W. U., a. s., IBAN: Y XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXXXXX alebo, aby v tej istej
lehote podala odvolanie proti výroku o trovách konania na tomto súde (výrok II. platobného rozkazu).

2. Z bodu 4. poučenia o opravnom prostriedku vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodol výrokom II. o
trovách konania tak, že priznal náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby. Uviedol,

že napriek tomu, že ide o skrátené konanie, odôvodnil rozhodnutie o trovách konania, a to práve z
dôvodu, aby boli známe dôvody, pre ktoré na uplatnené trovy právneho zastúpenia za predžalobnúvýzvu neprihliadal. Konštatoval, že odôvodnenie rozhodnutia v časti o trovách konania nie je v rozpore
so zákonom, pričom na úkon právnej služby uplatnený žalobcom ako predžalobná výzva neprihliadol
z dôvodu, že tento úkon nepovažoval za účelne v spore vynaložený s poukazom na ustanovenie §

251 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), pretože nejde o úkon, ktorý bol vynaložený v spore
stranou sporu. Poukázal na to, že ustanovenie vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Vyhláška“) bolo s
účinnosťou od 15.06.2019 doplnené o § 13a ods. 1 písm. d), ktorý priznáva odmenu aj za úkon právnej
služby „predžalobná výzva“. Uviedol, že ustanovenie vyhlášky, ktorá je len podzákonným právnym

predpisom, nemôže zmeniť znenie ustanovenia § 251 CSP, v ktorom je jednoznačne vyjadrené, že
úspešnej strane sporu možno priznať len trovy konania, ktoré vznikli v čase od začatia súdneho konania
dojehoskončenia.VyhláškaniejevykonávacímpredpisomvovzťahukCivilnémusporovémuporiadkua
žiadnym spôsobom nemôže meniť ani rozširovať zákonnú definíciu trov konania. Na základe uvedeného
na vyčíslenú náhradu trov konania za úkon právnej služby predžalobná výzva neprihliadal, pretože
priznanie odmeny by bolo v rozpore so znením ustanovenia § 251 CSP (poukázal na uznesenie

Krajského súdu v Žiline č. k. 7CoCsp/42/2021-146 zo dňa 30.09.2021).

3. Proti výroku II. platobného rozkazu, týkajúceho sa trov konania podal žalobca riadne a včas odvolanie
z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, keď vo svojom odvolaní poukázal na ust. § 251 CSP,
§ 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP, § 13a ods. 1 písm. a/, c/ a d/ CSP Vyhlášky, ako aj § 16 ods. 3

Vyhlášky.Vodvolanípoukázalnato,žežalobcasivpodanejžalobevyčísliltrovyprávnehozastúpeniaza
3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby a predžalobná výzva vrátane 3
režijných paušálov). Uviedol, že z jeho strany boli vykonané a uplatnené len úkony, ktoré boli nevyhnutne
potrebné pre dosiahnutie úspechu vo veci a tieto si uplatnil v zmysle § 13a Vyhlášky. K uvedeným
úkonom si uplatnil aj režijný paušál v zmysle § 16 Vyhlášky. Má za to, že ním uplatnená výška trov

konania je správna, avšak súd prvej inštancie ju v platobnom rozkaze nepriznal. Žalobca má za to,
že pokus o zmier, ktorý zaslal pred podaním žaloby žalovanej spĺňa všetky podmienky kvalifikovanej
predžalobnej výzvy, pričom žalovaná je v nej upozornená na výšku pohľadávky, na úroky z omeškania
a ďalšie poplatky súdneho a exekučného konania a súčasne sú v nej uvedené aj platobné podmienky
na splatenie pohľadávky a kontaktné údaje pre mimosúdne vyriešenie záležitosti. V odvolaní súčasne

poukázal na to, že dňa 15.06.2019 nadobudla účinnosť novela Vyhlášky, pričom v zmysle ust. § 13a
ods. 1 písm. d) novelizovaného znenia sa za samostatný úkon právnej služby považuje aj vypracovanie
predžalobnej výzvy. V nadväznosti na uvedené poukázal na dôvodovú správu k Vyhláške, z ktorej
vyplýva,žecieľomuvedenejnovelyje„zabezpečiť,abyadvokátomboloumožnenévyúčtovaťsiakoúkon
právnej služby v občianskom konaní aj predžalobnú výzvu, nakoľko kvalifikovanou predžalobnou výzvou

možnovkonečnomdôsledkuodvrátiťsúdnekonanie,atedamásvojúčel,vdôsledkučohobyadvokátom
mala byť priznávaná odmena za takýto úkon v rámci náhrady trov právneho zastúpenia.“ V odvolaní
súčasne poukázal na to, že v danom prípadne nemožno uplatniť právny princíp lex superior derogat
legi inferiori, ktorý znamená, že ak existuje rozpor medzi ustanoveniami dvoch právnych predpisov
rôznej právnej sily, prednosť má predpis vyššej právnej sily. Civilný sporový poriadok neupravuje spôsob

určenia a výšku odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času advokáta za právne
služby poskytované klientom a v zmysle uvedeného teda nie je možné nepriznať náhradu odmeny
advokáta za predžalobnú výzvu ako úkon právnej služby s jednoduchým odkazom na ust. § 251
CSP, nakoľko predmetné ustanovenie zákona v žiadnom prípade neupravuje spornú problematiku na
rozdiel od Vyhlášky, čím sa vylučuje aplikácia nadradeného zákonného právneho predpisu. Súčasne

poukázal na to, že v Civilnom sporovom poriadku nie sú stanovené žiadne obligatórne fázy procesu a
ponecháva sa zodpovednosť za dodržanie princípu procesnej ekonómie konajúcemu sudcovi. Konanie
sa však stále berie ako jeden celok, ktorého začiatok je stanovený momentom podania žaloby a koniec
právoplatným skončením veci. Ak by bola prijatá premisa, že procesným okamihom, od ktorého možno
hovoriť o trovách konania je začatie súdneho konania, potom dovtedy nejde o trovy konania, a v

takom prípade nemožno hovoriť o trovách konania v ponímaní spomínaného ust. § 251 CSP ani pri
úkonoch právnej služby, akými sú prevzatie a príprava zastúpenia, či podanie samotného žalobného
návrhu, nakoľko tieto úkony budú vždy s prihliadnutím na časový horizont vykonané pred začatím
súdneho konania. Pokiaľ okresný súd považoval predmetné úkony právnej služby za úkony vynaložené
priamo v súvislosti s konaním na súde na rozdiel od predžalobnej výzvy, tak žalobca poukázal na

samotnú dôvodovú správu, ako aj čl. 7 CSP, ktorý normuje jeden zo základných princípov a povinností
civilného súdu, a tou je obligatórne priorizovanie zmierlivého riešenia sporu, pričom daný účel v rámci
predsúdneho konania sleduje práve predžalobná výzva advokáta, najmä ak je predmetom konania
peňažná pohľadávka. Úkon právnej služby akým je predžalobná výzva podľa názoru žalobcu tak istov žiadnom prípade nemožno kategorizovať ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky v ponímaní
ust. § 121 Občianskeho zákonníka, nakoľko tento úkon je potrebné bezpodmienečne subsumovať
pod trovy právneho zastúpenia poskytované po prevzatí zastúpenia advokátom, ba dokonca priamo

súvisí so samotným konaním na súde v prípade, že subjekt, ktorému je takáto predžalobná výzva
adresovaná, ostane pasívny. Žalobca má za to, že novela Vyhlášky odstránila pochybnosť o tom,
či možno predžalobnú výzvu považovať za trovy právneho zastúpenia, teda nie za príslušenstvo
pohľadávky, a to práve tým, že tento úkon zaradila samostatne medzi úkony, za ktoré patrí advokátovi
odmena. Z uvedeného dôvodu nie je možné, aby si žalobca v zmysle výzvy okresného súdu uplatnil

spornú odmenu advokáta za predžalobnú výzvu v rámci nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
Súčasne poukázal na to, že jemu bol v merite veci priznaný celý žalovaný nárok, a teda mal v spore
plný úspech a vznikol mu nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanej. Na podporu svojho
právnehonázorupoukázalnarozhodovaciučinnosťvšeobecnýchodvolacíchsúdov,atoKrajskéhosúdu
v Trenčíne, sp. zn. 8Cob/74/2021 z 27.10.2021, ako aj sp. zn. 11Co/28/2021 z 29.04.2021, a uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 17CoCsp/21/2021 z 28.07.2021.

3.1. V prípade ak by sa súd nestotožnil s vyššie uvedenou argumentáciou, žalobca poukázal na
skutočnosť, že civilné sporové konanie je ovládané zásadou iura novit curia, v dôsledku čoho je zrejmé,
že právne predpisy nie sú predmetom dokazovania, a preto ich konajúci súd musí poznať. V nadväznosti
na uvedené poukázal na to, že podanou žalobou si uplatnil nárok na zaplatenie sumy vo výške 195,22

eur s DPH, pozostávajúcej z jedného úkonu právnej služby (predžalobná výzva) a jedného režijného
paušálu k úkonu právnej služby mohol byť v prejednávanom prípade zo strany súdu právne posúdený
ako nárok na zaplatenie príslušenstva pohľadávky podľa § 121 ods. 3 OZ, a to bez ohľadu na to, že
žalobca takto uplatnený nárok špecifikoval v žalobe ako nárok na náhradu trov konania.

3.2. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd platobný rozkaz v napadnutom rozsahu
preskúmal a v zmysle ustanovenia § 388 CSP ho zmenil tak, že zaviaže žalovanú okrem iného aj na
úhradu predžalobnej výzvy vo výške 181,26 eur s DPH spolu s režijným paušálom vo výške 13,96 eur
s DPH, resp. v zmysle ustanovenia § 389 CSP ho zrušil a vec súdu prvej inštancie v napadnutej časti
vrátil na ďalšie konanie.

4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal napadnutý výrok uznesenia súdu prevej
inštancie o trovách konania a na základe podaného odvolania žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z ust.

§ 379 CSP a § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
napadnutý výrok platobného rozkazu súdu prvej inštancie o trovách konania (výrok II.) podľa § 388 CSP
zmenil tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 586,65
eur k rukám jeho právneho zástupcu.

6. Platobný rozkaz súdu prvej inštancie vo výroku I. odporom napadnutý nebol, preto je v tomto rozsahu
právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý (§ 367 CSP).

7. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,

že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

8. Primárne odvolací súd uvádza, že vedenie súdneho sporu so sebou pravidelne prináša výdavky, a to
ako na strane žalobcu, tak na strane žalovaného. Pokiaľ spor skončí rozhodnutím o žalobe, je zároveň
podľa výsledku zrejmé, či žalobca uplatnil žalované právo dôvodne alebo nie. Ak je žalobe vyhovené,

teda žalobcovi uplatnené právo svedčí, vzniká mu nárok na náhradu nákladov, ktoré mu v konaní vznikli.
Tento nárok je procesným predpisom označovaný ako nárok na náhradu trov konania. Toto právo mu
vznikáprotižalovanému,ktorývkonanínebolúspešný.Uvedenéplatíajnaopak.Akžalobevyhovenénie
je a žalobca spor prehrá, vzniká nárok na náhradu trov konania žalovanému, pretože v obhajobe svojich
práv bol úspešný on. Uvedenému princípu nemožno vyčítať žiaden nedostatok spravodlivosti a platí v

akomkoľvek sporovom konaní bez ohľadu na to, kto je stranou sporu. Ak je strana v konaní úspešná,
žiada náhradu svojich trov od neúspešnej protistrany oprávnene. V tomto princípe rozhodovania o
trovách konania je zohľadnená zodpovednosť za výsledok sporu.9. V preskúmavanom spore z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si uplatnil proti žalovanej nárok
na zaplatenie sumy 4.047,92 eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol platobným
rozkazomzodňa01.augusta2022č.k.4Csp/7/2022-52,pričomvočipredmetnémuplatobnémurozkazu

žalovaná odpor nepodala. Platobný rozkaz súdu prvej inštancie v časti, v ktorej súd priznal žalobcovi
nárok vo veci samej s príslušenstvom, preto nadobudol právoplatnosť dňa 27.08.2022. Žalobca bol tak
vo svojom uplatnenom nároku v celom rozsahu úspešný a patrí mu preto plná náhrada trov konania v
zmysle § 255 ods. 1 CSP vrátane trov právneho zastúpenia.

10. Odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené
a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením
práva (§ 251 CSP). Náhrada trov konania je nerozlučne spojená so sporovým konaním a vyplýva z
jeho povahy, keď strany sporu stoja proti sebe a je na mieste, aby strana, ktorá v spore so svojim
nárokom zvíťazila, dostala ňou vynaložené trovy vynahradené od protistrany (zásada úspechu vo veci
alebo zásada zodpovednosti za výsledok sporu). Úspech vo veci, ktorý je predmetom sporu, je teda

okolnosťou, ktorá určuje nárok na náhradu trov konania. V danom prípade si žalobca uplatnil svoj nárok
v konaní pred súdom, a keďže súd jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel (vydaním platobného rozkazu v
navrhovanom znení) mal vo veci úspech v plnom rozsahu oproti žalovanej, ktorá vo veci úspech nemala
ani len čiastočný. Preto žalobcovi patrí plná náhrada trov konania účelne, preukázateľne a dôvodne
vynaložených v súvislosti s uplatňovaním práva na súde.

11. Pokiaľ ide o dôvodnosť a účelnosť, trovy vynaložené stranou v spore musia byť v príčinnej súvislosti s
jejprocesnýmpostojomkpredmetukonania.Ichvynaloženímsamusísledovaťprocesnépresadzovanie
uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takému tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá
stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným

právom na právnu pomoc v zmysle čl. 47 ods. 2 Ústavy SR a trovy právneho zastúpenia sa vo
všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú. Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo
ochranu práva sa však nemôžu posudzovať ako celok, a to aj keď má účastník (sporová strana) nárok
na náhradu trov konania, pretože mal vo veci plný úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba
posudzovať samostatne; to platí aj pre trovy právnej služby (II. ÚS 78/03, III. ÚS 481/2015, IV. ÚS

83/2018).

12. Spôsob určenia a výšku odmeny náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času advokáta
za právne služby poskytované klientom upravuje vyhláška č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnej služby. Úkony právnej služby v civilnom sporovom konaní a iné

úkony právnej služby, za ktoré patrí advokátovi odmena, sú vymenované v ust. § 13a citovanej Vyhlášky,
pričom podľa § 13a ods. 1 písm. d/ Vyhlášky odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí
advokátovi aj za úkon predžalobnej výzvy.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si pri podaní žaloby uplatnil náhradu trov konania, spočívajúcu

v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 172,50 eur a v trovách právneho zastúpenia za tri úkony
právnej služby po 181,26 eur s DPH (prevzatie veci a príprava zastúpenia, predžalobná výzva a podanie
žaloby v zmysle ust. § 13a ods. 1 písm. a/, c/ a d/ Vyhlášky a tri tzv. režijné paušály po 13,96 eur
s DPH). Z napadnutého platobného rozkazu jeho výroku II. vyplýva, že žalobcovi súd prvej inštancie
priznal trovy konania z titulu zaplateného súdneho poplatku vo výške 172,50 eur a z trov právneho

zastúpenia za dva úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia a podanie žaloby vrátane
dvoch režijných paušálov k týmto úkonom právnej služby. Žalobcovi nepriznal odmenu za úkon, a to
vypracovanie predžalobnej výzvy ani režijný paušál k tomuto úkonu.

14. Žalobca k podanej žalobe okrem listinných dôkazov priložil aj výzvu na úhradu dlžnej čiastky,

označenú ako „pokus o zmier“, datovanú dňom 14.02.2022, ku ktorej predložil aj podací hárok,
preukazujúci odoslanie predmetnej výzvy žalovanej dňa 15.02.2022. V uvedenej výzve žalovanú vyzval
naúhradudlžnejčiastkyvstanovenýchlehotáchsupozornením,ževprípadenezaplateniapredmetných
čiastokvstanovenýchlehotáchbudenútenýpristúpiťkuplatneniupredmetnejpohľadávkynapríslušnom
súde spolu s úrokmi z omeškania a trovami súdneho konania a trovami právneho zastúpenia.

15. Uvedenú výzvu možno podľa jej obsahu považovať za predžalobnú výzvu v zmysle
§ 13a ods. 1 písm. d/ Vyhlášky, za ktorú patrí právnemu zástupcovi žalobcu odmena.16. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý platobný rozkaz súdu prvej inštancie vo výroku II. o
trováchkonaniazmenilpodľa§388CSPtak,žeúspešnémužalobcovipriznaltrovykonania,spočívajúce
vtrováchprávnehozastúpeniazatriúkonyprávnejslužbypo181,26eursDPH(prevzatieveciapríprava

zastúpenia, predžalobná výzva a podanie žaloby) a tri tzv. režijné paušály k úkonom právnej služby vo
výške po 13,96 eur s DPH, ako aj náhradu za zaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu vo výške
172,50 eur.

17.Pokiaľsúdprvejinštancievbode4.poučeniaoopravnomprostriedkuprotinapadnutémuplatobnému

rozkazu konštatoval, že na úkon právnej služby uplatnený žalobcom ako predžalobná výzva neprihliadol
(nakoľko tento úkon nepovažoval za účelne v spore vynaložený s poukazom na ust. § 251 CSP, nakoľko
nejde o úkon, ktorý bol vynaložený v spore stranou sporu, keď ust. § 13a ods. 1 písm. d/ Vyhlášky
je len podzákonným právnym predpisom, a teda nemôže zmeniť znenie ust. § 251 CSP, v ktorom je
jednoznačne vyjadrené, že úspešnej strane sporu možno priznať len trovy konania, ktoré vznikli v čase
od začatia súdneho konania do jeho skončenia, keď vyhláška o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb nie je vykonávacím predpisom vo vzťahu k Civilnému sporovému
poriadku a žiadnym spôsobom nemôže meniť ani rozširovať zákonnú definíciu tohto konania), odvolací
súd má za to, že nielen jazykový výklad právnych noriem vedie k ústavne akceptovateľnej aplikácii
právnych noriem. Aj keď podľa právnej úpravy (§ 251 CSP) sa za trovy konania považujú len také trovy,
ktoré vznikli v konaní, t. j. v období od začatia konania (§ 156 CSP) do jeho skončenia (právoplatnosťou

súdneho rozhodnutia, ktorým sa konanie končí), teleologickým výkladom je možno dospieť k inému
záveru, a to že sú to všetky výdavky, ktoré bolo potrebné vynaložiť v úzkej spojitosti s úspešným
uplatnením práva v súdnom konaní. Pokiaľ by mal byť správny výklad prezentovaný súdom prvej
inštancie, že trovy môžu byť vynaložené iba po začatí konania, nemohol by súd napríklad priznávať ani
úkon právnej služby „príprava a prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady s klientom“, keď k nemu tiež

dochádza vždy pred podaním žaloby na súd a obdobne aj k vypracovaniu samotného návrhu na začatie
konania dochádza vždy pred začatím súdneho konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na
§ 3 ods. 6 písm. d/ zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov,
ktorý predstavuje alternatívnu (teda rovnocennú) možnosť pre žalobcu na uplatnenie peňažného nároku
v súdnom konaní, a podľa ktorého výzva na zaplatenie dlhov adresovaná žalovanému pred podaním

žaloby na súd je podmienkou prípustnosti návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínanom
konaní. Z uvedeného dôvodu je predmetná výzva (procesnou) podmienkou úspešného uplatnenia
práva v upomínacom konaní, a teda má bezprostredný súvis s uplatnením nároku na (upomínacom)
súde. Uvedená podmienka potom nevyplýva z hmotného práva (nemá žiadny vplyv na existenciu
hmotnoprávneho nároku), ale (priamo) z procesného predpisu (zákona o upomínacom konaní). V

intenciách uvedeného sa odvolací súd zaoberal aj možnou úvahou o posúdení tohto nároku podľa §
121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, keď primárnou podmienkou vzniku nároku na náklady spojené s
uplatnením pohľadávky (ako príslušenstva pohľadávky) je ich reálne vynaloženie. Ich vynaloženie však
nemá obligatórnu povahu (nutnosť ich vynaloženia nie je prezumovaná právnym predpisom a nie je ani
podmienkouuplatnenia„hlavného“nároku),atedaniejeformálnou(procesnou)podmienkouúspešného

uplatnenia pohľadávky, keď naproti tomu predžalobná výzva takouto podmienkou je.

18. S poukazom na uvedené nemožno, ani z hľadiska komplexného náhľadu na existujúcu právnu
úpravu (kedy sa žalobca môže domáhať vydania platobného rozkazu tak v upomínanom konaní, ako
aj priamo v civilnom sporovom konaní), podmieňovať povahu tohto nároku tým, či si žalobca uplatňuje

nárok v upomínanom konaní alebo v civilnom sporovom konaní, nakoľko svojou povahou sa jedná o
identický nárok. Opačný názor by viedol k právne neudržateľnému názoru, že povaha uvedeného nároku
by nebola určiteľná v čase jeho vzniku, ale až vtedy, keď sa žalobca rozhodne a podá žalobu (návrh na
vydanie platobného rozkazu) v upomínacom konaní, príp. v konaní pred všeobecným súdom.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 % proti žalovanej, nakoľko bol v odvolacom konaní plne úspešný. O výške náhrady trov
odvolacieho konania bude rozhodovať súd prvej inštancie
(§ 262 ods. 2 CSP).

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)