Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoKR/11/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5120200289
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miriam Kamenská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:5120200289.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Miriam

Kamenskej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a JUDr. Márie Kubincovej, PhD. právnej veci žalobcu
PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, v konaní
zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava,
IČO: 47 233 516 proti žalovanému L. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXXX/XX, XXX XX Z. o
zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina
č.k. 9Odi/1/2020-142 zo dňa 17. septembra 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Žilina č. k. 9Odi/1/2020-142 zo dňa 17. septembra 2021 p o t v r d

z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie v prvej výrokovej vete zrušil oddlženie žalovaného Petra
Zavadzana, nar. 07.04.1978, bytom Gaštanová 3089/52, 010 01 Žilina, ktorým žalovaného Okresný
súd Žilina uznesením sp. zn. 2OdK/5/2017 zo dňa 31.05.2017 zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť
uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom, v rozsahu v akom sa neuspokojili v konkurze.
V druhej výrokovej vete rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou dňa 07.01.2020 sa žalobca domáhal
zrušenia oddlženia žalovaného. V žalobe uviedol, že dňa 19.04.2017 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o
úvere č. 242829-32035, na základe ktorej poskytol žalovanému finančné prostriedky na podnikateľskú
činnosť vo výške 2.000,- Eur a žalovaný sa zaviazal splatiť úver v 48 mesačných splátkach po 126,27

Eur. Žalovaný uhradil celkovo dve splátky vo výške 252,54 Eur. Dňa 24.05.2017 uzatvoril žalobca so
žalovaným Zmluvu o úvere č. 243643-32035, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému finančné
prostriedky vo výške 2.000,- Eur, ktoré sa žalovaný zaviazal splatiť v 48 mesačných splátkach po 126,27
Eur. Žalovaný neuhradil žiadnu splátku. Následne Okresný súd Žilina uznesením sp. zn. 2OdK/5/2017
zodňa31.05.2017,zverejnenýmvObchodnomvestníkudňa06.06.2017,rozhodolovyhláseníkonkurzu
na majetok žalovaného a o jeho oddlžení. Žalobca si do konkurzu prihlásil pohľadávky titulom uzavretých
Zmlúv. Dňa 30.06.2017 zverejnil správca v Obchodnom vestníku oznam o zrušení konkurzu z dôvodu,

že konkurzná podstata nepokryje ani náklady konkurzu. Podľa žalobcu žalovaný nemal pri oddlžení
poctivý zámer, nakoľko dňa 15.03.2017, teda skôr ako uzatvoril uvedené Zmluvy, požiadal Centrum
právnej pomoci o poskytnutie právnej pomoci a o zastupovanie pri podaní návrhu na vyhlásenie
konkurzu. V čase uzavretia oboch Zmlúv teda žalovaný vedel, že žiada o povolenie oddlženia avyhlásenie konkurzu. Keďže žalovaný vykonával kroky k vyhláseniu konkurzu na svoj majetok a súčasne
uzatváral nové záväzkové vzťahy, záväzky z ktorých vzhľadom na jeho nemajetnosť nebudú môcť byť v
konkurze uspokojené, konal vedome nepoctivo. Žalovaný v úverových zmluvách uviedol tiež nepravdivé

vyhlásenia týkajúce sa jeho insolvencie a vedomosti o možnom konkurze na jeho majetok.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že keď sa oboznamoval s konkurzom, nemal žiadnu snahu
brať si úver. Nakoľko je však živnostník, neskôr potreboval financie na nákup náradia a tiež na
ubytovanie, stravu a dovoz na stavbu, keďže nepracuje stále v Žiline. Keď si dával žiadosť do Centra

právnej pomoci, nevedel či bude alebo nebude oddlžený. Žalobcovi splátku pohľadávky na začiatku
zaplatil, ale postupom času nemal pravidelný príjem, preto platiť prestal. Žalovaný odmietol, že by mal
snahu žalobcu poškodiť alebo zvýhodniť a žalobu žiadal zamietnuť.

4. Žalobca ďalej v konaní na súde prvej inštancie poukázal na to, že pri posudzovaní skutočností
ovplyvňujúcich poctivý zámer treba na žalovaného prihliadať prísnejšie, nakoľko v čase podania návrhu

na vyhlásenie konkurzu bol a stále je podnikateľom. Žalobca poukázal aj na trestné konanie vedené voči
žalovanému, keď v priebehu konania o zrušenie oddlženia bol žalovaný rozsudkom Okresného súdu
Žilina sp. zn. 47T/21/2021 zo dňa 04.05.2021, v súvislosti s uzatvorením dotknutých úverových zmlúv,
uznaný za vinného zo spáchania zločinu úverového podvodu.

5. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca bol osobou aktívne vecne
legitimovanou na podanie žaloby, t.j. šlo o veriteľa, ktorý bol dotknutý oddlžením žalovaného a pretože
ustanovenie § 166 f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. je nutné vykladať podľa jeho doslovného znenia, a teda
aktívnu vecnú legitimáciu veriteľa na podanie žaloby na zrušenie oddlženia treba posudzovať ku dňu
vyhlásenia konkurzu, resp. oddlženia, dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca nestratil aktívnu

vecnú legitimáciu ani v dôsledku odsúdenia žalovaného za úmyselný trestný čin, ktorým bola spôsobená
žalobcovi škoda, keďže táto skutočnosť nemala za následok zánik záväzku z existujúceho záväzkového
vzťahu založeného zmluvami o úvere.

6. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepoctivý zámer žalovaného pri oddlžení preukázal,

keď z dokazovania vyplynulo, že žalovaný uzavrel so žalobcom Zmluvy o úvere po tom, čo podal Centru
právnej pomoci žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v konaní o oddlžení, po tom, čo v súvislosti s
povinnosťou zložiť preddavok pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu uzavrel s Centrom zmluvu o
pôžičke a zároveň po tom, ako Centrum rozhodlo o priznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci
žalovanému a určilo mu právnika na jeho zastupovanie v konaní pred súdom. Žalovaný pritom pri

žiadosti o úver neuviedol skutočnosť, že má v úmysle sa oddlžiť konkurzom a že realizuje v tomto
smere už aj konkrétne kroky, pričom šlo pritom o skutočnosť, ktorá sa na rozdiel od prebiehajúcich
exekúcií nedala pracovníčkou žalobcu z dostupných registrov zistiť. V tejto súvislosti žalovaný uviedol
nepravdivé informácie aj v samotných Zmluvách o úvere, keď bez výhrad podpísal čestné vyhlásenie,
že nemá vedomosť o budúcom konaní, ktoré by mohlo mať negatívny vplyv na jeho schopnosť plniť

záväzky a že nie je insolventný. Ak by aj súd prvej inštancie miernejšie prihliadol na skutočnosť, že v
šesťstranovej formulárovej zmluve je takéto vyhlásenie ľahko prehliadnuteľné, nemohol neprihliadnuť
na to, že žalovaný túto skutočnosť žalobcovi, resp. pracovníčke žalobcu aspoň ústne neoznámil.
Žalovanému ako osobe, ktorá mala v úmysle oddlžiť sa konkurzom, muselo byť zrejmé, že jeho prípadné
oddlženie bude alebo aspoň by mohlo mať nejaký vplyv aj na jeho záväzky z čerstvo uzavretých zmlúv.

7. Podľa súdu prvej inštancie žalovaného nemôže ospravedlniť skutočnosť, že nevedel, či ho oddlžia
alebo nie, nakoľko v čase podpisu úverových zmlúv vedel, že už realizoval konkrétne kroky smerujúce
k podaniu návrhu na oddlženie konkurzom, a teda existovala aspoň nejaká pravdepodobnosť, že bude
oddlžený. Podľa súdu prvej inštancie taktiež nemožno akceptovať ani argument žalovaného, že úver mu

teda nemal byť poskytnutý, keďže boli voči nemu vedené exekúcie, nakoľko žalovaný tým neprípustne
prenáša zodpovednosť za svoje konanie na žalobcu.

8. S poukazom na uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru, že zo správania žalovaného pred
podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu možno usudzovať, že sa pri preberaní záväzkov spoliehal na

to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom a k uzavretiu druhej Zmluvy o úvere došlo dňa 24.05.2017, t.j.
dva dni po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu na súd, nakoľko dátum podania návrhu nezávisel od
vôle žalovaného, keďže návrh podávalo Centrum právnej pomoci a pohľadávka žalobcu z úveru vzniklaešte pred rozhodujúcim dňom, súd prvej inštancie mal za to, že možno aj vo vzťahu k tomuto záväzku
hovoriť ako o záväzku, ohľadom ktorého sa žalovaný spoliehal na to, že bude riešený konkurzom.

9. Súd prvej inštancie pri posudzovaní poctivého zámeru žalovaného vzal do úvahy aj jeho správanie
po podaní návrhu, keď z výsluchu žalovaného na pojednávaní vyplynulo, že má iba príležitostné práce,
nejakéobdobiedokoncavôbecnepracoval,prácunatrvalýpracovnýpomerakozamestnanecodmietola
ak žalovaný poukazoval na nepriaznivú situáciu na pracovnom trhu v čase Covid-u, možno mu vzhľadom
na jeho predmet činnosti prisvedčiť, avšak nie úplne, keďže k jeho oddlženiu došlo v júni 2017 a prvé

opatrenia v súvislosti s ochorením Covid 19 sa objavili až v marci 2020.

10. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní
v celom rozsahu úspešný, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

11. V zákonom stanovenej lehote podal žalovaný proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie a

navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný
v odvolaní uviedol, že ako je možné, že žalobca mu poskytol úver, napriek tomu, že mal viacero
exekúcií.Akbyžalobcadodržiavalzákonomstanovenýpostup,každáspoločnosť,ktoráposkytujeúvery,
je povinná zo zákona nahliadať do bankového a nebankového registra a registra exekúcií, či spĺňa
podmienky pre poskytnutie úveru - bonitu. Ak by žalovaný vedel, že súd ho oddĺži, isto by nebral žiaden

žiaden úver a riskoval tak zrušenie oddlženia. Podľa žalovaného, ak sa on dopustil trestného činu, tak
isto sa dopustil trestného činu aj zamestnanec žalovaného podľa § 222 ods. 2, lebo umožnil získať
úver aj napriek tomu, že žalovaný nespĺňa podmienky určené na jeho poskytnutie. Žalobcovi nestačí,
že žalovaný bol nielen odsúdený, ale musí aj nahradiť škodu a ešte aj mu zrušili oddlženie. Žalovanému
to pripadá, že je súdený - trestaný za jednu vec viackrát.

12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd zamietol odvolanie žalovaného a potvrdil
rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu. Podľa žalobcu súd prvej inštancie správne zistil
skutkový stav pre rozhodnutie a vec správne posúdil aj po právnej stránke a žalovaný vo svojom
odvolaní uvádza skutočnosti, ktoré súd prvej inštancie posúdil a vyhodnotil ako nedôvodné. V súvislosti

s tvrdeniami žalovaného žalobca opakovane poukazuje na to, že najneskôr dňa 15.03.2017 žalovaný
požiadal o priznanie právnej pomoci pre účely podania návrhu na vyhlásenie konkurzu. Dňa 19.04.2017
uzatvorili žalobca so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. 242829-32035. Dňa 22.05.2017 bol
podaný návrh na vyhlásenie konkurzu a povolenie oddlženia. Dňa 24.05.2017 uzatvorili žalobca so
žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. 243643-32035 a v článku 9 bod 9.1 Zmluvy žalovaný

prehlásil, že ku dňu podpisu zmluvy nebola na jeho osobu podaná žaloba, nie je proti nemu vedené ani
žiadne iné konanie, ktoré by mohlo nepriaznivo ovplyvniť jeho finančnú situáciu alebo schopnosť splniť
záväzky podľa tejto Zmluvy alebo ktoré by mohlo ovplyvniť platnosť tejto Zmluvy a nie je si vedomý
dôvodov, pre ktorý by takéto konanie mohlo byť začaté a nenachádza sa v úpadku, ani v insolvencii, nie
je účastníkom dohôd čo dojednaní, ktorých plnenie by bolo v rozpore s plnením záväzkov podľa tejto

Zmluvy. Žalobca zdôraznil, že žalovaný požiadal o poskytnutie právnej pomoci a zastupovanie pri podaní
návrhunavyhláseniekonkurzuskôr,akouzavrelobazmluvnévzťahysožalobcom,tedavčaseuzavretia
oboch zmlúv vedel, že už požiadal o povolenie oddlženia a vyhlásenie konkurzu, a teda mal vedomosť a
inicioval všetky kroky k vyhláseniu konkurzu a k oddlženiu. Subjekt, ktorý aktívne vykonáva všetky kroky
k vyhláseniu konkurzu a súčasne uzatvára nové záväzkové vzťahy a preberá záväzky, ktoré nebudú

môcť byť uhradené v konkurze (vzhľadom na nulový majetok, čo žalovaný vedel, keďže predložil takýto
stav v Zozname majetku zo dňa 15.03.2017), koná nepoctivo a s vedomosťou, že jeho zmluvný partner
nebude vôbec uspokojený. Vzhľadom už len na časové súvislosti týkajúce sa vyhotovenia Zoznamu
majetku je zrejmé, že žalovaný v čase uzavretia úverových zmlúv dával nepravdivé vyhlásenia o tom, že
nie je v úpadku. Skutočnosť, že konanie žalobcu bolo posúdené ako trestný čin, nemá vplyv na zrušenie

oddlženia. Ide o dva rozdielne právne režimy. Zákaz „ne bis in idem“ vyjadruje, že za ten istý skutok nie
je možné prestať sankciou podľa verejného práva viackrát. Zrušenie oddlženia nie je takou sankciou,
ale práve vyjadrením toho, že oddlženie nemalo byť nikdy povolené.

13. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že súhlasí s odvolaním, ktoré zaslal a nemieni nič na tom meniť.

14. Žalobca odvolaciu dupliku neuplatnil.15. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom
odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP). Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd

pojednávanie nenariadil (§ 385 ods. 1 CSP). Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.06.2022,
keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
Krajského súdu v Banskej Bystrici (§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, 3 CSP).

16. Odvolací súd dokazovanie nezopakoval a nedoplnil, preto bol podľa § 383 CSP viazaný skutkovým

stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.

17. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že medzi stranami nebolo sporné, že dňa 15.03.2017
žalovaný podal Centru právnej pomoci žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v konaní o oddlžení.
Taktiež nebolo sporné, že žalovaný dňa 19.04.2017 a dňa 24.05.2017 uzatvoril so žalobcom Zmluvy
o revolvingovom úvere, na základe ktorých mu žalobca poskytol finančné prostriedky spolu vo výške

4.000,- Eur a na prvý úver žalovaný uhradil dve splátky spolu vo výške 252,54 Eur a na druhý úver
neuhradil žiadnu splátku. Obe Zmluvy o úvere v bode 9.1 písm. b) a c) obsahovali čestné prehlásenie
žalovaného ako dlžníka, že ku dňu podpisu zmluvy (...) nie je proti nemu vedené (...) konanie, ktoré
by mohlo nepriaznivo ovplyvniť jeho finančnú situáciu alebo schopnosť plniť záväzky podľa zmluvy, (...)
a nie je si vedomý dôvodov, pre ktoré by takéto konanie mohlo byť začaté, a tiež vyhlásenie, že „sa

nenachádza v úpadku ani v insolvencii“.

18. Zo spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 2OdK/5/2017 súd prvej inštancie zistil, že žalovaný,
zastúpený Centrom právnej pomoci, návrh na vyhlásenie konkurzu podal dňa 22.05.2017, pričom z
priloženého Zoznamu majetku vyhotoveného dňa 15.03.2017 vyplynulo, že žalovaný nemal žiaden

majetok.Uznesenieovyhláseníkonkurzunamajetokžalovanéhobolovydanédňa31.05.2017akonkurz
bol zrušený z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje ani náklady konkurzu.

19. Centrum právnej pomoci na výzvu súdu prvej inštancie uviedlo, že Zmluvu o pôžičke a dohodu o
splátkach žalovaný uzatvoril s Centrom dňa 15.03.2017 a o priznaní nároku na poskytovanie právnej

pomoci žalovanému Centrum rozhodlo dňa 28.03.2017 a žalovanému určilo mu právnika centra na jeho
zastupovanie v konaní pred súdom v právnej veci oddlženia konkurzom, až do ustanovenia správcu.

20. Okresný súd Žilina rozsudkom sp. zn. 47T/21/2021 zo dňa 04.05.2021 uznal žalovaného za vinného
zo zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, keď žalovaný pri

žiadaní o úver zatajil podstatnú skutočnosť, a to podanie žiadosti o právnu pomoc, adresovanú Centru
právnej pomoci, pobočka Žilina, pre účely svojho oddlženia a konkurzu, čím žalobcu ako veriteľa uviedol
do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úverov a spôsobil mu škodu vo výške 3.747,46
Eur.

21. Podľa § 166f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších
predpisov, veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na
zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu
alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal
pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej

rozhoduje súd rozsudkom.
22.Podľa§166gods.2písm.g)zákonač.7/2005Z.z.dlžníknemápoctivýzámernajmä,akzosprávania
sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že
svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom.

23. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených
žalovaným v odvolaní a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
správnym skutkovým zisteniam a súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď žalobe vyhovel,
pričom v konaní na súde prvej inštancie odvolací súd nezistil porušenie práva na spravodlivý proces,

ani inú vadu konania a nezistil ani vady týkajúce sa procesných podmienok.24. Odvolací súd sa podľa § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a vzhľadom
na obsahové vymedzenie odvolania dopĺňa ďalšie dôvody.

25. Žalovaný v odvolaní namietal konanie žalobcu, ktorý mu poskytol úver, napriek tomu, že mal viacero
exekúcií a mal za to, že žalobca mal nahliadnutím do príslušných registrov zisťovať, či žalovaný spĺňa
podmienky pre poskytnutie úveru, tzv. bonitu.

26. V konaní nebolo sporné, že pri uzatváraní Zmluvy o úvere č. 242829-32035 dňa 19.04.2017 a
pri uzatváraní Zmluvy o úvere č. 243643-32035 dňa 24.05.2017 žalovaný konal ako podnikateľ, t. j.
ako osoba podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia a úvery mu boli poskytnuté na účely
výkonujehopodnikateľskejčinnosti.AkopodnikateľpriuzatváraníobochZmlúvkonalajžalobca,ktorého
predmetom činnosti okrem iného bolo aj poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z
vlastných zdrojov. Záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, pri vzniku ktorých je zrejmé s prihliadnutím

na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti, sú podľa § 261 ods. 1 Obchodného
zákonníka obchodnými záväzkovými vzťahmi. Pretože Zmluvu č. 242829-32035 zo dňa 19.04.2017 a
Zmluvu č. 243643-32035 zo dňa 24.05.2017 žalobca a žalovaný uzatvárali ako podnikatelia a pri vzniku
týchto Zmlúv bolo zrejmé, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti, záväzkové vzťahy medzi žalobcom
a žalovaným založené Zmluvou o úvere č. 242829-32035 zo dňa 19.04.2017 a Zmluvou o úvere č.

243643-32035 zo dňa 24.05.2017 sú obchodno-záväzkovými vzťahmi.

27. Obchodný zákonník obsahuje úpravu zmluvy o úvere v ustanovení § 497 až 507, avšak v žiadnom
z týchto ustanovení, ale ani v inom ustanovení Obchodného zákonníka alebo iného právneho predpisu
nie je upravená povinnosť veriteľa pred uzatvorením zmluvy o úvere medzi podnikateľmi pri ich

podnikateľskej činnosti posúdiť schopnosť dlžníka úver splácať, t.j. preverovať tzv. bonitu dlžníka.
Povinnosť veriteľa pred uzavretím zmluvy o úvere posúdiť schopnosť dlžníka splácať úver zákonodarca
upravil len v ustanovení § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, podľa ktorého veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť

s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru a vynaložením odbornej starostlivosti sa podľa § 7 ods. 17
písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. rozumie najmä to, že veriteľ posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje zistené z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých

poskytujú údaje veritelia. Pri uzatváraní zmluvy o úvere má teda veriteľ zákonnú povinnosť skúmať tzv.
bonitu klienta len ak ide o uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Spotrebiteľskom zmluvou je
podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom, keď podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti a podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti, a preto aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere je len taká zmluva o úvere, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, t.j. s osobou ktorá nekoná v rámci predmetu svoje obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Zmluva o úvere č. 242829-32035 zo dňa 19.04.2017 a Zmluva o úvere č.

243643-32035 zo dňa 24.05.2017 spotrebiteľskými zmluvami neboli, pretože tieto Zmluvy neuzatváral
dodávateľ so spotrebiteľom, ale žalovaný pri uzatváraní obidvoch Zmlúv konal ako podnikateľ pri svojej
podnikateľskej činnosti. Žalobca preto pri uzatváraní Zmlúv o úvere nemal povinnosť posúdiť schopnosť
žalovaného úvery splácať, ale žalovaný pri uzatváraní Zmlúv konal vo vlastnom mene a na vlastnú
zodpovednosť a ako správne uviedol aj súd prvej inštancie, žalovaný nemohol neprípustne prenášať

zodpovednosť za svoje konanie na žalobcu.

28. Pretože žalobcovi pri uzatváraní Zmlúv so žalovaným nesvedčala zákonná povinnosť skúmať tzv.
bonitu žalovaného, skutočnosť, že prípadne proti žalovanému boli vedené exekúcie, nemala žiadny
význam na záver, že Zmluvy o úvere žalovaný uzatvoril a úver žalovaný získal po tom, ako dňa

15.03.2017 požiadal Centrum právnej pomoci o právnu pomoc v konaní o oddlžení.

29. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že trestného činu sa pri uzatváraní Zmlúv tak isto dopustil
zamestnanec žalobcu, odvolací súd poukazuje na to, že predmetom tohto civilného sporového konanianie je posudzovanie prípadnej trestnej zodpovednosti, avšak pre úplnosť veci odvolací súd udáva, že
nezdieľa názor žalovaného, že v súvislosti so súdenou vecou došlo pri uzatváraní Zmlúv o úvere k
trestnej činnosti inej osoby.

30. Bez právneho významu pre súdenú vec je aj tvrdenie žalovaného, že ak by vedel, že ho oddlžia,
úver by si nezobral. Ako správne uviedol aj súd prvej inštancie, táto skutočnosť nemôže žalovaného
ospravedlniť, nakoľko v čase podpisu Zmlúv o úvere žalovaný vedel, že dňa 15.03.2017 už realizoval
konkrétne kroky smerujúce k podaniu návrhu na oddlženie konkurzom, a teda existovala aspoň nejaká

pravdepodobnosť, že bude oddlžený. Ak žalovaný žiadal Centrum právnej pomoci o právnu pomoc v
konaní o oddlžení, svedčí to o tom, že žalovaný si bol vedomý svojich dlhov a mal záujem riešiť ich
oddlžením. Je preto bez akéhokoľvek rozumného úsudku, že bezprostredne po žiadosti podanej Centru
právnej pomoci sa žalovaný pri preberaní úverov mienil spoliehať na to, že k jeho oddlženiu nedôjde. Ak
žalovaný žiadal Centrum právnej pomoci o právnu pomoc v konaní o oddlžení a ak mienil pokračovať v
podnikaní, žalovanému nič nebránilo vyčkať na rozhodnutie konkurzného súdu, veď napokon v Centre

právnej pomoci bol dňa 15.03.2017 a o jeho oddlžení konkurzný súd rozhodol dňa 31.05.2017, t. j. šlo
o dobu 2,5 mesiaca.

31. Odvolací súd nesúhlasí ani s námietkou žalovaného, že za jednu vec je súdený - trestaný viackrát a
že žalobcovi nestačí, že bol odsúdený, ale musí aj nahradiť škodu a ešte mu bolo zrušené aj oddlženie.

V právnom poriadku Slovenskej republiky nie je vylúčené, aby z určitého konania alebo určitého skutku
bola vyvodzovaná trestnoprávna zodpovednosť a aby zároveň zakladali oprávnené nároky aj v rovine
iného ako trestného práva. Ako správne uviedol vo vyjadrení k odvolaniu aj žalobca, platí len to, že za
ten istý skutok nie je možné trestať sankciou podľa verejného práva viackrát. Zrušenie oddlženia pre
nepoctivý zámer je inštitútom konkurzného práva a každý veriteľ dlžníka, ktorý bol dotknutý oddlžením,

podľa § 166f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. má právo domáhať sa zrušenia oddlženia, ak preukáže, že
dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Zákon č. 7/2005 Z.z. totiž v ustanovení § 166g ods. 5 explicitne
stanovuje, že v konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd poctivý zámer
dlžníka neskúma a poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre
nepoctivý zámer. Súdy tak v tomto civilnom sporovom konaní posudzovali, či pri oddlžení žalovaný

mal poctivý zámer a pretože žalobca preukázal, že zo správania sa žalovaného pred podaním návrhu
možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov, t.j. pri uzatváraní Zmluvy o úvere č. 242829-32035 zo dňa
19.04.2017 a Zmluvy o úvere č. 243643-32035 zo dňa 24.05.2017, žalovaný sa spoliehal na to, že svoje
dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom, keďže ešte dňa 15.03.2017 žiadal Centrum
právnej pomoci o právnu pomoc v konaní o oddlžení, neexistovala žiadna zákonná prekážka, pre ktorú

súd prvej inštancie nemal žalobe vyhovieť a oddlženie žalovaného zrušiť. Nič na tomto závere nemení
ani skutočnosť, že trestným rozsudkom súdu prvej inštancie žalovaný bol uznaný vinným z trestného
prečinu úverového podvodu a bola mu uložená povinnosť nahradiť žalobcovi škodu. Účelom trestného
konania bolo vyhodnotiť a posúdiť, či konanie žalovaného napĺňalo znaky skutkovej podstaty zločinu s
dôsledkom spôsobenia škody. Výsledok trestného konania tak nebol založený na tom, že pri oddlžení

žalovaný nemal poctivý zámer, ale výsledok trestného konania bol založený na tom, že pri žiadaní o
úver žalovaný zatajil žalobcovi podstatnú skutočnosť, a to podanie žiadosti o právnu pomoc Centru
právnej pomoci pre účely svojho oddlženia a konkurzu, čím žalobcu ako veriteľa uviedol do omylu v
otázke splnenia podmienok na poskytnutie úverov a spôsobil mu škodu vo výške 3.747,46 Eur, a teda
ako správne vo vyjadrení k odvolaniu uviedol aj žalobca, šlo o dva rôzne právne režimy.

32. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v prvej výrokovej vete vo veci
samej, ako aj v závislej druhej výrokovej vete o náhrade trov konania, o ktorých súd prvej inštancie
rozhodoval podľa pomeru úspechu vo veci, podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1, §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Podľa § 262 ods. 2 CSP
o výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

34. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).