Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. november 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/17/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118401340
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:6118401340.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBratislave,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ElenyKúšovejačlenieksenátu
JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej, v právnej veci žalobcu: NASA SLOVAKIA,
s.r.o., V. Spanyola 1729/23, 010 01 Žilina, IČO: 36 405 850, zast. TOMANÍČEK & PARTNERS
s.r.o., advokátska kancelária, Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 47 239 000, proti žalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00

585 441, zast.: JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37
928 422, o zaplatenie 175,33 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I č. k. 26Cb/72/2019-82 zo dňa 14.09.2020, takto

r o z h o d o l :

KrajskýsúdvBratislaverozsudokOkresnéhosúduBratislavaIč.k.26Cb/72/2019-82zodňa14.09.2020
z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol v plnom rozsahu a žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.
V odôvodnení svojho rozhodnutia konajúci súd uviedol, že žalobou postúpenou Okresnému súdu
Bratislava I dňa 21.05.2019 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia 175,33 eur s
príslušenstvom z titulu neuhradenia škody z poistnej udalosti.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na 14.09.2020. Právny zástupca žalobcu neospravedlnil svoju
neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami, keď ako dôvod neprítomnosti uviedol „posilnenie ochrany
pred šírením ochorenia COVID-19“ a poukázal na nízku hodnotu sporu a nárast nerentabilných trov
konania.
Žalovaný navrhol rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie v súlade s ust. § 273 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) z dôvodu, že právny zástupca žalobcu neuviedol

žiadne závažné prekážky, ktoré by mu bránili dostaviť sa na nariadené pojednávanie.
Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca, resp. jeho právny zástupca, mal doručenie predvolania
na označený deň pojednávania včas a riadne vykázané a bol riadne poučený o následku nedostavenia
sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Preto boli kumulatívne splnené podmienky na
vydanie rozsudku v zmysle ust. § 278 CSP.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý napadol všetky
výroky predmetného rozsudku z dôvodu podľa § 356 písm. b) CSP, „že neboli splnené podmienky na
vydanie takého rozhodnutia“.
Odvolateľ uviedol, že podmienky na vydanie napádaného rozsudku nie sú len tie doslovne vymenované
v § 278 CSP. V zmysle čl. 3 CSP je súd povinný skúmať, či vyhlásením napádaného rozsudku
neodôvodnene neporuší niektoré z práv žalobcu a zároveň preskúmať, či rozsudok pre zmeškanie

splní účel, na ktorý je tento prostriedok určený. Inými slovami obligatórne skúma formálne i materiálne
podmienky. Zúčastniť sa pojednávania je pritom ústavným právom, nie povinnosťou sporovej strany.Výslovne to zakotvuje čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a rovnako to vyplýva z čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Rozsudok pre zmeškanie podľa §§ 273 - 281 CSP slúži na ochranu pred zneužitím tohto práva napr.

tak, že strana trvá na prejednaní veci v jej neprítomnosti, ale na pojednávanie sa bez riadnych dôvodov
nedostaví. Vtedy by mal napádaný rozsudok zmysel a opodstatnenie, pretože ním súd potrestá zjavné
zneužívanie procesného práva v zmysle čl. 5 a čl. 17 CSP.
Žalobca ďalej zdôraznil, že hoci sa pojednávania nezúčastnil, súhlasil s prejednaním veci v jeho
neprítomnosti a dal tak jednoznačne najavo, že má záujem na riadnom postupe a rozhodnutí, čo súd

evidoval. Uvedené vyplýva z odôvodnenia napádaného rozsudku. Súdny spis obsahuje všetky dôkazy a
skutkové vyjadrenia, ktoré žalobca zamýšľal. Žalovaný sa vo veci vyjadril len odporom, na ktorý žalobca
reagoval súhlasom s pokračovaním v konaní zo dňa 09.05.2019. V písomnej etape konania bola aktivita
žalobcu maximálna, a preto má súd k dispozícii všetky listiny potrebné na prejednanie a rozhodnutie
riadnym (meritórnym), nie osobitným postupom, a to bez ohľadu na žalobcovu prítomnosť.
Žalobca poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 233/2019 zo dňa 04.06.2019, v

ktorom ústavný súd vyjadril názor, podľa ktorého treba návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie a
splnenie ďalších zákonných podmienok podľa zákonných ustanovení CSP posudzovať vždy aj podľa
okolností prejednávanej veci. Napriek kogentnosti týchto ustanovení, by pri čisto gramatickom výklade
a lipnutím na formálnych znakoch vydanie rozsudku pre zmeškanie mohlo znamenať porušenie práva
na spravodlivý proces.

Odvolateľ ďalej poukázal na svoje ospravedlnenie. Pokiaľ aj nie priamo na jeho snahu obmedziť
dobu vystavenia sa pandemickému ochoreniu na nevyhnutne nutný čas, potom minimálne z dôvodu
hospodárnosti súdneho konania, keď žalovaná istina je 175,33 eur a prítomnosť advokátskej kancelárie
ako zástupcu žalobcu by vyšla na sumu 310,614 eur. Vecné náklady by tak prevýšili hodnotu sporu, čo
by nebolo účelné a hospodárne.

Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby Krajský súd v Bratislave uznesením rozsudok
Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 26Cb/72/2019 zo dňa 14.09.2020 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP
bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I č. k. 26Cb/72/2019-82 zo dňa 14.09.2020 je dôvodné.

5. Podľa čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

6. Podľa čl. 3 ods. 1 CSP, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade

s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon,
s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

7. Podľa § 278 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalovaného
rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak
a) sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní
na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie a

b) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

8. Podľa § 356 písm. b) CSP, odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov
odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

9. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.10. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie

alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

11. Rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje
následok procesnej pasivity sporových strán v sporovom konaní. V kontradiktórnom procese majú byť
nositeľom procesnej iniciatívy sporové strany - žalobca iniciuje konanie a má mať záujem na efektívnom

vedení „svojej právnej veci“ a rovnako žalovaný, ak má v spore procesne obstáť, musí vyvíjať iniciatívu
vo forme svojej procesnej obrany.

12. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie mal odvolací súd preukázané, že konanie začalo návrhom na
vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní vedenom na Okresnom súde v Banskej Bystrici.
Po vydaní platobného rozkazu a podanom odpore zo strany žalovaného, žalobca navrhol v predmetnom

konaní pokračovať a zároveň sa vyjadril k podanému odporu, pričom poukázal na rozsudok Okresného
súdu Žilina sp. zn. 25Csp/56/2016, ktorý bol vydaný v analogickej veci.
Vec bola následne postúpená Okresnému súdu Bratislava I, ktorému bolo dňa 13.02.2020 doručené
ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní zo strany žalobcu, ktorý uviedol, že nevyužíva svoje právo
účasti na pojednávaní a súhlasí s prejednaním a rozhodnutím veci samej v jeho neprítomnosti za účelom

hospodárnosti a efektívnosti procesu a pri zachovaní zásady koncentrácie konania.
Žalobca súčasne predložil súdu krátke vyjadrenie k veci a doložil rozsudok Okresného súdu Trenčín sp.
zn. 15Csp/26/2019.
Okresný súd Bratislava I pojednávanie opakovane zrušil z dôvodu ochrany verejného zdravia a
zamedzenia šírenia ochorenia vírusovej respiračnej infekcie COVID-19 v zmysle opatrenia predsedu

súdu č. 5/2020 čl. II.

13. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava
I č. k. 26Cb/72/2019-82 zo dňa 14.09.2020, ktorým súd žalobu žalobcu zamietol v plnom rozsahu a
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s poukazom na ust. § 278 CSP s

odôvodnením,žežalovanýnenavrholodročiťpojednávanie,pričomžalobca,resp.jehoprávnyzástupca,
mal doručené predvolanie na označený deň pojednávania včas a riadne vykázané a bol riadne poučený
o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, ktorého vydanie v
prejednávanej veci navrhol žalovaný.

14. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou odvolateľa - žalobcu, že rozsudok pre
zmeškanie predstavuje možnú formu procesnej sankcie za pasivitu procesných strán v sporovom konaní
a hrozba jej použitia je prostriedkom vynútenia procesnej aktivity strán sporu. Pri posudzovaní dôvodov
ospravedlnenia, by však súd nemal vychádzať len z čisto formálneho znenia zákona, ale mal by, v súlade
so zásadou procesnej ekonómie, prihliadať i na to, či žalobca v rámci svojho včasného ospravedlnenia

požiadal o konanie v jeho neprítomnosti, napr. z dôvodu, že svoju účasť na pojednávaní nepovažoval za
nevyhnutnú a súd mu v súlade s ust. § 183 ods. 4 CSP neoznámil, že jeho účasť je nevyhnutná v záujme
prejednania veci. Je potrebné zdôrazniť, že konajúci súd ani v predmetnom rozhodnutí neargumentuje
tým, že neprítomnosť žalobcu by bránila súdu v meritórnom prejednávaní veci.
Účasť na pojednávaní je nevyhnutné chápať ako právo strany a nie ako jej povinnosť a súd si uvedenú

účasť môže vynucovať len v tom prípade, ak procesná pasivita strany bráni vo veci konať a rozhodnúť.
Bez splnenia uvedenej základnej podmienky, a to existencie procesnej pasivity strany, súd rozhodnúť
kontumačným rozsudkom nemôže a opačný výklad by predstavoval čisto formalistický výklad.
Uvedené je súladné so záverom uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 233/2019 zo 04.06.2019.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, považuje za potrebné
zdôrazniť, že účasť na pojednávaní je právom strany, nie jej povinnosťou. Postup zvolený súdom prvej
inštancie však v konečnom dôsledku vedie k záveru o obligatórnosti účasti strany na pojednávaní. V
zmysle výkladu ust. § 278 CSP, upravujúceho rozsudok pre zmeškanie žalobcu, aplikovaného súdom
prvej inštancie, neúčasť na pojednávaní anuluje všetku predchádzajúcu procesnú aktivitu žalobcu.

Žalobcu v prípade nevyužitia vlastného procesného práva (teda nie nesplnenia povinnosti uloženej či
už zákonom alebo konajúcim súdom) stíha absolútna strata sporu. Následkom neúčasti na pojednávaní
nielenže spor pred súdom prvej inštancie v plnej miere prehrá, ale prichádza i o právo na riadny opravnýprostriedok, keďže proti rozsudku pre zmeškanie je odvolanie prípustné len z toho dôvodu, že neboli
splnené podmienky na jeho vydanie.

16. Ak je strana sporu presvedčená, že všetky relevantné prostriedky a argumenty (prostriedky
procesného útoku, či obrany) už v spore uplatnila, jej „nútenie“ k prítomnosti na pojednávaní pod hrozbou
(v podstate definitívneho) plného neúspechu v spore hraničí s nerešpektovaním princípu konania súdu
bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán.

17. Krajský súd v Bratislave preto odvolaním žalobcu napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava
I č. k. 26Cb/72/2019-82 zo dňa 14.09.2020 v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a v zmysle
ust. § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd opätovne prejedná vec v intenciách
vyššie uvedeného. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie zároveň rozhodne v zmysle ust. § 396 ods.
3 CSP aj o náhrade trov odvolacieho konania.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).