Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. november 2021

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16C/11/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119204236
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8119204236.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobkyne: Y.. A. U., W..

XX.X.XXXX, F. N., R. XXX/XXX, zast. zákonnými zástupcami: 1. C. U., W.. XX.X.XXXX, 2. R. U., W..
XX.XX.XXXX, I. F. N., R. XXX/XXX, právne zastúpená JUDr. Jozefom Elsnerom, advokátom so sídlom v
Lipanoch, Námestie sv. Martina 11, proti žalovanému: Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana
Prešov, IČO: 00610577, so sídlom v Prešove, Hollého 14, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou
GOGA a spol., so sídlom v Košiciach, Žriedlova 3, v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 100.000 eur všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodnou žalobou doručenou súdu 01.04.2010 sa žalobkyňa domáhala toho, aby súd zaviazal
žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 398.327,02 Eur spolu so 14,6 % úrokom z omeškania odo dňa
právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia. Listom zo dňa 16.01.2013 doručenom súdu 21.01.2013
žalobkyňauviedla,ževžalobesadomáhazaplateniasumy398327,02Eurspríslušenstvom,pričomtúto
sumu tvorí nárok na náhradu škody z dôvodu ublíženia na zdraví - sťaženie spoločenského uplatnenia

vo výške 298 327,02 Eur. Tento nárok žalobkyňa odôvodňuje porušením právnych povinností žalovanej,
čo jednoznačne vyplýva z listu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako aj z vykonaného
znaleckého dokazovania. Druhou časťou nároku žalobkyne je nárok na nemajetkovú ujmu v zmysle §
11 s poukázaním na § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka a to vo výške 100 000 Eur.

2. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 10 C 74/2010-333 zo dňa 9.7.2015 rozhodol tak že, určil,
že žalovaný zodpovedá za škodu na zdraví žalobkyne titulom sťaženia spoločenského uplatnenia v

súvislosti s jeho poskytovaním zdravotnej starostlivosti v dňoch 20.07.2006 až 21.07.2006 v rozsahu 50
%. Zamietol návrh v časti náhrady škody na zdraví titulom bolestného. Náhradu trov konania o nároku
na náhradu škody na zdraví titulom bolestného účastníkom navzájom nepriznal. Vylúčil na samostatné
konanie nárok na náhradu škody titulom nemajetkovej ujmy. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť
vo vzťahu k II. a IV. výroku dňa 30.7.2015 a vo vzťahu k I. a III. výroku dňa 16.1.2017.

3. V aktuálne prebiehajúcom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 16 C 11/2019 sa

žalobkyňa domáha voči žalovanej náhrady nemajetkovej ujmy na tom základe, že nesprávnym
poskytnutím zdravotnej starostlivosti došlo k vážnemu zásahu do identity žalobkyne, ktorej takýmto
konaním bola spôsobená v absolútnej rovine neliečiteľná choroba a bolo jej znemožnené zapojenie
sa do spoločenského života. Rovnako tak došlo k vážnemu zásahu do emocionálnej sféry zákonnýchzástupcov v zmysle § 11 OZ k neodvrátiteľnému zásahu do práva na ochranu ich súkromia rodinného
života, pričom tento zásah do ich práv a práv žalobcu je nenapraviteľný, veľmi citlivý a duševne
hlboký a to z dôvodu, že žalobca a zákonní zástupcovia stratili možnosť žiť v harmonicky usporiadanej

rodine, u všetkých došlo k narušeniu možnosti plnohodnotne sa zapájať do verejného života. Žalobca
tým, že sa stal nevládnym vznikla mu nenapraviteľná žiadnymi prostriedkami neodstrániteľná ujma.
Zákonní zástupcovia žalobcu sa pred spôsobením škody na zdraví žalobcu tešili a harmonicky žili
v spoločnej domácnosti, boli na seba citovo naviazaní. Konaním žalovaného sa tento stav zhoršil
natoľko, že v žiadnom prípade nemožno hovoriť o harmonickej rodine, o radostí, šťastí, po ktorých

hodnotách tak obaja túžili. Tak žalobca ako aj zákonní zástupcovia trpia citovou ujmou, pocitmi úzkosti,
smútku a často krát zúfalosti z poškodenia zdravia žalobcu. Všetci sú ochudobnení o riadny rodinný
život. Ako vyplýva z rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo ZP a výpovede
znalca postupy lekárov a zdravotných sestier boli v rozpore so zákonom o zdravotnej starostlivosti,
boli protiprávne. Zodpovedným je teda žalovaný, ktorý lekárov a ošetrujúci personál zamestnával,
pričom zásahom do práva na riadny život zasiahol žalovaný súčasne do práva žalobcu na jeho riadny

súkromný život ako súčasť jeho osobnostného práva. Uviedol, že zastáva názor, že žiadna z morálnych
foriem zadosťučinenia nemôže byť na miestne. Následky takéhoto zásahu do súkromia žalobcu sú
nereparovateľné,náhradanemajetkovejujmy,ktorážalobcovivzniklamôževšakposkytnutávpeniazoch
aspoň prispieť k zmierneniu vzniknutého stavu uvedené je aj napokon aj jej zmyslom.

4. K žalobe sa písomným vyjadrením zo dňa 18.4.2019 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že nárok
považuje za nedôvodný v celom rozsahu a navrhol súdu, aby žalobu žalobkyne zamietol. Žalovaná
má za to, že žalobkyňa svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy dôvodí totožnými skutkovými
okolnosťami, ako nárok na náhradu škody titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia,
pričom odškodnenie titulom sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 50%, ktoré bolo právoplatne

žalobkyni priznané je dostatočné. V prípade priznania ďalšieho nároku žalobkyni titulom nemajetkovej
ujmy na podklade žalobkyňou tvrdených rovnakých skutkových okolností, na základe ktorých sa
domáhala pôvodne náhrady škody titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia dôjde k
porušeniu ústavného princípu proporcionality a k porušeniu zásady ne bis in idem. Namietala žalovaná
tiež tú skutočnosť, že z odôvodnenia žalobkyne nie je zrejmé, prečo práve výška nemajetkovej ujmy

je určená 100.000 eur a má byť postačujúca a prečo práve túto výšku nemajetkovej ujmy v peniazoch
požaduje. Dôvodila, že žalobkyňa musí svoj nárok na nemajetkovú ujmu odôvodňovať len zásahom
do svojich osobnostných práv a nie zásahom do práv tretích osôb - rodičov a súrodenca. Žalovaná
zároveň vzniesla námietku premlčania k uplatnenému nároku žalobkyne titulom ochrany osobnosti,
pričom konštatovala, že žalobkyňa svoj nárok na nemajetkovú ujmu titulom ochrany osobnosti prvýkrát

riadne uplatnila až podaním zo dňa 16.1.2013, doručený konajúcemu sudu 21.1.2013, kde špecifikovala,
že v konaní si uplatňuje aj nemajetkovú ujmu vo výške 100.000 eur. Žalovaná poukázala na to, že
premlčacia doba sa počíta od prvého dňa kedy sa toto právo mohlo uplatniť.

5. K vyššie uvedenému vyjadreniu žalovanej sa písomným podaním zo dňa 13.6.2019 vyjadrila

žalobkyňa, ktorá uviedla, že nesúhlasí s vyjadrením žalovaného v celom rozsahu s konštatovaním, že
priznanie nemajetkovej ujmy žalobcom uplatňovaný právny poriadok nevylučuje. Nárok považovala za
opodstatnený vzhľadom na vážny zásah do poškodenia zdravotného stavu žalobkyne, pričom závažné
pochybenia spôsobil žalovaný v súvislosti s výkonom povolania a tieto ťažko zasiahli do osobného práva
žalobkyne a tento stav konštatovali ako Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou tak aj znalecká

organizácia. Nesúhlasil so vznesenou námietkou premlčania.

6. K vyjadreniu žalobkyne sa písomným podaním zo dňa 12.7.2019 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol,
že s vyššie uvedeným vyjadrením v celom rozsahu nesúhlasí a nakoľko nárok žalobkyne považuje za
nedôvodný v celom rozsahu zotrval na svojom poslednom vyjadrení a zároveň navrhol konajúcemu

súdu, aby žalobu žalobkyne zamietol.

7. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi prečítaním obsahu celého spisu
konštatovaním, že na č. l. 1 a nasl. sa nachádza medzitýmny rozsudok a rozsudok SR tunajšieho súdu
č. k. 10C/74/2010-333 zo dňa 9.7.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť k výrokom II., IV. 30.7.2015

a k výrokom I. a III. 16.1.2017, na č. l. 8 sa nachádza vyjadrenie žalobcu z pôvodného konania, v
ktorom je zároveň žalovaná aj nemajetková ujma, o ktorej rozhodovanie je predmet tohto konania,
na č. l. 15 a nasl. je vyjadrenie pôvodne žalovaného vedľajšieho účastníka KOOPERATIVA VIENNA
INSURANCE GROUP vo vzťahu k žalobe, na č. l. 21 a nasl. je vyjadrenie žalovaného k žalobe, nač. l. 26 je vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného a na č. l. 29 a nasl. sa nachádza vyjadrenie
žalovaného k vyjadreniu žalobcu, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie aj rozsudkom KS PO č.
k. 8Co/298/2015-371 zo dňa 28.11.2016, oboznámil uznesenie NS SR sp. zn. 8Cdo/165/2017 zo

dňa 29.11.2018, oboznámil aj komplexný posudok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove
datovaný 8.7.2013 vo vzťahu k žalobkyni, ďalej súd oboznamuje ZP č. X/XXXX znalca Y.. Y. F. v odbore
Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie gynekológia a pôrodníctvo a napokon súd oboznámil aj ZP č. XXX/
XXXX od znaleckej organizácie v odbore zdravotníctvo a farmácia forensic.sk, ako aj ďalší spisový
materiál.

8. Dňa 12.12.2019 tunajší súd pod č. k. č. k. 16C 11/2019-139 vyhlásil rozsudok, ktorým uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 100.000 eur, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku ako aj náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

9. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že súd prvej inštancie neprihliadol

na námietku premlčania vznesenú žalovanou, nakoľko ju považoval za vznesenú v rozpore s dobrými
mravmi,uplatnenýnárokpovažovalzadôvodnýnapriektomu,žeskutkovéokolnosti,zktorýchvychádzal
pripriznanínáhradynemajetkovejujmybudúodškodňovanévkonaníopriznanísťaženiaspoločenského
uplatnenia a neprimerane vysokú výšku peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy. Konštatoval, že
žalobkyňa sa narodila dňa 21.7.2006. Od začiatku zákonní zástupcovia vedeli, že došlo k poškodeniu

zdravia žalobkyne, kto poskytoval zdravotnú starostlivosť v rozhodnom čase a najneskôr 28.9.2009 mali
rodičia žalobkyne Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou potvrdené, že u žalovanej došlo k
pochybeniu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti žalobkyni. Podľa plnomocenstva, ktoré je súčasťou
spisu 10C 74/2010 bola žalobkyňa právne zastúpená advokátom od 18.11.2009, v zastúpení ktorého
podala následne (1.4.2010) žalobu na náhradu škody. Nárok titulom ochrany osobnosti si žalobkyňa

ale uplatnila až podaním zo dňa 21.1.2013. Žalobkyňa pritom vychádzala z identických skutkových
okolností, ako v skôr žalovanej veci o náhradu škody. Navrhol žalobu zamietnuť alebo alt. napadnutý
rozsudok zrušiť.

10. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedla, že navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie

ako vecne správny potvrdiť.

11. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 5 Co 29/2020 z 26.8.2021 rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch svojho rozhodnutia odvolací
súd uviedol, že odvolací súd už vo svojom skoršom rozhodnutí 8Co 298/2015 - 371 podrobne opísal

spôsob uplatnenia práva žalobkyňou, pričom v bode 6. citovaného rozhodnutia zvýraznil, že nárok na
nemajetkovú ujmu vo výške 100.000 eur bol špecifikovaný listom zo dňa 16.1.2013, ktorý bol doručený
súdu 21.1.2013. Konštatoval, že treba prisvedčiť odvolateľke, že konanie o náhradu škody a konanie
na ochranu osobnosti sú rozdielne právne tituly, pri ktorých je nevyhnutné samostatne skúmať splnenie
všetkých podmienok, vrátane premlčania a eventuálneho dôvodu rozpornosti námietky premlčania s

dobrými mravmi. Uložil súdu prvej inštancie opätovne posúdiť všetky argumenty strán sporu vo vzťahu
k uplatnenej námietke premlčania žalovanou.

12. Po vrátení veci súd prvej inštancie doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi prečítaním obsahu celého
spisu od ostatného pojednávania konštatovaním, že ostatné pojednávanie v predmetnej veci bolo dňa

14.11.2019, na č. l. 36 spisu sa nachádza zápisnica o pojednávaní zo dňa 14.11.2019, na č. l. 138
sa nachádza zápisnica o verejnom vyhlásení rozsudku zo dňa 12.12.2019, na č. l. 139 sa nachádza
rozsudok tunajšieho súdu č. k. 16C/11/2019-139 zo dňa 12.12.2019, na č. l. 146 a nasl. je odvolanie
žalovaného voči vyššie uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie, na č. l. 155 je vyjadrenie žalobkyne
prostredníctvom právneho zástupcu k podanému odvolaniu žalovanej, na č. l. 180 a nasl. sa nachádza

uznesenie KS PO č. k. 5Co/29/2020-180 zo dňa 26.8.2021, ktorým bol zrušený vyššie uvedený rozsudok
súduprvejinštancie,nač.l.194sanachádzapísomnépodanieprávnehozástupcužalobkyneanapokon
súd oboznámil aj krátkou cestou predložený rozsudok KS TT sp. zn. 9Co/51/2019, pričom zistil tento
skutkový stav:

13. Medzitýmnym rozsudkom a rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 10C/74/2010-333 zo dňa 9.7.2015 súd
určil, že žalovaný zodpovedá za škodu na zdraví žalobkyne titulom sťaženia spoločenského uplatnenia
v súvislosti s jeho poskytovaním zdravotnej starostlivosti v dňoch 20.07.2006 až 21.07.2006 v rozsahu
50 %. Zamietol návrh v časti náhrady škody na zdraví titulom bolestného. Náhradu trov konania o nárokuna náhradu škody na zdraví titulom bolestného účastníkom navzájom nepriznal. Vylúčil na samostatné
konanie nárok na náhradu škody titulom nemajetkovej ujmy.

14. Rozsudkom KS PO č. k. 8Co/298/2015-371 zo dňa 28.11.2016 odvolací súd rozhodol tak, že potvrdil
vyššie uvedený rozsudok súdu prvej inštancie s výnimkou výroku o zamietnutí návrhu v časti náhrady
škody na zdraví titulom bolestného a vylúčení nároku na náhradu škody titulom nemajetkovej ujmy na
samostatné konanie. Zároveň odvolací súd odmietol odvolanie žalovanej proti výroku o vylúčení nároku
na náhradu škody titulom nemajetkovej ujmy na samostatné konanie.

15. NS SR uznesením sp. zn. 8Cdo/165/2017 zo dňa 29.11.2018 rozhodol tak, že odmietol dovolanie
žalovanej proti rozsudku KS PO z 28.11.2016 sp. zn. 8Co/298/2015 a žalobkyni nepriznal náhradu trov
dovolacieho konania voči žalovanej.

16. Zo ZP č. X/XXXX znalca v odbore Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie gynekológia a pôrodníctvo

Y.. Y. F. vyplýva, že poskytnutá zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne a v súlade s
poznatkami lekárskej vedy. V zdravotnej dokumentácii je prítomných veľa nedostatkov ako pri USG
nepopísanie akcie srdca, nedostatočné sledovanie oziev plodu, nerealizovanie statimových odberov,
vrátane CRP, ktoré bolo pozitívne, rozpory v nálezoch, operačnou pohotovosťou nevyšetrená pacientka,
iba telefonická konzultácia. Pri prepadnutom pupočníku, krvácaní a pozitívnych zápalových markeroch

okamžiteneukončenágravidita,priUSGnenameranáhmotnosťplodu,aneskoráaplikáciakortikoidov.V
dôsledku neskorej realizácie cisárskeho rezu bola spôsobená vnútromaternicová tieseň plodu, hypoxia,
čo s ďalšími faktormi ako nezrelosť plodu nepriaznivo ovplyvnilo prognózu dieťaťa. Zároveň znalec
konštatoval, že bolo nevyhnutné iné monitorovanie vitality plodu ako poskytla žalovaná matke dieťaťa.

17. Zo ZP č. XXX/XXXX znaleckej organizácie v odbore Zdravotníctvo a farmácia forensic.sk
vyplýva, že nepodanie adekvátnej tokolízy, neskoré vyšetrenie zápalových parametrov, chýbanie údajov
odhadovanej hmotnosti plodu, príjmovú diagnózu - abortus pri transporte in utero a podanie nevhodných
antibiotík nie je možné považovať za postup lege artis. V tomto posudku je konštatované, že pri zistení
prepadnutia pupočníka je nutné overiť vitalitu plodu a pokiaľ je plod v maternici živý neodkladne ukončiť

tehotnosť cisárskym rezom. V tejto fáze poskytovania zdravotnej starostlivosti nepostupovali lekári lege
artis, pretože sa nesnažili zistiť či je plod vitálny - či žije a teda nepristúpili k neodkladnému ukončeniu
tehotnosti cisárskym rezom. V posudku je ďalej konštatované, že pri prepadnutí pupočníka dochádza
pri kontrakcii ku kompresii pupočníka naliehajúcou časťou plodu čím dôjde k obmedzeniu prítoku krvi
a tým kyslíka k plodu. Nedostatok kyslíka spôsobí, že plod sa v maternici začne dusiť a ak sa prívod

kyslíka rýchlo neobnoví plod v maternici odumiera, čo môže viesť k rôznym poškodeniam a zdravotným
problémom novonarodeného dieťaťa.

18. Z komplexného posudku Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Prešov č. PO2/OPČ/
SOC/2013/74144-004 z 18.7.2013 vyplýva, že miera funkčnej poruchy mal. A. U. - žalobkyne je 90% a

preto sa v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Z uvedeného
posudku vyplýva, že postihnutej osobe z ťažkého zdravotného postihnutia vyplývajú tieto sociálne
dôsledky ako znížená orientačná schopnosť, znížená pohybová schopnosť v dôsledku detskej mozgovej
obrny, osoba je imobilná, nesedí, nechodí, je polohovaná, pohybuje sa na špeciálne upravenom

kočíku, nie je schopná na prepravu používať prostriedky verejnej hromadnej dopravy za rovnakých
podmienok a rovnakým spôsobom ako zdravá fyzická osoba rovnakého veku, posudzovaná má
zvýšené výdavky súvisiace s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizňou, obuvi a bytového
zariadenia a je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, menovaná má
obmedzenú schopnosť sebaobsluhy a je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri zabezpečovaní

úkonov sebaobsluhy, posudzovaná osoba je odkázaná na sprievodcu a termín opätovného posúdenia
zdravotného stavu bol vyhodnotený ako nepotrebný.

19.Napojednávaníkonanomdňa14.11.2019právnyzástupcažalobkyneuviedol,žedošlokzásadnému
zásahu do osobnostných práv žalobkyne a konštatoval, že už v pôvodnom konaní bolo jednoznačne

preukázaná príčina súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovanej a zdravotným stavom
(škodou) žalobkyne. Citoval z rozsudku OS PO sp. zn. 10C/74/2010 zo dňa 9.7.2015, v ktorom je
uvedené, že došlo nepochybne k takémuto porušeniu povinnosti zdravotníckeho zariadenia pri prijatí
matky žalobkyne, pričom podľa záverov znalca malo nepochybne dôjsť k okamžitému prerušeniutehotenstva cisárskym rezom tým, že nedošlo k tomuto postupu bola žalobkyňa vystavená perinatálnej
tiesni, ktorá nepochybne spôsobila aj stratu šance na riadny vývoj a vývin, ktorú by aj ako predčasne
narodené dieťa mala omnoho vyššiu, než v prípade, že jej mozog bol vystavený prenatálnej tiesni.

Tým došlo k poškodeniu mozgu žalobkyne, ktorý jej nepochybne najdôležitejším riadiacim orgánom
celého ľudského tela. Konštatoval, že súd by mal pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy prihliadať
najmä kritéria a to závažnosť vzniku nemajetkovej ujmy čo do rozsahu trvania dôsledkov a rovnako
tak na okolnosti, pri ktorých došlo k neoprávnenému zásahu do osobnosti žalobkyne, nehovoriac už
o tom, že žalovaná odmietla komunikovať so žalujúcou stranou vo vzťahu k nejakému zadosťučineniu

prípadne mimosúdnej dohode. Otázka premlčania je podľa jeho právneho názoru vyriešená, nakoľko
išlo by o premlčanie v rozpore s dobrými mravmi. Zotrval na podanej žalobe tak ako bola doručená súdu,
navrhol jej vyhovieť, v prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania, nemal návrhy na doplnenie
dokazovania.

20.Natomistompojednávaníprávnyzástupcažalovanejuviedol,ženemajetkováujma,ktorejvyplatenia

sa domáha žalujúca strana, je už kompenzovaná v pôvodnom konaní sp. zn. 10C/74/2010, pričom
je pokrytá priznaným sťažením spoločenského uplatnenia a teda považoval žalobu vo vzťahu k
nemajetkovej ujme za nedôvodnú. Opätovne vzniesol námietku premlčania, pričom poukázal na to,
že nemajetková ujma bola žalovaná až v priebehu konania, prvýkrát v roku 2013, teda mimo plynutia
premlčacej lehoty. Premlčanie bolo posudzované v pôvodnom konaní vo vzťahu k náhrade škody, nie k

náhrade nemajetkovej ujmy, pričom síce v pôvodnom konaní bolo argumentované aj dobrými mravmi,
tieto už však boli zohľadnené v pôvodnom konaní a teda treba opätovne preskúmať, či nárok nie je
premlčaný aj v tomto prebiehajúcom konaní. Navrhol nárok žalobkyne v celom rozsahu zamietnuť a v
prípade úspechu priznať náhradu trov konania, nemal návrhy na doplnenie dokazovania.

21. Na pojednávaní konanom 18.11.2021 právny zástupca žalobkyne uviedol, že sa nestotožňuje s
premlčaním nároku, pričom o premlčaní rozhodoval okresný súd, krajský súd, najvyšší súd a napokon
aj súd ústavný. Navrhol preto žalobe opätovne vyhovieť. Doplnil, že pôvodne bola žaloba podaná
na súd ako za priznanie náhrady čo sa týka sťaženia spoločenského uplatnenia, tak aj nemajetkovej
ujmy, pričom už v tom čase bola vznesená námietka premlčania voči týmto nárok ako voči celku, kde

však bolo neskôr v rozhodovaní na jednotlivých súdnych inštanciách konštatované, že nárok nie je
premlčaný. Následne sa rozhodlo medzitímnym rozsudkom, pričom tieto nároky sa rozdelili na sťaženie
spoločenského uplatnenia ako aj nemajetkovú ujmu, ktorá je predmetom tohto konania. Konštatoval,
že nielen pochybením pri administratívnej starostlivosti bolo náročné zistiť plynutie lehôt, ale bolo to
spôsobené administratívnymi úkonmi, teda dokumentáciu, pričom aj znalci v následnom znaleckom

skúmaní konštatovali, že bol neporiadok v tejto dokumentácii, teda kedy došlo k poškodeniu zdravia,
resp. mozgu žalobkyne. Poukázal na to, že pracovníci žalovanej, teda lekári, ubezpečovali zástupcov
žalobkyne - rodičov ,,nebojte sa, všetko dáme do poriadku a bude žiť riadny život“. Keď rodičia usúdili,
že sa to vyvíja zlým smerom oslovili následne Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý
konštatoval, že došlo k vážnym pochybeniam zo strany žalovanej. Iné rozhodnutie aj vo vzťahu k

premlčaniu ako rozhodol súd v tomto konaní v prvotnom rozhodnutí by bolo v príkrom rozpore s dobrými
mravmi. Navrhol preto žalobe tak ako bola podaná v celom rozsahu vyhovieť, nemal návrhy na doplnenie
dokazovania.

22. Na tomto pojednávaní právny zástupca žalovaného uviedol, že nárok bol uplatnený takmer 7

rokov po začatí objektívnej premlčacej doby, teda začala plynúť deň po narodení žalobkyne. Zároveň
poukázala na to, že nárok bol rovnako uplatnený 3,5 roka po tom, čo Úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou konštatoval pochybenie žalovanej. Rovnako tak tento návrh bol podaný 3 roky po podaní
žaloby o náhrade škody z 1.4.2010. Poukázala na to, že žalobkyňa bola právne zastúpená od začiatku,
advokátom, teda mala kvalifikované právne zastúpenie od 18.11.2009, pričom zmena žaloby nastala

21.1.2013 vo vzťahu k aktuálne žalovanej nemajetkovej ujme. Vo vzťahu k premlčaniu je potrebné
udalosť, od ktorej sa odvíja premlčacia doba počítať pôrod, nie neporiadok v zdravotnej dokumentácii,
na ktorý sa odvoláva právny zástupca žalobkyne. Konštatovala, že žaloba vo vzťahu k nemajetkovej
ujme bola podaná 3,5 roka po tom, čo bolo vydané vyjadrenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou. Konštatovala, že považuje za zavádzanie, že nárok bol uplatnený v čas, nakoľko žaloba

v roku 2010 neobsahovala nárok na ochranu osobnosti. Podľa jej právneho názoru nenastali výnimočné
okolnosti, pre ktoré by bolo možné neakceptovať námietku premlčania. Uviedla záverom, že námietka
premlčania nie je amorálna, ale ide o procesnú obranu žalovanej. Navrhla žalobu zamietnuť a v prípade
úspechu si uplatnila náhradu trov konania, nemala návrhy na doplnenie dokazovania.23. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:

24. Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.

25. Podľa čl. 3 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok každé ustanovenie tohto zákona
jepotrebnévykladaťvsúladesÚstavouSlovenskejrepubliky,verejnýmporiadkom,princípmi,naktorých

spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť
pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s
trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

26. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) fyzická osoba má právo na ochranu svojej
osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena

a prejavov osobnej povahy.

27. Podľa § 13 ods. 1 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo
dané primerané zadosťučinenie.

28. Podľa § 13 ods. 2 OZ pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

29. Podľa § 13 ods. 3 OZ výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

30. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti účinnom v rozhodnom
čase zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci,

vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života
fyzickej osoby (ďalej len "osoba"), zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií;
zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum,
ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu.

31.Podľa§2ods.4zákonač.576/2004Z.z.ošetrujúcizdravotníckypracovníkjezdravotníckypracovník
určený poskytovateľom zdravotnej starostlivosti (ďalej len "poskytovateľ") na poskytovanie zdravotnej
starostlivosti osobe; ak je takýmto ošetrujúcim zdravotníckym pracovníkom lekár alebo zubný lekár, ide
o ošetrujúceho lekára, ak je ošetrujúcim zdravotníckym pracovníkom sestra alebo pôrodná asistentka,
ide o ošetrujúcu sestru alebo o ošetrujúcu pôrodnú asistentku. Ak je poskytovateľom fyzická osoba,

ošetrujúcim zdravotníckym pracovníkom je táto osoba.

32. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z. zdravotnú starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti poskytuje poskytovateľ a zdravotnícki pracovníci za podmienok ustanovených
osobitným predpisom.

33. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z. z. zdravotná starostlivosť sa poskytuje vo vzťahu k chorobe
určenej zdravotníckym pracovníkom.

34. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť

správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na
správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo
zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.

35. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu ako aj citovaných právnych predpisov súd prvej

inštancie opätovne konštatuje, že žalobe je potrebné vyhovieť.

36. Súkromný život je široký pojem, ktorý nemožno definovať vyčerpávajúcim spôsobom. Také údaje,
ako pohlavie, meno alebo sexuálna orientácia sú významnými prvkami osobnej sféry chránenéčl. 8 Dohovoru . Na duševné zdravie
sa musí tiež prihliadať ako na dôležitú súčasť súkromného života spojenú s morálnou

integritou. Čl. 8 chráni právo na
identitu a osobný rozvoj a právo nadväzovať a rozvíjať vzťahy s inými ľudskými bytosťami
a s okolitým svetom. Zachovanie duševnej stability je v tomto kontexte neopomenuteľnou
predbežnou podmienkou na účinné využívanie práva na rešpektovanie súkromného života (Ro ESĽP,

čl. 8 Dohovoru - Bensaid v. Spojené
kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska zo 6. 2. 2001, sťažnosť č. 44599/1998).

37. Za zásah do súkromia časť súdnej praxe považuje aj postihnutie niektorej z blízkych osôb
(§ 116 OZ ). Postihnutie člena rodiny
je neoprávneným zásahom do súkromia členov rodiny. Primeraným zadosťučinením je v tomto prípade
aj náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.

38. Právnym prostriedkom ochrany proti takémuto zásahu je návrh, ktorým sa fyzická osoba

domáha podľa ustanovení o ochrane osobnosti primeraného zadosťučinenia, ktoré môže mať i
podobu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. V takomto prípade je daná aktívna legitimácia
tomu subjektu, ktorému svedčí existencia kvalifikovaného vzťahu s postihnutou osobou, lebo právo
na súkromie je jedným zo základných osobnostných práv fyzickej osoby tak, ako to má na mysli
aj ust. § 11 OZ (Uznesenie KS v
Košiciach z 13. 10. 2005, sp. zn. 1 Co 201/2005).

39. V rozsudku zo 17. februára 2011 sp. zn. 5 Cdo 265/2009 Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol,
že „ak medzi fyzickými osobami existujú sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci

ich súkromného a rodinného života, môže porušením práva na plnohodnotný život jednej z nich dôjsť
k nedovolenému zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb. Takýmto protiprávnym zásahom
tretej osoby do práva na súkromie, resp. práva na rodinný život môže byť ďalšiemu účastníkovi vzťahu
spôsobená taká ujma, ktorá mu čiastočne alebo úplne bráni napĺňať jeho citové potreby, t.j. nemajetková
ujma postihujúca inú ako majetkovú sféru, sféru osobnostnú, ku ktorej nepochybne patrí aj citová

(emocionálna) sféra. Ak dôjde napr. k smrti jedného z členov rodinného vzťahu, pozostalá osoba môže
utrpieť citovú ujmu vo forme šoku, smútku zo straty blízkej osoby a takisto aj spoločenstva (vzťahu)
s blízkou osobou“. Na inom mieste odôvodnenia tohto rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky
konštatoval, že „zásah do emocionálnej sféry fyzickej osoby, spôsobený protiprávnym konaním tretej
osoby, následkom ktorého je úmrtie blízkej osoby, zakladá právo domáhať sa ochrany osobnosti podľa

ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti“. Na uvedené súdne rozhodnutie súd prvej
inštancie poukazuje len analogicky, hoci vzhľadom na vyššie uvedený rozsah postihnutia žalobkyne,
ktorý de facto predstavuje tzv. sociálnu smrť, je tento prímer priliehavý.

40. Súd prvej inštancie ďalej poukazuje aj na uznesenie NS SR sp. zn. 3 Cdo 228/2012 zo dňa 26.

septembra 2013: „Podľa § 853 Občianskeho zákonníka platí, že občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú
osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú
vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. V tomto ustanovení Občianskeho zákonníka je upravená
analógia. Analógia legis (analógia zákona) sa používa ako forma aplikácie zákona vtedy, keď treba riešiť
otázku, riešenie ktorej nie je síce v zákone upravené, ale ten istý zákon upravuje riešenie podobného

prípadu. Vychádza sa pritom z predpokladu, že zákonodarca by podľa rovnakých zásad upravil aj daný
prípad“.

41. Nie s každým výsledkom, ktorý znamená zhoršenie zdravotného stavu pacienta, sa spája aj
právna zodpovednosť. Každý, kto poskytuje zdravotnú starostlivosť, ju má poskytovať lege artis.

Podstatným znakom postupu lege artis je súlad s poznatkami medicíny a biomedicínskych vied.
Zdravotná starostlivosť je v zmysle § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti poskytovaná správne, ak
sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnejliečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov
lekárskej vedy.

42. Lege artis znamená, že lekár musí vykonať všetky zdravotné úkony na správne určenie choroby
so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia alebo zlepšenia zdravotného stavu
pacienta, pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Za poznatky lekárskej vedy možno
považovať všetko, čo veda dosiahla, teda je to postup, ktorý je dostatočné overený a použiteľný v
lekárskej praxi (napr. poznatky, ktoré sa vyučujú na lekárskych fakultách a sú rešpektované v praxi).

Dôležité je povedať, že lekár nemá povinnosť vykonať všetky potrebné vyšetrenia, či zákroky, ale
rovnako že ich má povinnosť vykonať včas - v správnom čase. Jedine takýto postup je možné označiť
za postup „lege artis“.

43. Príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním zdravotníckeho pracovníka a vznikom škody musí
byť úplne preukázaná, nestačí to, že je pravdepodobná. Tvrdenie, že pacient by mal preukázať 100-

percentnú súvislosť však bolo v posledných rokoch negované, pričom súdy vo viacerých prípadoch
vyslovili názor, že takáto požiadavka, ktorá je kladená na plecia pacienta je neprijateľná, keďže 100-
percentnú príčinnú súvislosť v podstate nie je možné dokázať. Napokon príčinná súvislosť medzi
zdravotným stavom žalobkyne a postupom poskytnutia zdravotnej starostlivosti žalovanou bola už
právoplatne ustálená.

44. Čo sa týka tzv. kauzálneho nexu (príčinnej súvislosti medzi poskytovaním zdravotnej starostlivosti
a postihnutím žalobkyne) súd prvej inštancie považuje za potrebné uviesť, že príčinnú súvislosť pri
poskytnutí zdravotnej starostlivosti non lege artis a postihnutím žalobkyne považoval za danú s ohľadom
na závažné zanedbanie zdravotnej starostlivosti zo závažným následkom na zdraví pacientky a má za

to, že nesprávny postup poskytovateľa zdravotnej starostlivosti mal za následok v konečnom dôsledku
postihnutie (jeho násobne zvýšenú mieru) žalobkyne.

45. Túto príčinnú súvislosť konštatoval aj znalec v odbore Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
gynekológia a pôrodníctvo Y.. Y. F. v Znaleckom posudku č. X/XXXX ako aj znalecká organizácia v

odbore Zdravotníctvo a farmácia forensic.sk v Znaleckom posudku č. XXX/XXXX. Nepochybne podľa
záverov znalcov došlo k porušeniu povinnosti zdravotníckeho zariadenia pri prijatí matky žalobkyne a
podľa záverov znalca nepochybne malo dôjsť k okamžitému prerušeniu tehotenstva cisárskym rezom.
Tým, že nedošlo k tomuto postupu, bola žalobkyňa vystavená perinatálnej tiesni, ktorá nepochybne
spôsobila stratu jej šance na riadny vývin a vývoj, ktorú by aj ako predčasne narodené dieťa mala

omnoho vyššiu, než v prípade, že jej mozog bol vystavený prenatálnej tiesni.

46. Súd prvej inštancie rovnako považuje za potrebné zaujať stanovisko k žalovanou namietanej
duplicite nároku vo vzťahu k odškodneniu formou sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 50
% (právoplatne priznané, avšak zatiaľ bez numerického vyjadrenia v doposiaľ neskončenom konaní

tunajšieho súdu 10 C 74/2019) a nárokov vyplývajúcich z nemajetkovej ujmy. Náhrada nemajetkovej
ujmy je samostatný nárok, ktorý v porovnaní s náhradou škody má úplne inú funkciu. Kým náhrada
škody sa viaže len na zdraví poškodenú osobu a má za úlohu odškodniť vytrpené bolesti a zdravotné
následky, náhrada nemajetkovej ujmy má širší rozsah, snaží sa zmierniť dôsledky na život a poskytnúť
satisfakciu, a to nielen pre osobu poškodenú na zdraví, ale aj pre blízke osoby, ktoré boli týmto

zásahom dotknuté na iných právach (napr. právo na rodinný život). Porušenie práv týchto osôb
vzniklo práve v nadväznej spojitosti s poškodením zdravia poškodenej osoby. Pri nemajetkovej ujme
treba vychádzať z presvedčenia, že každá ľudská bytosť má právo na ochranu svojej osobnosti,
najmä života a zdravia, ľudskej dôstojnosti či súkromia. Je nutné konštatovať, že zmyslom náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch je vyváženie miery ujmy na hodnotách ľudskej dôstojnosti s konkrétnym

finančným vyjadrením s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu v snahe poskytnúť čo najúčinnejšiu
občianskoprávnu ochranu osobnosti. Na druhej strane zmyslom náhrady ujmy vzniknutej ako priamy
dôsledok zásahu do telesnej (osobnej) integrity fyzickej osoby je poskytnutie relutárnej náhrady za
ujmu spôsobenú poškodením zdravia, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné
úkony poškodeného (žalobkyne), pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre

plnenie jeho spoločenských úloh (sťaženie spoločenského uplatnenia). Nemôže byť teda namieste
argumentácia zásadou ne bis in idem (duplicita nároku), nakoľko v danom prípade ide o súbeh
nárokov. Bez ohľadu na priznané sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne je preto vzhľadom na
jej zdravotný stav viac ako dôvodné priznanie aj náhrady formou tzv. nemajetkovej ujmy, teda súd prvejinštancie má za to, že ani priznanie sťaženia spoločenského uplatnenia nebráni priznaniu aj náhrady
formou nemajetkovej ujmy, nakoľko tieto nároky sa navzájom nevylučujú ani nekonzumujú.

47. Potrebné bolo po vyššie uvedených právnych záveroch, vzhľadom na preukázanie príčinnej
súvislosti medzi poškodením zdravia žalobkyne a poskytovanou zdravotnou starostlivosťou, zaoberať
sa výškou náhrady nemajetkovej ujmy, pričom súd prvej inštancie vychádzal z dostupnej judikatúry, z
ktorej v len príkladmo uvádza :

48. Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 10 C 88/2009 z 10.10.2012 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9 Co 330/2012 z 2.10.2013 súd právoplatne priznal žalobcovi v 1. rade
(poškodenému, ktorý po operácii zostal v bdelej kóme) náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 100.000
eur, žalobcom v 2. a 3. rade (rodičia žalobcu v 1. rade) náhradu nemajetkovej ujmy každému vo výške po
90.000 eur a napokon žalobcom v 4. a 5. rade (súrodenci žalobcu v 1. rade) náhradu nemajetkovej ujmy
každému vo výške 10.000 eur. Zároveň v tomto konaní žalobcovi v 1. rade boli priznané nároky z titulu

bolestného vo výške 17.942,40 eura a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 181.666,80
eura.

49. Súd prvej inštancie, aj keď citlivo vníma situáciu na strane rodičov žalobkyne, si neosobuje právo
priblížiť sa k pocitom vyvolaným postihnutím im blízkej osoby. Zároveň si je súd vedomý faktu, že

peňažné prostriedky v akejkoľvek výške nie sú spôsobilé zhojiť nezvratný následok. Vzhľadom na
uvedené má súd za to, že výška nemajetkovej ujmy tak, ako bola ustálená, je súladná s doterajšou
rozhodovacou praxou súdov a je primeraná, všetko vo svetle tej skutočnosti, že v prejednávanom
prípade ide o situáciu, kde ťažko zdravotne postihnutá žalobkyňa je dieťaťom z jednej fungujúcej
rodiny. Je nesporné, že rodina ako celok utrpela stratu, pričom výška náhrady nemajetkovej ujmy v

peniazoch je súdom určovaná voľnou úvahou, vždy však s prihliadnutím na zákonné kritéria závažnosti
vzniknutej ujmy a okolností, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti došlo. Určenie konkrétnej
výšky náhrady potom musí zohľadňovať všetky okolnosti konkrétneho prípadu a musí byť v súlade s
požiadavkou spravodlivosti. Závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy sa posudzuje najmä s obsahom
na jej intenzitu, rozsah a trvanie. V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že skúmané zásahy vyvolávajú

spravidla ujmu dlhotrvajúcu, rozsiahlu a v zásade nereparovateľnú.

50. Súd prvej inštancie si uvedomuje za súčasnej právnej úpravy, ktorá ponecháva výšku nemajetkovej
ujmy na úvahu súdu, obtiažnosť pri stanovení tohto nároku. Vychádzajúc z mimoriadne intenzívnej ujmy
na zdraví žalobkyne, ale aj zo závažnosti okolností, za ktorých došlo k neoprávnenému zásahu do

zdravia žalobkyne, mal za to, že primeranou náhradou, ktorá by mohla poskytnúť žalobkyni primerané
zadosťučinenie a zmiernenie jej ujmy na zdraví, je suma 100.000 eur. Súdu je zrejmé, že hodnota
ľudského života a zdravia je nevyčísliteľná. Preto nie je možné ani vyčísliť nemajetkovú ujmu, ktorá
vznikla na zdraví žalobkyne. Je možné iba poskytnúť jej určitú satisfakciu, resp. zadosťučinenie,
ktoré iba sčasti dokáže zmierniť vzniknutú nemajetkovú ujmu, nedokáže ju však reparovať v celom

rozsahu, pretože to je nemožné. Uvedené v zásade musí korešpondovať i s kritériami v rámci
princípu proporcionality, i napriek tomu, že súd je si vedomý, že nárok z titulu práva na ochranu
osobnosti nedoplňuje, ani nerozširuje náhradu škody v danom prípade priznanej žalobkyni titulom
sťažení spoločenského uplatnenia. Práve z dôvodu, že žalobkyni bol priznaný nárok z titulu sťaženia
spoločenského uplatnenia zatiaľ v rozsahu 50 %, považoval súd nemajetkovú ujmu vo výške 100.000

eur za primeranú s prihliadnutím na nespochybniteľne mimoriadnu závažnosť ujmy na zdraví žalobkyne,
ako aj okolnosti tohto prípadu.

51. Je nesporným, že žalobkyňa - dieťa, je hendikepované na celý život v oblasti mobility, komunikácie,
ako aj sebaobsluhy. Rovnako je nepochybné, že dieťa je odkázané na celodennú starostlivosť rodičov,

ktorí nevyhnutne museli prispôsobiť svoj život k starostlivosti o žalobkyňu. Žalobkyňa je v dôsledku
nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti prakticky úplne vypojená z praktického života, kedy
nemá žiadne možnosti uplatnenia sa. U žalobkyne bola práve non lege artis postupom žalovanej odňatá
možnosť naplno sa prejaviť v spoločenskom i osobnom živote a nedostala ani len možnosť naplno
rozvinúť svoje talenty.

52. Taktiež je potrebné akcentovať, že priznanie nemajetkovej ujmy pri úmrtí osoby (napr. spôsobenou
pochybením zdravotníckeho zariadenia, autonehodou, a pod.) je náhradou, ktorou má byť snaha o
sanovanie negatívneho zásahu do osobnosti a súkromia dotknutej osoby/osôb, pričom fyzická osobaako subjekt práva prestáva existovať. V danom prípade však žalobkyňa zostala nažive, avšak s
veľkými zdravotnými problémami a okrem permanentnej osobnej starostlivosti blízkymi osobami je
takáto situácia celkovo pre rodinu aj bezosporu veľmi nákladnou.

53. Súd prvej inštancie preto po uvážení vyššie uvedených skutočností (judikatúra, starostlivosť v
rodine, pochybenie žalovanej) priznal žalobkyni sumu 100.000 eur, nakoľko túto sumu v žiadnom ohľade
nepovažoval za neprimeranú alebo nedôvodnú. Žalovaný narušil sociálne, citové, kultúrne vzťahy v
rámci ich súkromného a rodinného života. Život v rodine sa od základov zmenil, dcéra si vyžaduje

24 hodinovú starostlivosť a rodičom neostáva skoro žiaden čas pre seba v ich manželskom živote,
nehovoriac o čase, ktorý si vyžaduje starostlivosť o ich ďalšie dieťa, ktorý si vyžaduje starostlivosť o ich
ďalšie dieťa. Súd má zato, že spôsobená ujma sa najviac dotkla práve rodičov, ako osôb žalobkyni úplne
najbližších, ktorí si uvedomujú prognózu zdravotného stavu svojej dcéry odkázanej na ich doživotnú
pomoc. Preto súd považoval priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v plnej výške za primerané.

54. Súd prvej inštancie súc viazaný závermi rozhodnutia odvolacieho súdu sa opätovne zaoberal aj
žalovanou vznesenou námietkou premlčania vo vzťahu k žalovanému nároku.

55. Je nesporným, že žalobkyňa sa narodila 21.7.2006, pričom Úrad pred dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou dňa 28.9.2009 konštatoval poškodenie uzdravia žalobkyne žalovaným. Je pochopiteľné,

že rodičia pri narodení dcéry živili v sebe nádej, že zdravotný stav ich dieťaťa bude v poriadku, pričom
až rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ich utvrdilo v tom, čo dovtedy mohli
len tušiť, nie mať o tom reálnu vedomosť. Súd prvej inštancie má preto zato, že vzhľadom na uisťovanie
rodičov zamestnancami žalovaného po narodení maloletej žalobkyne, že ich dieťa bude v poriadku, je
nutné premlčaciu dobu počítať od rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, t. j.

od 28.9.2009.

56. V konaní tunajšieho súdu vedeného pod č. k. 10 C 74/2010-333 sa žalobkyňa žalobou zo dňa
1.4.2010 domáhala (v zastúpení zákonnými zástupcami) od žalovanej zaplatenia sumy 398.327,02 eur
titulom náhrady škody konaním non lege artis zo strany žalovaného. Písomným podaním označeným

ako vyjadrenie žalobcu doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.1.2013 došlo k špecifikácii vyššie uvedenej
sumy s tým, že suma 298.327,02 eur predstavuje sťaženie spoločenského uplatnenia a suma 100.000
eur predstavuje nemajetkovú ujmu.

57. Z uvedeného je zrejmé, že už v žalobe zo dňa 1.4.2010 na sumu 398.327,02 eur je subsumovaná

aj suma 100.000 eur predstavujúca nemajetkovú ujmu, ako to napokon vyplynulo z podania žalobkyne
doručeného súdu 21.1.2013. Za predpokladu počítania plynutia premlčacej od rozhodnutia Úradu pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, t. j. od 28.9.2009 a podania pôvodnej žaloby dňa 1.4.2020 na
sumu 398.327,02 eur (vrátane sumy 100.000 eur za nemajetkovú ujmu), dospel súd prvej inštancie k
záveru, že žaloba bola podaná včas a nárok žalobkyne premlčaný nie je.

58. Zákonní zástupcovia žalobkyne mali skutočnú (nielen predpokladanú) vedomosť o zdravotnom
stave ich dcéry až rozhodnutím Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pretože až týmto
rozhodnutím sa ich domnienky dostali do roviny faktov.

59. Na druhej strane súd prvej inštancie akcentuje tú skutočnosť, že aj pri neprijatí vyššie uvedených
záverov týkajúcich sa plynutia premlčacej doby, by súd prvej inštancie námietku premlčania vyhodnotil
ako v rozpore s dobrými mravmi. Nepobadal súd žiadnu reflexiu žalovanej strany smerom k strane
žalujúcej zvlášť pri nezvratnosti žalobkyni spôsobeného následku.

60. Dobrými mravmi sa rozumie súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v
historickom vývoji preukazujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú akceptované
rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem správania. Rozpor s dobrými
mravmi spočíva v tom, že výkon práva sa prieči spoločensky uznávaným názorom, ktoré vo vzájomných
vzťahoch určujú, aký má byť obsah ich konania, aby bol súladný so všeobecnými zásadami spoločnosti.

Vo všeobecnosti ide o prípad konania v rozpore s dobrými mravmi vtedy, keď konajúci síce formálne
postupuje v medziach svojho práva, ale realizáciou tohto práva sleduje poškodenie druhého účastníka
právneho vzťahu. V takom prípade síce ide o výkon práva, avšak výkon práva v rozpore s dobrými
mravmi, pre ktorý je typické, že konajúcemu v skutočnosti nejde o dosiahnutie cieľov, ktoré právo s takýmkonaním spája, ale mu ide o to, aby vedľajšie účinky jeho konania viedli k stavu jemu vyhovujúcemu,
avšak poškodzujúcemu druhú stranu. Taký výkon práva, i keď je so zákonom formálne v súlade, je v
skutočnosti výkonom práva iba zdanlivým, lebo jeho účelom nie je vykonať (svoje) právo, ale poškodiť

právo (niekoho iného). V zákonom stanovených prípadoch je výkonom práva tiež vznesenie námietky
premlčania.

61. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu, citovaných právnych ustanovení a uvedených
záverov súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

62. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

63. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

64. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1, 2 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, preto má voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 C.s.p v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.