Rozsudok Judgement was issued on Thursday, April 27, 2022

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 2T/69/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4421010655
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Cviková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2022:4421010655.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky konajúci samosudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou v trestnej veci obžalovaného

K.T.,prezločinublíženianazdravívštádiupokusupodľa§14odsek1k§155odsek1Trestnéhozákona
a iné , na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp. zn. 2Pv 294/21/4404 zo
dňa 23.12.2021, na hlavnom pojednávaní, konanom v Nových Zámkoch dňa 28.04.2022 takto

r o z h o d o l :

V. K. T., nar. XX.XX.XXXX vo U., trvale bytom
I. Q. č. XX, t.č. vo výkone väzby
v ÚVV a ÚVTOS Nitra,

je v i n n ý , ž e

1) dňa 25.07.2021 v čase okolo 01.00 hod. až 01.30 h v R. U. na Ul. M.R. C. č. XX pred podnikom W
P. fyzicky napadol poškodeného N. Z., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom H. tak, že ho zozadu

chytil za krk a začal ho škrtiť so slovami“ „U. Ťa, vyvraždím Ti rodinu!“, následne poškodeného zvalil
na zem a vytiahol z vrecka nohavíc kovový nôž s čepeľou o dĺžke 8,5 cm s rukoväťou modrej farby,
ktorým opakovane bodal a porezal poškodeného do oblasti hlavy a ramena, čím poškodenému spôsobil
päťnásobné bodno-rezné poranenie (a to bodno-reznú ranu bez poranenia hlbších tkanivových štruktúr
v oblasti pravého ramena vpravo dĺžky 3 cm, povrchovú reznú ranu kože pleca vpravo dĺžky 7 cm, reznú
ranu kože a podkožia bez poranenia hlbších tkanivových štruktúr v oblasti tváre pod ušnicou a krku
vľavo dĺžky 9 cm, bodnoreznú ranu záhlavovej oblasti hlavy vľavo s kratším kanálom smerujúcim nadol
s prerušením drobných podkožných ciev bez poranenia šľachových štruktúr a reznú ranu kože na palci

ľavej ruky dĺžky 1 cm) a tiež krvnú podliatinu a tržnú ranu na čele vľavo dĺžky 2,5 cm a kožnú odreninu
na čele a nose vľavo, ktoré zranenia si u poškodeného vyžiadali dobu liečenia 2 až 3 týždne a zároveň
následkom útoku poškodenému poškodil mobilný telefón zn. ZTE, nezisteného výrobného čísla a typu,
čím mu spôsobil škodu vo výške 50,- EUR,

2) dňa XX.XX.XXXX v R. U. na T. ulici v čase o 02.23. hod. viedol ako vodič po predchádzajúcom
požití alkoholických nápojov osobné motorové vozidlo značky Audi A6 s evidenčným číslom DT XXX BR

modrej farby, pričom bol pri plavárni na ulici T. č. 3 hliadkou Obvodného oddelenia PZ R. U. zastavený
predpísaným spôsobom, kontrolovaný a následne po kontrole podrobený dychovej skúške na zistenie
prítomnosti alkoholu vdychu, ktorou mu v čase o 02.43 h dňa 25.07.2021 bola zistená hodnota alkoholu
v dychu 0,59 mg/l a pri druhej dychovej skúške na alkohol v čase o 03.03. hod. mu bola zistená hodnota
alkoholu v dychu 0,54 mg/l,

t e d a

v bode 1- dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil
v úmysle inému úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo,

- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu,
- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného a spáchal čin
závažnejším spôsobom konania (so zbraňou),

v bode 2

- vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, inú činnosť, pri
ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

č í m s p á c h a l

v bode 1

- zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona v znení zákona č. 236/2021 Z.z.
(ďalej len „Trestný zákon“) v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu

s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona a prečinom výtržníctva
podľa § 364 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138
písmeno a) Trestného zákona,

v bode 2

- prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona (za zistenia
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno k) Trestného zákona a za zistenia priťažujúcej okolnosti
podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona), § 41 odsek 2 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia
slobody 4 (štyri) roky.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci - 1

ks otvárací nôž dĺžky 20 cm s čepeľou o dĺžke 8,5 cm, kovového prevedenia s rukoväťou modrej farby,
ktorá vec sa nachádza v úschove OKP OR PZ Nové Zámky.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2, odsek 3 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá na dobu 6 rokov.

Podľa § 73 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona a § 74 odsek 1 Trestného zákona sa
obžalovanému ukladá ochranné protialkoholické liečenie ambulantné.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal dňa 23.12.2021 pod sp.zn. 2Pv/294/21/4404

obžalobu na obvineného K. T. v bode 1 pre zločin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14
odsek 1 Trestného zákona k § 155 odsek 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona a prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno
a) Trestného zákona a v bode 2 pre prečin ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek
1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že1/ dňa 24.07.2021 v presne nezistenom čase od 22.30 h do dňa 25.07.2021 do 01.30 h v R. U. na Ul.
M.R. C. XX, pred podnikom W P. fyzicky napadol na mieste verejnosti prístupnom poškodeného N. Z.,
narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom H., okres W. I., bez prihlásenia toho času T., hotel J. a to tak, že

ho zozadu chytil za krk a začal ho škrtiť so slovami „ zabijem Ťa, vyvraždím Ti rodinu“, následne ho zvalil
na zem a vytiahol z vrecka nohavíc, ktoré mal na sebe kovový nôž o dĺžke 8,5 cm, s rukoväťou modrej
farby, ktorým bodol a porezal poškodeného Petra Z. do oblasti hlavy a ramena, pričom poškodenému
konkrétne spôsobil bodné rany v oblasti zadnej časti hlavy vľavo a pravého ramena ako aj reznú ranu
na tvári a krku vľavo a vplyvom útoku poškodenému aj odreniny na čele a nose, s dobou liečenia 2 až

3 týždne, pričom útok smeroval výlučne do oblasti hlavy a zároveň následkom útoku poškodenému
poškodil mobilný telefón zn. ZTE, nezisteného výrobného čísla a typu, čím spôsobil poškodenému škodu
vo výške 50,- Eur,

2/ následne po spáchaní skutku uvedeného v bode 1/ obžaloby z miesta činu ušiel na osobnom
motorovomvozidleznačkyAudiA6sevidenčnýmčíslomDT-XXXBR,modrejfarby,ktoréviedolakovodič

na T. ulici č. X v R. U., kde bol pri plavárni v čase o 02.23 h hliadkou OO PZ R. U. zastavený predpísaným
spôsobom, kontrolovaný a následne po kontrole bol podrobený dychovej skúške na zistenie prítomnosti
alkoholu vdychu, čomu vyhovel a v čase o 02.43 h dňa 25.07.2021 mu bola zistená hodnota alkoholu v
dychu 0,59 mg/l pri druhej dychovej skúške na alkohol v čase 03.03 h mu bola zistená hodnota alkoholu
v dychu 0,54 mg/l.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný po poučení podľa § 257 odsek 1 Trestného poriadku vo vzťahu ku
skutku pod bodom 1 obžaloby vyhlásil, že je nevinný a vo vzťahu ku skutku pod bodom 2 obžaloby urobil
vyhlásenie o vine. Súd preto obžalovanému položil otázky primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c),
písmeno d), písmeno f), písmeno g) a písmeno h) Trestného poriadku a napriek tomu, že obžalovaný na

všetky tieto mu položené otázky odpovedal kladne a aj prokurátor navrhol vyhlásenie obžalovaného o
vine prijať, vyhlásenie obžalovaného o vine neprijal. Súd rozhodol o neprijatí vyhlásenia obžalovaného
o vine vo vzťahu ku skutku pod bodom 2 obžaloby preto, že prokurátor tento skutok v obžalobe časovo
vymedzil v nadväznosti na skutok pod bodom 1 obžaloby a dokonca konštatujúc jeho „spáchanie“,
pričom obžalovaný vo vzťahu k nemu na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. Podľa názoru

súdu táto formulácia skutku pod bodom 2 obžaloby bránila prijatiu tohto vyhlásenia obžalovaného a
preto súd následne vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie vo vzťahu k obom skutkom obžaloby,
a to výsluchom obžalovaného, svedkov: N. Z., T. K., Q. P., mjr. K.. E. N., K.. K. J., prečítaním zápisnice
o výsluchu svedkov: B. H., K. C., S.. O. K., znaleckým dokazovaním a oboznámením listinných dôkazov.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v ten deň išiel so svojou priateľkou T. K. a jej sestrou
do Nových U. na diskotéku W-klub, kde sa zabávali a požívali alkoholické nápoje. Jeho priateľka bola
vonku pred diskotékou, obžalovaný sa pri hlavnom vchode rozprával s SBS-károm, keď videl cudzieho
chlapa ísť k jeho priateľke, tento na ňu kričal, pričom obžalovaný žiadal SBS-kára, aby toho chlapa poslal
preč, ale ten neurobil nič. Obžalovaný videl, že ten cudzí chlap trikrát udrel jeho priateľku a kričal na ňu,

pričom táto si čupla a plakala. Keď toto obžalovaný uvidel, išiel ju brániť, podišiel bližšie a vtedy zistil,
že ten chlap je N. Z., ktorý sa mu už v minulosti vyhrážal likvidáciou ako aj likvidáciou jeho rodiny a
preto sa vydesil a zľakol. Obžalovaný preto poškodeného chytil a spacifikoval a ďalší priebeh udalostí si
nepamätal. Obžalovaný ešte dodal, že počas celého incidentu sa poškodenému nevyhrážal. Iba matne
si pamätal na to, čo sa dialo následne, tvrdil, že má iba záblesky, aj ohľadne toho noža a aj ohľadne

toho, ako išiel autom.
Obžalovaný následne na otázky odpovedal, že poškodeného spoznal mesiaci november alebo
december 2020, kedy sa mu v prítomnosti T. K. vyhrážal likvidáciou v T.. Tiež uvádzal, že T. K. považoval
za svoju priateľku, chodili spolu do momentu jeho vzatia do väzby, pričom len krátko predtým sa
dozvedel, že táto mala súbežne vzťah aj s poškodeným. Vypovedal, že na diskotéke pil pivo a aj tvrdý

alkohol, ale jeho množstvo si nepamätal. Tvrdil, že nemá vedomosť o tom, že poškodeného bodol
nožom a nôž proti nemu použil, nevedel uviesť ani to, ako sa k nemu ten nôž dostal. Podľa vyjadrenia
obžalovanéhopoškodenéhochytilnejakozbokupodkrk,potomspadli,kdehospacifikoval,pričombolna
ňom.Ničpoškodenémunehovoril,ibatoľko,abydaljemuajT.K.pokoj,nevyhrážalsapoškodenému.Iba
matne si pamätal, že poškodený bol červený, že kričali, načo z miesta odišiel, bol v aute, keď mu volala

T. K., že sa bojí, aby prišiel po ňu, následne bol s vozidlom už inde a zastavili ho policajti. Potvrdil, že
viedol osobné motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, dychovou skúškou namerané hodnoty alkoholu
v dychu sa dozvedel až následne, keď bol vo väzbe. Na ďalšie otázky tiež odpovedal, že T. K. pri útoku
poškodeného stála a plakala, následne si čupla, poškodený stál a na ňu kričal, avšak nepočul, čokonkrétne. Nepamätal sa, či sa v minulosti vyhrážal poškodenému a vypovedal, že zaistený nôž je jeho
vlastníctvom, na otázku, či ho mal aj priestoroch diskotéky, odpovedal, že si až potom všimol, že má pri
sebe nôž, a to až vtedy, keď bol na záchode, pričom ho chcel zaniesť do auta. Uvádzal, že len matne

si pamätá, že ten nôž bol potom v aute. Obžalovaný podľa vlastného vyjadrenia užíval lieky na predpis
psychiatra, ktoré sa nemôžu kombinovať s alkoholom.
Súd prečítal zápisnice o skorších výpovediach obžalovaného z prípravného konania. Takto zistil,
že obžalovaný dňa 25.07.2021 pred vyšetrovateľom vypovedal, že či T. najskôr plakala pred diskotékou
a videl, že na mobil jej vyvoláva poškodený, išiel preto dovnútra diskotéky, ale zostal v chodbe, aby videl,

čo sa s ňou deje. Po nejakom čase videl, že k nej pristúpil jeden chlap, tento ju udrel asi trikrát po tvári,
na čo si ona čupla a plakala. Obžalovaný potom prišiel k tomu chlapovi, spoznal v ňom N. Z., tento čupel
pri T. K., obžalovaný ho zozadu chytil pod krk hovoril, prečo ju nenechá na pokoji, keď ho táto nechce,
následne vybral z vrecka nohavíc nôž a nevie koľkokrát, asi dvakrát, poškodeného pichol. Obžalovaný
vtedy nevedel povedať, či poškodeného aj škrtil a nespomínal si, či sa poškodenému vyhrážal zabitím,
alepripustil,ževtejzúrivostitoajmoholpovedať,nemysleltovšakvážne.Kpredmetnémunožuuvádzal,

že ten zobral na diskotéku až po tom, ako sa časom išiel prejsť a skontrolovať si vozidlo. Spomínal, že
keď poškodeného držal, spadli spolu na zem, kde sa chcel poškodený brániť, počul, ako T. K. kričí, nech
prestane a ide preč a preto odišiel do auta, nôž utrel dočista a dal ho dozadu za sedadlo spolujazdca
na zem.
Pri svojom dopočutí v prípravnom konaní dňa 26.08.2021 vypovedal, že videl poškodeného, ako dal T.

K. tri facky na tvár, on v tom čase bol vo vchode diskotéky a poškodený s K. stáli vedľa klubu asi 15
metrov od neho, to bol podnet, obžalovaný povedal SBS-károvi, aby poslal Z. preč, pretože ju udrel,
SBS-kár síce vyšiel von, ale sa len díval na Z.. K. čupela a plakala, obžalovaný už bol vtedy nahnevaný,
potom prišiel ku Z., ktorý stál čelom k uvedenej diskotéke a obžalovaný išiel z pravej strany od boku,
poškodeného chytil asi jednou rukou, povedal mu, aby jej dal pokoj, chytil poškodeného jednou rukou

okolo pleca, resp. cez hrudník, potom sa to nejako posunulo, mal ruku okolo jeho krku, spadli na zem,
pamätá si len toľko, že mal v ruke nôž a SBS-kár kričal, nich odíde. Obžalovaný vtedy tvrdil, že ako s
poškodeným spadli na zem, tak si už nič nepamätá, dostal okno, počul iba kričať SBS-kára, na čo odišiel,
ale nevie kde a znovu stratil vedomie. Následne bol vo vozidle, volala mu matka T. K. a potom aj T. K. z
telefónu N. Z., že chce ísť domov, následne ho zastavili policajti. Pri tomto výsluchu už obžalovaný tvrdil,

že sa poškodenému nevyhrážal. Na väčšinu otázok k samotnému útoku na poškodeného obžalovaný
odpovedal, že si nepamätá.
Pokiaľ mal obžalovaný vysvetliť uvedené rozpory v jeho výpovedi na hlavnom pojednávaní v porovnaní
s jeho skoršími výpoveďami, kde pomerne detailne opisoval aj priebeh útoku na poškodeného a aj
niektoré ďalšie jeho konanie, o ktorých na hlavnom pojednávaní tvrdil, že si nepamätá, obžalovaný

uviedol, že odpovedal na základe toho, čo sa ho vyšetrovateľ pýtal. Keď tento tvrdil, že nôž bol čistý, tak
obžalovaný povedal, že ho zrejme vyčistil a vyšetrovateľ mu pomáhal otázkami, keďže tvrdil aj vtedy, že
si nepamätá. Na otázku, že jeho tvrdenie o tom, že si išiel po nôž do vozidla, zrejme nemohlo vyplývať z
otázky vyšetrovateľa, obžalovaný odpovedal, že nevie, možno to tak bolo, má z toho iba útržky. Pokiaľ
mal vysvetliť, že vo svojej prvej výpovedi nevylučoval možnosť, že sa poškodenému vyhrážal zabitím,

dokonca túto aj pripúšťal a na hlavnom pojednávaní s istotou tvrdil, že sa poškodenému nevyhrážal,
obžalovaný odpovedal, že pokiaľ sa pamätá, tak poškodenému hovoril iba to, aby ich nechal na pokoji
a nevyhrážal sa mu.

PoškodenýN.Z. vprocesnompostavenísvedkanahlavnompojednávanívypovedal,žesiužnaudalosť

poriadne nepamätá, ani nevie, že to bol obžalovaný, len mu to povedali a preto to zopakoval. Za príčinu
všetkého označil T. K., ktorá ho stále otravuje, čo robila aj v tom čase tvrdiac mu, že obžalovaný je iba
jej kamarát a obžalovanému zase, že on je jej kamarát a preto sa nečuduje, že to všetko takto dopadlo.
Uviedol, že v ten deň mu aj so sestrou stále vyvolávala, že sa idú zabávať do R. U. a volali ho, aby
prišiel a preto za nimi aj prišiel, pričom mu vtedy T. K. povedala, že ich tam odvezie obžalovaný, ktoré ho

nazvala debilom. Svedok uvádzal, že tam prišiel za nimi, následne sa prebral v nemocnici, kde podpísal
reverz a odišiel preč. Naviac si podľa jeho vyjadrenia nepamätal, pretože medzitým požil aj nejaké vodky.
Potvrdil, že s obžalovaným sa v minulosti hádali cez telefón, čo považoval za normálne. Vo vzťahu k
tomu, ako utrpel zranenia, nevedel uviesť nič s tým, že mu to povedala K., on sa prebral až v nemocnici.
Súd na návrh prokurátora prečítal výpoveď tohto svedka z prípravného konania, kedy rozdielne

vypovedal, že po príchode W-klubu v centre mesta si sadol na múrik a rozprával sa s priateľkou T. K., s
ktorou bol vo vzťahu 6 mesiacov a fajčili cigaretu. Sedeli tam dlhšie, nevidel dozadu, čo sa deje, len po
čase zozadu pocítil, ako ho niekto chytil pod krk a začal ho škrtiť. Po hlase zistil, že ide o obžalovaného,
ktorý je bývalým partnerom T. K. a ktorý sa mu celý čas vyhrážal, pričom aj dňa 24.07.2021 sa muvyhrážal zabitím a odrezaním hlavy, čo sa dozvedel od T. K.. Obžalovaného pritom, ako ho zozadu škrtil,
nevidel,alespoznaljehohlasapočul,akomuT.kričala,abyprestalaonmedzitýmodpadol.J.saprebral,
cítil tupú bolesť pri krku, bol dopichaný na krku, vtedy ležal na bruchu na zemi a obžalovaný asi sedel

na ňom, pretože to cítil. Následne zase upadol do bezvedomia a prebral sa až na to, ako mu priateľka
držala hlavu, kričala a plakala, následne asi znovu omdlel a prebral sa až v nemocnici. Vypovedal vtedy,
že v tomto čase bol pod vplyvom alkoholu, dal si pár pív ešte predtým, ako prišiel do R. U..
Svedok na výzvu súdu, aby sa vyjadril k zisteným rozporom vo svojich výpovediach, tvrdil, že nie je
pravdou to, že obžalovaného spoznal podľa hlasu, K. hovorila, že to bol T., policajti hovorili, že to

bol obžalovaný, tak čo mal povedať, pričom bol ešte dopichaný aj opitý. Aj to, že sa mu obžalovaný
vyhrážal, mu povedala T. K.. Vysvetľoval tiež, že aj počas výsluchu na polícii nebol triezvy, pretože keď
si dobre vypije, nevytriezvie ani o tri dni, medzitým nespal, pričom aj z lekárskeho posudku vyplýva, že
je impulzívny, trpí aj paranoidnou schizofréniou. Svedok ďalej vypovedal, že obžalovaného považoval
a považuje za kamaráta, hádky medzi chlapmi označil za bežné. K spôsobeným zraneniam uviedol,
že mal škrabanec na ľavej strane krku, na hlave má dve bodnutia, nejaký čas musel zostať doma, ale

nebolo to nič vážne. Práceneschopný nebol, liečil sa asi 3 týždne, zranenia ho boleli a bolia ho niekedy
aj teraz. Potvrdil, že obžalovaný mu za poškodený telefón uhradil škodu vo výške 200,- Eur.

Svedkyňa T. K. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že na diskotéke bola s obžalovaným a so svojou
sestrou, písala N. Z., kde sú a on povedal, že príde za nimi, čo aj následne urobil. Vyšla pred diskotéku

fajčiť, von vyšiel aj obžalovaný, potom prišiel poškodený, ktorý ju tam ťahal za ruku a ako to obžalovaný
videl, tak ho tam dobodal. Poškodený tam ležal, nechceli ju k nemu najskôr ani pustiť, ale on nechcel
ísť do nemocnice bez nej, tak išla s ním. Tvrdila, že s obžalovaným boli intímni partneri, ale rozišli
sa asi tri mesiace pred týmto incidentom, kedy už mala intímny vzťah s poškodeným. Vypovedala, že
poškodený sa obžalovanému a jeho rodine v minulosti vyhrážal, ona mu aj dohovárala, aby to nerobil,

ale potom poškodený začal obžalovanému a jeho rodine znovu písať také vyhrážky. K samotnému útoku
obžalovaného na poškodeného uviedla toľko, že tento podišiel k poškodenému zozadu, na podrobnosti
si nepamätala. Svedkyňa tvrdila, že obžalovaný sa poškodenému pri tomto incidente nevyhrážal,
neprebiehal síce potichu, voľačo si tam hovorili, ale ona to nepočula. Uvádzala, že poškodený ju pred
týmto incidentom iba chytil za ruku, ale neudrel ju. Potvrdila, že následne obžalovanému telefonovala,

ale ako dôvod uvádzala to, že má v jeho aute mobil a peňaženku, aby jej ich doniesol, on jej vtedy
povedal, kde je a policajti išli za ním. Vo vzťahu k tvrdeniu svedka P., že poškodený ju mal trikrát udrieť
do tváre a ona mala plakať, svedkyňa uviedla, že si to nepamätá.
Súd prečítal výpoveď tejto svedkyne z prípravného konania, kedy rozdielne vypovedala, že keď
stála vonku pred diskotékou a fajčila, všimla si prichádzajúceho N. Z., s ktorým sa následne chvíľu

rozprávali a sedeli na múriku, prišiel za nimi obžalovaný, povedal poškodenému, aby jej dal pokoj a
následne obžalovaný chytil poškodeného zozadu za krk a začal ho škrtiť, poškodený spadol na zem,
obžalovaný vybral z nohavíc nôž a začal poškodeného bodať do zadnej časti krku, pričom útočil iba
na hlavu poškodeného. Svedkyňa nevedela, že obžalovaný má u seba nôž, zaskočilo ju to, povedala
obžalovanému, aby prestal, pretože sa bojí, na to obžalovaný prestal a z miesta odišiel. Tvrdila vtedy,

že keď obžalovaný bodol poškodeného, vyhrážal sa mu pritom zabitím, a to asi trikrát.
Svedkyňa k prečítanej z výpovedi uviedla, že vyhrážky zabitím zo strany obžalovaného počula, ale už
si nepamätá, čo bolo následne.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul aj svedka Q. P., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že v predmetný

deň v čase okolo 01.00 hodine fajčil vonku pred obchodom, v ktorom vtedy pracoval, zaregistroval
výmenu názorov a krik. Zo strany hlavného námestia prišiel jeden muž bez trička k žene, ktorá sedela
vonku pred diskotékou a niečo tejto žene kričal. Pred diskotékou sa obžalovaný rozprával s SBS-károm.
Podľa vyjadrenia svedka poškodený dal tej žene facku, stisol jej ruku, svedok zaregistroval nejaký
krik, obžalovaný potom vybehol, sotil poškodeného, ktorý spadol na zem, obžalovaný vytiahol z vrecka

nohavíc vreckový nôž a dva alebo trikrát ho zozadu pichol do krku. Svedok volal záchranku, tiež prišli
mestskí policajti a asi o 15 minút aj štátna polícia a záchranka. Podľa vyjadrenia svedka tá žena tam
plakala nad poškodeným, obžalovaný ešte predtým kľudným krokom odišiel smerom k X. pubu. I. si
nespomínal,čiobžalovanývočipoškodenémuvyslovilnejakévyhrážky,tvrdil,žepotom,akoobžalovaný
a poškodený spadli na zem, videl ako obžalovaný poškodeného udrel, ako mu siaha k oku. Trvanie

incidentu odhadoval maximálne na 5 až 10 minút. Na otázky odpovedal, že poškodený tú ženu udrel
až trikrát určite, táto žena po týchto úderoch niečo kričala, nič nerobila. Svedok tvrdil, že obžalovaný k
poškodenému pristúpil zozadu, už nevedel s istotou uviesť, či ho chytil pod krk a tak ho stiahol na zem,
v tomto momente sa poškodený s tou ženou hádali, rozprávali sa o niečom. Svedok potvrdil, že v čase,keď obžalovaný poškodeného strhol na zem a útočil na neho aj s nožom, obžalovaný poškodenému
voľačo vykrikoval, ale nepamätal si, čo konkrétne.
Súd prečítal časť výpovede tohto svedka z prípravného konania, kedy vypovedal, že pred predajňou

mobil shopu videl sedieť ženu, vedľa nej sedel nejaký chalan, následne videl od hlavného námestia k
tejto dvojici ísť jedného muža, ktorý nemal tričko, tento prišiel k chlapovi sediacemu vedľa tej ženy a
udrel ho jedenkrát päsťou do oblasti tváre, ten chlap sa postavil a odišiel a následne ten muž bez trička
dal tej žene asi tri facky a následne na ňu kričal: „Čo robíš a prečo?“ Pri bráne diskotéky fajčil ďalší
muž, tento išiel za mužom bez trička, prišiel k nemu zozadu, jednou rukou ho chytil okolo krku a stiahol

na zem a snažil sa mužovi bez trička ťahať hlavou smerom dozadu. Svedok potom síce nevidel, čo
sa dialo ďalej, ale následne videl, ako ten druhý muž päsťami udieral toho muža bez trička na hlavu a
potom vybral z pravého vrecka nohavíc otvárací nôž striebornej farby, ktorý otvoril a potom trikrát bodol
muža bez trička zozadu do zadnej časti.V čase, keď tento muž nožom bodol do krku muža bez trička,
ten poškodený kľačal pri zemi. Svedok vtedy videl tri bodnutia nožom do krku poškodeného.
Svedok potvrdil, že takto na polícii vypovedal, aj keď v tom čase vypovedal bez prítomnosti tlmočníka,

vypovedal pritom pravdu a lepšie si vtedy udalosti pamätal.

Súd na hlavnom pojednávaní ako svedka vypočul mjr. K.. E. N., ktorá ako vyšetrovateľka realizovala
výsluch svedka N. Z. dňa XX.XX.XXXX, pričom uviedla, že tento výsluch prebiehal spôsobom, ktorý sa
nevymykal štandardnému priebehu takýchto úkonov, poškodený bol síce ubolený, ale kľudný, najskôr

mu bolo umožnené, aby spontánne opísal rozhodujúce skutočnosti, pričom sa vyjadroval vecne, známky
ovplyvnenia alkoholu nejavil a počas tohto výsluchu sa u neho nemanifestovali ani prejavy duševného
ochorenia.Vypovedala,žesinemyslí,žeskutočnosti, ktorésvedokuvádzal, bymalibasprostredkované
od inej osoby, keďže vypovedal v podstate rovnako ako v predchádzajúci deň. Ovplyvnenie svedka
alkoholom alebo omamnými látkami pred výsluchom nezisťovala, štandardne sa to ani nerobí, takéto

zisťujú iba v prípade, ak je podozrenie na ovplyvnenie svedka takými látkami.

Obdobne vypovedal aj svedok K.. K. J., ktorý bol prítomný pri výsluchu N. Z. ako svedka dňa 26.07.2021,
keď potvrdil, že bol prítomný počas celého výsluchu svedka, ktorý realizovala vyšetrovateľka,
nezaregistroval nič neštandardné, poškodený vypovedal najskôr spontánne a potom mu boli kladené

otázky. Nezaregistroval, že by svedok v čase výsluchu javil známky požitia alkoholu, alebo že by sa u
neho manifestovali prejavy nejakého duševného ochorenia.

Na hlavnom pojednávaní súd vypočul aj znalca z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria K.. C.
C., ktorý zotrval na záveroch ním podaného znaleckého posudku, v ktorom skonštatoval po vyšetrení

duševného stavu obžalovaného, že tento v čase skutku trpel depresívnou poruchou v liečbe, emočne
instabilnou osobnosťou impulzívneho typu, jednoduchou opitosťou ľahkého stupňa a začínajúcou
závislosťou od alkoholu, ktoré mali vplyv na jeho ovládacie schopnosti. Podľa znalca obžalovaný
vedel rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť, schopnosť ovládať svoje konanie mal
zníženú o jednu tretinu. Obžalovaný je podľa znalca schopný chápať zmysel trestného konania, tento

je v začiatočnej fáze chorobnej závislosti na alkohole a jeho pobyt na slobode je z psychiatrického
hľadiska pre spoločnosť nebezpečný, z ktorého dôvodu považoval za potrebné uložiť mu ochranné
protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
Znalec na otázku, či mohla u obžalovaného vyvolať stav rozrušenia skutočnosť, že poškodený napadol
jeho vtedajšiu priateľku, odpovedal, že je prirodzené, že útok na priateľku vyvolá rozrušenie, ale uvedená

skutočnosť na ovládacie a rozpoznávacie schopnosti obžalovaného nemala vplyv. Uviedol súčasne,
že najväčší podiel na znížení ovládacích schopností obžalovaného mala práve jednoduchá opitosť,
pričom však zohľadňoval aj ostatné skutočnosti, ktoré vyplynuli zo znaleckého dokazovania a teda aj
to, že obžalovaný je labilnejší jedinec. Pre ochotu obžalovaného spolupracovať navrhol ambulantnú
formu ochranného protialkoholického liečenia. Znalec tiež viedol vo vzťahu k tvrdeniam obžalovaného o

tom, že si nepamätá detaily udalostí od momentu samotného útoku, že u obžalovaného nezistil žiadne
poruchy pamäte, u ľahkej opitosti to ani nie je pravdepodobné a zo psychiatrického hľadiska nezistil
relevantný podklad pre takýto stav obžalovaného, pričom poukázal aj na stranu 18 znaleckého posudku,
kde skonštatoval účelovosť obžalovaným udávaných výpadkov pamäte.

Súd za podmienok podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku prečítal zápisnice o výsluchu svedkov B. H.
a K. C. z prípravného konania, ktorí ako príslušníci OO PZ Nové Zámky dňa 25.07.2021 obžalovaného
ako vodiča osobného motorového vozidla značky Audi A6, EČ: A zastavili na T. ulici R. U., a to vsúvislostisrealizáciouúkonovpolícieprihľadaníútočníkanapoškodenéhoN.Z.predW-klubom,pričom
obžalovaného podrobili dychovej skúške s pozitívnym výsledkom, založeným vo vyšetrovacom spise.

Súd podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní prečítal znalecký posudok znalca
odboru zdravotníctvo, odvetvie súdne lekárstvo K.. N. Z., ktorý v jeho závere skonštatoval, že poškodený
N. Z. utrpel 5-násobné bodno-rezné poranenie a povrchové tupé poranenia čela a nosa vľavo, a to
bodno-reznú ranu bez poranenia hlbších tkanivových štruktúr v oblasti pravého ramena vpravo dĺžky 3
cm, povrchovú reznú ranu kože pleca vpravo dĺžky 7 cm, reznú ranu kože a podkožia bez poranenia

hlbších tkanivových štruktúr v oblasti tváre pod ušnicou a krku vľavo dĺžky 9 cm, bodno-reznú ranu
záhlavovej oblasti hlavy vľavo s kratším kanálom smerujúcim nadol s prerušením drobných podkožných
ciev bez poranenia šľachových štruktúr, reznú ranu kože na palci ľavej ruky dĺžky 1 cm, krvnú podliatinu
a tržnú ranu na čele vľavo dĺžky 2,5 cm a kožnú odreninu na čele a nose vľavo s tým, že v čase
ošetrenia poškodeného dňa 25.07.2021 v čase o 02.31. hod. bola u neho zistená opitosť. Z charakteru
piatich rán bodno-rezného charakteru znalec ustálil, že tieto vznikli pôsobením predmetu pozdĺžneho,

ostrého a zahroteného, ktorý účinkoval šikmo v jeho pozdĺžnej osi, pričom sa prejavil jeho rezný účinok,
čoho dôsledkom bol vznik zistených dvoch bodno-rezných rán ( v oblasti pravého ramena a záhlavovej
oblasti hlavy vľavo) a kolmo svojím ostrím na povrch kože, čoho dôsledkom bol vznik zistených troch
rezných rán ( na pleci vpravo, tvári a krku vľavo a na palci ľavej ruky). Týmto predmetom mohol byť
kuchynský nôž, vreckový nôž, vyskakovací nôž, dýka, prípadne iný podobný bodno-rezný nástroj a týmto

mohol byť aj zaistený vreckový zatvárací nôž. Pokiaľ ide o krvnú podliatinu a tržnú ranu na čele vľavo
a kožnú odreninu na čele a nose vľavo, toto poranenie podľa znalca vzniklo pasívnym mechanizmom,
účinkom predmetu plošného, tupého a drsného, ktorý účinkoval na oblasť tváre mechanizmom nárazu,
tlaku a ťahu, tiež menšou, najviac stredne veľkou intenzitou v mechanizme pádu poškodeného tvárou
smerom na podložku po predchádzajúcom aktívnom násilí - útoku nožom zozadu na telo poškodeného.

Týmto predmetom preto podľa znalca mohla byť plocha vozovky alebo chodníka pred podnikom W-
klub v R. U., vyplývajúceho z fotodokumentácie v spise. Podľa znalca si predmetné zranenie priemerne
vyžaduje dĺžku liečby a práceneschopnosti v trvaní 14 a 21 dní, u poškodeného sa zranenie hojilo bez
komplikácií, nevyžadovalo si žiadne ďalšie odborné lekárske vyšetrenie, či ošetrenie a preto si toto
podľa znalca vyžadovalo dĺžku liečby trvaní do 21 dní, minimálne však 14 dní. Podľa znalca, ak by

útok vedený zraňujúcim predmetom na oblasť hlavy a krku poškodeného bol vedený veľkou intenzitou
a prudkosťou, nemožno vylúčiť aj vznik zranenia, ktoré by malo charakter vážnej poruchy zdravia v
dôsledku poškodenia veľkých ciev - tepien a žíl krku s následnou veľkou stratou krvi a so vznikom
krvácivého šoku, prihliadnuc k lokalizácii utrpených rán, ktoré sa nachádzali mimo priebehu veľkých ciev
a tiež vzhľadom k menšej, najviac stredne veľkej intenzite účinkujúceho násilia, znalec vznik zranenia

charakteru vážnej poruchy zdravia považoval za málo pravdepodobný. Poškodený bol v súvislosti s
týmito zraneniami obmedzený v bežnom spôsobe života počas liečby, t.j. 14 až 21 dní.

Zo zápisu o vykonanej dychovej skúške u obžalovaného dňa 25.07.2021 súd zistil, že tomuto bolo v
čase o 02.43. hod nameraných 0,59 mg/ alkoholu v dychu a v čase o 03.03. hod hodnota 0,54 mg/l

alkoholu v dychu.

Z úradného záznamu na č.l. 304 spisu súd zistil, že oznámenie o zranení poškodeného Z. a útok na
neho nožom v oblasti krku bolo oznámené na linke 155 a následne bolo dňa 25.07.2021 v čase o 01.35.
hod. prijaté na linku 158.

Z posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny W. I. z 24.03.2015 súd zistil, že poškodený N. Z.
trpí paranoidnou schizofréniou, disociálnou poruchou osobnosti a schizotypovými poruchami s bludmi
a halucináciami.

Z lekárskych správ, vzťahujúcich sa na predchádzajúce psychiatrické hospitalizácie obžalovaného a
jeho psychiatrickú liečbu vyplýva, že tento v minulosti bol opakovane psychiatricky hospitalizovaný, a to
aj pre agresivitu v opitosti ( v roku 2016), v roku 2018 pre riziko suicidálneho správania v stave opitosti,
v roku 2020 znovu pre presuicidálny syndróm a naposledy v máji 2021 po vyhrážaní sa samovraždou
po konflikte s partnerkou s konštatovaním, že v záťažových situáciách sa u neho prejavuje znížená

frustračná tolerancia, reaktivita s tendenciou k impulzívnemu, skratovému a auto hetereoagresívnemu
konaniu.Obžalovaný na hlavnom pojednávaní predložil doklad o úhrade škody v prospech poškodenej C.
zdravotnej poisťovni a.s. D., z ktorého súd zistil, že obžalovaný dňa 25.03.2022 uhradil v celom rozsahu
škodu vo výške 54,75 Eur, spočívajúcu v nákladoch zdravotnej starostlivosti, poskytnutej poškodenému

N. Z..

Z ostatných dôkazov súd poukazuje na obžalovaným vydaný nôž, fotodokumentáciu zranení
poškodeného, lekárske správy, vzťahujúce sa na ošetrenie zranení poškodeného, zápisnicu o ohliadke
miesta činu a ďalšie listiny.

Vykonaným vyššie opísaným dokazovaním a po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v
ich vzájomných súvislostiach v zmysle zásady bezprostrednosti a ústnosti hlavného pojednávania, ktoré
umožňujú súdu pozorovať jednotlivé vypovedajúce osoby a ich reakcie na položené otázky, súd dospel k
záveru, že obžaloba bola na obžalovaného podaná dôvodne a obžalovaný sa dopustil oboch žalovaných
skutkov, kladených mu za vinu obžalobou prokurátora.

Pokiaľ ide o skutok pod bodom 1 obžaloby, obžalovaný nepopieral fyzický útok na poškodeného, keďže
týmto dôvodil ako reakciou na to, že poškodený udrel jeho priateľku opakovane do tváre, bránil sa však
tým, že si na rozhodujúce okolnosti samotného útoku, jeho priebeh ako ani použitie noža nepamätá,
vylučujúc súčasne, že by sa poškodenému pritom vyhrážal zabitím. Uvedenú obranu mal však súd

v plnom rozsahu za vyvrátenú ostatnými vykonanými dôkazmi a túto vyhodnotil ako nevierohodnú,
zjavnemotivovanúsnahouobžalovanéhozmierniťtrestnoprávneposudzovanienímspáchanéhoskutku.
Súd prioritne poukazuje na to, že obžalovaný na jednej strane opakovane dôvodil výpadkami pamäte,
keď mal opísať detaily samotného fyzického útoku voči telesnej integrite poškodeného, použite noža
a vysvetliť už jeho samotnú držbu a následné svoje správanie, na druhej strane detailne opisoval

skutočnosti, a to nielen tomuto jeho útoku na poškodeného bezprostredne prechádzajúce, ale dokonca
s istotou tvrdiac, že žiadne vyhrážky voči poškodenému nepoužil. Súd tieto tvrdenia obžalovaného
považoval za tendenčné a nevierohodné nielen preto, že obžalovaný v prípravnom konaní uvádzal
okolnosti svojho správania aj vo vzťahu k tejto fáze skutkového deja, použitie vyhrážok zabitím voči
poškodenému nielen nevylučujúc, ale ich pripúšťajúc, dokonca opisoval aj svoje správanie po tomto

útoku spôsobom, ktorý nemohol vyplynúť z navádzajúcej otázky vyšetrovateľa tak, ako sa snažil súd
presvedčiť (keď opisoval aj to, ako si zobral nôž z vozidla osobitne vtedy, keď toto bol medzičasom
skontrolovať, ako aj to, že tento následne utrel dočista po útoku na poškodeného a pod.). Obžalovaným
tvrdené výpadky pamäte za účelové vyhodnotil aj znalec - psychiater, nezistiac pre také tvrdenie
obžalovaného medicínsky podklad.

Nielen však rozporná obrana obžalovaného viedla súd k záveru, že obžalovaný sa dopustil žalovaného
skutku pod bodom 1 tak, ako mu kládla za vinu obžaloba. Súd nemal žiadne dôvodné pochybnosti o
tom, že u poškodeného Petra Z. znaleckým posudkom a lekárskymi správami konštatované zranenia
spôsobil fyzickým útokom, a to škrtením a následne bodaním a rezaním poškodeného s použitím

vreckového noža práve obžalovaný. Obžalovaného za útočníka jednoznačne označila nielen svedkyňa
T. K. a samotný poškodený, ktorý ho spoznal podľa hlasu, ale aj svedok Q. P., ktorý celý incident
pozoroval od samotného začiatku a ktorý tiež relatívne podrobne opísal priebeh samotného fyzického
útoku obžalovaného na poškodeného. Svedkyňa T. K. a poškodený N. Z. pritom v prípravnom konaní
jednoznačne uvádzali aj tento útok obžalovaného sprevádzajúce vyhrážky jeho zabitím a svedkyňa

T. K. i potvrdila pravdivosť svojich vyjadrení vo výpovedi v prípravnom konaní. Pokiaľ poškodený Z.
na hlavnom pojednávaní presviedčal súd, že pred vyšetrovateľkou rozhodujúce skutočnosti opisoval
podľa toho, ako sa ich dozvedel od svedkyne K. a vôbec o priebehu incidentu nevie nič, súd túto
zmenu jeho výpovede vyhodnotil ako účelovú, zjavne sa snažiacu celý útok na neho bagatelizovať a
zdôvodňovať zavádzajúcim správaním sa T. K. voči nemu a obžalovanému. Tak v prípravnom konaní

poškodeného vypočúvajúca vyšetrovateľka ako aj pri výsluchu prítomný ďalší príslušník Policajného
zboru SR zhodne uviedli, že výsluch poškodeného prebiehal štandardne, poškodený najskôr sám
súvisle vypovedal o okolnostiach skutku, následne mu boli kladené otázky a tieto neuvádzal ako
reprodukované. Obaja súčasne potvrdili, že poškodený v čase výsluchu nejavil známky ovplyvnenia
alkoholom ako sa u neho ani nemanifestovali žiadne prejavy duševnej poruchy, a preto napriek tomu, že

poškodený je psychiatrickým pacientom, aj v kontexte s ostatnými vykonanými dôkazmi súd vychádzal
z tejto jeho výpovede v prípravnom konaní. Pokiaľ obhajoba dôvodila výpoveďou svedka Q. P., ako
potvrdzujúcou, že obžalovaný voči poškodenému v čase fyzického útoku nepoužil žiadne vyhrážky
zabitím, súd rozdielne dospel k záveru, že táto svedecká výpoveď takúto výpovednú hodnotu nemá.I. Q. P. totiž ani v prípravnom konaní, ani na hlavnom pojednávaní neuviedol, že obžalovaný žiadne
vyhrážky zabitím nevyslovil, tvrdil iba, že také nepočul, uvádzajúc súčasne, že útok obžalovaného na
poškodenéhoneprebiehalmlčky,aleobžalovanýpoškodenémuniečovykrikovalasvedokibanerozumel

obsahutýchtojehokrikomvyslovenýchslov.Súdpretodospelkzáveru,žeobžalovanýprifyzickomútoku
na poškodeného použil aj vo výroku rozsudku uvedené vyhrážky zabitím, uvádzané vo výpovediach
poškodeného a svedkyne T. K. v prípravnom konaní.

Pri opise priebehu fyzického útoku obžalovaného na poškodeného súd vychádzal z ich opisu svedkami

tohto incidentu a aj v kontexte so závermi znalca K.. N. Z. vo vzťahu k mechanizmu vzniku u
poškodeného zistených zranení a ich charakteru ako aj doby liečby (2 až 3 týždne). Napriek tomu, že
poškodenému neboli spôsobené zranenia, spĺňajúce kritériá ťažkej ujmy na zdraví podľa § 123 odsek 3
Trestnéhozákona,ichlokalizáciavoblastihlavyakrkupoškodenéhovspojenísozraňujúcimpredmetom
- vreckovým zatváracím nožom s dĺžkou čepele 8,5 cm, spôsobom vedenia útoku obžalovaným, pri
ktorom na oblasť hlavy a krku poškodeného neútočil spôsobom, pri ktorom by cielene zasahoval iba

menej rizikové oblasti, t.j. mimo priebehu veľkých tepien a s poukazom síce na najviac stredne veľkú
intenzitu použitého násilia, avšak za stavu snahy poškodeného sa tomuto prekvapivému útoku brániť,
podľa názoru súdu z útoku obžalovaného reálne hrozilo aj spôsobenie zranenia charakteru vážnej
poruchy zdravia, kritériá podľa § 123 odsek 3 Trestného zákona spĺňajúce a tak, ako pripustil aj znalec
K.. Z. vo svojom znaleckom posudku.

Súd v nadväznosti na výpoveď svedka Q. P. a časové súvislosti oznámenia udalosti záchranným
zložkám ustálil, že ku skutku pod bodom 1 došlo dňa 25.07.2021 v čase okolo 01.00. hod. až 01.30. hod.

Súd súčasne dospel k záveru, že obžalovaný sa predmetného skutku dopustil za okolností, ktoré

protiprávnosť jeho činu nevylučujú a nestotožnil sa s názorom obhajoby, že zo strany obžalovaného išlo
okonanievnutnejobraneavsilnomcitovomrozrušenívsúvislostisnapadnutímT.K.poškodenýmN.Z..

Podmienky nutnej obrany ustanovuje Trestný zákon v ust. § 25. Základnými podmienkami je, aby bol
odvracanýútokpriamohroziacialebotrvajúcinazáujemchránenýTrestnýmzákonomaspôsobom,ktorý

nie je celkom zjavne neprimeraný útoku, najmä k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim
sa k osobe útočníka alebo k osobe obrancu.

Podľa názoru súdu tieto podmienky nutnej obrany splnené neboli. Z vykonaného dokazovania síce
bolo preukázané, že útoku obžalovaného na poškodeného predchádzala situácia, keď poškodený pri

príchode pred diskotéku fyzicky napadol T. K. tak, že ju trikrát udrel formou faciek na tvár, čo potvrdil
aj svedok Q. P.. Poškodený N. Z. však následne vo fyzickom ataku na T. K. nepokračoval a ako
vyplýva aj z výpovede svedka Q. P., títo sa následne hádali. Túto situáciu pozoroval obžalovaný z
vchodu diskotéky, podľa vlastného vyjadrenia v prítomnosti SBS-kára, ktorého i žiadal potom, ako
poškodený T. K. udrel, aby poškodeného poslal preč, na čo ale príslušník SBS nereagoval. Z uvedeného

je zrejmé, že obžalovaný rovnako ako aj iné osoby pozoroval konflikt poškodeného s T. K. a zjavne
ho istý čas vyhodnocoval, načo mal priestor, keďže najskôr žiadal o zásah inú osobu. Napriek tomu
však obžalovaný následne poškodeného napadol, a to v čase, keď poškodený vo fyzickom útoku na
T. K. nepokračoval a nielen z výpovede obžalovaného, ale ani z výpovede svedka Q. P. a už vôbec
nie z výpovede samotnej svedkyne T. K. nevyplynul žiadny taký opis správania sa poškodeného,

jeho držanie tela alebo verbálny prejav, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že mieni T. K., už čupiacu,
akýmkoľvek spôsobom napádať, pričom ani iné osoby, nachádzajúce sa v okolí, nepovažovali za
potrebné akýmkoľvek spôsobom voči poškodenému zasahovať. Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný
na uvedenú situáciu reagoval až s časovým odstupom potom, ako žiadny útok na záujem chránený
Trestným zákonom zo strany poškodeného nepokračoval a to dokonca spôsobom, ktorý bol uvedenej

predchádzajúcej situácii neadekvátny a zjavne neprimeraný. Poškodený N. Z. totiž pri predchádzajúcom
konflikte s T. K. v rukách nedržal žiadny predmet, majúci charakter zbrane, na svedkyňu neútočil a
obžalovaného vôbec nevnímal, keďže tento k nemu pristúpil zozadu, okamžite ho chytiac za krk a škrtiac
a následne voči nemu použijúc nôž, ktorý si so sebou zobral z vozidla počas prítomnosti na diskotéke a
v čase, keď disponoval informáciou, že poškodený s T. K. telefonicky komunikoval. Obžalovaný pritom

na poškodeného útočil opakovane nožom, mieriac na hornú časť jeho tela, a to aj na oblasť hlavy a krku
a s útokom prestal až na opakovaný krik iných osôb. Súd neuznal argument obhajoby, že obžalovaný
konal v silnom citovom rozrušení, čo malo dokonca vyplynúť z výpovede znalca psychiatra. Jednak tak,
ako je už vyššie uvedené, obžalovaný mal istý čas možnosť vyhodnocovať konflikt poškodeného sosvedkyňouK.atentoizjavnevyhodnocovalajednakzozáverovznaleckéhoposudkuznalcaK..C.ajeho
výpovede na hlavnom pojednávaní vyplynul opačný záver, než si osvojila obhajoba. Znalec na hlavnom
pojednávaní potvrdil, že konflikt poškodeného so svedkyňou K. mohol obžalovaného rozrušiť, čo označil

za prirodzené, no u obžalovaného nekvalifikoval takýto stav ako „silné“ rozrušenie (čo je predpoklad
aplikácie ust. § 25 odsek 3 Trestného zákona), keď súčasne dospel k záveru o plnom zachovaní
rozpoznávacích schopností u obžalovaného v čase činu a za znížené (ale nie vymiznuté) uznal iba
ovládacie schopnosti obžalovaného, aj to prevažne v dôsledku jednoduchej opitosti obžalovaného,
ktorý stav si obžalovaný privodil vedome. Znalec sa pritom vyjadril jednoznačne, že v tejto súvislosti

posudzoval aj osobnosť obžalovaného s tým, že je labilnejším jedincom. Za tohto stavu je preto podľa
názoru súdu vylúčené uvažovať o obhajobou tvrdenom stave silného citového rozrušenia obžalovaného
v čase činu a iných okolnostiach podľa § 25 Trestného zákona.

Pokiaľ ide o skutok, kladený obžalovanému za vinu v bode 2 obžaloby prokurátora, súd mal jeho
spáchanie obžalovaným preukázané nielen priznaním sa obžalovaného, ale aj výpoveďami voči

obžalovanému zakročujúcich príslušníkov polície, zápismi o dychovej skúške, ktorej sa obžalovaný
podrobil a z ktorých dôkazov vyplynulo bez akýchkoľvek dôvodných pochybností, že obžalovaný v
rozhodnom čase viedol osobné motorové vozidlo v R. U. na T. ulici po predchádzajúcom požití
alkoholických nápojov, dychovou skúškou kvantifikovaných na 0,59 mg/l alkoholu vo vydýchnutom
vzduchu.

Súd tak dospel k záveru, že obžalovaný skutkami, ktoré mu kládla za vinu obžaloba, naplnil všetky
formálne zákonné znaky skutkovej podstaty v bode 1 zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek
1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s
prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona a prečinom výtržníctva

podľa § 364 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138
písmeno a) Trestného zákona a v bode 2 prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
odsek 1 Trestného zákona, pretože úmyselne (§ 15 písmeno a) Trestného zákona) zasiahol do záujmov,
chránených Trestným zákonom, a to záujmu na ochrane života a zdravia ľudí, verejného poriadku
a občianskeho spolunažívania a záujmu na ochrane jednotlivcov pred niektorými nebezpečnými

vyhrážkami tak, že v bode 1 sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného
činu a ktorého sa dopustil v úmysle inému úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, pričom k dokonaniu
trestného činu nedošlo, inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu
a dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného a spáchal čin
závažnejším spôsobom konania (so zbraňou) a v bode 2 vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť,

ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, inú činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie
ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku. Súd nemal žiadne pochybnosti ani o existencii priamej
príčinnej súvislosti medzi uvedeným protiprávnym konaním obžalovaného a následkom jeho činov na
jednej strane a jeho úmyselným zavinením na strane druhej. Pokiaľ ide o zbiehajúce prečiny, ich znaky
obžalovaný naplnil aj po stránke materiálnej, pretože ich závažnosť rozhodne nie je nepatrná (§10

odsek 2 Trestného zákona). V konkrétnom prípade je určená predovšetkým spôsobom vykonania činov
(použitie noža pri útoku na poškodeného na mieste verejnosti prístupnom, sprevádzané verbálnymi
vyhrážkami jeho zabitím, miera jeho ovplyvnenia alkoholom pri vedení motorového vozidla) a jeho
následky (vo sfére zákonom chránených záujmov), okolnosťami, za ktorých boli spáchané (fyzický a
verbálny útok na poškodeného, vedený zozadu s použitím noža), mierou zavinenia obžalovaného a jeho

pohnútkou.

Súd skutky obžalovaného kvalifikoval podľa Trestného zákona účinného v čase ich spáchania, nakoľko
neskorší Trestný zákon nebol pre obžalovaného priaznivejší a súčasne pri prečine výtržníctva podľa §
364 Trestného zákona prísnejšie ako obžaloba (v ktorom prípade použitie noža, t.j. zbrane predstavuje

závažnejší spôsob konania a na rozdiel od zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 Trestného zákona
nie je vylúčený ako znak kvalifikovanej skutkovej podstaty) a v súlade s upozornením obžalovaného,
daného mu na hlavnom pojednávaní dňa 10.03.2022.

Z vyššie uvedených dôvodov súd obžalovaného uznal vinným tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto rozsudku.

Zosprávacharakteristíkkosobeobžalovanéhosúdzistil,žejeslobodný,bezdetný,zmiestabydliskanie
sú o ňom uvádzané negatívne poznatky k jeho osobe a správaniu. Obžalovaný bol do momentu vzatiado väzby zamestnaný ako zvárač kovov, zamestnávateľom hodnotený ako zodpovedný zamestnanec
s pravidelnou dochádzkou, požadovanou výkonnosťou a bezproblémovým správaním. Obžalovaný sa
v minulosti dopustil priestupkov, prevažne na úseku cestnej dopravy. Z výkonu väzby je obžalovaný

hodnotený kladne, bez disciplinárnych trestov a odmien. Z odpisu z registra trestov vyplýva, že
obžalovaný sa už v minulosti dopustil trestnej činnosti.
Vo veci Okresnej prokuratúry Zvolen sp.zn. 2Pv/331/12/6611 bol u obžalovaného vtedy ako mladistvého
schválený zmier a zastavené trestné stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1
Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.

Trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen sp.zn. 4T/135/2017 z 27.07.2017, právoplatným dňa
26.08.2017, bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2
písmeno a) Trestného zákona, prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a
prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený úhrnný
trest odňatia slobody 14 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 2 roky,
v ktorej sa osvedčil. Na obžalovaného sa síce v predmetnej veci hľadí, akoby nebol odsúdený, avšak

uvedenou fikciou nezanikla skutočnosť, že obžalovaný sa predmetných trestných činov dopustil.
Trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen sp.zn. 0T/22/2018 z 27.02.2018, právoplatným dňa
27.02.2018, bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa §
289 odsek 1 Trestného zákona na peňažný trest 300,- Eur a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
na dobu 18 mesiacov, ktoré oba tresty vykonal a teda sa aj v uvedenej veci na neho hľadí, akoby nebol

odsúdený.

Súd pri ukladaní trestu obžalovanému, pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere, v súlade s ust.
§ 34 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, priťažujúce a
poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno k) Trestného zákona (uhradil
spôsobenú škodu v súlade s uplatnenými nárokmi poškodených, a to poškodenému N. Z. za poškodený
telefón a poškodenej C. zdravotnej poisťovni a.s. celé náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť ich
poistencovi N. Z.) a súčasne aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona (spáchal

viactrestnýchčinov).Obžalovanýsadomáhalpriznaniamuajpoľahčujúcejokolnostipodľa§36písmeno
i) Trestného zákona pre prípad, že by sa súd nestotožnil s jeho argumentáciou ohľadne aplikácie
ustanovení o nutnej obrane, na priznanie ktorej poľahčujúcej okolnosti však súd nevzhliadol dôvod,
keďže tak, ako je vyššie uvedené, nemal za splnené elementárne podmienky pre posúdenie konania
obžalovaného podľa § 25 Trestného zákona a nie iba niektoré, čo je základným predpokladom pre úvahu

opriznaní poľahčujúcejokolnostipodľa§36písmenoi)Trestnéhozákona.Súdsúčasneuobžalovaného
nezistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, keďže v predchádzajúcich jeho
trestných veciach sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený.

Obžalovanému súd ukladal úhrnný trest podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona vzhľadom aj na reálny

súbeh zločinu v bode 1 s prečinom v bode 2 výroku o vine, pričom zo všetkých zbiehajúcich sa
trestných činov, z ktorých súd obžalovaného uznal vinným, je najprísnejšie trestným zločin ublíženia na
zdraví, preto súd obžalovanému ukladal trest podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona, kde je základná
sadzba trestu odňatia slobody 4 až 10 rokov. Súd podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona prihliadol
na pomer a mieru závažnosti u obžalovaného zistenej poľahčujúcej okolnosti a priťažujúcej okolnosti

a pri ich rovnováhe dolnú ani hornú hranicu trestnej sadzby podľa § 38 odsek 3 a 4 Trestného zákona
neupravoval,zvyšovalvšakhornúhranicutrestnejsadzbyzdôvoduaplikácieust.§41odsek2Trestného
zákona, t.j. na 160 mesiacov.

Súd napriek tomu obžalovanému uložil trest odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby vo

výmere 4 roky. V tejto súvislosti súd prihliadal na skutočnosť, že najprísnejší z obžalovaným spáchaných
trestných činov, ktorý odôvodnil použitie vyššie uvedenej trestnej sadzby, dospel iba do štádia pokusu,
keď obžalovanému nebolo potrebné v pokračovaní v jeho útoku zabrániť konaním inej osoby, ale tento
reagoval na verbálne výzvy okolia, aby s útokom prestal. Súd tiež posudzoval charakter poškodenému
spôsobených zranení a potrebu ich liečby, keď ani poškodený samotný následne po prvotnom ošetrení

ďalšie lekárske ošetrenie už nevyhľadal a aj akceptáciu ospravedlnenia obžalovaného poškodeným
na hlavnom pojednávaní. Pri hodnotení osoby obžalovaného v kontexte s výmerou nepodmienečného
trestuodňatiaslobodysúdzohľadňovalajjehoosobnosť,charakteristikyktorejvyplynuliajzoznaleckého
psychiatrického posudku a fakt, že tento je osobou závislou na alkohole, pod vplyvom ktorého spáchalaj oba skutky v prejednávanej veci a ktorý ovplyvnil aj jeho ovládacie schopnosti v zmysle ich
zníženia, čo súčasne odôvodňuje ukladanie ochranného opatrenia ako špecifického preventívneho
prostriedku, slúžiaceho nielen na ochranu záujmov obžalovaného pred obdobnými excesmi, ale aj na

ochranu spoločnosti. Obžalovanému síce boli v minulosti už ukladané tresty, avšak dosiaľ nebol výkone
nepodmienečného trestu odňatia slobody. Z týchto dôvodov súd považoval za dostatočné na splnenie
účelu trestu z hľadiska generálnej prevencie, ale aj, a to predovšetkým z hľadiska prevencie individuálnej
a očakávaného nápravného účinku na obžalovaného, jeho uloženie v podobe nepodmienečného trestu
odňatia slobody na samej dolnej hranici a v súlade s podmienkami podľa § 48 odsek 2 písmeno a)

Trestného zákona so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia.

Pokiaľ obžalovaný súdu dával do pozornosti možnosť ukladania trestu domáceho väzenia, súd dospel
k záveru, že na jeho uloženie nie sú splnené podmienky, vyžadované ust. § 53 odsek 1 písmeno a)
Trestného zákona, a to nielen pre povahu všetkých trestných činov, z ktorých obžalovaného uznal

vinným, ale predovšetkým z hľadiska osoby obžalovaného a jeho pomerov. Práve v tejto súvislosti súd
upriamuje pozornosť na fakt, že obžalovaný sa v prejednávanej veci nielenže nedostal do rozporu s
právnym poriadkom po prvý krát, ale sa už v minulosti opakovane dopustil nielen druhovo zhodnej ,
ale aj totožnej úmyselnej trestnej činnosti, smerujúcej proti životu a zdraviu, verejnému poriadku a
občianskemu spolunažívaniu a všeobecne ohrozujúceho trestného činu, pričom je zrejmé, že ani dosiaľ

mu ukladané výchovné a alternatívne tresty, nespojené bezprostredne s odňatím jeho osobnej slobody
neviedli u neho k náprave. Zo spisov Okresného súdu Zvolen, vzťahujúcich sa na predchádzajúce
odsúdenia obžalovaného totiž vyplýva, že tento vo veci sp.zn. 4T/135/2017 porušil podmienky tam mu
uloženého podmienečného odsúdenia spáchaním prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa
§ 289 odsek 1 Trestného zákona, za ktorý mu boli vo veci sp.zn. 0T/22/2018 uložené alternatívne tresty -

peňažný trest a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá a napriek tomu bolo vo veci Okresného súdu
Zvolen sp.zn. 4T/135/2017 vyslovené jeho osvedčenie v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.
Spáchanie skutkov v prejednávanej veci, a to pod vplyvom alkoholu, tak svedčí o nedostatočnom
výchovnom účinku dosiaľ uložených trestov na obžalovaného, keďže tento sa nielenže znovu dopustil
takej úmyselnej trestnej činnosti, a to aj vyššej závažnosti, ale i požíva alkoholické nápoje napriek

tomu, že je psychiatrickým pacientom a užíva lieky, ktoré kombináciu s alkoholom nepripúšťajú. V
kontexte s osobou obžalovaného, ktorý opakovane porušuje právny poriadok, ako sa dopúšťa aj seba
ohrozujúceho konania v preňho záťažových situáciách (ako vyplýva z lekárskych správ), súd dospel
k záveru o absencii garancie dodržiavania podmienok výkonu trestu domáceho väzenia s tým, že na
obžalovaného je potrebné už pôsobiť aj represívne a predovšetkým spoločnosť chrániť pred páchaním

takejto trestnej činnosti obžalovaným.

Súd za splnenia podmienok podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona vyslovil aj trest
prepadnutia veci - otváracieho noža, patriaceho obžalovanému a ním použitého pri spáchaní skutku pod
bodom 1 tohto rozsudku.

Obžalovanému súd ukladal aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, keďže sa skutku pod bodom
2 výroku o vine tohto rozsudku dopustil v súvislosti s touto činnosťou. Tento trest súd obžalovanému
ukladal v sprísnenej trestnej sadzbe podľa § 61 odsek 3 Trestného zákona, t.j. v sadzbe 5 rokov a
6 mesiacov až 10 rokov vzhľadom na v tomto ustanovení Trestného zákona predpokladanú recidívu

prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona, na ktorú podľa § 61
odsek 7 Trestného zákona nemá vplyv fakt zahladenia tohto jeho predchádzajúceho odsúdenia vo veci
Okresného súdu Zvolen sp.zn. 0T/22/2018. V spojitosti s ukladaním nepodmienečného trestu odňatia
slobody vo vyššie uvedenej výmere a mierou jeho ovplyvnenia alkoholom pri skutku pod bodom 2 mal
súd za dostatočnú výmeru tohto druhu trestu u obžalovaného v trvaní 6 rokov.

Keďže obžalovaný sa žalovaných skutkov dopustil pod vplyvom alkoholu, od ktorého bola u neho i
diagnostikovaná závislosť v počiatočnom štádiu, súd v súlade s odporučením znalca psychiatra uložil
obžalovanému aj ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť.

Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309
odsek l Trestného poriadku).
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).