Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. november 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/125/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119449946
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:6119449946.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu

JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovič v právnej veci žalobcu: SOSTEAM SLOVAKIA, s.
r. o., Budatínska 43, 851 06 Bratislava, IČO: 45 414 408, zast. Advokátska kancelária MULARČÍK
A PARTNERI, s. r. o., Nám. M. Benku 15, 811 07 Bratislava, IČO: 36 860 522, proti žalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00
585 441, zast. JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie
747,32 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k.
28Cb/26/2020-130 zo dňa 28. mája 2021, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/26/2020-130 zo dňa 28. mája
2021 p o t v r d z u j e .

Žalovaný nemá proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a žalobcu
zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto náhrady bude
rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I samostatným uznesením.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným

Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 747,32 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 747,32 eur od 18.04.2018 do zaplatenia, ako aj
náhrady trov konania. V návrhu žalobca uviedol, že 05.12.2017 došlo v obci Svätý Martin k znečisteniu
vozovky unikajúcimi prevádzkovými kvapalinami z havarovaného vozidla Volkswagen Polo, EČV:
Q., ktorého vodičom bol F. U. (ďalej aj „škodca“), pričom tento bol aj vinníkom dopravnej nehody.
Motorové vozidlo škodcu bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného. Správcom predmetnej cestnej
komunikácie sú Regionálne cesty Bratislava, a.s.. Škodcovi, ktorý zodpovedá za vznik dopravnej nehody

tak v zmysle § 43 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke vznikla povinnosť odstrániť znečistenie
predstavujúce prekážku cestnej premávky. Keďže tento druh poškodenia vyžaduje kvalifikovaný zásah
subjektu špecializovaného na odstraňovanie poškodenia vozovky, správca komunikácie mal pre tento
prípad so žalobcom uzavretú Zmluvu o odstraňovaní prekážok a o postúpení pohľadávok zo dňa
26.11.2015 (ďalej aj „zmluva o odstraňovaní prekážok“). Na základe predmetnej zmluvy pristúpil
žalobca k odstráneniu znečistenia. Poistná udalosť bola žalovanému ako zodpovednému poisťovateľovi
riadne nahlásená. Pri svojej činnosti žalobca vynaložil náklady vo výške 747,32 eur, ktoré deklaroval

prostredníctvomfaktúry č.17100699 z 12.12.2017 vystavenej na meno škodcu. Dňa 29.12.2017 žalobca
prostredníctvom spoločnosti Green recovery s.r.o. svoj nárok uplatnil v zmysle § 15 zákona č. 381/2001
Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla priamo voči žalovanému ako zodpovednému poisťovateľovi. Žalovaný listom zo dňa 11.01.2018upovedomil žalobcu o zamietnutí uplatneného nároku bez poskytnutia akéhokoľvek poistného plnenia.
Žalobca poukázal na to, že jediným subjektom, ktorý vynaložil náklady na odstránenie protiprávneho
stavu, ktorý vytvoril škodca, je on sám. Napriek tomu, že eliminoval škodu a zabránil jej ďalšiemu šíreniu,

jeho oprávnené náklady dodnes ostávajú neuhradené. Možno považovať za plne súladné s princípom
distributívnej spravodlivosti, aby bol nárok žalobcu hradený z PZP škodcu. Považoval za koherentné
s legitímnymi očakávaniami účastníkov súkromnoprávnych vzťahov, aby bolo poskytnuté plnenie z
PZP aj priamo žalobcovi a bola mu poskytnutá náhrada za účelné, riadne preukázané a uplatnené
nároky, ktoré vynaložil pri odstraňovaní škody vzniknutej prevádzkou motorového vozidla poisteného

žalovaným.Vprípade,žebysasúdnestotožnilsjehoargumentácioupoukázalnazmluvuoodstraňovaní
prekážok, ktorej účelom bolo zaistiť uplatniteľnosť oprávnených nárokov žalobcu aj voči poisťovateľom
s odmietavým postojom. V tejto súvislosti článok II bod 2 a bod 3 zmluvy o odstraňovaní prekážok
vymedzuje budúce pohľadávky, ktoré žalobcovi vzniknú v súvislosti s plnením si povinností podľa zmluvy
o odstraňovaní prekážok. Z uvedeného vyplýva, že žalobca disponuje škodovou pohľadávkou voči
žalovanému aj v prípade, že za jediného poškodeného považuje žalovaný výlučne správcu komunikácie.

Okresný súd Banská Bystrica vydal 30.12.2019 platobný rozkaz sp. zn. 12Up/1804/2019, ktorým návrhu
žalobcu v plnom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom nárok
žalobcu označil za nedôvodný. Návrh žalobcu považoval aj za nespĺňajúci kritériá požadované § 132
Civilného sporového poriadku. Namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Zároveň uplatňovaný nárok
nevyplýva zo zákona o PZP, a teda nie je daná pasívna vecná legitimácia na strane žalovaného. Navyše

záchyt uniknutých prevádzkových kvapalín patrí medzi úlohy Hasičského záchranného zboru, ktorý je
hradený z 8 % odvodu. Napokon namietal aj subdodávateľskú faktúru Green recovery č. 1020170112
v sume 120 eur s DPH, pretože táto spoločnosť sa žiadnym spôsobom nepodieľala na odstraňovaní
prekážky cestnej premávky, a teda nemôže tvoriť súčasť nákladov, ktoré znáša vodič F. U..
Súd konštatoval, že spornou medzi stranami sporu je aktívna vecná legitimácia žalobcu, pasívna vecná

legitimácia žalovaného, platnosť zmluvy, posúdenie nároku podľa zákona o PZP, nárok na úroky z
omeškania a oprávnenosť jednotlivých položiek uvedených vo faktúre.
Súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 4 ods. 2 písm. b), § 5 ods. 1 písm. a), § 15 ods. 1 zákona
č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla (ďalej len „zákon o PZP“), § 3d ods. 2, § 3d ods. 5 písm. c), § 3d ods. 6, § 3f ods. 1,

2, § 3 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), § 2 ods. 2 písm. r), §
43 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon o cestnej premávke“), § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník („ďalej len „OBZ“),
§ 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 2 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb.
Ústava Slovenskej republiky, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok (ďalej len „CSP“).
V predmetnom konaní nebolo sporné, že došlo k znečisteniu vozovky v obci Svätý Martin, ktorej
vlastníkom je Bratislavský samosprávny kraj a správcom ním založená právnická osoba Regionálne
cesty Bratislava a.s.. Ako to vyplýva z výpisu z obchodného registra, je správca komunikácie založený
okrem iného na údržbu ciest v majetku Bratislavského samosprávneho kraja, - zimná a letná údržba

a čistenie ciest, pozemných komunikácií a verejných priestranstiev. V súlade so zákonom je tak
právnická osoba Regionálne cesty Bratislava a.s. kompetentná (pretože na tento účel bola založená)
a poverená udržiavaním pozemných komunikácií vo vlastníctve Bratislavského samosprávneho kraja
v stave zodpovedajúcom účelu, a teda aj v prípade znečistenia týchto komunikácií, toto znečistenie
odstrániť. Cestný zákon pripúšťa zmluvný prevod povinnosti udržiavať pozemnú komunikáciu na iný

subjekt, ale len na ten, ktorý zákon predpokladá - v danom prípade na Národnú diaľničnú spoločnosť,
prípadne na vlastníka/správcu cesty II. a III. triedy (podľa toho o akú triedu cesty ide). Ustanovenie § 3d
ods. 5 písm. c) cestného zákona neumožňuje rozdelenie jednotlivých oprávnení správcu cesty medzi
viaceré subjekty navzájom. Inými slovami, uvedené ustanovenie sa vôbec netýka riešenia postupu,
kedy samosprávny kraj (ním založená právnická osoba) ako správca cesty, hodlá určité oprávnenie

správcu cesty (avšak nie všetky oprávnenia) preniesť na iný subjekt a sám pritom zostať správcom cesty
(takýto postup nie je dovolený ani inými právnymi predpismi). Aplikácia uvedeného ustanovenia dopadá
iba na tie prípady, kedy pre vymedzené komunikácie a/ samosprávny kraj nevykoná prípustný prenos
(všetkých) právomocí na iný subjekt, a teda samosprávny kraj je správcom cesty, alebo b/ samosprávny
kraj rozhodne, že správu cesty vykonávať nebude a že výkon (všetkých) práv a povinností správcu

cesty prenesie na ňou zriadenú alebo založenú právnickú osobu. Gramatickým výkladom súd dospel
k záveru, že prenos právomocí správcu cesty nie je možný na obchodnú spoločnosť už existujúcu,
ale výlučne na obchodnú spoločnosť založenú osobitne iba na tento účel. V opačnom prípade by
požiadavka zákonodarcu vyjadrená slovami „osobu ňou založenú“ nemala opodstatnenie. Žalobca pretonie je spôsobilým subjektom na to, aby vykonával správu cesty (aby na neho boli prenesené niektoré
práva a povinnosti správcu cesty), pretože podľa výpisu z obchodného registra na takýto účel ani nebol
správcom cesty založený.

Správca komunikácie preto porušil ustanovenia cestného zákona, keď na základe Zmluvy o
odstraňovaní prekážok z 26.11.2015 previedol na žalobcu svoju vlastnú kompetenciu, na vykonávanie
ktorej bol výslovne založený, a to odstraňovanie prekážok z telesa cesty a/alebo súčasti cesty za
účelom zabezpečenia priechodnosti a plynulosti cestnej premávky. Podľa súdu ale správca komunikácie
pri odstraňovaní prekážky z komunikácie vystupuje ako orgán verejnej moci (správy) a nemôže

právomoci správcu komunikácie zmluvne previesť na iný podnikateľský subjekt, a to ani po stránke
technickej (čo sa týka zabezpečenia samého výkonu odstránenia znečistenia komunikácie). Odstrániť
znečistenie z komunikácie je oprávnený vykonať buď Bratislavský samosprávny kraj, alebo právnická
osoba ním na tento účel založená alebo zriadená - t.j. Regionálne cesty Bratislava a.s.. Inými slovami
cestný zákon upravuje spoločenské vzťahy v oblasti verejného (správneho) práva a v súvislosti so
správou pozemných komunikácií nevznikajú súkromnoprávne, ale verejnoprávne vzťahy. Odstránenie

rozliatych prevádzkových kvapalín, ktoré spôsobujú prekážku v zjazdnosti komunikácie, preto nie je
súkromnoprávnym aktom, pri ktorom by prichádzalo do úvahy zastúpenie podnikateľským subjektom,
alebo zmluvné poverenie, v zmysle ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť v
oblasti verejnoprávnych vzťahov (obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Cdo/70/2003). Správca komunikácie vykonávajúci verejnú správu pozemných komunikácií je pri tomto

výkone orgánom verejnej správy a vzťahuje sa na neho čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa
ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom,
ktorý ustanoví zákon, a teda pri výkone preneseného výkonu štátnej správy nemôže postupovať nad
rámec zákona, tzn. používať analogický inštitút súkromného práva napr. zmluvné zastúpenie, poverenie
a splnomocnenie. Konanie orgánu štátu v medziach a v rozsahu ustanovenom zákonom, bez akejkoľvek

výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom, napĺňa v právnom štáte princíp právnej istoty a tento
ústavný príkaz zároveň vylučuje stav, aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného
rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným, ako zákonom predpísaným a ustanoveným spôsobom.
Uvedené platí bez ohľadu na znenie § 141 ods. 6 písm. b) cestného zákona, podľa ktorého sa
na odstránenie prekážky cestnej premávky nepoužijú všeobecné predpisy o správnom konaní. Toto

ustanovenie nemožno vykladať neprípustne tak, že by odstraňovanie prekážky cestnej premávky bolo
vyňaté z verejnoprávnej normy hmotnoprávnej povahy, ale toto ustanovenie je potrebné v súlade
s pravidlami výkladu právnych noriem logicky, gramaticky a systematicky vykladať len tak, že na
odstránenie prekážky cestnej premávky sa nepoužijú všeobecné predpisy o správnom konaní, ktorým je
nepochybne predovšetkým zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) a účelom tejto

úpravy bolo vylúčiť pôsobnosť tohto procesného predpisu pri odstraňovaní prekážok cestnej premávky
v otázkach týkajúcich sa úpravy začatia správneho konania, zisťovania skutkového stavu, vydávania
rozhodnutia, opravných prostriedkov a pod., tzn., že sledovaným cieľom bolo zabezpečenie efektívneho
odstránenia prekážok cestnej premávky bez toho, aby toto mohlo byť zmarené, resp. predlžované
využitým práv daných účastníkovi správneho konania v iných prípadoch správneho konania, resp. v

konaniach upravených normami správneho poriadku.
Pokiaľ teda nebola prekážka (škvrna na komunikácii) odstránená Bratislavským samosprávnym krajom
alebo právnickou osobou ním pre tento účel založenou alebo zriadenou, išlo o zákonom neprípustné
prenesenie výkonu právomoci pri správe miestnej komunikácie. Nemohol preto žalobcovi ani vzniknúť
nárok na náhradu vynaložených nákladov spojených s odstránením prekážky voči žalovanému, čo

je samo osebe dôvodom pre zamietnutie žaloby v celom rozsahu, pretože ustanovenia cestného
zákona o zverení práv a povinností verejnej povahy určeným subjektom sú kogentnej povahy, a teda
len spoločnosť Regionálne cesty Bratislava a.s. bola oprávnená znečistenie komunikácie odstrániť.
Právny poriadok Slovenskej republiky nedovoľuje, aby správca cesty preniesol predmetné oprávnenie
verejnoprávneho charakteru na akýkoľvek iný podnikateľský subjekt, a preto ak tak správca cesty

na základe Zmluvy o odstraňovaní prekážok z 26.11.2015 urobil, je toto poverenie podľa § 39 OZ
neplatné (keďže obchádza vyššie citované ustanovenia cestného zákona a zároveň je s nimi v rozpore)
a navrhovateľ na základe neho nemohol získať oprávnenie na výkon verejnej moci na odstraňovanie
prekážok na komunikáciách (obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2MCdo/11/2011).

Na základe vyššie uvedeného súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Zároveň dodal, že len
v rovine tvrdení ostali vyjadrenia žalobcu na pojednávaní o tom, že správca komunikácie nedisponuje
takými oprávneniami na nakladanie s nebezpečným odpadom ako žalobca, a preto si nevie splniť svoje
kompetencie, v dôsledku čoho delegoval povinnosť na žalobcu. Predložená zmluva o odstraňovaníprekážok takto vôbec nie je koncipovaná a žalobca ničím svoje tvrdenia nepodložil. V predmetnom
spore žalobca ani len netvrdil, že z poškodeného motorového vozidla unikli práve nebezpečné látky.
Okrem toho poisťovne v súlade s § 68 ods. 1 zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a

doplnení niektorých zákonov odvádzajú 8 % z prijatého poistného z povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla z činnosti vykonávanej na území
Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok do konca februára príslušného roka na osobitný
účet Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktoré následne tieto prostriedky rozdeľuje aj medzi
hasičský zbor, ktorý sa podieľa aj na odstraňovaní týchto škvŕn z pozemných komunikácií. Napokon

uvedené potvrdzuje aj samotná Zmluva o odstraňovaní prekážok z 26.11.2015, ktorá v článku VII
motorový olej, mazací olej, ropné emulzie označuje ako ekologický odpad, ktorý žalobca odstráni ak
príslušné zložky hasičského a záchranného zboru ekologický odpad neodstránia, pričom v spore nebolo
preukázané, že by tento zbor bol vôbec volaný.
Nadrámecuvedenéhosúddodal,žepodľajehonázoruvzniknutáškodaniejekrytápovinnýmzmluvným
poistením, pretože škoda vznikla vodičovi motorového vozidla, keďže prekážku na ceste odstraňuje

správca cesty na náklady vodiča, ktorý prekážku spôsobil a bezodkladne ju neodstránil. Poistné plnenie
poskytované podľa zákona o PZP nie je neobmedzené a nehradia sa z neho všetky ujmy, ktoré
poškodenému v dôsledku škodovej udalosti vznikli, ale len nároky taxatívne uvedené v § 4 zákona
o PZP, ak nie sú vylúčené § 5 zákona o PZP. Ak teda zákon o PZP určitý druh nároku výslovne
neupravuje, je jeho náhrada z povinného zmluvného poistenia vylúčená. Vychádzajúc zo znenia § 4

ods. 2 zákona o PZP odstránenie vytečených prevádzkových kvapalín z poškodeného motorového
vozidla celkom zjavne nie je škoda na zdraví a ani náklad pri usmrtení, nie je ušlým ziskom a ani
účelne vynaloženým nákladom spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa zákona
o PZP. Zákon o PZP nepočíta s úhradou nákladov na odstránenie prekážky z komunikácie v podobe
vytečených prevádzkových kvapalín, pretože uvedené tieto náklady má znášať výlučne osoba, ktorá

prekážku spôsobila. Rovnako potom priamy nárok na poistné plnenie nemá tretia osoba, ktorá by
také náklady vynaložila za poisteného. Správca komunikácie resp. žalobca, ktorý uhradil náklady na
odstránenie vytečených prevádzkových kvapalín z havarovaného vozidla, má nárok na ich náhradu
proti prevádzkovateľovi vozidla a nemá priamy nárok na poistné plnenie proti poisťovateľovi motorového
vozidla, ktorého prevádzkou tento náklad vznikol. Napokon, aby bolo možné uvažovať nad aplikáciou

§ 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP muselo by byť preukázané, že vytečením prevádzkových kvapalín z
poškodeného motorového vozidla došlo k preukázateľnej škode na pozemnej komunikácii, v opačnom
prípade ide len o náklad vodiča, ktorému zákon ukladá povinnosť prekážku odstrániť, a ktorý nie je
krytý zákonom o PZP. Zneutralizovanie vytečených prevádzkových kvapalín bez ďalšieho relevantného
dôkazu žiadnym spôsobom nepreukazuje, že došlo k poškodeniu pozemnej komunikácie a okrem toho,

žalobca len zneutralizoval škvrnu na pozemnej komunikácii, samotnú pozemnú komunikáciu žiadnym
spôsobom neopravoval, a preto v tejto rovine nemožno o vzniku škody priamo na pozemnej komunikácii
uvažovať. Uvedené potvrdil aj žalobca, ktorý vo vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že zabezpečil,
aby sa škoda nešírila ďalej a nespôsobila poškodenie vozovky. Podľa súdu tak poskytol škodcovi službu,
ktorú má uhradiť škodca a nie jeho poisťovateľ, pretože táto škoda nie je krytá zákonom o PZP. Žaloba

je preto nedôvodná aj v tomto smere. Ďalšími námietkami sa súd nezaoberal, pretože ich posúdenie
bolo nadbytočné, keďže žalobu primárne zamietol z dôvodu, že žalobca nemal kompetenciu vytečené
prevádzkové kvapaliny odstrániť a ako podporný argument súd uviedol, že tento nárok žalobcu ani nie
je krytý zákonom o PZP. Žalovaný bol v celom rozsahu úspešný, keďže súd žalobu žalobcu zamietol,
súd preto priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100 %.

2.Protitomutorozsudkupodalvzákonomstanovenejlehoteodvolaniežalobca.Svojepodanieodôvodnil
tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

Žalobca uviedol, že správca nedelegoval na neho žiadnu správcovskú činnosť. Toto žalobca vo svojich
podaniach a ani vyjadreniach nikdy neuvádzal, a preto je takýto výklad súdu ustanovenia § 3d ods.
5 písm. c) cestného zákona nesprávny a nelogický. Správca cestnej miestnej komunikácie na to, aby
si splnil všetky povinnosti vyplývajúce mu z platných právnych predpisov, by musel pod svoju činnosť
ako správcu nakumulovat' veľké množstvo dielčích úkonov, ktoré by vykonával a zároveň by musel

disponovať aj oprávneniami rôzneho druhu, ako je napríklad nakladanie s nebezpečným odpadom. Pod
správu správcu cestnej miestnej komunikácie v tomto prípade spadá celý Bratislavský samosprávny
kraj, a teda cesty II. a III. triedy. Bežnú údržbu zabezpečuje správca vo vlastnej réžii, avšak pokiaľ
ide napríklad o opravu vozovky, tak je pochopiteľné, že správca nie je tým subjektom, ktorý vykonávasvojpomocne takúto činnosť. Opravu vykonáva spoločnosť špecializujúca sa na takúto činnosť. Za
takýmto istým účelom mal správca uzavretú zmluvu so žalobcom, aby nedošlo k tomu, že si správca
nesplní nejakú svoju povinnosť uloženú mu zákonom (napr. podľa § 43 ods. 1 Zákona o cestnej

premávke). Preto mal žalobca za to, že takýmto výkladom cestného zákona súdom prvej inštancie došlo
k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Súd prvej inštancie sa ani nezaoberal tým, kto mal povinnosť
volať Hasičský a záchranný zbor, ale v odôvodnení rozsudku len stroho konštatoval, že podľa Zmluvy o
odstraňovaní prekážok zo dňa 26.11.2015, nebolo preukázané, že by tento zbor bol vôbec volaný. Ani
správcovi a ani žalobcovi takáto povinnosť nevznikla a teraz je na úvahe súdu preskúmať, kto si túto

svoju povinnosť nesplnil.
Žalobca dal do pozornosti, že na objasnenie škody sa dopytoval odborníka v tejto oblasti L.. D.. A. U.,
X... V momente preniknutia pohonnej látky na povrch vozovky možno hovoriť o vzniku škody. To, že sa
žalobca k odporu vyjadril, že zabezpečil, aby sa škoda nešírila ďalej a nespôsobila poškodenie vozovky,
neznamená, že škoda nevznikla. Súd nesprávne posúdil tvrdenie žalobcu a bez toho, aby racionálne
zdôvodnil v odôvodnení, či došlo ku škode alebo nie, stroho sa odvolal na znenie ustanovení zákona o

PZP. Žalobca ani nikdy neuvádzal, že ide len o „zneutralizovanie“ vytečených prevádzkových kvapalín.
Zdôraznil, že účelom správcu a žalobcu pri uzavretej zmluve o odstraňovaní prekážok je predísť tomu,
aby bolo nutné danú vozovku opraviť s tým, že sa bude meniť povrch vozovky. Nejde len o čistiace
práce, ale aj o zabránenie ďalšiemu šíreniu škody, ako aj prenikaniu do hlbších vrstiev telesa vozovky.
V danom prípade ide o znečistenie vozovky prevádzkovými kvapalinami, čo jednoznačne spadá pod

ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP.
Dal do pozornosti, že Rozsudkom Súdneho dvora EÚ zo dňa 24.10.2013 vo veci Haasová c/a Petrík,
sp. zn. C - 22/12 bola nemajetková ujma nepriamo poškodeného priznaná. Tento status quo je ešte
umocnený rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.7.2017, sp. zn. 6 MCdo 1/2016, R 61/2018.
Žalobca, ako nepriamy poškodený, sa v súlade s predloženými súdnymi rozhodnutiami domáha úhrady

majetkovej škody, keďže neexistuje žiadny relevantný argument, prečo by sa v zmysle motorových
smerníc mala uhrádzať len ujma nemajetkovo sekundárne poškodených. K tomu poukázal i na ďalšie
rozhodnutia slovenských a českých súdov. Zdôraznil, že keďže správca komunikácie má povinnosť
odstrániť poškodenie vozovky, o zásahu do jeho majetkovej sféry možno hovoriť už v čase vzniku
poškodenia. Už v tomto momente mu vzniká nárok na náhradu nákladov za odstránenie následkov

škodovej udalosti, a to bez ohľadu na to, či svoju povinnosť splní sám alebo prostredníctvom tretieho
subjektu. Škoda vznikla bez ohľadu na to, či správca komunikácie vynaložil finančné prostriedky na
odstránenie následkov škodovej udalosti. Čo sa týka objektívnej vyjadriteľnosti poškodenia, táto je
nepochybne vyjadrená fakturáciou nákladov žalobcom, pričom opodstatnenosť týchto nákladov, vyplýva
z množstva použitých materiálov na odstránenie škody a aj práce vykonávanej zamestnancami žalobcu.

V kontexte uvedených skutočností žalobca konštatoval, že správcovi komunikácie vznikla škoda, ktorá
predstavovala zásah do jeho majetkovej sféry a disponoval tak pohľadávkou spôsobilou na postúpenie.
Uviedol, že v právnom štáte akým je Slovenská republika je nemysliteľné a neakceptovateľné, aby v
obdobnej veci žalobcu na Okresnom súde Bratislava I (sp. zn. 27Cb/200/2018) a Krajskom súde v
Bratislave (3Cob/69/2020) súdy konštatovali, že poisťovňa bola pasívne vecne legitimovaná a nárok

žalobcu spadal pod ustanovenia zákona o PZP. S poukazom na uvedené žalobca uviedol, že nemá
právu istotu, pretože súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil žalobcov návrh. Žalobca a správca
nemali nikdy úmysel a nebolo to ani cieľom uzavretých zmlúv medzi nimi, aby došlo k posudzovaniu
prác, ktoré vykonal žalobca pre správcu, že išlo o prenesenie výkonu správy zo správcu na žalobcu a
teda, že podľa súdu malo ísť o zákonom neprípustné prenesenie výkonu právomoci pri správe miestnej

komunikácie. Práve naopak, uzavretá zmluva medzi správcom a žalobcom bola z dôvodu, že žalobca je
vybavený technikou na odstránenie prekážok po dopravnej nehode alebo škodovej udalosti, disponuje
príslušnými oprávneniami, aby mohol nakladať s nebezpečným odpadom, čím bez pochýb vytečené
prevádzkové kvapaliny a motorový olej sú, je schopný zasiahnuť bezprostredne rýchlo a dostaviť sa na
zásah, aby spôsobená prekážka na ceste bola odstránená v čo možno najkratšom čase. Na základe

vyššie uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379
a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade
s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajskéhosúdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok sp. zn. 28Cb/26/2020 zo dňa
28. mája 2021 je potrebné potvrdiť ako vecne správny.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 28Cb/26/2020 zo dňa 28. mája 2021, pretože vykazuje známky
vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali
za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom

iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty
nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného
rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:

8. Predmetom konania je žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy 747,32 eur s príslušenstvom,

keď žalobca pri odstraňovaní znečistenia vozovky unikajúcimi prevádzkovými kvapalinami z
havarovaného vozidla škodcu, ktoré bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného, vynaložil náklady
v uvedenej výške. Svoj nárok si žalobca v konaní uplatnil ako priamy nárok aj ako nárok vyplývajúci
zo zmluvy o postúpení pohľadávok. Vlastníkom predmetnej cestnej komunikácie je Bratislavský
samosprávny kraj a správcom ním založená právnická osoba Regionálne cesty Bratislava a.s.. Súd

prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy
konania v rozsahu 100 %. Žalobu primárne zamietol z dôvodu, že žalobca nemal kompetenciu vytečené
prevádzkové kvapaliny odstrániť a ako podporný argument súd uviedol, že tento nárok žalobcu ani nie
je krytý zákonom o PZP. Žalobca s uvedeným nesúhlasil a voči rozsudku súdu prvej inštancie podal
odvolanie, poukazujúc na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP.

9. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nie je spôsobilým subjektom na
to, aby vykonával správu cesty, resp. aby na neho boli prenesené niektoré práva a povinnosti správcu
cesty. Žalobcom tvrdené odstránenie znečistenia vozovky, nie je možné považovať za odstránenie
prekážok cestnej premávky vykonané na toto konanie vecne legitimovaným subjektom. V súlade s ust.

§ 3d ods. 2 a 3d ods. 5 písm. c) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon)
je právnická osoba Regionálne cesty Bratislava a.s. kompetentná (pretože na tento účel bola založená)
a poverená udržiavaním pozemných komunikácií vo vlastníctve Bratislavského samosprávneho kraja
v stave zodpovedajúcom účelu, a teda aj v prípade znečistenia týchto komunikácií toto znečistenie
odstrániť. Správca komunikácie postupoval v rozpore s cestným zákonom v spojení so zákonom o

cestnej premávke, keď na základe Zmluvy o odstraňovaní prekážok z 26.11.2015 previedol na žalobcu,
resp. poveril žalobcu svojou vlastnou kompetenciou, na vykonávanie ktorej bol výslovne založený, a to
odstraňovanie prekážok z telesa cesty a/alebo súčasti cesty za účelom zabezpečenia priechodnosti a
plynulosti cestnej premávky. Správca komunikácie pri odstraňovaní prekážky z komunikácie vystupuje
ako orgán verejnej moci (správy), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jeho výkon a nemôže

ju zmluvne previesť na iný podnikateľský subjekt, a to ani po stránke technickej. Odstrániť znečistenie z
komunikácie je oprávnený vykonať buď Bratislavský samosprávny kraj, alebo právnická osoba ním na
tento účel založená alebo zriadená, t.j. Regionálne cesty Bratislava a.s.. Pokiaľ teda nebola prekážka
(škvrnanakomunikácii)odstránenáBratislavskýmsamosprávnymkrajom,aleboprávnickouosobouním
pre tento účel založenou alebo zriadenou, išlo o zákonom neprípustné prenesenie výkonu právomoci pri

správemiestnejkomunikácie.Súdprvejinštanciepotomsprávneuviedol,žežalobcovipretonemoholani
vzniknúť nárok na náhradu vynaložených nákladov spojených s odstránením prekážky voči žalovanému.
Právny poriadok Slovenskej republiky nedovoľuje, aby správca cesty preniesol predmetné oprávnenie
verejnoprávneho charakteru na akýkoľvek iný podnikateľský subjekt, a preto ak tak správca cesty na
základe Zmluvy o odstraňovaní prekážok z 26.11.2015 urobil, je takýto úkon podľa § 39 Občianskeho

zákonníka neplatný pre rozpor so zákonom a žalobca na základe neho nemohol získať oprávnenie na
výkon verejnej moci na odstraňovanie prekážok na komunikáciách. Odstraňovanie prekážok cestnej
premávky žalobcom tak bolo vykonané v rozpore so zákonom, a preto žalobcovi nemohla vzniknúť na
základe neplatného poverenia pohľadávka na zaplatenie náhrady nákladov za odstránenie znečisteniavozovky. Odvolací súd opätovne podporne a analogicky poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3 Cdo 70/2003, ktorý uviedol, že správca miestnej komunikácie podľa ust. § 3d ods. 5
písm. c) zákona č. 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, pri odstraňovaní vozidla z komunikácie

vystupuje ako orgán verejnej moci (správy) a nemôže právomoci správcu komunikácie previesť na
iný podnikateľský subjekt, a to ani po stránke technickej (čo sa týka zabezpečenia samého výkonu
odstránenia vozidla). Odstrániť vozidlo z miestnej komunikácie je oprávnená vykonať buď len obec sama
(správca komunikácie), alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená. Ani technický
výkon odstraňovania vozidiel teda nemožno preniesť na iný subjekt, ktorý nie je správcom komunikácie.

Keďže uvedené je už samo osebe dôvodom pre zamietnutie žaloby v celom rozsahu, odvolací súd
nepovažovalzahospodárneaúčelnézaoberaťsaotázkou,činárokžalobcujekrytýpovinnýmzmluvným
poistením.

10. Vo vzťahu k poukazu žalobcu na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/69/2020
a zásadu právnej istoty odvolací súd uvádza, že v uvedenom rozhodnutí odvolací súd neposudzoval

aktívnu legitimáciu žalobcu v súlade s § 3d ods. 5, písm. c) zákona č. 135/1961 Zb. a § 43 ods. 1 zákona
č. 8/2009 Zb. o cestnej premávke, ktorú skutočnosť konštatoval i Krajský súd v Bratislave v rozsudku
č.k. 3Cob/250/2021-292 zo dňa 25.05.2022, vydanom v konaní medzi rovnakými sporovými stranami
ako v prejednávanej veci. Neobstojí ani poukaz žalobcu na ďalšie súdne rozhodnutia, pretože tieto nie
sú pre posúdenie danej veci relevantné.

11. Čo sa týka námietky žalobcu, že súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, kto mal povinnosť
volať Hasičský a záchranný zbor, len konštatoval, že podľa Zmluvy o odstraňovaní prekážok zo dňa
21.06.2015 nebolo preukázané, že by tento zbor bol vôbec volaný, túto odvolací súd považuje za
nedôvodnú.Akojezrejmézbodu27.odôvodnenianapadnutéhorozhodnutia,uvedenénebolodôvodom,

pre ktorý súd žalobu zamietol, ale išlo len o podporný argument súdu. Taktiež ďalšie námietky žalobcu
odvolací súd považoval za irelevantné, keďže nemajú vplyv na správnosť rozhodnutia v danej veci z
vyššie uvedených dôvodov.

12. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný

súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a
rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).

13. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na

všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo

16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).

14. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp.
zn. 28Cb/26/2020 zo dňa 28. mája 2021 v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.

15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP tak, že žalovaný nemá proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu
žiadne nevznikli.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).