Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. november 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/200/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022201234
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Belavá
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1022201234.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v právnej veci žalobcu: DÚHA, a.s., so sídlom Prievozská
4D, 821 09 Bratislava, IČO: 31 690 360, zastúpený advokátom Mgr. Martin Berec, so sídlom Mostová
2, 811 02 Bratislava, zapísaný v registri SAK pod č. 5129, IČO: 42 142 440, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v
konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 101769114/2022 zo dňa 16.06.2022

a o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu o priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo veci
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 101769114/2022 zo dňa 16.06.2022, z a m i
e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 26.08.2022, doručenou Krajskému súdu v Bratislave elektronicky dňa

02.09.2022, domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 101769114/2022 zo dňa
16.06.2022, ktorým ako odvolací orgán v zmysle zákona č. 35/2019 Z.z. o finančnej správe a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 563/2009 Z.z. o správe
daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „DP“), potvrdil odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Bratislava číslo
100297887/2022 zo dňa 14.02.2022, ktorým správca dane žalobcovi uložil podľa §155 ods. 1 písm. f)

bod 1. DP za správny delikt podľa § 154 ods. 1písm. e) DP za uvedenie dane z pridanej hodnoty v
dodatočnom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie október 2015, v nižšej sume ako daň, ktorú mal
odviesť, pokutu vo výške XX.XXX,XX EUR.

2. Spolu so správnou žalobou podal žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
podľa § 185 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) s

odôvodnením, že v prípade, ak by bol nariadený okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia a žalobca by
bol prinútený uhradiť sumu vo výške XX.XXX,XX EUR, bola by bezprostredne ohrozená podnikateľská
činnosť žalobcu ako aj chod spoločnosti samej.

3. Ak by žalovaný uskutočnil výkon právoplatného rozhodnutia, jedným z nenapraviteľných následkov,
ktoré by nastali s vysokou pravdepodobnosťou by bolo hromadné prepúšťanie zamestnancov žalobcu,

ktorý ich k dnešnému dňu eviduje viac ako sto. Žalobca tiež uviedol, že spektrum jeho podnikateľských
aktivítjevstavebnejsférerozloženýchpocelomúzemíSlovenskejrepubliky,pričomjezamestnávateľom
aj v oblastiach, kde je evidovaná vysoká miera nezamestnanosti. Výkonom rozhodnutia by boli pracovné
miesta ohrozené, keďže žalobca by okamžitým výkonom rozhodnutia nedokázal pokryť náklady na
mzdy zamestnancov ako aj svoje odvodové povinnosti voči orgánom verejnej správy a zdravotným
poisťovniam.4. Žalobca predložil súdu porovnanie poklesu tržieb s obdobím roka 2020, ktoré nepresahujú jednu
polovicu obratu za obdobie roka 2021. Žalobca v čase hospodárskej krízy, ktorá sa aktuálne objavuje v
stavebnom sektore nedokáže pokryť náklady spojené s rozhodnutím správcu dane, keďže ich nemal a

nemohol predpokladať pri vypracovávaní predbežných rozpočtov na nasledujúce obdobie. Žalobca tiež
predložil prehľad svojich daňových povinností.

5. Žalobca uviedol, že na jeho podnikateľských aktivitách je závislých niekoľko desiatok subdodávateľov,
živnostníkov ako aj iných podnikateľských subjektov, ktoré by boli okamžitým výkonom napadnutého

rozhodnutia tiež dotknuté. Rovnako by bola ohrozená aj splatnosť záväzkov žalobcu voči dodávateľom,
subdodávateľom a iným subjektom. S uvedeným tvrdením žalobca predložil súdu prehľad záväzkov
splatných do 90 dní, prehľad pohľadávok splatných do 90 dní a súhrnný prehľad pohľadávok a záväzkov.

6. V ďalšom žalobca dodal, že okrem stavebných diel a stavebných činností ktoré zhotovuje, je tiež
aktuálne zhotoviteľom strategickej stavby s označením „Prepojovací VTL plynovod Poľsko-Slovensko,

Líniová časť 2“, stavby plynovodu, ktorý je súčasťou kritickej infraštruktúry. Preto náhly zásah do
majetkovej sféry žalobcu v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia by tak bezpochyby
znamenal bezprostredné ohrozenie dokončenia a včasného odovzdania tejto strategickej a kritickej časti
infraštruktúry.

7. Pre úplnosť žalobca uviedol, že správca dane tendenčným spôsobom postupoval vo viacerých
daňových konaniach, kde žalobcovi vyrubil v súhrne sumu X.XXX.XXX,- EUR, ktorá je pre žalobcu
likvidačná a výkonom napadnutého rozhodnutia/rozhodnutí, by musel vykonať drastické opatrenia,
zastaviť svoje podnikateľské aktivity prípadne zrušiť spoločnosť.

8. V závere uviedol, že vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, výkonom napadnutého rozhodnutia, reálne
došlo k zásahu do subjektívnych práv žalobcu.

9. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním doručeným súdu elektronicky dňa
25.10.2022, v zmysle ktorého napadnuté rozhodnutie považuje za správne s poukazom na rozsudok

Najvyššieho súdu SR v obdobnej veci sp.zn. 5Sžf/75/2015 zo dňa 26.01.2017 v zmysle ktorého
„ ...vzhľadom na právoplatnosť rozhodnutia správcovi dane nebránilo žiadne ustanovenie daňového
poriadku vydať predmetné rozhodnutie. Samotná skutočnosť prebiehajúceho súdneho konania o
preskúmanie rozhodnutia, nezakladá povinnosť správcu dane prerušiť konanie podľa § 61 daňového
poriadku. Je potrebné zdôrazniť, že v čase rozhodovania o uložení pokuty bolo rozhodnutie právoplatné

a predstavovalo zákonný podklad pre vydanie rozhodnutia o uložení pokuty. ...“ V rámci vyjadrenia
k žalobe, sa žalovaný vyjadril i k návrhu na priznanie odkladného účinku s tým, aby súd nepriznal
správnej žalobe odkladný účinok. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nezbavuje
žalobcu povinnosti zaplatenia daňových pohľadávok a jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď
by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a nie ju privodilo. Nezaplatením

splatnej dane bude ukrátený štátny rozpočet.

10. Žalovaný poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 5S/39/2022-68 z 09.08.2022,
ktorý žalobcovi v totožnej veci za zdaňovacie obdobie október 2015 zamietol priznať podanej žalobe
odkladný účinok s odôvodnením, že priznanie odkladného účinku neslúži na zhojenie nepriaznivej

finančnej situácie a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plnenia záväzkov. Žalobca neosvedčil dôvody,
pre ktoré by mal správny súd priznať žalobe odkladný účinok, ani to, že jeho priznanie nie je v rozpore
s verejným záujmom.

11. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný

predpis neustanovuje inak.

12. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného
uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi
následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy

hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom
prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore
s vereným záujmom.13. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

14. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

15. Správny súd môže priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu, po vyjadrení
žalovaného a výlučne z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) a b) SSP.

16. Súd má zato, že inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je
výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP a zároveň má
dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé,
že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či
finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy

je povinnosťou žalobcu. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017 zo dňa 30.05.2017
vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného
účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018.

17. Na tomto mieste správny súd uvádza, že pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe je
potrebné splniť dve zákonné podmienky. Prvou podmienkou je osvedčenie následku predpokladaného v
§ 185 SSP a druhou podmienkou je, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebude v rozpore
s verejným záujmom, pričom obe podmienky musia byť splnené kumulatívne.

18. Správny súd každý návrh, teda aj návrh o priznanie odkladného účinku správnej žalobe posudzuje
individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti. Žalobca návrh o odkladný účinok správnej
žalobe odôvodnil dôvodmi uvedenými v odsekoch 2. až 8. tohto uznesenia, pričom súd nezistil zákonný
dôvod pre jeho priznanie. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe, súd zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť ochranu

subjektívnych práv, právom chránených záujmov, ktorú by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho súdu
vyhovujúce správnej žalobe.

19.Správnysúdprirozhodovanímusímaťnadvšetkypochybnostiosvedčené,žepriznanímodkladného
účinku správnej žalobe dôjde k spravodlivej ochrane práv žalobcu, resp. sa zabráni vzniku závažnej

ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, prípadne inému vážnemu nenapraviteľnému
následku. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní
odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie
správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd pred vlastným rozhodnutím vo veci samej
prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným

spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny.

20. Žalobca svoje tvrdenia v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe síce osvedčil
prehľadom zamestnancov, prehľadom daňových povinností, porovnávacou tabuľkou o výsledku
hospodárenia roka 2020 a 2021, prehľadom záväzkov splatných do 90 dní, prehľadom pohľadávok

splatných do 90 dní a súhrnným prehľadom pohľadávok a záväzkov, avšak vôbec neosvedčil aktuálny
stav na bankovom účte v spojení s jeho výdavkami, stav jeho majetku takým spôsobom, aby mal správny
súd podklady, na základe ktorých by mohol posúdiť žalobcov návrh a odôvodniť svoje rozhodnutie, t.j.
či žalobcom tvrdené skutočnosti sú spôsobilé u žalobcu vyvolať hrozbu vzniku závažnej ujmy, značnej
hospodárskej škody, či finančnej škody, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Správny súd

musí mať k dispozícii reálne podklady, z ktorých je možné vyhodnotiť celkovú situáciu žalobcu tak, že
určitá reálna hrozba závažnej ujmy existuje. Žalobcom predložené listiny podľa názoru súdu nie sú
dostatočnými prostriedkami osvedčenia možnej hrozby vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej
škody, či finančnej škody, ako tvrdí žalobca. Predložené doklady len osvedčujú situáciu žalobcu s
tým, že žalobca má negatívny hospodársky výsledok, je v nepriaznivej finančnej situácii a hospodári

s účtovnou stratou. Priznanie odkladného účinku neslúži na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie a
nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu záväzkov. V prípade podania návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe má povinnosť žalobca osvedčiť svoju materiálnu a finančnú situáciu tak, aby
súd mal k dispozícii také podklady, titulom ktorých môže potenciálnu existenciu hrozby reálne posúdiť avyhodnotiť. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali
priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Zároveň zákon ako podmienku priznania odkladného
účinku správnej žalobe vyžaduje, aby následok, ktorý okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia

hrozí, dosiahol aj určitú intenzitu závažnosti.
Subjektívne presvedčenie žalobcu o jeho nároku na priznanie odkladného účinku podanej správnej
žalobe, nemôže byť dôvodom pre vyhovenie návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
Ustanovenie § 185 SSP zakotvuje možnosť a nie povinnosť správneho súdu, priznať správnej žalobe
odkladný účinok za splnenia zákonných podmienok. Rozhodnutie, a teda posúdenie, či v danom prípade

boli splnené zákonné podmienky možnosti priznať odkladný účinok, je vecou úvahy správneho súdu.

21. Ďalšou zákonnou podmienkou je preukázanie tej skutočnosti, že priznanie odkladného účinku
správnej žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca túto podmienku v žalobnom návrhu vôbec
nezdôvodnil a ani neosvedčil. Súd je názoru, že v preskúmavanej veci verejný záujem spočíva najmä
vo včasnom a riadnom výbere daní, pričom v danom prípade žalobcovi bola uložená pokuta za správny

delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) DP za uvedenie dane z pridanej hodnoty v dodatočnom daňovom
priznaní za zdaňovacie obdobie máj 2015, v nižšej sume ako daň, ktorú mal odviesť. Vzhľadom na
uvedené, súd vidí v priznaní odkladného účinku správnej žalobe rozpor s verejným záujmom. Na tomto
mieste správny súd odkazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 479/2017-44 „ ...
verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či

verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet
subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec
pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov
príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné
záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu. ...“

22. Správny súd uzatvára, že žalobca návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, tvrdenú
hrozbu, tak ako predpokladá zákonná úprava § 185 písm. a) SSP, relevantným spôsobom neosvedčil, a
tak žalobca nepresvedčil správny súd o tom, že mu reálne hrozí značná hospodárska škoda či finančná
škoda. Zákon ako podmienku priznania odkladného účinku správnej žalobe vyžaduje, aby následok,

ktorý okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí, dosiahol aj určitú intenzitu závažnosti.
Ustanovenie § 185 SSP zakotvuje možnosť a nie povinnosť správneho súdu, priznať správnej žalobe
odkladný účinok za splnenia zákonných predpokladov. Rozhodnutie, a teda posúdenie, či v danom
prípade boli splnené zákonné predpoklady možnosti priznať odkladný účinok, je vecou úvahy správneho
súdu. Keďže žalobca nesplnil zákonom vyžadované predpoklady definované v § 185 písm. a) SSP,

správny súd v súlade s § 188 SSP návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

23. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP
v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).