Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. september 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11S/61/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3021200270
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3021200270.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., členov senátu

JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom
R. XXX/XX, XXX XX H., proti žalovanému: Primátorka Mesta Púchov, so sídlom Štefánikova 821/21,
020 18 Púchov, právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. ANTON ŠKOLEK & PARTNERS,
s.r.o., so sídlom Treskoňova 816/1, 014 01 Bytča, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
KPRED912/2021/4908/2021 zo dňa 11. mája 2021, takto

r o z h o d o l :

Správny súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny
súd“) dňa 05.08.2021 domáhal súdneho prieskumu rozhodnutia primátorky Mesta Púchov č.
KPRED912/2021/4908/2021 zo dňa 11.05.2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo
potvrdené rozhodnutie Mestského úradu Púchov č. KPRED912/2021/1793/2021 zo dňa 23.02.2021
(ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) o nesprístupnení žalobcom požadovaných informácií. Petitom
správnej žaloby požadoval žalobca zrušenie napadnutého rozhodnutia, vrátenie veci žalovanému na
ďalšie konanie a uloženie povinnosti žalovanému nahradiť žalobcovi trovy konania.

Administratívne konanie

2.Žalobcavnadväznostinadispozíciuinformáciou,žedňa09.02.2021vedúcaoddeleniaorganizačného
a vnútornej správy Mestského úradu Púchov O.. W. T. mala nastúpiť karanténu v zmysle vyhlášky Úradu

verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. 33/2020, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození
verejného zdravia ku karanténnym povinnostiam osôb po vstupe na územie Slovenskej republiky, sa
žiadosťouzodňa14.02.2021doručenouMestuPúchovdomáhalsprístupnenianasledovnýchinformácií:
1. Uveďte, z akého dôvodu O.. W. T. porušila podmienky karantény podľa Vyhlášky a 11.02.2021 a
12.02.2021 v čase medzi 08:00 hod. a 10:00 hod. vstúpila na Úrad a zotrvala tam?
2. Uveďte, z akého dôvodu O.. W. T. pri svojom vstupe na Úrad a zotrvaní tam 11.02.2021 a 12.02.2021
v čase medzi 08:00 hod. a 10:00 hod. nepreukazovala dispozíciu akejkoľvek výnimky oprávňujúcej ju

k tomuto postupu?
3. S koľkými osobami celkom počas svojich vstupov a zotrvaní na Úrade 11.02.2021 a 12.02.2021 v
čase medzi 08:00 hod. a 10:00 hod. prišla O.. W. T. do kontaktu?4. Akým spôsobom pre účely konania o opakovanom porušení karantény v zmysle Vyhlášky O.. W. T. ste
naložili s obrazovým záznamom vstupu Úradu zachytávajúcim príchod a odchod O.. W. T. 11.02.2021
a 12.02.2021 v čase medzi 08:00 hod. a 10:00 hod.?

5. Uveďte zákonný dôvod, na základe ktorého O.. W. T.P. zamestnancov Úradu mlčaním o jej prítomnosti
na Úrade 11.02.2021 a 12.02.2021 v čase medzi 08:00 hod. a 10:00 hod.?

3. Mestský úrad Púchov rozhodnutím č. KPRED912/2021/1793/2021 zo dňa 23.02.2021, ktoré
podpísala prednostka D.. O. T., žiadosti žalobcu nevyhovel a požadované informácie nesprístupnil v

celom rozsahu. Poukázal na to, že požadované informácie pod bodmi 1., 2. a 3. žiadosti týkajúce
sa skutočnosti, či konkrétna fyzická osoba je povinná dodržiavať karanténne opatrenia z dôvodu
kontaktu s osobou pozitívnou na COVID-19, sa týkajú zdravotného stavu osoby a tým jej osobnosti
a súkromia. Osobnými údajmi, týkajúcimi sa zdravia, sú údaje, ktoré poskytujú informácie o minulom,
súčasnom alebo možnom budúcom fyzickom stave dotknutej osoby. Medzi údaje o možnom budúcom
zdravotnom stave patrí aj údaj o možnom riziku ochorenia. Vyjadrením ku skutočnostiam uvádzaným

v žiadosti o sprístupnenie informácií požadovaných žiadateľom by zo strany povinnej osoby došlo k
nepriamemu potvrdeniu informácie o zdravotnom stave fyzickej osoby, a to bez ohľadu na to, či by
povinná osoba svojím vyjadrením potvrdila alebo nepotvrdila žiadateľom tvrdený údaj o nastúpení
O.. W. T. do karantény. Mestský úrad ďalej vo svojom rozhodnutí uviedol, že „nemá k dispozícii
informácie požadované pod bodom 3. a 5. žiadosti,“ s odôvodnením, že zo zákona nevyplýva povinnosť

povinnej osoby na základe pokynu žiadateľ získavať informácie, ktoré nemá k dispozícii, ktoré jej zákon
neukladá mať k dispozícii. Povinná osoba nemá zákonnú povinnosť evidovať, s koľkými zamestnancami
sa niektorý iný zamestnanec stretol v konkrétne vymedzenom období, nakoľko by tým zasahovala
do súkromia zamestnancov. Súkromie zamestnancov príchodom na pracovisko nekončí a je dané v
určitom ohľade aj v priestoroch zamestnávateľa. Mestský úrad tiež doplnil, že nedisponuje informáciou

o žalobcom tvrdenom úkolovaní zamestnancov úradu mlčaním o prítomnosti O.. W. T. na úrade v
špecifikovanom čase, preto ani nemôže sprístupniť informáciu o zákonnom dôvode takéhoto údajného
konania.Pripomenul,žeúčelomzákonaoslobodnomprístupekinformáciámjesprístupňovaťinformácie
o veciach verejných týkajúcich sa rozhodovacej, výkonnej a hospodárskej činnosti, avšak informácie
požadované žalobcom pod bodom 3. a 5. žiadosti medzi takéto nepatria.

4.Protiprvostupňovémurozhodnutiupodalžalobcaodvolanie.Namietolnesprávneuvedeniezákonných
ustanovení vo výroku rozhodnutia, absenciu dôvodov nesprístupnenia, ktoré mali byť uvedené priamo
vo výroku rozhodnutia, nerozhodnutie o bode 4. žiadosti, nevyporiadanie sa s kategóriou súkromia
zamestnancov na pracovisku. Žalobca nesúhlasil s názorom, že by akýkoľvek bod jeho žiadosti sa týkal

zdravotného stavu O.. W. T., pričom poskytnutím informácií v ním požadovanom rozsahu by nedošlo k
potvrdeniu alebo nepotvrdeniu informácií o jej zdravotnom stave. Žalobca vzniesol námietku zaujatosti, a
to pre blízky rodinný pomer medzi O.. W. T. a prednostkou Mestského úradu Púchov D.. O. T.. Vzhľadom
k tomu, že prednostka je priamou nadriadenou O.. W. T., možno mať oprávnené pochybnosti o jej
nepredpojatosti. Prednostka mala byť preto z procesu rozhodovania o jeho žiadosti o sprístupnenie

informácií vylúčená.

5. Primátorka Mesta Púchov rozhodnutím č. KPRED912/2021/4908/2021 zo dňa 11.05.2021 podľa §
59 ods. 2 správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. V
odôvodnení napadnutého rozhodnutia vyslovila presvedčenie, že prvostupňové rozhodnutie má všetky

zákonné náležitosti. Výrok obsahuje označenie zákonného ustanovenia, na základe ktorého sa rozhodlo
a keďže bola zamietnutá celá žiadosť, nebolo potrebné rozlišovať, ktoré informácie sa sprístupňujú
a ktoré nie. V odôvodnení bolo dostatočne špecifikované, ktoré informácie a z akých dôvodov neboli
žalobcovi sprístupnené. K žalobcom citovanej vyhláške Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej
republiky č. 33/2020 uviedla, že predmetom úpravy tejto vyhlášky sú opatrenia pri ohrození verejného

zdravia ku karanténnym povinnostiam osôb po vstupe na územie Slovenskej republiky, čiže sa týka
povinností nastúpiť karanténu z dôvodu pobytu v zahraničí a nie z dôvodu úzkeho kontaktu s osobou
pozitívnou na COVID-19 zistenou pri testovaní zamestnancov. Informácie k bodu č. 4 žiadosti neboli
sprístupnené z dôvodu, že sa týkajú zdravotného stavu zamestnankyne a teda jej súkromia, nakoľko
odpoveďou na požiadavku žalobcu by došlo k potvrdeniu informácie o tom, či mala alebo nemala byť

v karanténe. Žalovaný vysvetlil, že iba v dôsledku chyby v písaní došlo na strane 2 prvostupňového
rozhodnutia k chybnému uvedeniu číslovky 3 namiesto číslovky 4, avšak z kontextu je zrejmé, že bolo
rozhodnuté aj o bode č. 4 žiadosti.6. K ďalším odvolacím námietkam žalovaný uviedol, že zo žiadnej z vyhlášok Úradu verejného
zdravotníctva nevyplývala Mestskému úradu Púchov povinnosť viesť evidenciu počtu osôb, s ktorými
aj náhodne v určitom období prišiel do kontaktu konkrétny zamestnanec na úrade. Rovnako tak

zamestnanec nemal povinnosť informovať zamestnávateľa o tom, s akým počtom a ktorými osobami
prišiel do kontaktu, hoci aj náhodne v priestoroch mestského úradu. Povinná osoba takouto informáciou
nedisponuje. Zamestnanec prichádza do kontaktu v priestoroch úradu - podateľňa, chodba, kancelária -
s rôznymi osobami, a to aj náhodne bez vykonávania pracovných činností. Práve takéto kontakty možno
zaradiť medzi informácie, ktoré sa týkajú súkromia zamestnanca a nie povinnej osoby. Informácie o

súkromí zamestnanca sú vylúčené zo sprístupnenia na základe žiadosti v zmysle § 9 ods. 1 zákona
č. 211/2000 Z.z.

7. Žalovaný ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že informácia o tom, či konkrétna
osoba je alebo nie je v karanténe, je na účely zákona o slobodnom prístupe k informáciám informáciou
týkajúcou sa súkromia osoby. Poukázal aj na stanovisko Úradu na ochranu osobných údajov, z ktorého

vyplýva,žeinformáciaokaranténekonkrétnejosobyzobcečimestavspojeníspresnýmidentifikovaním
tejto fyzickej osoby je osobitnou kategóriu osobných údajov. Medzi osobitné kategórie údajov patria aj
tie o zdravotnom stave.

8. K námietke zaujatosti vznesenej žalobcom v odvolacom konaní žalovaný uviedol, že jediným

účastníkom správneho konania o sprístupnenie informácií na základe žiadosti podľa zákona č. 211/2000
Z.z. je žalobca ako žiadateľ. Zamestnanec povinnej osoby nie je účastníkom takéhoto správneho
konania, a to ani v prípade, ak sa ho požadované informácie týkajú. Predpojatosť konajúceho
zamestnanca sa v zmysle § 9 ods. 1 správneho poriadku skúma iba vo vzťahu k účastníkovi konania
prípadne k jeho právnemu zástupcovi. Zákonodarca v zákone č. 211/2000 Z.z. zveril kompetenciu

rozhodnúť o sprístupnení alebo nesprístupnení informácií, ktoré má povinná osoba v dispozícii, práve
tejto povinnej osobe, ktorej sa informácie týkajú. Súdna prax akceptovala na základe znenia ustanovenia
§ 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z., že za mesto ako povinnú osobu koná mestský úrad, ktorý riadi
prednosta. Zákonodarca podľa žalovaného týmto vylúčil, že konajúci zamestnanec, v tomto prípade
prednostka mestského úradu, môže byť predpojatá so zreteľom na jej pomer k veci. Prednostka

mestského úradu vždy rozhoduje o sprístupnení alebo nesprístupnení informácií, ktoré sa týkajú
povinnej osoby, v ktorej zastáva riadiacu funkciu, v ktorej sú zamestnaní jej podriadení zamestnanci.
Vždy by bolo možné povedať, že prednostka je predpojatá s ohľadom na pomer k veci.

Argumentácia žalobcu

9. Žalobca v správnej žalobe namietol, že o jeho žiadosti o sprístupnenie informácií rozhodovala
prednostka, ktorá mala byť z konania vylúčená vzhľadom na príbuzenský pomer s osobou, ktorej sa
požadované informácie týkali. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 správneho poriadku ide o obligatórne

vylúčenie zamestnanca správneho orgánu. Potom, ako námietku zaujatosti z uvedeného dôvodu
prezentoval v rámci svojho odvolania, sa primátorka nijako nevysporiadala s touto námietkou, pričom
v administratívnom spise nie je ani záznam vysporiadavajúci sa s príbuzenským vzťahom O.. W.
T. a D.. O. T.. Žalobca zotrval na tom, že o bode č. 4 jeho žiadosti nebolo riadne rozhodnuté, čo
zakladalo fiktívne rozhodnutie podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. Stav fiktívneho rozhodnutia

k bodu č. 4 žiadosti stále trvá. Podľa žalobcu informácia o spôsobe naloženia s kamerovým
záznamom vstupu do Úradu nemá nič spoločné s osobnými údajmi. Vo vzťahu k ostatným bodom
jeho žiadosti o sprístupnenie informácií je napadnuté rozhodnutie žalovaného nezrozumiteľné, neurčité,
nepreskúmateľné a arbitrárne.

Argumentácia žalovaného

10. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Správnu žalobu
ako nedôvodnú navrhol zamietnuť. Nariadenie pojednávania nežiadal. Zopakoval argumentáciu

napadnutého rozhodnutia. Doplnil, že pokiaľ ide o informácie o zdravotnom stave, zamestnanec
nemá žiadnu povinnosť poskytovať takéto informácie svojmu zamestnávateľovi. Zamestnávateľovi
tiež nevyplýva zo Zákonníka práce právo zisťovať okolnosti týkajúce sa zdravotného stavu svojho
zamestnanca. Povinnosť oznámiť skutočnosť, že osoba bola v úzkom kontakte s pozitívne testovanouosobou na ochorenie COVID-19 má len osoba, ktorá bola v kontakte s takouto osobu a to len voči Úradu
verejného zdravotníctva. V prípade, že sama dotknutá osoba bola pozitívne testovaná, má povinnosť
oznámiť túto skutočnosť aj ostatným osobám s ktorými bola v úzkom kontakte. Zároveň je potrebné

uviesť, že osoba, ktorá bola v kontakte s pozitívne testovanou osobou, túto povinnosť nemá v prípade,
ak prekonala ochorenie COVID-19 v období pred viac ako 180-timi dňami, prípadne je plne zaočkovaná.
Žiadateľ, t. j. tretia osoba, nemá na poskytnutie týchto informácií právny nárok.

Konanie na správnom súde

11. Podľa § 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo
právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy,
opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu
verejnej správy, môže sa za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

súde.

12.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

14.Podľa§191ods.1SSPsprávnysúdrozsudkomzrušínapadnutérozhodnutieorgánuverejnejsprávy
alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak

a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,

c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,

g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

15. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou
napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe,

vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Zistil, že žaloba
bola podaná vo veci, v ktorej nie je daná povinnosť zastúpenia advokátom, proti rozhodnutiu, ktoré je
spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva. Po zabezpečení vyjadrenia
žalovanej k správnej žalobe, jeho doručení žalobcovi, rozhodol správny súd o veci bez nariadenia
pojednávania verejne vyhláseným rozsudkom, keďže účastníci konania nariadenie pojednávania

nežiadali a správny súd to, zohľadniac povahu veci ako aj eventuálny verejný záujem na prípadnom
verejnom prejednaní veci na pojednávaní, nepovažoval za potrebné.

Relevantná práva úprava a právne posúdenie veci správnym súdom

16.Podľačl.26ods.1,ods.4aods.5ÚstavySlovenskejrepublikyslobodaprejavuaprávonainformácie
sú zaručené. Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak
ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť
štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Orgány verejnej moci majú povinnosť

primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob
vykonania ustanoví zákon.17. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/200 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať
informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické

osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických
osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

18. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú
povinné osoby k dispozícii.

19. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho
alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.

20. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia
fyzickejosoby,písomnostiosobnejpovahy,podobizne,obrazovésnímkyaobrazovéazvukovézáznamy

týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy,
ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak
dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba; súhlas sa nevyžaduje, ak ide o
sprístupňovanie osobných údajov zosnulej dotknutej osoby na vedecký účel, na štatistický účel, na účel
archivácie, dokumentačnej činnosti, historického výskumu, činností pohrebísk, umiestnenia pamätníkov

a pamätných tabúľ, konania spomienkových podujatí a piety v rozsahu nevyhnutnom pre jeho naplnenie.
Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté.

21. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. Povinná osoba sprístupní na účely informovania
verejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok

ustanovených osobitným zákonom o fyzickej osobe, ktorá je verejným funkcionárom, poslancom
obecného zastupiteľstva, predstaveným v štátnej službe, odborníkom plniacim úlohy pre člena vlády
Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky
alebo podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, vedúcim zamestnancom vykonávajúcim
práce vo verejnom záujme, vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci,

nadriadeným v služobnom pomere alebo členom hodnotiacej komisie alebo iného obdobného orgánu,
ktorý sa zúčastňuje na procese rozhodovania o použití verejných prostriedkov. Podľa prvej vety sa
sprístupňujú osobné údaje v rozsahu
a) titul,
b) meno,

c) priezvisko,
d) funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie,
e) pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti,
f) miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva,
g) mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za

výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu.

22. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá
o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť
bola odložená (§ 14 ods. 3).

23. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti
neposkytlainformáciečinevydalarozhodnutieaaniinformáciunesprístupnila,predpokladása,ževydala
rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade
považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17).

24. Podľa § 9 ods. 1 správneho poriadku zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania
a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom
možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti.

25. Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.26. Podľa § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov opatrenia na predchádzanie vzniku
a šíreniu prenosných ochorení sú izolácia, karanténa, zvýšený zdravotný dozor a lekársky dohľad.

27. Podľa § 5 písm. d) zákona č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 18/2018“) na účely tohto zákona
sa rozumie údajmi týkajúcimi sa zdravia osobné údaje týkajúce sa fyzického zdravia alebo duševného
zdravia fyzickej osoby vrátane údajov o poskytovaní zdravotnej starostlivosti alebo služieb súvisiacich s

poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktorými sa odhaľujú informácie o jej zdravotnom stave.

28. Podľa § 5 písm. e) zákona č. 18/2018 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie spracúvaním
osobných údajov spracovateľská operácia alebo súbor spracovateľských operácií s osobnými údajmi
alebo so súbormi osobných údajov, najmä získavanie, zaznamenávanie, usporadúvanie, štruktúrovanie,
uchovávanie, zmena, vyhľadávanie, prehliadanie, využívanie, poskytovanie prenosom, šírením alebo

iným spôsobom, preskupovanie alebo kombinovanie, obmedzenie, vymazanie, bez ohľadu na to, či sa
vykonáva automatizovanými prostriedkami alebo neautomatizovanými prostriedkami,

29. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 18/2018 Z.z. zakazuje sa spracúvanie osobitných kategórií osobných
údajov. Osobitnými kategóriami osobných údajov sú údaje, ktoré odhaľujú rasový pôvod alebo

etnický pôvod, politické názory, náboženskú vieru, filozofické presvedčenie, členstvo v odborových
organizáciách, genetické údaje, biometrické údaje, údaje týkajúce sa zdravia alebo údaje týkajúce sa
sexuálneho života alebo sexuálnej orientácie fyzickej osoby.

30. Správny súd v súvislosti s aplikáciou zákona č. 211/2000 Z.z. opakovane vyslovuje, že pri

posudzovaní zákonnosti postupu správnych orgánov v postavení povinných osôb je potrebné vychádzať
z účelu zákona č. 211/2000 Z.z., ktorým je zabezpečenie realizácie ústavne zaručeného práva každého
na informácie (čl. 26 ods. 1 Ústavy SR) vo forme sprístupnenia informácie požadovanej žiadateľom (viď
napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Sži/5/2011 zo dňa 25.04.2012). Zákon č. 211/2000 Z.z. poskytuje
právny rámec pre to, aby sa žiadateľovi realizáciou jeho práva umožnilo nadobúdať vedomosti o

skutočnostiach a faktoch, ktorými disponuje povinná osoba, pokiaľ nejde o informácie, ktoré sú zákonom
vylúčené zo sprístupňovania. Všetky výnimky je potrebné vykladať reštriktívne a prihliadať na princíp
prevažujúceho verejného záujmu, ktorý vyplýva z čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle
ktorého možno právo na informácie obmedziť iba vtedy, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné
na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a

mravnosti. Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce
ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach
a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu
tejto ich rozhodovacej činnosti. Všetky zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva
povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení

tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Najvyšší súd Slovenskej republiky v danom prípade
vychádzal z toho, že právo na informáciu musí byť v rovnováhe s princípom dobrej verejnej správy. Je
potrebné zdôrazniť, že verejná správa nemá byť samoúčelná, ale jej cieľom je služba občanom, vrátane
poskytovania informácií, s ktorými verejná správa pri výkone svojej pôsobnosti pracuje (disponuje).
Cieľom verejnej správy je právna regulácia v oblasti verejnoprávnych vzťahov. Právo na informácie

nie je samoúčelné, ale má umožniť žiadateľom čo najväčšiu právnu pohodu a komfort orientovať sa a
uplatňovať práva v jednotlivých úsekoch verejnej správy.

31. Preskúmaním veci dospel správny súd k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. Možno síce
čiastočne súhlasiť so žalobcom, že žalovaný sa mal vyporiadať s námietkou zaujatosti vo vzťahu k

príbuzenskému pomeru medzi O.. W. T. a prednostkou D.. O. T. procesne korektným spôsobom, nakoľko
dôvodom na vylúčenie je aj pomer zamestnanca správneho orgánu pre jeho pomer k veci, k čomu
nedošlo, avšak správny súd napriek tejto názorovej kongruencii so žalobcom si je vedomý opakovane
judikovanej axiómy (jednej z mnohých) správneho súdnictva, podľa ktorej sa rozhodnutie nezrušuje len
preto, aby sa formálne zopakoval administratívny proces, pokiaľ sa novým procesom nemôže dospieť

k lepšej právnej pozícii žalobcu, v tomto prípade by ňou bolo sprístupnenie informácií žalobcovi v
zmysle jeho žiadosti zo dňa 14.02.2021 alebo aspoň niektorých bodov. Správny súd sa totiž stotožňuje s
právnym zdôvodnením dôvodov, pre ktoré žalovaný nesprístupnil žalobcovi ním požadované informácie,čiže možno ustáliť, že aj správnym súdom identifikovaná procesná vada neviedla k nezákonnému
rozhodnutiu.

32. Informácie požadované bodmi 1., 2. a 4. žiadosti žalobcu zo dňa 14.02.2021 sa bezprostredne týkajú
zdravotného stavu O.. W. T., a to prostredníctvom inštitútu tzv. karantény ukladanej orgánmi verejnej
správy v súvislosti s ochorením COVID-19 alebo s podozrením naň. Či konkrétna fyzická osoba je
alebo nie je povinná dodržiavať karanténne opatrenia, napr. z dôvodu kontaktu s osobou podozrivou
na COVID-19, sa týkajú súkromia fyzickej osoby, nakoľko sa týkajú jej zdravotného stavu. Žalovaný sa

s touto otázkou náležite vyporiadal, svoje rozhodnutie vypravil s primeranou argumentáciou, z ktorej
je možné logicky vyvodiť, čo je dôvodom nesprístupnenia informácií požadovaných bodmi 1., 2. a 4.
žiadosti žalobcu zo dňa 14.02.2021, a na zistený skutkový stav správne aplikoval ustanovenie § 9 ods.
1 zákona č. 211/2000 Z.z., keďže tu nebol k dispozícii predchádzajúci písomný súhlas O.. W. T. so
sprístupnením informácií o jej zdravotnom stave.

33. Pri informáciách požadovaných bodmi 3. a 5. žiadosti žalobcu zo dňa 14.02.2021 ide o také
informácie, ktorými povinná osoba nedisponuje, preto podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000
Z.z. (a contrario) povinná osoba nemá povinnosť ich sprístupnenia. Na sledovanie, vyhodnocovanie a
prípadné archivovanie počtu vzájomných kontaktov medzi zamestnancami navzájom počas pracovnej
doby na pracovisku nemá zamestnávateľ nielenže žiadny zákonný poklad, ale navyše ani žiadny

ekonomicky racionálny dôvod. Takýmto ekonomicky a personálne vyčerpávajúcim sledovaním by
navyšešikanóznymasúkromiezamestnancovnarúšajúcimspôsobomzasahovaldoobvykléhospôsobu
výkonu práce jednotlivými zamestnancami.

34.Názor,ževovzťahukbodu4.žiadostižalobcuzodňa14.02.2021jetupretrvávajúcistavnegatívneho

fiktívneho rozhodnutia, správny súd so žalobcom nezdieľa. V riadku č. 12 na str. 2 prvostupňového
rozhodnutia je síce uvedené „pod bodmi 1, 2 a 3 žiadosti“, avšak z ďalšieho kontextu odôvodnenia je
zrejmé, že tým má správny orgán na mysli body 1., 2. a 4. žiadosti žalobcu zo dňa 14.02.2021. Správny
súd pritom v nadväznosti na ustanovenie § 59 ods. 2 správneho poriadku pripomína, že prvý a druhý
stupeň správneho konania je potrebné vnímať ako jeden celok, že vyslovene správny poriadok počíta s

takým postupom odvolacieho orgánu, ktorý prípadné chyby prvostupňového konania odstráni. Žalovaný
tak učinil napadnutým rozhodnutím, v odôvodnení ktorého zrozumiteľným spôsobom vysvetlil, že ide o
pisársku chybu v rámci odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia a sám zrekapituloval argumentáciu
doplnenú vlastnými úvahami aj s uvedením dôvodov, pre ktoré nebola žalobcovi sprístupnená informácia
pod bodom 4. jeho žiadosti zo dňa 14.02.2021.

35. S poukazom na uvedené úvahy je zrejmé, že námietky, ktoré žalobca uviedol v správnej žalobe,
neboli spôsobilé privodiť mu úspech v konaní a preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190
SSP zamietol.

36. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému náhradu
trov konania nepriznal, nakoľko podľa názoru správneho súdu nešlo o stav, v ktorom by to bolo možné
od žalobcu spravodlivo požadovať.

37. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 1 mesiaca odo dňa
doručeniatohtorozsudkunaNajvyššísprávnysúdSlovenskejrepublikyprostredníctvomKrajskéhosúdu
v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému
správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová
značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,
kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo
zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“)

a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.