Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. december 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/167/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022201078
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1022201078.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave ako správny súd v právnej veci žalobcu: „Združenie Oraving - MBM-GROUP
- LSS" skupina dodávateľov zložená z vedúceho člena Liptovská stavebná spoločnosť, s.r.o. skrátene
LSS, s.r.o., Andreja Hlinku 72, 034 06 Ružomberok, IČO: 36 440 353, a členov Oraving, s.r.o.,
M.R.Štefánika 1833, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 31 637 965 a MBM-GROUP, a.s., Miletičova 1, 821 08
Bratislava, IČO: 36 740 519, práv. zast.: CREDIS Law s.r.o., advokátska kancelária, Radlinského 2, 811

07 Bratislava, IČO: 35 955 341, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10,
820 05 Bratislava, IČO: 31 797 903, za účasti: CZT Ružomberok, s. r. o., Bystrická cesta 1, 034 01
Ružomberok, IČO: 36 820 300, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu:
7635-9000/2022 zo dňa 30.06.2022, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe,
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby vo veci

preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu: 7635-9000/2022 zo dňa 30.06.2022, z
a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len správny súd) dňa 04.08.2022 sa žalobca
domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Rady žalovaného číslo spisu: 7635-9000/2022 zo dňa
30.06.2022, (ďalej len napadnuté rozhodnutie) a jemu predchádzajúceho rozhodnutia Úradu pre verejné

obstarávanie č. 6312-6000/2022-OD zo dňa 05.05.2022, a zároveň správny súd požiadal o priznanie
odkladného účinku správnej žalobe.

2. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby odôvodnil tým, že právoplatnosťou
napadnutých rozhodnutí došlo k nezákonnému vylúčeniu žalobcu z verejného obstarávania, čím sa
žalobcovi zmarila ďalšia účasť v súťaži. V dôsledku uvedeného môže kontrolovaný subjekt pokračovať

v súťaži s inými uchádzačmi, bez ďalšej účasti žalobcu, a vo výsledku uzavrieť zmluvu o dielo s iným
uchádzačom. Uviedol, že v prípade úspešnosti tejto žaloby a zrušenia napadnutých rozhodnutí by mohla
nastať situácia, kedy by bola obnovená žalobcova účasť v súťaži, avšak súťaž by už neexistovala, keďže
verejný obstarávateľ by medzičasom pravdepodobne uzavrel zmluvu o dielo s iným uchádzačom, čím by
došlo k nenapraviteľnému následku na strane žalobcu, ktorý by fakticky nebol schopný ďalej uplatňovať
svoje práva v súťaži. Právoplatným vylúčením zo súťaže žalobcovi hrozí aj značná hospodárska

škoda zodpovedajúca ušlému zisku žalobcu, ktorý by žalobca nadobudol realizáciou zákazky v prípade
úspechu vo verejnej súťaži, pričom hodnota zákazky sa pohybuje na úrovni 6 miliónov Eur. Žalobca tiež
vyjadril presvedčenie, že priznanie odkladného účinku v predmetnej veci nie je v rozpore s verejným
záujmom.

3. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním zo dňa 14.11.2022, v ktorom Správny

súd požiadal správnu žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zamietnuť tiež návrh na odklad vykonateľnosti
správnej žalobe. Uviedol, že priznanie odkladného účinku žalobe nepovažuje za dôvodné, a tojednak s poukazom na presvedčenie o zákonnosti napadnutého rozhodnutia zo strany žalovaného
ako aj s poukazom na skutočnosť, že dňa 19.09.2022 bola uzavretá Zmluva o dielo č. XXXX/P/
XX medzi kontrolovaným ako objednávateľom a zhotoviteľom - spoločnosťou M. D., S..X..F.., D. X,

XXX XX Ž., IČO: XX XXX XXX. K žalobcovej námietke, že mu právoplatným vylúčením zo súťaže
hrozí značná hospodárska škoda zodpovedajúca ušlému zisku žalobcu, ktorý by žalobca nadobudol
realizáciou zákazky v prípade úspechu vo verejnej súťaži žalovaný uviedol, že tento vyplýva len z
akéhosi žalobcovho automaticky očakávaného nároku na uzatvorenie zmluvného vzťahu na realizáciu
predmetnej zákazky, pričom upriamil pozornosť na časť uznesenia NS SR 2Cdo/72/2017 zo dňa 26.

4. 2018, v ktorom sa okrem iného v bode 23 uvádza, cit.: „Komisia sa môže rozhodnúť neuzavrieť
žiadnu zmluvu, a teda ani uchádzač/záujemca, ktorý predložil najvýhodnejšiu ponuku nemá záruku, že
s ním bude zmluva uzavretá. Každý musí kalkulovať s tým, že nemá vopred právny nárok na uzavretie
zmluvy.“ Uviedol, že žalobca nemá vopred daný právny nárok na to, aby s ním verejný obstarávateľ
uzatvoril zmluvu ako výsledok verejného obstarávania. Ďalej z citovaných rozhodnutí vyplýva, že na
uzavretie zmluvy nemá nárok ani len za predpokladu, že by pri opačnom rozhodnutí žalovaného

splnil všetky podmienky a kritéria a teoreticky by sa mohla stať jeho ponuka úspešnou. Uviedol, že
Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu,
z ktorého musí vyplývať, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy by žalobcovi hrozila závažná ujma, značná hospodárska či
finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a

priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore s verejným záujmom, resp. ak napadnuté rozhodnutie
orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte
Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti a žalobcovi by inak hrozila vážna
a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore so záujmom Európskej
únie. Dôkazy k tomuto tvrdeniu však musí predložiť žalobca. Návrh nemôže byť abstraktný. Žalobca

musí konkretizovať vyššie uvedenú hrozbu, napríklad na určitého adresáta a jej možný dopad. Ak sa
žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žaloby z dôvodu hrozby značnej hospodárskej
škody, musí dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené, nakoľko od
tohto vymedzenia bude v konečnom dôsledku závisieť aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho
odôvodnenia.

4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať

správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

6. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade ak to vyslovene
ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Správny súd môže priznať správnej žalobe
odkladný účinok len na návrh žalobcu, po vyjadrení žalovaného a výlučne z dôvodov uvedených v §
185 písm. a) a b) SSP.

9. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby vyplýva z práva
na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, pričom však pre takéto rozhodnutie musí byť
zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinkusprávnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné
práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

10. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním,
má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené
v § 185 SSP. Zároveň má povinnosť tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí
správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé
reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný

následok. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Z odôvodnenia uznesenia
Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že osvedčenie hrozby treba
považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o
hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní
odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorým osvedčuje, že okamžitým výkonom

napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej
správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda
či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
Správny súd uvádza, že zákonom (SSP) predpokladaná hrozba negatívnych dopadov na žalobcu musí
byť zároveň priamo spojená s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia a

súčasne musí byť splnená podmienka, že kladné rozhodnutie správneho súdu o návrhu žalobcu nebude
v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne
nastala, avšak sa vyžaduje osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia mu takáto závažná
ujma hrozí. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k
návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú

do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí
alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené.
Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia
orgánu verejnej správy.

11. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v danej veci skúmal, či sú splnené
podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žaloby.

12. Správny súd každý návrh a teda aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe posudzuje

individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti veci, pričom v danom prípade po oboznámení
sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe musí konštatovať, že nezistil
žiadny zákonný dôvod pre jeho priznanie. Žalobca svoje tvrdenia uvedené v návrhu na priznanie
odkladného účinku správnej žaloby odôvodnil tým, hrozbou finančnej škody, bližšie však takúto ujmu
nijako nešpecifikoval a ani žiadnym spôsobom neosvedčil. Žalobca nepredložil žiadne také dôkazy, ktoré

by osvedčovali skutočnosť, že výkonom napadnutého rozhodnutia dôjde k závažnej ujme a prikláňajúc
sa k názoru žalovaného správny súd dodáva, že žalobca nemá vopred daný právny nárok na to, aby s
ním verejný obstarávateľ uzatvoril zmluvu ako výsledok verejného obstarávania a to ani za predpokladu,
že by pri opačnom rozhodnutí žalovaného splnil všetky podmienky a kritéria a teoreticky by sa mohla
stať jeho ponuka úspešnou.

13. Správny súd konštatuje, že podľa jeho názoru nie je žiadny dôvod na priznanie odkladného účinku
predmetnej správnej žalobe, pretože žalobca ničím neosvedčil, že by mu bezprostredne hrozila závažná
ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne
iný vážny nenapraviteľný následok. V tejto súvislosti správny súd opäť poukazuje na odôvodnenie

uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019 „...Osvedčiť
existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie
ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia
Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby
treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len

o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. ...“ . Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi má tento
povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí
vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojomrozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa
zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť
miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného

nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia ako aj posúdenie z
hľadiska rozporu s verejným záujmom.

14. Žalobca podľa správneho súdu tiež neosvedčil tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku
podanej žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom, nakoľko napadnuté rozhodnutie nezasahuje do

verejného ale súkromného záujmu žalobcu.

15. Vzhľadom k tomu, že podľa názoru správneho súdu žalobca hodnoverne žiadne priame reálne
dopady a ujmy, ktoré by mohli zmariť ochranu jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov,
resp. zákonnosti v prípade vyhovujúceho rozhodnutia správneho súdu o správnej žalobe neosvedčil,
správny súd musí konštatovať, že na priznanie odkladného účinku nie sú dané zákonné dôvody, a preto

správny súd v súlade s ust. § 188 SSP návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zamietol.

16. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4
v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).