Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 12, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/94/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711213697
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8711213697.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.

Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v právnej veci žalobcu: Pozemkové spoločenstvo urbárskeho
majetku obce Rakúsy, so sídlom Rakúsy, 059 76 Rakúsy, IČO: 17 148 936, splnomocnený zástupca
JUDr. František Vojtašek, bytom Stará Lesná č. 165, 059 52 Stará Lesná, adresa pre doručovanie
písomností: Gercenová 4, 851 01 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika - Štátne lesy
Tatranského národného parku, so sídlom Tatranská Lomnica č. 66, 062 01 Vysoké Tatry, IČO: 31 966
977, právne zastúpený JUDr. Marek Radačovský, advokát so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO:
35 553 961, za účasti Okresnej prokuratúry Poprad, Štefánikova 11, 058 01 Poprad, o náhradu škody

s prísl., o odvolaniach žalobcu a Okresnej prokuratúry Poprad proti rozsudku Okresného súdu Poprad
č.k. 17C/196/2011-689 zo dňa 18.5.2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

N e p r i p ú š ť a zmenu žaloby v znení uvedenom v odvolaní žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)

žalobu zamietol a priznal žalovanému proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobným návrhom doručeným súdu dňa 31.10.2011
žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi vecnú škodu na lesnom majetku vo
výške 566.337,- eur, škodu za obmedzenie vlastníckych práv vo výške ročných nájmov v sume 95.825,-
eur, úroky z omeškania od 10.1.2001 do 11.1.2011 v sume 32.728 eur, úroky z omeškania zo sumy
566.337,- eur a zo sumy 95.825,- eur vo výške 0,05 % denne od právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej a na náhradu trov konania.

3. Nárok odôvodnil tým, že žalobca je pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou. Uvádzal,
že žalovaný k dnešnému dňu odmietol žalobcovi vydať príslušnú lesohospodársku evidenciu, napriek
opakovanýmvýzvam.Žalobcapretoneviešpecifikovaťvýškuvecnejškodynamajetkuvjehovlastníctve.
Dňa 19.11.2011 členovia výboru žalobcu vykonali ohliadku majetku, požiadali geodeta o vytýčenie
hraníc pozemku parcelné číslo XXXX, XXXX, XXXX v k. ú. X. O.. Zistili, že bola uskutočnená ťažba

dreva. Škodu spôsobenú ťažbou dreva žalovaným na týchto parcelách vyčíslili na sumu 566.337,- eur.
Obnovu lesa novou výsadbou žalovaný nezabezpečil. Nárok na náhradu škody spôsobenej na lesnom
majetku žalobca uplatňuje v zmysle § 34 ods. 2 zákona o lesoch, § 415, 420 Občianskeho zákonníka.
Porušenie právnej povinnosti žalovaného spočíva v tom, že už v čase keď bol žalobca zapísaný doregistra pozemkových spoločenstiev s právnou subjektivitou žalovaný nepochybne vedel, že vlastníkom
nehnuteľností vedených na LV č. XXX v k. ú. Z. a LV č. XXX v k. ú. X. O. je žalobca. Pri výpočte
škody za obmedzenie vlastníckych práv žalobca postupoval v zmysle § 20 zákona č. 504/2003 o nájme

poľnohospodárskych pozemkov. Taktiež žalobca v konaní uplatnil úrok z omeškania z nezaplateného
nájmu spolu vo výške 32.728,- eur. Žalovaný úmyselným konaním spôsobil žalobcovi minimálne celkovú
škodu vo výške 694.890,- eur.

4. Žalovaný so žalobným návrhom nesúhlasil, žiadal žalobu zamietnuť. K jednotlivým uplatneným

nárokom zo strany žalobcu uvádzal, že vecnú škodu na lesnom majetku vo výške 566.337,- eur, žalobca
uplatňuje titulom § 34 zákona o lesoch, § 415, 420 Občianskeho zákonníka, s týmto žalovaný nesúhlasí,
keď žiadnym spôsobom neporušil právnu povinnosť. Tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný neoprávnene
zadržiaval nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu rôznymi súdnymi spormi nie je porušením právnej
povinnosti zo strany žalovaného. Žalovaný nesúhlasil absolútne s vyčíslenou výškou škody spôsobenou
na lesnom majetku. Vyčíslenie škody ohliadkou člena výboru žalobcu tak, že na piatich skusných

plochách o výmere 20 x 20 m2, spočítali pne, odmeral ich priemer, nie je možné náležitým spôsobom
vyčísliť prípadnú spôsobenú škodu. Škoda na lesnom majetku nebola v žiadnom prípade spôsobená
žiadnym zo škodlivých činiteľov uvedených v § 34 zákona o lesoch. Aplikácia ustanovenia § 415
Občianskeho zákonníka je vylúčená, keďže ide o ustanovenie upravujúce preventívnu zodpovednosť za
porušenie povinností predchádzať škodám. Žalobca sám tvrdil, že ku škode malo dôjsť v období od roku

2005.Žalovanýodroku1947predmetnénehnuteľnostinerušenedržal,užíval,staralsaone,zalesňoval,
ochraňoval na svoje náklady, vykonával správu majetku štátu. Jeho držba bola oprávnená. Zároveň bol
povinný starať sa o predmetný lesný majetok. Od 24.9.2008 žalovaný predmetné nehnuteľností neužíval
na základe rozhodnutia o predbežnom opatrení Okresného súdu Poprad vo veci sp. zn. 11C/187/2008.
Oprávnenosť držby predmetných pozemkov, ich užívanie žalovaným potvrdzuje aj vtedy aktuálne platný

lesný hospodársky plán, v ktorom je ako vlastník a užívateľ predmetných lesných pozemkov uvádzaný
žalovaný, nie žalobca. Žalobca nepreukázal ani vznik škody na strane žalobcu, ani príčinnú súvislosť
medzi porušením právnej povinnosti a vznikom údajnej škody, ani výšku škody na majetku žalobcu.
Zároveň žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, keď škoda na lesnom majetku
mala vzniknúť v roku 2005 a žaloba bola podaná 31.10.2011. V danom prípade uplynula subjektívna

premlčacia lehota na náhradu škody, i objektívna trojročná lehota. K uplatnenému nároku na náhradu
škody za obmedzenie vlastníckych práv vo výške ročných nájmov 95.825,- eur a úrokom z omeškania
žalovanýnamietal,žeuplatnenienárokunazaplateniedlžnéhonájomnéhozapredmetnélesnépozemky
a súčasné uplatnenie nároku na zaplatenie príjmu, ktorý dosiahol žalovaný z predaja vetrom vyvrátenej
drevnej hmoty sa navzájom vylučuje. Žalovaný vzniesol taktiež námietku premlčania uplatneného

nároku, keď nájomné je splatné ročne nie spätne. Žaloba bola podaná 31.10.2011, nárok na dlžné
nájomné sa premlčal najneskôr 31.10.2008. Navyše od 24.9.2008 žalobca predmetné nehnuteľnosti
neužíval. Poukázal na otázku zásadného významu, a to vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu, pričom
žalobca preukazuje vlastníctvo nehnuteľnosti výpisom z listu vlastníctva. Poukázal na titul oprávnenej
držby štátom, konfiškačné rozhodnutie Z. XXX/XXXX, dobu oprávnenej a nerušenej držby štátom.

Vlastnícke právo sa nepremlčuje, štát sa môže kedykoľvek domáhať určenia vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam.

5. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní na podanej žalobe trval. Žiadal, aby súd žalobe vyhovel.
Uvádzal, že v konaní žalobca uplatňuje titulom náhrady škody voči žalovanému spolu sumu 694.890,-

eur, ktorá suma predstavuje:
a/ sumu 566.337,- eur označenú ako vecnú škodu spôsobenú na lesnom majetku. Žalobca je vlastníkom
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX P. H. U. E. v k. ú. X.Á. O., a to pozemkov parcelné číslo XXXX,
XXXX, XXXX. Škoda vznikla žalobcovi tým, že žalovaný vyťažil na predmetných nehnuteľnostiach
drevnú hmotu v roku 2005 po kalamite v Tatrách, aj v neskoršom období. Žalobca predpokladá, že

žalovaný ťažbu vykonával minimálne tri roky. O ťažbe a spôsobenej škode sa žalobca dozvedel tak, že
11.5.2011 žalovaný oznámil žalobcovi listom, že na predmetných nehnuteľnostiach nevykonáva činnosť,
môže ich obhospodarovať žalobca. Na základe uvedeného bola vykonaná ohliadka predmetných
nehnuteľností, na ktorej bolo zistené, že bola vykonaná ťažba. Žalobca nemá preukázané, že ťažbu
vykonával žalovaný, avšak v tomto období žalovaný obhospodaroval les. Výška uplatnenej škody bola

zistená a vyčíslená lesným hospodárom M.. E. Č. na sumu 566.337,54 eur,
b/ k druhému uplatnenému nároku na náhradu škody vo výške 95.825,- eur žalobca poukazuje na
ustanovenie § 34 ods. 2 zákona o lesoch tým, že škoda bola spôsobená žalobcovi zo strany žalovaného
neuzavretím nájomnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX v k. ú. X. O..Žalobca vyzval žalovaného na uzatvorenie nájomnej zmluvy v roku 1999 písomným návrhom, ktorý
žalovaný neakceptoval. Neskôr žalovaný nebol vyzývaný na uzatvorenie nájomnej zmluvy. V súčasnosti
predmetné nehnuteľnosti užíva žalobca. Výška škody bola vyčíslená s poukazom na cenu nehnuteľností

vo vlastníctve žalobcu 106.128,- Sk za 1 ha. Výška potenciálneho nájomného bola určená v zmysle
zákona č. 504/2003 Z. z. Náhrada škody je vyčíslená za obdobie od 11.4.2001 do 11.4.2011 vo výške
1.061,28 Sk x 272 ha x 10 rokov. V konaní žalobca uplatnil i úrok z omeškania vyčíslený vo výške
32.728,- eur vyplývajúci z druhého uplatneného nároku a omeškania s jeho úhradou a úrok z omeškania
vo výške 0,05 % denne zo súm 566.337,- eur a 95.825,- eur od právoplatnosti rozhodnutia v predmetnej

veci v zmysle nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.

6. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní so žalobou nesúhlasil. Žiadal žalobu zamietnuť. Po
oboznámení sa s listom vlastníctva vzniesol námietku nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu,
pretože žalobca nie je podľa predloženého listu vlastníctva vlastníkom predmetných pozemkov. Trval
na podanom návrhu na prerušenie konania do skončenia konania o námietkach žalovaného v zmysle §

12 zákona č. 180/1995 Z. z. - správne konanie, s poukazom na podanú žalobu o určenie vlastníckeho
práva k predmetným nehnuteľnostiam 11.3.2014. K jednotlivým uplatneným nárokom uviedol:
a/ k vecnej škode na lesnom majetku titulom porušenia ustanovenia § 34 ods. 2 zákona o lesoch a
ustanovenia § 415, 420 Občianskeho zákonníka poukázal na absolútne zmätočne právne a skutkovo
uplatnený nárok. V danom prípade nejde o škodu spôsobenú imisiami, inými antropogénnymi činiteľmi

v zmysle ustanovenia § 34 zákona o lesoch. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukázali,
že žalovaný vykonával na predmetných nehnuteľnostiach činnosť, ktorou by spôsobil škodu v zmysle
uplatneného nároku. Výška uplatnenej škody je špecifikovaná absolútne zákonom neprípustným
spôsobom. Ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka je neaplikovateľné na uplatnený nárok, keďže
ide o preventívne ustanovenie, pričom podľa vyjadrenia žalobcu ku škode malo dôjsť už v roku 2005.

Nemožno aplikovať ani ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka, pretože žalobca nepreukázal
naplnenie zákonných podmienok na vznik zodpovednosti za škodu, t. j. porušenie právnej povinnosti
žalovaným. Pokiaľ porušenie právnej povinnosti, ako uviedol žalobca, malo spočívať v podávaní
žalôb zo strany žalovaného, ide o ústavné právo žalovaného. Zdôraznil, že žalovaný bol oprávneným
držiteľom predmetných nehnuteľností od roku 1947 na základe konfiškačného rozhodnutia z roku 1946

č. XXX/XX. Predmetné rozhodnutie sa týka k. ú. Z., keď v tom čase neexistovalo k. ú. X. O.. Až v
roku 1948 vzniklo mesto Vysoké Tatry. Poukázal na lesný hospodársky plán z rokov 1997 - 2006, v
ktorom je ako obhospodarovateľ užívateľ predmetného lesa uvedený žalovaný. Vo vzťahu k predmetnej
žalobežalobcaboloprávnenýmdržiteľompredmetnýchpozemkov.Oprávnenoudržbounemoholporušiť
povinnosť uvedenú v § 420 Občianskeho zákonníka. K predmetnému nároku namietal premlčanie, keď

ku škode malo dôjsť v roku 2005.
b/ K druhému uplatnenému nároku na náhradu škody vo výške 95.825,- eur a úroku z omeškania
32.728,- eur uviedol, že s uplatneným nárokom nesúhlasí. Nie je možné žiadať súčasne nájomné aj
príjmy z užívania pozemkov, za ktoré sa žiada nájomné. Nesprávne vyčíslená je výška uplatneného
nároku s poukazom na § 10 zákona č. 503/2004 Z. z. Predmetný nárok taktiež považoval za premlčaný.

Nájomné je splatné ročne, s poukazom na § 4 predmetného zákona sa premlčuje samostatne za každý
rok. Od 24.9.2008 žalovaný predmetné pozemky na základe vydaného predbežného opatrenia súdom
neužíva. Keďže uplatnené úroky sú príslušenstvo nájomného a nájomné je nezákonným nárokom, úrok
z omeškania zdieľa rovnaký právny osud ako nájomné. Žalobu ako celok žiadal zamietnuť čo do základu
aj čo do výšky.

7. Aplikujúc ustanovenia § 415, § 420 Občianskeho zákonníka a § 34 ods. 1, 2 a § 35 ods. 1, 2, 3, 4, 5,
6 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov v spojení s § 100 ods. 1, § 106 ods.
1 Občianskeho zákonníka a § 21 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov súd prvej

inštancie uzavrel, že vykonaným dokazovaním prostriedkami procesného útoku i procesnej obrany
v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu súd dospel opätovne k záveru, že žalobe nemožno
vyhovieť. V konaní žalobca uplatnil nárok na náhradu škody, ku ktorej malo dôjsť v dôsledku konania
žalovaného vo vzťahu k nehnuteľnostiam pozemkom parcely registra T. parcelné číslo XXXX, XXXX,
XXXX v k. ú. X. O.. Aktívne legitimovaným subjektom na uplatnenie práva na náhradu škody je osoba,

ktorej bola škoda spôsobená. Z pripojeného LV č. XXX vedeného na Okresnom úrade Poprad, odbor
katastrálny súd zistil, že pozemky registra T. parcelné číslo XXXX, XXXX, XXXX v k. ú. X. O. sú v
podielovom spoluvlastníctve fyzických osôb - členov Pozemkového spoločenstva urbárskeho majetku
obce Rakúsy.8. Následne zhodne s vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu dospel k záveru o dostatku
aktívnej legitimácie žalobcu v konaní.

9. V konaní žalovaný opätovne vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku jedna a dva. Súd
prvej inštancie v zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka na vznesenú námietku prihliadol a dospel
k názoru, že nárok jedna je premlčaný v celom rozsahu a nárok dva je čiastočne premlčaný.

10. K nároku jedna žalobca uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 566.337,- eur titulom vecnej
škody na lesnom majetku na predmetných pozemkoch, ku ktorej malo dôjsť ťažbou drevnej hmoty
žalovaným od roku 2005 minimálne 3 roky. Nárok žalobca uplatnil v zmysle § 34 zákona o lesoch,
§ 415, § 420 Občianskeho zákonníka. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal oprávnenosť nároku.
V zmysle § 34 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch, škodou na lesnom majetku sa na účely
tohto zákona rozumie najmä škoda spôsobená imisiami, inými antropogénnymi škodlivými činiteľmi,

požiarmi alebo škoda spôsobená zverou. V danom prípade v zmysle uvedeného ustanovenia zákona
nemožno podľa súdu prvej inštancie účinne uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej ťažbou drevnej
hmoty. V zmysle § 415 Občianskeho zákonníka nemožno uplatniť nárok na náhradu škody, ktorá už
bola spôsobená, keď ide o preventívne ustanovenie aplikovateľné v prípade, keď škoda hrozí, ale ešte
nebola spôsobená. Pri uplatnení nároku na náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka žalobca

podľa súdu prvej inštancie musí preukázať splnenie základných predpokladov pre vznik zodpovednosti
za škodu: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia škody, c) príčinná súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti a škodou, d) zavinenie. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal porušenie právnej
povinnosti žalovaným. Tvrdená skutočnosť žalobcom, že žalovaný porušil právnu povinnosť podávaním
žalôb a vedením celoročných súdnych sporov nepredstavuje podľa súdu prvej inštancie porušenie

právnej povinnosti. Je ústavným právom podľa článku 46 Ústavy Slovenskej republiky domáhať sa
zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Bez preukázania
porušenia právnej povinnosti žalovaným nemožno preukázať ani príčinnú súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti a vzniknutou škodou.

11. K vnesenej námietke premlčania žalovaný prostriedkami procesnej obrany predloženými po
rozhodnutí odvolacieho súdu podľa súdu prvej inštancie preukázal, že žalobca sa o škode a o tom,
kto škodu spôsobil, dozvedel najneskôr 24.9.2007 (č.l. 593 spisu), keď z listu žalobcu z 24.9.2007
je zrejmé, že žalobca mal vedomosť o škode a škodcovi, keď vyzýval žalovaného na odovzdanie
nehnuteľného majetku. Následne v deň 22.8.2008 žalobca podal na súd (č.l. 594 spisu) návrh na

nariadenie predbežného opatrenia, z obsahu ktorého vyplýva vedomosť žalobcu o škode a kto za
ňu zodpovedá a napokon žalobca v konaní predložil listinný dôkaz z 16.7.2009 (č.l. 620 spisu) v
ktorom žalobca sám uvádza, že žalobca zistil, že sa v lese ťaží, drevo odpredáva a v dôsledku
toho bol podaný na súde návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Je treba podľa súdu prvej
inštancie uviesť, že uznesenie Okresného súdu Poprad sp. zn. 11C 187/2008 sa týka nehnuteľností

aj v k. ú. X. O. zapísaných na LV č. XXX (ktoré sa týkajú tohto konania), neobstojí preto obrana
žalobcu, že na týchto nehnuteľnostiach bola škoda zistená až 11.5.2011, keď žalobca vykonal obhliadku
nehnuteľností.Pokiaľnajneskôrdňa16.7.2009(ikeďsúdjenázoru,žeužvdňoch24.9.2007,22.8.2008)
žalobca preukázateľne vedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, najneskôr dňa 16.7.2011 uplynula
dvojročná subjektívna premlčacia doba v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žaloba vo

veci bola podaná 31.10.2011, t.j. po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Vzhľadom na
uplynutie subjektívnej premlčacej doby okresný súd nárok žalobcovi priznať nemohol. Navyše žalobca
nepreukázal oprávnenosť nároku, tak ako je vyššie uvedené.

12. K nároku dva žalobca uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 95.825,- eur, ktorá mala byť

žalovaným spôsobená tak, že na výzvu žalobcu z roku 1999 so žalobcom neuzavrel nájomnú zmluvu,
predmetom ktorej boli predmetné nehnuteľnosti. Žalobca nárok uplatnil podľa § 34 ods. 2 zákona o
lesoch. Nie je sporné, že žalobca vyzval žalovaného na uzavretie nájomnej zmluvy v roku 1999, návrh
žalovaný neakceptoval. Návrh na náhradu škody takto vzniknutú žalobcom nemožno uplatniť podľa
§ 34 zákona o lesoch, ktorý takýto druh škody neupravuje. Je podľa súdu prvej inštancie potrebné

súhlasiť s právnym zástupcom žalovaného, že nemožno súčasne uplatňovať nárok na náhradu škody
predstavujúcej potenciálne nájomné a súčasne uplatňovať nárok na náhradu škody za odstránenie
drevnej hmoty - úžitku z užívania lesných pozemkov. Navyše žalobca podľa súdu prvej inštancie
nesprávne vyčíslil výšku nároku v rozpore s ustanovením § 21 zákona č. 503/2004 Z. z.. K vznesenejnámietke premlčania uplatneného nároku okresný súd konštatuje, že predmetný nárok je premlčaný v
časti uplatnenej náhrady škody vzniknutej za obdobie od 11.4.2001 do 31.10.2009. V zmysle § 106 ods.
1 Občianskeho zákonníka sa právo v tejto časti premlčalo uplynutím dvojročnej subjektívnej premlčacej

doby,ktorázačalaplynúťod11.4.2001,keďsažalobcadozvedeloúdajnejvzniknutejškodeneuzavretím
nájomnej zmluvy a o tom, kto za škodu zodpovedá. Premlčané právo veriteľovi bez ďalšieho nemožno
priznať vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným.

13. Okresný súd sa v tomto smere nestotožnil s procesnou obranou žalovaného o premlčaní celého

uplatneného nároku dva žalobcom. Na posúdenie plynutia subjektívnej premlčacej doby vo vzťahu
k tomuto nároku nemá vplyv skutočnosť, že žalovaný preukázateľne od 30.9.2008 nevstupoval na
pozemky žalobcu.

14. Nárok dva vo zvyšku, teda vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.11.2009 do 11.4.2011
titulom neuzavretia nájomnej zmluvy okresný súd žalobcovi nepriznal s poukazom na vyššie uvedené

dôvody najmä nepreukázanie predpokladov na vznik bezdôvodného obohatenia. Žalovaný sa tým, že
neuzavrel nájomnú zmluvu so žalobcom bezdôvodne na úkor žalobcu neobohatil.

15. Nárokom tri žalobca uplatnil nárok na úrok z omeškania vyčíslený sumou 32.728,- eur a 0,05 %
denný úrok z omeškania zo súm 566.337,- eur a 95.825,- eur. Súd nepriznal žalobcovi z dôvodov vyššie

uvedenýchpredmetnénárokynanáhraduškody,pretonemožnopriznaťaniuplatnenýúrokzomeškania.
Žalovaný sa nedostal do omeškania s náhradou škody žalobcovi, preto žalobcovi nevzniklo právo na
zaplatenie úroku z omeškania.

16. Za absolútne sporné okresný súd považuje vyčíslenú výšku škody, ktorá nebola vyčíslená tak, aby

nevznikli oprávnené pochybnosti o výške.

17. Okresný súd nevykonal navrhnuté dôkazy obhliadkou na mieste samom a výsluchom svedka M..
T. E., keď vykonanie týchto dôkazov je podľa súdu prvej inštancie nehospodárne, nemá vôbec vplyv
na právne posúdenie veci. Skutočnosť, ktorá by mala byť zistená obhliadkou - výrub lesa sama o sebe

nezakladá dôvodnosť žaloby. Ani okolnosť užívania dotknutých nehnuteľností po 22.8.2008, ku ktorej
by sa mal navrhnutý svedok vyjadriť, by podľa súdu prvej inštancie vôbec nepreukázala oprávnenosť
nároku žalobcu.

18. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,

úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov konania voči žalobcovi. O výške trov konania súd
rozhodne uznesením po právoplatnosti rozsudku.

19. Proti tomuto rozsudku ako celku podal žalobca včas odvolanie, keď považoval rozsudok súdu
prvej inštancie za nesprávny, nakoľko okresný súd podľa § 365 ods. 1 písm. e/ nevykonal navrhnuté

dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcej skutočnosti a podľa § 365 ods. 1 písm. f/ dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

20. V podanom odvolaní uviedol, že potom ako vydané predbežné opatrenie v tejto veci nadobudlo
právoplatnosť dňa 26.1.2009 rešpektoval vyjadrenie žalovaného, že fakticky vstup na príslušný lesný

pozemok je možné realizovať len na základe vzájomnej dohody. V tomto čase poškodený síce mal
vedomosť o škode, ktorú ako obhospodarovateľ spôsobuje, tá však nebola preukázaná a nemal s
určitosťou preukázané ani kto škodu spôsobil, nakoľko parcela XXXX a ďalšie hraničia s pozemkami vo
vlastníctve mesta U. a mesta H. Y.. Mohlo ísť o skládku dreva na odvoznom mieste z niektorých týchto
subjektov. Pre uvedený dôvod bol žalobca nútený obrátiť sa na U. E. J. E., ktorá toto podanie postúpila

OO PZ Poprad, pričom podnet žalobca podal dňa 22.8.2008. Návrh na vydanie predbežného opatrenia
sa týkal konkrétne parcely XXXX, ktorá nie je predmetom tohto súdneho konania o náhradu škody. Ak
nebola preukázaná vedomosť kto zodpovedá za škodu, potom podľa žalobcu sú uvedené skutočnosti
nepoužiteľné a právne irelevantné v tomto konaní o premlčaní.

21. Pokiaľ žalovaný na pojednávaní tvrdil, že žalobca nepredložil jediný dôkaz, ktorý by preukazoval
že žalovaný čo i len vstúpil po 30.9.2008 na parcely XXXX, XXXX a XXXX, k. ú. X. O., tak žalobca
k tomuto na pojednávaní predložil prehľad ťažby dreva vykonaný obhospodarovateľom - žalovaným vrokoch 2007 a 2010, ktorá podľa žalobcu svedčí, že žalovaný vstúpil po 30.9.2008 na predmetné parcely
a ťažil v nich drevnú hmotu.

22. V ďalšom dal žalobca do pozornosti vyjadrenie prvoinštančného súdu, ktorý vo svojom rozsudku
uvádza, že na posúdenie a premlčanie subjektívnej premlčacej doby vo vzťahu k tomuto nároku nemá
vplyv, že žalovaný preukázateľne od 30.9.2008 nevstupoval na pozemky, keď žalobca tvrdil, že má vplyv,
a to podstatný, nakoľko les bol po tomto termíne vystavený svojmu osudu, keď čerstvý niekoľkometrový
výrub stromov a ponechanie haluziny, ktoré žalobca zistil po 19.9.2011 sú dôkazom vzniku škody po

30.9.2008. Výrub stromov sekerou vo výške cca 1 m je podľa žalobcu typickým zásahom Rómov z
neďalekej osady. V tejto súvislosti žalobca navrhol súdu vypočuť vedúceho A. A. X. D. a lesného
hospodára M.. T. E..

23. Z opatrenia podielových spoluvlastníkov pozemkového spoločenstva zo dňa 28.8.2008 a z výzvy
k odovzdaniu nehnuteľného majetku zo dňa 24.9.2007 podľa žalobcu vyplýva, že tento v tom čase

nemal vedomosť, že žalobca (zrejme mal žalobca na mysli žalovaného - poznámka odvolacieho súdu)
mu spôsobil škodu v rozsahu a do tej miery, aby mohol svoj nárok vyčísliť a uplatniť v žalobnom
návrhu na súde. V danom prípade preto podľa žalobcu žalovaný nemôže uplatniť námietku premlčania,
nakoľko chýba primárny subjektívny prvok - preukázaná vedomosť, ktorú žalobca získal až z evidencie
po 20.6.2012. Až na naliehanie poškodeného škodca 29.9.2011 prijal poškodeného, boli predbežne

dojednané podmienky fyzického rozdelenia nehnuteľnosti, vierohodné predloženie dokladov na výpočet
výšky náhrady škody a náhrady na obmedzenie vlastníckych práv.

24. Pokiaľ žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 30.1.2018 poukazuje na obsah listiny zo dňa 19.9.2011
- stanovenie výšky škody ťažbou dreva v lesných porastoch, tak žalobca v roku 2005 mal preukázanú

vedomosť len o ťažbe kalamitného dreva žalovaným na sporných parcelách, ale tá nie je predmetom
žalobného návrhu. Predmetom žalobného návrhu je škoda, ktorú žalovaný spôsobil následným výrubom
stojatých a nepoškodených stromov.

25. Členovia žalobcu v minulosti navštevovali lokalitu, kde sa nachádzali pozemky s parc. č. XXXX,

XXXX, XXXX, ale od roku 2005 potom už nie. Medzi sporovými stranami prebiehali v tomto období súdne
konania, ktoré sa skončili rozhodnutím Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.5.2017 a zo dňa 23.2.2017, ktorý
oba dovolania žalovaného zamietol, pričom lokality postihnuté veternou smršťou boli monitorované SBS
a na prístupových cestách boli osadené rampy, výstražné tabule upozorňujúce na zákaz vstupu.

26. Žalobca sa podľa svojho vyjadrenia v teréne pred rokom 2005 mohol len neurčito zorientovať kde
sa sporné nehnuteľnosti nachádzajú a neskôr kde a v akom rozsahu vznikla škoda. Pôvodné hraničné
označenie po roku 1958 nebolo udržiavané, bolo zničené vplyvom času, pričom identifikovať sporné
pozemky v teréne bolo možné len novým geodetickým zameriavaním hraníc, a to až po vstupe na
tieto pozemky z okraja cesty 19.9.2011 a po oznámení 11.5.2011, že žalobca môže s nehnuteľnosťami

nakladať.

27. Už v prvom odvolaní žalobca uviedol, že z miestnych zdrojov sa dozvedel, že veterná kalamita
nepostihla v plnom rozsahu lokalitu, ale len čiastočne, kde sa nachádzajú sporné nehnuteľnosti.

28. Až po tom, čo žalovaný listom zo dňa 11.5.2011 oznámil žalobcovi, že nehnuteľnosti nezadržuje,
žalobca okamžite s vlastníkmi susediacich nehnuteľností ohľadne hranice začali vec riešiť a postupne
prijímať nevyhnutné opatrenie na ochranu majetku a v čase vykonávanej obhliadky neskôr získal
preukázateľnú vedomosť o tom, že mu žalovaný spôsobil škodu v rozsahu do tej miery, aby mohol svoj
nárok vyčísliť a uplatniť v žalobnom návrhu na súde. V danom prípade preto podľa žalobcu škodca

nemôže úspešne uplatniť námietku premlčania.

29. Sporné nehnuteľnosti podľa žalobcu nebolo možné ani 17.9.2011 celkom hlbšie do vnútra lesa
obhliadnuť, len okrajovo, nakoľko boli natoľko prerastené divokým porastom a zamoknuté, že bolo
riziko úrazu a zaborenia do mokrín. Preto žalobca len na bezpečných a okrajových miestach pomocou

digitálneho diaľkomera vytýčil s určitosťou na najväčšej parc. č. XXXX päť skusmých plôch o rozmeroch
20x20 metrov a do výpočtu zahrnul i škody na parcelách XXXX, XXXX.30. Žalovaný listom zo dňa 11.5.2011 žalobcovi oznámil, že uvedené nehnuteľnosti nezadržuje a vlastník
s nimi môže nakladať a zo strany žalovaného nie je čo vydať. V liste okrem iného uvádza, že predmetné
vydanie sa neuplatňuje podľa zákona č. 229/1991 s povinnosťou uzavrieť dohodu o vydaní.

31. V ďalšom žalobca v odvolaní poukázal na skutočnosť, že žalovaný bol vyzvaný k predloženiu
lesohospodárskej evidencie mnohokrát, naposledy 3.3.2011, čo podľa žalobcu znamená, že žalobca ani
3.3.2011 ešte nemal preukázanú vedomosť o náhrade vecnej škody spôsobenej ťažbou dreva, z ktorej
by bolo možné preukázateľne určiť druh a výšky škody.

32. Podľa žalobcu je nepredstaviteľné, ak žalovaný ako štátna inštitúcia svojvoľne podľa svojho
vyjadrenia opustil lesné pozemky 30.9.2008, nie len vo vzťahu k preukázaniu škody a k námietke
premlčania z možných dôvodov krádeží, zvlášť z preventívnych dôvodov zamedzenia vzniku požiarov,
ktoré počas obdobia sucha v jeseni vznikajú v Tatrách. Uvedené svojvoľné opustenie nehnuteľnosti
je podľa odvolateľa v rozpore so zákonom o lesoch č. 326/2005, vykonávacej vyhlášky č. 31/1999 o

lesnej hospodárskej evidencii a vyhlášky č. 297/2011. Takéto počínanie žalovaného ho podľa žalobcu
nezbavuje zodpovednosti. V tejto súvislosti dal odvolateľ do pozornosti súdu vyjadrenie žalovaného v
konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 12C/162/2008, ktorý okrem iného uviedol na
adresu lesného hospodára žalobcu, že Štátne lesy TANAP musia hospodársku činnosť vykonávať do
doby, pokiaľ lesný pozemok nie je vydaný.

33. Žalobca sa nestotožnil s názorom prvoinštančného súdu, podľa ktorého najneskôr dňa 16.7.2009
žalobca preukázateľne vedel o škode a o tom, kto za škodu zodpovedá a najneskôr dňa 16.7.2011
uplynula dvojročná subjektívna premlčacia doba v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Škodu
spôsobenú žalovaným na parcele XXXX, XXXX, XXXX považuje žalobca za samostatný žalobný nárok

na náhradu škody a premlčacia doba začína plynúť až vtedy, keď sa poškodený dozvie o celej škode.

34.Akjetvrdenieškodcuvtomzmysle,žepo30.9.2008nevstúpilnanehnuteľnosti,potompodľažalobcu
akoškodcavysvetlítúskutočnosť,ženadotknutýchparceláchpôvodneboliaterazužniesú30-40ročné
stromy, len pár ojedinelých porastov na okraji parciel XXXX, XXXX, a na parcele XXXX nie sú vôbec

porasty 30-40 ročné. V tejto súvislosti dal žalobca do pozornosti odvolaciemu súdu tú skutočnosť, že v
žalobnom návrhu na náhradu škody poškodený vôbec neurčil výšku škody speňažovaním kalamitného
dreva, ale do škody bola pojatá len škoda, ktorú spôsobil škodca ťažbou stojatých stromov, a to v teréne
po 5.10.2009 vychádzajúc z vyjadrenia žalovaného v konaní 12C/162/2008.

35. Podľa odvolateľa bolo chybou, že súd prvej inštancie nevykonal ohliadku, nakoľko na tejto by na
parcelách XXXX, XXXX zistil, že na okrajových miestach sa nachádza len pár stromov 30-40 ročných
vhodných skôr ako palivové drevo, ktoré nemal škodca zrejme záujem vyťažiť. Vizuálnym porovnaním
stavu lesa na bezprostredne susediacich parcelách by súd zistil v akom stave je les udržiavaný a
pestovaný, i keď po kalamite nie tak hustý, súd by podľa odvolateľa zistil, aké porasty v ňom rastú,

niektoré 50 a viac ročné a na miestach, ktoré zasiahla kalamita rastie už 14 ročný nový porast, zdravý
les. Na tejto obhliadke by podľa odvolateľa na mieste súd zistil, v akom diametrálne rozdielnom stave
je les na sporných nehnuteľnostiach, keď by nenašiel 30-40 ročné porasty, len divoký porast miešaných
drevín, les prerastený nevhodnými drevinami, kriakmi a zarastený burinou. Súd by podľa odvolateľa
zistil, že zásahmi poškodeného po roku 2011, odôvodnením čiastkovými priesekmi sú nehnuteľnosti

postupne prístupné a bezpečné, až na niekoľko miest, ktoré sa dajú obísť. Súd by podľa odvolateľa zistil,
že nehnuteľnosti postihla vyššia moc - veterná smršť a spôsobila kalamitu len čiastočne, nie v rozsahu
v akom sa teraz nachádzajú.

36. Súd navrhovaný dôkaz nevykonal, taktiež nevykonal navrhovaný dôkaz, ktorým poškodený

navrhoval súdu uložiť povinnosť škodcovi vydať evidenciu, z ktorej by bolo možné posúdiť rozsah škody
kalamitou a rozsah škody spôsobený škodcom po kalamite. Z účtovnej evidencie by podľa odvolateľa
bolo možné zistiť, kedy škodca vyfakturoval, zúčtoval tržbu a v akej výške z odpredaja kalamitného dreva
následne po ukončení spracovania kalamity a akú tržbu získal z predaja ťažby drevnej hmoty.

37. S poukazom na vyššie uvedené bol odvolateľ toho názoru, že súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcej skutočnosti a nevyhodnotil správne kedy sa
poškodený dozvedel o škode, ktorá vyžaduje preukázanú vedomosť poškodeného o vzniknutej škode
určitého rozsahu do tej miery, aby mohol svoj nárok uplatniť (vyčísliť) v žalobnom návrhu na súde.Okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o tejto škode sa pritom nemusí kryť s okamihom
škodovej udalosti či s protiprávnym konaním.

38. K nepreukázaniu výšky škody žalobca uviedol, že v zmysle § 216 CSP je súd viazaný žalobným
návrhom žalobcu v tom zmysle, že žalobnom v návrhu nie je uvedené, že škoda bola spôsobená
kalamitou. Je uvedené, že poškodený vyčíslil spôsobenú škodu ťažbou dreva (mysliac kalamitou
nepoškodených stojatých stromov) na sporných parcelách za 566.337,- eur a ktorú následne žalobca
v konaní upresní. Poškodený mal preukázateľnú vedomosť o škode nie skôr ako 19.9.2011. Žalobu o

náhradu škody doručil na súd 31.10.2011, čím poškodený zachoval trojročnú a tiež dvojročnú lehotu, v
ktorej škodca nemôže účinne uplatniť na svoju obranu inštitút premlčania.

39. Žalovaný spôsobil škodu tým, že po odstránení kalamity naďalej pokračoval v ťažbe dreva
nepoškodených zdravých stojatých stromov, ktoré komerčne speňažil a len túto škodu si žalobca
uplatňuje v žalobnom návrh.

40. Porušenie právnej povinnosti žalovaného podľa žalobcu spočíva v tom, že už v čase kedy bol
žalobca zapísaný do registra pozemkových spoločenstiev s právnou subjektivitou, žalovaný nepochybne
vedel, že vlastníkom nehnuteľností vedených na LV XXX X. O. je žalobca. Rozsudkom Okresného súdu
Kežmarokvovecič.k.3C/568/1997,ktorýnadobudolprávoplatnosť14.11.2005bolpotvrdenýjudikovaný

stav a ak žalovaný ťažil neoprávnene z cudzieho, porušil právne predpisy na ochranu vlastníctva.
Žalovaný spôsobil holorubom škodu na parcelách XXXX, XXXX, XXXX s tým, že po odstránení vetrovej
kalamity zo dňa 11.11.2004 naďalej pokračoval v ťažbe dreva nepoškodených zdravých stojatých
stromov,ktorétaktiežodpredalakomerčnespeňažilatútovecnúškoduvovýške566.337,-eursižalobca
uplatňuje v žalobnom návrhu s možnosťou jej upresnenia.

41. Pokiaľ súd prvej inštancie konštatuje, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške
95.825,- eur, ktorá mala byť žalovaným spôsobená tak, že na výzvu žalobcu z roku 1999 so žalobcom
neuzavrelnájomnúzmluvu,predmetomktorejbolipredmetnénehnuteľnostiktomutožalobcauviedol,že
takýto druh náhrady škody si v žalovanom návrhu neuplatnil, keď tento si uplatnil škodu za obmedzenie

vlastníckych práv, nie škodu titulom nezaplatenia nájmu.

42. Náhrada za obmedzenie vlastníckych práv by žalobcovi prináležala aj podľa analógie legis zákona č.
326/2005 o lesoch, ustanovení § 34 ods. 2, podľa § 5 ods. 3 a ods. 4 písm. a/ za stratu produkcie lesného
porastu za dobu obmedzenia využívania, za zníženie prírastku lesného porastu alebo zníženia výnosu

produkcie dreva oproti bežnému hospodáreniu v lesoch, za stratu alebo zníženie výnosu z ostatných
úžitkov lesa (poľovný revír). Túto náhradu škody v tomto návrhu žalobca taktiež neuplatňuje. Žalovaný
odmietol uzatvoriť zmluvu o nájme, v ktorej by bolo možné vychádzať z ustanovenia § 21 ods. 4, 5.
Preto žalobca nemal inú možnosť, než použiť náhradný spôsob výpočtu. 17.9.2011 zástupcovia žalobcu
vykonali terénnu obhliadku, ktorí vizuálne obhliadkou posúdili a konštatovali, že lesné nehnuteľnosti

vzhľadom na vek sú výnosové a rozhodli, aby pozemkové spoločenstvo uplatnilo škodu za obmedzenie
lesníckych práv minimálne vo výške 1 % z ceny lesných pozemkov a porastov na nich vykonanom O.
V. za posledných 10 rokov.

43. Záverom žalobca poukázal na skorší rozsudok, v ktorom prvoinštančný súd na vznesenú námietku

premlčania konštatuje, že predmetný nárok nie je premlčaný a v druhom rozsudku už konštatuje inak,
že nárok je premlčaný, pričom žalovaný nepredložil iné nové dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu
rozsudku, poukázal na listiny, ktoré boli v žalobnom návrhu už doložené.

44. Žalobca tvrdil, že v premlčanom nároku žalobcu nemohlo dôjsť, tak ako to poukazuje súd prvej

inštancie v rozsudku, pričom s poukazom na vyššie uvedené dôkazy zo strany žalovaného je žalobca
toho názoru, že súd prvej inštancie mal vykonať dôkazy o tom, za akých okolností a kedy započala
vznikať škoda výrubom stromov na parcelách XXXX, XXXX, XXXX a až následne posúdiť či došlo k
preukázanej vedomosti a k premlčaniu práva.

45. Z vyjadrenia žalovaného v konaní sp. zn. 12C/162/2008 zo dňa 5.10.2009 podľa žalobcu vyplýva,
že všetka kalamitná hmota sa už odpredala, čo svedčí že po 30.9.2008, eventuálne po 5.10.2009
do 19.9.2011 je preukázané, že na sporných nehnuteľnostiach sa ťažilo a vlastníkovi bola spôsobená
škoda, o čom podľa žalobcu svedčia čerstvé niekoľkoročné rubné zásahy, ktoré žalobca zistil po19.9.2011. Tým, že žalovaný si nesplnil zákonnú povinnosť a fyzicky neodovzdal nehnuteľnosť žalobcovi
a svojvoľne ich opustil, za škodu zodpovedá.

46. Po oboznámení sa s vyššie uvedenými skutočnosťami žalobca v rámci svojho odvolacieho návrhu
navrhol, aby odvolací súd uznesením zrušil rozsudok prvoinštančného súdu v plnom rozsahu a
pokračoval v konaní, v ktorom sa bude zaoberať výškou uplatnených nárokov.

47. Zo súdneho spisu je evidentné, že žalovaný v rozpore s právnymi predpismi nevydal žalobcovi ako

vlastníkovi potrebné doklady za rok 2004 - 2006, ktoré mu ukladá zákon a z ktorých by bolo možné určiť
rozsah ťažby. Pre objektivizáciu výšky vecnej škody žalobca navrhol, aby súd ustanovil znalca, ktorému
musí žalovaný predložiť podrobné doklady a znalec škodu odborne vypočíta.

48. Zároveň žalobca upresnil pôvodný výpočet a výšku úrokov z omeškania tak, že tento spolu
predstavoval sumu 9.738,- eur. V rámci svojho odvolacieho návrhu žiadal, aby odvolací súd vydal

rozsudok, že žalovaný je povinný v prospech žalobcu uhradiť spôsobenú vecnú škodu na lesnom
majetku v neuvedenej výške a ušlý zisk v rovnako neuvedenej výške, ktorý určí znalec, uhradiť škodu za
obmedzenie vlastníckych práv vo výške 95.825,- eur, k tomu úroky z omeškania do dňa právoplatnosti
rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 12C/162/2008 v konaní o vydaní veci, t.j. do 11.1.2011
so spätnou desaťročnou splatnosťou v sume 9.738,- eur a uhradiť súdne trovy za podaný návrh.

Zároveň žalobca navrhoval, že ak žalovaný dobrovoľne nesplní túto povinnosť, aby mu súd uložil
povinnosť uhradiť úroky z omeškania z bližšie neuvedenej neuhradenej sumy istiny a rovnako z bližšie
neuvedeného ušlého zisku, ktoré určí znalec, a úroky z omeškania zo sumy 95.825,- eur vo výške 8,5
% ročne ako aj trovy konania.

49. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že nie je mu známe čo ním predložené
dôkazy majú preukazovať, s tým že uvedené dôkazy navyše neboli pred súdom vzhľadom na zásadu
koncentrácie konania predložené včas. Tvrdenia uvádzané žalobcom, že konanie o návrhu na vydanie
predbežného opatrenia, ktoré bolo okresným súdom vedené pod sp. zn. 11C/187/2008 sa vzťahovalo
na iné parcely ako parcely, ktorých sa týka vec 17C/196/2011, sú v celom rozsahu nesúladné so

skutočnosťou. V samotnom návrhu na vydanie predbežného opatrenia, v ktorom je navrhovateľ totožný
so žalobcom v tomto konaní, uviedol, že má vedomosť o hospodárení na nehnuteľnostiach zapísaných
na LV č. XXX, k.ú. X. O., na ktorom sú zapísané aj parcely XXXX, XXXX, XXX8. Uvedené preukazuje
napokon aj uznesenie Okresného súdu Poprad č.k. 11C/187/2008-56, ktorým súd zakázal žalovanému
vstup na všetky nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k. ú. X. O., teda aj na parcely XXXX, XXXX,

XXXX. V zmysle uvedeného považuje žalovaný argumentáciu žalobcu uvedenú k bodu 1 odvolania v
celom rozsahu za mylnú a nesúladnú so skutočnosťou.

50. Žalovaný zotrval na svojom tvrdení, že žalobca nepredložil za 7 rokov súdneho konania jediný
relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vstup žalovaného na nehnuteľnosti parciel č. XXXX, XXXX,

XXXX v k. ú. X. O. po 30.9.2008.

51. Pokiaľ v odvolaní žalobca uvádza, že ním vyhotovená tabuľka preukazuje, že žalovaný vstúpil po
uvedenom termíne na parcelu XXXX, k.ú. X. O., tak žalobca ani sám netvrdí, že žalovaný vstúpil po
dátume 30.9.2008 na parcely XXXX a XXXX, teda neovláda skutkové tvrdenia a uznáva hmotnoprávne

námietky žalovaného ohľadom týchto dvoch parciel a vstupu žalovaného na územie týchto dvoch parciel
po termíne 30.9.2008. K dôkazu samotnému je podľa žalovaného potrebné uviesť, že nemá žiadnu
výpovednú hodnotu, keďže ide o dôkaz vypracovaný členom žalobcu, ktorý je stranou sporu. Žalovaný
v celom rozsahu totiž namietal skutočnosti uvedené v dôkaze priloženom žalovaným v odvolaní, keďže
parcela XXXX, k.ú. X. O. sa JPRL XXXX za obdobie platnosti Programu starostlivosti o lesy (ďalej len

„PSL“) za obdobie 2007 - 2016 nenachádzala. Na základe rozdelenia úloh lesného hospodárskeho
plánu (ďalej len „LHP“) a lesnej hospodárskej evidencie (ďalej len „LHE“) v jednotkách priestorového
rozdelenialesa(ďalejlen„JPRL“)prizmeneužívaniapočasplatnostiLHPvzmyslevyhláškyMinisterstva
pôdohospodárstva SR č. 31/1999 Z. z. o lesnej hospodárskej evidencii zo dňa 20.6.2012 prešlo z JPRL
XXXX do užívania žalobcu len územie o výmere 0,012 ha a zostávajúca plocha vo výmere 13,3505 ha

je v oprávnenom užívaní žalovaného. Žalovaný pripomenul, že ide o JPRL XXXX a žalobca nepreukázal
vstup žalovaného na parcelu č. XXXX, k. ú. X. O. v období po 30.9.2008.52. Obdobne zjavne nesprávne údaje uvádza žalobca v tvrdení ohľadom JPRL XXXXA, kde žalobca
uvádza, že žalovaný vyťažil 5,12 m3, keďže ťažba sa realizovala v JPRL XXXX N. a v tejto JPRL ostalo v
užívaní žalovaného 7,05 ha z celkovej výmery JPRL 7,78 ha. Ako v prípade JPRL XXXX tak aj v prípade

JPRL XXXX N. potvrdil písomne odborný lesný hospodár správnosť údajov na vypracovanom rozdelení
úloh LHP a LHE v JPRL pri zmene užívateľa podľa splatnosti LHP v zmysle vyhlášky Ministerstva
pôdohospodárstva SR č. 31/1999 Z. z. zo dňa 20.6.2012, kde je evidentne uvedené, že vyťažená hmota
bola spracovaná na území, ktoré obhospodaroval nesporne žalovaný.

53.ŽalobcapodľažalovanéhoopakovaneuvádzanesprávneúdajeajvčastiJPRLXXXXN.,JPRLXXXX
N. sa rozdelil na 7,05 ha pre žalovaného a 0,73 ha pre žalobcu. Z uvedeného je zrejmé, že drvivá
časť JPRL XXXX N. bola v oprávnenom užívaní žalovaného aj naďalej, teda po vydaní nehnuteľnosti.
Žalovaný v celom rozsahu vzhľadom na vyššie uvedené tvrdenia poukazuje na listinný dôkaz - záznam z
odovzdania, z ktorého nie je možné vyvodiť záver, že žalovaný hospodári na parcelách č. XXXX, XXXX
alebo XXXX, k. ú. X. O..

54. Po vykonaní rozdelenia úloh LHP a LHE v JPRL pri zmene užívateľa počas platnosti LHP v zmysle
vyhláškyMinisterstvapôdohospodárstvaSRč.31/1999Z.z.zodňa20.6.2012mohližalobcaajžalovaný
na dotknutých JPRL hospodáriť, a to každý na svojej časti, v zmysle podpísanej a potvrdenom rozdelení
úloh LHP a LHE v JPRL pri zmene užívateľa počas platnosti LHP v zmysle vyhlášky Ministerstva

pôdohospodárstva SR č. 31/1999 Z. z. zo dňa 20.6.2012, ktoré napokon žalobca doteraz nenamietal.
Žalobca navyše v písomnej odpovedi na výzvu žalovaného zo dňa 11.6.2018 uviedol, že do LHE nemá
nič na doplnenie.

55. Skutočnosť, že žalovaný na daných parcelách nevykonával žiadnu činnosť podľa žalovaného

preukazuje zápisnica napísaná na Obvodnom lesnom úrade v Poprade, ktorú do konania predložil
samotný žalobca, kde je uvedené že žalovaný v celom rozsahu ukončil z dôvodu vydania predbežného
opatrenia činnosti v danej oblasti. Uvedená zápisnica bola podpísaná ako zástupcom žalobcu, tak aj
zamestnancom Obvodného lesného úradu v Poprade s tým, že tvorí súčasť súdneho spisu.

56. Ďalšie tvrdenia žalobcu ohľadne stavu lesa, ohľadom krádeži dreva občanmi z neďalekej osady
sú v celom rozsahu mimo prejednávanej veci a žalovaný za uvedené nemôže podľa svojho názoru
zodpovedať, keďže po 30.9.2008 bol žalovanému zakázaný vstup na parcely XXXX, XXXX, XXXX.
Žalobca uvádza, že po dátume 19.9.2011 zistil škodu v lese, ktorá bola ako sám uvádza spôsobená
obyvateľmi blízkej osady s tým, že tieto tvrdenia negujú podľa žalovaného doterajšie tvrdenia žalobcu

o tom, že škodu mal spôsobiť žalovaný. Vyjadrenia a skutkové tvrdenia žalovaného (zrejme tu mal
žalovaný na mysli žalobcu - poznámka odvolacieho súdu) sú opätovne zmätočné a žalovaný má za to,
že žalobca nielen že nepreukázal kumulatívne predpoklady pre priznanie nároku na náhradu škody, ale
ani neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, za ktoré ako žalobca v konaní nevyhnutne zodpovedá.

57. V ďalšom žalovaný poukázal na tvrdenia žalobcu uvedené v jeho odvolaní, kde žalobca uvádza,
že o údajnej škode týkajúcej sa parcely XXXX sa dozvedel až dňa 20.6.2012, avšak túto údajnú škodu
si v konaní neuplatňuje. Žalobca uvádza, v odvolaní tvrdenia, ktoré podľa žalovaného nemajú súvis s
pojednávanou vecou a navyše priznáva, že po odovzdaní nehnuteľnosti sa dozvedel o údajnej škode
týkajúcej sa jednej parcely, nie inej parcely a nie parcely XXXX, XXXX, XXXX.

58. Žalobca v konaní o nariadení predbežného opatrenia tvrdil, že žalovaný vykonáva činnosť na
všetkýchpozemkoch,oktorýchvtomčaseprebiehalosúdnekonanieourčenívlastníckehopráva,zčoho
je podľa žalovaného zrejmé, že žalobca vedel o ťažbe dreva, vedel o rozsahu vyťaženej hmoty keďže
sám v návrhu na vydanie predbežného opatrenia uviedol, že v tom čase prebiehala ťažba a navyše

uvedenú činnosť zdokumentoval. Podľa žalovaného žalobca priznáva, že v roku 2005 mal preukázanú
vedomosť o ťažbe kalamitného dreva lesných porastov, pričom dôkazy, na ktoré žalovaný poukázal v
písomných vyjadreniach v tomto konaní, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a pripojených súdnych spisov
potvrdzujú túto vedomosť, pričom ak žalobca tvrdí, že predmetom konania nie je kalamitné drevo, mal
žalovanýzato,žežalobcavžiadnomprípadenepreukázalvznikakejkoľvekinejškodyanavyšeohľadom

tejto „inej“ tvrdenej škody neuniesol ani bremeno tvrdenia. Listinný dôkaz, ktorý sa nachádza na č.l.
36 súdneho spisu, jasne preukazuje, že žalobca vedel už minimálne ku dňu 28.8.2008 o vzniku škody,
keď vedel o vyznačovaní ťažby a označovaní vyťaženého dreva ciachami žalovaného. Uvedený listinnýdôkaz spolu s inými žalovaným predloženými listinnými dôkazmi preukazujú vedomosť žalobcu o vzniku
a rozsahu údajnej škody a o osobe, ktorá za údajnú škodu zodpovedá.

59. S ohľadom na vznesenú námietku premlčania je potrebné podľa žalovaného uviesť, že žalobca v
žiadnomprípadenepreukázalaninetvrdilúmyselnékonaniežalovaného,atedaajkebyakákoľvekškoda
vznikla, objektívna lehota pre uplatnenie uplynula najneskôr do troch rokov od vzniku škody. Vzhľadom
na skutočnosť, že žalovaný po dátume 30.9.2008 nevstúpil na žalobcom uvádzané parcely je akákoľvek
uplatnená škoda podľa žalovaného premlčaná nielen z dôvodu uplynutia subjektívnej premlčacej lehoty,

ale aj z dôvodu uplynutia objektívnej premlčacej lehoty.

60. Samotný žaloba uvádza, že žalobca nevie preukázať výšku škody s tým, že žalovaný má za to, že
uvedený stav pretrváva dodnes a žalobca neuniesol nielen dôkazné bremeno, ale ani bremeno tvrdenia
ohľadom druhu a výšky uplatnenej škody. Popis žalovaného (zrejme mal žalovaný na mysli žalobcu -
poznámka odvolacieho súdu) uvedený v bode 9 odvolania preukazuje tvrdenie žalovaného, že žalobca

neuniesol dôkazné bremeno ohľadom výšky škody. Rovnako podľa žalovaného žalobca nepreukázal ani
jeden z ďalších atribútov na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody, ktoré musia byť kumulatívne
žalobcom tvrdené a preukázané.

61. Pokiaľ žalobca uvádza, že nechápe ako mohol žalovaný po dátume 30.9.2008 svojvoľne

opustiť nehnuteľnosti, tak vzhľadom na uvedené je podľa žalovaného potrebné poukázať na zákaz
vstupu, ktorý žalovanému uložil súd práve na návrh žalobcu. Žalovaný nesporne bol oprávneným
obhospodarovateľom lesa až do jeho odovzdania, keď žalobca toto uvádza v bode odvolania, avšak
zabúda na rozhodnutie súdu, ktorým súd zakázal žalovanému vstup na nehnuteľnosti práve na jeho
návrh. Žalobca tak podľa žalovaného sám neguje svoje tvrdenia, keď na jednej strane uvádza, že

žalovaný porušil právnu povinnosť, avšak na druhej strane žalobca uvádza, že žalovaný bol oprávneným
obhospodarovateľom lesa.

62.Žalobca podľažalovanéhovedelovznikuškody,oosobeškodcuajovýškeužpočassporuourčenie
vlastníckeho práva, čoho dôkazom sú podľa žalovaného všetky listinné dôkazy, na ktoré poukázal

žalovaný v tomto konaní a ktoré sú súčasťou spisu. K uvedenému je potrebné podľa žalovaného doplniť,
že žalovaný bol nesporným obhospodarovateľom lesa v zmysle platného LHP, pričom z uvedeného
pohľadu nie je možné považovať prípadné konanie žalovaného za konanie úmyselné. V zmysle
uvedeného podľa žalovaného subjektívna premlčacia doba ako aj objektívna premlčacia lehota uplynuli
ešte pred podaním žaloby vo veci o náhradu škody. Vykonanie obhliadky podľa žalovaného by bolo

nehospodárne a neefektívne, keďže k dnešnému dňu žalobca nikdy nemôže objektívne preukázať akú
konkrétnu časť konkrétnej parcely kalamita postihla alebo nepostihla.

63. V ďalšom žalovaný poukázal na skutočnosť, že v bode 16 odvolania žalobca opakovane uvádza
zmätočné tvrdenia, keď navrhuje získať údaje o odpredaji kalamitného dreva, avšak na strane 3

odvolania uvádza, že kalamitné drevo nie je predmetom tohto konania.

64. Žalobca mohol uplatniť škodu v dvojročnej premlčacej lehote už pri vedomosti o jej vzniku a osobe,
ktorá ju spôsobila, pričom jej výšku následne upresniť. Žalovaný (zrejme tu mal žalovaný na mysli
žalobcu - poznámka odvolacieho súdu), avšak ani pri nároku uplatnenom po uplynutí premlčacej ako

subjektívnej tak objektívnej premlčacej lehoty nedokázal vymedziť výšku škody a následne ju preukázať.

65. Tvrdenia žalovaného v bode 18 odvolania sú nesúladné so zisteným skutkovým stavom. Ak žalovaný
nevstúpil na sporné nehnuteľnosti po 30.9.2008, tak objektívna premlčacia lehota uplynula logicky
najneskôr 30.9.2011, keďže posledná škodová udalosť sa mohla uskutočniť najneskôr dňa 30.9.2008.

Uvedené však nie je potrebné naďalej analyzovať, keď žalobcovi uplynula subjektívna premlčacia lehota
ešte pred termínom 30.9.2011, nehovoriac o tom, že každá prípadná samostatná škodová udalosť má
vlastný začiatok uplynutia subjektívnej trojročnej premlčacej lehoty.

66. Podľa žalovaného je neprípustné, aby sa žalobca domáhal nároku na náhradu škody za užívanie

pozemkov vo forme nájomného a zároveň požadoval náhradu škody za prisvojenie si úžitkov
vyplývajúcich z hospodárenia na dotknutých nehnuteľnostiach. Prípadné vyhovenie jedného nároku
automaticky vylučuje vyhovenie nároku druhému, pričom žalobca v doterajšom priebehu konania ani
raz neidentifikoval škodu ako ušlý zisk. Ak sa žalobca rozhodol až ku dňu 8.12.2017 uplatniť ušlý zisk,musí podľa žalovaného preukázať aký zisk by bol získal, ak by bol oprávneným obhospodarovateľom
dotknutých pozemkov. Žalobca sám vo svojom návrhu na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov
uvádza, že nemá žiaden hnuteľný majetok, teda nemá ani mechanizmy schopné obhospodarovať lesné

pozemky v tak značnom rozsahu. Žalobca ani prinajmenšom nepreukázal jeho ekonomickú schopnosť
dosiahnuť hospodárením na dotknutých parcelách vo vlastnej réžii akýkoľvek zisk.

67. Záverom žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uvádzal presvedčenie, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie napĺňa kritériá spravodlivého rozhodnutia, aj vzhľadom na požiadavku právnej

istoty, keďže žalobca v konaní z viacerých hľadísk neuniesol ani len bremeno tvrdenia a neuniesol
dôkazné bremeno ani ohľadom jednej tvrdenej skutočnosti týkajúcej sa veci samej. Má za to, že
súd prvej inštancie náležite odôvodnil rozhodnutie a vyporiadal sa so všetkými predloženými dôkazmi
a tvrdenými skutočnosťami. Podľa žalovaného mal žalobca vzhľadom na zásadu kontradiktórnosti
predniesťkvalifikovanýnávrhnavykonaniedôkazu,aniepožadovaťodsúdu,abysidôkazzabezpečoval
sám. Zmätočnosť vystupovania žalobcu je opätovne potvrdená opakovaným vyčíslovaním úrokov a

opakovanými návrhmi na zmenu petitu, pričom petit, ktorý žalobca navrhuje, je v celom rozsahu
nevykonateľný. Poukazujúc na vyššie uvedené preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

68. Žalobca vo svojej replike k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu k výpovednej hodnote uznesenia

Okresného oddelenia Policajného zboru Ž. uviedol, že toto má vo vzťahu k predpokladanej vec už
preukázanej vedomosti o škode výpovednú hodnotu a za týmto účelom bol podaný podnet na Krajskú
prokuratúru, aby sa preukázala vedomosť o škode, prípadne vyvrátila, teda druh, rozsah, miesto, číslo
parciel, na ktorých vznikla škoda ešte pred podaním žalobného návrhu.

69. Žalobca prevzal až 20.6.2012 čiastočnú technickú lesnohospodársku evidenciu a dokumentáciu
ochrany prírody a krajiny za obdobie platnosti lesného hospodárskeho plánu 2007-2016, nie však za
predchádzajúce obdobie platnosti lesného hospodárskeho plánu rokov 1997-2006. Žalovaný odovzdal
žalobcovi porastovú kartu JPRL XXXX, XXXX za obdobie platnosti LHP 2007-2016, ktorá sa však
netýkala predmetu sporu. Porastovú mapu Z. 2007 žalobca získal od žalovaného až 28.8.2018

prostredníctvom súdu, preto mohlo dôjsť k nepresnostiam. To však podľa žalobcu nič nemení, nakoľko
prístup k nehnuteľnostiam obhospodarovateľa a odvoz dreva z JPRL XXXX N. bol realizovaný cez
pozemky žalobcu.

70. Ohľadom nariadeného predbežného opatrenia žalobca uviedol, že výrok súdu o zákaze vstupu

na lesné pozemky a trvalé trávnaté porasty vo vlastníctve žalobcu vedené na LV XXX, k. ú. Z. a
LV XXX, k. ú. X. O. žalobca vníma v širších súvislostiach, predbežné opatrenie sa viaže na zákazy
prevádzať ťažbu dreva, túto predávať a speňažovať, finančné prostriedky z odpredaja údajnej hmoty
použiť na financovanie svojej činnosti, previesť na iný účet, nehnuteľný majetok navrhovateľa zaťažiť
vecnými činnými bremenami, majetok odpredať, previesť na iný subjekt. Zmysluplnosť predbežného

opatrenia podľa žalobcu smerovala k tomu, aby sa majetok žalobcu chránil, a to až do jeho fyzického
odovzdania s tým, že v konečnom dôsledku zákaz v absolútnom ponímaní žalovaný nerešpektoval a
na pojednávaní 5.10.2009 vo veci vedenej pod sp. zn. 12C/162/2008 právny zástupca žalobcu súhlasil,
aby žalovaný činnosť zalesňovanie, ochranu proti zvery, ťažbu kalamitného dreva previedol. Tým chcel
žalobca vyjadriť to, že pokiaľ sa jednalo o činnosti prospešné lesu netrval striktne na zákaze vstupu.

Náklady s touto činnosťou si žalovaný mohol kompenzovať s výnosov za odpredaj kalamitného dreva.

71. Dňa 4.2.2009 A. A. U. Ž. nahlásil nadriadenému A. H. A. O. plánované úlohy o spracovaní
kalamity a zalesňovaní v dielcoch bývalého urbariátu Z. v roku 2009, a teda vykonával lesnícku činnosť.
Podľa žalobcu zamestnanci žalovaného museli vstupovať na pozemky žalobcu, aby monitorovali a

posúdili potreby zalesňovania a odstránenia kalamity, či potrebu chránenia proti zvery. Až neskôr listom
15.6.2009 žalovaný oznámil A. O. Ú. J. E., že nebude vykonávať plánované úlohy v spracovaní kalamity
a zalesňovaní v dielcoch urbariátu Z. z dôvodov uznesenia o predbežnom opatrení vydanom 26.9.2008
a právoplatnom 26.1.2009.

72. V otázke premlčania žalobca uviedol, že opakovane súhlasil, aby po vzájomnej dohode žalovaný
mohol činnosť vykonávať v zmysle predmetného oznámenia a tiež na pojednávaní 5.10.2009 vo veci
sp. zn. 12C/162/2008 právny zástupca žalobcu súhlasil, aby žalovaný činnosť zalesňovania, ochranu
proti zvery previedol. K tvrdeniu žalovaného o tom, že nevstúpil po 30.9.2008 na sporné pozemkyžalobcu na jednej strane, na druhej strane výpovede žalobcu zo dňa 20.9.2009 na pojednávaní o vydaní
veci svedčia, že vykonával hospodárenie v lesoch. Žalovaný od 30.9.2008 do 11.5.2011 zadržiaval
nehnuteľnosti, kedy oznámil, že ich už nezadržiava a môže s nimi žalobca nakladať. I to svedčí, že

žalobca získal preukázanú vedomosť až po tom, keď mohol s nehnuteľnosťami nakladať. Subjektívna
premlčacia dvojročná lehota by tak podľa žalobcu uplynula 11.5.2013 a žaloba bola podaná 31.10.2011.

73. K tvrdeniam žalovaného ohľadom zákazu vstupu na parcely XXXX, XXXX, XXXX po 30.9.2008
žalobca poukázal na § 28 ods. 1 písm. g/ a h/ zákona 326/2005 Z. z. o lesoch, podľa ktorého povinnosťou

obhospodarovateľa, teda žalovaného do 11.5.2011, bolo okrem iného vykonávať ochranné opatrenia
a preventívne opatrenia proti vzniku lesných požiarov, hospodáriť v lese tak, aby neohrozil lesy iných
vlastníkov. Podľa žalobcu žalovaný obhospodaroval lesné pozemky v susedstve žalobcu a vedel, že sa
na susediacich lesných pozemkoch žalobcu neoprávnene ťažilo do 11.5.2011. Podľa žalobcu žalovaný
svojou mocou zadržiaval nehnuteľnosti do 11.5.2011, ovplyvňoval ich osud a bez ohľadu na to, že
nevstupoval na sporné nehnuteľnosti ako tvrdí, zodpovedná v plnom rozsahu za škodu.

74. Predpokladanú vedomosť o ťažbe dreva žalobca mal, nakoľko táto vyplýva z predmetu činnosti
žalovaného, avšak i napriek vynaloženému úsiliu sa žalobca nedopracoval k preukázanej vedomosti
a už vôbec ju nemá zdokumentovanú v tom zmysle, že vedel o vyznačovaní ťažby, označovaní
vyťaženého dreva ciachami žalovaného ku dňu 20.8.2018. Pokiaľ sa jedná o fotosnímky tie môže

žalobca vyvrátiť na mieste samom, ak by mal žalobca preukázanú vedomosť k tomuto dátumu, podal
by preto žalobu o náhradu škody. V ďalšom žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR vo
veci 25Cdo/721/2005 a 33Odo/477/2001, podľa ktorých nie je potrebné, aby poškodený poznal rozsah
a výšku škody presne a v zmysle ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa poškodený
dozvie o škode vtedy, keď má údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o náhradu škody na súde, t.j. keď

nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s
možnosťou ich dodatočného upresnenia. Žalovaným je bránené k prístupu k hospodárskej, ekonomickej
LHE, z ktorej by bolo možné vypočítať rozsah a výšku škody. Dodatočné spresnenie v ďalšom konaní
bude možné až po vyjadrení odborne spôsobilej osoby, prípadne znaleckým posúdením, ktoré navrhuje
súdu žalobca. Zároveň s prihliadnutím na dĺžku sporu, ktorý trvá 7 rokov žalobca navrhol alternatívnym

spôsob dodatočného spresnenia škody lesnými hospodármi sporových strán, a to za účasti právnych
zástupcov, ktorí by na príslušnom A. A., kde sa hospodárska evidencia nachádza, vypočítali výšku škody
na sporných parcelách a následne strany dospeli k dohode o urovnaní.

75. Zároveň žalobca poukázal, že jeho lesný majetok netvorí jednoliaty celok, ale je rozptýlený v širšom

priestore na 28. parcelách na LV XXX, k. ú. Z. v 7. parcelách a na LV XXX, k.ú. X. O. 21. parcelách.
Podľa žalobcu by súd bez bližšieho určenia, na ktorých parcelách vznikla škoda, žalobu zamietol.

76. K tejto replike žalobcu podal žalovaný dupliku. Uviedol, že žalobcom uvádzané skutočnosti na
strane 1 tejto repliky, sa k nim nie je možné objektívne vyjadriť, nakoľko v tejto časti žalobca uvádza

vzájomne nesúvisiace skutočnosti bez logickej pointy. Žalovaný nemá vedomosť o tom, kde by mal
M.. B. poukazovať na ustanovenia zákona č. 326/2005 a nie je mu zrejmé, čo žalobca týmto tvrdením
sleduje. Pokiaľ poukazuje žalobca na podnet na U. E. E., tak si dovolil žalovaný uviesť, že tento dôkaz
nebol v konaní pred súdom prvej inštancie predložený včas, pričom tento dôkaz nemá žiaden súvis s
prejednávanou vecou, keď žalobca v civilnom procese nemôže dôkazné bremeno, ktoré nesie sám,

prenášať na U. E. E. akýmsi podnetom.

77. Žalobca v ďalšom bode svojho vyjadrenia (repliky) podľa žalovaného sám priznáva, že v čase, keď
žalobca vyhotovoval dôkaz (tabuľku - prehľad ťažby) mohlo dôjsť k nepresnostiam. K tomuto žalovaný
uvádza, že žalobca predložil uvedený dôkaz ako jediný, ktorý ma údajne preukazovať vstup žalovaného

naspornénehnuteľnostipodátumevykonateľnostipredbežnéhoopatreniavovecivedenejnaOkresnom
súde Poprad pod sp. zn. 11C/187/2008. Po vznesení hmotnoprávnych námietok zo strany žalovaného
žalobca napokon sám priznal, že keď vyhotovoval označený dôkaz došlo k nepresnostiam. Podľa
žalovaného je však takýto dôkaz nepoužiteľný, keďže v zásade ide o tvrdenie strany, ktoré je zachytené
na listine. Nejde o dôkaz preukazujúci tvrdenia žalobcu.

78. Podľa žalovaného v prejednávanej veci nie je podstatné v akých súvislostiach vníma predbežné
opatrenie nariadené vo veci vedenej pod sp. zn. 11C/187/2008 žalobca, resp. aké dojmy má z výroku
predbežného opatrenia. Podstatnou skutočnosťou je samotný návrh žalobcu na jeho vydanie, následnevýroky vydaného predbežného opatrenia, ale najmä aj skutočnosť, že žalobca nepredložil v konaní
jediný dôkaz, ktorý by preukazoval, že žalovaný vstúpil na sporné parcely po dátume vykonateľnosti
uvedeného predbežného opatrenia, t.j. po dátume 30.9.2008. Žalobca podľa žalovaného mylne uvádza,

že predbežné opatrenie sa viaže len na zákaz prevádzať ťažbu, prípadne na zákaz speňažovania
vyťaženej hmoty. Samotný žalobca sa v návrhu na vydanie predbežného opatrenia domáhal, aby bol
žalovanému zakázaný vstup na dotknuté pozemky, a to, že žalobca netrval na striktnom zákaze vstupu
nič nemení na skutočnosti, že vykonateľným rozhodnutím súdu bol žalovanému okrem iného uložený
aj zákaz vstupu všetky nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k. ú. X. O., teda aj na parc. č. XXXX,

XXXX, XXXX. Žalovaný uvedený zákaz v celom rozsahu dodržal a žalobca za 7 rokov súdneho konania
nepreukázal opak.

79.Pokiaľžalobcavosvojomvyjadreníuvádza,žeprávnyzástupcažalovanéhomaluvádzaťskutočnosti
na strane 2 rozsudku Okresného súdu Poprad vo veci sp. zn. 12C/162/2008 zo dňa 5.10.2009, tak
podľa žalovaného je toto tvrdenie žalobcu v absolútnom rozpore so základmi Civilného sporového

procesu, keď žalovaný ako strana konania nemohol v rozsudku súdu uvádzať vôbec nič, nakoľko
rozhodnutie súdu vyhotovuje výlučne súd s tým, že uvedené tvrdenie žalobcu považuje žalovaný za
dôkaz celkovej rozporuplnosti tvrdení žalobcu a zmätočností jeho vyjadrení, ku ktorým je zložité sa
kvalifikovane vyjadrovať, keďže im chýba logický základ.

80. Skutočnosť, že žalobca s niečím v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn.
12C/162/2008 súhlasil alebo nie, nemal vplyv na plynutie premlčacej lehoty pre uplatnenie nároku na
náhradu škody. Zároveň žalovaný poprel tvrdenie žalobcu o tom, že jeho výpoveď zo dňa 20.9.2009 na
pojednávaní svedčí o vykonávaní hospodárenia žalovaným na sporných parcelách, keď toto opätovne
postráda akúkoľvek logiku, nakoľko akákoľvek výpoveď žalobcu v akomkoľvek konaní je len tvrdením a

niedôkazomstým,žeakžalobcavinomkonaníčokoľvektvrdiluvedenéneznamená,žeidepreukázanie
skutočností ale opätovne len o tvrdenie strany.

81. Pokiaľ žalobca vo svojej replike uvádza, že akceptuje žalovaného ako oprávneného
obhospodarovateľa sporných lesných pozemkov, nie je žalovanému zrejmé, aká teda škoda mala

žalobcovi vzniknúť, resp. akého protiprávneho konania sa mal žalovaný dopustiť. Napriek uvedenému
žalovaný uviedol, že v konaní nie je spornou skutočnosťou, že žalovanému bol odo dňa 30.9.2008
vykonateľným súdnym rozhodnutím zakázaný vstup na sporné pozemky, a to práve na návrh žalobcu.
V zmysle uvedeného je teda zrejmé, že žalobca chaoticky na jednej strane uvádza, že žalovaný bol
nesporným obhospodarovateľom lesa, ale na druhej strane tvrdí, že podal vo veci vedenej pod sp.

zn. 11C/187/2008 návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd okrem iného
zakázal žalovanému vstup na parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, k. ú. X. O..

82. Žalovanému nie je zrejmé prečo sa žalobcovi po 10 rokoch od vydania predbežného opatrenia
nepáči, že žalovaný sa v celom rozsahu správal v súlade s vydaným predbežným opatrením. Navyše sú

tvrdeniažalobcunanajvýšnelogické,keďžeboltosamotnýžalobca,ktorýnávrhnavydaniepredbežného
opatrenia obsahujúci zákaz vstupu aj na dotknuté nehnuteľnosti inicioval. Žalovaný v celom rozsahu
namietal tvrdenie žalobcu, ale naopak podľa žalovaného tento nemal akýkoľvek vplyv na dotknuté
nehnuteľnosti, a to vzhľadom na vydané predbežné opatrenie a už vonkoncom nemal zodpovednosť za
akúkoľvek škodu. Navyše v konaní nebol preukázaný vznik akejkoľvek škody.

83. K tvrdeniam žalobcu, že v ďalšom priebehu konania chce upresňovať výšku škody a navrhuje
dôkazy žalovaný v svojej duplike uviedol, že tieto sú v úplnom rozpore s ustanoveniami CSP týkajúcimi
sa dokazovania, keď žalobca navrhuje vykonaný dôkaz v odvolacom konaní. Žalovaný si v tejto
súvislosti dovolil poukázať na skutočnosť žalobca za 7 rokov súdneho konania nebol schopný navrhnúť

vykonaniedôkazov,pričomuvedenáneschopnosťmusínevyhnutneviesťkjehoprocesnémuneúspechu
v prejednávanej veci. Nevyhnutnou povinnosťou žalobcu ešte pred podaním žaloby je zvážiť svoju
dôkaznú situáciu a v prípade neunesenia dôkazného bremena v konaní niesť procesnú zodpovednosť
za podanie žaloby a za výsledok súdneho sporu ako celku. Tvrdenie žalobcu spočívajúce v tom, že súd
bez bližšieho určenia, na ktorých parcelách vznikla škoda by žalobu zamietol je ako morfologicky tak

aj logicky nezrozumiteľné a skutočnosť, že žalobca nevie preukázať svoje tvrdenia, musí nevyhnutne
viesť k jeho neúspechu v spore. To, že žalobca nevie ani len preukázať, na ktorých parcelách údajná
škoda vznikla, musí viesť k zamietnutiu žaloby o náhradu škody.84. Záverom žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca je dominus litis a na preukázanie svojich
tvrdení mal s ohľadom na zásadu kontradiktórnosti Civilného sporového procesu preniesť kvalifikovaný
návrh na vykonanie dôkazov a nepožadovať od súdu, aby si súd dôkazy zabezpečoval sám, resp. aby

žalobcovipomáhalvovyčísľovaníúdajnejškodyžalovaný,resp.jehoprávnyzástupca,takakosižalobca
predstavuje v zmysle svojho prednesu uvedeného vo svojej replike.

85. Žalobca v ďalšom vyjadrení k duplike žalovaného doručenému odvolaciemu súdu dňa 12.11.2019
uviedol, že parcela XXXX v k. ú. Z., na ktorom bola žalovaným spôsobená škoda je P. E. Z. D., pričom

doterajšie práce na ich obnove od roku 2011 boli vykonané dobrovoľne členmi žalobcu s tým, že v týchto
prácach bude potrebné pokračovať.

86. Žalobca poukázal na skutočnosť, že v zmysle článku 44 Ústavy SR je každý povinný chrániť a
zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo, a to bez akejkoľvek výnimky. V ďalšom žalobca
poukázal na dlhoročnú starostlivosť ako aj na skutočnosť, že 79 jeho členov je starších ako 60 rokov a

v tejto súvislosti žiadal včasné rozhodnutie o odvolaní.

XX. V. Ž. E. H. N. I., U. Y. H. J. P. S. H. E. H. E. M. N. U. H. E. P. E. Z. J. S. E. J. E.. L. H. A. H. E. G..
D. D.U., U. L. Y. H. A. H. E. G.. D. Z. V. I. A. U., U. Y. G.. D. E. C.. J. L. G. „.Y.. L. H. V. XXX D. Y. V.
XXX Y., E. N. H. E., Ž. N. G.. D. Z. V. Ž. G. H. L., Ž. D. A. E. A. P. H. P. J. H.. J. X. H. Ž. Ž., N. A. H.

P. J. Ž. J. U. H. Ž. A. H., U. J. P. T. E..

88. Ďalej žalobca súdu v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že predchádzajúci právny zástupca
žalovaného G.. G. O. navrhol pojednávanie dňa 1.8.2017, okrem iného odročiť z dôvodu, že žalovaný
podal sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu s tým, že žalobca následne zistil, že

advokát G.. O.Č. v zmluve o poskytnutí právnej pomoci poukázal na riziká podaním sťažností. Žalovaný
si bol rizika plne vedomí a s navrhnutým postupom advokáta súhlasil. Dohovor o ochrane ľudských
práv a základných slobôd v článku 34 uvádza od koho môže súd prijímať sťažnosti s tým, že žalovaný
túto možnosť nemá. Preto je podľa žalobcu zrejmé, že žalovaný vedome a úmyselne mienil dosiahnuť
viacročný prieťah.

89.Vzhľadomktomu,žesúdprvejinštancienedoručilnapadnutýrozsudokOkresnejprokuratúrePoprad
akovkonaníoprávnenejosobenapodanieodvolania(§361ods.1CSP),keďžetentovstúpildokonania,
preto je oprávnený na podanie odvolania, tento doručil odvolací súd spolu s odvolaním žalobcu, a
následným vyjadrením, replikou a duplikou žalovaného a žalobcu

90. Okresná prokuratúra Poprad vo včas podanom odvolaní napadla rozsudok súdu prvej inštancie ako
celok z dôvodov uvedených podľa § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP.

91.Nesprávneprávneposúdenievidelprokurátorvpochybenísúdupriurčenízačatiaplynutiadvojročnej

subjektívnej premlčacej lehoty a zamietnutí žaloby z dôvodu premlčania. Prokurátor mal za to, že súd
prvej inštancie nesprávne ustálil začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby v zmysle §
106 ods. 1 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku na náhradu škody vo
výške 566.337,- eur titulom vecnej škody na lesnom pozemku. Poukazujúc na odôvodnenie rozsudku
súdu prvej inštancie podľa prokurátora ustálená súdna prax pri posudzovaní toho, kedy sa poškodený

dozvedel o škode berie do úvahy nielen vedomosť poškodeného o škode, ale aj o jej výške aspoň v
rozsahu nevyhnutnom na uplatnenie nároku na súde. V tejto súvislosti prokurátor poukázal na rozsudok
Krajského súdu v Bratislave vo veci sp. zn. 8Co/553/2013, pričom bol toho názoru, že z listinných
dôkazov, na ktoré poukazuje súd prvej inštancie v odôvodní svojho rozhodnutie o premlčaní nároku na
náhradu škody vo výške 566.337,- eur nevyplýva vedomosť žalobcu o škode, konkrétne škode, ktorá

mala byť spôsobená ťažbou dreva na pozemkoch parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, k. ú. X. O.M. už dňa
24.9.2007.Vtentodeňžalobcapožiadalžalovanéhopredložiťvšetkyrelevantnépodkladypreposúdenie
finančnej náhrady za vyťaženie drevnej hmoty, úhradu nájmu za doterajšie užívanie od 10.7.1998, t.j., že
podľa Prokuratúry žalobca nemohol mať už dňa 24.9.2007 vedomosť o škode vzniknutej na pozemkoch
parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, k. ú. X. O. a už vôbec nie vo výške škody uplatňovanej žalobcom v tomto

konaní. Z podania návrhu na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 22.8.2008, teda možno uviesť
len vedomosť žalobcu o škode, ktorá mala vzniknúť konkrétne na parcele XXXX, ktorou si žalobca
neuplatňuje žalobu v tomto konaní.92. Z vyššie uvedeného dôvodu sa nemožno podľa prokurátora stotožniť ani so záverom súdu prvej
inštancie o premlčaní nároku jedna, t.j. na zaplatenie sumy vo výške 566.337,- eur titulom vecnej škody
na lesnom pozemku, ku ktorej malo dôjsť ťažbou drevnej hmoty žalovaným od roku 2005 najneskôr dňa

16.7.2009 poukazujúc na listinný dôkaz z 16.7.2009 - list, v ktorom žalobca sám uvádza, že zistil, že s
v lese ťaží drevo, toto sa odpredáva a v dôsledku toho bol podaný návrh na nariadenie predbežného
opatrenia. Z uvedeného naopak podľa prokuratúry vyplýva, že žalobca mal aj dňa 16.7.2009 vedomosť
len o škode, ktorá mu mala vzniknúť konkrétne na parc. XXXX, pre ktorú podal návrh na vydanie
predbežného opatrenia na parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, k. ú. X. O..

93. Vzhľadom na vyššie uvedené mal prokurátor za to, že súd prvej inštancie pochybil pri určení
začatia plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby a následkom toho nesprávne rozhodol o tomto
v poradí prvom uplatnenom nároku. Iné dôkazy, z ktorých by vyplýval skorší začiatok plynutia dvojročnej
subjektívnej premlčacej doby a ako ten, ktorý tvrdil žalobca v konaní podľa prokurátora vykonané neboli.

94. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP prokurátor videl v tom, že súd vychádzal z
predbežného právneho posúdenia veci na pojednávaní dňa 18.5.2018, v ktorom uviedol, že súd má
názor, že je premlčané právo na uplatnenie prvého nároku na náhradu škody vo výške 565.339,- eur a
čo sa týka druhého nároku vo výške 95.825,- eur za obdobie od 11.4.2001 do 31.10.2009 zamietol návrh
žalobcu na vykonanie dôkazu výsluchom svedka M.. T. E., ktorý navrhol žalobca na pojednávaní k ním

tvrdením okolnostiam užívania dotknutých parciel žalovaným aj po vydaní predbežného opatrenia.

95. Súd prvej inštancie zamietnutie žaloby vo vzťahu k uplatnenému nároku č. 1 na jednej strane
odôvodňuje premlčaním práva a zároveň tým, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal porušenie
právnej povinnosti žalovaným ako jedného zo základných predpokladov pre vznik zodpovednosti za

škodu. Vnútornú rozpornosť a nepresvedčivosť odôvodnenia rozhodnutia videl prokurátor v tom, že súd
konštatoval, že určité právo bolo premlčané a zároveň defakto konštatoval, že to isté právo nevzniklo
(pre absenciu predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu).

96. Vzhľadom na vyššie uvedené v rámci svojho odvolacieho návrhu okresný prokurátor žiadal, aby

Krajský súd v Prešove rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie.

97. Žalobca sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu okresného prokurátora s týmto odvolaním stotožnil.

98. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu okresného prokurátora uviedol, že prokurátor sa

nezaoberal argumentáciou uvedenou v bode 57 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom
sú konkrétne úvahy, ktoré súd viedli k záveru o premlčaní nároku žalobcu z dôvodu uplynutia dvojročnej
subjektívnej premlčacej lehoty, keď súd primárne poukazuje na listinný dôkaz zo dňa 16.7.2009, ktorý bol
navyše vypracovaný žalobcom a v ktorom žalobca výslovne uvádza, že má vedomosť o ťažbe v lese a
odpredávaní drevnej hmoty s tým, že tento listinný dôkaz poukazuje na nehnuteľnosti zapísané na LV č.

XXX, k. ú. X. O.. V rámci tohto listinného dôkazu je výslovne uvedené tvrdenie žalobcu, že má vedomosť
o škode a škodcovi. Z vyššie uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že neskôr k uvedenému dátumu sa
žalobca dozvedel o majetkovej ujme, pričom rozsah tvrdenej ujmy bol objektívne vyčísliteľný v peniazoch
k uvedenému dňu. Tento argument je podľa žalovaného navyše podporený ďalším listinným dôkazom,
ktorým je návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 22.8.2018 (zrejmé mal žalovaný

na mysli 22.8.2008 - poznámka odvolacieho súdu), ktorý žalobca podal práve z dôvodu skutočnej
vedomosti o vzniknutej škode a osobe škodcu. Žalobca mal rovnako k uvedenému dňu vedomosť v
rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, ktorú bolo možné natoľko objektívne vyčísliť, aby
poškodený svoj nárok na náhradu škody mohol uplatniť aj na súde. V konaní navyše nebola spornou
tá skutočnosť, že žalovaný nevstúpil na dotknuté pozemky po dátume 30.9.2008. Ako sám žalobca vo

svojich vykonaných dôkazov uvádza, že žalobca mal počas obdobia rokov 2007 až do podania žaloby
prístup k nehnuteľnostiam, a teda vedel o tvrdenej škode ako aj jej rozsahu.

99.Ďalejjepodľažalovanéhonevyhnutnéuviesť,žežalobcasivkonaníuplatnilnároknanáhraduškody,
ktorá mala podľa jeho tvrdenia vzniknúť v roku 2005, tak žalobcovi uplynula objektívna premlčacia lehota

preuplatnenienárokunanáhraduškodyvroku2008.Aknajneskôrkudňu31.12.2008uplynulažalobcovi
objektívna premlčacia lehota, k rovnakému dňu nevyhnutne uplynula aj subjektívna premlčacia lehota
pre uplatnenie nároku na náhradu škody. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na súvisiacu judikatúru
(rozsudok NS ČR z 29.11.2006 sp. zn. 25Cdo/721/2005), podľa ktorého nie je potrebné aby poškodenýpoznal rozsah (výšku) škody presne, ale v zmysle ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka
sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď má údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o náhradu škody
na súde, t.j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch. Ďalej podľa

rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 28.5.2010 sp. zn. 1Cdo/82/2009 sa poškodený dozvie o škode a o
tom, kto za ňu zodpovedá v okamihu preukázateľného získania informácie o skutkových okolnostiach,
na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, konkrétne ktorá fyzická alebo právnická
osoba za škodu zodpovedá (rozsudok NS SR z 28.5.2010 sp. zn. 1Cdo/82/2009), pričom podľa
žalovaného postačuje len orientačná (približná znalosť) rozsahu (výšky) škody, čo podľa žalovaného

vyplýva aj z toho, že výška škody sa zisťuje v súdnom konaní a definitívny záver o nej je obsiahnutý
až v právoplatnom rozsudku (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 14.9.2005 sp. zn. 25Cdo/2656/2004). V
zmysle uvedeného mal podľa žalovaného žalobca vedomosť o osobe škodcu najneskôr pred dátumom
16.7.2009 a taktiež mal vedomosť o rozsahu škody najneskôr ku dňu 30.9.2008, po ktorom žalovaný na
pozemky žalobcu nevstúpil z čoho vyplýva, že škoda k uvedenému dátumu je ustálená. Navyše listinný
dôkaz, ktorý sa nachádza na č.l. 36 súdneho spisu jasne podľa žalovaného preukazuje, že žalobca

vedel už minimálne ku dňu 28.8.2008 o vzniku škody, kedy vedel o vyznačovaní ťažby a označovaní
vyťaženého dreva ciachami žalovaného. Uvedený listinný dôkaz spolu s inými dôkazmi preukazuje
vedomosť žalobcu o vzniku, o rozsahu škody a o osobe, kto za škodu zodpovedá. Ak žalobca vedel už
k dátumu 28.8.2008 identifikovať konkrétne vyťaženú drevnú hmotu, tak vedel kvantifikovať aj rozsah
škody už k tomuto dátumu.

100. Podľa žalovaného, ak by sa teoreticky mala prevziať argumentácia prokurátora v odvolaní, tak by k
uplynutiu dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty nemohlo dôjsť, keďže žalobca by mohol tvrdiť, že aj
napriek uplynutiu značnej doby od ukončenia škodovej udalosti nemá vedomosť o výške škody. Tento
stav je ústavne neprípustný a je preto zároveň limitovaný objektívnou trojročnou premlčacou lehotou,

ktorá žalobcovi uplynula tiež.

101. Prokurátor sa v podanom odvolaní podľa žalovaného nezaoberal dôvodom uplynutia objektívnej
trojročnej lehoty, keď žalobca v konaní tvrdil, že si uplatňuje nárok na náhradu škody, ktorá mala
vzniknúť v roku 2005, pričom objektívna premlčacia lehota preto nevyhnutne musela uplynúť najneskôr

k poslednému dňu roku 2008. Ak by bol prípustný akýkoľvek iný výklad tak ak by žalovaný nevstúpil
na dotknuté nehnuteľnosti po dátume 30.9.2008, tak objektívna premlčacia lehota uplynula logicky
najneskôr 30.9.2011, keď škodová udalosť sa mohla uskutočniť najneskôr dňa 30.9.2008. Žalobca však
v konaní tvrdil, že škodová udalosť nastala ešte v roku 2005.

102. Rovnako tvrdenie prokurátora nemá oporu vo vykonanom dokazovaní ani v odôvodnení rozsudku,
ktorý uviedol, že druhý nárok uplatnený žalobcom v sume 95.825,- eur súd posúdil ako nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia, a preto nevedno prečo prokurátor uvádza tvrdenia o nároku na náhradu
škody. Prokurátor zároveň nesprávne uvádza, že svedka M.. E. navrhol v konaní vypočuť žalobca, keď
tento návrh bol prednesený žalovaným na pojednávaní dňa 18.5.2018, pričom vo vzťahu k zamietnutiu

nároku žalobcu na zaplatenie sumy 95.825,- eur prokurátor nevidel iný odvolací dôvod a v tejto časti
podľa žalovaného odvolanie nespĺňa zákonnú náležitosť podľa ustanovenia § 363 CSP.

103. Ďalej žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu prokurátora poukázal na list žalobcu podpísaný
jeho predsedom, v ktorom je jednoznačne uvedené, že žalobca sa o škode dozvedel najneskôr pred

dátumom 28.8.2008 a z dôkazu vypracovaného žalobcom je evidentné, že žalobca minimálne v čase
prípravy uvedeného listu, t.j. dňa 16.7.2009 vedel o vzniknutej škode a taktiež vedel o osobe škodcu.

104. Ďalej podľa žalovaného o tejto skutočnosti nasvedčuje návrh na vydanie predbežného opatrenia
a ďalší list žalobcu zo dňa 24.9.2007. Žalovaný mal počnúc dňom 24.9.2008 zakázaný vstup na

dotknuté nehnuteľnosti, a to vydaným predbežným opatrením, ktorým mu súd zakázal vyvíjať na
dotknutých parcelách akúkoľvek lesnícku činnosť, a preto v zmysle uvedeného žalovaný nevykonával
žiadnu činnosť na dotknutých parcelách dňom 30.9.2008, kedy sa dozvedel o vyššie uvedenom
predbežnomopatrení.Vedomosťžalobcuovznikuškodyajejrozsahuaosobeškodcupodľažalovaného
preukazuje aj ďalší vecný dôkaz označený ako opatrenie podielových spoluvlastníkov pozemkového

spoločenstva dotovaným dňa 28.8.2008, ktorý bol adresovaný žalovanému a v ktorom je výslovne na
strane č. 1 uvedené, že žalobca prijíma počnúc dňom 28.8.2008 opatrenia na zamedzenie vzniku škôd
spôsobenýchopakovanýmneoprávnenýmužívanímcudzejvecižalovaným.Všetkytietovyššieuvedené
dôkazy vyvracajú záver žalobcu, že sa dozvedel o škode a škodcovi až po dátume 11.5.2011, pretojeho nárok uplatnený vo výške 566.337,- eur je v celom rozsahu premlčaný, kedy bol preukázateľne
ustálený moment, odkedy začala plynúť žalobcovi objektívna premlčacia lehota a ak žalobca tvrdí, že
v konaní uplatniť škodu, ktorá mala vzniknúť v roku 2005, tak objektívna premlčacia lehota uplynula v

roku 2008. Žaloba však bola podaná až v roku 2011. Je podľa žalovaného tiež nevyhnutné uviesť, že
subjektívna premlčacia lehota pre uplatnenie nároku na náhradu škody uplynula žalobcovi najneskôr
spolu s uplynutím objektívnej premlčacej lehoty, ktorá uplynula najneskôr v roku 2008. Pri jej pripustený
akéhokoľvek priaznivejšieho výkladu v prospech žalobcu je nevyhnutne opakovane konštatovať, že
žalovaný na dotknuté nehnuteľnosti po dátume 30.9.2008 ani len nevykročil a ak by teda v konaní

žalobca uplatnil škodu, ktorá vznikla po roku 2005, tak objektívna premlčacia lehota uplynula žalobcovi
dňa 30.9.2011, teda pred podaním žaloby.

105. Rovnako nárok na zaplatenie sumy 95.825,- eur je podľa žalovaného premlčaný v celom rozsahu,
keďže počnúc dátumom 30.9.2008 pozemky žalobcu neužíval vôbec. Žalovaný mal za to, že žalobca
nemá akýkoľvek nárok voči žalovanému titulom užívania pozemku po dátume 30.9.2008, keďže takto

uplatnený nárok žalobcovi nemohol objektívne vzniknúť. V rámci odôvodnenia tohto druhého nároku
súd prvej inštancie nemal inú možnosť ako nárok žalobcu zamietnuť v celom rozsahu aj z dôvodu
jeho nepreukázania. Navyše má žalovaný za to, že tento nárok žalobcu mohol byť zamietnutý v celom
rozsahu aj z dôvodu premlčania. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia možno taktiež uplatniť v
zákonnej objektívnej trojročnej premlčacej lehote. V konaní podľa názoru žalovaného bola preukázaná

tá skutočnosť, že žalovaný nevstúpil na dotknuté pozemky po 30.9.2008 a žalobca v konaní nenavrhol
vykonať žiaden dôkaz, ktorý by preukázal, že žalovaný vstúpil na pozemky žalobcu po uvedenom
dátume. V zmysle uvedeného bezdôvodné obohatenie žalovaného mohlo trvať najdlhšie do 30.9.2008.
Trojročná objektívna premlčacia lehota v zmysle uvedeného uplynula žalobcovi dňa 30.9.2011, teda
pred podaním žaloby. Subjektívna premlčacia lehota pre uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného

obohatenia uplynula žalobcovi ešte o rok skôr, a to dňa 30.9.2010, kedy žalobca v konaní tvrdil, že
vie o bezdôvodnom obohatení žalovaného na úkor žalobcu od roku 1999, teda logicky o prípadnom
bezdôvodnom obohatení žalovaného musel žalobca vedieť aj ku dňu 30.9.2008.

106. V ďalšom žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu prokurátora uviedol, že jeho odvolací návrh

nie je s poukazom na ustanovenie § 390 CSP prípustný, keď rozhodnutie súdu prvej inštancie už raz
bolo odvolacím súdom zrušené a vec ním bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

107. V ďalšom žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na ustanovenie § 93 ods. 2 písm. a/ CSP s tým, že
obdobnéznenieobsahovaloajustanovenie§35ods.2písm.j/O.s.p.Vtejtosúvislostižalovanýpoukázal

na skutočnosť, že podstatou účasti prokurátora v súdnom konaní a možnosť pristúpiť do sporového
konania je zabezpečenie zákonnosti ako ochrany objektívneho práva. Vzhľadom na skutočnosť, že
prokurátor bol v celom priebehu konania pasívny a svoje tvrdenia uvedené v odvolaní nepredniesol v
konaní pred súdom prvej inštancie toto následne konanie považuje žalovaný za konanie, ktoré presahuje
rámec účelu a podstaty účasti prokurátora v sporovom konaní. Prokurátor bol podľa žalovaného v celom

konaní pasívny a nepredniesol v konaní takmer žiadne tvrdenia, preto nevedno prečo sa prokurátor
podaným odvolaním snaží zvrátiť rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré bolo vydané v prospech strany,
ktorou je právnická osoba zriadená štátom.

108. Poukazujúc na ustanovenie § 19 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1 písm. c/, d/ zákona č. 153/2011 Z.

z. o prokuratúre, keď uvedená pôsobnosť má byť navyše prokurátorom v súlade ustanovením § 3 ods.
2 tohto zákona vykonávaná vo verejnom záujme, žalovaný uviedol, že pasivita prokuratúry ako iného
subjektu civilného sporového konania v časti konania pred súdom prvej inštancie a následne podanie
odvolania v neprospech právnickej osoby zriadenej štátom, ktorá bola v konaní úspešná, nemožno v
žiadnom prípade vyhodnotiť ako konanie vo verejnom záujme v rámci pôsobnosti prokuratúry.

109. Vzhľadom na uvedené preto žalovaný navrhol odvolaciemu súdu potvrdiť rozsudok súdu prvej
inštancie a priznať žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

110. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že obe odvolania tak žalobcu, ako

aj prokurátora boli podané v stanovenej lehote na podanie odvolania s tým, že žalobcom bolo podané
odvolanie ako strany, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté (§ 359, § 362 ods. 1), po zistení, že obe
podané odvolania spĺňajú náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolaní a odvolacími dôvodmi (§
379 a § 380 CSP) a viazaný skutkovým stavom, tak ako to zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednalobe odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), pretože nepovažoval za
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný záujem a následne
verejnýmvyhlásenímrozhodnutia(§219ods.3CSP)akovecnesprávnepodľa§387ods.1CSPpotvrdil

rozhodnutie súdu prvej inštancie.

111. S účinnosťou od 1.7.2016 prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok ) došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok - ďalej len „O.s.p.“).
Odvolací súd prejednal v poradí prvé odvolanie voči napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie, síce

už za účinnosti CSP ale z dôvodu, že odvolanie žalobcu bolo podané pred týmto dátumom mal odvolací
súd za to, že ide o právo, ktoré vzniklo podľa doterajších právnych predpisov (O.s.p.) a preto niet žiadnej
zákonnej opory pre dokončenie tohto konania podľa novej právnej úpravy (CSP). Zároveň odvolací súd
v poradí prvom meritórnom rozhodnutí o odvolaní poukázal na princíp legitímneho očakávania a právnej
istoty, a preto toto v poradí prvé odvolanie posúdil podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku. Vzhľadom ku skutočnosti, že po zrušení veci súd prvej inštancie pokračoval v konaní aplikujúc

novú procesnú normu (CSP) s tým, že zároveň strany sporu boli poučené o možnosti podať odvolanie
podľa aktuálnej procesnej normy, t.j. aj účinok podaných odvolaní žalobcu a okresného prokurátora
nastal podľa Civilného sporového poriadku na rozdiel od predchádzajúceho odvolania žalobcu, kedy
účinky trvali ešte podľa Občianske súdneho poriadku, prejednal odvolací súd tieto v poradí druhé
odvolania voči meritórnemu rozhodnutiu podľa Civilného sporového poriadku.

112. Ešte pred vecným posúdením odvolaní sa musel odvolací súd vysporiadať s procesným návrhom
žalobcu, ktorý v podanom odvolaní okrem iného uviedol, že „upresňujeme v žalobnom návrhu pôvodný
výpočet a výšku úroku z omeškania“ (konkrétne bod 21 odvolania), ako aj s tým, že v rámci svojho
odvolacieho návrhu žalobca navrhol, aby odvolací súd vydal rozsudok v znení, že „žalovaný je povinný v

prospechžalobcuuhradiťspôsobenúvecnúškodunalesnommajetkuvovýške...aušlýzisk...,ktorýurčí
znalec, uhradiť škodu za obmedzenie vlastníckych práv vo výške 95.825,- eur k tomu úroky z omeškania
odo dňa právoplatnosti rozsudku Okresného súdu v Poprade sp. zn. 12C/162/2008 v konaní o vydaní
veci, t.j. do 11.1.2011 so spätnou desaťročnou splatnosťou v sume 9.738,- eur, uhradiť súdne trovy za
podaný návrh a odvolanie 2x 1.695,- eur, trovy právneho zastúpenia podľa priloženého vyčíslenia, a to

všetko do 5 dní od právoplatnosti rozsudku“.

113. Rovnako žalobca v rámci svojho odvolacieho návrhu ako bod 2 tohto odvolacieho návrhu žiadal
odvolací súd v prípade, ak žalovaný dobrovoľne nesplní túto vyššie uloženú povinnosť, aby súd uložil
povinnosť uhradiť žalovanému úroky z omeškania z neuhradenej sumy... istiny... a neuhradenia ušlého

zisku... , ktoré určí znalec a úroky z omeškania zo sumy 95.825,- eur vo výške 8 % ročne, trovy za
podaný návrh a odvolanie 2x 1.695,- eur, trovy zastúpenia podľa priloženého vyčíslenia.

114. K vyššie uvedenému odvolací súd uvádza, že podľa obsahu tento procesný návrh žalobcu, podaný
v rámci ním podaného odvolania odvolací súd posúdil ako návrh na pripustenie zmeny žaloby podaného

v rámci odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie s tým, že krajský súd v tejto súvislosti poukazuje
na ustanovenie § 371 CSP, v zmysle ktorého žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť. Odvolací súd
vzhľadom k tomu nevyzýval žalobcu na to, aby toto svoje neurčité a čiastočne zmätočné podanie opravil,
resp. upresnil z dôvodu neprípustnosti dispozície so žalobou v rámci odvolacieho konania, ktorá je daná
tým,ževecsanachádzavopravnomkonanícieľomaúlohou,ktoréhojeprieskumrozhodnutiaakonania,

ktoré rozhodnutiu predchádzalo, teda sa jedná o skúmanie správnosti konania o tomto predmete, ktorý
bol vymedzený v čase vydania odvolaním napadnutého rozsudku. Nie je preto namieste pripustiť, aby
v rámci odvolacieho konania došlo k zmene žaloby čím by sa stal irelevantným celý doterajší procesný
postup. S prihliadnutím na výslovne znenie uvedeného ustanovenia § 371 CSP na základe týchto
zhodnotení krajský súd nepripustil žalobcom požadovanú zmenu žaloby uvedenú v podanom odvolaní

a ani nevyzýval žalobcu na jej upresnenie, resp. na odstránenie vád zjavnej neurčitosti navrhovanej
zmeny žaloby.

115. Súd prvej inštancie svoj záver o zamietnutí žaloby ohľadom prvého uplatneného nároku žalobcu
na náhradu škody vo výške 566.337,- eur titulom vecnej škody na lesnom majetku nachádzajúcom

sa na pozemkoch ležiacich v katastrálnom území X. O. CKN č. XXXX, XXXX, XXXX, ku ktorej malo
dôjsť v dôsledku ťažby drevnej hmoty žalovaným, a to najmenej od roku 2005 až do septembra
2008, kedy sa stalo vykonateľným uznesenie o nariadení predbežného opatrenia v konaní vedenom
na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 17C/196/2011 založil jednak na tom, že žalobca žiadnymspôsobom nepreukázal oprávnenosť nároku, keď žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal porušenie
právnej povinnosti žalovaným, bez ktorej nemožno preukázať ani príčinnú súvislosť medzi porušením
tejto povinnosti a vzniknutou škodou a jednak titulom premlčania tohto nároku.

116. Prokurátor vo svojom odvolaní dôvod, pre ktorý napáda záver súdu prvej inštancie o nepreukázaní
oprávnenosti tohto nároku v podanom odvolaní nijako nešpecifikoval s tým, že namietal výlučne
nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie a následne nesprávne právne posúdenie aj to
len pri určení začatia plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby o zamietnutí žaloby z dôvodu

premlčania. Žalobca namietal v podanom odvolaní nielen záver súdu prvej inštancie a premlčanie tohto
nároku, ale aj záver o tom, že nepreukázal oprávnenosť svojho nároku. Obaja odvolatelia (žalobca aj
prokurátor) zhodne uviedli ako odvolacie dôvody § 365 ods. 1 písm. e/ a f/ CSP, pričom prokurátor
namietal aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.

117. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania preskúmal teda rozsudok súdu prvej inštancie

v rozsahu odvolacích dôvodov žalobcu a prokurátora (§ 380 ods. 1 CSP). Tie spočívali v tvrdeniach o
tom, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrené na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím boli ako už uviedol odvolací súd
vyššie uplatnené dôvody na odvolanie uvedené v § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP (žalobca len § 365

ods. 1 písm. e/, f/ CSP).

118. Nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností súvisí s
vyhodnotením potencionálnej relevancie ako aj prípustnosti navrhovaného dôkazu, čo spadá pod
úlohu konajúceho súdu. Je teda na úvahe súdu posúdiť či navrhované dôkazy sú spôsobilé priniesť

ďalšie relevantné skutkové zistenia a či nevykonanie takéhoto dôkazu sťaží postavenie strany pri
znášaní dôkazného bremena, prípadne, či sa nevykonaním dôkazu súd neodôvodnene vzďaľuje od
želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú
povinnosti tvrdenia a označenia dôkazu je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný
právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh

skutočností, ktoré musia byť preukázané) ako aj nositeľa dôkazného bremena.

119. K nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej
praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec
posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové

zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočností, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide

o situáciu kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazu nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 až 194 CSP.

120. Právnym posúdením veci podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery.

121. Odvolací súd po prejednaní veci vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu súdom
prvej inštancie zistil, že odvolacie námietky odvolateľov nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku.
Odvolacia námietka prokurátora spočívajúca v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods. 1

písm. h/ CSP) neobstojí, keď ani prokurátor v podanom odvolaní bližšie túto odvolaciu námietku
nekonkretizoval, t.j. neuviedol v čom malo toto nesprávne právne posúdenie veci spočívať, t.j. akú
správnu právnu normu na rozdiel od použitej mal súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikovať.122. Žalobca v podanom odvolaní na rozdiel od prokurátora namietal aj záver súdu o nepreukázaní
oprávnenosti nároku, keď podľa neho nie je potrebné aby poškodený poznal rozsah a výšku škody
presne, ale rozhodujúce je nadobudnúť vedomosť danú rozsahom majetkovej ujmy vyjadriteľnej v

peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou dodatočného spresnenia, pričom poukázal na
rozhodnutia Najvyššieho súdu v tejto veci. Oproti tomu ale žalobca poukazuje na ustanovenie § 216
CSP spočívajúce vo viazanosti súdu žalobným návrhom, ako aj na komentár k Občianskemu zákonníku,
podľa ktorého ak by žalobca podal žalobu bez toho, aby bol návrh na náhradu škody v žalobe vyčíslený
alebo aspoň objektívne určiteľný, súd by žalobu zamietol ako predčasne podanú.

123. Skutočnosti, že žalobca nevie výšku údajnej škody doposiaľ kvantifikovať nasvedčuje aj
ním ,,upresnený“ žalobný návrh, resp. okolnosť, že v navrhovanom odvolacom návrhu je uvedené, že
žiada, aby odvolací súd vydal rozsudok, ktorým zaviaže žalovaného uhradiť žalobcovi spôsobnú vecnú
škodu na lesnom majetku vo výške, ktorá nie je špecifikovaná a rovnako ušlý zisk, ktorý nie je nijako
špecifikovaný, ktorý má určiť znalec. Už len z takto navrhovaného znenia petitu odvolacieho návrhu je

zrejmé, že žalobca doposiaľ nevie ani len v približnej výške kvantifikovať spôsobenú škodu žalovaným a
naviac oproti doposiaľ požadovanému návrhu požaduje aj bližšie neurčený (nie je zrejmý mechanizmus
výpočtu a za aké obdobie) aj ušlý zisk, ktorých výšku má určiť znalec. V tejto súvislosti odvolací
poukazuje na to, že zmeny procesných pravidiel sporového konania platné od 1.8.2016 sa vo výraznej
mieredotkliajinštitútudokazovania.VprvomradespôvodnýmrežimomO.s.p.došlovsúvislostisnovou

legislatívou k modernizácií procesu dokazovania, k prehĺbeniu princípu kontradiktórnosti a k zvýrazneniu
procesnej zodpovednosti sporovej strany za vlastnú aktivitu. Vzhľadom na to, že ide o sporové konanie
dôraz je naďalej kladený na plnohodnotnú realizáciu dispozičnej zásady, pričom bez návrhu môže súd
v spore vykonať dôkaz iba vo výnimočných prípadoch. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje, že
žalobca bol súdom prvej inštancie vyzvaný na pojednávaní, na ktorom vyhlásil napadaný rozsudok či

má návrhy na doplnenie dokazovania s tým, že žalobca ani prokurátor ako ďalší odvolateľ nenavrhli
vykonať znalecké dokazovanie, pričom tu platí zákonná koncentrácia konania predstavujúca objektívnu
časovú hranicu na uplatnenie prostriedkov procesnej obrany a prostriedkov procesného útoku vrátane
návrhu na doplnenie dokazovania, a tou je vyhlásenie uznesenia súdom prvej inštancie, ktorým končí
dokazovanie. Systém neúplnej apelácie, ktorou je ovládané odvolacie konanie nielen za účinnosti CSP,

ale už za účinnosti O.s.p., a to zákonom č. 501/2001 Z. z. s účinnosťou od 1.1.2002 v sporových veciach
predpokladá, že skutková stránka veci sa objasní na súde prvej inštancie. Strana sporu musí predložiť
alebo označiť všetky dôkazy, ktorým preukazuje svoje tvrdenia pred súdom prvej inštancie najneskôr
do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie. Súd v odvolacom konaní nemôže na dôkazy
predložené neskôr prihliadať, len celkom výnimočne ich možno použiť za podmienok uvedených v §

366 CSP (pred tým § 205a O.s.p.), pričom žalobca nijako nezdôvodnil prečo takýto návrh nepodal, resp.
nemohol podať pred súdom prvej inštancie, keď naviac nič mu nebránilo pred prvoinštančným súdom
predložiť súkromný znalecký posudok (§ 209 CSP), ktorý za splnenia podmienok uvedených v § 209
ods. 2 CSP má rovnakú dôkaznú váhu ako znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.

124.Žalobcaakoajprokurátorvpodanýchodvolaniachnijakonepreukázaliporušenieprávnejpovinnosti
žalovaným, pričom aj v prípade, ak by podielnici žalobcu boli už v čase, za ktorý žalobca žiada o náhradu
škody, t.j. z rokov 2005 až 2008 vlastníci týchto lesných porastov a žalovaný nemal súhlas k výrubu
stromov, resp. k odstráneniu kalamitného dreva, pričom týmto zásahom mala vzniknúť podielnikom
žalobcu škoda je potrebné uviesť, že zákon č. 326/2005 Z. z. nevyžaduje k ťažbe súhlas vlastníka,

resp. spoluvlastníka ale výslovne uvádza, že k ťažbe je potrebný písomný súhlas odborného lesného
hospodára (§ 23 ods. 1), keď ťažba sa vykonáva na základe a v súlade s lesným hospodárskym plánom,
čo aj bolo realizované.

125. Ďalej žalobca uvádzal ako ďalšiu príčinu škody nezákonný výrub obyvateľov miestnej rómskej

osady, ktorou škoda mala vzniknúť po vykonateľnosti predbežného opatrenia, t.j. po 30.9.2008 až
do 19.9.2011, kedy došlo k odovzdaniu sporných nehnuteľností žalovaným žalobcovi, tak rovnako v
tomto smere odvolací súd poukazuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v porušení
prevenčnej povinnosti žalovaným zamedziť vzniku škody. Samotná skutočnosť, že k výrubu stromov
sekerou došlo vo výške cca 1 m, čo je podľa žalobcu typickým zásahom rómov z neďalekej osady, nijako

neodôvodňuje záver, že za túto škodu zodpovedá žalovaný, a to aj v prípade, ak by vznikla vo vyššie
uvedenej dobe, t.j. do odovzdania lesného porastu žalobcovi, ale za túto škodu zodpovedajú tieto bližšie
neurčené fyzické osoby, ktoré sa mali dopustiť tohto nezákonného výrubu.126. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ žalobca uvádzal ako príčinu
vzniku škody akýkoľvek nezákonný výrub realizovaný či už priamo žalovaným, resp. v jeho umožnení
z dôvodu zanedbania povinnosti žalovaného niet daná žalobcom tvrdená príčinná súvislosť medzi

protiprávnym konaním žalovaného a škodou a ak bola táto ťažba naplánovaná v lesnom hospodárskom
pláne v dielcoch nachádzajúcich sa na týchto parcelách za žalované obdobie aj prebehla, žalovaný bol
oprávnený túto prípadnú ťažbu vykonať, nakoľko táto nebola podmienená súhlasom vlastníka (žalobcu),
ak by mu už aj v tom čase svedčilo vlastnícke právo. Výrubom uskutočneným v súlade s lesným plánom
teda nedošlo k porušeniu povinnosti žalovaným ako jedného z predpokladov vzniku zodpovednosti

za škodu. Povinnosti žalovaného nevyplývajú z pokynov žiadosti žalobcu pre žalovaného, ale výkon
činnosti žalovaného ako obhospodarovateľa je upravený zákonom 326/2005 Z. z.; ide o odbornú činnosť
zameranú na pestovanie lesa a ochranu lesa, ostatné činnosti potrebné na zabezpečenie funkcií lesov
(§ 2 písm. p/ a h/).

127. Odvolací súd v tejto súvislosti pripomína, že pri stanovení výšky náhrady škody spôsobenej na veci

(prejednávanej veci lesnom poraste) je potrebné vychádzať z nákladov, ktoré je potrebné vynaložiť na
uvedenie veci do pôvodného stavu (§ 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Výšku peňažnej náhrady
vyjadrujúcej náklady na uvedenie vec do pôvodného stavu je treba zistiť a stanoviť objektívne nezávisle
od okolnosti súvisiacich so škodovou udalosti. Poukazujúc na uvedené je preto argumentácia žalobcom
spočívajúca v tom, že súd by ohliadkou zistil, že na parcelách XXXX, XXXX sa nachádza len pár

stromov 30, možno 40 ročných, pričom vizuálnym porovnaním stavu lesa na bezprostredne susediacich
parcelách by súd zistil v akom stave je les udržiavaný a pestovaný s tým, že na mieste po kalamite nie
je tak hustý, pre stanovenie údajnej škody úplne nepodstatná, lebo aj keby sa tam nenachádzal, tak
ako to žalobca uvádza 30 - 40 ročný porast nie je možné zistiť, že k tomuto výrubu došlo v žalovanom
období v rokoch 2005 - 2008, resp. v období, keď už oprávnenými nakladať boli podielnici žalobcu a

nie ešte v čase, keď toto oprávnenie prináležalo žalovanému, naviac, keď žalobca sám uvádza, že po
roku 2011 vykonal na tomto poraste „čiastočne prieseky“. Už vôbec nie je možné stanoviť aj s odstupom
času (veterná smršť v tatrách bola 19.11.2004), t.j. viac ako 15 rokov, ktorá časť nehnuteľnosti a v
akom rozsahu bola zasiahnutá touto kalamitou, t.j., z ktorej časti žalovaný ťažil len tzv. kalamitné drevo,
ktorého cena je podstatne (niekoľkonásobne) nižšia ako cena riadne vyťaženého dreva podľa lesného

hospodárskeho plánu. Pokiaľ sa týka žiadosti, resp. návrhu žalobcu na vydanie evidencie jednotiek
priestorového rozdelenia lesa, tak táto jednotka č. XXXX N. sa rozdelila na 7,5 ha pre žalovaného
a 0,73 ha pre žalobcu, tak ako to vyplýva zo záznamu z odovzdania z čoho nie je možné vyvodiť
záver, že žalovaný hospodáril na parcelách XXXX, XXXX alebo XXXX, k. ú. X.Á. O.. Zhodne je tomu
aj u JPRL XXXX, keď do užívania žalobcu prešla len nepatrná výmera a rovnako, že žalovaný na

týchto parcelách nevykonával žiadnu činnosť poukazuje zápisnica spísaná na A. O. Ú. J. E. predložená
samotným žalobcom, kde všetky strany zhodne potvrdili, že po vydaní predbežného opatrenia žalovaný
skončil v tejto oblasti s akoukoľvek činnosťou. Naviac žalobca si sám v podanom odvolaní odporuje keď
na jednej strane navrhuje dôkaz na preukázanie odpredaja kalamitného dreva žalovaným, a na druhej
strane uvádza, že tento druh dreva nie je predmetom konania.

128. Rovnako ako pri predchádzajúcom nároku, tak aj pri nároku na náhradu škody vo výške 95.825,-
eur, ktorá mala byť žalovaným spôsobená tým, že napriek výzve žalobcu z roku 1999 neuzavrel so
žalobcom nájomnú zmluvu na predmetné nehnuteľnosti uplatneným podľa § 34 ods. 2 zákona o lesoch,
možno prisvedčiť súdu prvej inštancie, že v zmysle tohto ustanovenia si nemožno uplatniť nárok na

náhradu škody spočívajúci v ušlom nájomnom, ktorý by žalovaný musel žalobcovi zaplatiť v prípade, ak
by pristúpil na jeho návrh a uzavrel s ním nájomnú zmluvu. Odvolací súd rovnako ako pri prvom nároku
aj pri nároku požadovanom z titulu náhrady škody za ušlé nájomné poukazuje na § 420 Občianskeho
zákonníka. Predmetom konania nie je náhrada škody z titulu porušenia zmluvnej povinnosti upravená
ustanovením § 373 a nasl. Obchodného zákonníka, ale náhrada škody uplatnená z dôvodu údajného

porušenia právnej povinnosti, preto je rovnako tento nárok potrebné posudzovať v zmysle ustanovenia
§ 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. Aj napriek tomuto nároku odvolací súd akcentuje, že žalobca
nepreukázal porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného.

129. Rovnako ako v predchádzajúcom nároku, žalobca jednak nepreukázal samotnú výšku tejto škody

(95.825,- eur) ale tiež zo spisového materiálu nie je zrejmý ani mechanizmus, t.j. výpočet, na základe
ktorého dospel žalobca k takto stanovenej výške škody.130. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že pod pojmom škoda treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v
majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch ako všeobecný ekvivalent.
Občiansky zákonník rozoznáva skutočnú škodu a ušlý zisk. Pod skutočnou škodou treba rozumieť

zmenšenie majetku poškodeného (prípadne náklady potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci
stav). Povahou skutočnej škody majú aj rôzne náklady spojené so vznikom a zisťovaním škody, ale aj
príjem ktorý poškodenému ušiel keď odstraňoval následky škody. Pod ušlým ziskom treba rozumieť to,
čo by poškodený mohol získať nebyť vzniku škody. Ušlý zisk predstavuje zmarený majetkový prospech,
ktorý by bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, no nestalo sa tak v dôsledku

škodovej udalosti. Predstavuje vlastne to, čo poškodenému ušlo, t.j. že u poškodeného nedošlo k
zväčšeniu majetkových hodnôt, hoci by sa to so zreteľom na pravidelný chod veci dalo očakávať.

131. Vzhľadom na uvedené má preto strata možnosti získať nájomné z prenájmu veci charakter
ušlého zisku. Výšku ušlého zisku nemožno podľa odvolacieho súdu jednoducho stotožniť s výškou
nezaplateného nájomného. Výška náhrady ušlého zisku v podobe straty príjmu za prenájom

nehnuteľnosti sa odvíja od sumy, ktorú by v danom období poškodený za obvyklých okolností na danom
mieste získal na nájomnom podľa bežných pomerov zodpovedajúcich platnej nájomnej zmluve, od
ktorej je treba odpočítať sumu, ktorú by musel na dosiahnutie tohto zisku pri pravidelnom priebehu veci
vynaložiť (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 12.12.2002 sp. zn. 25Cdo/330/2001).

132. Je preto na mieste čiastočná duplicita tohto nároku s nárokom, ktorý si žalobca uplatnil vo výške
566.337,- eur, ku ktorej malo dôjsť ťažbou drevnej hmoty žalovaným s požadovaným nárokom na nájom
tej istej časti lesa, ku ktorej malo dôjsť k ťažbe žalovaným, keď podľa odvolacieho súdu nie je možné
na jednej strane požadovať nájom, v tom prípade žalovaný ako oprávnená osoba by mohol les ťažiť a
platil by žalobcovi nájomné a rovnako počas toho istého obdobia si uplatňovať náhradu škody za takto

z predmetu nájmu vyťaženú drevnú hmotu za obdobie, počas ktorého mal trvať nájomný vzťah.

133. Vo vzťahu k odvolacím námietkam týkajúcich sa premlčania odvolací súd nesúhlasí s tvrdením
žalobcu, podľa ktorého škodu spôsobenú žalovaným na parcelách XXXX, XXXX a XXXX považuje
žalobca za samostatný žalobný nárok na náhradu škody a premlčacia doba začína plynúť až vtedy, keď

sa poškodený dozvie o celej škode, keď s týmto názorom žalobcu nemožno súhlasiť, lebo by sa týkal iba
náhrady škody pokiaľ by tvorila neoddeliteľný celok, kedy naozaj začína premlčacia doba bežať až vtedy,
ak sa poškodený dozvie o celej škode. Príkladmo odvolací súd uvádza napríklad v prípade vytopenia
môže dochádzať k vzniku škody aj počas obdobia niekoľkých dní, ale túto možno ustáliť až po tom, ako
dôjde k odstráneniu poruchy. Prejednávaný prípad však pod uvedené podľa odvolacieho súdu nespadá,

nakoľko ťažba, odpredaj, prípadne poškodzovanie lesného porastu zanedbaním prevenčnej povinnosti
možno považovať za samostatné nároky na náhradu škody, nakoľko ide o oddeliteľné škodové udalosti.
Napríklad pri ťažbe táto škoda vznikne hneď po spílení lesného porastu a následnému odpredaju
a rovnako pokiaľ sa týka druhého nároku na ušlé nájomné, toto nemožno považovať za nedeliteľný
celok, ale jednotlivé nároky z titulu ušlého nájomného za samostatné nároky, nakoľko bezpochyby ide

o oddeliteľné škodové udalosti, a to aj keď ide o opakovanie porušenia tej istej právnej povinnosti
medzi tými istými subjektmi. Z hľadiska premlčania nemožno preto považovať nároky na náhradu škody
vznikajúce a narastajúce pokračovaním porušenia tej istej právnej povinnosti za jediný nedeliteľný nárok
na náhradu škody, ktorý by vznikol až po skončení porušovania právnej povinnosti, alebo po dovŕšení
celkovej škody, ale za samostatné nároky.

134. Za podstatné k odvolacím námietkam žalobcu aj prokurátora odvolací súd s odvolávkou na
vyššie uvedené ohľadom deliteľných škodových udalostí poukazuje na ust. § 106 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, keď sa nejedná o škodu spôsobenú úmyselne ani o škodu na zdraví, preto tieto jednotlivé
požadované (a nepreukázané - pozn. odvolacieho súdu) dielčie nároky na náhradu škody, by sa v

prípade ak by aj vznikli premlčali v lehote 3 rokov, keď na beh tejto 3-ročnej objektívnej premlčacej doby
podľa ustanovenia § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemá vplyv subjektívna premlčacia doba podľa
ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu, že žaloba bola na súd podaná
dňa 31.10.2011, došlo k uplynutiu objektívnej premlčacej lehoty na náhradu škody u akéhokoľvek
nároku, ktorý vznikol pred 31.10.2008, t.j. za obdobie kedy ešte nebolo účinné a vykonateľné predbežné

opatrenie vo veci 11C/187/2008, kedy bol zakázaný žalovanému vstup na lesné pozemky zapísané na
LV č. XXX, k.ú. Z. a LV č. XXX, k.ú. X. O.. Bez ohľadu na skutočnosť kedy toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 26.1.2009, vykonateľným sa stalo dňom doručenia žalovanému, t.j. žalovaný už dňom
doručenia nemohol vstupovať a vykonávať akúkoľvek činnosť na týchto parcelách v čase, keď tentonárok nebol premlčaný, a naopak, pred vykonateľnosťou tohto predbežného opatrenia bol už nárok
žalobcu na náhradu škody premlčaný, nakoľko uplynula objektívna premlčacia lehota.

135. Súd prvej inštancie správne rozhodol. Správne jej výrok o trovách konania. Preto odvolací súd
spôsobom podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil.

136. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení

s § 251 a § 255 ods. 1 CSP.

137. V odvolacom konaní žalobca úspešný nebol, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho
konania. Úspešnému žalovanému súd priznal vo vzťahu k žalobcovi plný nárok na ich náhradu.

138. O trovách odvolacieho konania vo vzťahu medzi v odvolacom konaní úspešným žalovaným a

ďalším rovnako neúspešným odvolateľom - Okresnou prokuratúrou Poprad dovolací súd nerozhodoval
vzhľadom k ust. § 261 CSP podľa ktorého povinnosť nahradiť trovy konania nemožno uložiť
prokurátorovi.

139. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).