Uznesenie – Neodkladné opatrenia ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. december 2022

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 18C/142/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122210820
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Vitteková PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2022:8122210820.1

Uznesenie

Okresný súd Prešov v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX, proti
žalovanému: JUDr. Atila Ádam, súdny exekútor so sídlom Exekútorského úradu Čajakova 5, 040 01
Košice, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

Žalobkyňa n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 12.12.2022 sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia,
ktorý by bola uložená povinnosť žalovanému, aby sa zdržal akéhokoľvek konania a nakladania
s nehnuteľnosťou, ktoré by smerovalo k prevodu nehnuteľností uvedených na LV č. XX, kat. úz. D. na
tretiu osobu.

Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 6.12.2022 jej bol doručený Exekučný príkaz na vykonanie exekúcie
predajomnehnuteľnostíspolusUpovedomenímočaseamiesteoceňovanianehnuteľnosti.NaLVč.XX,
kat. úz. D. je zapísaná ako 1/3-inová podielová spoluvlastníčka. Dlh vznikol z kontokorentného úveru,
ktorý si jej manžel bral na podnikanie ako živnostník a ona ako manželka musela byť spoluručiteľkou.

Predmetná dlžoba jej nie je jasná, nakoľko istina je v rozpore skutočnou dlžnou sumou a taktiež je istina
úročená dvomi rozdielnymi úrokmi. E. C., F. uviedla, že zostatok dlhu je 31 412,78 eur. Dlh sa vyšplhal
k 30.11.2022 na sumu 221 396,63 eur, čo jej príde na úrovni neoprávneného obohacovania sa zo strany
Prima banky, a.s.

Žalobkyňa pripojila k návrhu aj listinné dôkazy, a to exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom
nehnuteľností sp. zn. 269EX 475/20-18-AA z 30.11.2022, upovedomením o čase a mieste oceňovania
nehnuteľnosti sp. zn. 269EX 475/20-19-AA z 30.11.2022, LV č. XX kat. úz. D., upovedomenie o začatí
exekúcie sp. zn. 269EX 475/20-5-And z 14.10.2020 a potvrdenie z Prima banky, a.s.

Z predloženého listinných dôkazov je osvedčené, že na majetok žalobkyne je vykonávaná exekúcia
predajom nehnuteľností súdnym exekútorom JUDr. Atilom Ádamom. Poverenie č. 6120378322 bolo
vydané Okresný súdom Banská Bystrica.

Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím

konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého

neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa § 200 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“) na exekučné konanie sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 201 ods. 2 EP, v exekučnom konaní a ani v inom konaní nemožno voči exekútorovi nariadiť
neodkladné opatrenie zasahujúce do výkonu exekučnej činnosti.

Podľa § 2 ods. 1 EP, exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou navykonávanie núteného
výkonu exekučných titulov (ďalej len "exekučná činnosť").

Podľa § 3 EP, exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti
je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa čl.
7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi
vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní.

Podľa § 5 EP, v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor postavenie verejného činiteľa.
Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.

Podľa § 55 ods. 1 veta prvá EP, exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd.

Podľa § 31 ods. 1 EP, exekútor zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí v súvislosti s výkonom činnosti
podľa tohto zákona. Na zodpovednosť exekútora sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Exekútor zodpovedá aj za škodu, ktorú v súvislosti s výkonom činnosti podľa tohto zákona spôsobí jeho
zamestnanec; zodpovednosť zamestnanca podľa osobitných predpisov tým nie je dotknutá.

V uznesení sp. zn. 1Skomp 12/2022 Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v bode 13 konštatoval cit.: „Právomoc na konanie
o neodkladných opatreniach ako procesnom prostriedku má vo všeobecnosti súd podľa CSP. To však
samo osebe neznamená, že ak sú splnené podmienky § 324 a 325 ods. 1 CSP, súd môže vydať

neodkladné opatrenie s akýmkoľvek obsahom alebo na ochranu akéhokoľvek práva. Judikatúra súdov
už totiž dávnejšie vyslovila, že neodkladným opatrením nemožno brániť vo výkone právomocí inému
orgánu verejnej moci (napr. uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1Obo/240/98 a 7Cdo/59/2011, ako aj
judikát R 123/1999). Obdobne z § 336 a 337 CSP možno vyvodiť záver, že neodkladné opatrenie možno
nariadiť len vtedy, ak povinnosť, ktorá sa ním ukladá, môže mať vecný súvis s následnou žalobou vo

veci samej. Použitie formulácie „žaloba vo veci samej“ evokuje, že neodkladné opatrenie možno nariadiť
len v súvislosti s takou vecou (samou), v ktorej by bolo možné domáhať sa ochrany práva žalobou (§
131 CSP) na súde, teda na ktorej prejednanie je daná jeho právomoc.“

ÚstavnýsúdSRsavosvojejrozhodovacejčinnostipostavenímsúdnehoexekútoraprivýkoneexekučnej
činnosti zaoberal. Vo svojom náleze sp. zn. PL. ÚS 49/03 uviedol, že právne postavenie exekútora je
determinované tým, že vykonáva úlohy (orgánu) verejnej (štátnej) moci, a z tohto dôvodu sa naňho
vzťahujú iné kritériá než na právne postavenie subjektov, ktoré nevykonávajú verejnú (štátnu) moc
(súdnu moc). Exekútor vykonáva v zásade úlohy štátneho orgánu. Z toho vyplýva aj to, že jeho právne

postavenie, práva a povinnosti a obmedzenia zákon ustanovuje v úzkej spojitosti s týmto jeho osobitným
postavením. Právne postavenie exekútora je ustanovené tak, že v rámci deľby verejnej (štátnej) moci
sa exekútor podieľa na plnení pozitívneho záväzku štátu v súvislosti s realizáciou základného práva nasúdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v rozsahu ustanovenom zákonom (čl. 46 ods.
4, čl. 51 ods. 1 ústavy).

Uvedenému zodpovedá právna úprava, v zmysle ktorej súdny exekútor zodpovedá za škodu spôsobenú
pri výkone exekučnej činnosti, prípadne za splnenia podmienok štát preberá na seba zodpovednosť
nahradiť škodu, ktorá vznikla ako dôsledok výkonu exekučnej činnosti súdnym exekútorom.

V súdenej veci žalobkyňa žiada od súdu, aby neodkladným opatrením zasiahol do výkonu exekučnej
činnosti žalovaného, keďže považuje sumu, ktorá sa núteným spôsobom vymáha za odporujúcu výške
skutočného dlhu, preto žiada, aby bola uložená povinnosť sa zdržal akéhokoľvek konania a nakladania
s nehnuteľnosťou, ktoré by smerovalo k prevodu nehnuteľností uvedených na LV č. XX, kat. úz. D.
na tretiu osobu, a to v rámci prebiehajúceho exekučného konania, čo plynie z pripojených listinných

dôkazov.

Z ust. § 201 ods. 2 EP je však explicitne vylúčené nariadiť neodkladné opatrenie súdnemu exekútorovi,
v predmetnej veci žalovanému, zasahujúc do výkonu jeho exekučnej činnosti.

S poukazom na uvedené sa súd prvej inštancie sa nemohol zaoberať splnením podmienok pre
nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 325 a 326 CSP, pretože tieto ustanovenia sa
nepoužijú v prípade, ak by sa malo neodkladným opatrením zasiahnuť do výkonu exekučnej

činnosti súdneho exekútora podľa Exekučného poriadku.

Orgánom dohliadajúcim na výkon exekučnej činnosti povereným súdnym exekútorom v súlade so
zákonom je exekučný súd.

Majúc na zreteli uvedené súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že žalobkyňa nebola v konaní úspešná, preto nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné jeho doručením (§ 332 ods. 1 CSP).