Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 15, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/67/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114221057
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3114221057.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobkyne Y. H., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianky
Slovenskej republiky, bytom R. nad R., H. XXXX/X, zastúpenej JUDr. Jurajom Klimčom, advokátom,
so sídlom Bobot 176 proti žalovaným 1/ Mgr. et. Mgr. C. E., nar. XX.XX.XXXX, štátnemu občanovi
Slovenskej republiky, bytom F., M. XXXX/XB a 2/ Q. E., narodenej XX.XX.XXXX, štátnej občianky

Slovenskej republiky, bytom F., J. T. XXXX/XX o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
na odvolania žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 13C/232/2014-196 zo dňa
22. februára 2022 v spojení s opravným uznesením č.k. 13C/232/2014-249 zo dňa 19. mája 2022, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie žalovanej 2/ sa o d m i e t a.

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením vo výrokoch I., II. a III.

p o t v r d z u j e.

Žalobkyňa m á voči žalovanému 1/ n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného
1/ k nehnuteľnostiam zapísaným u Okresného úradu Trenčín, odbor katastrálny, v katastri nehnuteľností

pre okres Trenčín, obec G., katastrálne územie D., na liste vlastníctva č. XX ako parcela registra "C",
č. XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 401 m2, stavba súp.č.XX - rodinný dom postavený
na parcele CKN č. XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 401 m2 a toto vyporiadal tak,
že tieto nehnuteľnosti prikázal v celku do výlučného vlastníctva žalobkyne /výrok I./, žalobkyni uložil
povinnosť zaplatiť na vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu žalovanému 1/ sumu 6.050,- eur, do 30 dní
od právoplatnosti rozsudku /výrok II./ a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá

na náhradu trov konania právo /výrok III./ a Q. E., pôvodne žalovanej 2/ náhrada trov konania nepriznal /
výrok IV./.

2. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala
zrušenia podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam a jeho vyporiadania tak, že
nehnuteľnosti prikáže súd do jej výlučného vlastníctva a na vyrovnanie podielu zo zrušeného

podielového spoluvlastníctva jej uloží povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ sumu 6.050,- eur (po upresnení
petitu) do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu odôvodnila tým, že spolu so žalovaným 1/ sú
podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, ona v podiele 3 a on v podiele 1. Na zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa neviem napriek opakovanej snahe so žalovaným 1/
dohodnúť. Technické riešenie stavby nedovoľuje reálnu deľbu veci, nakoľko akokoľvek vytvorené časti
by stratili zmysel i funkčnosť. Hodnota nehnuteľností bola stanovená trhovým ocenením realitnou

kanceláriou dňa 15.07.2014 na sumu 8.000,- eur. Žalovaný 1/ na žalobu uviedol, že túto v celom rozsahu
neuznáva. Poukázal na úsilie, čas, energiu a peniaze, ktoré jeho rodina investovala do zveľaďovaniadanejnehnuteľnosti.Trhovácenanehnuteľnostipodanážalobkyňoujespracovanázaúčelomokradnutia
žalovaného 1/ a to tak, že je úmyselne podhodnotená cena nehnuteľnosti. Navrhol, aby súd žalobu na
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietol, nakoľko sú jasne preukázané dôvody

hodné osobitného zreteľa.

3. Žalobkyňa sa podanou žalobou ďalej domáhala aj zrušenia vecného bremena, ktoré zaťažuje
predmetné nehnuteľnosti v prospech žalovanej 2/ ako právo bezplatného bývania v rodinnom dome
súp.č. 18 na parcele č. XX. V tejto časti vzala v priebehu sporu žalobkyňa svoju žalobu späť a súd prvej

inštancie konanie v tejto časti uznesením č.k. 13C/232/2014-35 zo dňa 21. marca 2016 zastavil.

4. Súd vykonal v spore dokazovanie. Podľa LV č. XX pre k.ú. D. vedenom Okresným úradom Trenčín,
katastrálny odbor sú žalobkyňa a žalovaný 1/ podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej
sa v katastrálnom území D., obec G., okres Trenčín, a to pozemku reg. "C" parc.č. XX o výmere
401 m2 zastavané plochy a nádvoria, stavby súp.č. XX rodinný dom postavený na parcele parc.č.

KN-C XX o výmere 401 m2 zastavané plochy a nádvoria, a to žalobkyňa v podiely 3/4 a žalovaný
1/ v podiely 1/4. Z výsluchu žalobkyne vyplynulo, že podľa nej žalovaný 1/ osobne do predmetnej
nehnuteľnosti neinvestoval finančné prostriedky, ani prácu. V minulosti, keď jej matka ovdovela, prišla
na D. a kúpila predmetný rodinný dom, preto tam mala pôvodne 1-inu. Pôvodne to bol len pitvor a
izba, následne mama pristavila jednu izbu. Za pitvorom bola komora a maštaľ, z komory a maštale

bola prerobená izba a kuchyňa. Pôvodný pitvor bol prerobený na kúpeľňu, ešte spolu s bratom. Mala
pocit, že investovala do vlastného, nakoľko všetkých bolo všetko, lebo pracovali spolu. Ústne vyzývala
žalovaného 1/ pri stretnutí s maminými bratmi C. aj s manželkami, aby sa na dome niečo robilo, ale
nedialo sa nič. Nepamätá si, že by sa niečo dohodlo, nakoľko žalovaný 1/ so všetkým nesúhlasil,
vyskakoval a podobne. Bolo to v r. 2002 alebo 2003 vtedy už mali izbu jednu aj druhú pristavenú, pamätá

si, že dovtedy sa žalovaný 1/ absolútne nepodieľal na ničom, na prácach, ktoré boli vykonané. Žalobkyňa
v mieste trvale býva, zatiaľ čo žalovaný 1/ sa v nehnuteľnosti objavuje sporadicky a investovala do
nehnuteľnosti. Žalovaný 1/ vo svojej výpovedi zotrval na stanovisku, že z dôvodov hodných osobitného
zreteľa je žaloba nedôvodná s tým, že ani po oboznámení sa s výškou všeobecnej ceny predmetnej
nehnuteľnosti stanovenou predloženým znaleckým posudkom sa jeho postoj nemení. Dodal, že pokiaľ

ide o hospodárenie a investovanie do nehnuteľnosti toto sa dialo v duchu väčšinového spoluvlastníctva,
ktorým bola žalobkyňa. K celej situácii došlo z toho dôvodu, že v r. 2013 sa žalobkyňa sa nasťahovala k
neb. B. E., začala obmedzovať styk a stretávanie sa jeho rodiny s nebohou a následne došlo k darovaniu
spoluvlastníckeho podielu žalobkyni. Žalobkyňa nevrátila finančné prostriedky, ktoré jej v minulosti jeho
otec požičal, ktorý predovšetkým investoval do tejto nehnuteľnosti, ale žalobkyňa sa rozhodla, že ju

bude mať pre seba. Žalobkyňa neudržiavala nehnuteľnosť komplexne, ale budovala si hlavne tú časť,
ktorá jej mala patriť. Keď ju vyzval na opravu strechy, teda jej manžela, uviedol že nemá peniaze.
Pokiaľ ide o jeho investície do predmetnej nehnuteľnosti od roku 2006 kedy sa stal spoluvlastníkom,
investoval prácu. Od svojho detstva celé prázdniny strávil v D., i keď nie vždy, ale nepretržite napr.
45 dní. Konkrétne robil to, čo mu povedala nebohá babka. Riešil s manželom žalobkyne elektriku,

zabezpečil rozvodné hodiny, teda kúpil ich, v tom čase za 20,- eur. Kúpil do tej jednej časti plávajúcu
podlahu, za ktorú som dal 500,- eur. Bolo to v r. 2009 alebo 2010, má ju doteraz v pivnici, nepoložil ju,
nakoľko už dochádzalo ku konfliktom a čakal na vyriešenie veci súdom. Nevie sa vyjadriť k znaleckému
posudku predloženému žalobkyňou, nakoľko potrebuje určitý čas na jeho naštudovanie, ani k možnosti
reálneho rozdelenia nehnuteľností podľa výšky podielov. Znaleckým posudkom znalca Ing. Miroslava

Marguša, znalca v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, č. 22/2020 zo dňa
20.08.2020 bola metódou polohovej diferenciácie stanovená všeobecná cena nehnuteľností (rodinného
domu súp.č.XX a pozemku parc.č.XX) na sumu 24.200,- eur (po zaokrúhlení). Rodinný dom súp.č. XX
je postavený na pozemku o výmere 401 m2. Celková zastavaná plocha domu je 89,91m2 z toho bolo
vybudované v roku 1915 zádverie, kúpeľňa s WC (1995), kuchyňa, izba o výmere 45,33m2, v roku 1955

izbaovýmere20,11m2avroku2012izbaovýmere24,47m2.Naotázkudeliteľnosti,možnostirozdelenia
nehnuteľnosti podľa výšky podielov uviedol, že rodinný dom súp.č.XX na pozemku parc.č.XX je vedený
ako jednobytový. Deliteľnosť je možná za predpokladu v zmysle § 43b ods. 3, 4 zákona č. 50/1976
Zb. a § 2 ods.1, 4, 5, 6 zákona č.182/1993 Z.z.. Alternatívne riešenie rozdelenia na dve samostatné
bytové jednotky je podmienené súhlasom stavebného úradu a následným odsúhlasením projektu s

dotknutými orgánmi štátnej správy. Rodinný dom tvaru obdĺžnika orientovaný kratšou stranou do ulice
umožňuje alternatívne rozdelenie na dva samostatné rodinné domy, pričom rozdelenie je podmienené
súhlasom stavebného úradu ako zmena stavby s rozdelením na dve samostatné časti podľa reálnej
deľby. Obe riešenia si vyžadujú stavebné úpravy podľa platných noriem. Žalovaný 1/ vo vyjadrení kznaleckému posudku zo dňa 26.10.2020 namietol podstatnú chybu. Izba pristavaná k domu do uličného
priečelia bola pristavená v jej podobe nie v roku 1955 ale cca v roku 2000 jeho otcom, žalovaným 1/ a
so žalobkyňou a jej rodinou. Tiež nie je pravda, že "V roku 2012 podľa žalobkyne bola v dvorovej časti

pozemku k RD pristavaná ďalšia izba". To staval jeho otec a on a so žalobkyňou a jej rodinou. Znalecký
posudok potvrdil podľa žalovaného 1/ skutočnosť, že je možnosť alternatívneho riešenia rozdelenia
nehnuteľnosti na dve samostatné bytové jednotky. V zmysle celoživotnej Dohody medzi jeho otcom a
žalobkyňou je možné vyriešiť rozdelenie danej nehnuteľnosti na dve samostatné jednotky. Z dôvodu
hospodárnosti konania má za to, že pre potreby súdu nie je potrebné vykonať nezávislý súdnoznalecký

posudok za podmienky, že žalobca akceptuje celkovú všeobecnú hodnotu predmetnej nehnuteľnosti vo
výške 29.700,- eur, nakoľko tým je napravená podstatná skutočnosť, - žalobkyňou nesprávne zadaná
informácia veku stavby znalcovi. Ostatné nezrovnalosti je ochotný akceptovať. Žalobkyňa vo vyjadrení
zo dňa 14.11.2020 k vyjadreniu žalovaného 1/ zo dňa 26.10.2020 poukázala na to, že na jednej strane
uvádza, že netrvá na zhotovení kontrolného znaleckého posudku a že akceptuje celkovú všeobecnú
hodnotu predmetnej nehnuteľnosti, na strane druhej však za túto považuje ničím nedoloženú cenu

29.700.- eur a nie posudkom určenú cenu 24.200.- eur. Tiež z doterajších vyjadrení žalovaného 1/
vyplýva, že nesúhlasí zo zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva s ohľadom na dôvody
osobitného zreteľa, na strane druhej však z jeho akceptácie ním určenej ceny vo výške 29.700.- eur
vyplýva, že súhlasí. Naviac z doterajších stanovísk žalovaného 1/ nevyplýva ani jeden konkrétny dôvod
hodný osobitného zreteľa, z ohľadom na ktorý by malo byť dôvodným žalobu zamietnuť. Nie je pravdivé

ani tvrdenie žalovaného 1/, že v intenciách daného znaleckého posudku sú dané nehnuteľnosti, teda
nielen dom, ale aj pozemok a ostatné príslušenstvo, deliteľné na dve samostatné jednotky. Nakoniec
nevzniesol žalovaný 1/ ani nárok na delenie, resp. na akýkoľvek iný spôsob vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, aj táto otázka je sekundárna.

5. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa a žalovaný 1/ sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej
nehnuteľnosti. Pred podaním návrhu na súd sa účastníci na zrušení a vyporiadaní tohto podielového
spoluvlastníctva nedohodli. Zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v
podielovom spoluvlastníctve, vyplýva aj právo každého spoluvlastníka podať na súd návrh na

zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v prípade, že sa s ostatnými spoluvlastníkmi na
zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva nedohodne. Žalobkyňa ako jeden z podielových spoluvlastníkov
využila toto svoje právo a podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka navrhla, aby podielové
spoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal súd. Žalovaný 1/ v námietke voči zrušeniu a vyporiadaniu
podielového spoluvlastníctva ako podstatné dôvody na odmietnutie predmetného návrhu označil jeho

zodpovednosť za zachovanie úcty voči celoživotnej snahe otca žalovaného 1/, ktorý nepopierateľne
vynakladal veľké úsilie, obetoval čas, energiu a peniaze za zveľaďovanie danej nehnuteľnosti, za
svoj celoživotný vzťah a prácu odvedenú v predmetnej nehnuteľnosti v domnienke, že to bude slúžiť
spoločnému dobru rodiny, voči svojim štyrom maloletým deťom, ktoré bývajú na sídlisku v panelákovom
dome a každý vie, že suma v žiadnom prípade nenahradí fyzický aj duševný úžitok, ktorý prináša

možnosť práce a oddychu na chate v takom prostredí a v neposlednom rade, postaviť sa proti
osočovaniu,ktoréprebiehavrodinehlavnepredbabkou,ktorájetaktooberanáoradosťužívaniasilásky
pravnúčat. Ide o dôvody všeobecného charakteru, bližšie nekonkretizované, na preukázanie ktorých
žalovaný 1/ neprodukoval žiadne dôkazy. V konaní pritom nebolo sporné ako žalovaný 1/ popísal vo
svojich tvrdeniach, že v období detstva a mladosti nehnuteľnosti počas prázdnin navštevoval, trávieval

v obci voľný čas, vykonával práce podľa usmernení starej mamy po ktorej spoluvlastnícky podiel na
nehnuteľnostiach i zdedil. Tieto skutočnosti tvrdené žalovaným 1/ ako dôvody hodné osobitného zreteľa
jednotlivo ani vo vzájomnej súvislosti však nevykazujú taký stupeň intenzity, ktorá by odôvodňovala
porušenie práva žalobkyne žiadať zrušenie a vyporiadanie predmetného podielového spoluvlastníctva.
Dôkazné bremeno o existencii týchto dôvodov nesie pritom žalovaný 1/, ktorý je povinný ich nielen

tvrdiť, ale aj preukazovať konkrétne a výnimočné dôvody, ktoré by vo výnimočnom prípade mohli
prelomiť vyššie uvedenú zásadu. Nakoľko tvrdenia žalovaného 1/ nemožno kvalifikovať ako dôvody
hodné osobitného zreteľa v súlade s ustanovením § 142 ods. 2. Občianskeho zákonníka súd návrh
na zamietnutie žaloby posúdil ako nedôvodný a podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania zrušil.
Pokiaľ ide o vyporiadanie takto zrušeného podielového spoluvlastníctva, súd nebol viazaný návrhom

žalobkyne a postupoval v súlade s citovaným ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak,
že postupne skúmal spôsoby vyporiadania, ktorých poradie citované ustanovenie upravuje a ktoré
poradie je pre súd záväzné. Ak je to možné, rozdelí súd vec medzi spoluvlastníkov podľa výšky
podielov. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže vec za primeranú náhradu jednému aleboviacerým spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a
výťažok rozdelí podľa podielov. Z predloženého listu vlastníctva a znaleckého posudku vyplynulo, že
rodinný dom súp.č. XX je postavený na pozemku o výmere 401 m2 s celkovou zastavanou plochou

89,91m2. Pozemok na ktorom sa nachádza je umiestnený v zastavanom území obce. Znalec v
znaleckom posudku reálnu deliteľnosť nehnuteľností v zásade nevylúčil za predpokladu dodržania
ustanovení stavebného zákona resp. zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, pričom
rozdelenie stavby je podmienené súhlasom stavebného úradu ako jej zmena. Reálne rozdelenie stavby
by teda bolo možné za predpokladu stavebných úprav ktorých vykonanie sa ponecháva na vôľu

spoluvlastníkov alebo len jedného z nich. Žalovaný 1/ sa ohľadne znášania nákladov potrebných na
uskutočnenie reálneho rozdelenia stavby žiadnym spôsobom nevyjadril. Podľa doterajšej judikatúry sa
za reálne nedeliteľnú stavbu považuje taká stavba, ktorú by bolo možné rozdeliť iba pri vynaložení
väčších nákladov na stavebné úpravy. Je možné stotožniť sa i s tvrdením žalobkyne v tom zmysle,
že rozdelením nehnuteľností (podľa výšky podielov) by novovytvorené časti trpeli absenciou funkčnosti
a i zmyslu, keďže žalovaný 1/ ich mienil využívať najmä na rekreačné účely. Súd pritom prihliadol i

na to, že pri spoločnom užívaní nehnuteľností existujú nedorozumenia a nezhody, predpoklad ktorých
nie je možné vylúčiť pri individuálnom užívaní po reálnom rozdelení nehnuteľností, pričom súd má
predchádzať súdnym sporom. Z tohto stavu súd dospel k záveru, že rozdelenie nehnuteľností nie je
dobre možné. S poukazom na prioritu hľadiska veľkosti podielov spoluvlastníkov súd sa stotožnil s
argumentomžalobkyne,žejedinýmspôsobom,akovyporiadaťspoluvlastníctvoúčastníkovkpredmetnej

nehnuteľnosti je prikázať nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva ako väčšinovému spoluvlastníkovi.
Naviac súd mal za to, že u žalobkyne je i predpoklad jej účelnejšieho reálneho využitia vzhľadom
na blízkosť jej bydliska. Súd preto zrušené podielové spoluvlastníctvo vyporiadal tak ako je uvedené
vo výroku rozsudku. Pri určení výšky náhrady vychádzal súd zo všeobecnej hodnoty nehnuteľností,
ktorá vyjadruje tak cenu určenú v závislosti na druhu stavby, použitých stavebných materiálov,

vybavenosti, konštrukcií, údržbe, veku, výmere, kultúre, bonite pozemku ako aj situáciu na trhu s
nehnuteľnosťami v danom mieste a čase. V tomto konaní ustanovený znalec určil podaným znaleckým
posudkom všeobecnú hodnotu predmetnej nehnuteľnosti na 20.400,- eur. Náhrada za spoluvlastnícky
podiel žalovaného 1/ tak predstavuje 6.050,- eur (20.400/4 = 6.050), ktorú sumu uložil súd žalobkyni
zaplatiť žalovanému 1/ podľa § 232 CSP v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Pokiaľ

žalovaný 1/ namietal, že celková všeobecná hodnota predmetnej nehnuteľnosti je vo výške 29.700,- eur,
v tom zmysle, že tým je napravená podstatná skutočnosť, - žalobkyňou nesprávne zadaná informácia
veku stavby znalcovi - t.j. presne prístavby I. NP. izby o veľkosti 20,11 m2 (na strane 5 ZP - nie rok 1955,
ale rok 2000), toto tvrdenie, zvýšenie ceny v závislosti od uvedenia správnosti tohto údaja v znaleckom
posudku, žalovaný 1/ nezdôvodnil ani nepreukázal. Žalovaný 1/ síce požiadal o poskytnutie lehoty na

predloženie znaleckého posudku na určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností v zmysle jeho námietok,
ale v stanovenej lehote ani v nasledujúcom období do skončenia dokazovania (v dobe v trvaní od 2/2021
do 2/2022) žiadny znalecký posudok resp. odborné stanovisko v konaní nepredložil, na pojednávanie
dňa 22.02.2022 sa nedostavil. Neboli preto splnené podmienky, aby súd vychádzal z inej všeobecnej
ceny nehnuteľnosti ako bola určená znaleckým posudkom, o ktorom súd nemal závažné a dôvodné

pochybnosti ani nebola relevantným spôsobom spochybnená.

6. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil podľa § 255 ods.1, 2, § 256 ods. 1 a §
262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej "CSP"). Každá sporová
strana mala úspech len čiastočný, žalobkyňa bola úspešná čo do výroku o zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zrušenie vecného bremena bolo konanie
pre späťvzatie zastavené, žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania, v ktorom prípade súd
prizná náhradu trov konania protistrane. Súd preto vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo. Súd zároveň rozhodol o trovách konania pôvodne žalovanej 2/ voči ktorej bolo konanie
právoplatne za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku zastavené. Nakoľko Q. E.iadne trovy konania

nevznikli súd jej náhradu trov konania nepriznal.

7.ProtitomutorozsudkupodalaodvolanieQ.E..Podľanejjesúdomurčenáhodnotanehnuteľnostíveľmi
nízka a poukázala na cenu garsónok v najlacnejšej lokalite Trenčína. Mala by byť preto určená skutočná
hodnota nehnuteľností, v aktuálnej dnešnej dobe a žalovaný 1/ by mal dostať toľko peňazí, aby sa o

ňu, v jej ťažkostiach /je osobou zdravotne ťažko postihnutou/, mohol postarať. Preto žiada, aby odvolací
súd prikázal okresnému súdu určiť normálnu, trhovú cenu nehnuteľností a z tejto žalovaného 1/ vyplatiť.8. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie aj žalovaný 1/. Uviedol, že súd prvej inštancie sa
nezaoberal konkrétnymi dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, ktoré on podrobne popísal pre súd a sú
v súdnom spise. Súd uviedol, že pokiaľ poukazuje žalovaný 1/ „na dohodu o tom, komu majú patriť

predmetné nehnuteľnosti, z jeho vyjadrení nie je zrejmé kto, ako, za prítomnosti koho a podobne mal
uvedenú dohodu uzavrieť.". Samotný súd ale v predchádzajúcom bode rozsudku píše, že samotná
žalobkyňa priznala vo svojej výpovedi, že je Dohoda, že „jedna polovica bude ich a druhá E..". Toto súd
potom neriešil. Ďalej žalovaný 1/ poukázal na to, že mu objektívne neboli doručené žiadne podklady
zo súdu od mesiaca január 2022 až do vynesenia rozsudku. Nebol nijako kontaktovaný zo strany súdu

a to dokonca ani e-mailom, ani telefonicky a ani nijako inak o pojednávaní, ktoré bolo plánované na
deň 22.2.2022. Pritom „Oznámenie o zrušení termínu pojednávania" dňa 18.1.2022 mu súd zaslal e-
mailom. Žalovaný 1/ bol pritom objektívne nepretržite v čase od 24.1.2022 do 13.2.2022 na služobnej
ceste na východnom Slovensku, takže sa o pojednávaní nemal odkiaľ dozvedieť. Súd v tomto prípade
použil len fikciu doručenia bez možnosti zistenia, prečo si žalovaný 1/ poštovú zásielku nevyzdvihol.
Pritom súd jasne vie, že žalovaný 1/ si pravidelne poštové zásielky po zaslaní súdu prevezme. Z

uvedeného vyplýva, že žalovaný 1/ sa vôbec nedozvedel a ani sa nemal ako dozvedieť, že dňa
22.2.2022 má byt' pojednávanie, nakoľko mu to vôbec nebolo doručené zo súdu. Žalovaný 1/ sa v
čase doručovania nepretržite nachádzal cca 270 km od svojho bydliska, takže z objektívnych príčin
nevedel reagovať na žiadne potreby súdu v tejto predmetnej veci. Preto ani žalovaný 1/ nemohol
ospravedlniť svoju neprítomnosť na pojednávaní a preto ani nežiadal o jeho odročenie. Okrem toho súd

prvej inštancie neumožnil zákonným spôsobom žalovanému 1/, aby mohol vypracovať a doložiť svoj
znalecký posudok, alebo riešiť a stanoviť konečnú hodnotu nehnuteľností (od 24.1.2022 do 13.2.2022
nepretržite bol žalovaný 1/ na služobnej ceste na východnom Slovensku a od 21.2.2022 až po súčasnosť
bol žalovaný 1/ zaradený do bojovej pohotovosti - nemohol vykonať znalecký posudok a ani žiadne
iné úkony pre potreby súdu z dôvodu pôsobenia vyššej moci - vojny na Ukrajine). Žalovaný 1/ teda z

objektívnych dôvodov nemohol v tomto čase vykonávať úkony v prospech súdu a súd vyniesol rozsudok
bez doriešenia veci so žalovaným 1/. Následne bol žalovaný 1/ aj hospitalizovaný, o čom súd vie a
žalovaný 1/ musel riešiť nevyhnutné veci v spojitosti so svojim zhoršeným zdravotným stavom. A situácia
v spoločnosti s Covid-19 mimoriadne zhoršila činnosť znalcov (ich zaneprázdnenosť), nakoľko mali a
majú nahromadené požiadavky z minulosti, keď nemohli vykonávať svoju činnosť a museli riešil veci,

ktoré boli pre nich prioritné z dôvodu zhoršenej epidemiologickej situácie. Okrem toho žalovaného 1/
súd neupozornil a neriešil, že znalecký posudok by mal záujem vykonať od neho za účelom zverenia
nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobkyne. On to vnímal, že znalecký posudok by mal vykonať
za účelom, že žalobkyňa by mu chcela vrátiť' finančné prostriedky, ktoré si požičala od jeho otca,
ktorý bol hlavným investorom týchto nehnuteľností, takže preto súd potrebuje vedieť informatívne cenu

nehnuteľností. Keby ho súd informoval, že potrebuje vedieť cenu nehnuteľností za účelom vyporiadania,
vyzval by ho na riešenie trhovej ceny nehnuteľnosti, nie len na ohodnotenie nehnuteľností znalcom, lebo
je všeobecne známe, že trhová cena je oveľa vyššia ako cena nehnuteľností stanovená znalcom. Ak aj
žalovaný 1/ sám vo svojom podaní na súd uviedol cenu nehnuteľnosti vo výške 29.700,- eur, toto vnímal
tak, že sa jedná len o informatívny záujem v spojitosti s tým, že žalobkyňa by mi chcela vrátiť finančné

prostriedky, ktoré si požičala od jeho otca. Ďalej žalovaný 1/ namietal, že súd prvej inštancie neriešil
právo bezplatného doživotného bývania v predmetných nehnuteľnostiach - vecné bremeno v prospech
Q. E.. Vôbec ju nekontaktoval, aby vedel, ako tento súdny spor vidí ona a ani nežiadal a ani si nevyžiadal
od nej žiadne vyjadrenie, nevypočul ju a nič s ňou neriešil, čo a ako bude s ňom v prípade zverenia
nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobkyne. Súd prvej inštancie vo svojom rozsudku prihliadol

súd len na znalecký posudok žalobkyne a nedoriešil vyžiadanie a doloženie posudku od žalovaného
1/ a ani vôbec súd neriešil trhovú cenu nehnuteľnosti. Predmetné nehnuteľnosti majú trhovú hodnotu
cca od 60.000 do 80.000 eur. O tomto priložil žalovaný 1/ k svojmu odvolaniu listinné dôkazy a to
inzeráty na predaj rodinných domov v obciach D., G., D. M. a Neporadza z portálu www.nehnuteľnosti.sk
. Súd potom ani nereflektoval na navýšenie cien nehnuteľností v roku

2021 a 2022, nakoľko vychádzal len zo znaleckého posudku 22/2020 zo dňa 20.8.2020. Nakoniec
poukázal žalovaný 1/ na zlú povesť zástupcu žalobkyne, ktorý podľa neho v podstatných okolnostiach
klame a navrhol, aby odvolací súd preskúmal, či vôbec mohol zastupovať žalobkyňu. Žalovaný 1/ ďalej
namietal, že bolo žalobkyni umožnené vyplatiť mu náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel v lehote 30
dní z dôvodu, aby mala lehotu na zabezpečenie finančných prostriedkov, nakoľko je žalobkyňa starobná

dôchodkyňa. Žalobkyňa má podľa neho dostatočný priestor na zaplatenie finančných prostriedkov.
Zatajila, že počas súdneho sporu predala svoj 4-izbový byt v okresnom meste v R. nad R. a to práve za
účelom vyplatenia žalovaného1/. Žalovaný 1/ namietal aj skutkový záver súdu prvej inštancie, že svoj
spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach zdedil po starej mame. Podľa žalovaného 1/ sa nikdy ničtaké nestalo, on spoluvlastnícky podiel starej mamy (väčšinovej spoluvlastníčky) na nehnuteľnostiach
nikdy nezdedil. ale bol o neho okradnutý práve žalobkyňou (na základe neplatnej darovacej zmluvy,
ktorou žalobkyňa získala podiel od starej mamy žalovaného 1/). Pokiaľ ide o rozhodnutie o náhrade trov

konania v napadnutom rozsudku, ani s týmto žalovaný 1/ nesúhlasí. Súd správne uviedol, že v konaní
boli čiastočne úspešné obe sporové strany. Opomenul však to, že žalovaný 1/ mal úspech aj v tom, že
mu bola priznaná náhrada spoluvlastníckeho podielu v sume 6.050,- eur a nie 1.800 eur, ako žiadala
žalobkyňa v žalobe. Navrhol preto, aby odvolací súd vrátil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie na
prepracovanie, doplnenie a v súlade s podstatnými skutočnosťami.

9. Odvolanie žalovaných 1/ a 2/ bolo súdom prvej inštancie zaslané na vyjadrenie žalobkyni, ktorá sa k
nim vyjadrila až po uplynutí stanovenej lehoty 10 dní /viac ako 4 mesiace po doručení odvolaní/ a preto
odvolací súd na jej vyjadrenie neprihliadal.

10. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého

uznesenia súdu prvej inštancie, zisťoval bez nariadenia odvolacieho pojednávania /§ 385 ods. 1 CSP/,
či odvolania žalovaných 1/ a 2/ bolo podané v zákonom stanovenej lehote, či boli podané subjektom
oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku a či smerujú proti rozhodnutiu, proti ktorému
zákon odvolanie pripúšťa a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej 2/ treba podľa § 386 písm. b) CSP
odmietnuť, ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.

11. Z obsahu súdneho spisu vyplynulo, že žalobkyňa si popri práve na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve jej a
žalovaného 1/ uplatnila v žalobe i právo na zrušenie vecného bremena, ktoré zaťažuje predmetné
nehnuteľnosti v prospech žalovanej 2/ ako právo bezplatného bývania v rodinnom dome súp.č. XX na

parcele č. XX. V tejto časti však vzala v priebehu sporu žalobkyňa svoju žalobu späť a súd prvej inštancie
konanie v tejto časti uznesením č.k. 13C/232/2014-35 zo dňa 21. marca 2016 zastavil. Žalovaná 2/ tak
už momentom právoplatnosti tohto uznesenia prestala byť účastníčkou tohto súdneho konania, ktoré
sa ďalej viedlo len o žalobe žalobkyne na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorú
podala proti žalovanému 1/ ako druhému spoluvlastníkovi predmetných nehnuteľností. Napadnutým

rozsudkom súd prvej inštancie o tejto žalobe rozhodol, teda rozhodoval vo vzťahu medzi podielovými
spoluvlastníkmi dotknutých nehnuteľností, ktorými sú žalobkyňa a žalovaný 1/ a vo vzťahu k žalovanej
2/ potom rozhodol len o náhrade trov tej časti konania, kde bola ona účastníčkou, t.j. konanie o zrušenie
vecného bremena, ktoré konanie už bolo predtým právoplatne zastavené.

12. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

13. Podľa § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

14. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení môže rozhodnutie súdu odvolaním napadnúť

strana konania - účastník, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté. V predmetnej právnej veci žalovaná
2/ nebola stranou sporu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a preto nemôže podať
odvolanie proti rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo
žalobkyne a žalovaného 1/. Mohla by podať odvolanie len do výroku rozsudku súdu prvej inštancie,
ktorým bolo rozhodované o jej právach, teda do výroku IV. ktorým sa jej nepriznala náhrada trov tej

časti konania, ktoré sa viedlo o žalobe žalobkyne na zrušenie vecného bremena. Keďže však odvolanie
podané žalovanou 2/ podľa jeho obsahu smeruje proti výrokom I. a II. rozsudku súdu prvej inštancie,
ktorými bolo rozhodnuté o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, kde žalovaná 2/ nebola
stranou sporu, bolo odvolanie žalovanej 2/ proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom podľa
§ 386 písm. b) CSP odmietnuté ako podané neoprávnenou osobou.

15. Ďalej krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu a
z dôvodov odvolania žalovaného 1/, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a contrario
CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa
§ 387 ods. 1 a 2 CSP.

16. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri rozhodnutí vzal do úvahy
všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo,výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191
CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný
skutkovýstavhoajsprávneaplikoval.Odvolacísúdsapretostotožňujesoskutkovýmiiprávnymizávermi

súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v
celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalovaného 1/
dodáva nasledovné:

17. Dokazovaním, ktoré vo veci vykonal súd prvej inštancie, bolo preukázané, že strany sporu sú

podieloví spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných u Okresného úradu Trenčín, odbor katastrálny, v
katastri nehnuteľností pre okres Trenčín, obec G., k.ú. D. na liste vlastníctva č. XX ako parcela
registra "C", č. XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 401 m2, stavba súp.č.XX - rodinný
dom postavený na parcele CKN č. XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 401 m2, a to
žalobkyňa v podiele 3 a žalovaný 1/ v podiele 1. Nie sú dôvodné námietky žalovaného 1/ proti
skutkovým záverom súdu prvej inštancie o tom, akým spôsobom žalovaný 1/ svoj spoluvlastnícky

podiel na spoločných nehnuteľnostiach nadobudol. Z obsahu LV č. XX pre k.ú. D. je zrejmé, že titulom
nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1/ bolo dedenie, ktoré bolo potvrdené osvedčením
o dedičstve sp. zn. D 357/06. V tomto zmysle nemožno skutkovým záverom súdu prvej inštancie nič
vytknúť. Pokiaľ ide o spoluvlastnícky podiel žalobkyne na spoločných nehnuteľnostiach, ani tu neobstoja
námietky žalovaného 1/, ktoré tento produkoval už počas konania pred súdom prvej inštancie a opakoval

ich aj vo svojom odvolaní, že žalobkyňa získala spoluvlastnícky podiel od starej mamy žalovaného
1/ neprávom, že ho oň okradla a podobne. Z obsahu LV č. XX pre k.ú. D. a výpovedí strán sporu je
zrejmé, že titulom nadobudnutia časti spoluvlastníckeho podielu žalobkyne /2/4 popri ďalšom v katastri
nehnuteľností zapísanom podiele 1/4/ bolo darovanie zo strany matky žalobkyne, ktorá bola zároveň
aj starou matkou žalovaného 1/. Žaloba o určenie neplatnosti tejto darovacej zmluvy bola v konaní

pred súdom prvej inštancie sp. zn. 23C/243/2016 právoplatne zamietnutá. Keďže v tomto spore nebol
preukázaný opak, súd prvej inštancie správne vychádzal zo zápisu v katastri nehnuteľností, podľa
ktorého je žalobkyňa podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností v podiele 3 a akékoľvek
námietky žalovaného 1/ proti takto zistenému skutkovému stavu sú nedôvodné a bezpredmetné /§ 70
zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam

(katastrálny zákon) o hodnovernosti a záväznosti údajov katastra nehnuteľností/.

18. Z obsahu spisu je tiež zrejmé, že strany sporu sa nedokážu dohodnúť na zrušení a vyporiadaní tohto
podielového spoluvlastníctva.

19. Súd prvej inštancie preto správne uvedené skutočnosti posúdil podľa § 142 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a podielové spoluvlastníctvo strán sporu zrušil, keď nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v
spoluvlastníckom vzťahu, žalobkyňa má záujem na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
ale sa na tom s druhým spoluvlastníkom, žalovaným 1/, nedokáže dohodnúť.
20. Následne súd prvej inštancie správne, v súlade s § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

skúmal možnosti vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva v poradí, ktoré zákon záväzne
stanovuje. Prvým zo spôsobov vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva je reálne
rozdelenie spoločnej veci medzi jednotlivých spoluvlastníkov podľa veľkosti ich spoluvlastníckych
podielov. Tu súd prvej inštancie správne prihliadol na charakter spoločnej veci, keď sa jedná o rodinný
dom postavený na spoločnom pozemku, u ktorých znalec nevylúčil ich reálnu deliteľnosť. Takéto

rozdelenie si však vyžaduje stavebné úpravy tak, aby vznikli dve samostatné veci /aj pri rodinnom dome
aj pri pozemku/, ktoré stavebné úpravy obnášajú určité náklady. Ani jedna strana sporu neprejavila
potom pred súdom prvej inštancie vôľu tieto náklady znášať. Z tohto dôvodu je nutné spoločné
nehnuteľnosti považovať za reálne nedeliteľné /k tomu viď. napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu
ČSSR sp. zn. 3Cz/18/1988 z 30.6.1988 uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávanej

Najvyšším súdom ČSFR pod č. 45 ročník 1991/. Na podporu záveru o reálnej nedeliteľnosti spoločných
nehnuteľností v tejto veci súd prvej inštancie správne prihliadol aj na veľkosť spoluvlastníckych podielov
strán sporu ako aj účelné využitie prípadných novovzniknutých nehnuteľností a možné konflikty pri
ich budúcom užívaní, ktoré vychádzajú zo súčasného stavu nedorozumení a nezhôd pri užívaní a
hospodárení so spoločnými nehnuteľnosťami.

21.Akovporadídruhýspôsobomrozdeleniazrušenéhopodielovéhospoluvlastníctvasúdprvejinštancie
skúmal možnosť prikázania nehnuteľností do výlučného vlastníctva jednému zo spoluvlastníkov za
primeranú náhradu. Pri tomto spôsobe rozdelenia zrušeného podielového spoluvlastníctva prichádza
potom do úvahy možná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré nemusí súd nakonieczrušiť a podielové spoluvlastníctvo a vyporiadať ho za primeranú náhradu prikázaním do vlastníctva
niektorému zo spoluvlastníkov. V tejto veci žalovaný 1/ tvrdil existenciu takýchto dôvodov hodných
osobitného zreteľa a opakovane na ne poukazuje aj vo svojom odvolaní. Preskúmaním veci dospel

odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie sa s takýmito tvrdeniami žalovaného 1/ v odôvodnení
napadnutého rozsudku riadne vyporiadal a jeho závery, že dôvody tvrdené žalovaným 1/ nie sú dôvodmi
hodnými osobitného zreteľa v zmysle § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú podľa odvolacieho súdu
celkom správne. Tvrdenia žalovaného 1/ /zodpovednosť za zachovanie úcty voči celoživotnej snahe
jeho otca, ktorý nepopierateľne vynakladal veľké úsilie, obetoval čas, energiu a peniaze za zveľaďovanie

danej nehnuteľnosti, celoživotný vzťah a prácu odvedenú v predmetnej nehnuteľnosti v domnienke,
že to bude slúžiť spoločnému dobru rodiny, voči svojim štyrom maloletým deťom, ktoré bývajú na
sídlisku v panelákovom dome, snaha postaviť sa proti osočovaniu, ktoré prebieha v rodine hlavne
pred babkou, ktorá je takto oberaná o radosť užívania si lásky pravnúčat/ posúdil súd prvej inštancie
správne ako dôvody všeobecného charakteru, bližšie nekonkretizované a v spore nepreukázané, ktoré
jednotlivo ale ani vo vzájomnej súvislosti nevykazujú taký stupeň vážnosti, pre ktoré by mohol odmietnuť

zrušiť podielové spoluvlastníctvo a vyporiadať ho prikázaním vecí za primeranú náhradu jednému zo
spoluvlastníkov.
22. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne po závere o neexistencii dôvodov hodných
osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka skúmal, ktorému zo spoluvlastníkov má
po zrušení podielového spoluvlastníctva prikázať vec za primeranú náhradu. Tu správne prihliadal na

veľkosti spoluvlastnícky podielov strán sporu ako aj na účelné využitie veci a správne dospel k záveru,
že takýmto spoluvlastníkom je žalobkyňa. Samotný žalovaný 1/ vo svojom odvolaní správnosť tohoto
záveru súdu prvej inštancie nijako nenapáda.
23. Žalovaný 1/ však vo svojom odvolaní rozporoval výšku primeranej náhrady určenú súdom
prvej inštancie v sume 6.050,- eur za jeho spoluvlastnícky podiel 1. Podľa odvolacieho súdu ani v

tejto otázke neboli odvolacie námietky žalovaného 1/ dôvodné. Záver súdu prvej inštancie o výške
primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovaného 1/ vychádza zo znaleckého posudku znalca
Ing. Miroslava Marguša, znalca v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností č.
22/2020 zo dňa 20.08.2020, ktorým bola metódou polohovej diferenciácie stanovená všeobecná
cena nehnuteľností (rodinného domu súp.č.XX a pozemku parc.č.XX) na sumu 24.200,- eur (po

zaokrúhlení). Tento znalecký posudok bol žalovanému 1/ doručený do vlastných rúk dňa 17.09.2020 a
do momentu, kedy súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 22.02.2022 vyhlásil uznesením dokazovanie
za skončené, žalovaný 1/ nenavrhol ani nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by podporil svoje tvrdenia
o nesprávnosti takto stanovenej všeobecnej ceny spoločných nehnuteľností. Tvrdenia žalovaného
1/, že z objektívnych dôvodov /služobná cesta, práceneschopnosť, COVID a podobne/ nemohol v

spore predložiť vlastný znalecký posudok na ohodnotenie spoločných nehnuteľností nie sú podľa
odvolacieho súdu ospravedlniteľnými dôvodmi pasivity žalovaného 1/ v otázke ohodnotenia spoločných
nehnuteľností. Žalovaný 1/ mal skoro rok a pol na to, aby v spore predložil súdu prvej inštancie vlastný
znalecký posudok alebo iný dôkaz, ktorý by spochybňoval správnosť stanovenia všeobecnej hodnoty
spoločných nehnuteľností znaleckým posudkom znalca Ing. Miroslava Marguša. Neurobil tak, pričom

je nutné podotknúť, že jeho osobná účasť konkrétne pri znaleckom posudzovaní všeobecnej hodnoty
spoločných nehnuteľností nebola nevyhnutná. Rovnako nevidí odvolací súd žiadny objektívny dôvod,
ktorý bránil žalovanému 1/ v uvedenom čase roku a pol predložiť iné dôkazy vzťahujúce sa k všeobecnej
hodnote spoločných nehnuteľností - napríklad informácie z realitných kancelárií, ktoré si žalovaný 1/
mohol vyžiadať písomne alebo informácie o inzerátoch na predaj, či kúpu obdobných nehnuteľností v

danom mieste a čase, ktoré mohol žalovaný 1/ získať kedykoľvek aj z internetu.
24. Čo sa týka inzerátov na predaj rodinných domov v obciach D., G., D. M. a U. z portálu
www.nehnuteľnosti.sk., ktoré žalovaný 1/ predložil spolu so svojím odvolaním, tieto boli žalovaným
1/ uplatnené až po zákonnej koncentrácii konania, ktorá nastala vyhlásením uznesenia o skončení
dokazovania súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa 22.02.2022. Jedná sa teda o novoty v

odvolacom konaní a tie sú prípustné a odvolací súd by mohol na ne prihliadať len za splnenia podmienok
§ 366 CSP, teda len ak sa a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo
nesprávnehoobsadeniasúdu,c)mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťza
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní
pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd však v tomto spore nezistil naplnenie žiadneho už uvedených

dôvodov § 366 CSP pre použitie novôt zo strany žalovaného 1/ v odvolacom konaní. Keďže v spore
nebolasplnenážiadnazozákonnýchpodmienok,zasplneniaktorejbyodvolacísúdmoholprihliadnuťna
novoty uplatnené žalovaným 1/ v jeho odvolaní, považuje odvolací súd skutkový stav zistený vykonanýmdokazovaním súdom prvej inštancie ohľadne všeobecnej hodnoty spoločných nehnuteľností za úplný
a správny.
25. Neobstojí ani námietka žalovaného 1/, že znalecký posudok znalca Ing. Miroslava Marguša je

nesprávny, keď vychádza z chybnej doby vybudovania jednej z izbe predmetného rodinného domu,
ktorá bola vybudovaná nie v roku 1955 ako to znalcovi uviedla žalobkyňa, ale v roku 2000. Z obsahu
uvedeného znaleckého posudku vyplýva, že rok výstavby znalec spriemeroval pre celý dom, pričom
dotknutá izba z uličného priečelia predstavuje len asi 22 % z celkovej pôdorysnej plochy domu /str. 5
posudku/, takto určený vek stavby bol len jedným z kritérií určenie technického stavu a východiskovej

a technickej hodnoty domu /str. 6-8 posudku/, ktorá sama potom bola pri určení všeobecnej hodnoty
rodinného domu násobená koeficientom polohovej diferenciácie. Je teda zrejmé, že chybné stanovenie
doby výstavby jednej z izieb rodinného domu mohlo mať vplyv na určenie všeobecnej hodnoty tejto
nehnuteľnosti znalcom, avšak nie v podstatnej miere, pričom žalovaný 1/ v konaní nenavrhol takto
vykonané znalecké dokazovanie doplniť ani inak nepreukázal inú všeobecnú hodnotu spoločných
nehnuteľností /o tom viď. vyššie/. Súd prvej inštancie preto správne pri určení primeranej náhrady za

spoluvlastnícky podiel žalovaného 1/ vychádzal zo všeobecnej hodnoty spoločných nehnuteľností, ktorú
stanovil znalec Ing. Miroslav Marguš v znaleckom posudku č. 22/2020 zo dňa 20.08.2020.
26. Nedôvodná je tiež námietka žalovaného 1/ proti určeniu lehoty 30 dní na zaplatenie primeranej
náhrady žalovanému 1/ zo strany žalobkyne /vo výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie/. Súd prvej
inštancie určená lehota 30 dní sa javí odvolaciemu súdu celkom primeraná tak peňažnej sume 6.050,-

eur, ktorú musí žalobkyňa žalovanému 1/ vyplatiť ako aj ďalším v spore zisteným skutočnostiam -
žalobkyňa je starobná dôchodkyňa. Tvrdenie žalovaného 1/, že žalobkyňa v priebehu sporu predala
svoj byt a má preto peňažné prostriedky, ktorými ho môže hneď vyplatiť nebolo v spore preukázané
a žalovaný 1/ tieto tvrdenia uplatnil až v odvolacom konaní, takže ide o novotu, na ktorú odvolací súd
neprihliadal, pretože neboli splnené podmienky § 366 CSP / tom viď. vyššie/.

27. Odvolací súd dospel ďalej k záveru, že ani ďalšie z odvolacích námietok žalovaného 1/ nie sú
dôvodné. Žalovaný 1/ namietal, že zo strany súdu prvej inštancie nebol nijako kontaktovaný ohľadne
pojednávanianariadenéhonadeň22.2.2022.Zobsahuspisuvyplýva,žepredvolanienauvedenýtermín
pojednávania súd prvej inštancie doručoval žalovanému 1/ listinne na adresu jeho trvalého pobytu a
táto zásielka sa súdu prvej inštancie vrátila dňa 10.02.2022 ako nedoručená, neprevzatá v odbernej

lehote. V zmysle § 106 ods. 1 CSP ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného
predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 CSP a adresát neuviedol inú adresu
na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov
Slovenskej republiky. V zmysle § 111 ods. 3 CSP potom platí, že ak nemožno doručiť písomnosť na túto
adresu, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy,

ak sa adresát o tom nedozvie. V súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami súd prvej inštancie
doručoval žalovanému 1/ predvolanie v listinnej forme na adresu jeho trvalého pobytu registrovanú v
registri obyvateľov Slovenskej republiky a keďže sa z tejto adresy zásielka vrátila ako neprevzatá, mal
súd prvej inštancie správne za to, že nastala fikcia jej doručenia žalovanému 1/, teda že sa predvolanie
na pojednávanie považuje za doručené žalovanému 1/, a to bez ohľadu na to, či sa o tom doručovaní

žalovaný 1/ dozvedel alebo nie. Nová právna úprava doručovania v Civilnom sporovom poriadku už
nevyžaduje na naplnenie fikcie doručenia kumulatívne splnenie podmienky, že adresát sa v mieste
doručeniasícezdržujealennebolzastihnutý.Konajúcisúdpretovtejtosúvislostinemážiadnupovinnosť
skúmať a zisťovať, či sa adresát na adrese zdržiaval, či bol z nejakého dôvodu v čase doručovania
odcestovaný a podobne. Pre platné a účinné doručenie postačuje, že listinná zásielka bola doručovaná

na adresu registrovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky. Je len vecou adresáta, aby adresu
registrovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky mal v súlade s miestom, kde sa zdržiava a aj
to, aby si pre prípad svojej dlhodobejšej neprítomnosti na takejto adrese zabezpečil možnosť preberať
doručovanézásielky/napríkladcestousplnomocnenca,alebodoposielanímzásielokpoštouapodobne/.
Súd prvej inštancie teda v predmetnom spore mal správne za to, že dňa 10.02.2022, kedy mu bola

vrátené listinne doručované predvolanie na pojednávanie určené na deň 22.02.2022 ako nedoručené
žalovanému 1/ na adresu jeho trvalého pobytu registrovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky,
nastali účinky platného doručenia a mohol preto vykonať uvedené pojednávanie aj bez prítomnosti
žalovaného 1/, ktorý sa ho nezúčastnil bez ospravedlnenia a nenavrhol jeho odročenie z dôležitých
dôvodov.

28. Na vecnej správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nemení nič ani ďalšia z odvolacích
námietok žalovaného 1/, že súd prvej inštancie neriešil právo bezplatného doživotného bývania v
predmetných nehnuteľnostiach - vecné bremeno v prospech Q. E. /žalovanej 2//, vôbec ju nekontaktoval,aby vedel, ako tento súdny spor vidí ona a ani si nevyžiadal od nej žiadne vyjadrenie, nevypočul ju
a nič s ňou neriešil, čo a ako bude s ňom v prípade zverenia nehnuteľností do výlučného vlastníctva
žalobkyne. Súd konajúci vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti,

ktorá je zaťažená nejakým vecným bremenom žiadnu povinnosť na také konanie, ktoré vyžaduje
žalovaný 1/ nemá. Zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva rozhodnutím súdu k zániku,
či obmedzeniu vecného bremena nedochádza, toto ďalej aj po rozhodnutí súdu dotknutú nehnuteľnosť
bez zmeny zaťažuje a niet preto žiadneho dôvodu, aby sa osoba, ktorej svedčí právo zodpovedajúce
vecnému bremenu konania vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva účastnila,

alebo aby ju súd o takomto konaní informoval alebo žiadal jej stanovisko k veci.

29. Nakoniec odvolací súd len krátko k odvolacej námietke žalovaného 1/ ohľadne zástupcu žalobkyne
uvádza, že JUDr. Juraj Klimčo je riadne zapísaný v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory
a právo žalobkyne zvoliť si menovaného ako právneho zástupcu v tomto spore ako aj jeho právo a
povinnosť žalobkyňu v tomto spore zastupovať nie je možné obmedzovať.

30. Vzhľadom na uvedené závery odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch o zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva strán sporu potvrdil ako vecne správny.

31. Za vecne správne považuje odvolací súd aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania,

ktoré vychádza z posúdenia procesného úspechu strán v spore. Ak žalovaný 1/ namieta, že on bol
úspešný pokiaľ ide o výšku primeranej náhrady za jeho podiel, musí mu odvolací súd pripomenúť, že
na druhej strane ho nemožno považovať za procesne úspešného pokiaľ ide o jeho snahu o nezrušenie
podielového spoluvlastníctva /teda zamietnutie žaloby/ a tiež pokiaľ ide o ním uplatňovanú výšku
primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel, ktorá určite nebola podľa rozhodnutia súdu prvej inštancie

dosiahnutá. Rozsudok súdu prvej inštancie preto odvolací súd aj vo výroku III. o náhrade trov konania
strán sporu /vo vzťahu žalobkyňa žalovaný 1// potvrdil ako vecne správny.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola žalobkyňa celkom úspešná a patrí jej tak náhrad

trov odvolacieho konania voči žalovanému 1/ v rozsahu 100% . Pokiaľ ide o náhradu trov odvolacieho
konania žalobkyne za vyjadrenie jej zástupcu k odvolaniu žalovaného 1/, účelnosť takto vynaložených
trov bude posudzovať súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške náhrady trov odvolacieho konania /§
262ods.2CSP/,avšakodvolacísúdmusídaťsúduprvejinštanciedopozornosti,žetentoúkonzástupcu
žalobkyne bol vykonaný po viac ako 4 mesiacoch od uplynutia súdom prvej inštancie stanovenej lehoty

a odvolací súd naň z tohto dôvodu ani neprihliadal.

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).